Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.11.2011 o 11:42 hod.

Ing.

Ivan Mikloš

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30.11.2011 11:42 - 11:43 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a tiež zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.
Aktuálna ekonomická a politická situácia si vyžaduje okamžité a účinné riešenia aj v oblasti pôsobnosti zákona o dani z príjmov. Vzhľadom na očakávanú zhoršujúcu sa ekonomickú a finančnú situáciu sa hľadajú všetky dostupné zdroje hospodárskej politiky a jej súčastí, ktorých cieľom je zabránenie dopadom finančnej hospodárskej krízy na príjmy štátneho rozpočtu.
Predloženou novelou sa má prispieť k zlepšeniu fiškálnej politiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím o kľud.

Mikloš, Ivan, podpredseda vlády a minister financií SR
...a napomáhať zabezpečeniu zodpovednej rozpočtovej politiky a to predovšetkým zjednotením pravidiel odpisovania pre všetky formy obstarania majetku a tiež zmenou ročného uplatňovania daňových odpisov hmotného majetku na mesačné odpisovanie.
Tento zákon, ktorý Národná rada prerokuje v skrátenom konaní, bude mať prínos pre verejné financie vo výške zhruba päťdesiat miliónov eur.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2011 15:20 - 15:28 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k rozprave na túto celkom určite atraktívnu a zaujímavú tému. Myslím, že čo sa týka falošnosti postojov strany SMER, tak pán Matovič to vysvetlil veľmi presne. Nie vždy a nie vo všetkom s ním súhlasím, ale myslím si, že tu to vykreslil tak, že sa k tomu veľmi vracať nemusím. Áno, mali ste na to štyri roky, mali ste to v predvolebnom programe v roku 2006 a dnes sa búchate do pŕs, ako ste mali pravdu, keď ste to navrhovali pred rokom.
Zároveň chcem ale vysvetliť aj pánovi poslancovi Dostálovi, ale aj poslancom za SMER, ktorí vysvetľovali, prečo sme s týmto návrhom neprišli pred rokom, že ja som, ak si pamätáte, už vtedy hovoril, že my nie sme principiálne proti tomu, aby bola zavedená banková daň, pretože bankovníctvo, a tu môj postoj je iný ako postoj pána poslanca Dostála napr., je špecifické v tom, že sa v ňom podniká predovšetkým alebo zväčša s cudzími peniazmi. Ako viete, kapitálová primeranosť bánk sa pohybuje do 10 % zhruba. Čiže zhruba v 90 % banky podnikajú s peniazmi cudzích ľudí a cudzích subjektov. A aj preto, keď padne banka, najmä veľká banka, tak to nie je problém len vlastníkov banky, ale aj daňových poplatníkov, napr. cez ručenie vkladov alebo cez zabránenie pádu veľkým systémovým bankám, čo môže spôsobiť reťazové negatívne reakcie, čoho sme boli svedkami napr. po páde Lehman Brothers. Preto je legitímne sa na tento sektor pozerať inak, ako sa pozeráme na bežné podnikateľské subjekty. A preto je aj legitímne, ak sú s nevyhnutnou záchranou a sanovaním bankového sektora spojené náklady, je legitímne, aby štát si vytváral na krytie takýchto nákladov rezervy. A práve náš návrh je postavený na tom, že nechceme tie peniaze minúť, ale chceme, aby peniaze z tohto bankového odvodu boli sústredené v špeciálnom fonde, z ktorého by sa kryli náklady pri prípadnej nevyhnutnej reštrukturalizácii alebo ozdravení bánk. Vlani keď sme odmietli váš návrh, sme ho odmietli aj preto, že sme predpokladali, a bola taká snaha, boli rokovania riešiť to koordinovane na celoeurópskej úrovni, dnes sa ukazuje, že tento proces bude dlhší, ako sa vtedy predpokladalo, že nájsť dohodu bude ťažšie. Zároveň zavádzajú takúto bankovú daň niektoré jednotlivé krajiny aj okolo nás. Ak by sme ju nezaviedli, môže sa nám to vypomstiť aj tým, že budú zdanené banky v krajinách, odkiaľ pochádzajú matky našich bánk. A jednoducho sa nám tak môže stať, že zdanení budeme, ale bez toho, aby výnos plynul k nám. Mohol by plynúť do iných krajín. Aj z toho dôvodu je dnes účelné túto daň zaviesť.
No a stručne k vystúpeniam len pána poslanca Počiatka a pána poslanca Kažimíra.
Konštatujem, že nie som si istý, či si pán poslanec Počiatek nepomýlil bod, pretože o bankovej dani nehovoril. Hovoril o rozpočte, hovoril o dlhoch, hovoril o školstve, zdravotníctve, protipožiarnej ochrane. Takže pánovi Počiatkovi chcem povedať len jednu vetu. Znovu, zopakoval to, čo hovoril včera večer pri prvom čítaní k tomuto zákonu, že vraj sme zmenili názor pri tomto bode tak, ako sme ho mali vraj zmeniť pri eurovale. Nie je tu síce, ale chcem mu odkázať, že včera som si myslel, že sa možno pomýlil. Tak som ho včera upozornil na to, že väčšina vládnej koalície, teda minimálne tri zo štyroch strán vládnej koalície názor pri eurovale nezmenili, pretože o eurovale sme hlasovali dvakrát zatiaľ v tomto parlamente. Tri zo štyroch vládnych strán hlasovali rovnako 11. augusta 2010 ako 11. októbra 2010. Keďže pán Počiatek zopakoval túto hlúposť napriek tomu, že som ho na to upozornil, a vtedy tu sedel, keď som ho na to upozorňoval, bolo to včera večer, tak predpokladám, že dnes už nešlo len o nedorozumenie, ale o zámerné klamstvo. Takže nezmenili sme postoj pri eurovale. Teda minimálne tri zo štyroch strán vládnej koalície postoj pri eurovale nezmenili. Pokiaľ ide o tú štvrtú, bolo to trochu inak.
Pán Kažimír mal vystúpenie, ktoré bolo vecné, k téme, teda k bankovej dani. K tomu jeho návrhu na zvýšenie z 0,4 % na 0,7 % chcem povedať, že neodporúčam poslancom, aby takéto zvýšenie schválili, a to z toho dôvodu, že by to bolo kontraproduktívne, neprinieslo by to očakávané efekty, zároveň by to spôsobilo iné náklady a iné problémy. A myslím, že pán poslanec Matovič spomenul, že on na tej Koaličnej rade navrhoval tých 0,5 %. My sme tie návrhy rôzne analyzovali a dospeli sme k záveru, že 0,4 % je zvýšenie, kde ešte nehrozí enormné riziko, aj keď isté hrozí na to, lebo ide o právnické osoby, že si napr. právnické osoby budú presúvať svoje účty napr. do Rakúska, do Hainburgu alebo inde, najmä pri veľkých podnikoch, ktoré majú svoje pobočky alebo svoje firmy aj v okolitých krajinách, teda korporáciách, pretože, samozrejme, ak vedľajšia krajina takéto poplatky nemá alebo ich má nižšie, nič nie je ľahšie, ako presunúť vklady tam. Druhá nevýhoda príliš veľkého zaťaženia spočíva v tom, že to má iné nepriame náklady z hľadiska zhoršovania podnikateľského prostredia, z hľadiska vôbec imidžu krajiny. Aby som nehovoril veľmi dlho, poviem, že považujem to za také orbánovské riešenie. To je ten postup, ktorým postupuje v niektorých oblastiach maďarská vláda. A obávam sa, že to imidžu tej krajiny a prilákaniu investícií nepomáha, je to skôr naopak.
A aj ten návrh, ktorým chce SMER ústami pána poslanca Kažimíra zmierňovať riziko prenosu do zvýšených poplatkov, považujem za nereálny a iluzórny, pretože pán poslanec to v dvoch vetách za sebou povedal. Najskôr povedal, že máme do činenia so sofistikovaným protivníkom, a potom v návrhu povedal, že vlastne vyriešime to tak, že im zakážeme ustanovením nejakého paragrafu zvyšovať poplatky. To, samozrejme, je ilúzia, že sa to takýmto spôsobom dá robiť, aj keď nevylučujem, že ten dohľad a tá kontrola by mohla byť aj prísnejšia. Verím, že to tak aj bude. Ale považujem takéto riešenia za nereálne, rovnako ako bolo nereálne vaše riešenie znižovania úrokov, keď ste to chceli riešiť tým základným balíčkom, o ktorý prejavilo záujem päť ľudí a stálo to, no neviem presne, koľko to bolo, ale veľa peňazí. Omnoho efektívnejší je ten postup, ktorý sme zvolili my, že zvyšujeme mieru súťaživosti, mieru konkurencie, mieru transparentnosti, čo sa už pri hypotekárnych úveroch, úveroch na bývanie, prejavilo tlakom na pokles a poklesom úrokových mier.
Takže aj z týchto dôvodov si myslím, že to riešenie, ktoré zároveň vytvára zdroje na riešenie nákladov budúcich kríz, zároveň pomáha znížiť deficit verejných financií a zároveň nevytvára riziká do budúcnosti, je schválenie vládneho návrhu, ktorý, áno, pôvodne bol v tej výške 0,2 % a po zvážení všetkých týchto rizík a možností je dnes predkladaný vo výške 0,4 %. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2011 14:18 - 14:20 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona upravuje výšku a spôsob platenia odvodu, bankového odvodu, jeho účelové určenie a správu odvodu.
Metóda výpočtu a výška odvodu zohľadňujú odporúčané medzinárodné princípy, podľa ktorých je cieľom minimalizovať náklady budúcich finančných kríz pre daňových poplatníkov prostredníctvom vopred tvorených osobitných fondov a zároveň motivovať finančné inštitúcie k obozretnému správaniu sa z pohľadu udržania čo najvyššej úrovne vlastných zdrojov financovania. Z uvedeného dôvodu je odvod vypočítaný z pasív finančných inštitúcií očistených o výšku vlastného kapitálu a vklady fyzických osôb.
Sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok sa navrhuje vo výške 0,4 %. Vyššia ako navrhovaná sadzba by mohla mať negatívne účinky v podobe možných presunov prostriedkov v rámci bankovej skupiny, ako aj v podobe negatívneho dopadu na ziskovosť bankového sektora, a tým aj prenesenie zvýšených nákladov bankových subjektov na ich zákazníkov formou vyšších bankových poplatkov. Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou. Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, celkový čistý prínos zavedenia odvodu sa predpokladá na úrovni zhruba 82 mil. až 83 mil. eur.
Z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu. A odporúčam ho Národnej rade schváliť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 19.10.2011 10:33 - 10:35 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom vypracovania zákona bolo a je zníženie administratívnej záťaže daňovníkov zrušením rôznych oznamovacích a ohlasovacích povinností a vytvorenie spoločného priznania k tým druhom miestnych daní, ktoré majú rovnaké ročné zdaňovacie obdobie, a zavedením čiastkového priznania.
Ďalej je to zníženie najnižšej ročnej sadzby dane zo súčasného 40-násobku na 10-násobok pri zdaňovaní stavieb a bytov s tým, že tento násobok majú obce dosiahnuť v budúcnosti postupne podľa vlastných miestnych podmienok, pričom cieľom je dosiahnutie rovnomernejšieho daňového zaťaženia jednotlivých druhov stavieb a bytov.
Ďalej je to spresnenie definície jednotlivej časti obce a jej podmienenie počtom daňovníkov v tejto časti obce tak, aby nemohlo dôjsť k zneužívaniu tohto ustanovenia zo strany správcov dane z nehnuteľnosti pri určovaní sadzieb dane.
Ďalej je zámerom zjednotenie princípu zdaňovania motorových vozidiel s krajinami EÚ podľa miesta evidencie vozidla.
V predloženom vládnom návrhu zákona sú zapracované aj viaceré požiadavky správcov miestnych daní, napr. na rozšírenie ich oprávnení ustanoviť iné sadzby dane z nehnuteľnosti na pozemky, na ktorých sa dobývajú vyhradené nerasty, a na byty, ktoré sa používajú na iný účel ako na bývanie. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2011 10:29 - 10:30 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponujú ustanovenia smernice Rady, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke, podľa ktorej je potrebné v právnych predpisoch upraviť podmienky pre návrat colníčok a colníkov z rodičovskej dovolenky, ako aj oznamovaciu povinnosť colníčky alebo colníka pri nástupe na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo pri návrate z takejto dovolenky.
V nadväznosti na komunikáciu Európskej komisie v predsúdnej fáze, v rámci ktorej Európska komisia poukázala na právo Európskej únie o voľnom pohybe pracovníkov umožňujúce pracovať občanom v jednom členskom štáte a žiť v inom členskom štáte Európskej únie, sa vypúšťa jedna z podmienok prijatia štátneho občana Slovenskej republiky do štátnej služby colníkov, a to podmienka mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Z rovnakého dôvodu sa vypúšťa jeden z titulov na prepustenie colníka zo služobného pomeru. A to je teda trvalý pobyt colníka mimo územia Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2011 10:24 - 10:25 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona sa predkladá na rokovanie Národnej rady v súlade s Plánom legislatívnych úloh.
V predloženom materiáli sa navrhuje kolkové známky zrušiť od 1. januára 2013. Poplatníci, ktorí už majú zakúpené tieto známky, môžu ich ešte použiť na podaniach na správnych orgánoch a súdoch. A do konca septembra 2013 alebo až do 31. decembra 2013 môžu požiadať Slovenskú poštu o ich odkúpenie. Konkrétne podmienky odkupovania neplatných kolkových známok upraví zmluva medzi ministerstvom financií a Slovenskou poštou, a. s., Banská Bystrica.
V navrhovanom zákone sa novelizuje päť ďalších právnych predpisov, ktorých sa zrušenie kolkových známok priamo dotkne.
Po zrušení kolkových známok bude možné naďalej platiť poplatky poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke, v hotovosti do pokladnice príslušného orgánu do sumy 300 eur. A zavádza sa aj možnosť platenia prostredníctvom platobnej karty a do budúcnosti aj prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak budú vytvorené technické predpoklady na realizáciu tohto spôsobu platenia poplatkov.
Z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy možno očakávať pozitívny vplyv, nakoľko sa ušetria náklady na výrobu kolkových známok a náklady na províziu pošty za distribúciu kolkových známok, ktoré predstavujú ročne 4,8 mil. eur. Celkové výnosy zo správnych a súdnych poplatkov zrušenie kolkových známok neovplyvní, pretože sa zmení len spôsob platenia týchto poplatkov. Požiadavky na prípadné zvýšené náklady príslušných orgánov spojených so zavedením nových foriem platenia poplatkov si tieto orgány uplatnia v rámci prípravy štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2011 10:16 - 10:17 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom navrhovaného zákona je implementovať smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí vykonávania činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva.
Súčasťou návrhu zákona sú aj ustanovenia, ktorými sa preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu.
Návrh zákona je v súlade s ústavou.
Návrh sa predkladá bez rozporov. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2011 18:15 - 18:18 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Oceňujem, že neprítomnosť kamier nám skrátila rozpravu. Pán poslanec Počiatek, no, nehnevajte sa, ale vaše vystúpenie na mňa pôsobilo dojmom, že ste ho dostali prikázané od vášho predsedu, lebo ani vlastní poslanci vás nepočúvali. Takže veľmi stručne.
Keď ste nás pred rokom vyzývali, otázka znie, prečo ste takúto bankovú daň pred dvoma rokmi neprijali? Boli ste štyri roky ministrom financií. Kríza, banková kríza začala, pokiaľ viem, na jeseň roka 2008, podobná situácia ako s eurovalom, už to spomenul môj kolega, pán poslanec Matej. Tvrdíte a odvolávate sa na Richarda Sulíka, ale Richard Sulík v tomto zavádza, presne tak ako vy. Pretože za euroval sme tu hlasovali 11. augusta. Zo 142 prítomných poslancov 140 hlasovalo za, medzi nimi vy, medzi nimi Richard Sulík a všetci poslanci SaS, ako aj všetci poslanci SDKÚ. Ale my sa k tomu hlásime. Takže nezmiešavajte euroval a grécku pôžičku, v tomto prípade robíte presne to isté, čo robí Richard Sulík a poslanci SaS. Čo sa týka zvyšovania daní a toho, že neznižujeme výdavky alebo len tam, kde chýbajú, znižujeme, veľmi dobre viete, že znižujeme. 10-percentný pokles platov v tomto roku, zmrazenie platov vo verejnom sektore v budúcom roku, 10-percentný pokles bežných výdavkov v tomto roku, 5-percentný pokles bežných výdavkov v budúcom roku. To sú fakty, argumenty, namiesto vašich rečí.
Čo sa týka dôvodu, prečo je to v skrátenom konaní, v skrátenom konaní je to, pán poslanec, preto, že podľa výkladu legislatívcov v Národnej rade, keď výklad legislatívcov úradu vlády bol iný, tento návrh zákona tu už bol. Ale podľa výkladu legislatívcov v Národnej rade neubehol polrok medzi prerokovávaním toho istého zákona, aj keď v iných paragrafoch pred, pred polrokom, takže preto je to v skrátenom konaní. No a ste ešte povedali, že ste strašne zvedavý, aký ten rozpočet bude, pán poslanec. No, ak ste tak strašne zvedavý, však vy ste členom výboru pre rozpočet, financie, no a už ho tam máte. Máte ho tam od piatku, je na internete. Takže, ak ste tak strašne zvedavý, na internete ho máte od stredy, kedy ho schválila vláda Slovenskej republiky.
Tak, ak ste taký strašne zvedavý, tak nech sa páči, skúsiť si zapnúť internet, tam je.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2011 17:59 - 18:00 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tohoto návrhu zákona je zaviesť osobitný odvod pre banky a pobočky zahraničných bánk ako mechanizmus... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán podpredseda vlády, ale chcel by som poprosiť o pokoj a ešte jednu organizačnú procedúru, navrhol. Dnes už hlasovať nebudeme. Ja navrhujem, aby sme zajtra o 11.00 hod. hlasovali o všetkých prerokovaných bodoch na dnešnom, ale aj zajtrajšom rokovacom dni 24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, je s týmto návrhom všeobecný súhlas? (Kladná reakcia z pléna.) Ďakujem. Zajtra o 11.00 hod. budeme, o 11.00 hod., páni poslanci. Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.
Ale prepáčte, predpokladám, že niektorí poslanci budú chcieť, o 11.00 hod, o 11.00 hod. Nech sa páči, pán podpredseda.


Mikloš, Ivan, podpredseda vlády a minister financií SR
Ďakujem. Návrh zákona je v súlade s európskymi iniciatívami v oblasti zavádzania osobitných odvodov a daní finančných inštitúcií a je tiež odozvou na pripravovaný legislatívny návrh na európskej úrovni v oblasti krízového riadenia finančného sektora, ktorého súčasťou má byť aj regulácia odvodov vybraných finančných inštitúcií.
Návrh zákona upravuje výšku a spôsob platenia odvodu, jeho účelové určenie a správu odvodu. Metóda výpočtu a výška odvodu zohľadňujú odporúčané medzinárodné princípy, podľa ktorých je cieľom minimalizovať náklady budúcich finančných kríz pre daňových poplatníkov prostredníctvom vopred tvorených osobitných fondov a zároveň motivovať finančné inštitúcie k obozretnému správaniu z pohľadu udržania čo najvyššej úrovne vlastných zdrojov financovania.
Z uvedeného dôvodu je odvod vypočítaný z pasív finančných inštitúcií, očistených o výšku vlastného kapitálu a vkladov fyzických osôb. Sadzbu odvodu na príslušný kalendárny rok navrhujeme stanoviť vo výške 0,4 percenta. Vyššia ako navrhovaná sadzba by mohla mať negatívne účinky v podobe možných presunov prostriedkov v rámci bankovej skupiny, ako aj v podobe negatívneho dopadu na ziskovosť bankového sektora, a tým aj prenesenie zvýšených nákladov bankových subjektov na ich zákazníkov formou vyšších bankových poplatkov.
Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou. Prijatím navrhovaného zákona predpokladáme pozitívny vplyv na verejné financie, celkový čistý prínos zavedenia odvodu predpokladáme vo výške 82 mil. 710 tis. eur.
Z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá čiastočné zníženie ziskovosti bankového sektora. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie, informatizáciu. Je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.10.2011 17:50 - 17:51 hod.

Ivan Mikloš Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov, sa predkladá za účelom čo najskoršieho zavedenia mechanizmov podieľania sa finančných inštitúcií na nákladoch kríz a ochrane stability finančného systému. V tejto súvislosti je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím, aby sme sa ukľudnili a ešte chvíľku...

Mikloš, Ivan, podpredseda vlády a minister financií SR
... č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.
Schválením uvedeného vládneho návrhu zákona sa má zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňových poplatníkov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis