Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

1.2.2011 o 16:22 hod.

prof. Ing. CSc.

Ján Mikolaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 10.2.2011 16:21 - 16:31 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, skôr ako prejdem k obsahu predloženej novely zákona, dotkol by som sa najskôr postupu, ktorý bol zvolený a ktorý je dosť netradičný.
Pán poslanec Fronc zareagoval na nález Ústavného súdu, ktorý konštatoval nedostatky alebo rozpor s Ústavným súdom, určitého paragrafu, dostanem sa k tomu, s tým že predložil pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate to, čo Ústavný súd ukladá, tak on dal do toho svojho návrhu. To je v poriadku. Podľa môjho názoru ale mala toto dať vláda, pretože vláda dala návrh zákona, bol schválený parlamentom, a je povinnosťou vlády, aby odstránila nedostatky, ktoré v návrhu tohto zákona sú. Pán poslanec Fronc to spravil, ale nedal už to B. Čiže nepovedal, ako ďalej, čo s tým nálezom Ústavného súdu je nevyhnutné ďalej robiť, pretože samotný nález sám osebe nerieši v podstate nič a nastáva stav, kedy ani ministerstvo školstva, ani jednotlivé vysoké školy nevedia, čo majú ďalej robiť. A na to podala vláda riadny vládny návrh, ktorý to B povedal, s tým, že sa navrhlo určité riešenie, podľa môjho názoru zlé, ale, v poriadku, vláda ho navrhla a schválila. Potom ale tento vládny návrh v podstate opísal, môžem povedať, pán poslanec Beblavý a dal ho ako pozmeňujúci návrh na výbore, svoj, a ešte niektorých ďalších dvoch poslancov, s tým, že to je jeho návrh komplet do poslednej bodky na i, tento návrh vlády, a predložil o ako vlastný poslanecký, aj s chybami, aj s tým, že teda si myslím ja osobne, že nevedel ho tak vysvetliť, ako sa vysvetliť mal.
Vzniklo, by som povedal, snáď prvýkrát, čo si ja pamätám, kedy by sa vládny návrh dal cez pozmeňujúci návrh niektorého z pánov poslancov. A rozmýšľal som, prečo sa to vlastne stalo, pretože predpokladám, že vláda mu dala súhlas, aby opísal celý tento vládny návrh, prečo vlastne dal pán poslanec takýto návrh, no nič ma nenapadá, snáď okrem toho, že pokiaľ ide o vládny návrh, tak sa vyžaduje konzultácia aj či už s konferenciou rektorov alebo s Radou vysokých škôl, alebo s odbormi, alebo s niektorými stavovskými organizáciami, čo pri podaní poslaneckého návrhu nie je. A v podstate bez účasti verejnosti cez poslanecký návrh sa dajú zmeny preniesť. Ale toto je príliš vážny návrh, ktorý sa predkladá. A podľa mňa je nedôstojné aj pre vládu, aby súhlasila s tým, že takýto nesmierne dôležitý návrh ide cez poslanecký návrh. A vládny materiál je o tri alebo štyri body neskôr. Dúfajme, že ten poslanecký neprejde, lebo pravdepodobne pokiaľ by prešiel, vládny sa musí stiahnuť z programu, pretože pán poslanec celý tento návrh dal ako svoj.
A teraz by som prešiel k samotnému obsahu toho nálezu.
Vláda alebo teda pán poslanec zareagovali tak, že si povedali, že externá forma štúdia bude spoplatnená komplet a že tým pádom sa vyriešil nález Ústavného súdu. To podľa mňa zďaleka nie je pravda. Buď je to zámer sa ukázať, že som pravicový a natvrdo spoplatním na 100 % externé štúdium, alebo podľa môjho názoru tu môže ísť aj o nepochopenie toho, čo vlastne Ústavný súd povedal.
Ústavný súd vo svojom náleze poukázal na neústavnosť ods. 5 § 89 zákona o vysokých školách, v rámci ktorého boli definované pravidlá poskytovania dotácie pre externé štúdium pre jednotlivé verejné vysoké školy s tým, že jednotlivé vysoké školy nad rámec týchto dotácií, ktoré boli zo štátu, môžu za štátom definovaných podmienok štúdium aj spoplatniť, čo, mimochodom, ústava umožňuje. Tým ale podľa Ústavného súdu vznikajú dve kategórie študentov, čo vyvoláva diskrimináciu jednej z nich. V dôvodovej správe však Ústavný súd konštatuje, že nie je v názorovom rozpore na zavedenie kategorizácie študentov verejných vysokých škôl z hľadiska spoplatnenia ich štúdia, čo sa týka zohľadnenia možnosti spoločnosti zabezpečiť vysokoškolské štúdium aj bezplatne.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že druhovo určená skupina študentov ako celok, teda aj skupina označená ako študenti externého štúdia verejnej vysokej školy, vo vzťahu k právu na vzdelanie, má mať možnosť bezplatného vzdelávania, to je tam napísané, alebo odplatného vzdelania, nemožno ju však už podrobovať ďalšej vnútornej diferenciácii bez rizika zvýhodnenia, resp. znevýhodnenia jednej z takto vytvorených skupín študentov. Z toho teda zreteľne vyplýva, že z hľadiska ústavy sa akceptujú obidve formy štúdia, aj tá ktorá, je dotovaná štátom, aj spoplatnená, ale nesmú byť súbežne, na tej-ktorej vysokej škole uskutočňované.
Ak sa pán poslanec svojím návrhom a vláda za ním rozhodli, že si vyberú len jeden variant, a to je forma spoplatnenia, tak nedávajú to, čo ústava hovorí, že aj externý študent má mať právo študovať na základe dotácií štátu. A teraz ide o to, či tento návrh nie je protiústavný, lebo neumožňuje to, čo umožňuje ústava. To znamená, že ústava nedefinuje formy štúdia a uznáva ich ako rovnocenné bez rozdielu.
Vláda svoje rozhodnutie, alebo pán poslanec, zdôvodňuje aj tým, že odstránením ods. 5 § 89 nemá nástroj na stanovenie dotácie na externé štúdium, lebo celý ten odsek vypadol von, ale to tiež nie je pravda, pretože je tam odsek 2 toho istého paragrafu, to sú dva predtým, hovoria o možnosti poskytnutia dotácie na akreditované študijné programy, teda všetky. Tam sa už nerobí rozdiel v tom vysokoškolskom zákone, čiže pre všetkých. Čiže technika je, ako dotovať aj externé štúdium. A odseky 3 a 4, ktoré sú potom, už definujú podmienky na tieto dotácie. Ale samotná výška dotácie ide na riadenie vlády. Vždy tak šla, aj teraz je to tak. A nariadenie vlády nemôže byť v rozpore s ústavným zákonom.
Ďalej by som chcel podotknúť, že podľa § 60 ods. 4 zákona o vysokých školách aj dnes už máme variabilitu študijných programov, tak ako je to všade vo svete. Čiže štúdium sa môže uskutočňovať dištančnou metódou, prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou, tak ako, opakujem, je to na celom svete, z čoho teda vyplýva, že zákon neprivileguje alebo nerobí rozdiely medzi jednotlivými formami štúdia, považuje ich všetky za rovnocenné a my teraz povieme, že túto áno a túto nie. Nedaním možnosti výberu medzi dotovanou formou a spoplatnenou formou, tak ako sa to v tomto návrhu navrhuje, ide o jednoznačne novú formu diskriminácie jednej z nich. V tomto prípade navrhujete externú formu štúdia. Vzhľadom na to, ani po obsahovej stránke, ani, by som povedal, z hľadiska čírej korektnosti delenia štúdia na také alebo onaké povedať, tak keď je externé, pretože časom sa budú zdieľať rozdiely medzi externou a dennou formou, keď už sme pri definovaní novely vysokoškolského zákona mali problém, ako rozlíšiť dennú a externú formu štúdiu, čo s dištančnou formou štúdia, toto jednoznačne diskriminuje jednu formu štúdia. A to ja osobne považujem za neakceptovateľné a neprijateľné. Ďakujem pekne.Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, skôr ako prejdem k obsahu predloženej novely zákona, dotkol by som sa najskôr postupu, ktorý bol zvolený a ktorý je dosť netradičný.
Pán poslanec Fronc zareagoval na nález Ústavného súdu, ktorý konštatoval nedostatky alebo rozpor s Ústavným súdom, určitého paragrafu, dostanem sa k tomu, s tým že predložil pozmeňujúci návrh, ktorý v podstate to, čo Ústavný súd ukladá, tak on dal do toho svojho návrhu. To je v poriadku. Podľa môjho názoru ale mala toto dať vláda, pretože vláda dala návrh zákona, bol schválený parlamentom, a je povinnosťou vlády, aby odstránila nedostatky, ktoré v návrhu tohto zákona sú. Pán poslanec Fronc to spravil, ale nedal už to B. Čiže nepovedal, ako ďalej, čo s tým nálezom Ústavného súdu je nevyhnutné ďalej robiť, pretože samotný nález sám osebe nerieši v podstate nič a nastáva stav, kedy ani ministerstvo školstva, ani jednotlivé vysoké školy nevedia, čo majú ďalej robiť. A na to podala vláda riadny vládny návrh, ktorý to B povedal, s tým, že sa navrhlo určité riešenie, podľa môjho názoru zlé, ale, v poriadku, vláda ho navrhla a schválila. Potom ale tento vládny návrh v podstate opísal, môžem povedať, pán poslanec Beblavý a dal ho ako pozmeňujúci návrh na výbore, svoj, a ešte niektorých ďalších dvoch poslancov, s tým, že to je jeho návrh komplet do poslednej bodky na i, tento návrh vlády, a predložil o ako vlastný poslanecký, aj s chybami, aj s tým, že teda si myslím ja osobne, že nevedel ho tak vysvetliť, ako sa vysvetliť mal.
Vzniklo, by som povedal, snáď prvýkrát, čo si ja pamätám, kedy by sa vládny návrh dal cez pozmeňujúci návrh niektorého z pánov poslancov. A rozmýšľal som, prečo sa to vlastne stalo, pretože predpokladám, že vláda mu dala súhlas, aby opísal celý tento vládny návrh, prečo vlastne dal pán poslanec takýto návrh, no nič ma nenapadá, snáď okrem toho, že pokiaľ ide o vládny návrh, tak sa vyžaduje konzultácia aj či už s konferenciou rektorov alebo s Radou vysokých škôl, alebo s odbormi, alebo s niektorými stavovskými organizáciami, čo pri podaní poslaneckého návrhu nie je. A v podstate bez účasti verejnosti cez poslanecký návrh sa dajú zmeny preniesť. Ale toto je príliš vážny návrh, ktorý sa predkladá. A podľa mňa je nedôstojné aj pre vládu, aby súhlasila s tým, že takýto nesmierne dôležitý návrh ide cez poslanecký návrh. A vládny materiál je o tri alebo štyri body neskôr. Dúfajme, že ten poslanecký neprejde, lebo pravdepodobne pokiaľ by prešiel, vládny sa musí stiahnuť z programu, pretože pán poslanec celý tento návrh dal ako svoj.
A teraz by som prešiel k samotnému obsahu toho nálezu.
Vláda alebo teda pán poslanec zareagovali tak, že si povedali, že externá forma štúdia bude spoplatnená komplet a že tým pádom sa vyriešil nález Ústavného súdu. To podľa mňa zďaleka nie je pravda. Buď je to zámer sa ukázať, že som pravicový a natvrdo spoplatním na 100 % externé štúdium, alebo podľa môjho názoru tu môže ísť aj o nepochopenie toho, čo vlastne Ústavný súd povedal.
Ústavný súd vo svojom náleze poukázal na neústavnosť ods. 5 § 89 zákona o vysokých školách, v rámci ktorého boli definované pravidlá poskytovania dotácie pre externé štúdium pre jednotlivé verejné vysoké školy s tým, že jednotlivé vysoké školy nad rámec týchto dotácií, ktoré boli zo štátu, môžu za štátom definovaných podmienok štúdium aj spoplatniť, čo, mimochodom, ústava umožňuje. Tým ale podľa Ústavného súdu vznikajú dve kategórie študentov, čo vyvoláva diskrimináciu jednej z nich. V dôvodovej správe však Ústavný súd konštatuje, že nie je v názorovom rozpore na zavedenie kategorizácie študentov verejných vysokých škôl z hľadiska spoplatnenia ich štúdia, čo sa týka zohľadnenia možnosti spoločnosti zabezpečiť vysokoškolské štúdium aj bezplatne.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že druhovo určená skupina študentov ako celok, teda aj skupina označená ako študenti externého štúdia verejnej vysokej školy, vo vzťahu k právu na vzdelanie, má mať možnosť bezplatného vzdelávania, to je tam napísané, alebo odplatného vzdelania, nemožno ju však už podrobovať ďalšej vnútornej diferenciácii bez rizika zvýhodnenia, resp. znevýhodnenia jednej z takto vytvorených skupín študentov. Z toho teda zreteľne vyplýva, že z hľadiska ústavy sa akceptujú obidve formy štúdia, aj tá ktorá, je dotovaná štátom, aj spoplatnená, ale nesmú byť súbežne, na tej-ktorej vysokej škole uskutočňované.
Ak sa pán poslanec svojím návrhom a vláda za ním rozhodli, že si vyberú len jeden variant, a to je forma spoplatnenia, tak nedávajú to, čo ústava hovorí, že aj externý študent má mať právo študovať na základe dotácií štátu. A teraz ide o to, či tento návrh nie je protiústavný, lebo neumožňuje to, čo umožňuje ústava. To znamená, že ústava nedefinuje formy štúdia a uznáva ich ako rovnocenné bez rozdielu.
Vláda svoje rozhodnutie, alebo pán poslanec, zdôvodňuje aj tým, že odstránením ods. 5 § 89 nemá nástroj na stanovenie dotácie na externé štúdium, lebo celý ten odsek vypadol von, ale to tiež nie je pravda, pretože je tam odsek 2 toho istého paragrafu, to sú dva predtým, hovoria o možnosti poskytnutia dotácie na akreditované študijné programy, teda všetky. Tam sa už nerobí rozdiel v tom vysokoškolskom zákone, čiže pre všetkých. Čiže technika je, ako dotovať aj externé štúdium. A odseky 3 a 4, ktoré sú potom, už definujú podmienky na tieto dotácie. Ale samotná výška dotácie ide na riadenie vlády. Vždy tak šla, aj teraz je to tak. A nariadenie vlády nemôže byť v rozpore s ústavným zákonom.
Ďalej by som chcel podotknúť, že podľa § 60 ods. 4 zákona o vysokých školách aj dnes už máme variabilitu študijných programov, tak ako je to všade vo svete. Čiže štúdium sa môže uskutočňovať dištančnou metódou, prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou, tak ako, opakujem, je to na celom svete, z čoho teda vyplýva, že zákon neprivileguje alebo nerobí rozdiely medzi jednotlivými formami štúdia, považuje ich všetky za rovnocenné a my teraz povieme, že túto áno a túto nie. Nedaním možnosti výberu medzi dotovanou formou a spoplatnenou formou, tak ako sa to v tomto návrhu navrhuje, ide o jednoznačne novú formu diskriminácie jednej z nich. V tomto prípade navrhujete externú formu štúdia. Vzhľadom na to, ani po obsahovej stránke, ani, by som povedal, z hľadiska čírej korektnosti delenia štúdia na také alebo onaké povedať, tak keď je externé, pretože časom sa budú zdieľať rozdiely medzi externou a dennou formou, keď už sme pri definovaní novely vysokoškolského zákona mali problém, ako rozlíšiť dennú a externú formu štúdiu, čo s dištančnou formou štúdia, toto jednoznačne diskriminuje jednu formu štúdia. A to ja osobne považujem za neakceptovateľné a neprijateľné. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.2.2011 10:07 - 10:12 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vo svojom vystúpení by som chcel upozorniť na niekoľko takých faktických skutočností, ktoré s predkladanou novelou zákona vychádzajú.
Vždy, keď sa predkladá nejaký zákon alebo novela zákona, tak sa musí vychádzať z podstaty veci, a to je prečo, aký je dôvod na predloženie takejto novely. A tam by som sa chcel trošičku zamyslieť nad celým tým postupom, že kde vlastne Slovensko bolo odsunuté alebo do akej pozície sa dostalo, a aké sú teraz reakcie, ktoré z toho vyplývajú.
Maďarský parlament schválil zákon, ktorý z hľadiska svojich dôsledkov sa dá alebo je tak tvrdý, že sa dá len veľmi ťažko domyslieť, čo všetko z toho ešte ďalej pre históriu a budúcnosť vyplývať bude. Ale fakt je aj ten, že ak si zoberieme, akým spôsobom bol tento návrh zákona schválený, keď sa s nikým nediskutovalo, keď to bolo v podstate svojvoľné rozhodnutie, keď boli možno porušené aj medzinárodné dohody, ktoré platia, tak aj tá rýchlosť, ktorou bol tento návrh zákona schválený, no tak z toho len vyplýva, že niečo asi za tým je, a teraz ide o to, či pochopíme, čo vlastne za týmto návrhom tohto maďarského zákona o občianstve je, aké sú jeho ciele a poviem otvorene, že či to je už koniec alebo, kde to vlastne skončí, čo bude ďalej. Viete mi povedať, aký bude ďalší postup? Už sa začína hovoriť o tom, že samozrejme okrem tej filozofie, kde sa hovorí o pätnásť miliónovom národe a traume z Trianonu atď., ale už sa začína hovoriť o volebnom práve. A ja sa pýtam, je už to koniec alebo ešte to pôjde niekde ďalej a okrem volebného práva, za chvíľočku budú tu ďalšie, a čo tak právo byť volený? Ten, kto má volebné právo, nemôže mať aj právo byť volený? A skúsme si toto domyslieť, že čo sa teda stane, keď páni poslanci, ktorí sedia tu, tak možno za chvíľku budú sedieť aj v maďarskom parlamente, kľudne sa to môže stať. Jeden taký inštitút nakoniec už je, ktorý tam, ktorý toto umožňuje a ktorý dodnes nebol zrušený.
Keď takéto, (Reakcia z pléna.) no, ale ste členom, nie vy osobne, ale SMK. Pokiaľ by sme mali hodnotiť reakciu, ktorá si samozrejme niečo takéto vyžaduje, tak tá reakcia, musí byť tvrdá a musí byť adekvátna. A som presvedčený, že návrh zákona, ktorý prijala minulá vláda, takým bol a odvtedy si, dovolím povedať, že Slovensko sa dostalo do ako takej rovnocennej pozície voči Maďarsku v tejto otázke.
To, čo sa teraz navrhuje, si myslím, že je obrovský ústupok, ktorý, a to sa čudujem, že nereagovala vláda, ale reagujú len páni poslanci, pretože na to by mala reagovať vláda. Reagujú páni poslanci, ktorí predložili podľa môjho názoru mimoriadne vágny, vágny text, ktorý hovorí o tom, že by sa malo, najmä v rozpore s podmienkou, že občianstvo je založené na silnejších faktických väzbách. Čo je to silnejších? Obvyklý pobyt jednotlivca, tak isto, kto si dovolí povedať, čo to vlastne je, že prečo takéto vágne, nejasné, hmlisté vyjadrenia v zákone sú. A treba povedať, že táto novela nie je, nie je jednoducho rovnocennou reakciou na to, čo sa schválilo v maďarskom parlamente.
Existuje aj Európsky dohovor o štátnom občianstve z roku 1997, ktorý jasne, predsa jasne hovorí o tom, že štátne občianstvo sa môže udeliť iba, ak sú rodinné putá a dlhodobý trvalý pobyt. Nič iné. Nič iné a toto v tej novele nemáte, máte tu, ako som povedal, niektoré vágne, vágne vyjadrenia, ktoré podľa môjho názoru absolútne nepomôžu a nie sú nejako odozvou na to, čo sa prijalo. Je to skôr taký alibistický prístup, ktorý si myslím je typický, a preto nemôžeme v žiadnom prípade, aspoň ja osobne podporiť návrh tohto zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2011 16:22 - 16:28 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, veľmi stručne len zhrniem argumenty, ktoré nás viedli k tomu, že sme boli proti tomu, aby angličtina sa učila ako povinný jazyk zákonom. Opakujem, zákonom. Ani jeden iný predmet nemáme v štátnom vzdelávacom programe nariadený alebo prikázaný zákonom. Toto je jediný predmet, ktorý sa prikazuje zákonom, že povinne.
Druhá otázka je tá, že prečo to vlastne robíme tým zákonom? Tak či tak 80 % detí si vyberá anglický jazyk lebo všetky tie argumenty, ktoré ste povedali vy, pani poslankyňa, aj pán minister, my všetci chápeme. Všetci ich chápeme. A ja tak isto som bol členom niektorých svetových organizácií, kde sa tak isto úradovalo iba v angličtine, tak viem ako angličtina dôležitá je, ale to neznamená, že bude povinná zákonom a nijak inak. Takže ja v tom cítim populizmus aj zjednodušovanie si činnosti, lebo ak to dáme do zákona, tak politicky máme vyhrané. Neexistuje žiadna smernica, ani nariadenie, ani pokyn, neexistuje nič v rámci Európskej únie alebo celého sveta, ktorý by nadriaďoval anglický jazyk nad ostatné svetové jazyky. Nikde. Len my teda si to dáme do zákona, že to tak musí byť. Nie som si istý či v rámci tých študijných programov to je v zákonoch aj v tých severských štátoch, kde je to ale rokmi.
Tretia vec je tá, že či sme pripravení na povinnú angličtinu od najbližšieho školského roka, pretože v zákone nie je napísané od ktorého školského roka, nie je napísaný ani rozsah, ten bude upresnený štátnym vzdelávacím programom, čiže to môže byť teoreticky aj jedna hodina do mesiaca. Čiže preto si myslím, že tak nejak nasilu to vložiť do zákona je skôr politický ťah ako odborný ťah. A argument bol aj taký, že áno, chýba nám možno okolo 2 000, podľa mojich odhadov, učiteľov anglického jazyka, tak budú učiť aj nekvalifikovaní. No z hľadiska odborného pedagogického názoru to nie je dobrá cesta, aby, pretože tie maličké deti, keď naučíme artikulovať a vyslovovať s chybami, tak sa ich nemusia dlhé roky vzdať. Tak prečo sa tak strašne náhlime a nasilu, prečo tomu nedáme odbornú prípravu, na čo je aj ten národný projekt pre vzdelávanie učiteľov v cudzom jazyku, ja som rád, pán minister, že pokračuje, viem, že pokračuje, ale tam učíme aj nemčinárov, aj španielčinárov, aj francúzštinárov. Čiže zdá sa mi, že je to skutočne také zjednodušovanie si situácie.
No a pokiaľ ide o tie osemročné gymnáziá, pani poslankyňa, nerobte z Bratislavy pupok sveta. Bratislava nie je nejaké mesto, kde by bolo nadbytok schopných, vzdelaných ľudí, či už detí. Je to normálne mesto ako každé druhé. Ale sú aj iné názory ľudí, ktorí robia v pedagogickej vede, ktorí hovoria o tom a prečítajte si smernice, ktoré sú v rámci medzinárodných organizácií, dokonca aj Rada ministrov pre vzdelávanie prijala také uznesenie, že naozaj na základe vedeckých analýz je škodlivé deti odtrhovať už v desiatom roku svojho života v kolektíve alebo v prostredí, v ktorom sú a pôvodná koncepcia, myslím, že ešte v prvej Dzurindovej vláde bola tá, že zvlášť talentované a nadané deti môžu teda ísť do nejakých vybraných elitných škôl, kde budú mať teda rýchlejšie tempo a tak ďalej, ale v Bratislave nám to vyskočilo na 40 %. Na 40 %. Áno. To znamená, že chcete povedať, že v Bratislave máme 40 % extra nadaných detí, ktoré treba odlúčiť a učiť ich zvlášť? A ak poznáte tie princípy demokracie, akože každý rovnakú šancu, tak na tom je postavená práve tá argumentácia medzinárodných organizácií, ktoré tvrdia, že tie deti, ktoré zostanú v tých základných školách tiež sa môžu cítiť ukrivdené, lebo tým, že nie sú vybraní, nie sú lepší a ostávajú a zo základných škôl sa nám v Bratislave začínajú, alebo by sa nám stávali školy druhej kategórie, tie môžu mať problém a kvôli tomu nechcú, aby sa tí šikovnejší, ktorí by, a to si myslím, že je správne, nech pomáhajú, nech ťahajú, nech tá súťaživosť a motivácia je dopredu.
Čiže boli to naše národné, medzinárodné doporučenia. Správy OECD boli mimoriadne kritické voči hodnoteniu úrovne vzdelávania na Slovensku práve kvôli osemročným gymnáziám. Osobne som bol na večeri s predsedom, ktorý mi dve hodiny vyčítal, prečo niečo s tým nerobíme, že toto je zlý, dokonca abnormálny stav na Slovensku a aj preto, nie iba preto, aj preto sme na základe odborníkov povedali, že zvolíme 3-ročné prechodné obdobie, ktoré bolo, len v Bratislave sa zignorovalo, stále si mysleli, že však sa to nakoniec vybaví. Nakoniec pán minister pridal ďalšie dva roky, za dva roky ho to čaká znova, a aby sa ten pomer nejakým spôsobom ustálil či už na 4 alebo 6 %, to je zhruba jedno, ale malo by to slúžiť tomu, čo bolo v tej pôvodnej koncepcii, povedzme extra talentované deti. Okrem talentovaných, ktoré sú zvlášť nadané, to sú ďalšie školy, ktoré nám existujú, to je už druhý stupeň talentovaných škôl, aby teda to mohlo byť funkčné, alebo potom spravme osemročné gymnáziá pre všetkých, to je už otázka potom koncepcie, ale nemali by sme mať dvojúrovňové školstvo, kde na jednom bude 40 % a na druhom 60 % detí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.12.2010 11:45 - 11:47 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Ďurkovský, to nebola dobrá informácia, že sa čerpá len na 3 %, len v školstve je to už viac ako 35 %, ale zakontrahovaných je takmer 80 % vecí. Čiže pokiaľ ide o vzdelávanie, vedu, výskum, finančné prostriedky sa alokujú.
Pán poslanec Matej, veď samozrejme, že aj ministerstvo dopravy malo rozpísané všetky prostriedky z hľadiska eurofondov, ale aj to, čo spomínal pán minister, že aj na cesty I. tried, pretože tam sa PPP projekty použiť nedajú. Ale sú aj svetlé vzory PPP projektov a to je napríklad Chorvátsko. Treba sa ísť pozrieť, pán Štefanec, aj na Chorvátsko a tam je vzor dobrého projektu PPP.
Pán poslanec Fronc, no nemáte, je mi ľúto, v KDH nemáte volebný program pre dopravu, ja som si to dvakrát prečítal, nie je tam, je tam len dopravná infraštruktúra. Ale to, čo som kritizoval, že pán minister Fronc, Figeľ zmenil názor, no zmenil. Pretože presadzoval tvrdo tretí balík PPP, dokonca sa pochválil, akú, akú úsporu tam dosiahol. Dve koaličné rady prežil, dvakrát to mal pripravené na vládu, vždy to presne tesne pred rokovaním vlády to stiahol. A z tej analýzy jeho vyjadrení vyplýva, že chcel, aby ten projekt šiel a zmenil potom na základe iného názoru.
Pán Štefanec, ja kritizujem u PPP projektov, tohto, že tam nie je, že tam nie sú presunuté prostriedky zo spoplatnenia diaľnic a z tých by sa mohla vyfinancovať prevádzka a údržba a potom by sa nemuseli používať komerčné úvery. Čiže nie zrušiť, ale modifikovať, to vám vyčítam, že keď máte priestor, tak to skúste upraviť a tam by sa možno až tých 50-60 % peňazí dalo ušetriť, že by sa táto údržba vykonávala, spoplatnila tak, ako je v tom Chorvátsku napríklad, kde je perfektný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.12.2010 11:17 - 11:33 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vidím, že koalícia využíva všetky možnosti, na ktoré má právo, a svojimi vystúpeniami, kde používa mimoriadne ťažké a tvrdé slová, sa snaží odviesť pozornosť od toho hlavného problému, ktorý je, a to je hodnotenie činnosti podpredsedu vlády a ministra dopravy pána Figeľa. Preto, ak dovolíte, ja by som sa vrátil k tejto činnosti, ale dotknem sa aj pána Sulíka, k jeho odbornej časti, ktorá sa týka nie "pípípí", pán poslanec, ale "pépépé" projektov.
Keď som sa pripravoval na túto schôdzu a hodnotil som činnosť pána ministra, tak som si myslel, že to bude pomerne ľahká úloha, pretože, pán minister, za toho polroka, keď zhodnotím, čo všetko ste dosiahli, tak som mal príspevok skoro za minútu hotový, pretože je pravdou, že ste zrušili dva takmer hotové PPP projekty. Podpísali ste jednu zákazku pre stavebné práce, pokiaľ sa nemýlim, v hodnote takmer 1 miliardy slovenských korún priamym zadaním. Čiže žiadna súťaž. A darmo sa vy vyhovárate dozadu, že tak to bolo pripravené. Spomeňte si na vašu rétoriku o transparentnosti a čo ja viem čo, aké ešte vzletné slová, a nakoniec podpíšete bez mihnutia brvou priame zadanie a ešte hovoríte o nejakých autorských právach, čo je raritou, aby na stavebné práce boli autorské práva. Čiže je to jasné priame zadanie.
No a ešte jeden výsledok máte ten, že ste povedali, že financovať diaľnice budete zo štátneho rozpočtu a z európskych fondov, za čo tiež asi Nobelova cena nebude.
Problém, ktorý som mal, bol v tom, že meníte názory, pán minister. To, čo platí dnes, neplatí zajtra, čo platilo včera, neplatí dnes. Vždy, keď som si pripravil stanovisko na niektorý váš čin, na niektorý váš akt, tak na druhý deň som ho musel hodiť do koša, pretože ste jednoducho zmenili názor a začali ste tvrdiť niečo úplne iné.
Podľa mňa tento, dovolím si povedať, chaos, ktorý v riadení výstavby diaľnic - pretože máme pol roka po voľbách - tu nastáva a menia sa koncepcie, menia sa pravidlá, je spôsobené aj tým, čo som už hovoril, že KDH nemalo ako snáď jediná politická strana, nemalo vypracovaný svoj volebný program v oblasti dopravy. Nebol. Bola len dopravná infraštruktúra. No ale tá predsa musí vyplývať z koncepcie dopravy ako takej. A to, že to nie je spravené, z toho vyplýva tá živelnosť, ktorá dneska je, a to menenie názorov a po pol roku sa dostaneme pol roka dozadu, že budeme financovať diaľnicu zo štátneho rozpočtu a európskych fondov.
To, že nie je koncepcia a že sa menia názory, podľa môjho názoru vyplýva aj z toho, že aj ten personálny manažment, ktorý, pán minister, máte, tak ak som si všimol, tak je zložený z politikov z tretieho sektora a z novinárov. Ale to nie sú ľudia, ktorí majú vzdelanie z oblasti dopravných stavieb alebo dopravy ako takej. Už som spomínal aj príklad, keď generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest je aktívny a súčasný pracovník Katedry elektroniky a mechatroniky. Má uvedených 80 výstupov publikačných prác. Ani jedna, ani jedna sa netýka dopravných stavieb alebo dopravy, čiže je odborníkom na mechatroniku. Jediné plus, ktoré má, je to, že je bývalým predsedom KDH v Žiline. To je jeho jediná kvalifikácia, ktorú na tento post má. Takže si myslím, že tým, že ste sa obklopili ľuďmi, ktorí nemajú príslušné vzdelanie, tak tie vaše vyjadrenia, koncepcie sú také, aké sú.
Pokiaľ ide o tretí balík, tam, pán minister, nesmiete sa hnevať, ale ja som si naozaj preštudoval vaše vyjadrenia za dva-tri mesiace dozadu a vy ste veľmi tvrdo až agresívne, až tvrdohlavo, sa mi zdá, ste presadzovali tento PPP balík. Dokonca ste sa pochválili tým, že ste dosiahli zľavu, že ste usporili a že už je to dobré a že to treba spustiť. Prežili ste prvú koaličnú radu, prežili ste druhú koaličnú radu, neprežili ste tretiu. Tam ste zmenili cez noc alebo poobede názor a zrazu teraz tvrdíte, že to bol podvod.
A dokonca predsedkyňa vlády, predsedníčka vlády povedala, že sa ušetrili 3 mld. eur. Pán minister, už viac vás zosmiešniť nemohla. Pretože to, čo vy ste presadzovali, zrazu sa povie, že sa ušetria 3 mld. eur. A vy ste povedali, že ste dosiahli nejakú úsporu, a dokonca sa ani nebránite, a pritom je to hlúposť. Vy a ja vieme, že úspora 3 mld. eur je čistá hlúposť. Je to demagógia, pretože sa neporovnáva to, čo sa porovnávať musí, a to sú stavebné práce, práce na údržbu a prevádzku a cena peňazí. A keď sa toto všetko postaví, by som povedal, vedľa seba, tak ste mali pravdu vy. Mali ste pravdu vy a nie predsedníčka vlády. Ale k PPP projektom sa ešte dostanem.
Pán Sulík, odišiel, pardon, vy ste tam, nám tu povedal peknú definíciu na PPP projekty, ona je pravdivá, ale, pán predseda, škoda, že ste ju nedočítali do konca. Pretože PPP projekty, to nie je len jeden model, ale tam je to, že ten, kto spoplatňuje a vychádza z výnosov alebo z tržieb, a mu to nevychádza, to je naozaj prípad Slovenska, pretože nie je taká kúpna sila, nie je taký počet vozidiel a podnikateľský sektor nemôže platiť vyššie mýto, tak v tom je tá spoluúčasť štátu, verejného sektora, že doplatí ten rozdiel.
A na to chcem poukázať, že tento model, ktorý bol vybratý, pán Janiš, teraz tebe na osvieženie pamäti, veď to bolo za druhej Dzurindovej vlády, keď sa tento model vybral. Podľa mňa je to zlý model, s tým súhlasím, ale tento model sa vybral a nebola iná šanca, už ho potom len dokončiť v rámci toho poradcu, ktorý tam bol, a v rámci tzv. pilotného projektu, ktorý sa na to nastavil. Ale model bol vybraný tam. Ale sú aj iné modely, ktoré podľa môjho názoru by bolo treba ešte alebo upraviť tento PPP model s tým, že naozaj by sa to spoplatnenie, pretože peniaze zo spoplatnenia idú niekde inde, vrátiť tieto peniaze zo spoplatnenia do tohto modelu.
A to, čo bolo ešte veľmi dôležité, veď teraz sa hovorí v programovom vyhlásení, pán minister to spomínal, že chce spojiť Národnú diaľničnú spoločnosť so Slovenskou správou ciest, ktorú ste vy rozdelili, a vtedy sa hovorilo o transparentnosti, o čistote tokov peňazí, rozdelili ste Slovenskú správu ciest na Národnú diaľničnú spoločnosti a Slovenskú správu ciest a dneska to chcete dať naspäť. Ale keby ste to boli dotiahli a Národná diaľničná spoločnosť by sa stala súčasťou konzorcia s tým, že prostriedky, ktoré ona vyberá z mýtneho, by použila na prevádzku a údržbu, potom by naozaj nebolo treba, aby štát preplácal komerčné úvery. Tam by sa dosiahla tá veľká úspora a PPP projekt by kľudne mohol existovať. Pretože PPP projekty treba našiť na miestne pomery a to sa nestalo. Čiže dá sa PPP projekt upraviť, mohol byť podstatne lacnejší.
Ak si ešte zanalyzujeme tie tri súčasti, ktoré tam sú, tak po prvé sú tam stavebné práce. U stavebných prác je jedno, pán minister, že či sa to stavia cez PPP, alebo sa to stavia povedzme so štátnou zárukou, lebo ceny stavebných prác vyplývajú znova z jednotlivých firiem, a ak chcete mať presnú cenu, treba si zobrať cenu päť rokov dozadu, prirátať k nej mieru inflácie a máte na 100 % čistú cenu, ktorú viete uregulovať a čo sa vám aj trošičku podarilo stiahnuť.
Pokiaľ ide o prevádzku a údržbu, veď Národná diaľničná spoločnosť roky, dlhé roky vykonáva prevádzku a údržbu diaľnic, čiže my máme presne analyzované skutočné náklady a tieto náklady bolo treba takisto dať do PPP projektov. Nesmú byť vyššie, nie je dôvod, a aj tú druhú časť celého toho projektu máte ustráženú.
A potom je tu teraz otázka ceny peňazí a tam, keď je súčasťou Európska investičná banka, ktorá je nad Národnou bankou, tak to treba, trebalo to postaviť na marži Európskej investičnej banky a nechať to po tých 30 rokov otvorené s tým, že ako bude tiecť LIBOR, alebo PRIBOR alebo BRIBOR bratislavský, na základe toho každý rok by sa upresňovala úroková miera. A tam vám potom vyjde, že ten PPP projekt je o pár percent drahší ako klasická štátna zákazka. Preto si myslím, že nie je celkom správne zrušiť ad hoc PPP projekty a začať stavať diaľnicu zo štátnych peňazí.
Ďalší problém je to, že ste povedali, že sa budú stavať diaľnice zo štátnych peňazí, týždeň po tom, ako sme schválili zákon o štátnom rozpočte. A tam tie peniaze nemáte nadefinované, v zákone o štátnom rozpočte, čiže sa bude musieť meniť zákon o štátnom rozpočte.
Hovoríte, že európske peniaze, a ste si povedali, že najdrahšie projekty budú z európskych peňazí. Ale vy to určite musíte poznať, že práve tunelové stavby sú tie stavby, kde je ekonomická efektívnosť ako nevyhnutná podmienka na financovanie z európskych peňazí, práve tunelové stavby nevychádzajú, pretože sú extrémne drahé na výstavbu a extrémne drahé na prevádzku. A nie som si istý, dokonca si myslím, pretože sa o to už pokúšame takmer ôsmy rok, či zabezpečíte financovanie z európskych fondov na tento tunel, pretože ekonomická efektívnosť jednoducho nevychádza a je dosť možné, že vám povedia, tak ako to už raz povedali v minulosti, že nie. To znamená, európske fondy nepôjdu a štátne peniaze v rozpočte nemáte, zhruba tých 17-18 mld. slovenských korún, ktoré musia, musia byť.
Takisto si myslím, že je veľmi nekoncepčné to, čo ste naznačovali a povedali, že nahradíte ten úsek medzi Žilinou a Ružomberkom pokračovaním úseku R1. Pretože ak si obe zoberete dopravné analýzy, dopravné prieskumy, tak ten, kto sa z Bratislavy potrebuje dostať do Vysokých Tatier alebo do Košíc, to je len 12 % vozidiel, ktoré to vedia obísť cez Banskú Bystricu a Ružomberok. Viac nie, 88 % sú vozidlá, ktoré sa pohybujú medzi Trnavou a Ružomberkom. Čiže - a tie tam vždy ostanú. Pretože ak 12 % akurát odľahčíme, tak to je nárast za dva-tri roky a máte tú dopravu naspäť.
Musím ale povedať, že aj programové vyhlásenie vlády, kde máte napísané, že nadštandardná komunikácia, už som povedal, že taká komunikácia neexistuje. Preto sa pýtam, kto vám to programové vyhlásenie vlády vlastne písal? Bude do konca roka 2014. No, pán minister, nebude, dnes je už jasné, že nebude. Čiže po pol roku je jasné, že nesplníte programové vyhlásenie vlády v tej časti, ktorá sa týka diaľnic a rýchlostných komunikácií. Pretože úsek tunel Višňové nebude, bude najskôr niekedy v roku 2016, 2017. A takisto úsek popod Donovaly, Banská Bystrica - Ružomberok nebude, pretože ešte nemáte ani len územné rozhodnutie. Chystáte územnú plánovaciu dokumentáciu, kde sú dokonca rozpory. Čiže stavebné povolenie, tender, čiže začnete najskôr za dva roky plus tri a pol roka k tomu, tak ste opäť niekedy v roku 2016. Čiže nesplníte programové vyhlásenie vlády, ktoré sa týka výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií.
Takisto si, pán minister, myslím, že nie je správne to, čo ste spravili včera a čím sa tak trošku chválite, že budete kumulovať prostriedky z európskych fondov na diaľnice. Veď zoberiete aj školstvu, zoberiete prostriedky na vzdelávanie, vedu, výskum. A keď si pozriete štátny rozpočet, tak skokom, skokom ste znížili výdavky na vedu a výskum a dostali ste nás z pomeru 0,32 % HDP na 0,28. Sme klesli na posledné miesto, nás predbehli Rumuni aj Bulhari. Sme na 27. mieste. A jedinou záchranou a argumentom bolo to, a tak je to napísané v zákone o štátnom rozpočte, že doplníte tieto prostriedky z európskych fondov. A teraz idete zobrať prostriedky na vzdelávanie, vedu a výskum a dáte ich na výstavbu diaľnic, pritom stále tvrdím, že výstavba diaľnic sú jediné, jediné možné projekty v rámci tých, ktoré chcete financovať zo štátneho rozpočtu, kde sa dajú použiť aj prostriedky z verejno-súkromného partnerstva.
To zrušíte, to zamietnete a idete na tie najvzácnejšie prostriedky, ktoré sú, a to sú prostriedky štátneho rozpočtu, ktoré by prioritne mali ísť na vzdelávanie, vedu, výskum, aplikovaný výskum atď.
Čiže ani tento krok nepovažujem za správny, je to chybný krok, pretože nie je možné, aby ste na úkor rozvoja slovenského vzdelávania si takto zjednodušili, musím povedať, financovanie diaľnic a ciest.
Preto vzhľadom na to, že sme sa dostali šesť mesiacov dozadu, vy, pán minister, sľubujete, že niekedy v marci predložíte koncepciu, ktorá mala byť predložená v auguste, kde by ste presne povedali, čo idete robiť z akých peňazí, to obdobie toho pol roka ja osobne považujem za chaotické, nekoncepčné, menenie názorov, veľa neodborných výrazov, snaha sa previesť do minulosti, ale to vám, pán minister, nepomôže, ak nebudete mať výsledky konkrétne, tak tie diaľnice nebudú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2010 15:51 - 15:51 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, samozrejme, ten pozmeňujúci návrh je dlhší, ako je tá novela zákona. Takže platí to, čo som povedal, že tie zmeny sú živelné a ten zákon bol pripravený veľmi zle. Ale cez to všetko ak nedá súhlas na zverejnenie buď oponent, alebo školiteľ, alebo komisia, nie je to porušenie § 76 ods. 3 písm. b), kde sa hovorí, že musí byť písomný súhlas na to, aby tá práca obhájiteľná bola? Totiž vy tam spomínate len odklad o rok, o dva, o tri roky, ale nie som si istý, či tie vaše pozmeňujúce návrhy riešia tú podstatnú vec, o ktorej tu diskutujeme, že ak sa nedá ten súhlas, to je aj to, čom povedal, že ten, kto tú prácu rieši, môže ukradnúť výsledky iných svojich kolegov predčasným zverejnením, či to nebude v rozpore s § 6 ods. 3 písm. e), kde sa doslova píše, že musí byť súhlas na to zverejnenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.12.2010 15:42 - 15:44 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fronc, tie registre neboli dva, ale tri. Zabudol si na register študentov. A práve register študentov spravil veľký prievan aj poriadok, pretože sa ukázalo, že boli študenti, ktorí boli zapísaní na troch, štyroch aj piatich vysokých školách. Pritom nechodili do školy, boli len zapísaní, ale štát tam posielal peniaze. Druhý register, na ktorý by som chcel upozorniť, bol register garantov, ktorý takisto poukazuje na to, že je jeden človek, ktorý je garantom na troch-štyroch študijných programoch, čo takisto spôsobilo, by som povedal, a zaviedlo určitý poriadok. Register zamestnancov netreba robiť zvlášť, pretože vyplýva zo SOFIA, teda systému, ktorý si dokonca zaviedol ešte ty. A tam všetky údaje sú. Ale je dôležité, aby boli registrovaní aj technici napr., ktorí pracujú vo vedeckovýskumnej činnosti. No a potom posledný je tento nový register záverečných prác, cez ktorý naozaj musia prechádzať všetky práce ako na test originality. A myslím si, že tak ako sa to v súčasnosti robí, je to naozaj dobré, len treba nechať čas dva-tri roky, aby sa ten systém mohol overiť.
Ale k tomu, čo si povedal, že každá práca, každé duševné vlastníctvo sa musí zverejniť. Ale však to je to, čo napádam ja, že ono sa to už dnes musí zverejniť v rámci jednotlivých vysokých škôl. Sú povinné v rámci vyhlášky aj zákona verejné vysoké školy zverejniť každú záverečnú prácu, ale, na rozdiel od toho, čo predkladá pán Beblavý, až po úspešnej obhajobe. To znamená to, aby sa nezverejňovalo to, čo nie je pravdou, to, kde sa klame, kde sú ukradnuté výsledky. A je na zodpovednosti vysokej školy, a potom môžeme vysoké školy porovnávať, aby toto zverejnili. A keď to nezverejní príslušná vysoká škola, tak potom treba siahnuť na akreditáciu takejto vysokej školy, vrátane súkromných vysokých škôl.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.12.2010 15:24 - 15:33 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod vás musím, pán poslanec, pochváliť za vaše úvodné slovo, veľmi sa mi to ľúbilo. Pri prvom čítaní ste sa, s prepáčením, tu predvádzali skoro trištvrte hodiny, dneska to trvalo minútu aj s cestou a zdá sa, že už trošku rastiete. Takže ja tak isto bez vaty sa pokúsim byť skôr heslovitý, ale sú veci, ktoré si povedať treba, ale pokúsim sa ísť na podstatu veci a nebudem sa snažiť rozvíjať veci, ktoré sú nedôležité.
Na úvod si musíme povedať, aký je súčasný stav, pretože aj tie prezentácie, ktoré ja čítam v médiách, sú také, ako keby nepoznali tí, čo o tom píšu, čo vlastne už dnes povinné v skutočnosti je. Takže platí usmernenie ministerstva školstva z konca roku 2009 o záverečných prácach študentov, ktoré sa týka bakalárskych, diplomových, doktorandských, dizertačných a habilitačných prác. A v zmysle troch ďalších zákonov (autorský, vysokoškolský a knižničný) sa považuje záverečná práca za školskú prácu a je podmienkou úspešného absolvovania štúdia. Podľa tejto vyhlášky aj zákona každý študent povinne musí poslať prácu do centrálneho registra záverečných prác. Teraz sa tie práce zhodou okolností posielajú, bude ich 67 000. Keď k tomu prirátame habilitačné práce, tak možnože to po roku bude okolo 70 000 prác, ktoré v súčasnosti každý musí posielať na test originality. A táto práca sa potom vráti. Ale vráti sa tam, kde ona bola napísaná. Čiže vráti sa na príslušnú školu, fakultu, katedru. A je povinnou súčasťou, je oficiálnym dokumentom pri štátnej záverečnej skúške, kde sa celá komisia musí zaoberať týmto testom originality. A musí ho vyhodnotiť pri záverečnom hodnotení tejto práce. A je dokladom pri záverečnej práci. Čiže podľa môjho názoru týmto pádom systém nastavený je. A bolo ho treba nechať dva-tri roky fungovať, aby sme vedeli, či funkčný je. A keď nie je funkčný, tak ho opravme.
Ďalej, druhá vec je tá, že pokiaľ sa práca úspešne obháji, to znamená, že to, čo tam je napísané, v tej práci, je skutočne pravda, nie sú to klamstvá, tak na základe toho príslušná vysoká škola musí, je povinná zverejniť celú túto prácu, to, čo vy navrhujete. Čiže toto dneska platí. A kto iný ako príslušná vysoká škola, a až vtedy, keď tá práca je obhájená, to má robiť? Predsa nebudeme zverejňovať plagiáty alebo nebudeme zverejňovať to, čo je nepravda, čo je klamstvo, čo ten žiak zle napísal, pretože akonáhle sa takéto niečo zverejní, to narobí neskutočné škody. Každý študent musí podpísať licenčnú zmluvu, v rámci ktorej je uvedený aj súhlas školiteľa, poprípade ďalších spoluautorov na to, čo tu naznačoval alebo dobre zdôvodňoval pán poslanec Čaplovič. A to sú hodnoty a výsledky, pretože vy veľmi dobre viete, že podľa autorského zákona len zmienka o zverejnení končí a žiaden patent, žiadna licencia nikdy udelená nebude.
No a teraz k tomu, čo vy navrhujete. Vy navrhujete v podstate dve zmeny oproti súčasnému platnému stavu.
Prvá zmena je tá, že vy tvrdíte, že sa musia tie práce zverejniť v centrálnom registri, to znamená, že centrálny register musí tých 70 000 prác zverejniť. Ale to, čo je úplne najhoršie, je to, že sa musia zverejniť aj tie práce, ktoré na konci nebudú obhájené. Čiže sa zverejňujú aj tie práce, ktoré sú zlé, ktoré sú plagiátmi, kde sú napísané nepravdy, to, čo si študent nevie obhájiť. A s tým aj ja mám najväčší problém v rámci tohto celého zákona. Viem si predstaviť, že v rámci tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré, žiaľbohu, sú dlhšie, ako je samotný návrh zákona, o čom svedčí takisto, že tá podstata tohto zákona je veľmi chabá, to musím povedať, nekvalifikovaná, možnože to nejako dokážete vyriešiť technicky tak, že naozaj sa zverejnia len tie práce, na ktoré dá súhlas aj školiteľ, aj oponent, aj komisia, aj ten, kto prácu zadáva, pretože doktorské práce, dizertačné, ako sme si hovorili, najmä pretože tu máme zahraničných študentov a témy môžu byť aj zo zahraničia, ktoré súvisia s know-how toho-ktorého zadávateľa tej práce, naozaj nesmú sa tie práce zverejniť, pretože i ten študent môže ukradnúť to, čo mu poradil školiteľ. Môže tam uviesť výsledky, ktoré doteraz neboli zverejnené v zahraničí, a narobiť toľko škôd, pričom toľko bude súdov, to má pán Čaplovič pravdu, že narobí obrovské škody takýto zákon. Ale, ako som naznačil, je dosť možné, že sa vám to podarí tými súhlasmi tej komisie odsunúť. Ale musíte vyriešiť aj tú časť, ktorá sa týka toho, že musí byť súhlas so zverejnením, musí byť vyplnené to tlačivo, ale súhlas vydaný nemusí byť, pretože jednoducho aj keď by ho chcel ten autor dať, tak ho nesmie dať kvôli tým, ktorí s ním v tom tíme spolupracujú. Dnes aj tieto práce prezentujú výsledky tímov. Čiže sa musí každý ďalší riešiteľ takejto práce vyjadriť, aby ju neukradol zverejnením ten študent, ktorý takúto prácu predkladá. Preto si myslím, že súčasný systém je nastavený, v ktorom sa nehovorí, že aj zverejnenie a test originality sa v súčasnosti vykonať musí, ale zverejní sa na príslušných vysokých školách.
Vy v rámci dôvodovej správy hovoríte, že sú tri ciele pre zavedenie mechanizmu, ktorý nastavujete vy.
Zníženie pravdepodobnosti plagiátorstva a podvodov pri získavaní vysokoškolských a vedecko-pedagogických titulov. S týmto nie je možné súhlasiť, lebo test originality má svoj mechanizmus, je korektný a je na komisii, môže byť 70 % citovaných vecí, to ešte neznamená, že tá práca je zle, niekde môžu 3 % originality celú prácu diskvalifikovať. Čiže tí, ktorí tomu rozumejú, tí, ktorí s tým robia, tí musia povedať, či je alebo nie je táto práca plagiátorská. A na to ten systém nastavený už jeden rok je.
Zvýšenie porovnateľnosti kvality a konkurencieschopnosti vysokých škôl. No tak kto iný, ak nie vysoké školy, ktoré si musia zverejňovať tieto práce, navzájom môžu tieto práce porovnávať. Ak to všetko bude robené centrálne, no tak potom tá porovnateľnosť tých vysokých škôl nebude, lebo nikdy nemusí vedieť, z ktorej školy to je. A dneska vám ten vyhľadávač v okamžiku krátkom nájde ten zdroj, kde tá práca vydaná bola.
Lepšie rozhodovanie budúceho študenta pri výbere škôl. No tak, opäť, keď to scentralizujete, ako si on bude vedieť vyberať vysokú školu, keď sa, povedzme, nájde, že na tej a na tej vysokej škole, keď to zverejní, ten plagiát tam je? Tak to škodí tej vysokej škole, pretože ona bola povinná túto prácu zverejniť a, nedajboh, ešte aj tomu-ktorému udeliť titul.
Čiže vzhľadom na to, že tieto dve podstatné veci nie sú vyriešené ani v dôvodovej správe, ani na výbore, stále tam táto disproporcia zostáva, naopak, tento zákon zavádza ďalšiu administratívu, zvyšuje zbytočnosť administratívy, považujem tento návrh, poviem to otvorene, za také populistické riešenie, ktoré dobre znie, dobre sa počúva, že my sme tí, ktorí bojujeme proti plagiátorstvu, že nech sa to všetko zverejní a že vec bude vyriešená. Opakujem, už sa to dnes musí zverejňovať a antiplagiátorský systém nastavený je už aj dnes. Treba nechať tento systém a potom sa uvidí, ako bude s ním ďalej. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.12.2010 13:08 - 13:09 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Áno. Ďakujem pekne. Áno, ja s tým súhlasím, čo si povedal, len, samozrejme, že keby neboli európske fondy, tak sa tá reforma nespustí. A práve tento prvý projekt na vzdelávanie učiteľov cudzieho jazyka pre prvý stupeň stojí okolo 1,5 mld. slovenských korún. To je tak veľký projekt. Tam sa nám prihlásilo viac ako 5 000 pedagógov z celého Slovenska, ale to je len pre prvý stupeň. Čiže bude treba, aby ešte pán minister pripravil druhý projekt a to je pre druhý stupeň možno vrátane stredných škôl, ale to už bude ďalších možno 10 000 pedagógov. Ale ten projekt bol v pláne. Takže bude dobré, aby ste to naozaj pripravili, pretože to bol len prvý krok pre prvý stupeň aj tak a ony dodnes chodia. Aj 2-3-krát do týždňa chodia tie učiteľky, ja to veľmi oceňujem, je to jeden z najťažších projektov aj pre nás, ale aj pre tých pedagógov a naozaj sa učia v rámci rekvalifikácie. Je na to autorizovaný nový študijný program.
Treba na druhej strane rozprávať trošku s dekanmi, pretože dekani nechcú otvoriť nový študijný program taký, kde by každý absolvent Pedagogickej fakulty prvý stupeň mal rovno aprobáciu na cudzí jazyk. To je nevyhnutné. A možnože by, pán minister, bolo to treba urobiť aj na druhý stupeň. Čiže aby nevyšiel z Pedagogickej fakulty pedagóg, ktorý nemá aprobáciu na cudzí jazyk. Vy teda hovoríte anglicky, ja hovorím, že niektorý zo svetových. Ale mal by ju mať povinne každý a, čiže na tom sa robí, len mám také informácie, žiaľ, že kvôli formálnym sa ten projekt zastavuje, že to tam nefunguje celkom dobre. Bola by to obrovská škoda, preto by som vás, pán minister, chcel vyzvať, aby ste sa osobne do toho nejakým spôsobom vložili, aby ten projekt, ktorý na ŠPÚ funguje, aby išiel ďalej.
A tam sú aj tí native speakers, v tom projekte, čiže majú sa zúčastniť, aj sa zúčastňujú, aj títo. A potom treba podľa mňa tie bilingválne gymnáziá rozširovať. To bol vynikajúci projekt a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.12.2010 12:58 - 12:58 hod.

Ján Mikolaj Zobrazit prepis
Ja len kratučko. Neviem, pán poslanec, či som neprepočul, dúfam, že áno, ste tak krátko spomenuli, že ako dopadlo hodnotenie PISA, že na úrovni debility. (Reakcia poslanca.) Tak to tak nie je, pán poslanec, lebo sedíme tu traja ministri, ktorí sme zato viac-menej zodpovední. Pokiaľ ide o matematiku, v rámci kompetencie matematiky sme na 23. mieste z 56 štátov OECD, sme nadpriemer, v rámci kompetencie OECD 55 štátov. Čiže sme nadpriemer, sme porazili štáty, ako je Rakúsko, Česko, Spojené štáty, Francúzsko atď., čiže sme nadpriemer.
Pokiaľ ide o kompetencie v slovenskom jazyku a čitateľskej gramotnosti, tam sme okolo 30. miesta z 55, čo je tesne, tesne podpriemer. A v tomto hodnotení tohtoročnom sme boli vo všetkých kritériách lepší, ako sme boli pred 3-4 rokmi, takže sme v strede. Sme v strede. A nesmiete, teda moc čítate asi médiá, kde sa to dehonestovalo, ale nenapísala sa celkom pravda, že sme v strede a za nami sú také štáty vo všetkých kompetenciách, ako som povedal.
Čiže od hranice debility to má neskutočne ďaleko.
Skryt prepis