Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vždy, keď sa predkladá návrh zákona o výchove a vzdelávaní, takzvaný školský zákon, ktorý je nosným zákonom pre výchovno-vzdelávací systém, tak sú očakávania, že takýto zákon prinesie niečo nové, prinesie niečo podstatné, čo naozaj uskutoční kvalitatívnu zmenu v našom školstve.
Treba povedať, že tento zákon takéto niečo nepriniesol, naopak, rieši, by som povedal, sporné minimálne z troch dva problémy. Zákon vo svojej filozofii sa zameriava na riešenie troch takých problémov, je to zavedenie povinnej angličtiny, ďalej zavádza výpisy z polročných vysvedčení a používanie Braillovho písma.
Podľa môjho osobného názoru minimálne povinná angličtina a používanie Braillovho písma, ktoré rieši § 144 ods. 3 školského zákona, netreba meniť takouto zákonnou formou. Pretože povinná angličtina, keď už teda ju chcete, môže byť riešená v štátnom vzdelávacom programe tak, ako je riešený povinný slovenský jazyk. Ani jeden predmet vrátane štátneho jazyka nemáme v zákonnej forme uzákonený, nehovoriac o ďalších predmetoch, ako je matematika, fyzika. Jedine anglický jazyk vytiahneme, vsunieme ho do zákona a povieme, že musí byť povinný.
Samozrejme, že tá formulácia, ktorá hovorí o tom, že ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať, sa mi zdá byť na zákon neuveriteľne vágna, nedostatočná, nepresná, minimálne tam mohol byť spomenutý Európsky referenčný rámec, aj keď on sa spomína v ďalších paragrafoch, ale v tomto jednom ustanovení by to tak malo byť, aby sa rozlíšila aspoň úroveň medzi prvým jazykom a povedzme tým druhým jazykom. Pretože čo je to ovládať, čo je to ovládať prvý alebo druhý štátny jazyk? Na akej úrovni?
A teraz k podstate, podstate veci. Samozrejme, že tento problém má aj formálnu, aj obsahovú stránku. Formálna, ako som naznačil, je vôbec potreba zasahovať do zákona, ktorý je zákon nový a potrebuje určitý čas, aby sa v odbornej pedagogickej verejnosti vžil. Druhá vec je, vôbec ten, to zavedenie tej povinnej angličtiny. Podľa, alebo predpokladám, že toto je tak trošku odpísané zrejme zo severských štátov, kde sa dlhé roky povedzme angličtina používa ako povinný jazyk. Nie som si istý, či to majú v zákone definované, či to nevyplýva len z pedagogickej dokumentácie.
Ale u nás tak či tak si podľa prieskumov, ktoré sú, vy píšete 66, ale sú aj prieskumy, ktoré hovoria, že až 80 % žiakov si vyberá, si vyberá anglický jazyk, myslím, že 16 % je nemecký jazyk a 4 % sú ostatné jazyky. A my teraz povieme nie, 100 % sa bude povinne vyučovať anglický jazyk. Ale pýtam sa, keď si 80 % detí, žiakov vyberie anglický jazyk, no prečo by tých ďalších 20 % si nemohlo vybrať iný jazyk? Napríklad nemecký jazyk alebo španielsky jazyk? Prečo im to chcete zakázať a prečo trváte na tom, aby iba anglický jazyk bol pre všetkých povinný?
Samozrejme, otázka je aj to, čo to spôsobí v praxi. Veď sú medzinárodné dohody s Talianskom, s Francúzskom, so Španielskom, v rámci ktorých máme zavedené dlhé roky - a majú vynikajúcu reputáciu naše bilingválne gymnáziá, vynikajúcu medzinárodnú úroveň. To ich teraz všetky zrušíme? Pretože nie je možné, aby v bilingválnom gymnáziu, kde sa všetky predmety učia po španielsky, po nemecky, po taliansky, zrazu bola povinná angličtina ako prvý jazyk a tento jazyk, v ktorom sa oni učia všetky predmety, bude ako druhým jazykom. Proste to sa nedá.
Druhá vec je, ak toto zavediete zo zákona, tak títo absolventi bilingválnych gymnázií, ale nielen oni, aj iní, ktorí chodia do jazykových škôl a ktorí majú štátnice, štátne skúšky, opäť z nemeckého, španielskeho jazyka, francúzskeho jazyka, v Žiline je aj vynikajúce belgické bilingválne gymnázium, kde sa učí po francúzsky, ak im toto zavediete, nesmú ísť študovať, nesmú študovať v Taliansku, Francúzsku, Španielsku, pretože jednoducho nebudú poznať jazyk tak, aby v ňom mohli pracovať. Tam nestačí jazyk ovládať. Tam musí byť, tam musí byť úplne iná kvalitatívna úroveň. Povedzme v anglickom jazyku je to TOEFL alebo Cambridge Certifikat na to, aby, možnože ho máte, na to, aby mohol študovať v takom jazyku, pretože tie školy ho jednoducho neprijmú, ho nezoberú. A my im toto zakážeme, takže nebudú môcť študovať vo Francúzsku, nebudú študovať v iných jazykoch preto, pretože tento jazyk bude potlačený, budú musieť uprednostniť anglický jazyk. A toto podľa mňa spôsobí neuveriteľné, neuveriteľné škody a naozaj budeme vyzerať až smiešne podľa môjho názoru, keď takýmto, by som povedal, netaktným spôsobom zasiahneme do toho, čo je dobré, čo roky beží a čo podľa môjho názoru pri mojich stretnutiach s veľvyslancami jednotlivých štátov sme sa snažili rozvíjať a podporovať. A ešte, v poriadku, oni nemôžu mať ako druhý jazyk anglický jazyk, ale nemôžu ho mať ako prvý, lebo aj odborná literatúra sa vyučuje v tomto ďalšom jazyku.
Druhá vec je praktický problém. Ja viem, pán minister, že ste nenašli odvahu dať do zákona, že či to bude prvý ročník alebo tretí ročník, a preto aj taká nesmierne vágna, že ovládať cudzí jazyk, v zákone, lebo nie ste si vedomý dôsledku a neviete ich ani dopočítať a ani dopracovať v súčasnej dobe. Preto možno aj to bolo vo vláde stiahnuté na jeden týždeň, potom sa to tam ako posledný bod rokovania vlády objavilo, ale v podstate v nezmenenej forme a veci nie sú vyriešené tak, ako boli sľubované.
Pokiaľ ide o pedagógov, pretože ak nebude dostatok pedagógov, tak lepšie nezačínať takouto povinnou zákonnou formou, pretože ak sa bude učiť nekvalifikovane, tak tie maličké deti chytia také zlé návyky, že sa z toho za celý život už nedostanú. To vám povedia všetci odborníci, ktorí cudzí jazyk vyučujú. Ak ich naučíte v mladom veku zle, zlú výslovnosť, zlé zachytávanie zvukov, tak už to neodstráni a bude sa to s ním ťahať celý život.
Reforma školská hovorila, že od tretieho ročníka jeden cudzí jazyk, a z toho dôvodu vzniklo aj vzdelávanie pedagógov, učiteľov, aby sme zabezpečili, podľa našich výpočtov to bolo okolo, potreba bola okolo 1 800, myslím, učiteľov pre cudzí jazyk. Keď zoberieme, že nejakých 30 - 40 % z toho môžu byť pre iné svetové jazyky, tak nech je to 1 200 - 1 300 učiteľov, ktorí nám chýbajú na to, aby sme mohli učiť anglický jazyk v súčasnosti. No ale ten projekt z Európskej únie, ktorý vzdeláva pedagógov, je len pre prvý stupeň, zatiaľ. Čiže všetkých tých 5 000, 5 000 pedagógov, ktorí sa tam vzdelávajú, je len pre prvý stupeň, to znamená, pre tretí, štvrtý ročník. A ten ďalší stupeň ešte ani nezačal, čiže ak sa vám ho podarí spustiť, tak aj tak bude treba najmenej pol až rok, kým sa rozbehne. A kým prídu absolventi, tak máte 3, 3-4 roky, a to už tí tretiačikovia budú šiestaci a opäť nestihnete ten termín tak, aby sa jednoducho dalo zabezpečiť to, aby boli kvalifikovaní učitelia už pri nástupe.
Potom je tu ďalší problém, že či je možné týchto pedagógov nahradzovať povedzme učiteľmi z vysokých škôl, ktorí učia cudzí jazyk, alebo tí, ktorí sú na jazykových školách a nie sú pritom na základných alebo stredných školách. Lebo aj to je odborná diskusia, či áno, alebo nie, pretože výučba cudzieho jazyka na základnej škole má pedagogické časti, ktoré títo ľudia, ktorí vyučujú cudzí jazyk na vysokých školách, mať nemusia.
Čiže pokiaľ nie je domyslená tá časť, ktorá sa týka praktického zabezpečenia, tak si myslím, že takto natvrdo dávať do zákona, pritom opakujem, nemusí to byť v zákone, môžte to riešiť v rámci pedagogickej dokumentácie, v rámci štátnych vzdelávacích programov, kde je to riešené aj v súčasnosti, a na základe toho je potom možné upravovať štátne vzdelávacie pravidlá alebo osnovy, program.
Vyplýva mi teda z toho, že zavedenie povinnej angličtiny je skôr politickým ťahom, takým politikárčením, akože vyzerá dobre pred verejnosťou, my chceme, pretože tej demagógie okolo toho je nesmierne veľa. Hovorí sa, áno, my chceme, povedala to aj pani poslankyňa, aby naše deti vedeli po anglicky, no ale takouto formou, kedy dáme jeden riadok do zákona, ktorým sa to snažíme vyriešiť, pán minister, určite tej situácii nepomôžete. A predpokladám, že v druhom čítaní buď doriešite tie veci, ktoré z toho vyplývajú, alebo potom odporúčam radšej to stiahnite a nechajte to tak, ako to je. Čiže by to bolo riešené v rámci štátnych vzdelávacích programov podľa reálnych možností, podľa toho, akým spôsobom budete pripravovať a zabezpečíte kvalifikovaných pedagógov.
Pokiaľ ide o druhú časť zákona, t. j. výpisy z vysvedčení. Tiež nie som si istý, či je to správne, či to nie je skôr taký ťah, ktorý možno dobre vyzerá pred verejnosťou a pred médiami, lebo v princípe nahradzujeme tlačivo tlačivom. Je to nahradenie tlačiva tlačivom. Vy tvrdíte, že tým, že tlačivo má nižšiu úroveň, nie je to verejná listina, tak bude s tým menej administratívy. Ale to nemusí byť pravdou, pretože aj to tlačivo musí podpísať pán riaditeľ, no mal by ho podpísať. Lebo ak ho nepodpíše, čo je to za vypovedacia hodnota takého tlačiva a potom načo to je? Ale potom budú obrovské problémy, ktoré aj tak vzniknú v 9. ročníkoch, kde, samozrejme, potrebujú originál vysvedčenia, aby mohli ísť študovať. Už nehovorím o tom, že ho potrebujú mať preložené, keď potrebujú ísť na zahraničnú strednú školu. No a teraz ja neviem, či výpis sa môže originálnym razítkom znalca prekladať, či to nemusí byť originál vysvedčenia. Čiže opäť narazíte na obrovské množstvo problémov.
Podľa môjho názoru - a som presvedčený, že to je správne - je to, čo sme sa pokúsili zaviesť, to sú on-line. Predsa len výpočtová technika, kde každý má tlačiareň a keď si môže sám vytlačiť vysvedčenie, je podstate jednoduchšia a riaditelia škôl si na to oveľa lepšie zvyknú, ako keď budú musieť robiť opäť mechanicky, klasicky, teda nie vysvedčenia, ale výpisy z vysvedčení.
Braillovo písmo, v poriadku, ak ste to tam dali, môže to tam byť. Ja proti tomu nič nemám, žiadne výhrady. Ale keby tieto dva prvé body neboli, tak kvôli tomuto, si myslím, že zákon otvárať nie je treba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
