Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda parlamentu. Kolegyne, kolegovia, ja teda dokončím to svoje vystúpenie a dokončím ho už iba pár slovami, aby som vysvetlil, alebo dovysvetlil teda prečo považujeme za dôležité prijať takúto novelu ústavy.
Ja som teda už citoval pána poslanca Tamása Gaudiho-Nagya z maďarského parlamentu, ktorý úplne otvorene povedal, že Mníchovská dohoda a rozhodnutia viedenských arbitráží boli právoplatnými rozhodnutiami podľa medzinárodného práva, a teda hovoril o tom, že výsledkom vtedajšej maďarskej revizionistickej politiky bolo aj to, že revizionistické zákony vrátili maďarské občianstvo obyvateľom žijúcim na tomto území.
Ale aký má vlastne tento historický exkurz, lebo to, čo poslanec za Jobbik hovoril, je v podstate svojím spôsobom historický exkurz, aký má tento historický exkurz, ale vlastne vzťah na to, čo sleduje súčasná maďarská politika. V maďarskom parlamente vlani v lete zazneli aj tieto slová: "Je preto nevyhnutné, aby sme prijali také právne opatrenia, aby krajania na odtrhnutých územiach mali právo na sebaurčenie na najvyššej úrovni." A teraz, prosím, kľúčová veta: "Jeden štát, jeden národ sa nikdy nemôže vzdať toho, aby sa prostredníctvom mierových prostriedkov dosiahlo, aby v rámci jedného štátu žili jeho národní bratia." Túto vetu ešte raz: "Jeden štát, jeden národ sa nikdy nemôže vzdať toho, aby sa prostredníctvom mierových prostriedkov dosiahlo, aby v rámci jedného štátu žili jeho národní bratia."
Tým len chcem teda zdôrazniť, že skutočne tu ide o to, že my musíme reagovať na otvorené úsilie súčasnej maďarskej politiky, aby národní bratia, čiže Maďari, žili v rámci jedného štátu. Opakujem, nehovorím, že toto je doktrína príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny žijúcich na Slovensku, ale toto je oficiálna politická doktrína súčasnej maďarskej vlády.
A práve z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sme my prijali také legislatívne opatrenia, ktoré, ako som to povedal predpoludním, ktoré zabránia tomu, aby sa maďarská národnostná menšina stala rukojemníkom vo veľmocenskej revizionistickej politike súčasnej maďarskej vlády.
Takže, vážené kolegyne a kolegovia, celkom na záver, je nevyhnutné prijať takúto novelu zákona, aby sme zabezpečili všetkým občanom Slovenskej republiky, a to aj príslušníkom národnostných menšín, pokojný život v Slovenskej republike. Aby sme nikomu nedovolili, aby z našich národnostných menšín robil rukojemníkov vo svojej veľmocenskej a revizionistickej politike, čo je celkom reálna a nová hrozba, ktorá tu jednoducho doteraz neexistovala, a my sme povinní na túto hrozbu reagovať.
Som presvedčený o tom, že predmetný návrh ústavy vychádza plne z národných záujmov a predovšetkým štátnych záujmov Slovenskej republiky. A práve preto vás chcem požiadať, aby ste tento návrh novely ústavného zákona všetci podporili.
Ďakujem za pozornosť.

Dokončím potom.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, ja by som rád krátko zareagoval na rozpravu, ktorá sa tu rozbehla k tomuto legislatívnemu návrhu, a pár slov by som rád aj na vysvetlenie k motivácii, prečo považujeme za dôležité prijať takúto novelu ústavy. Ja musím povedať, že v prvom rade chcem odmietnuť, že by tak, ako sme boli pred chvíľou obvinení, že by toto bolo prejavom akéhosi komplexu menejcennosti alebo zakomplexovanosti našej politiky či slovenského národa, a musím povedať, že práve naopak. Ak by súčasná slovenská vláda bola schopná postaviť sa k problému, ktorý tu reálne existuje a ktorý ako pani poslankyňa povedala, je skutočne reálny a bol vyvolaný politikou súčasnej maďarskej vlády, postavila tak, aby to bolo stanovisko hodné nezakomplexovaného a sebavedomého slovenského národa a nezakomplexovanej a predovšetkým nezakomplexovanej a sebavedomej vlády, tak by sme nemuseli my ako opozičná strana prichádzať s vlastnými návrhmi legislatívnych riešení.
Naopak. Musím povedať, že to, čo tu predviedol aj minulý týždeň pán minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, bolo práve obrazom zakomplexovanosti a silného pocitu menejcennosti, s akým súčasná slovenská vláda pôsobí, a to nielen vo vzťahu dovnútra voči slovenským občanom, ale aj vo vzťahu k zahraničiu. Musím povedať, že sa, samozrejme, ani nečudujem, ale faktom zostáva a je to charakteristické, že je to práve SDKÚ, ktoré predovšetkým v zahraničnopolitických otázkach vystupuje v hlbokom predklone, a to platí aj o tejto otázke, nezabúdajúc na fakt, že podpredsedom európskej politickej strany, ktorej je SDKÚ členom, je súčasný maďarský premiér.
Odmietam takisto aj obvinenie, že týmito návrhmi sa usilujeme zakryť alebo zabudnúť na to, čo všetko sme za štyri roky urobili. Naopak, my sa usilujeme v konfrontácii s tým, čo robíte vy, neustále upozorňovať verejnosť na to, ako vyzerala politika našej vlády a ako vyzerá politika súčasnej. Napokon, ani sa do nedá, aj keby sme veľmi chceli ujsť pred tým, ako naša vláda pôsobila a čo naša vláda robila pre ľudí, pretože vy nám to neustále pripomínate. Dokonca namiesto toho, aby ste riešili reálne problémy nielen slovenskej politiky, ale predovšetkým slovenských občanov, aby ste sa sústredili na riešenie reálnych problémov slovenskej ekonomiky, sociálnych problémov na Slovensku a podobne, namiesto toho nerobíte nič iné, len neustále sa vraciate do minulosti a neustále nám pripomínate a vyťahujete, samozrejme, selektívne to, čo sme robili my.
A napokon chcem odmietnuť naozaj veľmi úprimne a veľmi dôrazne aj tvrdenia, že sme pripravili legislatívu, ktorá sa má mstiť alebo ktorá je zameraná proti príslušníkom národnostných menšín. Prvým faktom je to, čo pred chvíľou spomenul pán poslanec Maďarič. Prijatím takejto novely ústavy nebudú dotknuté žiadne, nazvime to, menšinové práva, áno, žiadne menšinové práva žiadneho z príslušníkov národnostných menšín na Slovensku. Opakujem. Nebudeme sa dotýkať práv žiadneho občana Slovenskej republiky, ktorý je príslušníkom národnostných menšín, oproti tým právam, ktoré má dnes prijaté našimi zákonmi aj Ústavou Slovenskej republiky.
Takže po prvé. Toto nech je jasným dôkazom, že toto nie je zamerané voči žiadnej z menšín. Ale, pán poslanec Somogyi, my ideme ešte ďalej. Cieľom tohto návrhu zákona je práve to, aby sa národnostné menšiny, a to ktorákoľvek, hoci, samozrejme, v kontexte s tým, čo sa deje v Maďarsku, máme na mysli predovšetkým maďarskú, nemohli stať rukojemníkmi nejakej veľkomocenskej revizionistickej politiky tak, ako to dnes reálne hrozí z Maďarska. Nie my chceme alebo my sa usilujeme robiť, alebo zneužívať maďarskú národnostnú menšinu či iné menšiny na Slovensku žijúce ako rukojemníkov. Naopak, vidíme, že v súčasnosti predovšetkým maďarská vládna politika sa usiluje urobiť z Maďarov žijúcich na Slovensku rukojemníkov svojich veľmocenských ambícií, svojej revizionistickej politiky a tomu sa usilujeme zabrániť. Tomu, aby sa občania Slovenskej republiky nemohli stať rukojemníkmi v akejsi politickej, možno geopolitickej hre nebezpečných ľudí, ktorí sa dostali k moci v Maďarsku. A to je aj moja odpoveď na to, prečo vlastne treba prijať takúto novelu ústavy a prečo s touto novelou ústavy prichádzame.
Musím upozorniť, že naším cieľom je chrániť Slovensko, Slovenskú republiku bez toho, aby sa to negatívne dotklo príslušníkov národnostných menšín, bez toho, aby sa to dotklo príslušníkov národnostných menšín, bez toho, aby sa to negatívne dotklo ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky, lebo toto je našou povinnosťou: chrániť Slovenskú republiku, chrániť jej občanov.
Preto mi dovoľte, aby som vám pripomenul, v akej situácii, v akej politickej situácii navrhujeme takúto novelu ústavy. Vládny poslanec pán Németh v maďarskom parlamente vyhlásil už vlani, že cieľom legislatívy, ktorú vláda pripravovala a ktorá vyvrcholila práve prijatím základného zákona Maďarska, keďže pojmy ústava a Maďarská republika už vlastne v Maďarsku neexistujú, je, aby mohol vzniknúť celomaďarský inštitút, čiže maďarský štát bude štátom 15-miliónového Maďarska.
Áno, poslanci vládnej strany FIDESZ od jesene vystupovali, alebo od leta krátko po tom, čo sa dostali k moci, vystupovali tak, aby, budem citovať ďalšieho poslanca maďarského parlamentu, aby bolo možné v podstate pripojiť späť odtrhnuté časti národa, ktoré sa tak stávajú súčasťou národa. Vážené kolegyne a kolegovia, z tohto hľadiska a v takejto geopolitickej a politickej situácii, v situácii, ktorá sa priamo dotýka občanov Slovenskej republiky, sme pripravili, moji kolegovia predkladajú návrh novely Ústavy Slovenskej republiky.
Aby nám bolo jasné, pred čím vlastne musíme chrániť Slovenskú republiku a občanov Slovenskej republiky, dovolím si ešte pripomenúť jedno vystúpenie, poslanca v tomto prípade za Jobbik Tamása Gaudiho-Nagya, ktorý ale ukončil svoje vystúpenie za veľkého potlesku predovšetkým vládnych poslancov zo strany FIDESZ. Pán Tamás Gaudi-Nagy v maďarskom parlamente povedal: "Medzivojnové Maďarsko si dokázalo nájsť cestu k pozdvihnutiu a vedelo si vytvoriť samostatnú armádu a vďaka tomu revízia priniesla významné výsledky, keďže zhruba polovicu odtrhnutých území sa podarilo získať späť a to vôbec nie je hriechom Horthyho, že sa tieto dosiahnuté výsledky nepodarilo udržať. Veď Mníchovská dohoda a rozhodnutia viedenských arbitráží boli právoplatnými rozhodnutiami podľa medzinárodného práva a okupácii a ničeniu Červenej armády môžeme ďakovať za to, že sa tieto výsledky nepodarilo udržať. Výsledkom tejto revizionistickej politiky bolo aj to, že revizionistické zákony vrátili maďarské občianstvo obyvateľom žijúcim na tomto území." Koniec citátu.
Vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, že toto sú šokujúce slová poslanca maďarského parlamentu a pravdepodobne ešte šokujúcejším faktom je, že tieto slová ocenili jednotným potleskom nielen poslanci za extrémistický Jobbik, ale aj vládny FIDESZ.

Ďakujem pekne. No, pani kolegyňa Blahová, myslím, že som vás naozaj dostal do úzkych. Čiže, ak sa ma pýtate, či som to myslel vážne, odpovedám, áno. Myslel som to smrteľne vážne a stojím si za tým. Ja vám opakujem, generálny riaditeľ vydal takú normu, aby on sám sedel ako predseda vo všetkých výberových komisiách na výber riaditeľov. Na personálne otázky, na personálne otázky, nie metodické, nie otázky riadenia. Na personálne otázky chce on sám na tom podiel a dokonca nariadil vymenovávať komisie také, aby väčšinu mali ľudia, ktorých má on pod priamou kontrolou, jeho priamo podriadení, priami zamestnanci. Takže, áno, myslím to smrteľne vážne. My sme naozaj takýmto spôsobom detské domovy nepolitizovali a ja vám opakujem. Ja som nepočul zatiaľ ani od vás jeden konkrétny argument, ako má to, že si pán Juráš zobral pod priamu svoju ingerenciu vymenovávanie riaditeľov detských domovov pomôcť fungovaniu detských domovov.
Pani kolegyňa Jurinová, ja som uvažoval, odpovedám na vašu otázku, ja som uvažoval, aké sú v tom hlbšie dôvody a povedal som to na úvod svojho vystúpenia. Ale žiadne som nenašiel. Ja som to jasne povedal. Ja som hľadal a uvažoval som nad tými dôvodmi, hľadal som ich v dôvodovej správe, žiadne tam nie sú. A žiadne som ani doteraz nepočul. Ak hovoríte o metodickom riadení, tak že centralizácia je v podobe teda centrálneho riadenia úradu, že centralizácia je potrebná pre lepšie metodické riadenie detských domovov, tak sa na mňa nehnevajte, ale riaditelia jednotlivých úradov práce, a to aj tých ôsmych určených, sú pravidelne metodicky, obsahovo aj z hľadiska výkonu riadení generálnym riaditeľom. Tu sú pravidelné porady riaditeľov úradu práce, môže si generálny riaditeľ zvolávať špeciálne porady tých ôsmych riaditeľov, aby sa s nimi špeciálne venoval a vydával im pokyny a cez nich riadil detské domovy. Takže táto centralizácia nemá žiadny iný dôvod a nemá žiadny iný význam, len mať priamu politickú kontrolu nad riaditeľmi (Potlesk).

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, ja som pôvodne neuvažoval, že by som mal dvakrát vystupovať, ale predsa len, keďže som sa naozaj snažil držať sa tej svojej kritiky, že sa tu novelizuje viacero zákonov, s čím nesúhlasím a usiloval som sa teda aj, čo sa týka tých pozmeňujúcich návrhov, držať sa iba problematiky kompenzácií, teda finančných príspevkov na kompenzáciu ťažko zdravotne postihnutým ľuďom. Ale predsa len, pani poslankyňa Blahová, kolegyňa z výboru sa venovala tej inej časti, o ktorej som hovoril, že zaberá asi 11, 11 strán tejto novely. A preto zopakujem, myslím si, že to mal byť samostatný zákon. O to viac, že si myslím, že je to naozaj strašne dôležitá oblasť. A ak ste si, kolegovia, členovia sociálneho výboru, všimli, tak mali sme teda viacerých hostí na zasadaní výboru, mali sme dve petície, ale všetky sa týkali iba problematiky zdravotne ťažko postihnutých ľudí a tých kompenzácií. A to len chcem, tým len chcem opäť podčiarknuť, že jednoducho ľudia, ktorí sa, ktorí sa snažia aj sledovať našu legislatívnu prácu, tak si na web stránke Národnej rady prečítali názov zákona a z toho názvu zákona, nemohli, nemali, mali absolútne nulovú šancu, aby podľa názvu zákona zistili, že ideme novelizovať aj inú oblasť a tak dôležitú oblasť akou, akou sociálno-právna ochrana detí a sociálna kuratela nepochybne je. A keby ste to, keby ste s tým prišli ako so samostatným zákonom, som presvedčený, že by sme mali k tomu širšiu diskusiu s ľuďmi, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú, či už pokiaľ ide o samotné detské domovy alebo pokiaľ ide o ľudí, ktorí sa práve usilujú nahrádzať starostlivosť deťom tak, aby v detských domovoch byť nemohli, nemuseli, pardon, a z toho dôvodu to opäť, podľa môjho názoru, toto len podčiarkuje, tú moju výhradu, že ste to nemali spájať do takéhoto mixu siedmych zákonov.
Ja som zaregistroval, pani poslankyňa, vaše vysvetlenie hneď na úvod, ale opakujem, k žiadnej časovej strate by nedošlo, keby to do parlamentu išlo naraz ako dva rôzne zákony. Dokonca pokojne, ste poslankyňou, dokonca parlamentnou funkcionárkou vládnej strany, máte tu väčšinu, pokojne ste mohli dohodnúť s, so svojím straníckym šéfom, ktorý šéfuje Národnej rade, zaradenie takéhoto samostatného zákona, takejto samostatnej novely niekde na začiatok tejto schôdze a mohli sme mať, mohli sme mať, resp. teda najskôr tej predošlej a potom tejto, a ten zákon už aj mohol byť prijatý a mohol, mohol už medzitým možno aj vyjsť v zbierke. Takže skutočne argument, že ste to potrebovali rýchlo riešiť, nie je relevantným argumentom alebo odpoveďou na moju výhradu, že to nemalo byť pospájané do jednej novely zákona. Lebo, opakujem, týmto spôsobom ste neušetrili žiadny čas, rovnako rýchlo by ste stihli novelizovať aj ten zákon.
No a to, to ale, čo ma zaujalo, je to, že ste to, že ste vlastne vo svojom vystúpení spomenuli aj ten presun kompetencií, riadiacich kompetencií vo vzťahu k detským domovom z určených úradov práce na ústredie práce. Ja osobne to považujem za mimoriadne závažnú zmenu. A o to viac, ktorá, ako ste nám vysvetlili, lebo tomu som dobre nerozumel v, v dôvodovej správe sa to nijakým spôsobom nedávalo tak, aby to bolo zrozumiteľné, do súvislosti s novelizáciou toho zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele. Takže teraz som konečne pochopil teda, že prečo vlastne ste chceli presúvať alebo teda, aká bola vaša motivácia presúvať túto kompetenciu z úradov práce na ústredie. No, podľa môjho názoru, je to, je to veľmi zlé a úplne falošné, falošné vysvetlenie.
Po prvé preto, že vy ste hovorili jeden konkrétny príbeh, ja som už na to v jednej faktickej poznámke reagoval, a na základe jedného konkrétneho príbehu navrhujete systémové zmeny, systémové zmeny. To znamená ale potom, že vy ste tým príbehom chceli vykresliť, ako systém funguje. Musíte pochopiť reakciu pani poslankyne Tomanovej a myslím, že aj pani poslankyne Vaľovej a mám pocit, že aj pani poslankyňa Rošková o tom hovorila, že reagovali na to. Lebo opakujem, to nebolo tak, že vy ste svojím príbehom proste vykreslili, že aj takto to vyzerá, vy ste vykreslili príbeh a na základe toho príbehu navrhujete systémovú zmenu. To znamená, že na základe, že vy ste v tom príbehu chceli ukázať, takto funguje systém a preto ho treba zmeniť. Ja si myslím že to je chyba, lebo, lebo myslím si, že ten jeden príbeh, ten jeden príbeh nie je verným zobrazením toho celého systému, ale na túto tému sa neodvažujem pustiť sa s vami do hlbšej debaty, pretože myslím si, že vy sa v tejto oblasti pohybujete viac a vyznáte sa viac ako ja.
Čo sa mi ale nepáči, je, že na základe tohto faktu alebo tohto argumentu chcete meniť ten malý kompetenčák. Myslím si, že je to zlé riešenie a priznám sa, že nepochopil som ani na základe vášho príbehu, prečo si myslíte, že presunutie riadiacej právomoci vo vzťahu k detským domovom z určených úradov práce na ústredie práce pomôže vyriešiť napríklad tie problémy, ktoré ste hovorili. Ja sa domnievam, že práveže je vždy lepšie, keď riadenie je bližšie k, aj teda, myslím, aj regionálne, územne, je bližšie k tomu územiu, ktoré má byť riadené. A to je podľa dnešného zákona zabezpečené, keďže, keďže podľa jednotlivých krajských miest, máme osem krajov, čiže osem určených úradov práce, pod ktoré spadá riadenie, riadenie detských domovov.
Ja sa osobne domnievam, že toto je veľmi vážna zmena, pretože tu dochádza, tu dochádza k vážnej politizácii riadenia detských domovov. Riadenie detských domovov prechádza pod priamu kompetenciu človeka, ktorý je politickým, straníckym nominantom, pod generálneho riaditeľa ústredia práce. Mne je úplne jasné, že toto je, toto je akoby dlhodobejší, dlhodobejší cieľ, ktorý sleduje vaša strana a ktorý sleduje a ktorý sleduje aj váš nominant v pozícii riaditeľa ústredia práce, pretože on vlastne už na začiatku tohto roka vydal internú normu č. 2-1 z roku 2011, ktorá sa týkala pravidiel na zabezpečenie jednotného postupu pri výberových konaniach na miesta riaditeľov detských domovov. A ešte predtým, než sa zmenil zákon, ešte predtým, než ste zákonom kompetencie pri riadení detských domovov presunuli z úradov práce na ústredie práce, pán riaditeľ - a teraz, keď sledujem, že kvôli tomu meníte zákon, tak sa zdá, že v rozpore teda s platným zákonom - pán generálny riaditeľ ústredia práce stiahol na seba osobne a na ústredie práce, ktoré má pod priamou kontrolou, možnosti ovplyvňovať alebo v podstate rozhodovať o tom, kto sa stane riaditeľom úradu práce. To tu doteraz nikdy nebolo. A ja opakujem, politický, stranícky nominant, generálny riaditeľ ústredia práce získava priamy dosah na to, kto sa stane riaditeľom detského domova kdekoľvek na Slovensku.
On v tej internej norme určil výberovú komisiu v čl. 3 bode 2 podľa, podľa tej jeho internej stanovil, že výberová komisia má mať päť členov a je zložená z generálneho riaditeľa, z námestníka generálneho riaditeľa, psychológa odboru na ústredí práce a potom príslušného, potom riaditeľa príslušného úradu a príslušného zástupcu zamestnancov. Čiže už vlastne od nového roka on určil, že traja z piatich členov výberovej komisie sú ľudia, ktorí sú priamo buď, buď priamo politickými nominantmi alebo ľuďmi, ktorých priamo politický nominant, generálny riaditeľ ústredia práce, riadi.
Toto je podľa môjho názoru bezprecedentný krok, ktorý teda vy chcete, vy chcete ako spečatiť, spečatiť tým, že to dáte ešte do zákona. A podľa mňa je to mimoriadne závažné, pretože skutočne za žiadnej vlády sa ešte nestalo, že by pod priame, že by pod priame politicko-stranícke riadenie ktorákoľvek politická garnitúra chcela dostať detské domovy a predovšetkým pod priame politicko-stranícke riadenie chcela dostať personálne otázky pri obsadzovaní riaditeľov detských domovov. A aby som vám ešte jedným faktom argumentoval, že nerozumiem, nerozumiem tomu, v čom má znamenať prínos pre, pre fungovanie detských domovov to, že presuniete túto kompetenciu riadiť detské domovy z úradov práce na ústredie práce, tak ešte môžem uviesť, že pán generálny riaditeľ Juráš sa zúčastňuje na týchto výberových konaniach tak, že napriek tomu, že má služobné auto so služobným šoférom, tak lieta na výberové konania lietadlom. Ja som dostal do rúk tabuľku, podľa ktorej, v ktorej sa nachádzajú služobné vnútroštátne lety generálnych riaditeľov ústredia práce. A musím povedať, že v tejto tabuľke je tu niekoľko, niekoľko letov generálneho riaditeľa od 3. marca 2005 do 31. júla 2006, potom štyri, vyše štyri roky nič, nič, nič, až potom 13. decembra 2010, v čase, keď bol pán Juráš, sa opäť začalo po Slovensku lietať lietadlom. Navyše, pán Juráš nelieta sám, berie si aj svojich spolucestujúcich, to je pochopiteľné, keďže v tej smernici ustanovil ešte ďalších členov výberovej komisie, ktorí sú zamestnancami ústredia práce. A tak napr.len za tri lety, len náklady na jeho letenky boli takmer 600 eur a na jeho spolucestujúcich ďalších vyše 550 eur. Opakujem, hoci pán generálny riaditeľ má služobného šoféra so služobným autom, takže nepochybne cesta troch ľudí na východné Slovensko autom by vyšla daňových poplatníkov na určite menej peňazí, ako je vyše 500 eur za, v tomto prípade napr. dve letenky z toho 13. decembra. Takže, to, čo vy chcete urobiť v tej zmene - presune kompetencie riadiť detské domovy, to znamená, po prvé, riadenie detských domovov bude drahšie, pretože z ústredia práce budete riadiť detské domovy po celom Slovensku. A ja si skutočne neviem predstaviť, akým prínosom bude, keď bude príslušný detský domov kontrolovaný, detský domov, napr. niekde v Humenskom alebo v Michalovskom okrese, riadený priamo z ústredia práce v Bratislave. Bude to komplikovanejšie, a čo je podľa môjho názoru mimoriadne závažné, obsadzovanie pozície riaditeľa detského domova sa dostane pod priamu politicko-stranícku kontrolu politického, straníckeho nominanta, ktorým nesporne pozícia generálneho riaditeľa ústredia práce je. Nemyslím si, som hlboko presvedčený o tom, že takéto opatrenie nepomôže zlepšiť fungovanie detských domovov. Musím vám povedať, že ak áno, tak dôvodová správa absolútne nulovým spôsobom, absolútne nedostatočne vysvetľuje, v čom má byť teda prínos pre riadenie detských domovov vo vzťahu k tejto zmene. A práve preto si jednoducho myslím, že je to voluntaristický, politický krok s cieľom politicky a stranícky ovládnuť detské domovy, ktorý nebude mať žiadny pozitívny vplyv na ich fungovanie a na starostlivosť o deti ktoré sú do starostlivosti detských domovov zverené. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ja beriem vystúpenie pani poslankyne Tomanovej, ktorá hovorila o tých osobných príbehoch ako celkom prirodzenú reakciu. Keďže rokovací poriadok nám umožňuje v našich vystúpenia v rozprave sa venovať nielen predloženému návrhu, ku ktorému sa rozprava vedie, ale vyjadrovať sa aj k rozprave samotnej a k vystúpeniam našich predrečníkov, tak vystúpenie pani poslankyne Tomanovej bolo absolútne logickou reakciou, najmä na vystúpenie pani poslankyne Blahovej a bolo plne v intenciách rokovacieho poriadku.
Ak tu niekto obvinenia stavia na svojich osobných príbehoch, ja si myslím, a na konkrétnych osobných príbehoch, ja si myslím, že je úplne prirodzené, ak niekto tieto obvinenia vyvracia rovnakých spôsobom. A musím povedať, že nebola to pani poslankyňa Tomanová, ktorá začala týmto spôsobom argumentovať, ale bola to pani poslankyňa Blahová. Navyše si myslím, že pani poslankyňa Tomanová zabudla alebo prosto nezdôraznila, že zo strany pani poslankyne Blahovej to bolo veľmi nekorektné, pretože, pretože ona konkrétnymi, konkrétnym osobným, jedným osobným príbehom akoby podkladá systémové zmeny. Ale o tom ja budem ešte hovoriť v rozprave.
Takže ja si myslím, že to vystúpenia pani poslankyne Tomanovej bolo absolútne logickou a jasnou reakciou na priebeh rozpravy. A chcel by som len zdôrazniť ešte raz, aby bolo jasné, že my ako poslanci v súlade s rokovacím poriadkom máme právo v rozprave reagovať aj na iné veci, ktoré odzneli v rozprave, nemusíme sa vo svojich vyjadreniach držať len samotného návrhu, o ktorom sa rokuje. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Milé kolegyne, v zásade to, čo ste hovorili, sa týka dvoch záležitostí.
Takže najskôr pokiaľ ide o rozsiahlosť tejto novelizácie. Áno, pani kolegyňa ja som pozorne sledoval aj včerajšie hlasovanie zákona o novele zákona jazyku národnostných menšín, len zásadný rozdiel medzi týmto zákonom a tým, čo dnes prejednávame, je v tom, že tam išlo o súvisiace navzájom na seba nadväzujúce novely. A opakujem, čo som jasne aj povedal vo svojom vystúpení, táto novela obsahuje sedem zákonov bez toho, aby v niektorých prípadoch jedna zmena nadväzovala na druhú. Viaceré zmeny, ktoré obsahuje čl. I novelizácie, to znamená, tá časť, ktorou sa novelizuje zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, nemajú viacero ustanovení, teda z čl. I nemajú žiadnu súvislosť so zmenami, ktoré predkladáte v ďalších článkoch a ktorými novelizujete ďalšie zákony. Takže, to je základný rozdiel aj oproti tým novelám, aj nepriamym novelám, ktoré boli v minulosti, pretože tu vidím ako zásadný problém to, že novelizujete zákony vo veciach, ktoré navzájom vôbec nesúvisia. Opakujem, vôbec nesúvisia.
A po druhé, pokiaľ ide o tú ambicióznosť a porovnávanie výdavkov, tak za našej vlády, myslím minulý rok, sa prijali legislatívne zmeny, ktoré len na tento rok vytvorili alebo dávajú ťažko zdravotne postihnutým ľuďom navyše v starých korunách jeden a pol miliardy korún. Päťdesiat miliónov eur, čiže, čiže, čiže vy prijímate novelizáciu, ktorá im zvyšuje príjmy pre týchto ľudí o 6 mil., tak to je ten rozdiel v tej ambicióznosti oproti tomu, čo sme robili my. A pokiaľ sa pýtate, že odkiaľ zobrať? Tak veď chcete zobrať na "rodičáku" 44 mil., tam sú peniaze. Navrhovali sme, zoberte DDS-kám a budú peniaze vo verejnom rozpočte.

Ďakujem, pán podpredseda parlamentu. Chcem len avizovať, že niektorí kolegovia z môjho klubu chcú potom využiť možnosť aj ústne sa prihlásiť do rozpravy, ale, samozrejme, v súlade s rokovacím poriadkom to urobia osobne.
Vážené kolegyne a kolegovia, prerokovávame návrh zákona, ktorý, domnievam sa, si zaslúži maximálnu pozornosť. A myslím si, že aj tým, aké podmienky vytvorilo vedenie nášho výboru na prerokovávanie tohto návrhu zákona vo výbore, tak sme skutočne učinili zadosť tomu, aby sme veľmi podrobne prediskutovali tento zákon. Práve preto, že v našom výbore sme pomerne podrobne hovorili o všetkých úskaliach, o všetkých problémoch, ktoré sú spojené s dnes platnou podobou tohto zákona, ako aj s novelou, ktorú predkladá pán minister v mene vlády, nebudem tu rozsiahlo diskutovať tak, ako som o tejto veci diskutoval na výbore. Ale dovolím si len niekoľko, podľa môjho názoru, dôležitých poznámok k predkladanej novele.
Tá prvá poznámka sa bude týkať formálnej stránky, a nie obsahovej stránky tohto zákona. Vážené kolegyne a kolegovia, priznám sa, že nepamätám si, že za takmer rok fungovania tohto parlamentu, že by sme prerokovávali návrh zákona, návrh novely zákona, ktorý by bol v skutočnosti návrhom novely šiestich zákonov. Musím povedať, že ak si pozriete novelu tohto zákona, tak podľa názvu sa dozviete, že novelizujeme zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a musím povedať, že tento prístup, z toho legislatívno-procesného hľadiska, prístup ministerstva práce považujem za veľmi nezodpovedný, absolútne neférový. A to z toho dôvodu, lebo v skutočnosti iba jeden článok celej novely - a novela má článkov osem - sa týka naozaj zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Opakujem, iba jeden článok z celkovo ôsmich. Ôsmy článok tiež môžme dať nabok, pretože má len jednu vetu a hovorí o účinnosti, ale zvyšných sedem článkov alebo zvyšných šesť článkov okrem prvého novelizuje ďalšie zákony. A osobne to považujem za mimoriadne neférové preto, lebo bola to práve dnešná vládna koalícia, ktorá v minulosti veľmi ostro a veľmi často kritizovala nepriame novely rôznych zákonov. A v tomto prípade dochádza k rozsiahlej novelizácii ďalších zákonov, okrem spomínaného zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a to v rozsahu, ktorý nie je nevyhnutný pre uplatnenie tých bodov, ktoré obsahuje novelizácia v samotnom čl. I. To znamená, že pán minister nám predkladá novelu, ktorá v skutočnosti nie je len novelou spomínaného zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ale v skutočnosti novelizuje aj šesť ďalších zákonov navzájom nesúvisiacich. Tie ustanovenia v týchto zákonoch síce niektoré navzájom súvisia, ale rozhodne nesúvisia s novelizáciou toho spomínaného zákona 447/2008. A toto považujem nielen za nekorektné a nesprávne z takého toho legislatívno-technického hľadiska alebo legislatívno-procesného hľadiska a považujem to za neférové voči širokej verejnosti, pretože ak si človek, ktorý sa môže venovať niektorej z oblastí, ktorú novelizuje táto novela, napr. problematiky sociálnej kurately alebo problematiky rozdelenia kompetencií v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo ďalších problematík, ktorých sa tie novelizácie týkajú, tak na základe názvu tejto samotnej novely nemá šancu zistiť, že vlastne ministerstvo novelizuje aj ďalších šesť zákonov.
Ja nechcem spochybňovať zámer ministerstva novelizovať, aj keď mám nejaké výhrady aj k tým ďalším článkom tejto novely, ale v princípe nemožno spochybňovať zámer ministerstva novelizovať tento zákon. Ale rozhodne si myslím, najmä preto, že sme dostali takúto rozsiahlu novelu ako v jednom zákone, nič nebránilo ministerstvu, aby pripravilo sedem samostatných noviel zákonov. Neexistuje z procesného hľadiska žiadna prekážka, aby minister práce v jeden deň zverejnil do medzirezortného pripomienkového konania, v jeden deň predložil do vlády a v jeden deň predložil alebo naraz predložil aj na rokovanie Národnej rady aj sedem noviel zákonov. Bolo by to prehľadnejšie, bolo by to čestnejšie a férovejšie nielen k nám poslancom, ale predovšetkým k širokej verejnosti, aby tá presne a transparentne vedela, o čom bude Národná rada rokovať a mohla sa prípadne k tomu vyjadriť. Nehovoriac o tom, že podľa môjho názoru toto vnáša aj dosť veľký chaos. Tá novela bude neprehľadná aj po jej prijatí a vnáša to dosť veľký chaos do tých právnych predpisov, ktorých sa tá novela dotýka. A ak si dobre spomínam, boli to práve poslanci za stranu Sloboda a Solidarita, ktorí na začiatku tohto volebného obdobia hovorili o tom, keď sme napr. likvidovali niektoré dávky podľa, myslím zákona o službách zamestnanosti, keď sme niektoré formy pomoci likvidovali, tak boli to práve poslanci klubu Sloboda a Solidarita, ktorí hovorili, že je nevyhnuté, aby zákony boli prehľadné aj pre širokú verejnosť. Tak musím povedať, že v tomto prípade idete a váš minister ide priamo proti takejto zásade. A ja pevne verím, že sa to už naozaj nebude opakovať.
A opakujem, nerozumiem okrem úsilia o netransparentnosť celého procesu, nerozumiem inak motivácii. Pretože, opakujem, keby pán minister predložil sedem rôznych zákonov naraz, nedošlo by k absolútne žiadnemu zdržaniu, nedošlo by k absolútne žiadnej strate času pri novelizácii, ak je to nevyhnutné. Ja musím povedať v tejto súvislosti, že keď sa tu v Národnej rade začiatkom jari uskutočnil špeciálny seminár, ktorý viedla štátna tajomníčka ministerstva práce pani Nicholsonová, ten seminár bol venovaný problematike IP-kariet, tak musím povedať, že aj tam vtedy pri tej debate, keď sme upozorňovali viacerí účastníci na potrebu novelizovať zákon, aby IP-karty mohli byť zavedené, tak pani štátna tajomníčka vtedy jednoznačne odvrkla, že to vyriešime, pichneme to do nejakého zákona a jednou, dvomi vetami to rýchlo vyriešime. Na poznámku niektorých účastníkov, že je to nepriama novelizácia, proti ktorej tí istí politici kedysi vystupovali, už radšej neodpovedala. Takže to je moja poznámka a musím povedať, že toto je jeden z vážnych dôvodov, pre ktorý vyslovujem nesúhlas s touto rozsiahlou novelou. K tomu už iba jednu poznámku. Takmer 30 strán, 29 strán má táto novela a napr. len zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele je v tejto novele novelizovaný na 11 stranách. Ja si myslím, že sme tu mali nejednu novelu zákona, ktorá mala, ktorá bola osobitne predkladaná a mala určite menší rozsah, ako je 11 strán iba paragrafového znenia. A preto skutočne si myslím, že bolo potrebné, aby minister predložil tieto novely osobitne.
Druhú všeobecnú poznámku chcem povedať, že ma mrzí a hovoril som o tom aj na výbore, že ma mrzí, že keď už s takýmto rozsiahlym spôsobom sa ministerstvo pustilo do novelizácie tak, že nepristúpilo k riešeniu problémov, ktoré trápia ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, trošku komplexnejšie alebo ak chcete veľkorysejšie. A musím povedať, že ma mimoriadne zarazil fakt, že aj petičné aktivity, ktoré v tejto súvislosti niektoré organizácie ťažko zdravotne postihnutých občanov vyvinuli, nenašli potrebnú odozvu pri príprave tohto zákona už na rezortnej úrovni. Myslím si, že tie pripomienky aj argumentáciu k pripomienkam, ktoré sme počuli na zasadaní výboru, boli dosť jednoznačné, a mňa skutočne prekvapuje, že o viacerých z nich nebola dostatočná debata už predtým, než sa zákon dostal do parlamentu. A možno to súvisí aj s rozhodnutím vlády, ktorá sa v mene možno akejsi racionalizácie rozhodla zrušiť o. i. napr. aj radu vlády, ktorá špeciálne riešila problémy zdravotne postihnutých občanov. Považujem to za zlý krok. Myslím si, že napriek tomu, že to súviselo s tým, že zaniklo viacej rád vlády a viaceré rady vlády boli akoby spojené do jedného takého poradného orgánu vlády, myslím si, že to je zlý krok, pretože aj tá debata ohľadom tejto novely zákona ukázala, že problémov majú zdravotne postihnutí obrovské množstvo. Ťažko zdravotne postihnutí majú špecificky veľmi vážne problémy a ja sa domnievam, že osobitný poradný orgán vlády vytváral dostatočný priestor na to, aby existovala efektívna komunikácia aj s možnosťou získať informácie od týchto ľudí možno, nazvem to, pravidelne alebo systematicky. Možno aj práve v dôsledku tohto sa stalo, že vlastne až na zasadaní výboru pán minister vlastne registroval niektoré pripomienky a návrhy, ktoré boli v spomínaných petičných akciách a vlastne predtým sa akoby k pánovi ministrovi nedostali. A myslím si, že aj takýmto lapsusom by bolo možné zabrániť, keby rada vlády, špeciálna alebo osobitná rada vlády, ktorá by sa venovala problematike zdravotne postihnutých občanov, zostala a existovala naďalej aj po nástupe novej vlády. Domnievam sa, aj vzhľadom na to, aký odborný aparát na ministerstve práce bol vytvorený pre potreby tejto rady vlády, že je to škoda a že je to škoda najmä z hľadiska premietnutia problémov tejto skupiny občanov do legislatívy.
Ešte jednu takú poznámku, ktorá súvisí práve aj s tými pripomienkami alebo požiadavkami zdravotne ťažko postihnutých občanov. Musím povedať, že my si samozrejme uvedomujeme - a chcem predbehnúť vopred všetky faktické poznámky, ktoré na moje vystúpenie by boli v tom zmysle, že navrhujeme riešiť aj veci, ktoré sa nachádzajú v súčasnom zákone, a nie sú to len zmeny navrhovanej novely - nuž, musím povedať, že podľa môjho názoru je úplne prirodzené, že doba sa vyvíja a ja si myslím, že možno by mohlo tu potom v rozprave zaznieť aj celkom konkrétne, akým spôsobom vychádzala naša vláda v ústrety a koľko naša vláda investovala do pomoci štátu zdravotne ťažko postihnutým občanom. Ale domnievam sa, že ani tá novela, ktorú sme dostali predloženú od ministerstva práce, nerieši ešte niektoré problémy, o ktorých sme hovorili aj na výbore. A ja by som v tejto súvislosti chcel vyzvať, aby napr., aby pán minister sa vrátil osobitne k problematike certifikácie osobnej asistencie pre osoby sluchovo postihnuté. To je problém, ktorý sme rozoberali na výbore, ale ja sa musím priznať, že ja to považujem za zložitejší problém, keďže sa, navyše, netýka len rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale napríklad aj rezortu školstva. Je to podľa môjho názoru trošku zložitý problém na to, aby sme to vyriešili ako poslanci len nejakým jednoduchým pozmeňujúcim návrhom. Preto sme sa vzdali tejto ambície, aj keď sme ju pôvodne mali. Ale napriek tomu chcem povedať aspoň v tomto vystúpení, že to považujeme za problém. Myslíme si, že tak, ako je to dnes riešené v zákone, nie je to dobré riešenie. A bol by som veľmi rád, keby ministerstvo využilo svoje kapacity aj vlastne možnosť komunikovať s ministerstvom školstva a keby ste sa k tomuto problému vrátili a prípadne čo najskôr predložili nejakú kratšiu novelu tohto zákona, aby sme ten problém vyriešili tak, aby naozaj neobmedzoval osobnú asistenciu pre sluchovo postihnuté osoby.
Vážené kolegyne a kolegovia, ako výsledok našich vystúpení, vystúpení členov výboru pre sociálne veci reprezentujúcich stranu SMER - sociálna demokracia by som vám chcel predložiť pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, číslo parlamentnej tlače 282. Predkladám pozmeňujúce návrhy v mene skupiny poslancov Národnej rady, ktorí sú členmi výboru pre sociálne veci pani Viery Tomanovej, Jany Vaľovej, Ľubice Roškovej, Viliama Jasaňa, Dušana Muňka a Braňa Ondruša.
A tie naše pozmeňujúce návrhy znejú takto:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 551/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I v 26. bode v § 22 ods. 5 sa za slovami "v odseku 4" čiarka nahrádza bodkou a text za touto čiarkou sa vypúšťa.
Touto úpravou navrhujeme vypustiť vylúčenie rodinných príslušníkov z osobnej asistencie pri vykonávaní všetkých činností a umožniť, aby občan si mohol zvoliť za osobného asistenta aj rodinného príslušníka.
Bod 2. V čl. I sa za 29. bod vkladá nový 30. bod, ktorý znie, citujem: "30. V § 24 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Druhý elektrický vozík alebo druhý mechanický vozík je aj invalidná trojkolka na ručný pohon alebo elektrický pohon.".".
Doterajšie body 30. až 96. sa označujú ako body 31. až 97.
V tomto pozmeňovacom návrhu navrhujeme, aby sa za druhý elektrický alebo mechanický vozík mohla považovať aj invalidná trojkolka.
Bod 3. V čl. I sa za novooznačený 31. bod, ktorý je doterajším bodom 30, vkladá nový 32. bod, ktorý znie:
"32.  V § 27 ods. 6 v prvej vete sa slová "siedmich rokov" nahrádzajú slovami "piatich rokov" a v druhej vete sa slová "desiatich rokov" nahrádzajú slovami "siedmich rokov". ".
Doterajšie body 32 až 97 sa označujú ako body 33 až 98.
V tomto pozmeňujúcom návrhu, navrhujeme zmierniť dobu po uplynutí, ktorej je možné poskytnúť ďalší peňažný príspevok na kúpu pomôcky rovnakého druhu, určený na kúpu druhého mechanického vozíka alebo druhého načúvacieho aparátu alebo na kúpu druhého elektrického vozíka.
Bod 4. V čl. I v novooznačenom 36. bode, doterajší bod 34, v § 28 ods. ods. 5 písm. a) sa slová "siedmich rokov" nahrádzajú slovami "piatich rokov". A v § 28 ods. 5 písm. b) sa slová "desiatich rokov" nahrádzajú slovami "siedmich rokov".
V tomto pozmeňujúcom návrhu v bodoch 4 a 5 navrhujeme zmierniť dobu, po uplynutí ktorej je možné peňažný príspevok použitý na kúpu pomôcky na kúpu druhého elektrického vozíka alebo jeho pomernú časť uplatniť ako pohľadávku v konaní o dedičstve, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie.
Bod 5. V čl. I v novo označenom bode 37, doterajší bod 35, v § 28 ods. 6 sa vypúšťa posledná veta.
V prípade tohto pozmeňovacieho návrhu, nám ide o to, aby sa vypustilo ustanovenie o povinnosti dedičov preukázať v dedičskom konaní skutočnú hodnotu pomôcky znaleckým posudkom.
Bod 6 našich pozmeňujúcich návrhov. V čl. I sa za novooznačený 39. bod, doterajší bod 37, vkladajú nové body 40 až 41, ktoré znejú:
"40. V čl. I v § 34 sa vypúšťa ods. 3.
41.  V čl. I v § 34 ods. 6 znie:
"(6) Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, možno poskytnúť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má mieru funkčnej poruchy najmenej 70 % a je odkázaná na individuálnu prepravu, osobným motorovým vozidlom."."
Doterajšie body 40. až 98. sa označujú ako body 42. až 100."
Bod 7 našich pozmeňovacích návrhov znie takto:
V čl. I sa novooznačený bod 42, doterajší bod 38, nahrádza týmto znením:
"42. V § 34 sa vypúšťa ods. 16.".
Doterajšie ods. 17 až 25 sa označujú ako ods. 16 až 24.
V týchto dvoch novelizačných bodoch navrhujeme vypustiť ustanovenie, podľa ktorého je podmienkou na poskytnutie peňažného príspevku, na kúpu motorového vozidla osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonávanie zamestnania alebo poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení, v dennom stacionári alebo návšteva školského zariadenia. V nadväznosti na to nie je účelné podmieňovať potom poskytnutie príspevku vekom 65 rokov.
V prípade tohto novelizačného bodu, ktorý považujeme za dôležitý, ide predovšetkým o to, aby sme rozšírili možnosti spoločenského uplatnenia sa občanov, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie.
Bod č. 8 našich pozmeňujúcich návrhov znie takto:
V čl. I sa za novooznačený bod 42 vkladajú nové  - 43. a 44. bod, ktoré znejú:
"43. V čl. 1 v § 34 ods. 18 sa slová "v ods. 13, 15 a 18" nahrádzajú slovami "v ods. 13, 15 a 17".
44. V čl. v § 34 ods. 20 v druhej vete sa vypúšťajú slová "dedičia preukážu znaleckým posudkom, že".".
Doterajšie body 43 až 100 sa označujú ako body 45 až 102.
V nadväznosti na zmenu ustanovenia § 34 ods. 6, navrhujeme vypustiť ods. 16 a upraviť potom novooznačené ods. 18 a 20.
Bod 9 našich pozmeňujúcich návrhov znie takto:
V čl. I sa za novo označený bod 45. vkladá nový 46. bod, ktorý znie:
"46. V čl. 1 § 37 ods. 3 znie:
"(3) Za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa považujú zmeny, ktorými sa upravuje existujúce zariadenie v byte, rodinnom dome alebo garáži alebo vybudovanie novej kúpeľne a splachovacieho WC v rodinnom dome, ak sa tieto v ňom nenachádzajú.
Za úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže nemožno považovať vybudovanie nového objektu alebo zariadenia, ktorými sú plyn, kanalizácia, vodovod alebo úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže rovnakého druhu z dôvodu opotrebovania existujúceho zariadenia alebo prekročenia životnosti existujúceho zariadenia alebo z dôvodu opotrebovania úpravy alebo prekročenia životnosti úpravy."."
Doterajšie body 45 až 102 sa označujú ako body 47 až 103.
Kolegyne a kolegovia, v tomto pozmeňujúcom návrhu nám ide o to, aby bolo možné poskytnúť príspevok aj na vybudovanie nových zariadení, ktorými sú napr. kúpeľňa alebo splachovacie WC, ak sa v rodinnom dome takéto zariadenia vôbec nenachádzajú. Podľa vlastne tej novely zákona, o ktorej rokujeme, by vlastne takéto riešenie nebolo možné a my sa domnievame, že je to oprávnená požiadavka. Zároveň ale presne stanovujeme, že nie je možné použiť príspevok na vybudovanie napr. inžinierskych sietí, ak sa inžinierske siete v danej lokalite vo chvíli, keď sa požaduje tento príspevok, nenachádzajú.
Bod č. 10. V čl. I sa za novooznačený 58. bod, doterajší 51. bod, vkladajú nové 59 až 60 body, ktoré znejú:
"59. V čl. I v § 40 ods. 7 sa slová "111,32 % sumy životného minima" nahrádzajú slovami "189 % sumy životného minima" a slová "148,42 % sumy životného minima" sa nahrádzajú slovami "225% sumy životného minima".".
60. V čl. I v § 40 sa vypúšťajú ods. 10 a 11. Doterajšie ods. 12 až 24 sa označujú ako 10 až 22. Doterajšie body 59 až 103 sa označujú ako body 61 až 105.
V tomto pozmeňujúcom návrhu navrhujeme zvýšiť doterajšiu sumu príspevku na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo za opatrovanie viacerých takýchto osôb. Navrhujeme vypustiť ustanovenia o krátení peňažného príspevku na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak opatrovateľ poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok alebo iné dávky dôchodkového poistenia alebo výsluhového zabezpečenia.
No a napokon, ešte 11. bod z našich pozmeňujúcich návrhov, znie takto:
V čl. I novo označený novelizačný bod 84, doterajší bod 75 znie:
"84. V čl. I v § 52 sa za písm. x) vkladá nové písm. y), ktoré znie:
"y) vykonáva terénnu sociálnu prácu,". Doterajšie písm. y) sa označuje ako písm. z).".
V tomto našom poslednom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme vypustiť pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky vo veci vykonávania terénnej sociálnej práce. No, a v nadväznosti na toto vypustenie zase z pôsobnosti ústredia zase navrhujeme doplniť pôsobnosť úradu práce sociálny vecí a rodiny o terénnu sociálnu prácu.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto sú pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám v mene skupiny poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Iba na jednu. Myslím si, že tak, ako ste to urobili pri svojom vystúpení v rozprave, pani kolegyňa Pfundtnerová, aj teraz si myslím, že mi krivdíte. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda, vážený pán vicepremiér, k obsahu zákona, o ktorom rokujeme odvčera, už mnoho mojich kolegov povedalo veľa. Ja by som rád reagoval, aby som neopakoval mnohé múdre, jasné a konkrétne veci, napokon vo faktickej poznámke som sám pred chvíľou ocenil vystúpenie pani poslankyne Tomanovej, ktorá práve takéto vystúpenie ponúkla. Rád by som povedal pár slov k rozprave a k názorom a postojom, ktoré zazneli v rozprave od včerajšieho poludnia, popoludnia, kedy sa táto rozprava začala.
V prvom rade, vážení kolegovia, musím veľmi razantne odmietnuť obvinenia z akéhosi šovinizmu alebo nacionalizmu, z čoho nás obviňujete vo faktických poznámkach v reakciách na naše vystúpenia.
Ani jedno z vystúpení mojich kolegov z poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia nebolo zamerané proti ktorejkoľvek z národnostných menšín na Slovensku, ba dokonca ani proti prirodzeným a existujúcim právam národnostných menšín žijúcich na Slovensku, a to aj tým právam, ktoré sú dnes v zákonoch stanovené.
Musím upozorniť, že napriek tomu, o čom tu rozprával pán poslanec Dostál, kto a ako hlasoval pri prijímaní zákonov, ktoré upravovali jazykové práva národnostných menšín za celé uplynulé štyri roky, kedy bola strana SMER dominantnou stranou vládnej koalície, vládna koalícia neprišla so žiadnymi návrhmi, ktoré by zhoršovali postavenie národnostných menšín na Slovensku, ktoré by im upierali ich už dosiahnuté práva,alebo ktoré by znižovali štandardy práv národnostných menšín, tak ako sú stanovené v celoeurópskom kontexte. My sme nikdy nezneužívali a nikdy nebudeme zneužívať národnostnú otázku, alebo ako sa tomu zvykne hovoriť - národnostnú kartu. Opakujem, musím sa dôrazne ohradiť a dôrazne odmietnuť akékoľvek obvinenia smerujúce k tomu, že naše vystúpenia sú zamerané proti národnostným menšinám, proti príslušníkom národnostných menšín, nehovoriac už o tom, že ako ste sa mali možnosť presvedčiť, v našom poslaneckom klube nie je jeden, nie sú dvaja ľudia, ktorí patria buď k národnostným menšinám, alebo ich rodinné korene k národnostným menšinám siahajú. Preto ešte raz musím odmietnuť akékoľvek obvinenia z nejakého nacionalizmu alebo šovinizmu.
To, na čo upozorňujeme a voči čomu sa veľmi razantne vyhradzujeme, je politika strany MOST - HÍD, rovnako ako sme sa vždy ohradzovali voči politike Strany maďarskej koalície. Ohradzovali sme sa voči tomu, že sú tu politické sily, ktoré hrajú národnostnou kartou, ktoré dokonca hrajú výlučne národnostnou kartou a ktoré národnostnú otázku, napríklad aj problematiku rôznych práv národnostných menšín, zneužívajú v politickom boji a zneužívajú ich predovšetkým na vlastné stranícke ciele. A toto je niečo, voči čomu sa budeme ohradzovať kedykoľvek, akokoľvek a predovšetkým tu, na parlamentnej pôde.
Vážené kolegyne a kolegovia, pán poslanec Matovič vo svojom vystúpení v jednej či v dvoch vetách polemizoval s pánom poslancom Drobom, ktorý sa mal niekde v médiách vyjadriť, že tento zákon nie je dôležitý. Ja osobne sa domnievam, že pravda je kdesi v strede. Čiastočne mal pravdu aj pán poslanec Droba a čiastočne aj pán poslanec Matovič. Myslím si, že tento zákon je dôležitý. O tom nemám žiadne pochybnosti a v tom by som s pánom Matovičom súhlasil. Avšak myslím si, že nerieši žiadny kľúčový dôležitý problém národnostných menšín na Slovensku. V tom by som zase súhlasil s pánom poslancom Drobom. Som hlboko presvedčený o tom, že neexistuje to, čomu sa hovorí spoločenská objednávka, a to ani medzi príslušníkmi národnostných menšín na Slovensku, aspoň nie vo vzťahu, mám na mysli väčšinu príslušníkov národnostných menšín, na to, aby svetlo sveta uzrel takýto návrh zákona.
Pán poslanec Gál vo svojom vystúpení spomínal nejaký prieskum z nedávnej doby, v ktorom sa malo ukázať, aké veľké prejavy lojality cítia alebo ako veľkú lojalitu cítia príslušníci národnostných menšín, a to aj maďarskej, k Slovenskej republike. Myslím si, ba nepochybujem vôbec o tom, že už len takýto jeden argument by stačil na to, aby sme odmietli akékoľvek obvinenia, že podmienky, v ktorých žijú národnostné menšiny na Slovensku, sú neštandardné, alebo že neuspokojujú príslušníkov národnostných menšín tu žijúcich na Slovensku.
Ale, vážené kolegyne, kolegovia, keď začala strana MOST - HÍD už vlastne na sklonku minulého roka hrať s maďarskou národnostnou kartou v tomto parlamente, začal som viac ako dovtedy sledovať maďarské televízne spravodajstvo, ktoré ponúka verejnoprávna televízia. Nie je to veľký problém, keďže ten program ide hneď po hlavných správach STV na dvojke. A aj keď som za tých niekoľko uplynulých mesiacov nevidel všetky tie spravodajské relácie, tak dovolím si povedať, že som ich videl väčšinu. A musím povedať, že napriek tomu, že je to televízne spravodajstvo v maďarčine pre Maďarov žijúcich na Slovensku, pripravované Maďarmi pracujúcimi pre Slovenskú televíziu alebo v Slovenskej televízii, tak si nepamätám ani jednu jedinú spravodajskú reportáž, ktorá by hovorila o tom, že problémom Maďarov žijúcich na Slovensku je nedostatočná možnosť využívať v praxi svoj rodný jazyk.
Poviem vám ale, aké reportáže si pamätám. Pamätám si napríklad reportáž z okresov Rožňava a Trebišov, kde maďarskí starostovia, buď nezávislí, alebo dokonca nominanti strany MOST - HÍD, robili petičnú akciu proti vládnemu plánu zrušiť lokálne železničné spoje a hovorili Maďari žijúci na juhu Slovenska o tom, ako sa cítia diskriminovaní vo vzťahu k iným regiónom Slovenska zo strany tejto vlády, pretože ich pripraví o možnosti cestovať za prácou, cestovať za vzdelaním a normálne vo svojom regióne žiť. Pamätám si reportáž z Kráľovského Chlmca o tom, ako umiestnili nejaké rómske rodiny do nejakého bývalého komunitného centra, tie zdevastovali potom tú budovu a nikto z maďarskej samosprávy Maďarom, ktorí tam žijú a ktorí tam pracujú aj v miestnej samospráve, nedokáže zo strany vlády pomôcť pri tomto ich probléme. Pamätám si niekoľko reportáží, v ktorých maďarskí poľnohospodári, a to už bolo v tomto kalendárnom roku, sa sťažovali, ako sa im od januára zhoršili podmienky na podnikanie na poľnohospodársku výrobu, ako im táto vláda zvyšuje náklady, ako im táto vláda znemožňuje uplatniť sa na trhu napríklad tým, že ruší zákon, ktorý vyrovnával ich nevýhodné postavenie vo vzťahu k obchodným reťazcom.
Áno, vážené kolegyne a kolegovia, ja nepochybujem o tom, že Maďari na Slovensku sa neraz cítia nespokojní, možno majú aj akési vnútorné pochybnosti o lojálnosti, možno, ba nepochybne, keďže som taký príklad spomenul, sa cítia na Slovensku aj diskriminovaní. Ale nikdy, nikdy z toho, čo som počul a zaregistroval, z hľadiska radových, bežných občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti, nemajú tieto pocity kvôli zlým zákonom, ktoré upravujú uplatňovanie národnostných práv maďarských občanov žijúcich na Slovensku, ale vždy je to v dôsledku sociálnej a ekonomickej politiky pravicovej vlády, ktorú tvorí okrem iného aj strana MOST - HÍD.
Keď sme včera popoludní diskutovali, debatovali o tomto zákone tak pomerne živo, veď aj ja som sa do toho zapojil, pomerne taký život do tej debaty vnieslo vystúpenie jednej našej kolegyne, ktorá spomenula aj jeden zaujímavý údaj. Všetkých nás možno zarazilo alebo prekvapilo, že podľa výsledkov sčítania ľudu, teda porovnaní výsledkov v rokoch 1991 až 2001, vychádza, že každý deň sa na Slovensku "stratí jedenásť Maďarov". Tak, vážené kolegyne, kolegovia, musím upozorniť, že tento samotný fakt, ktorý ale nechcem spochybňovať, keďže je to výsledok sčítania ľudu, tento samotný fakt nehovorí vôbec nič o tom, prečo sa medzi rokmi 1991 až 2001 prihlásilo pri sčítaní ľudu k maďarskej národnosti o, ak si dobre pamätám, vyše 40-tisíc, Ondro, ty si to potom aj presne citoval, vyše 46-tisíc ľudí menej.
Vážené kolegyne a kolegovia, po prvé samotný tento fakt nehovorí o asimilácii vôbec nič. Dôvodov, prečo o 46-tisíc poklesol počet Maďarov žijúcich na Slovensku, môže byť veľmi veľa. Upozorňujem vás, že je to napríklad, že to je obdobie, v ktorom definitívne padli nielen formálne hranice medzi štátmi, ale aj neformálne zábrany cestovať. A to nielen cestovať na dovolenku, ale aj cestovať za prácou alebo cestovať za vzdelaním do zahraničia. A ja nemám žiadne pochybnosti o tom, že toto právo začali vo väčšej miere ako dovtedy využívať aj Maďari. Pravdepodobne najmä mladí Maďari žijúci na Slovensku.
Ale, vážené kolegyne a kolegovia, uvedomte si, prosím, kedy to druhé sčítanie ľudu bolo. V roku 2001. V roku 2001 sa Slovensko nachádzalo vo vážnych ekonomických problémoch. V roku 1999 prvá Dzurindova vláda prijala s odstupom niekoľkých mesiacov dva objemné tzv. balíčky sociálno-ekonomických opatrení, ktoré mali vážny negatívny a rozsiahly negatívny dopad na ekonomiku Slovenska, zaznamenali sme prudký prepad rastu HDP, alebo teda ekonomickej výkonnosti Slovenska a naopak, sme zaznamenali prudký nárast nezamestnanosti. A musím vám povedať, že ak by ste si pozreli štatistiku nezamestnanosti z roku 2001, tak skutočne by ste našli medzi okresmi, ktoré patrili medzi najviac postihnuté nezamestnanosťou, aj nejeden okres na juhu Slovenska. Rimavskú Soboru, Nové Zámky, Rožňavu.
Ak teda hľadáte príčiny, prečo v roku 2001 sa prihlásilo o 46-tisíc menej ľudí k maďarskej národnosti na Slovensku, tak, prosím, berte do úvahy, že Maďari na Slovensku mali nie národnostné, ale sociálne a ekonomické veľmi vážne dôvody, aby odchádzali z južného Slovenska alebo aby odchádzali zo Slovenska vôbec, pretože odchádzali z oblastí, ktoré boli vážne postihnuté sociálnymi otrasmi a ekonomickým úpadkom. A toto sú všetko dôvody, ktoré treba brať do úvahy, ak konštatujete, že počet Maďarov medzi rokmi 1991 až 2001 na Slovensku poklesol.
Hovorím o tom preto, lebo chcem vám ukázať, že nemám žiadne pochybnosti o tom, že práve sociálno-ekonomická politika vlády, akejkoľvek, má kľúčovejšie alebo vážnejšie dopady na ktoréhokoľvek občana bez ohľadu na jeho národnosť než akékoľvek otázky legislatívy, ktorá sa týka práv národnostných menšín. Ak vám naozaj ide o práva Maďarov alebo aj iných národnostných menšín na Slovensku, tak, prosím, myslite na to, že sú to ľudia, ktorí musia chodiť do práce, ktorí musia chodiť do obchodov, ktorí majú svoje deti, ktoré potrebujú zabezpečiť svoje sociálne a ekonomické potreby a tie sú rovnako či v krízových obdobiach ešte viac dôležité ako potreba, ktorá sa viaže na uplatnenie nejakých kolektívnych národnostných práv.
Ak vás naozaj zaujímajú a chcete pomáhať Maďarom na juhu, prosím, choďte do Rimavskej Soboty, navštívte podnik YURA Corporation a spýtajte sa Maďarov, ktorí tam pracujú, či sú spokojní s okliešťovaním odborárskych práv v Zákonníku práce. Urobte to, ja som to urobil. Spýtajte sa Maďarov, ktorí prichádzajú o prácu napríklad v oblasti poľnohospodárstva, ale aj potravinárstva na juhu Slovenska, či sú spokojní tí s tým, že podľa Zákonníka práce prídu o možnosť získať aj výpovednú dobu, aj odstupné. Spýtajte sa ich, prosím. Ja to robím. A môžem vám povedať, že aj v júni sa spoločne s pánom poslancom Jasaňom chystáme navštíviť južné okresy na východnom Slovensku a budeme sa tam opäť zaujímať o ich problémy.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto všetko hovorím preto, aby som vám ukázal, že skutočne sme si mohli odpustiť celú túto debatu a celú túto rozpravu a celé toto zdržovanie parlamentnej práce, keby tu tento nezmyselný zákon nebol. On je, samozrejme, aj zlý. On je, samozrejme, aj nebezpečný. Ja musím plne podčiarknuť to, čo hovoril pán poslanec Maďarič napríklad vo svojom vystúpení, a skutočne si nemyslím, že je dobré, aby sme vytvárali jazykové getá. A myslím si, že takýto zákon k tomu naozaj môže prispieť. Ale o čom som hlboko presvedčený, je najmä to, že vy, vážení poslanc, vládnej a predstavitelia vládnej koalície, v skutočnosti neriešite kľúčové problémy príslušníkov národnostných menšín na Slovensku, iba sa ich usilujete zakryť. Prekryť a využiť vo svoj vlastný politický, stranícky prospech. Myslím si, že toto a nič iné bolo hlavným a kľúčovým dôvodom, prečo vláda predložila aj tento návrh zákona. Zlý návrh zákona, ktorý môže spôsobiť a nepochybne bude spôsobovať odtrhávanie Maďarov, predovšetkým Maďarov na Slovensku od ich vlasti, od Slovenskej republiky, ktorý prispeje k tomu, že sa budú ďalej pretŕhať väzby medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku a Slovenskou republikou, ktorý bude oslabovať príslušnosť Maďarov žijúcich na Slovensku vo vzťahu k Slovenskej republike.
Myslím si, že je to zlý zákon. Je to zákon, ktorý v konečnom dôsledku poškodzuje občanov Slovenskej republiky. A preto my sme povinní tu vystupovať proti tomuto zákonu, pretože my sme povinní brániť záujmy občanov Slovenskej republiky. Tento zákon ide proti záujmom občanov Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na ich národnosť.
Vážené kolegyne a kolegovia, na záver svojho vystúpenia chcem povedať, že mohli by sme kedykoľvek vecne a racionálne diskutovať o problematike národnostných menšín. Keby ste iným spôsobom pristúpili aj k príprave tohto zákona, tak by sme sa vyhli tomu, čo je podľa môjho názoru najväčším negatívom celého tohto zákona. Vyhli by sme sa vytváraniu napätia, umelého napätia medzi príslušníkmi národnostných menším a slovenského národa na Slovensku.
Lenže, bohužiaľ, ja som presvedčený o tom, že najmä po tom, čo sa v máji minulého roka v Budapešti zmenila vláda, sú tu politické sily, a to aj na Slovensku, ktorým vyvolávanie napätia medzi Slovákmi a Maďarmi vyhovuje. A to si myslím, že nepotrebuje nikto, a myslím si, že je to hodné odsúdenia.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)