Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som začal najčerstvejšou správou, ktorú som dostal pred pár minútami esemeskou. A tá znie, že v nedeľu mimoriadna euroskupina nebude, bude conference call v sobotu večer. Takže sa nebude rozhodovať v nedeľu o gréckej pôžičke, ani sa o nej rozhodovať nemalo. Ale mala byť diskusia na mimoriadnej euroskupine. A bude diskusia prostredníctvom konferenčného telefonického hovoru ministrov financií. Takže táto téma je výsostne aktuálna.
Situácia je vážna, a síce nielen v Grécku. A ja som veľmi rád, že na pôde parlamentu o tom hovoríme. Aj preto poslanci všetkých koaličných strán podporili návrh SaS a SNS, aby sa to zaradilo na rokovanie. Aj keď nesúhlasíme so znením toho uznesenia, ale o zaradení tohto bodu na rokovanie Národnej rady súhlasili všetky koaličné strany, jednoducho preto, že považujeme za dôležité a legitímne, aby sa o takýchto vážnych veciach na pôde Národnej rady rokovalo. A musím pripomenúť, že keď sme o to žiadali ako vtedajšia opozícia pred vyše rokom, keď sa jednalo o prvej gréckej pôžičke, ktorú vyrokovali vtedajší minister financií a vtedajší premiér, tak to bolo zo strany vtedajšej koalície odmietnuté a diskusia o tom nebola. To je zároveň jeden z bodov.
Ale tých bodov je viac, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť, kde sa zhodol, lebo z tej doterajšej rozpravy panovala len jedna zhoda v tom, čo povedal pán poslanec Paška, a v tom, čo hovoril pán predseda Sulík. Tá zhoda bola v tom, že vraj ostatné strany vládnej koalície a špeciálne SDKÚ menia postoj, čo sa týka Grécka a gréckych pôžičiek. Tak chcem veľmi jasne povedať, že to tak nie je. Tých dôvodov, resp. argumentov, ktoré uvediem v prospech toho, že nemeníme stanovisko, sú nasledovné.
Ten prvý dôvod je ten, že jeden z dôvodov, prečo sme odmietli Grécku pôžičku, aj keď nie podstatný, bol ten, že vtedajšia vláda odmietla o tom rokovať v Národnej rade. Teraz o tom rokujeme.
Ten zásadný, ale hlavný dôvod, v čom je rozdiel, je v tom, že sme Grécku pôžičku, tú prvú, odmietli preto a aj preto, že znamenala naozaj morálny hazard, že znamenala riziko celej ťarchy preniesť na daňových poplatníkov a vôbec nie na banky a iných veriteľov. Teraz, keď hovoríme o prípadnej, zdôrazňujem, prípadnej ďalšej pôžičke Grécku, tak naša kategorická požiadavka je účasť privátneho sektora, teda nesenie nákladov nielen daňovými poplatníkmi, ale aj veriteľmi. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni... (Hlasy v sále.)

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, forma štátnych skúšok používaná v súčasnosti v slovenskom vysokom školstve okrem obhajoby záverečnej práce nie je v zahraničí obvyklá a nie je v súlade s princípmi Bolonského procesu, osobitne s princípmi kreditového systému, pretože činnosť v súvislosti s prípravou na štátnice a so samotnými štátnicami nie je žiadnym spôsobom kreditovo ohodnotená. Na podporu tohoto tvrdenia uvádzam citát z dokumentu Európskej komisie Pokyny na implementáciu európskeho systému na prenos a zhromažďovanie kreditov ECTS. Citujem: "Kredity sa udeľujú na základe pracovného zaťaženia študenta. Pracovné zaťaženie predstavuje všetky vzdelávacie aktivity vrátane skúšok." Koniec citátu.
Snahou ministerstva pri zaradení otázky štátnic do verejnej diskusie bolo upozorniť na hore uvedený problém nesúladu vysokoškolskej praxe na Slovensku s medzinárodnou praxou. Návrh pritom predpokladá, že vysoké školy, ktoré to budú považovať za potrebné, si môžu zachovať aj iné štátne skúšky ako len obhajobu záverečnej práce. Mali by však odstrániť uvedené porušenie princípov Bolonského procesu, resp. kreditového systému.
Tiež sa očakáva, že návrh by mal prispieť k tomu, aby vysoké školy zvýšili svoje nároky na záverečné práce a na ich obhajobu.
Ministerstvo si vyžiadalo od vysokých škôl informáciu o priebehu štátnych skúšok. Z informácií od dvadsiatich štyroch vysokých škôl vyplynulo, že na deviatich vysokých školách nebol v posledných dvoch rokoch nikto vylúčený z dôvodu nevyhovenia na štátnej skúške. Nakoľko menej ako 0,2 % študentov boli pre nezvládnutie štátnic vylúčené zo štúdia, nie je možné považovať štátnice za preukázateľne dostatočný kvalitatívnym filter.
Ešte raz zdôrazňujem, že vysokým školám sa nezakazuje vykonávať záverečné skúšky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, dovoľte mi odpovedať za neprítomného pána ministra školstva Eugena Jurzycu.
Dňom 31. januára 2011 skončilo prvé funkčné obdobie rektorovi Trnavskej univerzity doc. Ing. Martinovi Mišútovi. Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, citujem: "Akademický senát verejnej vysokej školy volí kandidáta na funkciu rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie." Prvý kontakt Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky s Trnavskou univerzitou v súvislosti s voľbou kandidáta na rektora bol list, ktorým sa obrátil dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity na ministerstvo vo veci nejasnosti okolo členstva v Akademickom senáte vysokej školy, na ktorý poskytla sekcia vysokých škôl ministerstva stanovisko. Jeho podstatou bolo, že skončením pracovného pomeru zamestnanca končí aj jeho členstvo v Akademickom senáte. Toto je zrejme prvé z dvoch stanovísk, ktoré uvádzate vo svojej otázke.
Ďalší kontakt Trnavskej univerzity s ministerstvom bol list Akademického senátu Trnavskej univerzity ministrovi školstva s návrhom na osobu k povereniu výkonom funkcie rektora Trnavskej univerzity. Podľa zákona minister školstva poveril výkonom funkcie rektora na obdobie od 1. 2. 2011 do vymenovania nového rektora doc. ThDr. Andreja Filipeka, ktorý bol dovtedajším prvým prorektorom.
Predsedníčka Akademického senátu listom oznámila, že 10. 2. 2011 na zasadnutí Akademického senátu bol zvolený za kandidáta na funkciu rektora prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD., súčasne požiadal ministra školstva o predloženie návrhu na vymenovanie rektora prezidentovi Slovenskej republiky. Listom z toho istého dňa zaslal predseda Správnej rady Trnavskej univerzity podnet ministerstvu na preskúmanie zákonnosti voľby kandidáta na rektora. Dôvodom podnetu bolo spochybnenie členstva deviatich členov zamestnaneckej časti Akademického senátu, ktorým v priebehu členstva skončila pracovná doba na dobu určitú s Trnavskou univerzitou a pracovný pomer bol s nimi novými pracovnými zmluvami nadväzne opätovne dohodnutý. S odkazom na znenie zákona bolo členstvo týchto deviatich osôb v Akademickom senáte spochybnené, a tým aj výsledky volieb kandidáta na rektora.
Na základe uvedeného podnetu dal minister školstva overiť odboru kontroly ministerstva skutkový stav vykonaním kontroly osobných spisov príslušných zamestnancov, členov Akademického senátu. Kontrola na základe ministrovho poverenia sa uskutočnila v čase od 7. 3. 2011 do 31. 3. 2011. V priebehu výkonu kontroly si kontrolná skupina vyžiadala z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky stanovisko k problematike pracovných pomerov na dobu určitú, ktoré bez prestávky pokračujú na základe novej pracovnej zmluvy. V stanovisku sa uvádza, citujem: "Keď sa pracovný pomer nemení v subjekte a ani v inom obsahovom prvku, pracovné pomery na seba nadväzujú, možno pokračovanie považovať za predĺženie pracovného pomeru." Koniec citátu.
Na základe uvedeného kontrola konštatovala, že voľba kandidáta na rektora Trnavskej univerzity prebehla v súlade so zákonom. Vychádzajúc zo záverov kontroly bol návrh na vymenovanie rektora Trnavskej univerzity podľa návrhu Akademického senátu listom ministra predložený prezidentovi Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, právne vymožiteľný tento verejný prísľub Roberta Fica nie je. Ale myslím si, že tento jeho verejný prísľub, následná nečinnosť sa dá komentovať, ako aj iné vyhlásenia verejné, slovami: "Slovo robí chlapa." Skončil som.

Viete, o koľko stúpol verejný dlh za dva roky vašej vlády, za dva roky? Z 28 % HDP na 41 % HDP. Viete, o koľko stúpne počas tejto vlády? Stúpne zo 41 % HDP na 43 % HDP a po roku 2013 bude klesať. Áno, dnes dlh rastie, rastie aj vďaka tomu, v akom stave ste zanechali ekonomiku. Rastie vďaka tomu, že ste zanechali jeden z najvyšších deficitov v Európskej únii. Rastie vďaka tomu, že v čase krízy ste najrýchlejšie zvyšovali výdavky spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. O 16 % rástli verejné výdavky, o toľko nerástli ani v krajinách, ktoré museli zachraňovať banky, vynakladať na nich obrovské prostriedky. Rastie aj preto, že miera plytvania a korupcie, ktorú ste tu zaviedli, dosiahla nevídané rozmery. Takže dnes počúvať od pána Ondruša, ako horekuje a plače nad tým, že my šetríme na úkor občanov, považujem z vašej strany za perfídne, pán poslanec.
Viete, čo bolo na úkor občanov Slovenskej republiky? To, že ste diaľničné mýto objednali za 6,5 mld. korún drahšie, ako ste mohli. To, že ste na predaji emisií pripravili Slovenskú republiku a daňových poplatníkov o miliardy slovenských korún a stovky miliónov eur. To, že ste ďalšie kauzy, ktoré by som tu mohol vymenovávať veľmi, veľmi dlho, že na ďalších a ďalších kauzách, na predražených štadiónoch a na kdečom prišlo Slovensko a jeho daňoví poplatníci o obrovské, obrovské peniaze, ktoré dnes musíme splácať. Toto bolo na úkor ľudí, na úkor daňových poplatníkov.
No a mohol by som, samozrejme, aj konkrétne k tým vašim tvrdeniam, pán poslanec Burian, ktoré ste tu predniesli a predviedli, ale považujem ich za tak nezmyselné, že sa naozaj k nim ani nebudem vyjadrovať. Ale jedna vec, ktorú opakovane pán poslanec Ondruš otváral, a to je dlhodobá udržateľnosť verejných financií v súvislosti s dôchodkovým systémom.
Pán poslanec, štyri roky bola ministerkou práce vaša terajšia poslankyňa pani Tomanová, ktorá sa preslávila, neslávne preslávila okrem iného tým, že povedala, že ona nevidí problém z hľadiska starnutia obyvateľstva, z hľadiska demografického vývoja. No ona ho nevidí, ale všetci, ktorí tomu len trochu rozumejú, ho vidia a dokonca vidia v tej miere, že Slovensko je najrizikovejšou krajinou z hľadiska dôsledkov budúceho starnutia populácie. Vy ste to číslo aj spomenuli, že dnes pripadá na jedného človeka v dôchodkovom veku šesť ľudí v produktívnom veku a že o 50 rokov to bude len jeden a pol. To je dramatická zmena, a teda vaša politika deštruovania druhého piliera a nerobenia parametrických zmien v prvom pilieri by viedla, ak by sa v takej politike pokračovalo, ak by sme v nej my pokračovali, by viedla k tomu, že by sa zrútil dôchodkový systém. Viedla by k tomu, že by ste nemohli vyplácať zďaleka ani tie dôchodky, ktoré sú dnes a sú žalostne slabé.
Garancie, ktoré ste zaviedli a ktoré dnes tak ochraňujete, viedli jedine k tomu, že poškodili veriteľov a zároveň viedli k tučnejším ziskom finančného sektora. Zavedenie garancií poškodili sporiteľov, áno. Tak som sa pomýlil, poškodili sporiteľov, ospravedlňujem sa. Zavedenie garancií znížilo výnosy ešte aj v konzervatívnych fondoch z 3,2 % v rokoch 2005 až 2008 na 1,6 % v rokoch 2009 a 2010. Vy ste poškodili týmto ľudí. To, čo chceme zmeniť, chceme zmeniť v prospech ľudí, aby jednoducho výnosy boli väčšie v druhom pilieri a tak, aby prvý pilier bol udržateľný. Ak sa pýtate, ako to chceme dosiahnuť, v odpovedi na faktickú poznámku pána Jurčíka ste sa na to pýtali, tak to máte v tom dokumente obsiahnuté. Ak ste to nepochopili, prečítajte si Národný program reforiem, tam to máte tiež obsiahnuté, kde je jasne povedané, aké zmeny chceme urobiť tak, aby v dlhodobom horizonte tento systém bol udržateľný.
To, že tie opatrenia sú naozaj efektívne, svedčia o tom aj údaje, ktoré máte v tomto dokumente, o ktorom diskutujeme, a to je pokles indexu dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorý za rok 2010, a toto je vaša vizitka, odovzdali ste vládu v roku 2010. V roku 2010 index dlhodobej udržateľnosti verejných financií poslal Slovensko do najrizikovejšej kategórie krajín, ten index je 9,9. Ak majú byť verejné financie udržateľné dlhodobo, index by ma byť 0. My našimi opatreniami, ktoré tak vehementne kritizujete, docielime v priebehu troch rokov. V roku 2013 by tento index už mal byť 1,7. Mal by sa znížiť z 9,9 na 1,7, pričom 0, index rovný 0 znamená nulové riziko udržateľnosti, dlhodobej udržateľnosti verejných financií a toto výrazné zlepšenie dosiahneme aj efektom konsolidácie verejných financií, znižovaním deficitu, ale aj zmenami v dôchodkovom systéme, ktoré chceme ísť urobiť a urobíme.
Ohľadom toho, na čom je zhoda a na čom nie je zhoda, váš objav, ktorý vraj podľa vášho názoru z tohto materiálu robí nedôveryhodný materiál, váš objav je založený na tom, že si mýlite potenciálne opatrenia od tých, ktoré by boli stanovené už natvrdo, ako som vám ilustroval aj číselne, ale aj na niektorých opatreniach. Zároveň ďalšie veci, ktoré chceme robiť, sú schválené v Národnom programe reforiem. Národný program reforiem je dokument, ktorý je schválený vládou Slovenskej republiky. Takže ak tu niečo ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ako vy hovoríte, tak sú to vaše návrhy. Každý jeden z vašich návrhov, ktorý tu prednášate aj v parlamente, alebo každý jeden z vašich krokov, ktoré ste robili, keď ste štyri roky vládli, ohrozoval výrazne, výrazne verejné financie.
Naopak, tento materiál Národný program reforiem, ale aj uskutočňované konsolidačné opatrenia vytvárajú podmienky pre to, aby sa zabezpečila dlhodobá udržateľnosť verejných financií, pretože my na rozdiel od vás, ale nielen my ako politické strany koalície, ale všetci odborníci, ešte som nevidel jediného odborníka, či už je to demograf, alebo je to ekonóm, ktorý by poprel, že tento systém, ak v ňom nebudú urobené zásadné zmeny najmä z hľadiska dôchodkov, ale aj z hľadiska zdravotníctva, je dlhodobo neudržateľný. Vy, vaša strana, špeciálne vaša strana, najväčšou mierou dostala Slovensko za štyri roky vládnutia do situácie na cestu, po ktorej, ak by sme pokračovali, tak skončíme ako Grécko. Choďte sa pozrieť do Grécka. Choďte sa spýtať Grékov, či sa im to páči. Vy ste Slovensko pustili na grécku cestu. My na tejto ceste nemienime pokračovať. Riešime problémy, ktoré ste narobili, ktoré ste prenechali, a teda, samozrejme, z vašej strany ani som neočakával, ani som neočakával z vašej strany žiadnu konštruktívnu diskusiu, a preto sa ani nečudujem týmto vašim vystúpeniam, skôr by som sa čudoval, ak by ste s návrhmi, rozumnými návrhmi a zodpovednými návrhmi súhlasili, preto, že ste nikdy nerobili ani rozumnú, ani zodpovednú politiku, preto ani nepredpokladám, že by ste ju robili kedykoľvek v budúcnosti, pán Burian.
Ďakujem pekne.

Ďalšia nekorektnosť, ktorej sa opakovane dopúšťate, pán poslanec Burian, vy ste boli štyri roky predsedom rozpočtového výboru, preto ma zaráža, že porovnávate zadlženosť tak, ako ju porovnávate. Vy viete veľmi dobre, že zadlženosť sa posudzuje vo vzťahu k hrubému domácemu produktu. To je reálne a korektné číslo. Viete, o koľko... (Reakcia z pléna.) Však kľud. Viete, o koľko stúpa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Obidvaja páni poslanci, ktorým ďakujem za ich príspevky, opakovane konštatovali, že ich pobavilo čítanie tohto dokumentu. Určite nie viac ako mňa pobavilo ich vystúpenie.
Pán poslanec Burian, pôvodne, keď som začal počúvať váš príspevok, som vám chcel navrhnúť, aby ste si ho skúsili potom prečítať. Ony sa tu robia prepisy, tak som vám chcel navrhnúť, aby ste si ten svoj príspevok skúsili prečítať a zistili by ste, že nemá ani hlavu, ani pätu a že ste proste hovorili piate cez deviate. Potom som si ale uvedomil, keď ste avizovali istý nesúlad v číslach, že je to zbytočné, aby ste to čítali, pretože som si uvedomil, že vy neviete čítať, pán poslanec, a vysvetlím vám, prečo som presvedčený o tom, vysvetlím vám prečo som presvedčený o tom, že neviete čítať. Vy porovnávate číslo 170 mil. vo východiskách rozpočtu na roky 2012 až 2014 s číslom konsolidačného úsilia, ktoré bolo urobené alebo je v tomto roku, alebo je potrebné urobiť v budúcom roku celého konsolidačného úsilia.
Keby ste čítali ten dokument pozorne, ako je tam aj napísané, ako ste odcitovali, ktoré sú súčasťou opatrení, už zakomponované vo východiskách, ten problém je v tom, že my z tých opatrení, ktorých je tridsať vo východiskách, ktorých súhrnná hodnota je 500 mil. eur, len prvé tri navrhujeme ako také, ktoré už boli schválené vládou, a preto je tam napísané, už vo východiskách. Preto číslo 170, ktoré je omnoho menšie, pretože sa týka len troch zo všetkých tridsiatich navrhovaných opatrení.
Teda trvám na tom, že ak by ste vedeli čítať, tak by ste nemohli porovnať číslo 170 a číslo 400, pretože faktom je, že porovnávate úplne, úplne, ale úplne iné čísla. Takže ak dovolíte, viem, o čom hovoríte, viem, o čom hovoríte, pretože tie dokumenty som obidva predkladal na rokovanie vlády, a keby ste porovnávali porovnateľné veci a nie neporovnateľné, keby ste si prečítali, že z tých tridsiatich opatrení len tri v objeme 170 mil. vláda schválila, a teda už s tým počíta, tak by ste vedeli, že rozprávate o veciach, ktoré jednoducho nemajú s realitou nič spoločné.
Podobne sa to týka toho, čo hovoril pán poslanec Ondruš. Vy víťazoslávne urobíte záver z toho, že jedna z koaličných strán povedala, že nebude súhlasiť so zvyšovaním žiadnych daní a toto používate ako argument, že tento celý dokument stojí na hlinených nohách. Keby ste ho čítali zase pozorne, čo sa vám asi nestalo, tak by ste vedeli, aj vo východiskách to je, aj tu je to tak napísané, že sú to možné z opatrení, a tých opatrení, ktoré sú potenciálne, ktoré sú možné, sú vo východiskách a je ich tridsať. Suma peňazí, ktoré by sme z nich získali, keby sme všetky tieto opatrenia zrealizovali, je 500 mil. eur, ale to ani nebudeme potrebovať, budeme potrebovať niečo medzi 200 až 300 mil. eur. A teda zďaleka nie všetky opatrenia, ktoré sú tu v tomto, na tejto strane, pán poslanec, v sume 500, budeme musieť urobiť. Teda aj ak by sme nenašli dohodu na tom, že zvýšime akékoľvek dane, ale urobíme iné opatrenia, ktoré tam sú, prípadne nájdeme ďalšie opatrenia, ktoré tam ešte identifikované nie sú, tak ten materiál je realistický a nevylučuje sa neschválenie niektorých z týchto opatrení so zabezpečením konsolidačného úsilia, tak ako je navrhnuté. Len by bolo dobré vedieť čítať a zároveň chápať obsah toho, čo tam napísané je... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, členské krajiny eurozóny sú povinné každoročne pripravovať Program stability, ostatné štáty Európskej únie pripravujú konvergenčné programy. Slovensko predkladá svoj tretí Program stability, ktorý je aktualizáciou Programu stability z januára 2010.
Program stability sa po prvýkrát predkladá Európskej komisii v rámci takzvaného európskeho semestra ako reakcia na potrebu užšej koordinácie politík na úrovni Európskej únie. Program stability prezentuje rozpočtové ciele vlády v strednodobom horizonte, ktoré sú ovplyvnené počiatočnou fiškálnou pozíciou v roku 2010. Napriek zlepšeniu makroekonomického vývoja sa nepodarilo splniť rozpočtovaný cieľ na úrovni 5,5 % HDP a deficit sa prehĺbil až na úroveň 7,9 % HDP, čo je približne na úrovni krízového roka 2009. Okrem objektívnej príčiny spôsobenej trvalou stratou potenciálneho produktu v ekonomike v dôsledku hospodárskej krízy a z pohľadu vývoja daňových príjmov nepriaznivej štruktúry ekonomického rastu bol tento nárast ovplyvnený aj podcenením rizík a optimistickým rozpočtovaním bez adekvátnych opatrení, najmä v prípade samosprávy, železničných spoločností a nemocníc.
Uvedený vývoj viedol k zvýšeniu pomeru hrubého dlhu verejnej správy k HDP počas dvoch rokov 2009 a 2010 o 13,2 % na odhadovanú úroveň 41 % HDP ku koncu roka 2010. Program stability prezentuje stratégiu, ktorej základnými kameňmi sú stabilizácia štrukturálnej reformy a udržateľnosť. Stabilizačné opatrenia sú prijímané v rokoch 2011 až 2012, pričom ide najmä o plošné opatrenia s okamžitým účinkom. Zároveň sa ale realizujú niektoré štrukturálne opatrenia a prebieha príprava ďalších opatrení v oblasti zvyšovania flexibility trhov a potenciálneho rastu ekonomiky, ktoré by mali trvale pozitívne prispievať aj k zlepšeniu hospodárenia verejných financií. Z dlhodobého hľadiska zohrávajú kľúčovú úlohu opatrenia v oblasti dôchodkového systému, zdravotníctva a reformy rozpočtového rámca.
Táto stratégia by mala v strednodobom horizonte vyústiť do zrušenia procedúry nadmerného deficitu, čoho nevyhnutným predpokladom je ale naplnenie schváleného rozpočtu na rok 2011, pričom do roku 2013 by sa deficit mal znížiť na úroveň 2,9 % HDP. Hlavným cieľom rozpočtovej politiky Slovenska naďalej zostáva dosiahnutie fiškálnej pozície, ktorá zabezpečí dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Po inštitucionálnej stránke je Program stability v Slovenskej republike záväzným dokumentom, ktorý schvaľuje vláda a ktorý je predkladaný na rokovanie Národnej rady. Zároveň sa predkladá Európskej komisii.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Dostálovi za predloženie tohto návrhu. Myslím si, že ho môžme akceptovať a podporím ho. Súvisí to aj s tým, že chceme pri aj iných hraniciach základného imania vo všetkých iných typoch obchodných spoločností v rámci zlepšovania podnikateľského prostredia prehodnocovať túto výšku a ísť na úroveň, ktorá je minimálna, aby sme neobmedzovali vstup do podnikania. Takže v tomto zmysle chcem tento návrh podporiť.