Ďakujem pekne. V rámci makroekonomických ukazovateľov sa zdôrazňuje, že pokles schodku verejných financií vo vzťahu k HDP dosiahne úroveň 4,9 %, čo sa považuje ako úspech tohto rozpočtu. Samozrejme, je tu otázka, prečo je to práve 4,9 %, otázka, na základe akých kritérií bolo stanovené toto číslo, otázka: Nemala by vláda šetriť viac? Ak sa dokonca predpokladá v budúcom roku najvyšší rast HDP v eurozóne, a to na úrovni 3,3 % a možno ešte viac, tak obavy o pokles výkonnosti ekonomiky pri šetrení spotreby nie sú podľa môjho názoru opodstatnené. Ak sa pozrieme na výdavky, zistíme, že rast oproti tomuto roku z 15,846 mld. eur na 16,925 mld. eur robí 1,1 mld. eur, teda výdavky sú vyššie o 33 mld. Sk. Takže otázka je, aké je šetrenie. Šetrenie je štatistické vo vzťahu príjmov a výdavkov k HDP. Ale v skutočnosti v tomto roku a teda v budúcom roku sa minie viac. Dokonca si myslím, že neobstoja ani výroky predsedníčky vlády, ktorá tvrdí, že šetrenie treba spomaliť a rozložiť na 3 roky.
To, či si môžeme dovoliť 4,9-percentný schodok, zistíme aj z ďalších kritérií makroekonomických ukazovateľov. Ja sa zameriam aspoň na jeden z nich. A to je vzťah štátneho rozpočtu k HDP. Vieme, že na Slovensku ho máme jeden z najnižších. Pre budúci rok vychádza, že príjmy štátneho rozpočtu tvoria len 18,65 % z HDP. Možnože je najnižší aj v celej eurozóne. Takže schodok štátneho rozpočtu 3,73 mld. eur je v pomere k príjmom štátneho rozpočtu 28 %, inak povedané, minieme v budúcom roku takmer o jednu tretinu viac, ako zarobíme. A to je, pán minister, veľa. Výsledok je ten, že v pomere k HDP porastieme zo 43,8 % na 46,5 %, schodkom 110 mld. Sk zvýšime dlhovú službu štátu na úroveň 32,7 mld. eur, teda takmer 1 bilión Sk. Ak to porovnáme so štátnym rozpočtom, tak ide o dva štátne ročné rozpočty. I keď sa istina tlačí pred sebou a neustále si štát na ňu požičiava, výdavky na správu štátneho rozpočtu, kde patrí aj splácanie úrokov, tie sa hradia zo štátneho rozpočtu a tie nám už výrazne rastú, kým v tomto roku to približne činí 1 mld. eur, tak v roku 2012 to bude už 1,6 mld. eur, čiže náraz o 62,5 %. V tomto roku je to 7,1 % z príjmov a v budúcom roku to už je 11,9 %.
Pokiaľ ide o kritériá alokácie, si myslím, že tu sú disproporcie ešte väčšie. Pre oblasť školstva navrhujete na rok 2011 celkovú sumu výdavkov 2,337 mld. eur a v porovnaní s týmto rokom (2, 348 mld. eur) je to zníženie o 11 mil. eur, čo je zhruba 330 mil. Sk. Pokiaľ sa pozrieme na rok 2012, sumu 2,238 mld., a rok 2013, sumu 2,24 mld., je to ešte nižšie, ako je to v budúcom roku, a to už je deprimujúce. Problém je ale v tom, že to tak nemusí byť. Ako som už spomínal, výdavky v budúcom roku porastú o 1,1 mld. eur, teda otázka je, keď minieme viac ako v tomto roku, prečo je to práve na úkor vzdelávania a vedy, teda toho najdôležitejšieho pre ďalší rozvoj spoločnosti. Spomeňme si, pán minister, na vaše vyjadrenia k nášmu rozpočtu, ja sa na to dobre pamätám, keď ste kritizovali jeho vnútornú štruktúru práve vo vzťahu k vede a výskumu a k vzdelávaniu. Kritizovali ste pritom výdavky na vedu vo vzťahu k HDP. Škoda trošku tej kratšej pamäti, pretože tento rozpočet je vo vzťahu vedy a výskumu k HDP najhorší za posledné roky. Pokles výdavkov k HDP na vedu a výskum klesol totižto z 0,32 % na budúci rok na 0,28 %, sme najhorší v Európskej únii, predbehlo nás už aj Bulharsko a Rumunsko.
Pokiaľ ide o rozpočet vysokých škôl, je plánovaný na 432,74 mil. eur. V porovnaní s rokom týmto je to pokles o 23,4 mil. eur, čo je takmer 700 mil. Sk, čo je viac ako 5 %. A to je opäť veľa. Zníženie na bežných výdavkoch je približne 2 mil. eur, ale na kapitálových výdavkoch je rozdiel z 26,4 mil. na 7,5 mil. eur, čo je viac ako 70 %. Pritom musíte vedieť, že bratislavské vysoké školy nesmú čerpať prostriedky z operačného programu Výskum a vývoj na infraštruktúru vysokých škôl, môžu čerpať len to, čo je na výnimku. Takže je tu otázka, odkiaľ potom majú financie zobrať vysoké školy, najmä bratislavské, na financovanie opráv, údržby, rekonštrukcie, a to už nehovorím o modernizácii, ktorá tiež má svoje pravidlá a kritériá. Nedofinancovanie pri vysokých školách tvorí takto 18,9 mil. eur.
Pokiaľ ide o základné a stredné školy, treba uznať, že rozpočet je urobený z toho, čo predkladáte, asi najlepšie, vykryté sú takmer všetky položky. A pozitívne hodnotím že ste alokovali aj položky súvisiace so školskou reformou, a to vzdelávanie pedagógov cestou kreditového systému, kde je 6,8 mil. eur, a dofinancovanie Bratislavského kraja pre operačné programy Vzdelávanie, Veda a Výskum 1,4 mil. eur. Na druhej strane ma mrzí, že položka programu Podpora detí a mládeže sa znižuje o 24,6 %, pritom Európska únia ma stanovenú podporu mimoškolskej činnosti detí a mládeže ako prioritu číslo jeden v rámci všetkých svojich programov. Čiže budeme sa môcť iba v obmedzenej miere zúčastniť týchto projektov.
Smutný je ale pohľad na kapitolu Rozvoj športu, s tohtoročnými 8,4 mil. eur sa klesne na 41,5 mil. eur. Ak odpočítame z toho výdavky na Národný futbalový štadión, čo je 27,65 mil. eur, tak stále je nedofinancovaný rozdiel 15 mil. eur. Najsmutnejšie pritom ale je to, že v rámci tej kapitoly športu sa berú prostriedky na športovo-talentovanú mládež, kde je teda pokles o 1,8 mil. eur, čo činí 24 % oproti tomuto roku.
Takisto je pokles na položke Šport na školách, kde sa financuje šport najmä v činnosti po školskej činnosti, kde je pokles až 41,7 %. Osobne si myslím, že nedofinancovanie športu na školách a športovo-talentovanej mládeže, čo je budúcnosť Slovenska do najbližších rokov je snáď najväčším lapsusom tohto rozpočtu.
Smutný je aj pohľad na rozpočtovú kapitolu Národný program vedy a techniky. Z celkových výdavkov na tento rok 51,89 mil. eur je pokles na 39,97 mil. eur, teda pokles o 11,92 mil. eur činí 23 % z roka na rok.
Toto zníženie si odnesie najmä Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ktorej to klesne na úroveň 20,51 mil. eur, čo je pokles o 36,2 % opäť z roka na rok, tam bola agentúra niekedy v rokoch 2004 až 2005. Čiže padáme 5 rokov dozadu vo financovaní tejto agentúry, ktorá zhodou okolností bola založená za druhej Dzurindovej vlády. A minulej vláde sa podarilo navýšiť rozpočet o viac ako 100 % zhruba za 4 roky jej činnosti. Východiská na roky 2012 a 2013 pre túto agentúru sú ešte nižšie, ako sú pre rok 2011. Čiže depresia tejto agentúry bude ešte klesať.
Opäť by som chcel pripomenúť, že operačný program Výskum a vývoj je investičným programom a nie je možné ním financovať vlastnú vedeckú činnosť a výkonnú prácu vo vede a výskume, ten je len na infraštruktúru. Čiže na toto boli práve tie finančné prostriedky, aby bola tá infraštruktúra, ktorá sa získa z týchto projektov, aby sa veda a výskum vôbec na tom mohli uskutočňovať. A to ešte počúvam, že aj z operačného programu Výskum a vývoj idú byť prostriedky použité na iný operačný program, Doprava.
Rozpočet Slovenskej akadémie vied je taktiež, mohli by sme povedať, úbohý, nedofinancovanie oproti roku 2010 činí 5,77 mil. eur, čo predstavuje 8,84 %, opäť pokles z roka na rok. A zníženie pre roky 2012 a 2013 je ešte prudšie. A ide až na hodnotu 6,8 mil. eur. Čiže najbližšie tri roky akadémia vied klesá dozadu. Opäť, ak porovnáme rozpočty Slovenskej akadémie vied dozadu, tak padáme 5 až 6 rokov. Čiže sme tam, kde sme boli niekedy v roku 2004. Takýto rozpočet jednoznačne oslabuje zabezpečenie rozvojových aktivít Slovenskej akadémie vied do budúcna, najmä však neumožní Slovenskej akadémii vied, ktorá predpokladá, že získa z programov štrukturálnych fondov až 100 mil. eur, zabezpečiť nárast prevádzkových prostriedkov na vykonávanie týchto projektov nevyhnutných, čo predpokladá aj Európska únia. Spôsobí to na druhej strane nedostatočné využívanie infraštruktúry, ktorá sa získa zo štrukturálnych fondov Európskej únie, čo môže viesť až k vráteniu týchto prostriedkov naspäť Európskej únii. Osobne si myslím, že nedofinancovanie Slovenskej akadémie vied najmä vo vzťahu k inými rozvojovým projektom zo štrukturálnych fondov považujem ja osobne za nezodpovedné, pretože štát nevytvára podmienky na to, aby tie finančné prostriedky, ktoré vieme získať z projektov, inak sa to ani nedá získať, nebudeme môcť jednoducho na Slovensku umiestniť, lebo štát nezabezpečí to nutné minimum, ktoré je nevyhnutné.
Zaujímavejší je pohľad na rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde si dovolím tvrdiť, pán minister, že tá vnútorná štruktúra rozpočtu na školstvo, vedu a šport v porovnaní s dopravou nie je korektná a jednoducho finančné prostriedky, ktoré ste pridelili na ministerstvo dopravy, nemôžu ísť na úkor prostriedkov na výchovu, vzdelávanie, vedu a mládež.
Na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pre rok 2011 predpokladáte 1,89 mld. eur, čo je o 470 mil. viac, opakujem, o 470 mil. viac ako v tomto roku a čo činí nárast 32,7 %. Ak očistíme tieto výdavky za kompetencie, ktoré prešli na ministerstvo dopravy, a to najmä za ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, a kompetencie za cestovný ruch, čo spolu činí 232 mil. eur, tak zvýšenie bude asi 14,7 %, opakujem, zvýšenie zo štátnych hotovostných peňazí.
Na cestnú infraštruktúru ide priamo zo štátneho rozpočtu 596,7 mil. eur, čo je oproti tomuto roku, kde bolo 252,14 mil., navýšenie o 344 mil. eur, teda nárast o 136 %. Ak z toho odrátame prostriedky na platbu za dostupnosť PPP projektov, teda toho jedného, ktorý zatiaľ beží, a DPH, tak čisté navýšenie zo štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic a ciest je 174 mil. eur, teda viac ako 5 mld. Sk. A v percentách ten nárast je o 95,4 viac.
Samozrejme, som rád, že peniaze na dopravu idú, ale otázka je, či práve takýmto spôsobom to má byť, keď nám chýba a máme nedofinancovaných 19 mil. eur na vysoké školy a 5,84 mil. na Slovenskú akadémiu vied, teda 24,8 mil., a na druhej strane dáme na cestnú infraštruktúru 174 mil. eur. A, počúvam najnovšie, tieto peniaze zrejme pôjdu aj na pivo.
Treba ale povedať, že pritom cestná infraštruktúra na rozdiel od vzdelávania a vedy sa snáď môže ako jediná financovať z tržieb a výnosov, ktoré má. Čiže cestná infraštruktúra je jediným investičným projektom, ktorý je takto financovaný priamo z hotovostných peňazí štátneho rozpočtu, ktorá si vie pomôcť sama. Cestná infraštruktúra je predsa spoplatnená. To znamená, že cestná infraštruktúra má svoje príjmy, má svoje výdavky. A je pravdou, že, a s tým súhlasím, v súčasnosti je ten mýtny systém nastavený tak, že nemá také príjmy, ako by mal mať. Ale na druhej strane hovoríme o tridsaťročných projektoch, aspoň pokiaľ ide o PPP projekty. A po piatich-šiestich rokoch ten cash-flow príjmov a výdavkov vyzerá z hľadiska spoplatnenia ciest úplne, úplne inak. A tie čísla sú ďaleko pozitívnejšie. Je škodou, si myslím, že PPP projekty takisto nie sú nastavené tak, že prostriedky z výnosov z tržieb nie sú použité na vykonávanie prevádzky, údržby vrátane zimnej údržby. Tým by sa znížili nároky na preplácanie komerčných úverov zo strany štátu. Ale je fakt, že si treba aj všimnúť, kto nastavil túto štruktúru PPP projektov tak, ako v súčasnosti ona je. Bola to druhá Dzurindova vláda, za pána Prokopoviča. A vtedy boli tieto modely nastavené tak, ako sú nastavené. A minulá vláda sa ich len snažila doniesť do realizácie, do uskutočňovania. Ale je fakt, že neschopnosť zabezpečiť financovanie cestnej infraštruktúry z európskych peňazí a z projektov verejno-súkromného partnerstva peniazmi na úkor vzdelávania, vedy, výskumu ja osobne považujem za nezodpovedné. A v rámci vnútornej štruktúry tento rozpočet považujem za zlý. Preto nie je možné zaň zahlasovať. Ďakujem pekne.
