Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy predkladaný na rokovanie pléna Národnej rady rieši väzbové úpravy v súvislosti s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, a to najmä nový pohľad na výkazníctvo štátu.
Zákon navrhuje vypracovávať dva dokumenty, ktorými sa budú hodnotiť výsledky hospodárenia Slovenskej republiky, a ktoré nahradia doterajší dokument za štátny záverečný účet verejnej správy.
Po novom sa má vypracovávať štátny záverečný účet, kvalitatívne a obsahovo odlišný od štátneho záverečného účtu podľa doterajších predpisov. A okrem toho ešte sa bude vypracovávať súhrnná výročná správa v nadväznosti na vypracovanie jarnej a jesennej notifikácie v Európskej komisii.
V súvislosti s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti sa ďalej rozširuje rozsah údajov, ktoré obsahuje rozpočet verejnej správy, a zakotvuje sa povinnosť ministerstva financií zverejňovať rozpočtové opatrenia, ktorými sa menia záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti a posilniť transparentnosť zverejňovania údajov za hospodárenie Slovenskej republiky.
Novela s cieľom posunúť sa k dlhodobej udržateľnosti hospodárstva Slovenskej republiky a zabezpečiť pozitívny vplyv na schodok štátneho rozpočtu, obmedzuje vykonávanie rozpočtových opatrení z dosiahnutých vyšších daňových príjmov štátneho rozpočtu v priebehu roka a z úspor výdavkov rozpočtovaných na splácanie štátneho dlhu.
Zákon vytvára legislatívny priestor na plynulé čerpanie Európskej únie v čase rozpočtového provizória s cieľom eliminácie rizík pri čerpaní týchto zdrojov do schválenia zákona o štátnom rozpočte. A taktiež obsahuje zmeny, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe pri uplatňovaní zákona, napríklad úprava spôsobu preukázania podmienok na poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu u žiadateľov, ktorými sú fyzické osoby.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Áno. Ďakujem pekne. Chcem vyjadriť súhlas s tými pozmeňovacími návrhmi, ktoré predniesol pán poslanec Marcinčin, aj ktoré predniesol pán poslanec Beblavý. A nesúhlas s návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Chren.
Čo sa týka toho jeho návrhu, o ňom sme diskutovali aj na tripartite, o tom probléme, aj na tripartite, aj na vláde. Áno, je to tak, že dnes je nastavené prísnejšie, hranica povinného auditu, teda hranica, podľa ktorej spoločnosti musia povinne podliehať auditu, ale pravdou tiež je, že tak zásadné zníženie, aké navrhuje vo svojom návrhu pán poslanec Chren, by podľa nášho názoru mohlo byť škodlivé a nebezpečné.
Aby som vám to povedal aj číselne, kvantitatívne, tak dnes podlieha povinnému auditu 3,25 % spoločností. Čiže vidíte, že nie veľa, že je to menšina, ale podľa návrhu, ak by bol schválený návrh pána poslanca Chrena, tak by to bolo len 0,75 %, teda len trištvrte percenta, takže vlastne viac ako štvornásobný pokles povinného auditu.
Samozrejme, je evidentné, že tým by sa, síce by tieto spoločnosti ušetrili, ak by dobrovoľne si nedávali robiť audit, ale zároveň by sa zvýšilo riziko netransparentnosti a riziko nedostatočne spracovávaného účtovníctva, chybného účtovníctva, a teda aj riziko daňových únikov treba povedať.
Ja som na tripartite zamestnávateľom sľúbil, lebo toto je požiadavka, ktorú presadzovali zamestnávatelia, že my budeme tento problém analyzovať a už ho analyzujeme, a určite prídeme v budúcom roku s návrhom na zníženie tej hranice obratu, od ktorej vlastne firmy musia povinne vypracovávať audity alebo zadávať vypracovanie auditov, ale také zníženie, ako navrhlo, respektíve zvýšenie tej hranice, od ktorej, aké navrhlo, aké navrhuje pán poslanec Chren, považujeme za prílišné. A naozaj pokles povinne auditovaných firiem na menej ako štvrtinu oproti dnešnému stav si myslíme, že by mohol byť spojený s rizikom aj daňových únikov, aj vyššej netransparentnosti.
Všetci vieme, aké problémy sú spojené s tým, keď nie sú audity uskutočňované alebo nie sú uskutočňované dostatočne starostlivo. Takže chápem ten zámer. Určite s ním prídeme. A na margo toho ešte, vláda schválila tento návrh zákona, súčasťou vlády je aj strana SaS a na rokovaní vlády to nebolo namietané, takže chcel by som aj týmto spôsobom argumentovať v prospech schválenia zákona tak, ako bol predložený s pozmeňovacími návrhmi pánov poslancov Marcinčina a Beblavého.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrhom zákona sa zriaďuje register účtovných závierok, upresňuje sa účtovanie a oceňovanie cudzej meny a navrhuje sa nový spôsob ukladania pokút za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve. Zriadenie registra účtovných závierok významne zníži administratívnu záťaž účtovných jednotiek aj subjektov verejnej správy. Novou úpravou ukladania pokút sa eliminujú subjektívne vplyvy a obmedzuje sa celková maximálna výška pokuty v závislosti od veľkosti účtovnej jednotky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi reagovať na vystúpenia pána poslanca Pellegriniho, aj pána poslanca Jahnátka.
Pán poslanec Pellegrini už spomínal aj pri predchádzajúcom zákone, že v spoločnej správe sa nachádzajú viaceré pozmeňovacie návrhy, čo je aj pravda, ktoré prešli výborom. Sú tam predovšetkým preto, že sme v situácii, kedy niektoré zmeny a reformy, ktoré boli plánované a ktoré boli premietnuté do pôvodných vládnych návrhov zákonov, sa neuskutočnia z dôvodu predčasných volieb. Napríklad odvodová reforma bola premietnutá do všetkých zákonov, najmä tých, ktoré predkladalo ministerstvo financií, ale i ministerstvo práce a sociálnych vecí. Teda tento stav, kedy vláda prostredníctvom poslancov predkladá pozmeňovacie návrhy, je daný objektívne vzniknutou situáciou. Mimochodom, pán Pellegrini, na rozdiel od situácie rokov 2006 - 2010, kedy sa to dialo ako na bežiacom páse a kedy predpokladám, že sa nemýlim, keď poviem, že vy ste boli ten rekordér, prostredníctvom ktorého vláda Roberta Fica tu predkladala desiatky pozmeňovacích návrhov, ale dôvod nebol ten, že by vláda to nemohla riešiť štandardne, pretože my dnes nemôžeme, ale dôvod bol ten, že ste chceli obísť pripomienkové konanie a presadiť často rôzne nesystémové zmeny do zákonov. Čiže tá potreba je objektívne daná situáciou, ktorá vznikla.
Napríklad, keď hovoríme o tom kompetenčnom centre, tak chcem pripomenúť, že kompetenčné centrum vzniklo aj preto a bolo to dané aj vašou iniciatívou, aj iniciatívou primátora Banskej Bystrice, keď sme hľadali riešenie, ako čo najmenej znížiť zamestnanosť po tej reorganizácii daňovej, colnej správy a neskôr teda aj Sociálnej poisťovne a presunom centrály do Bratislavy. Čiže v tomto zákone, čo sa týka špeciálne kompetenčného centra, vôbec nezvyšujeme platy, len umožňujeme colníkom, a preto je to novelizácia zákona o štátnej službe colníkov, aby sme umožnili colníkom, aby aj oni mohli pracovať v tom kompetenčnom centre a aby vlastne to zahrnulo nový, vlastne novú finančnú správu, aby to nebolo fragmentované do dvoch oblastí, ale aby sa to zjednotilo, aby bola racionalizácia a mimochodom, aby stúpla zamestnanosť aj čo sa týka colníkov v Banskej Bystrici. Takže poprosil by som o podporu aj z toho dôvodu, že tým riešime aj ten problém, aby sme neznížili zamestnanosť v regióne stredného Slovenska, v Banskej Bystrici a v okolí.
Čo sa týka starobných dôchodkov, riešime tým, tou zmenou, na ktorú ste sa pýtali, to, aby mohli dôchodcovské správcovské spoločnosti nakupovať aj štátne dlhopisy, napríklad diaľničné dlhopisy, aby sme teda umožnili využitie týchto prostriedkov aj na tento účel, s ktorým si myslím, že nakoniec v zásade všetci súhlasíme.
Čo sa týka toho, sadzby spotrebných daní, samozrejme návrh, ktorý predložil pán poslanec Jahnátek, by znamenal negatívne rozpočtové dôsledky. A keď spomínate, pán poslanec, to, že my sme navrhovali, my sme navrhovali zníženie spotrebných daní vtedy, keď ste mali vysoké, oveľa vyššie príjmy, ako ste plánovali, pričom vy ste sa zaviazali, že tieto spotrebné dane znížite okamžite po voľbách a neurobili ste to.
Ale chcem vám pripomenúť, že tá situácia, v ktorej sa nachádzame z hľadiska rozpočtu a z hľadiska deficitu verejných financií, je taká závažná a tristná práve preto, ako ste hospodárili, v akom stave ste nechali túto krajinu. A teraz vám to poviem na číslach, pán poslanec, ktoré sa vám nebudú páčiť, a sú to definitívne čísla Eurostatu. Viete čo hovoria definitívne čísla Eurostatu? Lebo doteraz mali len predbežné. Z hľadiska toho, v ktorej krajine z európskej dvadsaťsedmičky najviac rástli výdavky v krízovom roku 2009 oproti roku 2008? Hádate správne, na Slovensku. A viete, aký bol ten rozdiel? Bol obrovský. Ten nárast bol v priemere v európskej dvadsaťsedmičke 2,1 %, v priemere, v sedemnástke eurozóny bol 4,9 %. A viete o koľko vzrástli v roku 2009, to bol celý rok vašej vlády, zároveň krízový rok, kedy ekonomika poklesla takmer o 5 %, viete o koľko vzrástli verejné výdavky na Slovensku v tomto roku? O 11, 7 %. V krízovom roku, v ktorom napríklad v Poľsku klesli výdavky o 11,9 %. Čiže Poľsko mínus 11,9 %, Slovensko plus 11,7 %. Česká republika 0,1-percentný nárast, my 11,7 percenta. Maďarsko mínus 9,6 % a mohol by som takto ďalej menovať. Čiže ak sa pýtate, prečo dnes musíme napríklad zvyšovať aj spotrebné dane z minerálnych olejov a aj tak vysoko, ako ste ukázali na vašom príklade, tak preto, že sme zdedili verejné financie v takomto stave a zdedili sme ich najmä preto, že v krízovom roku, keď ste nemuseli vydať jedno jediné euro na ozdravenie bánk na rozdiel od iných krajín, ktoré museli, a napriek tomu zvyšovali verejné výdavky menej, ako ste ich zvýšili vy. Takto ste hospodárili a, žiaľbohu, aj preto musíme hľadať riešenia aj v oblasti spotrebných daní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavnými dôvodmi, ktoré viedli k vypracovaniu predkladaného návrhu zákona, sú:
Po prvé, v súlade s koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach prijať také opatrenia, ktoré by efektívnym spôsobom eliminovali nelegálne aktivity podnikateľských subjektov, najmä v oblasti spotrebnej dane z minerálneho oleja a tabakových výrobkov. Vzhľadom na doterajšie zistenia správcu dane by malo odstránenie nekalých praktík pri podnikaní s týmito predmetmi spotrebnej dane pozitívny vplyv na vývoj príjmov štátneho rozpočtu a v konečnom dôsledku aj na zlepšenie podnikateľského prostredia pre legálne podnikajúce subjekty.
Ďalej sa návrh predkladá v súvislosti s potrebou konsolidácie verejných financií, a to tým, že navrhuje zvýšenie spotrebnej dane na cigarety a tabakové výrobky už od 1. februára 2012, t. j. o jeden rok skôr, ako je nevyhnutné zvýšenie z hľadiska európskych pravidiel. A ďalej je cieľom vykonať zmeny v zákonoch o spotrebnej dani z minerálneho oleja, tabakových výrobkov, elektriny, uhlia a zemného plynu v súvislosti s prijatím nového procesného predpisu, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, teda daňový poriadok, ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2012 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške takmer 29 mil. eur, v roku 2013 36,5 mil. eur a v roku 2014 taktiež 36,5 mil. eur.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zámerom predkladaného vládneho návrhu zákona je predovšetkým implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a smernice o harmonizácii požiadaviek na transparentnom v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Ďalej je zámerom implementovať smernicu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu, Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy. Ďalej implementovať smernicu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizáciu a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu. A ďalej je zámerom reagovať na problémy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Cieľom je teda zníženie administratívnej záťaže kladenej na subjekty uskutočňujúce verejnú ponuku cenných papierov s cieľom zvýšenia ich konkurencieschopnosti.
Vládny návrh zákona okrem zjednodušenia postupov pre emitentov pri uskutočňovaní verejnej ponuky cenných papierov zabezpečuje zvýšenie úrovne ochrany investorov a zabezpečuje, aby poskytované informácie boli dostatočné a primerané na uspokojenie potrieb drobných investorov, najmä v súvislosti s turbulenciami na finančných trhoch. Cieľom zmien vládneho návrhu zákona v súvislosti s implementáciou smernice Omnibus I je posilnenie medzinárodnej koordinácie dohľadu nad finančným trhom a súvisí so vznikom nového Európskeho systému orgánov pre finančný dohľad v oblasti bankovníctva, cenných papierov a poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona sa predkladá v súvislosti s implementáciou Smernice Rady o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení. Zmeny sa týkajú najmä rozšírenia vecného rozsahu zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov na všetky dane, poplatky a clo vyberané na území členského štátu s vylúčením určitých skupín pohľadávok, ako sú napríklad príspevky sociálneho zabezpečenia, či sankcie ukladané na základe trestného stíhania.
Implementáciou smernice sa pohľadávky budú vymáhať na základe jednotného exekučného titulu, ktorým je štandardný formulár, podkladom ktorého je exekučný titul vydaný členským štátom, na základe ktorého sa bude vykonávať exekúcia príslušnými orgánmi Slovenskej republiky. Týmto sa zabezpečí efektívnejší spôsob vymáhania bez povinnosti uznania tohto exekučného titulu súdmi Slovenskej republiky. Tiež sa precizujú podmienky, podľa ktorých je možné žiadosť príslušného orgánu členského štátu zamietnuť, a upravuje sa povinnosť informovania príslušných orgánov členských štátov o všetkých skutočnostiach, ktoré majú vplyv na vymáhanie. Predkladaný návrh zákona obsahuje aj zmeny súvisiace s realizáciou reformy daňovej a colnej správy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Zachytil som síce osobne a napriamo len časť vystúpení, vystúpenie pána poslanca Marcinčina a pána poslanca Zajaca, ale keďže ich názory na tento problém boli pomerne široko medializované, tak viem, o čom hovorili.
Po prvé, mi dovoľte vysloviť údiv nad tým, o čom sa tu vlastne diskutovalo. Všetky vystúpenia, ktoré som zachytil a o ktorých som čítal aj v tlači, boli o tom, ako keby sme navrhovali zvyšovať spotrebnú daň z vína a z piva. Kto to, prosím vás, navrhuje? Áno, ministerstvo financií to navrhovalo a myslím si, že to viem aj racionálne odôvodniť, ale preto, že sa nenašla dostatočná politická zhoda, tak v tomto zákone sa nič také nenavrhuje. Napriek tomu celá tá debata bola o tom, že "slyšíme trávu rúst" a už sa to určite v budúcnosti stane. Tak ale buďme korektní. Na jednej strane všetci sa zhodneme na tom, že treba bojovať proti daňovým únikom. No tak týmto zákonom bojujeme proti daňovým únikom pri spotrebných daniach, ktoré sú, mimochodom, jedny z najväčších popri dani z pridanej hodnoty. Napríklad preto, že dnes môžu kontrolné známky tlačiť, môže tlačiť, dnes ich tlačí päť tlačiarní, niektoré sú mimo Slovenskej republiky a nevieme ich účinne kontrolovať. Podľa zákona by to mala byť len jedna a taká, kde by bol permanentný dohľad colníkov, čím by sme potlačili falzifikáty, cez ktoré unikajú značné dane.
Ďalej upravujeme podmienky na skladanie zábezpeky, kde existujú dnes cestičky, ako ju nezložiť a následne sa nezaplatenie dane stane nevymožiteľnou pohľadávkou.
Takže ešte raz, tento zákon nezvyšuje ani o jeden jediný cent žiadnu spotrebnú daň, naopak, tento zákon v dnešnej situácii, v ktorej sme z hľadiska verejných rozpočtov, potreby znižovania deficitu a dlhu, prináša efektívne opatrenia na to, aby sme znížili daňové úniky.
A čo sa týka ešte niektorých tých ďalších argumentov. Ja s údivom počúvam pána poslanca Marcinčina, toho istého, ako dnes zbrojí proti akémukoľvek zvýšeniu, aj keď opakujem, tu nikto zvýšenie nenavrhuje a veľmi dobre si pamätám, keď pred rokom, presne pred rokom, keď sme debatovali o rozpočte a v tejto súvislosti o spotrebnej dani z piva, ktorú sme navrhovali zvýšiť, ako tu mal plamenné prejavy o tom, ako je zlé zvyšovať spotrebnú daň z piva a nezvýšiť z vína, lebo potom sa presúva spotreba od piva k lacnému dovozovému vínu, z čoho nemáme ani žiaden príjem do štátneho rozpočtu a naviac aj zdravotne a kadejako je to zlé. Pred rokom horoval za to, že keď tento problém riešiť, tak ho riešiť komplexne, nielen pivo, aj víno, nie preto, že by sme chceli zhoršovať podmienky našim vinárom, ale preto, že zásadný problém máme v tom, že stúpa a áno, stúpa spotreba lacného vína, ktoré je dovozové a ktoré zdaniť nevieme. A ak by sme, ale teraz hovorím - ak by sme, lebo nikto nič také nenavrhuje - zdanili spotrebnou daňou víno, tak by sme vedeli vrátiť tie peniaze alebo časť peňazí, alebo tú časť peňazí, ktorá by pochádzala od našich výrobcov, im, práve na zlepšenie marketingu, propagáciu v zahraničí, zlepšenie podmienok, ale mali by sme výrazný príjem z dovozového lacného vína, ktoré zdaniť inak nevieme.
Ale ešte raz, nikto nenavrhuje žiadne zvýšenie spotrebnej dane ani o jeden jediný cent. Takže nikto nejde poškodiť odvetvie, o ktorom hovoríme, ale upozorňujem vás, že neschválenie tohto zákona znamená odmietnutie účinných opatrení na boj s daňovými únikmi, ktoré sú dnes značné, a teda výpadok vo verejných príjmoch. Preto vás chcem vyzvať všetkých, ktorí to myslíte naozaj zodpovedne s riešením dnešnej situácie, v ktorej sa verejné financie nachádzajú, aby ste tento zákon podporili.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne. Páni poslanci Burian a Ondruš tvrdili, že my zhoršujeme podnikateľské prostredie a že im ide o jeho ochranu. Páni, prehovorili vo vás lobisti a nie ochrancovia podnikateľského prostredia. Pretože to, čo týmto zákonom zavádzame, je zrušenie disproporcie pri lízingovom odpisovaní hmotného majetku a zavádzame pravidlo, podľa ktorého sa majetok bude odpisovať nezávisle od spôsobu jeho obstarávania. Čiže rušíme disproporciu, ktorá tu dlho bola, a ktorej zrušenie neprešlo práve preto, že tento lobizmus sa tu presadil a bol odmietnutý vládny návrh ešte pri príprave rozpočtu minulého roka. Hovoríte, že to nebude mať pozitívne dôsledky. Bude to mať v "esovskom" vyjadrení v budúcom roku pozitívne rozpočtové dôsledky vo výške 46 569 000 eur. Teda výrazné pozitívne rozpočtové dôsledky zrušením deformácie a teda zlepšením podnikateľského prostredia. Áno, pri tejto forme odpisovania sa samozrejme zvýšia príjmy štátu, ktoré musí niekto zaplatiť, ale je to disproporcia, ktorá dnes v systéme je, a my ideme túto disproporciu odstraňovať. Teda ideme zlepšovať podnikateľské prostredie. A vy, ak brojíte za to, aby ostala táto disproporcia, tak nebojujete za zlepšené podnikateľské prostredie, ale bojujete za úzke skupinové záujmy firiem, ktoré z tejto disproporcie doteraz profitovali. To treba povedať veľmi jasne a veľmi zreteľne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov a tiež zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.
V článku 1 sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov. Konkrétne navrhované úpravy sú zamerané najmä na zrušenie disproporcie pri lízingovom odpisovaní hmotného majetku tak, aby sa majetok odpisoval nezávisle od spôsobu jeho obstarania. Ďalej je to zmena ročného daňového odpisu na mesačnú bázu. Ďalej opätovné zavedenie oslobodenia príjmov plynúcich z prenájmu majetku obcí a vyšších územných celkov a tiež technické úpravy týkajúce sa výpočtu základu dane fyzických osôb z dôvodu rozčlenenia príjmov na aktívne a pasívne a možnosti uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane len z aktívnych príjmov.
V článku 2 sa mení a dopĺňa zákon 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Návrh zákona o rozpočtovom určení dane príjmov územnej samospráve je vypracovaný v zmysle dohody, podľa ktorej územná samospráva súhlasí so začlenením do navrhovaného ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ako aj s participáciou na konsolidácii verejných financií. V návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve dochádza k úprave podielu na dani z príjmu fyzických osôb pre územnú samosprávu z 93,8 % na úroveň 87,3 %, z toho pre obce zo 70,3 % na 65,4 % a pre vyššie územné celky z 23,5 % na 21,9 %.
Ďakujem za pozornosť.