Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, bolo mi povedané, že výhodou tohto je to, že mi nikto nebude skákať do reči (smiech rečníka) a zas je výhodou, že si môžem rozprávať, čo chcem, úplne. (Smiech v sále.) Budem stručný. Prejdem len ozaj niektoré také tie zásadné veci bez vaty, ktoré chcem povedať.
Tento zákon, táto novela zákona v podstate hodnotí tri veci: povinná angličtina - jeden cudzí jazyk, Braillovo písmo a výpis, teda výpis z vysvedčení.
K Braillovmu písmu sa nebudem vyjadrovať. Podľa môjho názoru to, čo je tu navrhnuté, môže byť, doteraz to riešil § 144 školského zákona ods. 3, čo som si ja myslel, že stačí, ale v poriadku.
Pokiaľ ide o povinnú angličtinu, treba povedať, že ten text, ktorý je v zákone, to má len jeden riadok, ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať, je podľa mňa tak vágna formula, že ťažko z nej vyjsť, že prečo vlastne sa do zákona dáva toto. Pretože nemáme ani jeden predmet iný ako je slovenský jazyk alebo matematika, že zo zákona musí byť, sa vyučovať, pretože na to je štátny vzdelávací program, ktorý je v kompetencii ústredného úradu štátnej moci a to je ministerstvo školstva. A práve angličtinu ako jeden jediný predmet dávame do zákona a ešte ho nedefinujeme, akou úrovňou tí naši žiaci by mali vedieť, lebo používať a vedieť, to je málo, je milión kritérií dnes už presne definovaných v rámci európskeho rámca, ktoré presne hovoria, aká má byť úroveň maturanta. To v školskej reforme je nadefinované presne, že aká úroveň znalosti cudzieho jazyka prvého a druhého v rámci maturít musí byť dosiahnutá, pokiaľ si pamätám, je to zhruba na úrovni súčasnej štátnice, čo je dosť, čo by bola fantázia, keby každý vedel cudzí jazyk.
Ďalej je to to, že slobodná voľba výberu, si myslím, je v súčasnej dobe, mala by byť rozhodujúca, nie je žiadny dôvod diskriminovať iné svetové jazyky takýmto striktným povedaním iba anglický jazyk alebo anglický jazyk ako prvý jazyk. Žiadna smernica Európskej únie nehovorí o tom, že je to práve anglický jazyk, ktorým majú vedieť hovoriť všetci občania Európskej únie. To nikde nie je napísané, ani by si to nikto netrúfol. A my si to dáme, pretože ak to bude povinné a zo zákona v základných školách, tak hovoríme, že každý musí vedieť anglický jazyk. A to sa mi zdá byť tvrdé.
Potom je tu otázka, že prečo je to takto dané, prečo je to takto napísané, nie je tu pán poslanec Beblavý, toto či nie je ten taký ľahší politický bod, že si povieme, dáme to do zákona, a tým všetci povedia hurá, naše deti budú vedieť po anglicky. A to je lacná politika a si myslím, že od takéhoto deklaratívneho vyjadrenia po ten skutok je tak ďaleko, že dokonca to môže aj naopak, môže zľahčovať veci, však už to tam máme, je svätý pokoj.
Potom k tým praktickým veciam, ktoré sa toho týkajú. Stále tvrdím, že nie je správne učiť s nekvalifikovanými učiteľmi, že to bude menšie zlo, ako si počkať, alebo to, čo my sme zaviedli, povinne, ale niektorý zo svetových cudzích jazykov, kde sa to dá aj ľahšie dosiahnuť, pretože máme obrovské množstvo francúzštinárov, nemčinárov, španielčinárov, ktorí vedia od 3. ročníka učiť. Ale ak získa zlé návyky, možnože aj ja ich mám, možnože aj vy, pán minister, z detstva v angličtine, výslovnosť, tak to je celý život s vami. To už vám nikto z toho hrdla a z toho ucha nevytlačí. Čiže nemyslím si, že je správne, naopak, som presvedčený, že to nie je správne, aby učili nekvalifikovaní ľudia, lebo ak to vštepia týmto 9-10-ročným deťom, tak to sa bude s nimi ťahať celý život a to je už potom naša zodpovednosť.
Som za to, aby sa vytvárali podmienky. Argumenty, tak či tak máme do 80 % detí, ktoré si vyberú anglický jazyk, prečo by minimálne tých 20 % sa nemohlo učiť niektorý iný svetový jazyk. Učitelia podľa mojich výpočtov, chýba asi 1 200 učiteľov, ktorých nemáme. To, čo v súčasnosti prebieha, a dokonca som počul, pán minister, čo by mi bolo ľúto, že ten projekt sa má zastaviť kvôli niektorým formálnym nedostatkom vo vzdelávaní učiteľov cudzích jazykov, vraj sa má zastaviť, ale tak či tak je to len pre prvý stupeň, čiže pre tretí a štvrtý ročník, ale všetky cudzie jazyky, nielen anglický, čiže sú tam aj nemčinári, aj francúzštinári a španielčinári a títo sú pripravení na to, aby to, čo je v zákone, od tretieho ročníka jeden cudzí svetový jazyk, bolo zabezpečené. Tým pádom títo, ktorí majú nemčinu, francúzštinu, sú nepoužiteľní pre tento náš zákon a možnože ich je až 30 - 40 % a to je škoda. To je škoda. Takže nad tým by som sa tiež zamyslel, že či nevyužiť aj týchto ľudí. Samozrejme, že vzdelávanie pedagógov pre druhý stupeň nemáme ani zavedené, čiže nikto sa tým učiteľom nevenuje. Takže za dva roky tak či tak bude obrovský problém, ako zabezpečiť na druhom stupni.
Nedajú mi tie bilingválne gymnáziá, to je jeden z dobrých projektov, ktorý sme zdedili po predchádzajúcich ministroch. Ja si myslím, že to je naozaj vynikajúci projekt, bilingválne gymnáziá, ale týmto zákonom ich zlikvidujeme. Naozaj ich zlikvidujeme, pretože to nie sú medzinárodné zmluvy, to sú rezortné zmluvy. Čiže to je len zmluva medzi ministerstvom školstva a príslušným štátom, a ak bude takýto zákon, tak tie medzinárodné dohody, kde oni posielajú učiteľov, kde posielajú knihy a kde naše deti chodia na pol roka, na rok chodia do Talianska, Francúzska študovať, no tak keď bude mať povinnú angličtinu, ako pre jazyk tam nemôže ísť. Čiže už aj kvôli tomuto by som nebol tak rigidný a povedal, že každý musí mať angličtinu ako prvý jazyk, pretože zlikvidujeme tieto bilingválne gymnáziá. A prečo by naše deti nemohli študovať aj na Sorbone, aj v Taliansku, aj v Ríme? Je to obrovská škoda. Pretože ja si myslím, že francúzština je na úrovni angličtiny a kľudne môžu mať deti francúzsky jazyk ako prvý. Lebo vy musíte, pán minister, veľmi dobre vedieť, že je obrovský rozdiel v ovládaní jazyka, či viete úradovať v jazyku, či viete, ako som niekde čítal, že ste v kine a nie všetko rozumieť, ja mám ten istý problém. Ako sa dohovorím? Dohovorím sa všade, ale úradovať v angličtine a študovať v angličtine je setsakramentský rozdiel. A práve na to boli bilingválne gymnáziá, aby toto tie naše deti dokázali, aby potom mohli študovať na týchto francúzskych, španielskych, talianskych atď. školách, a týmto im to skomplikujeme, lebo tento zákon bude mať prevahu nad zmluvami, ktoré sú uzavreté na úrovni ministerstva školstva. Opäť sa mi to zdá byť nesmierna, nesmierna škoda.
Pokiaľ ide o tie vysvedčenia, tam si myslím, pán minister, že ako v rámci tých úspor, ktoré sa, neviem, ako vy to máte spočítané, podľa mňa je to okolo 2,5 mil. korún, 2,7 možno, lebo tie posledné ročníky si budú tak či tak robiť tie výpisy. Ak zoberieme, že len na učebnicu dávame okolo 350 mil. Sk, tak tých 2,5 mil. korún nie je žiadna veľká položka, pretože my sme nezrušili to vysvedčenie, my im ho len nedáme. Ale ono bude, dáme im ho za pol roka, ale ono bude. A teraz sa pýtam, nie je to aj úcta štátu voči tým žiakom, že mu dáme riadne vysvedčenie tak, ako má byť? Skôr si myslím, že... Vždy to tak bolo totižto. Vždy to tak bolo. Neviem, cez vojnu, za vojny, ako tak bolo, ale si myslím, že aj za vojny dostávali deti vysvedčenia, môžem sa spýtať svojho deda.
Ale cesta je v tom, čo my sme začali, že sa už nemusia vysvedčenia vypisovať rukou, že by sa vysvedčenia, môžu, idú cestou internetu a dneska si každá škola predsa môže vytlačiť celý obsah vysvedčenia. Jedine, čo potrebuje kúpiť, je to tlačivo, lebo tam je vodotlač, to stojí 12 centov, sa mi zdá, takže na základe toho je to zjednodušenie už len nejakých 80 % a touto cestou by som skôr šiel, nech si to každý vytlačí a tých 2,5 mil. korún nás nezabije voči tomu, čo rozpočet ministerstva školstva, bez eurofondov je okolo 63, 64 mld. Sk, a uctíme si aj historicky, aj v súčasnosti tieto deti, keď už pol roka pracujú, a on vie, že to vysvedčenie má. Keby ho nemal, ešte ako-tak, ale má ho, vie, že je klasifikovaný, a my mu ho nedáme. Takže to si myslím, že tu sa vyleje tá voda z vaničky aj s dieťaťom a to je škoda.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Beblavý, možnože ste mladší... Odišiel? Ale má jednu vlastnosť, že neustále charakterizuje poslancov a hodnotí poslancov. To, ak si všimol, ja nikdy nerobím, ani pán Fronc to, pán Fronc sem-tam, ale my hovoríme... (Smiech v sále.) ... my hovoríme skôr veci a nehodnotím jeho ako takého, či vaša doba, tá doba. Naša doba, keď už teda ja som bol ministrom, tak my sme prevzali na 100 % tie kritériá, ktoré boli za predchádzajúcu vládu, teda prvú a druhú vládu pána Dzurindu, dokonca vtedy, keď bol ministrom pán Fronc. Na 100 % sme prevzali tie kritériá, ktoré, áno, boli postavené na osobnosti ministra. To musím povedať.
Dnes sa tu zavádza iný systém a my len hovoríme, že ten systém je polovičatý. A ak teda má byť transparentný a má byť objektívny, tak treba zúžiť kompetencie komisie na minimum alebo vôbec a nechať len kontrolné mechanizmy. A keď to bude všetko na internete, tak je množstvo iných prostriedkov, kde sa alokácia koná na základe určitého softvéru, na základe určitého logického postupu, z ktorého vyjde poradie, a potom nech si nechá pán minister povedzme 10 %, keď teda, ale to už teraz musí mať v zákone, kde môže subjektívne rozhodnúť na základe politických vplyvov alebo politickej zodpovednosti.
Takže nejde o nejaké zháňanie lacných politických bodov. Nie všetko, čo táto alebo pán Beblavý navrhnú, je čisté, je správne, je domyslené. A my keď tam nachádzame v tom chyby, tak to neznamená, že hľadáme lacné politické riešenia.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, ďakujem za priestor. Takisto budem stručný, ale niektoré veci treba povedať.
V prvom rade si myslím, že to, čo tento návrh zákona ustanovuje, je v podstate to, čo bolo doteraz, a to, pokiaľ to ja tak poznám, v jednotlivých smerniciach a vyhláškach a teraz sa to posúva na úroveň zákona, čím sa tomu možno dáva vyššia váha, ale fakt je to, že určitá filozofia bola aj taká, ktorá hovorila, že to, čo nemusí byť v zákone, nech sa do zákona nedáva a na to sú vyhlášky a smernice, aby ustanovovali ďalší postup. To je po prvé.
Po druhé, my máme dva zákony o športe. Teraz ide novela jedného z nich. Bolo by možno dobré, aby naozaj už ďalšie novely nešli, ale išiel jeden súborný zákon. My sme ho nechali, poviem otvorene, preto, lebo tam je určité stanovisko vo vzťahu k financovaniu športu ešte z minulosti, ale ono sa nedodržiava ani dnes. Ak si pozrieme rozpočet športu na tento rok, ten je skokovo, pán minister, bohužiaľ, skokovo najnižší za ostatné roky. On bol zhruba rovnaký, ale teraz tým, že je to takmer 15 mil. eur po odpočítaní nákladov na štadióny, aj jeden, aj druhý, tak ten pokles je výrazný a ten zákon nepomohol, takže by bolo vhodné, aby bol zákon jeden.
Pán Beblavý, zrejme je tam nejaký právnický problém, keď vystupujete neustále s tým istým ku každému zákonu, pretože otázka je, že tá vaša, ten pozmeňovací návrh je pomaly dlhší, ako sú tie novely tých jednotlivých zákonov. Ale z hľadiska obsahu ja si nemyslím, že komisia je riešením. My systémoví inžinieri hovoríme, že buď je systém, alebo je komisia. Čiže tam, kde nie je systém, je komisia. A vy zavádzate komisiu namiesto toho, aby ste stanovili presné pravidlá, na základe ktorých bude dotácia poskytnutá, a potom stačí len kontrolný mechanizmus. Tak radšej sa ešte potrápte. A keď už toľko pozmeňovákov a tak dlhých, a nakoniec tie pozmeňováky tak či tak končia komisiou, ktorú dokonca menuje minister, dokonca bez nejakých ďalších pravidiel, tak si myslím, že sa to takisto minie účinku, ešte tam dajte tajné hlasovanie v komisii a vec je jasná.
Takže nepovažujem to za správne a som skôr za to, aby sa, keď už sa toľko trápime s dotáciami, dopracovali pravidlá tak, aby z mechanizmu, zo systému vyšli dotácie, také systémové metódy sú bežné. Dneska sú operačné programy, ktoré sa na to dajú použiť, a jednoducho na internete zverejnite poradie, urobte čiaru podľa toho, koľko máte finančných prostriedkov, a je to na 100 % transparentné, čisté a nezavádzajte tu niektoré ďalšie komisie, ktoré tomu len uškodia.
Pán poslanec Fronc, máš pravdu, ale keby si čítal ďalej, tak by si zistil, že s výnimkou, čiže opäť je tam výnimka, ktorá hovorí o viacročných zmluvách a neviem, či aj ten lyžiarsky zväz nemá viacročnú zmluvu, asi mal, čiže opäť sa to nevzťahuje na to, čo bolo v minulosti. Väčšinou sú viacročné zmluvy dotačné, čiže na toto dobre myslené opatrenie neplatí, lebo je tu výnimka, ktorá podľa mňa to celé zlikviduje.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, vo svojom zdôvodnení ste hovorili o tom, že súkromné podnikanie, kvôli tomu, aby súkromné podnikanie mohlo byť vykonávané slobodne a pod., ale aj súkromné podnikanie má predsa svoje pravidlá, a tým pravidlám musí rozumieť každý, preto aj štátny jazyk, aby boli pravidlá, ktoré sú jednotné, aby boli zrozumiteľné všetkým. Hovoríte o slobodnom šírení informácií, ale aj to slobodné šírenie informácií je pre všetkých, čiže akonáhle sú informácie v niektorom jazyku, ktorému povedzme ja alebo vy nerozumieme, tak potom nemáte šancu sa k týmto informáciám dostať. A preto je štátny jazyk a všetky normy a pravidlá musia byť definované v štátnom jazyku.
Neodpustím si jednu poznámku, pokiaľ hovoríme o zákone o štátnom jazyku, nie článok jedna, ale článok jeden.
No, a pokiaľ ide o sankcie, vy hovoríte, že sankcie nie, že právne normy nie a tak ďalej, no ale veď, aká je potom vymáhateľnosť práva, po prvé. A po druhé, čo keď je to úmyselné porušovanie zákonov a my vieme, že tu bolo úmyselné porušovanie zákona. Zoberte si tie predvolebné billboardy, ktoré boli iba v jazyku národnostnej menšiny maďarskej, boli úmyselne iba v jazyku maďarskom a úmyselne sa porušoval zákon, dokonca tu boli také návrhy, že tú pokutu zaplatí niekto iný, aby nebolo nejaké obmedzenie, porušovanie zákona. Čiže aj z toho dôvodu, pokiaľ nie je definovaná sankcia, v tej ktorej právnej norme, tak ten zákon je neúčinný a ťažko sa aplikuje v praxi aj na základe takých, vyhýbam sa slovu "podrazov", ktoré sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ja by som sa chcel zamerať na tú časť, ktorá sa týka pedagogickej dokumentácie, lebo po prvýkrát počujem v histórii, že budeme deliť pedagogickú dokumentáciu na školách na takú, ktorá bude v štátnom jazyku, taká, ktorá bude dvojjazyčne a taká, ktorá bude iba v jazyku národnostnej menšiny. Chcel by som vám povedať, že my máme na Slovensku jeden školský systém, iba jeden, kde je predpísané učivo, ktoré je povinné pre všetky školy. Rozdiel je iba v tom, že na niektorých školách sa môže učiť v jazyku národnostnej menšiny s tým, že sú dané presné pravidlá, čo sa môže učiť, ktoré predmety a ktoré musia byť v štátnom jazyku, ale pedagogická dokumentácia musí byť jednotná, musí byť dostupná inšpektorom a každý inšpektor, aj taký, ktorý povedzme po maďarsky nevie, musí mať právo kontroly pedagogickej dokumentácie, každej aj jednej. Akonáhle tu zavedieme pedagogickú dokumentáciu školskú, ktorá bude iba v jazyku národnostnej menšiny, tak potom sa samozrejme stane, že školskí inšpektori, ktorí musia byť nezávislí, a aj sú zo zákona nezávislí, nebudú tejto dokumentácii rozumieť a nebudú vedieť posúdiť, či táto dokumentácia, pedagogická dokumentácia a ďalšia pedagogická dokumentácia je v súlade s tým, čo definuje zákon.
Takže v žiadnom prípade by som, by som nedelil pedagogickú dokumentáciu na takú a takú, pretože, kto si dovolí takúto dokumentáciu rozdeliť a povedať, to je taká, táto je iná, čiže oficiálna pedagogická dokumentácia musí byť dvojjazyčná.

Pán Matovič, netúžim po tom, aby som bol priradený k vám, nechajte to na mňa.
Samozrejme, som presvedčený, že ten schodok tých 4,9 % je zbytočne vysoký, pretože aj schodok tohto roku je zbytočne vysoký 7,9 %. Považujem, pán minister, naozaj za nezodpovedné, že ste v tom pol roku, v ktorom ste ministrom financií, minimálne nezaviazali jednotlivé ministerstvá aspoň o 10 % viazať svoje prevádzkové výdavky, pretože nechať klesnúť rozpočet na 7,9 % je príliš veľa. Samozrejme, potom aj tá úspora vyzerá trošku vyššia.
Povedal som, že nesúhlasím s vnútornou štruktúrou financovania rozpočtu, pán poslanec Matovič, kde som jasne povedal, že projekty, ktoré sa dajú nahradiť inými projektmi, ako sú napr. PPP projekty, kde jedine diaľnice majú svoje výnosy, z ktorých sa dajú urobiť tridsaťročné finančné modely, aby boli s určitou podporou štátu samofinancovateľné, to sa nestalo, to v tomto rozpočte nie je a jednoducho sa to nahrádza prostriedkami na úkor vzdelávania, vedy a športu.
A, pán poslanec Fronc, veď ty musíš vedieť, že na šport vždy bola aspoň 1 mld. Sk, vždy bola posledných päť-šesť rokov. Teraz je to prvýkrát, čo bude na šport okolo 650 mil., možno 700 mil. Sk. Čiže, samozrejme, v tých percentách to predtým išlo dole, ale teraz je to skokom. Výdavky na šport v rámci všetkých kritérií, či je to HDP alebo štátny rozpočet, poklesli.

Ďakujem pekne. V rámci makroekonomických ukazovateľov sa zdôrazňuje, že pokles schodku verejných financií vo vzťahu k HDP dosiahne úroveň 4,9 %, čo sa považuje ako úspech tohto rozpočtu. Samozrejme, je tu otázka, prečo je to práve 4,9 %, otázka, na základe akých kritérií bolo stanovené toto číslo, otázka: Nemala by vláda šetriť viac? Ak sa dokonca predpokladá v budúcom roku najvyšší rast HDP v eurozóne, a to na úrovni 3,3 % a možno ešte viac, tak obavy o pokles výkonnosti ekonomiky pri šetrení spotreby nie sú podľa môjho názoru opodstatnené. Ak sa pozrieme na výdavky, zistíme, že rast oproti tomuto roku z 15,846 mld. eur na 16,925 mld. eur robí 1,1 mld. eur, teda výdavky sú vyššie o 33 mld. Sk. Takže otázka je, aké je šetrenie. Šetrenie je štatistické vo vzťahu príjmov a výdavkov k HDP. Ale v skutočnosti v tomto roku a teda v budúcom roku sa minie viac. Dokonca si myslím, že neobstoja ani výroky predsedníčky vlády, ktorá tvrdí, že šetrenie treba spomaliť a rozložiť na 3 roky.
To, či si môžeme dovoliť 4,9-percentný schodok, zistíme aj z ďalších kritérií makroekonomických ukazovateľov. Ja sa zameriam aspoň na jeden z nich. A to je vzťah štátneho rozpočtu k HDP. Vieme, že na Slovensku ho máme jeden z najnižších. Pre budúci rok vychádza, že príjmy štátneho rozpočtu tvoria len 18,65 % z HDP. Možnože je najnižší aj v celej eurozóne. Takže schodok štátneho rozpočtu 3,73 mld. eur je v pomere k príjmom štátneho rozpočtu 28 %, inak povedané, minieme v budúcom roku takmer o jednu tretinu viac, ako zarobíme. A to je, pán minister, veľa. Výsledok je ten, že v pomere k HDP porastieme zo 43,8 % na 46,5 %, schodkom 110 mld. Sk zvýšime dlhovú službu štátu na úroveň 32,7 mld. eur, teda takmer 1 bilión Sk. Ak to porovnáme so štátnym rozpočtom, tak ide o dva štátne ročné rozpočty. I keď sa istina tlačí pred sebou a neustále si štát na ňu požičiava, výdavky na správu štátneho rozpočtu, kde patrí aj splácanie úrokov, tie sa hradia zo štátneho rozpočtu a tie nám už výrazne rastú, kým v tomto roku to približne činí 1 mld. eur, tak v roku 2012 to bude už 1,6 mld. eur, čiže náraz o 62,5 %. V tomto roku je to 7,1 % z príjmov a v budúcom roku to už je 11,9 %.
Pokiaľ ide o kritériá alokácie, si myslím, že tu sú disproporcie ešte väčšie. Pre oblasť školstva navrhujete na rok 2011 celkovú sumu výdavkov 2,337 mld. eur a v porovnaní s týmto rokom (2, 348 mld. eur) je to zníženie o 11 mil. eur, čo je zhruba 330 mil. Sk. Pokiaľ sa pozrieme na rok 2012, sumu 2,238 mld., a rok 2013, sumu 2,24 mld., je to ešte nižšie, ako je to v budúcom roku, a to už je deprimujúce. Problém je ale v tom, že to tak nemusí byť. Ako som už spomínal, výdavky v budúcom roku porastú o 1,1 mld. eur, teda otázka je, keď minieme viac ako v tomto roku, prečo je to práve na úkor vzdelávania a vedy, teda toho najdôležitejšieho pre ďalší rozvoj spoločnosti. Spomeňme si, pán minister, na vaše vyjadrenia k nášmu rozpočtu, ja sa na to dobre pamätám, keď ste kritizovali jeho vnútornú štruktúru práve vo vzťahu k vede a výskumu a k vzdelávaniu. Kritizovali ste pritom výdavky na vedu vo vzťahu k HDP. Škoda trošku tej kratšej pamäti, pretože tento rozpočet je vo vzťahu vedy a výskumu k HDP najhorší za posledné roky. Pokles výdavkov k HDP na vedu a výskum klesol totižto z 0,32 % na budúci rok na 0,28 %, sme najhorší v Európskej únii, predbehlo nás už aj Bulharsko a Rumunsko.
Pokiaľ ide o rozpočet vysokých škôl, je plánovaný na 432,74 mil. eur. V porovnaní s rokom týmto je to pokles o 23,4 mil. eur, čo je takmer 700 mil. Sk, čo je viac ako 5 %. A to je opäť veľa. Zníženie na bežných výdavkoch je približne 2 mil. eur, ale na kapitálových výdavkoch je rozdiel z 26,4 mil. na 7,5 mil. eur, čo je viac ako 70 %. Pritom musíte vedieť, že bratislavské vysoké školy nesmú čerpať prostriedky z operačného programu Výskum a vývoj na infraštruktúru vysokých škôl, môžu čerpať len to, čo je na výnimku. Takže je tu otázka, odkiaľ potom majú financie zobrať vysoké školy, najmä bratislavské, na financovanie opráv, údržby, rekonštrukcie, a to už nehovorím o modernizácii, ktorá tiež má svoje pravidlá a kritériá. Nedofinancovanie pri vysokých školách tvorí takto 18,9 mil. eur.
Pokiaľ ide o základné a stredné školy, treba uznať, že rozpočet je urobený z toho, čo predkladáte, asi najlepšie, vykryté sú takmer všetky položky. A pozitívne hodnotím že ste alokovali aj položky súvisiace so školskou reformou, a to vzdelávanie pedagógov cestou kreditového systému, kde je 6,8 mil. eur, a dofinancovanie Bratislavského kraja pre operačné programy Vzdelávanie, Veda a Výskum 1,4 mil. eur. Na druhej strane ma mrzí, že položka programu Podpora detí a mládeže sa znižuje o 24,6 %, pritom Európska únia ma stanovenú podporu mimoškolskej činnosti detí a mládeže ako prioritu číslo jeden v rámci všetkých svojich programov. Čiže budeme sa môcť iba v obmedzenej miere zúčastniť týchto projektov.
Smutný je ale pohľad na kapitolu Rozvoj športu, s tohtoročnými 8,4 mil. eur sa klesne na 41,5 mil. eur. Ak odpočítame z toho výdavky na Národný futbalový štadión, čo je 27,65 mil. eur, tak stále je nedofinancovaný rozdiel 15 mil. eur. Najsmutnejšie pritom ale je to, že v rámci tej kapitoly športu sa berú prostriedky na športovo-talentovanú mládež, kde je teda pokles o 1,8 mil. eur, čo činí 24 % oproti tomuto roku.
Takisto je pokles na položke Šport na školách, kde sa financuje šport najmä v činnosti po školskej činnosti, kde je pokles až 41,7 %. Osobne si myslím, že nedofinancovanie športu na školách a športovo-talentovanej mládeže, čo je budúcnosť Slovenska do najbližších rokov je snáď najväčším lapsusom tohto rozpočtu.
Smutný je aj pohľad na rozpočtovú kapitolu Národný program vedy a techniky. Z celkových výdavkov na tento rok 51,89 mil. eur je pokles na 39,97 mil. eur, teda pokles o 11,92 mil. eur činí 23 % z roka na rok.
Toto zníženie si odnesie najmä Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ktorej to klesne na úroveň 20,51 mil. eur, čo je pokles o 36,2 % opäť z roka na rok, tam bola agentúra niekedy v rokoch 2004 až 2005. Čiže padáme 5 rokov dozadu vo financovaní tejto agentúry, ktorá zhodou okolností bola založená za druhej Dzurindovej vlády. A minulej vláde sa podarilo navýšiť rozpočet o viac ako 100 % zhruba za 4 roky jej činnosti. Východiská na roky 2012 a 2013 pre túto agentúru sú ešte nižšie, ako sú pre rok 2011. Čiže depresia tejto agentúry bude ešte klesať.
Opäť by som chcel pripomenúť, že operačný program Výskum a vývoj je investičným programom a nie je možné ním financovať vlastnú vedeckú činnosť a výkonnú prácu vo vede a výskume, ten je len na infraštruktúru. Čiže na toto boli práve tie finančné prostriedky, aby bola tá infraštruktúra, ktorá sa získa z týchto projektov, aby sa veda a výskum vôbec na tom mohli uskutočňovať. A to ešte počúvam, že aj z operačného programu Výskum a vývoj idú byť prostriedky použité na iný operačný program, Doprava.
Rozpočet Slovenskej akadémie vied je taktiež, mohli by sme povedať, úbohý, nedofinancovanie oproti roku 2010 činí 5,77 mil. eur, čo predstavuje 8,84 %, opäť pokles z roka na rok. A zníženie pre roky 2012 a 2013 je ešte prudšie. A ide až na hodnotu 6,8 mil. eur. Čiže najbližšie tri roky akadémia vied klesá dozadu. Opäť, ak porovnáme rozpočty Slovenskej akadémie vied dozadu, tak padáme 5 až 6 rokov. Čiže sme tam, kde sme boli niekedy v roku 2004. Takýto rozpočet jednoznačne oslabuje zabezpečenie rozvojových aktivít Slovenskej akadémie vied do budúcna, najmä však neumožní Slovenskej akadémii vied, ktorá predpokladá, že získa z programov štrukturálnych fondov až 100 mil. eur, zabezpečiť nárast prevádzkových prostriedkov na vykonávanie týchto projektov nevyhnutných, čo predpokladá aj Európska únia. Spôsobí to na druhej strane nedostatočné využívanie infraštruktúry, ktorá sa získa zo štrukturálnych fondov Európskej únie, čo môže viesť až k vráteniu týchto prostriedkov naspäť Európskej únii. Osobne si myslím, že nedofinancovanie Slovenskej akadémie vied najmä vo vzťahu k inými rozvojovým projektom zo štrukturálnych fondov považujem ja osobne za nezodpovedné, pretože štát nevytvára podmienky na to, aby tie finančné prostriedky, ktoré vieme získať z projektov, inak sa to ani nedá získať, nebudeme môcť jednoducho na Slovensku umiestniť, lebo štát nezabezpečí to nutné minimum, ktoré je nevyhnutné.
Zaujímavejší je pohľad na rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde si dovolím tvrdiť, pán minister, že tá vnútorná štruktúra rozpočtu na školstvo, vedu a šport v porovnaní s dopravou nie je korektná a jednoducho finančné prostriedky, ktoré ste pridelili na ministerstvo dopravy, nemôžu ísť na úkor prostriedkov na výchovu, vzdelávanie, vedu a mládež.
Na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pre rok 2011 predpokladáte 1,89 mld. eur, čo je o 470 mil. viac, opakujem, o 470 mil. viac ako v tomto roku a čo činí nárast 32,7 %. Ak očistíme tieto výdavky za kompetencie, ktoré prešli na ministerstvo dopravy, a to najmä za ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, a kompetencie za cestovný ruch, čo spolu činí 232 mil. eur, tak zvýšenie bude asi 14,7 %, opakujem, zvýšenie zo štátnych hotovostných peňazí.
Na cestnú infraštruktúru ide priamo zo štátneho rozpočtu 596,7 mil. eur, čo je oproti tomuto roku, kde bolo 252,14 mil., navýšenie o 344 mil. eur, teda nárast o 136 %. Ak z toho odrátame prostriedky na platbu za dostupnosť PPP projektov, teda toho jedného, ktorý zatiaľ beží, a DPH, tak čisté navýšenie zo štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic a ciest je 174 mil. eur, teda viac ako 5 mld. Sk. A v percentách ten nárast je o 95,4 viac.
Samozrejme, som rád, že peniaze na dopravu idú, ale otázka je, či práve takýmto spôsobom to má byť, keď nám chýba a máme nedofinancovaných 19 mil. eur na vysoké školy a 5,84 mil. na Slovenskú akadémiu vied, teda 24,8 mil., a na druhej strane dáme na cestnú infraštruktúru 174 mil. eur. A, počúvam najnovšie, tieto peniaze zrejme pôjdu aj na pivo.
Treba ale povedať, že pritom cestná infraštruktúra na rozdiel od vzdelávania a vedy sa snáď môže ako jediná financovať z tržieb a výnosov, ktoré má. Čiže cestná infraštruktúra je jediným investičným projektom, ktorý je takto financovaný priamo z hotovostných peňazí štátneho rozpočtu, ktorá si vie pomôcť sama. Cestná infraštruktúra je predsa spoplatnená. To znamená, že cestná infraštruktúra má svoje príjmy, má svoje výdavky. A je pravdou, že, a s tým súhlasím, v súčasnosti je ten mýtny systém nastavený tak, že nemá také príjmy, ako by mal mať. Ale na druhej strane hovoríme o tridsaťročných projektoch, aspoň pokiaľ ide o PPP projekty. A po piatich-šiestich rokoch ten cash-flow príjmov a výdavkov vyzerá z hľadiska spoplatnenia ciest úplne, úplne inak. A tie čísla sú ďaleko pozitívnejšie. Je škodou, si myslím, že PPP projekty takisto nie sú nastavené tak, že prostriedky z výnosov z tržieb nie sú použité na vykonávanie prevádzky, údržby vrátane zimnej údržby. Tým by sa znížili nároky na preplácanie komerčných úverov zo strany štátu. Ale je fakt, že si treba aj všimnúť, kto nastavil túto štruktúru PPP projektov tak, ako v súčasnosti ona je. Bola to druhá Dzurindova vláda, za pána Prokopoviča. A vtedy boli tieto modely nastavené tak, ako sú nastavené. A minulá vláda sa ich len snažila doniesť do realizácie, do uskutočňovania. Ale je fakt, že neschopnosť zabezpečiť financovanie cestnej infraštruktúry z európskych peňazí a z projektov verejno-súkromného partnerstva peniazmi na úkor vzdelávania, vedy, výskumu ja osobne považujem za nezodpovedné. A v rámci vnútornej štruktúry tento rozpočet považujem za zlý. Preto nie je možné zaň zahlasovať. Ďakujem pekne.

Vážený podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení páni ministri, pri komplexnom hodnotení štátneho rozpočtu je potrebné uvažovať v dvoch kategóriách. A to po prvé sú makroekonomické a po druhé je to vnútorná alokácia prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu. V rámci makroekonomických ukazovateľov sa zdôrazňuje, že pokles... (Ruch v sále.) Poprosím, môžete zasiahnuť, pán podpredseda?

Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, pán podpredseda vlády, že ja pána doc. Pavláska poznám, a preto sa aj čudujem, že je v tejto funkcii a nie v takej funkcii, ktorá mu profesijne zodpovedá. Sú funkcie politické a funkcie odborné a manažérske. Tým predsedom dopravnej komisie v rámci VÚC bol za politickú činnosť, pretože cez voľby sa dostal za pána poslanca, potom ako poslanec, čiže ako nominant KDH, pracoval chvíľu v dopravnej komisii. Ale, ak si zoberiete jeho publikačnú činnosť, ktorú tu mám celú, tak to je všetko elektrotechnika, mechatronika, virtuálna informatika, ani raz, ani jedna činnosť jeho sa netýka cestného staviteľstva, diaľničného staviteľstva a všetko, čo s tým súvisí. To je po prvé.
Po druhé, ak, ak zamietneme tú požiadavku, že vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie v rámci študijných programov nie je podmienkou na odbornosť, tak čo s tými absolventmi, ktorých dneska máme. Nám končí na dopravnom staviteľstve ročne viac ako sto absolventov. Čiže za tie roky, nech ich je 2 000, ale šéfuje im elektrotechnik. Tak ako, keď sa pýtajú na prednáškach, ako im zdôvodníme, že tu alebo kde sa oni zamestnajú potom, tí naši absolventi. Takýto riaditeľ je šéfom aj Národného komitentu IPC, čo je Svetová cestná asociácia, tvrdo profesijná štandardná organizácia, kde sa musí odborne vystupovať. Nemá ani páru, ani páru na základe svojej publikačnej činnosti o tom, čo sa v cestnom staviteľstve doma a vo svete deje. Čiže, je to politická, je to politická nominácia.

Vážený pán kolega, celé to vaše vystúpenie by sa dalo zhrnúť do dvoch viet, ale neviem, či si vy vôbec uvedomujete, že súčasný právny stav predsa prikazuje, prikazuje vysokým školám zverejniť všetko. Čiže, tá vaša novela je z tohto pohľadu nezmyselná, pretože vy nás tu pol hodinu presvedčujete o tom, že sa to musí zverejniť, že fair play, ale dnes to tak je. Dnes verejné aj súkromné školy musia zverejniť každú bakalársku, každú inžiniersko-magisterskú, PhDr. a všetko zverejniť musia. Rozdiel je v tom, že my hovoríme, že musia byť pravidlá na to zverejnenie, aby sa neuškodilo týmto mladým ľuďom, ktorí majú hodnotné práce, pretože tie slabšie sa, myslím si, zverejnia bez problémov. To čo vy chcete ako upravovať v tom druhom čítaní, ale veď to je upravené v tej smernici, ktorú vydalo ministerstvo školstva v auguste minulého roku, tam je to všetko vyšpecifikované, tak nechajte dobehnúť dva, tri roky ten systém, ktorý je, nech ten systém, pretože kto iný ako vysoká škola by mala zverejniť a bola zodpovedaná za to, čo zverejní, že v skutočnosti aj je. Hovoríte tu o nejakom opisovaní a tak, ale veď sa trošku pozrite aj do sveta, veď dnes sa dosť uplatňuje aj tzv. dištančné vzdelávanie, online vzdelávanie, online skúšanie na špičkových univerzitách, kde je trošičku iná úroveň ako len to, či niekto nejakú formulku neodpíše, alebo odpíše. Sú predmety, kde aj ja povoľujem odpisovať, pretože za tú pol hodinu, ktorú má, to neodpíše. Som zvedavý, čo v tej hlave má, aký má na to názor a či nadimenzuje konštrukciu, alebo nenadimenzuje konštrukciu, ale to sú veci, ktoré sa ako odpísať nedajú, aj keby mal so sebou celú knižnicu. Takže, tuto by som nejak nepodceňoval, ale hlavne to musí mať pravidlá a po tom ja volám a toto pravidlá nemá, to čo ste vy tu dali, to je jednovetový návrh zákona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)