Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod treba povedať, že v podmienkach ekonomickej krízy, z ktorých vláda zostavovala tento návrh štátneho rozpočtu, by sme navrhované čísla, opatrenia nemali posudzovať podľa toho, či sú ľavicové alebo pravicové, ale podľa toho pre ekonomiku čo dobré je a čo nie je dobré. Za dobré považujem to, čo môže pomôcť utlmiť vplyvy finančnej krízy, to znamená udržať zamestnanosť, udržať určitú úroveň spotreby domácností, ktorá vytvorí podmienky na prežitie hlavne v prípade živnostníkov, a pritom nepovedie k ďalšiemu zadlžovaniu. Za dobré považujem to, čo pomôže občanom podnikateľom a samosprávam pri prekonávaní dôsledkov ekonomickej krízy. Hovorím to preto, lebo napriek rozdielnym názorom na riešenie problémov mali by sme diskusiu smerovať k schváleniu štátneho rozpočtu. Rozpočtové provizórium by bolo zlým štartom Slovenska do ekonomicky ťažkého roka 2012. Nielenže by znamenalo zníženie ratingu Slovenskej republiky na zahraničných trhoch, ale zároveň pre novú vládnu zostavu namiesto prijímania protikrízových opatrení postavilo by úlohu pripraviť návrh rozpočtu. Ako veľmi dobre viete, rozpočtové provizórium obmedzuje výdavky a spotrebu, a predražuje dlhovú službu.
Ak sa pozriem na základné ukazovatele návrhu štátneho rozpočtu, je mi jasné, že sú postavené príliš optimisticky a nereálne, za plánovanými príjmami nestojí daňová reforma, ale iba niekoľko čiastkových zvýšení sadzieb daní, najmä spotrebných, ktoré opäť prenesú sa do peňaženiek bežných ľudí. Vláda nevyužila v dostatočnej miere iné nástroje, ktoré získali pre štát peniaze, tam, kde sú, teda najmä pokiaľ ide o bankové domy, energetických či telekomunikačných operátorov, pričom vieme, že banky získali v tomto roku jeden z najväčších ziskov. To isté platí, pokiaľ sa týka nadnárodných spoločností, ktoré zvyšujú ceny energií.
Včera sme sa tu bavili o rozpočte z hľadiska rovnej dane. Áno, rovná daň pri jej zavedení splnila svoj účel. I napriek tomu musím povedať, že nebola prepojená na penzijnú a zdravotnícku reformu, ani školskú. Ale treba povedať aj to, že jednak boli naše banky sprivatizované, boli oddlžené. Za tých päť rokov, ktoré tu pôsobia, už získali dostatok finančných prostriedkov. Takže keby sme boli prijali zásadu, to, čo sme navrhovali, a zdanili vyšším percentom banky, zdanili nadnárodné spoločnosti, tak by nám tie dividendy pomohli pri riešení štátneho rozpočtu tuná. To je po prvé.
Po druhé. Sme malá a otvorená ekonomika, závislá od rastu hlavne európskych hráčov. V najnovšej prognóze OECD predpokladá, že HDP eurozóny za posledné tri mesiace tohto roku zníži o 1 % a v prvom kvartáli 2012 klesne takmer o 0,5 % a obrat rastu, aj keď veľmi pomalý, nastane až ku koncu druhého polroka 2012. V tejto situácii hovoriť o raste 3,4 % slovenskej ekonomiky je rizikové, a to najmä keď ho spomínaná OECD pre rok 2012 upravila ako predpokladaný rast eurozóny smerom dole. Dokonca aj domáce inštitúcie sú oveľa opatrnejšie ako ministerstvo financií, napr. Inštitút finančnej politiky v novembrovej makroekonomickej prognóze predpokladá spomalenie rastu HDP v roku na úroveň 1,7 %.
Takže, pán minister, viem, že rozpočet sa ťažko rodil, ale som presvedčený, že rozpočet sa bude musieť v priebehu budúceho roku meniť.
Návrh štátneho rozpočtu šetrí na takých miestach, kde by vláda šetriť nemala, ak chce udržať ekonomiku v ako takej kondícii.
Jedným z takých opatrení, s ktorým nemožno súhlasiť, je aj opakovaná snaha o krátenie prémií v stavebnom sporení. Chceme potierať snahu ľudí šetriť, chceme zhoršovať štart do života a ich šancu na získanie adekvátneho bývania? Návrh rozpočtu dosluhujúcej vlády ide predovšetkým proti mladým ľuďom, ktorí by mali túto ekonomiku v najbližšom neľahkom období potiahnuť. Krátenie štátnej prémie v stavebnom sporení znamená aj presun peňazí od občanov do sféry rozhodovania vlády. To je zlý signál a krok proti podpore stavebnej výroby, do ktorej je zapojených predovšetkým veľa malých podnikateľov a živnostníkov.
Keď sa pozrieme na štruktúru dopytu, s ktorým vláda pri budúcoročnom raste počíta, je jasný presun zo zahraničného dopytu smerom k domácemu vzhľadom na charakter našej ekonomiky, situáciu na zahraničných trhoch. To má logiku. Možno povedať, že vláda počíta až s takmer stopercentným obratom v prospech domáceho dopytu, konečnej spotreby domácností a verejnej správy. A robí vláda opatrenie pre udržanie a rast domáceho dopytu? Nie, skôr naopak, tento návrh rozpočtu domáci dopyt potláča znižovaním spomenutej prémie v stavebnom sporení, zvyšovaním viacerých spotrebných daní, daní z minerálnych olejov a znižovaním podpory podnikania, znižovaním výdavkov v sociálnej oblasti, ale aj výdavkov v samospráve. V tomto príliš optimistickom preklopení štruktúry dopytu vidím jedno z hlavných rizík rozpočtu na rok 2012. Obávam sa, že domáci dopyt nebude môcť mať silu nahradiť zahraničný dopyt z minulého roku tak, aby zabezpečil plánovaný rast HDP. Na jednej strane primerane na to nevzrastie reálna mzda, pretože podnikatelia prechádzajú do úsporného režimu, a súčasne sa v tejto situácii neposilní index spotrebiteľskej dôvery, ktorý už niekoľko mesiacov klesá. Ale naopak, vzhľadom na očakávaný rast regulovaných cien vody a tepla, energií je predpoklad, že voľná spotreba domácností bude ešte, povedzme to jemne, oveľa opatrnejšia ako doteraz. Pritom ma veľmi prekvapuje, že vláda v návrhu rozpočtu očakáva mzdový nárast, ako aj rast spotrebiteľskej dôvery.
Ak by sme mali hovoriť o úsporách v štátnom rozpočte, treba povedať, že vláda nevyužila dve zásadné možnosti.
Po prvé, treba ich hľadať hlavne v správnom členení Slovenska čiže vo verejnej správe a samospráve.
A druhý významný zdroj úspor štátneho rozpočtu vláda nevyužila počas celého roku tým, že sa nezaoberala dôchodkovou reformou, ktorá je na Slovensku, a hlavne 2. pilier veľmi zle nastavila. Na jednej strane nie je zabezpečené transparentné nakladanie s úsporami občanov. A tieto úspory sa nezhodnocujú. Proti sebe stoja jednopercentné výnosy a až trojpercentná inflácia, čoho výsledkom je strata sporiteľov. A táto situácia sa bude ešte zhoršovať. V aktuálnom stave ostáva otázka na konci sporiaceho cyklu: Zaplatí straty a uživí dôchodcov? Pripomenieme si, že 90 % dôchodkov v krajinách Európskej únie je vyplácaných z priebežného piliera jednoducho preto, lebo sa poučili, že spoliehať sa na 2. pilier ako východisko záchrany nie je možné. Pri správnom nastavení 2. piliera som presvedčený, že je tu úspora, ktorú môže vláda použiť v tejto krízovej situácii, možno 1 mld. až 1,4 mld. eur. Takže výzvou pre budúcu vládu bude prehodnotiť 2. dôchodkový pilier, reálne nastaviť jeho podmienky tak, aby štátny rozpočet nemusel pravidelne dotovať Sociálnu poisťovňu miliardovými čiastkami podľa môjho názoru, analýzy, aby reálne „elitný klub“, lebo solventných a mladších občanov mal zhruba 200 000 členov alebo ľudí, ktorí sú v 2. pilieri, nie je možné proste, aby 2. pilier mal, keď je to zásluhový pilier, 1,3 mil. ľudí.
Z hľadiska výdavkov je tiež teraz najväčší tlak v rezorte zdravotníctva. V posledných dňoch rastie kritika na adresu lekárov, že pýtajú vysoké platy. Ale nie o to teraz ide. Lekárom by sme mali byť vďační, že odkrývajú rozsah krízy v rezorte. Dnešná situácia nie je o tom, že lekári chcú veľa, ale o tom, že naše zdravotníctvo neprešlo systémovými zmenami a kroky, ktoré sa urobili v minulosti, sú zlé. Preto ak budeme liať peniaze tam, je to čierna diera. Preto touto cestou sa vydáva štátny rozpočet v roku 2012, keď sa zvyšujú výdavky zdravotníctva. Nič proti tomu nemám, ale spolu s týmto finančným rastom by mali prichádzať aj systémové kroky, a to v nádeji, že vláda k návrhu rozpočtu konštatuje, že zdravotníctvo je jednou z jej priorít. Zo zlých krokov v tejto oblasti spomeniem Zajacovu reformu, ktorá zobrala zdravotníckym zariadeniam všetky lukratívne veci, patológiu, labáky, dopravu, a nelukratívne veci ostali v štátnom zdravotníctve, a takisto aj pokiaľ sa týka zdravotných poisťovní, ktoré neplatia nemocniciam tie čiastky, ktoré by im mali platiť, za ktoré prebehli výkony. Takisto niekoľkonásobné oddlžovanie nemocníc bolo neúspešné, neprebehla reforma siete zdravotníckych zariadení. Nenahradí ju ani rušenie a zlučovanie niektorých oddelení, lôžok. Nemyslím si, že manažment nemocníc a ľudia sú neschopní. Ide o to, čo im umožňuje a čo im neumožňuje systém. V situácii, keď liekovej reforme nepredchádzala analýza, keď štát neplatí za svojich poistencov, keď zdravotné poisťovne nepreplácajú výkony podľa skutočnej potreby občanov a nemocníc, sa musí každý riaditeľ zachovať racionálne, platí iba za tie služby a tovary, ktoré nevyhnutne potrebuje pre chod svojho zariadenia. A napr. ostatné, odvody do Sociálnej poisťovne, platby za energie ap., sa odkladajú. A keďže peňazí je stále málo, tak dlh musí narastať. Čo systémové urobila vláda pre to, aby rast tohto dlhu zastavila? Nič. Preto situáciu nevyrieši 7-percentné navýšenie výdavkov rezortu zdravotníctva, teda rast o 103 mil. eur. Pokiaľ ide o túto vládu, v oblasti zdravotníctva mi chýba postupnosť krokov, ako aj to, ako chce situáciu vyriešiť. Takýto zámer si nepredstavila, keď mala koaličnú väčšinu. Teraz je už neskoro. Treba tým začať vážne hneď sa zaoberať na začiatku nového funkčného obdobia. Toto je jedna z kľúčových oblastí, kde by pravica a ľavica mali nájsť zhodu a začať veci riešiť.
Prekvapilo ma, že rezort financií k návrhu rozpočtu pre budúci rok predpokladá rast zamestnanosti o 0,6 % a pokles priemernej nezamestnanosti na 12,6 %. Akoby ani ekonomická kríza a z nej vyplývajúce riziká trhu práce neexistovali. Alebo majú na Slovensku nejakým zázrakom to obísť. Stačí sa pozrieť na vývoj miery nezamestnanosti v tomto roku a je jasné, že výdavky v oblasti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny budú ďalším rizikom navrhovaného rozpočtu. No napriek tomu návrh hýri ničím nepodloženým optimizmom. Kritická situácia eurozóny a charakter našej ekonomiky dávajú tušiť, že v budúcom roku počet sociálne odkázaných občanov vzrastie. Chcem len podotknúť, že nielenže bude nezamestnanosť rásť u nás, ale zhruba 270 000 ľudí je vonku, z ktorých keď sa len 10 % vráti domov, tak je to zhruba 30 000 ľudí. Ale v rozpočte ministerstva práce sa to neprejavuje. Naopak, rezort má na výdavkoch medziročný pokles o 47 mil. eur. Situácia sa komplikuje aj touto vládou v prospech zamestnávateľov, jednostranne nastavený novelizovaný Zákonník práce umožňuje rýchle a lacné prepúšťanie zamestnancov. Predpokladám, že dôvodom zníženia rozpočtu rezortu práce, sociálnych vecí boli veľké očakávania ministra Mihála zo zavedenia super hrubej mzdy. Čo sa však stalo? Reforma sa neuskutočnila a neopodstatnený optimizmus zostal. Rozpočet tejto kapitoly je teraz pre budúcu vládu časovanou bombou. Napriek tomu, že som pripravil po odchode zo Sociálnej poisťovne pánovi podpredsedovi vlády Mihálovi komplet materiál, ako sa dá ušetriť a koľko sa dá ušetriť v Sociálnej poisťovni, čo nebral do úvahy, už nehovoriac o tom, že počas celého jeho ministrovania prišiel s desiatimi návrhmi, ktoré potom premiérka zmenila. A nakoniec k zákonu č. 461/2003 Z. z. došli ďalšie len novely a úpravy, ktoré vôbec neriešili veci týkajúce sa Sociálnej poisťovne.
Keď sa pozriem aj na ďalšie detaily navrhovaného rozpočtu, za dôležitú považujem kapitolu ministerstva dopravy. Tento rezort má za sebou niekoľko chybných rozhodnutí o pokračovaní vo výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácií. Keby bol spustil komunikáciu, ktorá bola pripravená, tak dneska v štátnom rozpočte len na DPH mohlo byť o 2 mld. viacej, ako proste tým, že zastavil výstavbu diaľnic. Pričom diaľnice, aj keď budeme porovnávať, nikdy nebudú lacnejšie. Túto krízu môže vyriešiť len inflácia. A inflácia bude to, že diaľnica v roku 2020 bude o 100 % drahšia, ako je to v roku 2010.
Za nedostatočnú považujem podporu podnikania najmä malých podnikov a živnostníkov. Na tejto oblasti je vidno jeden z typických rozporov návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. Ako som už povedal, vláda počíta s nárastom zamestnanosti a s poklesom miery nezamestnanosti. Všetci vieme, že najdôležitejším článkom naplnenia týchto ukazovateľov sú malé a stredné podniky. Je kríza, potrebujú pomoc a trh všetko nevyrieši. No tejto pomoci sa im na budúci rok nedostane, ale ani to nebráni vláde stále sa uspokojovať tým, že zamestnanosť narastie. Ja by som bol konkrétny, výdavky na podporu inovácií klesnú medziročne o 41 %. Práve inovácie sú motorom pri hľadaní východísk z kríz a smerujú podniky k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou. Na investičné stimuly bude na budúci rok takisto menej. Na podporu podnikania plánuje vláda znížiť výdavky o 48 %. Ako vidno, vláda sa nesnaží v podnikaní pomáhať pri vytváraní nových pracovných miest. K čomu to povedie? K ďalšiemu pádu regiónov, zhorší sa dochádzanie za prácou, čo bude znamenať ďalšie vyľudňovanie vidieka a zvyšovanie rozdielov medzi mestom a vidiekom.
Keď to celé spočítame a podčiarkneme, návrh rozpočtu možno označiť za nevyrovnaný. Na jednej strane má veľké neopodstatnené očakávanie, no vláda nezakladá dostatočné impulzy na to, aby sa tieto očakávania naplnili. Chce znižovať deficit verejných financií, ale nepodporuje tie momenty, ktoré by mali trend a mala aktívne podporiť. Je to defenzívny rozpočet, ktorý prehliada aj tie malé možnosti obranného mechanizmu, ktoré ešte naša ekonomika má k dispozícii. Tento návrh rozpočtu je poznamenaný sebarozbitím koalície a jej vzájomnými spormi. Ďakujem za pozornosť.
