Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, hneď na úvod musím povedať, že predložený návrh novely zákona je, aj keď sa to nezdá, mimoriadne vážnym a zložitým zásahom do nášho právneho stavu, pretože samotný návrh nejak zasahuje do štyroch oblastí, a to je zákon o vysokých školách, knižničný zákon, zákon o autorských právach a patentový zákon. A riešiť takýto zložitý problém, dovolím si povedať jednoriadkovým ustanovením, že do 30 dní treba zverejniť všetko čo sa odovzdá na obhajobu, sa mi zdá byť príliš jednoduchým, dovolím si povedať, až takým lacným riešením tak zložitého problému. No, ale poďme teda k samotnej veci.
V súčasnosti platí usmernenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky z augusta a novela zákona o vysokých školách z konca roka 2009 o záverečných prácach študentov, ktorá sa týka bakalárskych, diplomových, doktorandských, dizertačných a kvalifikačných prác, medzi ktoré patria rigorózne a habilitačné práce. To je právny stav, to je to, čo v súčasnosti platí. Podľa štyroch zákonov: autorský, vysokoškolský, knižničný a zákon o patentoch sa záverečná práca študentov považuje za školskú prácu, ktorá je podmienkou úspešného absolvovania vysokoškolského zákona.
Po tretie. Podľa doteraz platných predpisov usmernenia novela vysokoškolského zákona každý študent musí vložiť pred obhajobou prácu do centrálneho registra záverečných prác, kde sa vykoná test originality, voľne povedané antiplagiátorstva, ale práca, a to je dôležité, sa zverejňuje až po úspešnej obhajobe v knižničnom systéme príslušnej vysokej školy. Teda tam, kde práca vznikla, teda nie v samotnom antiplagiátorskom systéme, ktorý si to ani nemôže dovoliť nejakým spôsobom vyhodnotiť, pretože len eviduje a software dáva do popredia opakujúce sa slová, ale to z ďaleka nič neznamená. Rozhodnúť musí samotná buď komisia alebo príslušná vysoká škola.
Po štvrté. Každý autor, teda aj študent, má právo dať súhlas na zverejnenie. Ak súhlas nedá, alebo štátna skúšobná komisia odporučí dekanovi záverečnú alebo kvalifikačnú prácu nezverejniť, a o tom hovorí protokol o záverečnej skúške napr. z dôvodu ochrany duševného vlastníctva, ale niektorých ďalších ako sú etické, morálne problémy alebo vzťah k patentu, sa zverejní len anotácia tej ktorej práce a kontakty na autora, ak ich sám zverejní v licenčnej zmluve, ktorú musí vyplniť každý, kto prácu do systému vkladá. Inak neprejde cez antiplagiátorský systém.
No a vy, pán poslanec, navrhujete v podstate jednu vec, ktorá hovorí o tom, že každý, teda právnická osoba poverená prevádzkovaním centrálneho registra, zverejní do 30 dní od ich vloženia túto prácu, a dá sa povedať bez akýchkoľvek obmedzení, a poviem to inak, bez akýchkoľvek pravidiel. A toto je najväčšie riziko tohto celého vášho návrhu, že nedomýšľate tie veci, ktoré z toho môžu vzniknúť a, samozrejme, že môžu vzniknúť aj vážne škody a môžete, doslova si dovolím povedať, uškodiť. Zverejniť niečo, čo nie je schválené školiteľom, odbornou komisiou, objednávateľom tej ktorej práce, podľa môjho názoru, nie je absolútne korektné, pretože tam môžu byť závažné chyby, ktoré môžu zmiasť, a ktoré môžu zaviesť aj bez ohľadu na to, že si to ten autor uvedomuje, alebo neuvedomuje. A nakoniec takáto práca môže byť zamietnutá komisiou, a potom sa ona bude musieť sťahovať, akože raz zverejnená bola, a potom zverejnená nebola. Ale kto už bude zisťovať z tých ďalších ľudí, ktorí túto nekorektnú informáciu alebo chybnú alebo zlú informáciu preberú, že za mesiac sa povie, že táto informácia bola zlá, že sa autor zmýlil, a že tam napísal niečo, čo nie je pravdou. Preto si myslím, že by sa nemala zverejňovať práca, pokiaľ nie je súhlas školiteľa. Školiteľa, ktorý predsa len dáva a odborne je zodpovedný za to, ako systematicky, povedzme, doktorand pracuje. Pokiaľ oponentské posudky nepovedia, že tam nie sú závažné chyby, že tá práca je v poriadku a, samozrejme aj to, či v tej práci nie sú, povedzme, niektoré hodnotové veci, ktoré sa predčasne zverejniť nesmú. Samozrejme, že tam môžu byť aj morálne, aj etické problémy, pretože v rámci vedeckej práce a PhD.je vedecko-výskumná činnosť, aj docent habilitácie je vedecko-pedagogická hodnosť, chce každý zverejniť to najlepšie čo má. Preto si myslím, že ľahké riešenie ako je v tomto prípade, že dopredu zverejniť všetko bez ohľadu na dôsledky, nie je správne.
Ak poznáte trošku situáciu aj v špičkových svetových univerzitách, kde doktorandské štúdium je nosným štúdiom, tak sa nevypíše téma doktorandskej práce, ak nie je na túto tému grant, z ktorého sa táto PhD. práca financuje a, samozrejme, výsledky tej práce potom idú ďalej a objednávateľ, povedzme, tej témy si tú prácu zhodnocuje potom sám. Existujú aj také formy ako sú venture, kapitál, ktorý by sme veľmi radi na Slovensku videli, a ktorý je práve o tom, že sa snaží zhodnotiť práca každého doktoranda a predčasné uverejnenie takejto práce môže doslova uškodiť aj tomuto doktorandovi, pretože potom sa už nebude môcť táto jeho práca zhodnotiť.
Takisto je veľmi dôležitý zákon o patentoch, pretože existuje Úrad pre duševné vlastníctvo, ktorý koordinuje s Európskym patentovým úradom a pokiaľ to len trošku poznáte, pán poslanec, tam je napísané, že zmienka o veci stačí na to, aby sa porušili pravidlá udelenia patentu alebo licencie. Čiže nesmie, nesmie sa dopredu uverejniť nič, čo by bolo, to ten samotný doktorand možno ani nevie odhadnúť, to môže odhadnúť až ten, kto tú prácu schváli a kto rozhodne o ďalšom pokračovaní tej práce. Čiže, nikto z nás nie je proti tomu, aby sa zverejňovali práce, samozrejme, nech sa zverejňujú, ale musia byť dodržané pravidlá, musia byť vyriešené všetky nadväznosti s tým súvisiace a to sú, ako som povedal, ďalšie tri, štyri zákony, ktoré s tým súvisia.
V zákone som našiel aj niektoré, také praktické problémy, ktoré bude treba domyslieť aj z hľadiska procedúry, čo ak študent nedá súhlas, pretože v tom článku 1, myslím, že je to odsek 5 a 6 sa hovorí, že podmienkou úspešného absolvovania habilitačnej práce je aj písomný súhlas, to znamená, že ak nedá ten súhlas, tak nespĺňa podmienky habilitácie a nemôže byť menovaný. Tak to je ako nekorektné, ak je to tak, tak je to nekorektné, pretože buď mu dáme tú slobodu súhlasu, alebo mu ju nedáme. Samozrejme, že je tam aj to "bé", že ak on nedá, povedzme, z toho dôvodu, že nechce porušiť licenčnú zmluvu, tak to môže navonok vyzerať, že sa bojí, a že nedáva súhlas preto, lebo že nedá. Preto si myslím, že nie je korektné to nechať len na neho, že to treba rozšíriť o odbornú komisiu, ktorá schváli nakoniec celú túto prácu, aby tá vo svojom záverečnom stanovisku dala súhlas aj na zverejnenie tejto práce alebo zverejnenie časti, alebo povedala, že tieto a tieto ustanovenia sa zverejňovať nedajú a zverejňovať nesmú.
Takisto v osobitnej časti sa hovorí o osobitne poverených zamestnancoch ministerstva, takí neexistujú, treba to odtiaľ dať preč. Preto si myslím, že ak sa súčasný stav, ktorý rieši výnos a zákon o vysokých školách má legislatívne zmeniť, tak treba naozaj pripraviť komplexnú, pán poslanec, komplexnú právnu formu. Myslím si, že s tým by malo prísť samotné ministerstvo školstva, pretože ministerstvu školstva musí záležať na tom, aby tento problém bol vyriešený komplexne, musí to prejsť Legislatívnou radou vlády, musí byť pripomienkové konanie, pretože ak ho podáte len vy, tak je to taký výstrel do prázdna, ale toto je odborný, vážny problém, ktorý podľa môjho osobného názoru uškodí mladým ľuďom, pretože skúste si aj domyslieť čo hrozí, veď ten, kto má tú prácu slabú a ten kto tam v podstate nič nemá, no, tak ten ju zverejní, pretože sa mu nič nemôže stať, nič nepokazí, ale ten, kto tam má nejaké výsledky, ktoré majú svoju hodnotu, a ktoré sa môžu uzavrieť patentom, no, tak ten tú prácu nakoniec nebude môcť zverejniť a ten sa dostane do problémov, že to robí kvôli tomu, že tá práca je slabá, alebo ju zverejní pod nejakým tlakom a zabrzdí si ďalšiu celú svoju činnosť a ďalší svoj rozvoj, čo by bolo škodou, aby sa takýmto, ja to volám jednoriadkovým návrhom zákona, takéto veci riešili.
Preto môj taký osobný návrh je to, aby ste to, pán poslanec, stiahli, aby ste sa dohodli s pánom ministrom školstva a spoločne, povedzme, predložili komplexný fundovaný právny návrh, ktorý tak zložitú otázku, ak ju treba zmeniť, vyrieši. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda vlády, ja sa pokúsim byť skôr odbornejší, aby ste nemohli argumentovať, že sa voči vašej osobe tu spúšťa nejaká kampaň, ktorá súvisí s diaľnicami.
Pravdu máte v tom, že súkromné zdroje, teda každý investičný projekt, kde sa môžu využiť súkromné zdroje, by mala byť priorita číslo jeden, pre každú vládu. Čiže, akonáhle je čo len trošku možné, že súkromný investičný kapitál je ochotný financovať akýkoľvek projekt, podľa môjho názoru vláda by okamžite mala nastúpiť a využiť túto súkromnú investíciu, samozrejme, pokiaľ je zabezpečené cez verejné výberové konania.
Tuto je ten náš problém s vami, že vy ste zrušili D1 a už som tu niekoľkokrát povedal, že ten model bol nastavený za druhej Dzurindovej vlády. Vtedy bol nastavený celý ten mechanizmus, ten model, ktorý je a bývalá vláda sa snažila tento model uskutočniť a nezasahovala do podstaty toho modelu a to len z jedného dôvodu, aby ste nás nemohli kritizovať, že ten model je zlý, a že treba postupovať inak. Čiže, len sa snažilo len to, čo bolo nastavené, vrátane výberu úsekov, ktoré sme kritizovali pred tými šiestimi rokmi, že sú nastavené zle, tak takým to spôsobom sa postupovalo.
Po druhé, nie je korektná, tá finančná analýza, o ktorej ste hovorili, že nejaký pán poradca vám ju dal, tých 17 mld. korún, to je úplná, úplná, z odbornosti hlúposť, lebo treba spočítať všetky náklady. To, že čistá súčasná hodnota, veď to je bežná klasická metóda, ktorá nehovorí nič o tom, či sú porovnateľné veci a v tomto prípade náklady na údržbu počas 30 rokov, náklady na rekonštrukciu počas alebo po skončení tých 30 rokov a potom môžete tieto dve položky porovnávať. Ale je fakt, že zatiaľ si myslím, že nebudete súkromný investičný kapitál... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán poslanec Přidal, možnože by bolo dobré vám trošičku osviežiť pamäť, pretože ak si zistíte, že kto vlastne prvý vyšiel s projektami PPP bola druhá Dzurindová vláda, vtedy keď bol ministrom dopravy pán Prokopovič. Vtedy po prvýkrát bolo povedané a bol vybratý za drahé peniaze, veľmi drahé peniaze poradca spoločnosť Mott Mac Donald, ktorá za viac ako 300 mil. Sk vypracovala prvý návrh projektu na PPP projekt pre pomery diaľnic. Oni vtedy vybrali tri úseky, ktoré sú dneska toľko kritizované a z tých povedzme 10 modelov PPP, pretože PPP nie je jeden model. Tých modelov je možno 10. Tento jeden bol vybratý práve druhou Dzurindovou vládou a všetko čo robila vláda minulá, tak bolo to, že sa snažila zrealizovať, uskutočniť ten model, ktorý bol nastavený, lebo ak by ho chcela zmeniť, tak to sú ďalšie 3 - 4 roky.
To, že ten model bol nastavený tak ako bol, je aj dôsledok toho, že ten úsek, ktorý teraz je a je dlhý, vychádza preto tak draho, lebo bolo v tom modeli povedané, že celú údržbu a prevádzku bude platiť súkromný koncesionár a štát to v závere všetko zaplatí. Sú aj iné modely, ktoré naozaj hovoria o tom, že by sa mohla využiť aj spoluúčasť a zo svojich tržieb, ktoré tá diaľnica má, splatiť tie veci. Ale opakujem, bolo to nastavené vtedy a v tomto sa stále pokračuje. A vy, dnes kritizujete presne to, čo nastavené bolo za druhej Dzurindovej vlády, čo považujem za absolútne, budˇ neznalosť alebo nekorektné.
Takisto sa treba dohodnúť, páni poslanci z koalície, medzi sebou, či zmluva bude dočasná a čo to je dočasná, alebo či zanikla, ako ste to povedali vy.

To bola dobrá poznámka.
Vážený pán poslanec Osuský, možnože ste nedávali alebo ste sa nezamýšľali, veď nikto z nás, kto kritizujeme tento zákon, nie je proti tomu, aby sa po anglicky vedelo. Veď cieľ máme rovnaký. Čiže my nekritizujeme to, že treba vedieť po anglicky. My kritizujeme to, že je to nepripravené, nedomyslené, nenastavené. Celý tento zákon má predsa jeden riadok, aj to veľmi nepresný a veľmi vágny. A to je podstata našich pripomienok, lebo...
A nesúhlasím ani, aj keď sa nepatrí reagovať na pána poslanca, že treba začať bez toho, či to pripravenie je, alebo pripravené nie je. Preboha, však hovoríme o škole, o školstve, to nie je krúžok. To sú, to sú vážne, vážne veci. Takže toto my kritizujeme a takisto tie sny máme všetci rovnaké.
Trošku by som ale brzdil, pán poslanec, pokiaľ ide o tú zmienku k tým francúzskym poslancom, pokiaľ predsa len trošku ctíte prvky demokracie, slobody, tak sa nemáte čo hanbiť za francúzskych poslancov. Je na nich, či anglicky vedia, alebo anglicky nevedia. To sú vážení ľudia, ktorí môžu vedieť päť-šesť svetových jazykov, a to, že tam nie je anglický jazyk, neznamená, že vy sa budete za nich hanbiť.
Pokiaľ ide o vysvedčenia, tu vám chcem kompliment vystaviť, dokonca ste to povedali krajšie, ako sme to povedali my. Vrele súhlasím a som rád, že ste našli odvahu to vôbec takto definovať.
A posledná pripomienka je ešte k tomu vlastenectvu. Pán poslanec, len som nepochopil, k čomu alebo ku komu? Pretože ak ste mali na mysli Európsku úniu, prejdite si všetky smernice Európskej únie, nikde, opakujem, nikde nie je uvedené, že práve anglický jazyk je prvým jazykom, ktorý majú ovládať všetci občania štátov Európskej únie.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Marcičin, dobre som to povedal, dobre som to povedal? (Reakcia poslanca Marcinčina.) ...-nčin, ospravedlňujem sa. Ale otázka je, že prečo tento jeden jediný predmet do zákona, keď v zákone nie je ani slovenský jazyk, ani žiadne iné predmety? Po druhé, keď stačí anglický jazyk vedieť ovládať, prečo by nemohol byť ako druhým jazykom? Prečo trváte na tom, že to musí byť prvý jazyk?
Pán poslanec Laurenčin. To, že tí chlapci alebo dievčatá na tých bilingválnych gymnáziách vedia aj druhý, tretí jazyk, neznamená, že v ňom môžu študovať. A ja hovorím o tom, že keď sa osem rokov učí, alebo päť rokov, keď sa učí a všetky odborné predmety a všetky, celú terminológiu má vo francúzskom jazyku, tak je, má možnosť ísť študovať do Francúzska na Sorbonnu. No a vy keď mu poviete, že sa bude musieť učiť najskôr anglicky ako prvý jazyk a francúzsky ako druhý, nemôže ísť potom s tým druhým jazykom študovať a to je neskutočná škoda, ktorú týmto, týmto spravíte.
Pokiaľ ide, pán poslanec Fronc, komplimenty si nechaj (povedané so smiechom), od teba ich nepotrebujem a nežiadam. A pokiaľ ide o osemročné gymnáziá, ty predsa musíš vedieť, že sme dostali výtku z OECD kvôli rovnosti šancí, že každý musí mať - a je rada, rada, teda záznam z Rady ministrov Európskej únie, kde sa hovorí, že by sa nemali segregovať deti do veku 14 rokov. Čiže to sú dva dokumenty a každá hodnotiaca správa OECD nám vyčíta, že segregujeme deti do 14. roku ich života. Preto sme, preto sme, preto sme ten limit tam na doporučenie OECD museli dať. (Ruch v sále.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vždy, keď sa predkladá návrh zákona o výchove a vzdelávaní, takzvaný školský zákon, ktorý je nosným zákonom pre výchovno-vzdelávací systém, tak sú očakávania, že takýto zákon prinesie niečo nové, prinesie niečo podstatné, čo naozaj uskutoční kvalitatívnu zmenu v našom školstve.
Treba povedať, že tento zákon takéto niečo nepriniesol, naopak, rieši, by som povedal, sporné minimálne z troch dva problémy. Zákon vo svojej filozofii sa zameriava na riešenie troch takých problémov, je to zavedenie povinnej angličtiny, ďalej zavádza výpisy z polročných vysvedčení a používanie Braillovho písma.
Podľa môjho osobného názoru minimálne povinná angličtina a používanie Braillovho písma, ktoré rieši § 144 ods. 3 školského zákona, netreba meniť takouto zákonnou formou. Pretože povinná angličtina, keď už teda ju chcete, môže byť riešená v štátnom vzdelávacom programe tak, ako je riešený povinný slovenský jazyk. Ani jeden predmet vrátane štátneho jazyka nemáme v zákonnej forme uzákonený, nehovoriac o ďalších predmetoch, ako je matematika, fyzika. Jedine anglický jazyk vytiahneme, vsunieme ho do zákona a povieme, že musí byť povinný.
Samozrejme, že tá formulácia, ktorá hovorí o tom, že ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať, sa mi zdá byť na zákon neuveriteľne vágna, nedostatočná, nepresná, minimálne tam mohol byť spomenutý Európsky referenčný rámec, aj keď on sa spomína v ďalších paragrafoch, ale v tomto jednom ustanovení by to tak malo byť, aby sa rozlíšila aspoň úroveň medzi prvým jazykom a povedzme tým druhým jazykom. Pretože čo je to ovládať, čo je to ovládať prvý alebo druhý štátny jazyk? Na akej úrovni?
A teraz k podstate, podstate veci. Samozrejme, že tento problém má aj formálnu, aj obsahovú stránku. Formálna, ako som naznačil, je vôbec potreba zasahovať do zákona, ktorý je zákon nový a potrebuje určitý čas, aby sa v odbornej pedagogickej verejnosti vžil. Druhá vec je, vôbec ten, to zavedenie tej povinnej angličtiny. Podľa, alebo predpokladám, že toto je tak trošku odpísané zrejme zo severských štátov, kde sa dlhé roky povedzme angličtina používa ako povinný jazyk. Nie som si istý, či to majú v zákone definované, či to nevyplýva len z pedagogickej dokumentácie.
Ale u nás tak či tak si podľa prieskumov, ktoré sú, vy píšete 66, ale sú aj prieskumy, ktoré hovoria, že až 80 % žiakov si vyberá, si vyberá anglický jazyk, myslím, že 16 % je nemecký jazyk a 4 % sú ostatné jazyky. A my teraz povieme nie, 100 % sa bude povinne vyučovať anglický jazyk. Ale pýtam sa, keď si 80 % detí, žiakov vyberie anglický jazyk, no prečo by tých ďalších 20 % si nemohlo vybrať iný jazyk? Napríklad nemecký jazyk alebo španielsky jazyk? Prečo im to chcete zakázať a prečo trváte na tom, aby iba anglický jazyk bol pre všetkých povinný?
Samozrejme, otázka je aj to, čo to spôsobí v praxi. Veď sú medzinárodné dohody s Talianskom, s Francúzskom, so Španielskom, v rámci ktorých máme zavedené dlhé roky - a majú vynikajúcu reputáciu naše bilingválne gymnáziá, vynikajúcu medzinárodnú úroveň. To ich teraz všetky zrušíme? Pretože nie je možné, aby v bilingválnom gymnáziu, kde sa všetky predmety učia po španielsky, po nemecky, po taliansky, zrazu bola povinná angličtina ako prvý jazyk a tento jazyk, v ktorom sa oni učia všetky predmety, bude ako druhým jazykom. Proste to sa nedá.
Druhá vec je, ak toto zavediete zo zákona, tak títo absolventi bilingválnych gymnázií, ale nielen oni, aj iní, ktorí chodia do jazykových škôl a ktorí majú štátnice, štátne skúšky, opäť z nemeckého, španielskeho jazyka, francúzskeho jazyka, v Žiline je aj vynikajúce belgické bilingválne gymnázium, kde sa učí po francúzsky, ak im toto zavediete, nesmú ísť študovať, nesmú študovať v Taliansku, Francúzsku, Španielsku, pretože jednoducho nebudú poznať jazyk tak, aby v ňom mohli pracovať. Tam nestačí jazyk ovládať. Tam musí byť, tam musí byť úplne iná kvalitatívna úroveň. Povedzme v anglickom jazyku je to TOEFL alebo Cambridge Certifikat na to, aby, možnože ho máte, na to, aby mohol študovať v takom jazyku, pretože tie školy ho jednoducho neprijmú, ho nezoberú. A my im toto zakážeme, takže nebudú môcť študovať vo Francúzsku, nebudú študovať v iných jazykoch preto, pretože tento jazyk bude potlačený, budú musieť uprednostniť anglický jazyk. A toto podľa mňa spôsobí neuveriteľné, neuveriteľné škody a naozaj budeme vyzerať až smiešne podľa môjho názoru, keď takýmto, by som povedal, netaktným spôsobom zasiahneme do toho, čo je dobré, čo roky beží a čo podľa môjho názoru pri mojich stretnutiach s veľvyslancami jednotlivých štátov sme sa snažili rozvíjať a podporovať. A ešte, v poriadku, oni nemôžu mať ako druhý jazyk anglický jazyk, ale nemôžu ho mať ako prvý, lebo aj odborná literatúra sa vyučuje v tomto ďalšom jazyku.
Druhá vec je praktický problém. Ja viem, pán minister, že ste nenašli odvahu dať do zákona, že či to bude prvý ročník alebo tretí ročník, a preto aj taká nesmierne vágna, že ovládať cudzí jazyk, v zákone, lebo nie ste si vedomý dôsledku a neviete ich ani dopočítať a ani dopracovať v súčasnej dobe. Preto možno aj to bolo vo vláde stiahnuté na jeden týždeň, potom sa to tam ako posledný bod rokovania vlády objavilo, ale v podstate v nezmenenej forme a veci nie sú vyriešené tak, ako boli sľubované.
Pokiaľ ide o pedagógov, pretože ak nebude dostatok pedagógov, tak lepšie nezačínať takouto povinnou zákonnou formou, pretože ak sa bude učiť nekvalifikovane, tak tie maličké deti chytia také zlé návyky, že sa z toho za celý život už nedostanú. To vám povedia všetci odborníci, ktorí cudzí jazyk vyučujú. Ak ich naučíte v mladom veku zle, zlú výslovnosť, zlé zachytávanie zvukov, tak už to neodstráni a bude sa to s ním ťahať celý život.
Reforma školská hovorila, že od tretieho ročníka jeden cudzí jazyk, a z toho dôvodu vzniklo aj vzdelávanie pedagógov, učiteľov, aby sme zabezpečili, podľa našich výpočtov to bolo okolo, potreba bola okolo 1 800, myslím, učiteľov pre cudzí jazyk. Keď zoberieme, že nejakých 30 - 40 % z toho môžu byť pre iné svetové jazyky, tak nech je to 1 200 - 1 300 učiteľov, ktorí nám chýbajú na to, aby sme mohli učiť anglický jazyk v súčasnosti. No ale ten projekt z Európskej únie, ktorý vzdeláva pedagógov, je len pre prvý stupeň, zatiaľ. Čiže všetkých tých 5 000, 5 000 pedagógov, ktorí sa tam vzdelávajú, je len pre prvý stupeň, to znamená, pre tretí, štvrtý ročník. A ten ďalší stupeň ešte ani nezačal, čiže ak sa vám ho podarí spustiť, tak aj tak bude treba najmenej pol až rok, kým sa rozbehne. A kým prídu absolventi, tak máte 3, 3-4 roky, a to už tí tretiačikovia budú šiestaci a opäť nestihnete ten termín tak, aby sa jednoducho dalo zabezpečiť to, aby boli kvalifikovaní učitelia už pri nástupe.
Potom je tu ďalší problém, že či je možné týchto pedagógov nahradzovať povedzme učiteľmi z vysokých škôl, ktorí učia cudzí jazyk, alebo tí, ktorí sú na jazykových školách a nie sú pritom na základných alebo stredných školách. Lebo aj to je odborná diskusia, či áno, alebo nie, pretože výučba cudzieho jazyka na základnej škole má pedagogické časti, ktoré títo ľudia, ktorí vyučujú cudzí jazyk na vysokých školách, mať nemusia.
Čiže pokiaľ nie je domyslená tá časť, ktorá sa týka praktického zabezpečenia, tak si myslím, že takto natvrdo dávať do zákona, pritom opakujem, nemusí to byť v zákone, môžte to riešiť v rámci pedagogickej dokumentácie, v rámci štátnych vzdelávacích programov, kde je to riešené aj v súčasnosti, a na základe toho je potom možné upravovať štátne vzdelávacie pravidlá alebo osnovy, program.
Vyplýva mi teda z toho, že zavedenie povinnej angličtiny je skôr politickým ťahom, takým politikárčením, akože vyzerá dobre pred verejnosťou, my chceme, pretože tej demagógie okolo toho je nesmierne veľa. Hovorí sa, áno, my chceme, povedala to aj pani poslankyňa, aby naše deti vedeli po anglicky, no ale takouto formou, kedy dáme jeden riadok do zákona, ktorým sa to snažíme vyriešiť, pán minister, určite tej situácii nepomôžete. A predpokladám, že v druhom čítaní buď doriešite tie veci, ktoré z toho vyplývajú, alebo potom odporúčam radšej to stiahnite a nechajte to tak, ako to je. Čiže by to bolo riešené v rámci štátnych vzdelávacích programov podľa reálnych možností, podľa toho, akým spôsobom budete pripravovať a zabezpečíte kvalifikovaných pedagógov.
Pokiaľ ide o druhú časť zákona, t. j. výpisy z vysvedčení. Tiež nie som si istý, či je to správne, či to nie je skôr taký ťah, ktorý možno dobre vyzerá pred verejnosťou a pred médiami, lebo v princípe nahradzujeme tlačivo tlačivom. Je to nahradenie tlačiva tlačivom. Vy tvrdíte, že tým, že tlačivo má nižšiu úroveň, nie je to verejná listina, tak bude s tým menej administratívy. Ale to nemusí byť pravdou, pretože aj to tlačivo musí podpísať pán riaditeľ, no mal by ho podpísať. Lebo ak ho nepodpíše, čo je to za vypovedacia hodnota takého tlačiva a potom načo to je? Ale potom budú obrovské problémy, ktoré aj tak vzniknú v 9. ročníkoch, kde, samozrejme, potrebujú originál vysvedčenia, aby mohli ísť študovať. Už nehovorím o tom, že ho potrebujú mať preložené, keď potrebujú ísť na zahraničnú strednú školu. No a teraz ja neviem, či výpis sa môže originálnym razítkom znalca prekladať, či to nemusí byť originál vysvedčenia. Čiže opäť narazíte na obrovské množstvo problémov.
Podľa môjho názoru - a som presvedčený, že to je správne - je to, čo sme sa pokúsili zaviesť, to sú on-line. Predsa len výpočtová technika, kde každý má tlačiareň a keď si môže sám vytlačiť vysvedčenie, je podstate jednoduchšia a riaditelia škôl si na to oveľa lepšie zvyknú, ako keď budú musieť robiť opäť mechanicky, klasicky, teda nie vysvedčenia, ale výpisy z vysvedčení.
Braillovo písmo, v poriadku, ak ste to tam dali, môže to tam byť. Ja proti tomu nič nemám, žiadne výhrady. Ale keby tieto dva prvé body neboli, tak kvôli tomuto, si myslím, že zákon otvárať nie je treba.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Fronc, veď tam v tom zákone nič nie je. Tam sú len dva riadky, ktoré hovoria, že aj ďalšia napríklad osvetová činnosť. Čiže tým, že sa to povýšilo do zákonnej podoby a sa nedopracovali ďalšie veci, ktoré v tejto vyššej podobe sú, tak to môže spôsobiť ešte väčšie škody, ako keď to bolo len na tej úrovni, ktorá bola doteraz. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona č. 300/2008 o organizácii a podpore športu z hľadiska filozofie svojej koncepcie v podstate nemení nič. Je to zákon, ktorý posúva do zákonnej formy to, čo bolo doteraz zaužívané a bolo riešené formou vyhlášok a formou výnosov alebo formou smerníc.
Predsa len je však trošku rozdiel, či je niečo uvedené, pán minister, vo forme vyhlášky alebo smernice, alebo v zákonnej forme a potom treba niektoré veci naozaj domyslieť, dopracovať, pretože nové zákony si opäť vyžadujú nové vyhlášky, aj keď teda v tejto novele nemáte takúto vyhlášku uvedenú.
Ide mi o jednu vec, ktorá je tu nová oproti tomu, čo bolo doteraz, a to je, že sa rozširuje možnosť poskytnutia dotácie na zabezpečenie športovania detí, ďalej na vzdelávanie v športe, odmeny športovcov a trénerov a podporu edičnej, muzeálnej a osvetovej činnosti v športe. A práve na túto osvetovú činnosť v športe by som chcel zamerať vašu pozornosť, pretože v športe sa nám historicky deje kadečo, a ak zákonná legislatíva nie je doriešená do úplného detailu, tak v športe sa nám veľmi ťažko zachytávajú tie veci, ktoré sa dejú cez združenia športové, ktorých sú stovky, dá sa povedať, a kde štát poskytuje dotácie bez toho, že by mal nejaký priamy ohlas na to, ako sa s týmito dotáciami narába.
Preto opäť si myslím, že vzhľadom na charakter tohto zákona treba v druhom čítaní doriešiť ten problém detailného sledovania a efektívnosti toku dotácií, ktoré teraz už budú v rámci zákonnej podoby, či už, hovorím, vyhláškou, ktorá však musí byť uvedená, musí byť odkaz v zákone na danú vyhlášku, ktorá nastaví pravidlá. Pretože bez znalostí týchto pravidiel, si dovolím povedať, jednoducho len takto zjednodušene to dáte do zákona a nič, môžeme narobiť veľa škôd do budúcnosti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. To isté, čo povedal pán Fronc, som chcel aj ja povedať, ale naviac ešte, viete k tomu ZMOS-u. ZMOS zastupuje obce. Čiže nepovedal by som, že to, čo stavať na rozdiel ZMOS a záujmy detí alebo ich rodičov. ZMOS zastupuje obce, a to, čo poviem ZMOS, musíme chápať, ako keby to povedali obce, ktoré majú 100-percentnú zodpovednosť za výchovu a vzdelávanie v rámci obcí. A na to sú voľby, aby ich potom zhodnotili, ako sa starajú o výchovu a vzdelávanie.
Vo Fínsku napríklad je to pre starostu, primátora priorita číslo 1 - výchova a vzdelávanie. Číslo 1. Tam sa o tom diskutuje od rána do večera.
Ale to nariadenie vlády, ktoré ste spomínali, to som ja v tom zákone nenašiel, žeby bolo riešené, to tu nie je. Takže ak sa to pokúsite nejakým iným spôsobom riešiť, v poriadku, ale my sme to riešili tak, ako to navrhol práve ZMOS. Čiže my sme akceptovali to ich riešenie, a to z dôvodu, aby bola nulová administratíva. A toto povedzme, neviem, či to z tohto zákona vyplýva aj vo vzťahu k týmto krúžkom, ale asi áno, a tým sa veľa veci vyrieši, len mi tú chýba reštrikcia o tom, že čo keď to nedajú a čo keď opäť budú klamať, lebo to sa nedá skontrolovať. To by chcelo stovky úradníkov. A tá administratíva by bola drahšia ako ten model tej alokácie tých prostriedkov.
Ďakujem pekne.

Ale áno, veď preto som povedal aj v tej druhej časti, že pokiaľ sa to týka len toho, aby to, čo sa už roky a v súčasnosti deje, aby školy čistejším spôsobom mohli si účtovať do svojich príjmov, tak s tým súhlasím. Na druhej strane ide o to, že sa tie veci v praxi aj zneužívajú. Ja poznám ix podnikateľov, ktorí bývajú nad svojou školou a v tých večerných hodinách si tam robia kade čo. Čiže určité obmedzenie byť, si myslím, musí, pokiaľ je to vo vzťahu k rodičom a súvisí to opäť s tou výchovno-vzdelávacou činnosťou, tak áno, ale nesmie tam byť reštaurácia, to uznáte aj vy, a nesmú tam byť niektoré ďalšie aktivity, ktoré sa z času na čas vyskytujú, možno.