Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pán poslanec Novotný, ja len zopakujem, čo som povedal. Priemerná mzda zdravotných sestier prekročila priemernú mzdu v národnom hospodárstve, a to nie priemerná mzda zdravotných sestier pracujúcich len v istom type zdravotníckych zariadení, ale všetkých zdravotných sestier.
A, samozrejme, máte pravdu. Áno, a som rád, že ste použili ten príklad, to je príklad rozdielneho prístupu našej vlády a vašej vlády k zdravotným sestrám alebo vôbec k problematike v zdravotníctve. Zatiaľ čo u nás fungoval permanentný dialóg, permanentná komunikácia a hľadanie a nachádzanie konkrétnych riešení, u vás má prevahu cirkus a „šaškárňa“ pred kamerami a pred médiami, čoho cieľom je iba ukázať pani premiérku v dobrom svetle.
A, pán kolega Kalist, je to veľmi jednoduché. Prečo tu počas môjho vystúpenia nemusel sedieť pán kolega Raši, ktorý tu už teraz sedí? Je to preto, že my ako poslanecký klub mame záujem pristupovať vecne, odborne, profesionálne a zodpovedne ku každému jednému bodu, ktorý sa prerokováva v Národnej rade, a preto skôr než som sa prihlásil do rozpravy k tomuto bodu, som sa s pánom poslancom a bývalým ministrom zdravotníctva rozprával o tejto problematike, on vedel čo a prečo chcem hovoriť, takže ma nemusel počúvať.
A napokon, pán kolega Osuský. Zbedačovanie ľudí s odvolávaním sa na šetrenie je hyenizmus. Je to prejav neschopnosti a zbabelosti. A presne to charakterizuje váš prístup nielen k zdravotníctvu, ale vôbec k riadeniu celej Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, ja som rád, že môžem vystúpiť po tom, čo som si mal možnosť vypočuť vystúpenie pána kolegu Markoviča, lebo tiež ma zaujímalo vlastne teda, aké budeme počuť argumenty a vysvetlenia toho, ako reaguje súčasná vládna moc na požiadavky zdravotných sestier. A som tomu rád preto, lebo v podstate naplnili ste, pán kolega, moje očakávanie v tom zmysle, že nebudeme počuť nič, čo by vôbec stálo za reč. A napokon tým svojím záverom pri tej faktickej poznámke ste aj jasne udali tón a vysvetlili, akým spôsobom sa pozeráte na celý tento problém. A v podstate akoby ste robili taký symbolický oblúk medzi tým, ako sa táto petícia na pôdu parlamentu dostala, ako tu začala tú svoju púť a teraz ako končí.
Ja tiež nie som lekárom ani zdravotníckym pracovníkom. Ani som v rezorte nikdy nepracoval. Ale pozriem sa preto na to tiež podobne ako pán poslanec Čaplovič, a myslím si, že je to úplne legitímne, keď položil túto otázku.
A je zbytočné hovoriť o politizácii alebo nepolitizácii, pretože Národná rada Slovenskej republiky je politická inštitúcia. My sme politici, a preto nijako inak ako politici nemôžeme pristupovať k tejto problematike.
A musím povedať, pán poslanec Markovič, že vy ste neboli schopný odpovedať na úplne jasnú, konkrétnu a úplne legitímnu otázku pána kolegu Čaploviča a váš, samozrejme, záujem o celú túto problematiku sa najlepšie prejavuje vaším odchodom počas prerokovávania tohto bodu.
Skutočne tu znie základná otázka napriek tomu, alebo práve preto, že aj samotné zdravotné sestry hovoria o 20-ročnom probléme, prečo k takémuto vyhroteniu došlo teraz v týchto dňoch a mesiacoch a prečo k tomu nedošlo pred rokom, pred dvoma alebo pred troma rokmi. A ja si myslím, že kľúčová odpoveď je v prístupe vládnej moci k požiadavkám a k problémom zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ale aj vôbec pracovníkov v zdravotníctve v čase, keď bol predsedom vlády Robert Fico, a v čase, keď je predsedníčkou vlády Iveta Radičová, a predovšetkým v čase, keď je predsedom parlamentu Richard Sulík, lebo, vážené kolegyne a kolegovia, to, akým spôsobom terajšia vládna moc k tomu pristupuje, akým spôsobom vníma požiadavky zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, jasne vyjadril práve predseda parlamentu, za ktorým ako prvým do parlamentu petičný výbor prišiel a ktorého ako prvého petičný výbor oslovil, požiadal o stretnutie a informoval o odovzdaní petície do Národnej rady. A ja na tomto mieste musím pripomenúť, že pán predseda parlamentu sa zachoval spôsobom, na ktorý len veľmi ťažko možno nájsť adekvátny výraz tak, aby som ho mohol použiť na pôde pléna Národnej rady. Ale rozhodne to bol spôsob, ktorý prejavil vrchol arogancie vládneho politika vo vzťahu k občanom, keď nielen že ich teda nazval, ako to už v jednom vystúpení spomenul môj kolega pán Maďarič na predošlej schôdzi, výletníkmi, ale predovšetkým keď hlavným problémom, na ktorý sa snažil poukázať alebo na ktorý poukazoval pán predseda Sulík v súvislosti s protestom a s odovzdaním petície zo strany sestier, zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, bolo to, že mu akýsi výletný autobus zablokoval vjazd do garáže.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto tu spomínam preto, lebo toto nie je len symbol, ale predovšetkým charakteristika toho, akým spôsobom súčasná vládna moc pristupuje k oprávneným požiadavkám a k problémom zdravotných pracovníkov a zdravotníctva vo všeobecnosti. A práve tento moment najlepšie charakterizuje rozdiel medzi tým, ako sme k týmto problémom pristupovali my a ako k nim pristupujete vy. Ale, samozrejme, nie je to len rozdiel v otázke symboliky alebo v otázke takých verbálnych prejavov, ale aj v otázke konkrétnych opatrení, ktoré vlády robili na to, aby riešili nepriaznivú situáciu v tomto prípade zdravotných sestier a pôrodných asistentiek.
Jedným z konkrétnych opatrení, ktoré boli prijaté v predošlom volebnom období, bolo viacnásobné zvyšovanie miezd zdravotných sestier, a to takým spôsobom, že historicky prvýkrát práve v predošlom volebnom období presiahla priemerná mzda zdravotných sestier priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Ja si, samozrejme, uvedomujem, že vnútri systému medzi jednotlivými nemocnicami, medzi jednotlivými typmi zdravotníckych zariadení zostávali a zostávajú rozdiely. Ale musím povedať, že práve tie zariadenia, ktoré patrili alebo patria do priamej riadiacej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, čiže zariadenia, ktoré sme mohli ako politici, ako politici zodpovední svojim voličom priamo ovplyvniť, najvýraznejšie pocítili tieto mzdové opatrenia. A opakujem, historicky prvýkrát sa priemerná mzda zdravotných sestier vyšplhala nad priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Tým nechcem povedať, že takéto opatrenie stačí. A tým nechcem povedať, že takéto opatrenie vyrieši problémy zdravotných sestier. Ale hovorím o ňom preto, lebo rád by som upozornil pri tom výpočte toho všetkého, čo sa urobilo alebo čo vláda prisľúbila urobiť, na to, že práve mzdové požiadavky zdravotných sestier a pôrodných asistentiek sú kľúčovými požiadavkami, a to aj vo vzťahu k tej petícii, o ktorej rokujeme. Ja, samozrejme, uznávam, že je možné urobiť nejaké legislatívne, nejaké technické opatrenia, nejaké, nazvime to politickým žargónom, kozmetické úpravy, ale nemôžeme zakryť to, že kľúčovým problémom sú práve nízke mzdy zdravotných sestier.
V tejto súvislosti musím povedať, že aj vo vzťahu k tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli odsúhlasené na výbore pre zdravotníctvo a o ktorých potom rozhodoval gestorský výbor vo vzťahu k Zákonníku práce, ktorým je výbor pre sociálne veci, aj my ako poslanci strany SMER sme niektoré veci podporili, ale pri niektorých sme sa zdržali podpory. Podporili sme napr. návrh, aby sa vrátil do Zákonníka práce § 120, to je úplne rozumné a logické. Myslím, že v tejto požiadavke som rád, že sa nachádza zhoda. Ale napr. váhali sme s podporou pri ďalších požiadavkách, napr. gestorský výbor neodporučil pozmeňujúci návrh, ktorý predložil zdravotnícky výbor, ktorý sa práve dotýka § 120 a ktorý ho rozširuje o tie niektoré koeficienty špeciálne stanovené pre zdravotníckych pracovníkov, nazvime to teda, pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky, a to napr. z toho dôvodu, lebo myslíme si, že ten návrh, ktorý prišiel zo zdravotníckeho výboru, nedostatočne reflektuje na požiadavky zdravotných sestier.
Ja tu mám konkrétny prepočet, ktorý hovorí o tých troch úrovniach, pretože ten pozmeňujúci návrh sa týkal konkrétne troch stupňov uvádzaných v § 120. A ten prepočet tých návrhov, ktoré prišli zo zdravotníckeho výboru, by vyzeral asi tak, že by mala sestra so strednou školou približne 540 eur, sestra s titulom bakalára 634 eur a sestra s magisterským titulom 697 eur plat, čo je o približne 20, v tom strednom stupni o, povedzme, asi 5 – 6 a v tom vyššom stupni približne o necelých 30 eur menej, ako sú požiadavky petície stanovené ako minimálne požiadavky na jednotlivé mzdové stupne alebo jednotlivé stupne minimálnej mzdy.
Osobne sa priznám, že mám vážne pochybnosti aj o tom, nakoľko splní svoj účel aj ďalší pozmeňujúci návrh podaný k Zákonníku práce v tejto súvislosti. A to je návrh, aby zdravotné sestry nemuseli alebo aby mohli byť zaradené do nočných služieb vo veku nad 50 rokov iba v prípade vysloveného vlastného súhlasu. Osobne chápem, samozrejme, zámer vyjsť v ústrety v tom zmysle, aby zdravotné sestry vo veku nad 50 rokov nemuseli slúžiť nočné služby, pretože tie sú predovšetkým z fyzického hľadiska náročnejšie ako služby denné, keďže vtedy je tých zdravotných sestier na oddeleniach menej. Ale z toho, ako je to teraz naformulované, mám vážne obavy, že to bude jednoducho nerealizovateľné, resp. že to neprinesie ten efekt, ktorý je žiadaný alebo deklarovaný v súvislosti s týmto návrhom. A opäť sa vraciame k tým mzdám, pretože dôvodom, prečo si myslím, že toto bude veľmi problematické v praxi realizovať, sú práve nízke mzdy. Treba si uvedomiť, že práve nočné služby alebo služby cez víkend sú často kľúčovým nástrojom zdravotných sestier k tomu, aby si aspoň čiastočne zvýšili svoje mizerné mzdy preto, lebo tie príplatky, ktoré majú za prácu v noci alebo za prácu cez sviatok, im výrazne umožňujú zvýšiť tú základnú tarifnú mzdu. A z tohto hľadiska mám vážne obavy, že mnohé zo sestier pri takto formulovanom návrhu, pri takto formulovanej dikcii v Zákonníku práce jednoducho budú z existenčných dôvodov nútené nedeklarovať nesúhlas so zaradením do nočných služieb a napriek svojmu veku, napriek svojej fyzickej kondícii budú nútené súhlasiť so zaraďovaním aj do týchto nočných služieb. Takýto návrh má, samozrejme, vnútornú logiku, ale iba v prípade, že nájdeme aj kompenzačný spôsob, aby tieto zdravotné sestry neprichádzali o to, čo si môžu na nočných službách alebo na službách cez sviatky, tento návrh sa, samozrejme, tých sviatkov netýka, zarobiť, alebo minimálne aspoň čiastočne aby o ten možný príplatok neprišli.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi ešte vrátiť sa aj k celkovej atmosfére alebo celkovej debate, ktorá sa okolo petície zdravotných sestier rozbehla, a to predovšetkým na politickej scéne. Ale, samozrejme, sa to prenáša aj do médií a podobne. Musím povedať, že som mimoriadne sklamaný z toho, v akom tóne sa táto debata vedie, a som mimoriadne sklamaný z toho, ako neraz vládni predstavitelia sa dopustili vážnych prešľapov, chýb alebo dokonca lží, keď argumentovali o riešení problémov v zdravotníctve. Vari najznámejším sa tu stalo asi vyhlásenie pani premiérky o tom, koľko postelí máme v nemocniciach v Bratislave v porovnaní s Viedňou, čo sa potom veľmi rýchlo ukázalo ako nepravdivá informácia, výrazne skresľujúca a, samozrejme, informácia, ktorá mala akoby dokázať, aké obrovské mrhanie peniazmi zdedila súčasná vláda v zdravotníctve.
Jeden dôležitý moment spomínal vo svojom vystúpení už pán poslanec Raši, a to keď hovoril o najnovších údajoch o raste zadlženosti zdravotníckych zariadení, po tom, čo minister zdravotníctva urobil prvé, najmä personálne zmeny. Ukazuje sa, že sa tempo zadlžovania zdravotníckych zariadení nedarí znižovať, nedarí sa ho ovplyvňovať, už vôbec sa nedarí znižovať zadlženie zdravotníctva ako takého alebo to samotné zadlženie ako také, a to jednoducho z toho dôvodu, pretože niet pochýb o tom, že v zdravotníctve je jednoducho málo peňazí. Uvádzam to alebo zdôrazňujem to preto, lebo toto je skutočný dôvod, pre ktorý aj v minulom období vznikalo zadlženie, s ktorým sa potýkalo aj minulé vedenie rezortu zdravotníctva na čele s Richardom Rašim.
A ukazuje sa, že tá neustále opakovaná ideologická alebo, nazvime to, politická, populistická a demagogická mantra o mrhaní peňazí a rozhadzovaní peňazí a o tom, že stačí prestať kradnúť, tak by som to povedal expresívne a tak, ako to z úst vládnych politikov zaznievalo, a bude dosť peňazí, jednoducho nie je pravdivá. Treba povedať, že skutočne aj dnes, keď sa pozriete na to, ako sú financované zdravotnícke zariadenia, ako sú financované výkony týchto zdravotníckych zariadení na strane jednej, a na strane druhej keď sa pozriete na ich výdavky, na štruktúru, ale aj objem týchto výdavkov, tak sa jednoznačne ukazuje, že kľúčovým problémom je podfinancovanie zdravotníctva. A v takejto situácii siahať aj na to, čo platí do zdravotníctva štát, napr. v podobe výdavkov za tzv. štátnych poistencov, je mimoriadne nebezpečný krok, ktorý má celkom logické dôsledky. A jedným z tých celkom logických dôsledkov má byť aj prenesenie väčšieho bremena za platenie zdravotných výkonov priamo na plecia občanov. Čiže ľudia si majú okrem zdravotného poistenia, ktoré platia na základe zákona, platiť ešte oveľa viac, má sa zaviesť akýsi systém pripoistenia, čo neznamená nič iné, iba to, že priame platby nahradí nejaký iný spôsob predsa len priamych platieb zo strany pacientov. A zároveň to nepochybne bude viesť k tomu, že v skutočnosti priame výdavky pacientov a občanov na zdravotné služby sa zvýšia, pričom neexistujú žiadne opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť, že takéto zvýšené výdavky by zabezpečili aj lepšiu zdravotnú starostlivosť. Naopak, často nepremyslenou likvidáciou nemocničných oddelení v mnohých nemocniciach súčasná vláda znižuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti. A treba povedať, že pritom dochádza v niektorých prípadoch k úplne nelogickým a nezmyselným rušeniam oddelení, ktoré sú nielen vyťažené, ale aj potrebné, ako je to napr. v prípade niektorých geriatrických oddelení v niektorých nemocniciach, ktoré, naopak, je to úplne evidentné, sú práve tie odbory, ktoré sú vyžadované aj zo strany občanov a o ktoré je záujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, je nepochybujem o tom, a to, samozrejme, tu zaznelo z úst aj vládnych predstaviteľov, že je načase a je nevyhnutné, aby sme riešili teda tie požiadavky zdravotných sestier, ktoré nám predložili aj vo svojej petícii, a že sú tie požiadavky oprávnené. Ale treba si uvedomiť, že tie jednotlivé požiadavky majú rozdielnu váhu. Nie je možné, poviem to tak, opiť všetkých, ktorý podpísali túto petíciu. A petíciu podpisovali nielen samotné zdravotné sestry. Ale, samozrejme, vzhľadom na ich počet a na počet tých ľudí, ktorí tú petíciu podpísali, je jasné, že to boli predovšetkým ich „zákazníci“ čiže pacienti. Je úplne jasné, že jednotlivé požiadavky majú rozdielnu váhu. A práve preto si myslím, že je dôležité, aby sme hovorili a aby aj vláda pristúpila k riešeniu predovšetkým tých požiadaviek, ktoré aj samotné zdravotné sestry a pôrodné asistentky označujú za kľúčové.
Vychádzajúc z tohto bodu musím povedať, že to, čo tu dnes zaznelo, ma vedie k presvedčeniu, že práve kľúčové požiadavky zdravotných sestier a pôrodných asistentiek definované v tejto petícii nebudú plnené a že vláda vlastne hľadá len výhovorky, akým spôsobom by sa mohla vyhnúť plneniu práve týchto požiadaviek, to znamená, aby sa mohla vyhnúť riešeniu tých problémov, ktoré zdravotné sestry a pôrodné asistentky považujú za kľúčové. Považujem to za veľmi nebezpečný prístup, pretože sa obávam, že výsledkom tohto prístupu môže byť a nepochybne bude ďalšie znižovanie atraktívnosti tohto povolania, zvyšovanie nedostatku kvalifikovaných síl na postoch zdravotných sestier alebo pôrodných asistentiek. A to bude mať v konečnom dôsledku negatívne dopady na zdravotnú starostlivosť a na všetkých pacientov.
Práve preto, vážené kolegyne a kolegovia, musím povedať, že sa plne stotožňujem najmä s názvom. A to všetko vyjadruje práve názov petície alebo to hlavné heslo petície. Je naozaj čas, my sa musíme postarať o zdravotné sestry, pretože ak sa nepostaráme o ne, tak potom sa nebude mať kto postarať ani o pacientov. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ľudo, ja, samozrejme, rozumiem tomu, že musíš sa hlásiť vo faktickej poznámke ku každému jednému vystúpeniu, pretože celá vaša politika je postavená na princípe hlbokej viery v pravidlo, že stokrát opakovaná lož sa na ten stoprvý raz stáva pravdou. Ale takto to jednoducho nie je. Stokrát opakovaná lož je aj na stoprvý raz lžou. A presne takou lžou je neustále opakovanie toho, že garancie, ktoré sme zaviedli do systému, pripravili ľudí o nejaké peniaze. Na to úplne konkrétne reagoval už Peťo Kažimír, ale ja len na to ešte doplním, že ten systém toho ohodnocovania rizikovosti, ktorý spôsobil masívny výpredaj akcií, bol odstránený opäť na podnet Národnej banky až v polovici roku 2010, keď už tie akciové trhy mali ten obrovský pokrízový tigrí rast za sebou, to znamená v tom čase napriek tomu, že ten systém kontroly alebo ten systém podmienok investovania iba do cenných papierov, ktoré boli v investičnom pásme, už nemohol vyrovnať tie straty, ktoré sa udiali predtým.
Takže ak je niekto naozaj zodpovedný za nejaké straty, tak to nie je náš systém garancií, ale systém, ktorý zaviedla Národná banka. A zaviedla ho úplne logicky a úplne pochopiteľne ako reakciu na krízu, naopak, náš systém znížil fixné poplatky pre DSS-ky až o jednu tretinu z ich pôvodnej výšky, čím sa stámilióny eur vrátili naspäť ľuďom aspoň z toho, čo im v tom 2. pilieri zmizlo. A pravda je taká, že aj do roku 2008 by sa nedal nájsť v systéme človek, ktorý mal na svojom účte aspoň toľko peňazí, koľko doň vložil.

Pán predseda, ďakujem pekne. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, mne rovnako ako pánovi Kažimírovi je veľmi ľúto, že po pol desiatej alebo tak medzi pol desiatou a trištvrte na desať dnes došlo k takému razantnému obratu v charaktere tejto rozpravy, ktorá dovtedy bola mimoriadne vecná a práve preto aj pokojná. A skutočne, Ľudo, tvojím príchodom sa zmenila. Áno, v nás vyvolávajú tieto otázky emócie. A zopakujem to, čo som povedal pri inej príležitosti včera, pretože my sa nedokážeme iba bez emócií pozerať na to, ako niekto zavádza, klame a podvádza ľudí, a to najmä, ak ide o takú závažnú vec, ako je dôchodkový systém, ktorý z princípu má poskytovať sociálnu istotu alebo sociálnu bezpečnosť pre ľudí v čase, keď sú už odkázaní iba na sociálne príjmy, pretože vzhľadom na svoje zdravie alebo vzhľadom na svoj vek už nie sú schopní si zabezpečiť príjmy z práce. Z tohto hľadiska sme naozaj nervózni a naozaj máme vypäté emócie, keď počúvame, že tu opäť po vyše štyroch rokoch dostáva návrh človek, ktorý zaviedol nový dôchodkový systém podvodom na ľuďoch. A o tom, že to je tak, svedčia aj vystúpenia dvoch vládnych poslancov, ktorí tu dnes vystupovali. Bol to pán poslanec Brocka a pán poslanec Zajac, ktorí obaja povedali, pán poslanec Brocka to povedal úplne možno najexpresívnejšie, že sme tu boli svedkami klamlivej reklamy, ktorej ľudia podľahli. A ako to povedal pán Zajac, ľudia sa vtedy rozhodovali neuvážene. Nuž nečudo, pretože kampaň, ktorú vtedy robil a z peňazí daňových poplatníkov financovalo aj ministerstvo práce, bola zo svojej podstaty a od samého začiatku až do konca vedená tak, aby sa ľudia rozhodovali neuvážene. Tá kampaň nielenže im neposkytovala žiadne informácie, ale ich zavádzala a klamala, a to napr. aj tým, že iba expresívnejší slogan „švajčiarske dôchodky“ vymenila za slogan „lepší dôchodok“ napriek tomu, že dnešný zákon o starobnom dôchodkovom sporení o dôchodkoch nehovorí v podstate nič. A už vôbec nielenže negarantuje, ale ani len teoreticky nesľubuje nejaké lepšie dôchodky. A ja som sa už vyjadril, že ja som hlboko presvedčený, že to bol premyslený zámer, aby v tomto zákone nebolo vyriešené vyplácanie dôchodkov, teda to vyplácanie tej anuity, pretože keby sa toto riešilo, tak ako napr. v Českej republike sa to usilujú riešiť už na začiatku zavedenia dôchodkového investovania, tak by sa ukázalo, na akých vratkých nohách stojí tento systém predovšetkým preto, lebo je to systém bez garancií. A práve preto, vážené kolegyne, kolegovia, vážený kolega Ľudo Kaník, je pre nás skutočne diskusia o garanciách kľúčová. A práve preto sme urobili aspoň nejaké kroky aspoň k nejakým garanciám v systéme. Ako som už povedal, otázka garancie je v dôchodkovom systéme základná, pretože iba kvôli tomu, kvôli ničomu inému dôchodkový systém nevznikol a kvôli ničomu inému dôchodkový systém neexistuje, dôchodkový systém je tu na to, aby garantoval istý príjem ľuďom v čase, keď už zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu veku nie sú schopní sa sami postarať o svoj príjem prácou. A práve preto je pre nás dôležité a považujeme za úplne prirodzené, že ten systém musí mať garancie, a to od samého začiatku, od vstupu do toho systému, až po výstup z toho systému. A stále platí, že tento systém negarantuje žiadnym spôsobom dôchodky.
Ja sa na tomto mieste odvolám na vystúpenie pána Baláža z Ekonomického ústavu SAV, ktorý na jednom z okrúhlych stolov, o ktorom hovoril Peťo a na ktorom si aj ty, Ľudo, bol, povedal príklad. A neskôr som ho počul zopakovať tento príklad aj v médiách jedného svojho známeho, s ktorým chodí na bicykli, myslím, ktorý išiel do dôchodku v roku 1989. Tento človek v tom roku 1989 sa tešil a povedal, že on už je za vodou a môže sa vykašľať na vtedy ešte komunistický režim a už od nikoho nie je závislý, pretože na svojom účte má 300 000 korún, ktoré mu v pohode zabezpečia dožitie až do smrti, a to vo veľmi luxusnej podobe. Lenže v roku 1991 prišla inflácia, ktorá prekročila 62,5 % a naraz zistil, že z tých 300 000 nasporených peňazí nedožije ani najbližšie dva-tri roky, nieto ešte do svojej smrti.
A pokiaľ teda hovoríme o tom dôchodkovom systéme, tak ako ste ho nastavili, tak upozorňujem, že aj keby bola pravda, čo nie je a k čomu sa ešte vrátim, že nejaké výnosy v ňom ľuďom zabezpečia nejaké veľké peniaze, tak ešte stále nie je isté, že tie veľké peniaze im zabezpečia skutočne bohatý dôchodok, pretože v tomto systéme už pri vyplácaní dôchodku nie sú tieto peniaze zabezpečené proti znehodnoteniu, napr. infláciou.
My sme teda naozaj v roku 2009 prišli s návrhom a presadili sme návrh, aby existovali aspoň nejaké garancie v tej prvej fáze, to znamená, vo fáze toho zhodnocovania peňazí. A vychádzali sme nielen z aktuálnej situácie, ale aj z informácií, ktoré sme získali prostredníctvom prieskumu medzi ľuďmi. A už vtedy nám bolo úplne jasné, že ľudia požadujú garancie v tomto systéme, resp. ukázalo sa, že dve tretiny ľudí v roku 2008, ktoré boli účastníkmi 2. piliera, boli hlboko presvedčené o tom, že peniaze, ktoré majú v 2. pilieri, im štát garantuje. Opakujem, v roku 2008 dve tretiny ľudí, ktoré boli v 2. pilieri, boli presvedčené o tom, že im štát garantuje peniaze, ktoré si dávajú do 2. piliera. To je nielen obžaloba tej reklamnej kampane, ktorú pod názvom „Lepší dôchodok“ robil Ľudo Kaník ako minister, lebo bol to aj dôležitý impulz pre nás, aby sme skutočne urobili opatrenia, ktoré dajú systém čiže realitu do súladu s očakávaniami.
Spomínal som už pána Baláža z Ekonomického ústavu. A pri tejto príležitosti použijem výsledky jedného výskumu, o ktorom nás informoval, opäť na tom okrúhlom stole, ktorý bol otvorený aj politikom z vládnej koalície, aj z opozície, o výsledkoch prieskumu, ktorý sa zaoberal otázkou, ako sa ľudia pozerajú na investičné riziko, pričom teda upozornil, že to testovanie investičného rizika je veľmi dôležité nielen pre klienta, ale aj pre samotného poradcu, aby mohol uplatňovať profesionálny prístup a do istej miery chrániť aj sám seba pred možnými sťažnosťami v prípade nepriaznivého vývoja inflácie.
Čo ma zaujalo, bolo to, že výsledky toho výskumu na Slovensku porovnával s podobným výskumom, ktorý sa volá Survey of Consumer Finances, pričom na rozdiel od toho jednorazového výskumu na Slovensku, toto je kontinuálny výskum, ktorý sa robí pravidelne každý rok v Spojených štátoch amerických už od roku 1962. Budem teraz citovať pána Baláža: „Na údajoch z USA nás upútajú dve veci, podiel ľudí schopných akceptovať nadpriemerné a vysoké finančné riziká je relatívne nízky a spravidla nepresahuje štvrtinu populácie, podiel jednotlivých kategórií sa časom mení, ale základné rozdelenie zostáva zhruba rovnaké.“ No podľa nedávneho výskumu, ktorý robili na Slovensku, u nás 46 % ľudí nie je ochotných akceptovať nijaké finančné riziká. Čiže takmer polovica nijaké finančné riziká nie je ochotná akceptovať. A takmer 42 % toleruje iba priemerné riziká. Inými slovami, nadpriemerné riziká toleruje 9 % a naozaj vysoké riziká netolerujú ani 3 % populácie. Ako konštatuje inžinier Baláž, rozdelenie tolerancie k finančným rizikám je na Slovensku a v Spojených štátoch veľmi podobné. A naznačuje, že je asi podmienené genetickými a biologickými faktormi, a nie ekonomickými či kultúrnymi faktormi. Asi nikoho neprekvapí, že, samozrejme, menej radi riskujú so svojimi peniazmi starší ľudia, ženy, ľudia s nižším vzdelaním.
Ale teraz mi dovoľte, aby som vám na jednom konkrétnom príklade ukázal, aký je teda reálne ten postoj ľudí k rizikám, ktoré sú spojené s možnosťou straty hodnoty investície. V tom prieskume sa jeho autori pýtali respondentov, dávali takúto otázku: Predstavte si, že investujete peniaze na desať rokov, ktorá kombinácia výnosu a rizika vám vyhovuje? A teraz počúvajte, výnos ročne 1- až 1,5-násobok, ale bez straty hodnoty investícií uprednostnilo vyše 43 % respondentov, výnos 1,5- až 2-násobok s rizikom straty maximálne 10 % z hodnoty investícií uprednostnilo vyše 38 % respondentov. A teraz niektoré kategórie preskočím. A spomeniem tú poslednú kategóriu, ročne aspoň trojnásobok s rizikom ale straty až 35 % hodnoty investícií, stále je to len jedna tretina hodnoty investície, uprednostnilo iba necelých 5 %. A ešte plastickejší obraz o tom, ako sa ľudia pozerajú na riziko pri investíciách, zobrazuje ešte iná otázka. Pýtali sa respondentov toto: Predstavte si, že chcete investovať 500 000 korún, ktorú z nasledujúcich investícií si vyberiete? Tak v najlepšom prípade zisk 50 000 a v najhoršom prípade zisk 15 000 si vybralo 24 % respondentov, ale až vyše 47 % respondentov si vybralo alternatívu v najlepšom prípade zisk 80 000, v najhoršom prípade žiadny zisk, ale čo nie je určite žiadna strata. Tieto údaje sú veľavravné a hovoria veľmi presne. Čiže výrazná väčšina ľudí nie je pri investovaní ochotná akceptovať žiadne alebo je ochotná akceptovať len skutočne minimálne riziko, že by mohli o svoje peniaze prísť. Takmer štvrtina sa pri druhej otázke uspokojila radšej s nižším maximálnym možným výnosom, keď mala istotu, že jej tá investícia vynesie aspoň niečo a nič nestratí.
Dôležitým zistením tohto výskumu je, že len 8 % ľudí má u nás skúsenosti s akciovým investovaním. Polovica tu priznala, že nemá s investovaním žiadne skúsenosti. A 32 % bolo zaradených do skupiny s nejakými skúsenosťami, pričom na to, aby do tejto skupiny boli respondenti zaradení, stačilo, že títo ľudia rozumeli rozdielu medzi akciami a dlhopismi. Opäť je teda zrejmé, že reálne skúsenosti s investovaním u nás nemá vyše 80 % ľudí.
A navyše, ešte pri tejto príležitosti upozorním na dva podľa mňa dôležité momenty. V prvom rade, tento výskum sa uskutočnil ešte v priebehu roku 2008, teda v čase, keď sme nemali žiadne osobné skúsenosti s ekonomickou recesiou, globálnou hospodárskou krízou a s ich dôsledkami a kolísavosťou na burzách. Dokonca sme takúto skúsenosť nemali ani len prenesene, pretože dve generácie vyrástli v spoločensko-ekonomickom systéme, ktorý takéto krízy nepoznal, a teda deti o tom nemohli ani počuť od svojich rodičov. A po druhé, otázky mierili výlučne na investovanie, ktoré ale nikto nespájal s finančným zabezpečením v starobe čiže s peniazmi na dôchodok. A práve o to tu ide. Ako som povedal, rozprávame sa o dôchodku a v tejto súvislosti je veľmi dôležité hovoriť, že pri dôchodku je nevyhnutné, aby sme v maximálne možnej miere chránili ľudí pred rizikom, predovšetkým pred rizikom strát. Preto sa domnievam, že návrh, aby ľudia v 2. pilieri boli primárne v rizikových schémach, bez garancií, je podlý a zákerný. Ľudia s investovaním, hoci v 2. pilieri ide práve o investovanie, nie o sporenie, ako to správne povedala moja kolegyňa pani Gabániová, nemajú žiadne skúsenosti a predovšetkým majú veľmi ťažký život, mimoriadne veľa starostí. Domnievam sa, že zo strany vlády je zákerné a podlé od nich požadovať, aby pre zachovanie či získanie aspoň nejakej istoty museli robiť ešte čosi navyše, napriek tomu, že, ako som povedal, hovoríme o dôchodkovom systéme, z ktorého základnej povahy, základnej filozofie jeho vzniku a jeho existencie je jasné, že jedným zo základných princípov dôchodkového systému musí byť garancia, musí byť istota.
Vážené kolegyne a kolegovia, v tejto súvislosti si dovolím upozorniť aj na ďalší mýtus, o ktorom sa tu veľmi často hovorí. A musím povedať, že ma veľmi mrzí, že v reakcii na pána poslanca Muňka tu zazneli dokonca vyslovene vyslovené hlúposti a vyslovené lži, napr. o tom, že ruské akcie vyniesli 120 % výnosov v roku 1999 a že to je príklad, ktorý by sme mali sledovať, pokiaľ ide o 2. dôchodkový pilier, pretože ak by to naozaj bola pravda tak nechápem, prečo tie 120-percentné výnosy nemajú ľudia v 2. dôchodkovom pilieri. Je jasné, že chápeme, a je jasné, že vieme, prečo to tak je. Totiž jednoducho nie je možné, aby celých 100 %, povedzme, majetku dokonca aj v tých rastových fondoch investovali DDS-ky do akcií. Ale práve preto chcem ukázať, že argument o tom, že na jednom konkrétnom trhu v nejakom konkrétnom čase sa dosahovali napríklad z akcií obrovské výnosy, je pre diskusiu o dôchodkovom systéme vo všeobecnosti, ale aj pre diskusiu o týchto dvoch návrhoch zákonov úplne irelevantný. Navyše, treba povedať, že áno, v nejakom čase sú veľké rasty, ale v inom čase sú veľké prepady. A ani v súčasnosti sa nedá povedať, že by sa dosahovali na, povedzme, akciových trhoch také výnosy, ktoré by zabezpečovali ľuďom, že sa im vrátia aspoň nejaké straty.
To, čo si aj ty, Ľudo, povedal, že nie je pravda, že ľudia v tých systémoch nezarábajú, tak to je pravda tak z polovice. Hovorím pravdu. V týchto nejakých systémoch ľudia niečo zarábajú, ale pravda je taká, že ešte stále tie súčasné výnosy nevymazali straty, ktoré tieto systémy zaznamenali v uplynulých dvoch rokoch, predovšetkým teda v roku 2008, resp. 2009. A treba povedať, že to platí aj o akciách, aj o tom, že tá situácia aj pri podielovom investovaní v akciových fondoch je stále ešte veľmi rozkolísaná. Napr. som si našiel v českých Hospodárskych novinách informáciu, ktorá vyhodnocovala výnosnosť českých podielových fondov, čo je v princípe obdoba toho, o čo ide v 2. pilieri, za uplynulých niekoľko rokov. A zatiaľ čo napr. v roku 2008 bol prepad o 54 % v akciových podielových fondoch, v roku 2009 sa 40 % z týchto strát akoby vrátilo naspäť. Ale za prvý kvartál, presnejšie, do konca apríla tohto roku opäť akciové podielové fondy v Českej republike vykazujú stratu 1,5 %, pričom je to v porovnaní so zmiešanými dlhopisovými fondmi a s výnosmi na peňažnom trhu najvyššia strata zo všetkých podielových fondov. Takisto treba povedať, že aj v súčasnosti v priemere európske akcie ešte stále nedosiahli hodnoty, ktoré dosiahli pred krízou. Vo všeobecnosti napr. približne 38-percentný prepad európskych akcií ešte stále oproti situácii pred krízou tu je.
A tieto všetky údaje uvádzam preto, lebo chcem, aby sme vyvrátili jeden dôležitý mýtus, že keď uvoľníme v 2. pilieri investovanie do akcií, tak že nám to automaticky prinesie obrovské výnosy a neskôr obrovské dôchodky. Samozrejme, my sme za to a ten náš poslanecký návrh to obsahuje, aby sa v zákone uvoľnil priestor aj pre rizikovejšie investície. Ale upozorňujeme na to, že ani tieto rizikovejšie investície nie sú žiadnou garanciou a žiadnou istotou, ba dokonca v súčasnosti dávajú len veľmi malú nádej na to, že sa výnosy v 2. pilieri výrazne zmenia.
Zároveň čo je ale úplne kľúčové, je pre nás to, aby sa ľudia mohli dobrovoľne rozhodnúť o tom, že o garancie chcú prísť. Toto považujem za mimoriadne dôležitý moment, pretože je úplne evidentné, že, tak ako to povedal pán poslanec Brocka vo svojom vystúpení, verejnosť sa s potrebou garancií stotožňuje, o čom svedčí napr. aj nedávna anketa, ktorú, myslím, minulý týždeň zverejnili Hospodárske noviny. Samozrejme, neurobili to na reprezentatívnej vzorke, ale je to predsa len veľmi zaujímavé, pretože redaktori Hospodárskych novín vytiahli do bratislavských ulíc a oslovovali výlučne mladých ľudí, ktorí mali buď tesne pred skončením, alebo tesne po skončení štúdia na vysokej škole. A pýtali sa ich, aký je ich názor na novinky, ktoré v penzijnom systéme chystá vláda. A z oslovených iba jedna jediná, čerstvá absolventka vysokej školy, 23-ročná Martina, sa s týmito zmenami stotožnila a povedala, že si myslí, že teda by mali ľudia povinne vstupovať do 2. piliera a že by mali povinne vstupovať do negarantovaných fondov. Všetci ostatní oslovení mladí ľudia, mladí Bratislavčania, medzi nimi napr. 21-ročný mladý muž, ktorý študuje ekonómiu, sa zhodli v tom, že odmietajú, aby ich zákon nútil povinne vstúpiť do 2. piliera a aby ich zákon pripravil o garancie.
Vážené kolegyne a kolegovia, my si nemyslíme, že každý, kto bude v 2. pilieri, nevyhnutne musí požívať garancie. Ale myslíme si, že o ne nesmie prísť. Človek sa ich môže vzdať dobrovoľne, vedome, na základe dostatočného množstva informácií, na základe toho, čo v zdravotníctve nazývame informatívny súhlas. Ale musí to byť jeho vlastné dobrovoľné vzdanie sa garancií. Zákon nesmie iba na základe paragrafov ľudí o ich garancie pripraviť.
Myslím si to aj preto, lebo sa obávam, že takýto zásah by mohol byť v konečnom dôsledku aj protiústavný, pričom sa opieram o právne analýzy, z ktorých minimálne jednu si dal vypracovať aj teda Úrad vlády, Úrad vlády o tom informoval. Takže Úrad vlády si dal vypracovať analýzu možnej protiústavnosti toho, že by ľudia prišli o garancie v tých terajších fondoch. A ja som si tu právnu analýzu celkom podrobne preštudoval. A vám prečítam iba záver, že vymedzená zmena by mohla byť posúdená ako rozporná s ústavou, pričom je to tu veľmi konkrétne aj vysvetlené, nakoľko je tu vážne podozrenie, že by to takýmto spôsobom mohlo byť v rozpore s ústavou, mohlo byť považované za výraznejší zásah do právneho postavenia legitímnych očakávaní či dokonca nadobudnutých práv dotknutých sporiteľov, to znamená, že my máme aj ústavnoprávnu výhradu voči tomu návrhu, s ktorým prichádza vláda. Aj túto ústavnoprávnu výhradu považujeme za mimoriadne dôležitú a hodnú akceptovania.
Vážené kolegyne a kolegovia, áno, sme za to, aby sme veľmi zodpovedne postavili dôchodkový systém, ktorý prinesie to, čo od neho ľudia očakávajú. Ale práve preto je pre nás veľmi dôležité, aby sme prijali taký zákon o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý bude odpovedať na jasné, evidentné a, dnes to môžeme povedať, aj dokázateľné očakávania ľudí, ktorých sa dôchodkový systém týka.
A na záver mi dovoľte teda poznámku, že ak je pravda to, čo povedal pán Jurčík, že ľudia by v 2. pilieri nemali byť vodení za ručičku, tak potom nepochybne je pravda, že to, čo vy navrhujete, nie je vodenie za ručičku. Totiž vy tých ľudí viažete do pút, na krk im dávate veľkú hrubú reťaz a nasilu ich do toho 2. piliera chcete vovliecť. Ak títo ľudia majú právo na to, aby neboli vodení za ručičku, tak si myslím, že majú oveľa väčšie právo na to, aby ich niekto zviazaných do pút a do reťazí nasilu nestrčil do niečoho, o čom sa tí ľudia slobodne nerozhodli.
Práve preto, vážený pán spravodajca, vo vzťahu k vládnemu návrhu zákona podávam v zmysle rokovacieho poriadku procedurálny návrh, aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, a ak tento procedurálny návrh nezíska podporu, tak podávam ešte druhý procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, podobne ako v rozprave, keď sme o tomto zákone rokovali v prvom čítaní, rád by som využil túto príležitosť a vyjadril sa k fungovaniu a pôsobnosti Národného inšpektorátu práce, ktorý je kľúčovým orgánom v rezorte na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a ktorý - taký bol zámer aj predkladateľa - by mal byť výlučným kontrolným orgánom. Je pravda, že do značnej miery korigujúco pôsobia voči tomuto pôvodnému zámeru pozmeňujúce návrhy, ktoré predložili poslanci v rámci prerokovávania zákona vo výboroch a ktoré sú obsiahnuté, nielen obsiahnuté v spoločnej správe, ale takisto ich gestorský výbor aj odporúča prijať. Ale napriek tomu, priznám sa, že mám, skutočne využívam túto príležitosť, aby som vyjadril opäť obavy nad fungovaním Národného inšpektorátu práce a v tejto súvislosti považujem aj za veľmi nebezpečné kompetenčné posilňovanie tejto inštitúcie bez toho, aby sme riešili súčasnú situáciu, ktorá tam panuje.
K tomu, k tomuto ma vedie iná zasa príčina, ako to bolo v prvom čítaní, a tou príčinou je čosi, čo malo byť asi tlačovou správou, ktorá bola zverejnená na webovej stránke Národného inšpektorátu práce a ktorá - čo je veľmi prekvapivé - po niekoľkých dňoch z webovej stránky zmizla. Teda prekvapivé je to len potiaľ, lebo predpokladám, že k stiahnutiu tejto správy viedlo to, že si niektorí ľudia na Národnom inšpektoráte uvedomili, aké skutočne nezmysly sa riešia na vedení Národného inšpektorátu práce a tie nezmysly boli vyjadrené aj v tejto tlačovej správe.
Mám vážne obavy o fungovanie inštitúcie, na čele ktorej stoja ľudia, ktorým v skutočnosti málo záleží na plnení zákona alebo na fungovaní v súlade so zákonom a s očakávaniami, či už zákonodarcu, alebo príslušného rezortu, a oveľa viac sa sústreďujúci na politikárčenie a v tomto prípade dokonca aj vymýšľanie neexistujúcich káuz. Chápem, že k takémuto kroku ich vedú skúsenosti, ktoré v tomto rezorte zažívajú z vystúpenia jeho najvyšších predstaviteľov alebo predstaviteľov ďalších inštitúcii už takmer rok, ale napriek tomu si myslím, že takýto princíp je alebo takýto prístup je neakceptovateľný a je vhodné, aby sme naňho na pôde parlamentu upozornili.
To, o čom hovorím, je akási tlačová správa alebo informácia, ktorá sa objavila na webovej stránke Národného inšpektorátu práce 13. júna tohto roku, a chcel by som v nej upozorniť na dva momenty. Prvým je informácia alebo prosto vystatovanie sa vedenia inšpektorátu práce, ktoré tvrdí, že prostredníctvom zmien v zákone o inšpekcií práce chce dôslednejšie obmedzovať priestor na prípadné korupčné správanie v sústave inšpekcie práce. To vraj prispeje k vytváraniu rovnakých podmienok na podnikanie pre všetkých podnikateľov, čo by v zásade bolo v poriadku, ak by sa v tejto súvislosti tlačová správa neodvolávala na konkrétny prípad, za ktorý má niesť zodpovednosť bývalé vedenie Národného inšpektorátu práce, keď zvýhodňovalo niektoré spoločnosti a potom je aj popis z toho prípadu.
Nuž musím sa dôrazne ohradiť voči takejto, voči takejto komunikácii vedenia, súčasného vedenia Národného inšpektorátu práce, pretože prípad, ktorý uvádzajú, nespadá do pôsobnosti alebo do zodpovednosti bývalého vedenia Národného inšpektorátu práce, ako sa nám to súčasné vedenie inšpektorátu usiluje, ako sa nás o tom usiluje presvedčiť, pretože v skutočnosti ten prípad sa odohral síce v roku 2006, ale skôr než nastúpilo bývalé vedenie, teda to vedenie, ktoré nastúpilo po tom, čo sa ministerkou práce stala Viera Tomanová.
A musím povedať, že to, čo terajšie vedenie nazýva prejavom korupčného správania v sústave inšpekcie práce alebo prejavom zvýhodňovania niektorých spoločností, bolo v skutočnosti v súlade so zákonom pokus zaviesť systém a poriadok do prideľovania preukazov o spôsobilosti na vedenie motorových manipulačných vozíkov, ale to je, samozrejme, taký technický detail. To, čo je dôležité, je, že v roku 2006 sa skutočne vykonali kroky, ktorých cieľom bolo zavedenie jednotného vydávania preukazov, ktoré osvedčovali ľudí, aby mohli pracovať na takýchto vozíkoch, a bol to výsledok oficiálnej komunikácie a oficiálnych rokovaní a oficiálnych medzirezortných dohôd medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.
V tejto súvislosti len posledná poznámka. To, čo súčasné vedenie Národného inšpektorátu práce politizuje a hádže na hlavu bývalého vedenia NIP, ktoré bolo menované ministerkou práce Vierou Tomanovou, je v skutočnosti vec, ku ktorej sa pozitívne vyjadrila a na ktorú dala svoj súhlas aj ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Radičová listom z 19. mája 2006, a kópiu toho listu mám tu pri sebe.
Takže musím povedať, že som veľmi sklamaný a musím sa dôrazne ohradiť voči tomu, čo robí súčasné vedenie NIP na čele s generálnou riaditeľkou Janou Popovičovou, ak sa usiluje namiesto plnenia svojich pracovných povinností vytvárať akože politické kauzy, ktorých cieľom je jedine poškodiť bývalej vláde, resp. poškodiť v súčasnosti najsilnejšej opozičnej strane.
Čo ale považujem za oveľa závažnejšie z toho zverejneného dokumentu na webe NIP, je iná časť, a to informácia o príprave nových zmien v zákone tak, aby, ako to píše táto správa, aby sa dosiahli niekoľko miliónové úspory pre podnikateľov, ktoré môžu priniesť zmeny v predpisoch, ktoré upravujú dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Vážené kolegyne a kolegovia, považujem za skutočne alarmujúce, ak Národný inšpektorát práce, čiže inštitúcia, ktorá má bdieť nad dodržiavaním predpisov, napríklad aj chrániace zdravie a životy ľudí pri práci, pripravuje legislatívne zmeny, ktorých cieľom nie je ochraňovať bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci, ale ktorých prvoradým cieľom je prinášať niekoľko miliónové úspory pre podnikateľov. A to dokonca aj takým spôsobom, ktorý môže viesť k zníženiu bezpečnosti zamestnancov napriek tomu, že generálna riaditeľka sa v tejto súvislosti vyjadrila tak, že nepripustí také zmeny predpisov, ktoré by znížiť bezpečnosť zamestnancov mohli. Pritom v medializovanej informácii Národný inšpektorát práce informoval, že chce priniesť alebo chce upraviť zákon v tom zmysle, aby sa znížil počet technických zariadení, ktoré budú zaradené do kategórie s vysokou mierou ohrozenia. To sú také zariadenia, ktoré si častejšie ako iné vyžadujú pravidelné odborné prehliadky alebo odborné skúšky v niektorých prípadoch aj každý rok, čo, samozrejme, v konečnom dôsledku zvyšuje nákladovosť pre zamestnávateľov, čiže pre firmy, ktoré tieto prístroje alebo nástroje používajú.
No, ale ak je naozaj pravda to, čo deklaruje pani Popovičová, že teda takýmito zmenami predpisov nemá viesť k zníženiu bezpečnosti zamestnancov, tak potom zámer, ktorý zároveň v ďalšom odseku správy vedenie NIP deklaruje, je v príkrom rozpore s takouto deklaráciou. Totižto práve to, čo uvádza Národný inšpektorát práce ako príklad, kde by chcel zmäkčiť podmienky pre firmy, pokiaľ ide o vykonávanie pravidelných odborných prehliadok a odborných skúšok, sa týka takých strojov, ktoré sú podľa doterajších zistení Národného inšpektorátu práce alebo pri ktorých je podľa doterajších zistení Národného inšpektorátu práce najčastejšie odhaľované porušovanie predpisov, dokonca sa zaznamenáva aj rast porušovania predpisov v prípade týchto vyhradených technických zariadení a predstavujú, pritom predstavujú vysokú alebo vyššiu mieru ohrozenia bezpečnosti a zdravia pri práci.
Tento fakt som našiel v Správe o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce v roku 2010, ktorú vypracovalo už súčasné vedenie Národného inšpektorátu práce, a v tejto správe sa okrem iného uvádza, to budem citovať: "Najviac porušení predpisov bolo zistených v objekte vyhradené technické zariadenia (ďalej len "VTZ"), kde počtom 14 225 bol zaznamenaný nárast oproti roku 2009, a to o 15 %."
Vážené kolegyne, kolegovia, ak na jednej strane Správa o činnosti v oblasti inšpekcie práce v roku 2010, ktorú vypracovalo súčasné vedenie Národného inšpektorátu práce, upozorňuje, že tá alebo oná oblasť patrí medzi tie, kde bol v minulom roku zaznamenaný najvyšší, najvýraznejší nárast porušení predpisov, pričom ide o oblasť, ktorá predstavuje vysokú alebo vyššiu mieru ohrozenia bezpečnosti a zdravia pri práci, a zároveň súčasné vedenie Národného inšpektorátu práce deklaruje, že v tejto oblasti chce zmäkčiť podmienky tak, aby sa zamestnávateľom a podnikateľom, aby to prinieslo niekoľko miliónové úspory, považujem to za mimoriadne nebezpečný precedens.
Istým pozitívnym faktom je, že po niekoľkých dňoch, ako som už povedal, táto tlačová správa z webovej stránky Národného inšpektorátu práce zmizla, ale predpokladám, že dôvodom je jedine to, že si niekto vo vedení NIP uvedomil, aké dôsledky môže mať záujem alebo prosto výsledok vopred medializovať tieto zámery. V každom prípade to však neznamená, že Národný inšpektorát práce od takýchto zámerov ustupuje.
Z tohto dôvodu, vážené kolegyne a kolegovia, považujem za mimoriadne nebezpečnú prax alebo za mimoriadne nebezpečný prístup súčasného vedenia Národného inšpektorátu práce na čele s jeho generálnou riaditeľkou pani Popovičovou prijímať alebo navrhovať také zmeny, ktoré v konečnom dôsledku aj podľa zistenia samotných inšpektorov môžu viesť k ohrozovaniu bezpečnosti a zdravia pri práci zamestnancov.
Pevne verím, že je najvyšší čas, aby aj vedenie rezortu zasiahlo voči takejto praxi zo strany vedenia NIP, a myslím si, že je skutočne najvyšší čas, aby došlo k výraznej zmene v spôsobe riadenia Národného inšpektorátu práce oproti tomu, čoho sme svedkami za posledné mesiace.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dobre. Ďakujem pekne, to by mi stačilo.
Pán kolega Dostál, máte pravdu, za ten záver sa ospravedlňujem.
No, pán kolega Zajac, to, čo ste povedali na záver vo svojej faktickej poznámke, to je objektívna lož. Ja som to jasne povedal, to, čo nám prekáža, je to, že vy získavate, a to absolútne bezprecedentným spôsobom, politicko-stranícku kontrolu nad prokuratúrou, ako ste to povedali, nad verejnoprávnymi médiami, ako ste to spomínali a tak ďalej. A naopak, budem si stále stáť za tým, že v súlade s volebným zákonom ste podviedli voličov na Slovensku, a teda podvodom ste sa dostali do parlamentu. (Potlesk.)
No a to kľúčové, to kľúčové, čo chcem, čo chcem, pán poslanec Zajac, povedať, je, že to, čo nás naozaj trápi, je to, že vy ste sa rozhodli, že do verejnoprávnych médií na Slovensku dnes zavediete systém riadenia a fungovania, aký fungoval alebo aký platil v 50. rokoch v komunistických médiách na Slovensku. A to je naozaj náš problém, ktorý nám nedáva spávať a ktorý nás vždy bude nútiť, aby sme urobili všetko pre to, aby sme vám zabránili boľševickým spôsobom ovládnuť verejnoprávne médiá.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, ja by som svoje vystúpenie rozdelil na dve časti a obe budú pomerne krátke. Najskôr by som rád zareagoval aj na tú rozpravu, ktorej sme tu svedkami, a to z toho dôvodu, lebo pomerne dlho sa tu teraz diskutuje o problematike, o situácii vo verejnoprávnej televízii a ja si myslím, že táto diskusia je legitímna, práve na pôde parlamentu je legitímna, a to predovšetkým z toho dôvodu, že vy ste presadili také zmeny, že generálny riaditeľ tej zlúčenej rozhlasovej a televíznej verejnoprávnej spoločnosti je volený priamo parlamentom, a preto je logické, že o situácii v Rozhlase a televízii Slovenska sa bavíme tu. Zároveň je to legitímne preto, lebo je to verejnoprávne médium a z tohto hľadiska by aj parlament mal byť strážcom verejnoprávnosti a je dôležité, aby sme o tom, či sa nám darí budovať verejnoprávnu televíziu, mali možnosť tu aj legitímne diskutovať.
Som hlboko presvedčený, že tá diskusia reflektuje súčasnú situáciu, ktorá vo verejnoprávnej televízii nastala, a tá je charakterizovaná tým, že akákoľvek verejnoprávnosť v súčasnej televízii je potláčaná a dokonca sa stráca tak, ako to tu ešte nikdy nebývalo zvykom za dvadsaťročnú históriu alebo takmer dvadsaťročnú históriu Slovenskej republiky. A musím povedať, že je to nepochybne dôsledkom a úplne logickým a očakávaným dôsledkom politiky vládnej koalície a predovšetkým toho, čo tu prezentujú kolegovia z OKS.
Pán kolega Dostál, my musíme o vás hovoriť, aj keď vám budú vaši kolegovia vo vládnej koalícii závidieť, pretože my sa cítime, veľmi sa vám ospravedlňujem, pán kolega Galbavý, vám osobne i vášmu poslaneckému klubu, ale musíme to robiť z toho dôvodu, pretože my si mimoriadne ctíme demokratické pravidlá. A to nielen formálne, ale aj neformálne a považujeme za mimoriadne dôležité, aby sa Slovensko ďalej rozvíjalo ako skutočne moderná demokratická krajina a Slovenská republika aby sa rozvíjala ako skutočne moderný demokratický štát. A z tohto hľadiska je skutočne neprípustné, aby sme len mlčaním prešli fakt, že naozaj jedna malá strana, ktorá sa dostala do parlamentu navyše evidentným podvodom, a to preto, lebo si vydobuvávate, bojujete o také mechanizmy vašej účasti na moci, o ktorých ste pred voľbami nehovorili. Ak by ste o nich hovorili, je veľmi pravdepodobné, že by to mohlo aj ovplyvniť aj váš volebný výsledok a vašu účasť v parlamente. Tak takáto malá strana si vydobyla, má obrovský vplyv, dokonca rozhodujúci vplyv na dôležité relácie vysielané vo verejnoprávnej televízii a dostáva ich pod priamu, aj keď neformálnu stranícku kontrolu. A to, ja si myslím, že každý, kto sa vyzná aj v moderných teóriách demokratických štátov, uzná, že je neprípustné. A my ako poslanci Národnej rady sme povinní upozorňovať na to, že tu dochádza k deformácii alebo dokonca k likvidácii demokratických systémov napríklad vo vzťahu k verejnoprávnej televízii.
Pán kolega Zajac, vy ste vlastne vo svojom, v jednej zo svojich faktických poznámok veľmi presne definovali, ako si vy, alebo svojím vystúpením veľmi presne definujete, ako si vy predstavujete verejnoprávnosť. Podľa vás to, že moderátor relácie odmietne prezentovať iné názory s označením, že sú debilné, alebo akékoľvek iné, podľa vás to je v súlade s verejnoprávnosťou - a tu to vidím ako základný kameň úrazu. Lebo potom je podľa vás v súlade s verejnoprávnosťou, v tomto prípade Slovenskej televízie, aby si osoba moderátora rozhodovala o tom, aké informácie prostredníctvom verejnoprávnej televízie diváci dostanú a aké nedostanú. A toto je, samozrejme, ak je toto váš pohľad na verejnoprávnosť, tak nám nemôžte vyčítať, že takýto pohľad nás irituje a, samozrejme, že vyvoláva z našej strany aj isté emócie, ako som už povedal, my sme a považujeme sa za veľmi silne demokraticky mysliacich politikov a z tohto dôvodu akékoľvek útoky proti demokratickým mechanizmom v nás vyvolávajú, áno, aj emocionálne, nielen racionálne reakcie.
Aj diskusiu, ktorú z vašej strany vediete, alebo vaše postoje, ktoré vediete k tejto problematike, charakterizuje to, čo ste povedali v tej poslednej vašej faktickej poznámke, keď ste pánovi Čížovi vyčítali, že podľa vás nikto nemohol v 50. rokoch sa beztrestne prihlásiť za amerického vlastenca.
Tak ja vám teraz poviem, čo povedal pán poslanec Číž v tej jednej vete. Povedal: "Je to také isté, ako v 50. rokoch sa kdekto usiloval sa hlásiť za ruského vlastenca."
Ja si myslím, že to, čo by som opravil ja v jeho vystúpení, bolo namiesto slova "ruského" "sovietskeho".
V každom prípade on ani náhodou nehovoril o tom, že by sa v 50. rokoch niekto vyhlasoval za alebo mohol vyhlasovať za amerického vlastenca, ale pre vás, ale vy ste celú svoju faktickú poznámku postavili na tomto jednom fakte, ktorý - ako som práve ukázal citovaním pána poslanca Číža - je jednoducho nepravdivý.
A to je ďalší problém nielen teda vašej politiky vo všeobecnosti, ale aj vašej politiky vo vzťahu k verejnoprávnym médiám, že vy si jednoducho vymyslíte niečo, čo vyhlásite za fakt a na základe toho faktu potom prezentujete nejaké stanoviská, prezentujete nejaké postoje, ako by ten fakt bol pravdivý. A tento systém aj prezentovania rôznych vecí vo verejnoprávnej televízii je, samozrejme, neprijateľný. Musíte opäť chápať, že pre nás je neprijateľné šíriť lži zámerné, evidentné a vedomé lži prostredníctvom verejnoprávnej televízie.
No a ja sa, samozrejme, nebudem teraz už bližšie vyjadrovať k tej jednej relácii, o ktorej sa tu hovorí. Ja som ju považoval aj za predošlej vašej vlády za skutočne stoku slovenskej žurnalistiky a myslím si, že v tomto smere sa aj po nástupe opäť pravicovej vlády nič nezmenilo, len táto stoka sa vrátila na obrazovku verejnoprávnej televízie.
Teraz mi dovoľte pár slov povedať k meritu veci a k tomu, čo my sme najzásadnejšie napádali v novele zákona, ktorý nám pán prezident vrátil, a to je to právo na odpoveď. Ja sa domnievam, že právo na odpoveď je veľmi užitočná inštancia v zákone, a to nielen pre tých, ktorých sa dotýka, ktorým je toto právo priznané, či už sú to politici, alebo občania, alebo ktokoľvek iný. Ja si osobne myslím ako človek, ktorý má za sebou vyše pätnásťročnú novinársku prax, že právo na odpoveď je veľmi užitočný nástroj aj v prospech novinárov. Právo na odpoveď aj totiž pre novinára, právo na odpoveď totižto novinára tlačí k zodpovednosti za to, čo vyprodukuje.
Vo všeobecnosti musím povedať, že ja vnímam ako najväčší problém médií, a to nielen verejnoprávnych a nielen na Slovensku, že sa stráca zodpovednosť novinára za svoj produkt. V podstate je to podobné ako pri ratingových agentúrach. Môžte takmer čokoľvek napísať, môžte takmer čokoľvek povedať, takmer čokoľvek ukázať a v podstate neexistuje žiadna reálna zodpovednosť, ktorú by ten novinár potom niesol za to, ak sa ukáže, že tá informácia bola nepravdivá, či už úmyselne, alebo neúmyselne.
Právo na odpoveď nie je inštitútom, ktorý má zabrániť nejakým zlomyseľným alebo úmyselným manipulatívnym lžiam v médiách. Ale právo na odpoveď je práve možnosťou nastavovať zrkadlo práci novinára. A ja som hlboko presvedčený o tom, že každý, každý zodpovedný novinár privíta taký inštitút v tlačovom zákone, ktorý mu nastavuje zrkadlo a ktorý umožňuje aj jeho posúvať ďalej v jeho novinárskej práci, posúvať ho ďalej pri spracovávaní informácií, rozširuje mu obzor a rozširuje mu samému možnosti získavať informácie k problematike, ktorej sa tento novinár venuje alebo ku ktorej sa v tom konkrétnom prípade vyjadril.
Ja už som v druhom čítaní k tomuto zákonu hovoril o tom, že navyše nie je pravda, že by právo na odpoveď akokoľvek negatívne zasahovala do práce novinára. Nijakým spôsobom to nie je obmedzujúce. Právo na odpoveď nijakým spôsobom neovplyvňuje novinára, nevytvára akúsi kvázi cenzúru a nijakým spôsobom ho neobmedzuje v tom, aby šíril vlastné myšlienky, názory a podobne, ale vytvára možnosť zaviesť istý balans a vyváženosť informácií, ktoré sú v médiách ponúkané. A to si myslím, že je oprávnené zabezpečovať takúto vec zákonom aj v prípade, že ide o súkromné médiá, pretože si myslím, že je správne, ak spoločnosť, ak štát prostredníctvom zákonov reguluje aj isté súkromné činnosti. Napokon, v zákonodarstve by sme našli veľa takých ustanovení, ktoré regulujú, ktoré obmedzujú, ak chcete použiť toto slovo, súkromnú činnosť, napríklad podnikateľskú, a to preto, lebo týmito obmedzeniami je prezentovaný nejaký verejný záujem.
A ja som hlboko presvedčený, že zachovávať demokraciu, skutočnú, modernú, fungujúcu demokraciu v každej spoločnosti a v každom štáte je natoľko hodným verejným záujmom, aby sme v mene tohto verejného záujmu zasiahli aj prostredníctvom tlačového zákona, možno i s tým obmedzujúcim spôsobom vo vzťahu k médiám, ale opakujem, nie obmedzujúcim spôsobom vo vzťahu ku konkrétnemu novinárovi a k jeho konkrétnemu novinárskemu výstupu.
Takže chcem vás vyzvať, aby ste sa stotožnili s pripomienkami pána prezidenta, a skutočne vás chcem vyzvať, aby ste všetci podporili zachovanie inštitútu práva na odpoveď v našom zákonodarstve. Je to aj teda pre politikov. Je to skutočne moderný nástroj, ktorý zabezpečuje objektívnosť a širokospektrálnosť informácií, ktoré sa dostávajú k občanom. A iba skutočne objektívne a pravdivo informovaní občania môžu naplno využívať svoje občianske práva, stávajú sa plnoprávnymi a hodnotnými občanmi a môžu skutočne naplno využívať svoje postavenie občana na účasti na veciach verejných.
Toto je naším zámerom, preto obhajujeme právo na odpoveď, a preto sme presvedčení, že vyhodenie práva na odpoveď aj pre politikov z toho zákona je v rozpore s demokratickými tradíciami a v rozpore so záujmom udržiavať moderný, demokratický politický systém na Slovensku.
Ďakujem pekne, kolegyne a kolegovia. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán predseda Štefanec, ak by celý parlament hlasoval tak o Lisabonskej zmluve, ako hlasovala vaša strana v čase, keď sa Lisabonská zmluva prijímala a keď sa o prijatí Lisabonskej zmluvy rozhodovalo v tomto parlamente, tak dnes by ste nemali čo novelizovať, nemali by ste čo implementovať a nemali by ste ani aké zmeny vniesť do nášho právneho poriadku.
Takže ak nám pripomínate, kto ako hlasuje teraz o zmene ústavy, tak ja vám pripomínam, ako vy ste hlasovali o Lisabonskej zmluve, ako ste z Lisabonskej zmluvy chceli urobiť zdrap papiera a urobili ste z nej rukojemníka vašich vlastných vnútrostraníckych, vnútropolitických vydieračských plánov a zneužívali ste Lisabonskú zmluvu.
Takže dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu našej strany si od vás dôrazne vyprosil takéto výčitky, pretože chcem zopakovať, keby všetci mali postoj SDKÚ, tak dnes Lisabonská zmluva ani len nie je. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, pán kolega, na to, čo vy hovoríte, platí to staré slovenské, že ja o koze, ty o voze. Lebo ja si, samozrejme, uvedomujem, v akej situácii je slovenské hospodárstvo, ale my teraz hovoríme o politickom dokumente. A ja vám opäť musím zopakovať, že vy v tomto politickom dokumente, ktorý ako vláda idete predložiť alebo predkladáte do Bruselu, vy sa zaväzujete alebo sľubujete, že urobíte také zmeny, na ktoré neexistuje politická zhoda vo vládnej koalícii. To vám opakujem. Vy ste poslancom za SaS, vaša strana povedala, že nepodporí už žiadne ďalšie zvyšovanie daní, a v tomto dokumente v časti, ktorá sa začína vetou: "V roku 2012 sa počíta s...", sa okrem iného počíta aj so zvyšovaním viacerých daní. A na to som chcel upozorniť, že vy jednoducho idete sľúbiť do Bruselu alebo sľubujete v tomto materiáli do Bruselu niečo, čo je v rozpore s politickou realitou. To znamená, na čom v skutočnosti vy ako vládna koalícia nie ste dohodnutí.
No a viete, ak už teda hovoríte o nejakej realite, tak musím vám povedať, že toto je aj v rozpore s ekonomickou realitou mnohokrát, lebo mimoriadne som sa pobavil napríklad na tom, že reformou dôchodkového systému chcete vyriešiť problém, ktorý ste tu charakterizovali, že kým v súčasnosti pripadá na jedného obyvateľa v poproduktívnom veku šesť ľudí v produktívnom veku, o 50 rokov to bude už len jeden a pol. No, ale povedzte mi, čo chcete s týmto urobiť, ako s dôchodkovým systémom? To potom, keď tu nebudú žiadni pracujúci, že už pomaly tu nebude nikto robiť, tak povedzte mi, za čo budeme míňať tie naše švajčiarske dôchodky z Idruhého piliera? Vy si myslíte, že dôchodkovým systém spôsobíte, že sa nám zväčší počet pracujúcich v tejto krajine? To asi ťažko.
Takže vy síce máte tu prosto naplánované nejaké veci, ale musím povedať, že toto, čo tu máte naplánované, mnohokrát nemá s realitou nič spoločné.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, podobne ako na zasadaní európskeho výboru, keď sme preberali tento materiál, budem aj teraz v podstate veľmi stručný z viacerých dôvodov, ale predovšetkým teda uvedomujem si, že jednoducho toto je vizitka vládnej koalície, a myslím si, že do značnej miery to presne charakterizuje, akým spôsobom súčasná vládna koalícia funguje a ako sa ujala moci a, samozrejme, že tento dokument je zaujímavý aj z toho hľadiska, lebo čiastočne nám aj zobrazuje vlastne spôsob, akým si predstavuje súčasná vládna koalícia konsolidáciu verejných financií.
Ja sa zameriam len na dva konkrétne body, ktoré sa tiahnu celým týmto dokumentom, a tým prvým bodom je problematika dôchodkového systému. Nebudem úplne podrobne rozoberať, tak ako pomerne podrobne sú tu naplánované a rozobraté viaceré plány súčasnej vládnej koalície, pokiaľ ide o zmeny v dôchodkovom systéme, ale musím povedať, že to, čo sa v dokumente o vplyve, teda vplyve toho dôchodkového systému, na aký chce dôchodkový systém zmeniť táto vládna koalícia, čo sa hovorí o jeho vplyve na verejné financie. To sú iba báchorky a z tohto hľadiska by som sa pripojil k môjmu predrečníkovi pánovi poslancovi Burianovi. Musím povedať, že ja začínam mať pocit, že to plánovanie pred novembrom 1989 sa ešte viac držalo reality, ako sa drží plánovanie v súčasnosti.
V prvom rade musím povedať, že predstava, že tie zmeny, ktoré chcete urobiť v dôchodkovom systéme, pokiaľ ide o druhý pilier, "zabezpečia", ako sa to píše tu, v tomto dokumente, "dlhodobú udržateľnosť verejných financií", je naivná a ja som hlboko presvedčený aj o tom, že nezmyselná, pretože to, čo chcete v druhom pilieri likvidovať, sú predovšetkým garancie účastníkov druhého piliera. Ja mám veľmi vážne, treba jednoznačne povedať, že neexistujú dnes dôkazy, a to ani z krajín, ktoré už dlhodobo majú takýto dôchodkový alebo obdobný dôchodkový pilier, ako je ten náš druhý, alebo aký si ho predstavuje vládna koalícia. Neexistuje žiadny empirický dôkaz, že naozaj takýto dôchodkový systém by mohol skutočne dlhodobo pôsobiť stabilizačne na udržateľnosť verejných financií, ba dokonca som hlboko presvedčený o tom, že napríklad zrušenie garancií v druhom dôchodkovom pilieri je krokom, ktorý z dlhodobého hľadiska pôsobí proti stabilizácii verejných financií a naopak, myslím si, že v konečnom dôsledku môže vážne zalomcovať verejnými financiami v čase, keď začnú odchádzať do penzie veľké skupiny účastníkov dôchodkového kapitálového investovania. Pretože ak naozaj nebudú existovať ani minimálne garancie, ktoré sme my do toho druhého piliera vniesli, a to sú tie garancie, ktoré zabezpečujú účastníkom kapitálového dôchodkového investovania, aby dostali naspäť aspoň tie financie, ktoré do toho druhého piliera vložili, tak som presvedčený, že tu vážne riskujeme v budúcnosti, že jednoducho sociálny systém bude výrazne nabúraný obrovskou masou chudobných dôchodcov, ktorým tento dôchodkový systém nezabezpečí dostatočné dôchodky.
To sa, samozrejme, viaže aj na ten plán, ktorý je aj v programovom vyhlásení vlády, to znamená stanoviť nejakú úroveň minimálneho dôchodku, s čím v zásade súhlasíme, ale musím povedať, že skutočne, ak na jednej strane budete vnášať destabilizujúce prvky do druhého piliera a na druhej strane budete chcieť garantovať nejaký minimálny dôchodok, tak sa veľmi jednoducho môže stať, že niektorá z budúcich vlád bude musieť radikálnym spôsobom zvyšovať schodok verejných financií, pretože bude potrebovať obrovské objemy peňazí, aby udržala na nejakej prijateľnej úrovni životnú úroveň dôchodcov, ktorí jednoducho v druhom pilieri vďaka tomu, že odtiaľ zmiznú garancie, nedokážu z druhého piliera získať dosť peňazí na to, aby mali nejaký slušný dôchodok, prípadne aby mali nejaký minimálny dôchodok, ktorý chce štát garantovať.
Takže ja musím povedať, že na viacerých miestach, nebudem to citovať zo všetkých miest, na ktorých sa to v tom dokumente nachádza, ale na viacerých miestach opakujete, opakujete teda túto, inak vlastne empiricky zatiaľ nepotvrdenú tézu, že tými úpravami, ktoré chcete urobiť v dôchodkovom pilieri, pokiaľ ide o jeho druhý, v dôchodkovom systéme, pokiaľ ide o jeho druhý pilier, zabezpečíte dlhodobo udržateľnú udržateľnosť verejných financií. Opakujem, podľa môjho názoru, naopak, z dlhodobého hľadiska verejné financie, udržateľnosť verejných financií vážne ohrozujete.
Pokiaľ ide o prvý pilier, musím povedať, že tam ma zaujalo to konštatovanie alebo tie plány, ktoré tu vláda prezentuje, a z tohto hľadiska sa tu dostávame k takému dôležitému momentu. Ja mám vážne pochybnosti o dôveryhodnosti tohto dokumentu. A keďže tak ako pán minister a podpredseda vlády vo svojom úvodnom vystúpení hovoril, že toto je dokument, ktorý predkladá Slovenská republika oficiálne, vlastne do Bruselu, som hlboko presvedčený, že v tomto dokumente zavádzate a klamete európske inštitúcie. A poviem aj, prečo si to myslím. Na mieste, kde sa štvrtýkrát tento dokument venuje problematike dôchodkového systému, sa okrem iného píše: "Druhým kľúčovým cieľom vlády je stabilizovať dôchodkový systém na Slovensku. Z pohľadu indikátora S2 je podstatných predovšetkým päť zmien." A potom je tam vymenovaných päť zmien a ja musím povedať, že minimálne o troch z nich v skutočnosti neexistuje politická zhoda ani vo vládnej koalícii.
Takže vy posielate do Bruselu dokument, v ktorom hovoríte, že idete urobiť nejaké zmeny, ktoré sa týkajú prvého dôchodkového piliera, ale v skutočnosti už keby som menoval ten prvý bod - prechod na inflačnú valorizáciu dôchodkov, v skutočnosti sľubujete Bruselu uskutočniť také opatrenia v priebehu najbližších troch rokov, na ktorých nie ste ani vo vládnej koalícii dohodnutí, resp. o ktorých už doteraz minister informoval, dokonca, mám na mysli pána ministra práce pána Mihála, informoval alebo dokonca sa ich pokúsil urobiť na sklonku minulého roka a boli ste to vy, vládni poslanci, kto ste v poslednej chvíli tesne pred hlasovaním stiahli zmenu spôsobu valorizácie z novely zákona o sociálnom poistení.
Takže napríklad toto je konkrétne bod, kde sa ukazuje, že vy vlastne v tomto programe stability sľubujete Bruselu, že vykonáte zmeny, na ktorých v skutočnosti neexistuje politická dohoda ani vo vládnej koalícii, a naopak, naše stanovisko ako najväčšej opozičnej strany je známe. My nesúhlasíme s tým, aby ste takýmto spôsobom zasahovali napríklad do toho valorizačného mechanizmu. Tam je to aj pomerne podrobnejšie, je to tam potom popísané. Napríklad to zavedenie väzby medzi dôchodkovým vekom, očakávanou dĺžkou života, resp. zavedenie väzby medzi indexáciou aktuálnej dôchodkovej hodnoty a podielom medzi dôchodcami a prispievateľmi do systému. Toto je napríklad vec, ktorú už avizoval tento rok, asi pred mesiacom a pol, pán minister Mihál a asi po troch týždňoch to stiahol, opäť reflektujúc nesúhlasné hlasy z prostredia vládnej koalície.
Mimochodom, takýchto momentov som v tomto dokumente našiel viac. Napríklad vláda v tej časti, kde opisujete, s čím počítate, s akými zmenami počítate v roku 2012, hovoríte tam o ďalšom zvyšovaní daní, hovoríte tam o zavádzaní nových daní. Napríklad sa tam hovorí o tom, že vláda chce navrhnúť nové daňové povinnosti. To je napríklad tá spotrebná daň na víno, na pivo a podobne. Ale my sme len prednedávnom boli konfrontovaní s veľmi jasným, jednoznačným a verejným záväzkom strany Sloboda a Solidarita ako druhého najsilnejšieho vládneho subjektu, ktorý jasne povedal, že nepodporí žiadne ďalšie zvyšovanie daní. No ale vy plán v Programe stability staviate aj na ďalšom zvyšovaní daní, s ktorým počítate od roku 2012. Ja nechápem, ako je možné, že takéto niečo, takýto prísľub, takýto plán dáte do oficiálneho dokumentu, ktorý posielate do Bruselu, hoci je jasné, že druhá najsilnejšia vládna strana takéto opatrenia odmieta a povedala to aj verejne.
Ja som už povedal, že stanovisko SMER-u je aj v tomto smere úplne jasné. Samozrejme, že to, čo hovoril pán kolega Burian, čo sa týka Zákonníka práce, tam sú viaceré veci, ktoré sa, ale pravdepodobne vám podarí pretlačiť v parlamente a podarí sa vám ich dosiahnuť, ale musím povedať teda, že sú to veľmi nebezpečné plány, ktoré, som o tom presvedčený, budú pôsobiť destabilizačne, a to nielen na ekonomiku, ale aj na celú spoločnosť.
Mimochodom, rovnako ako pána poslanca Buriana, aj mňa mimoriadne zarazilo, ja by som teda nepovedal, že mňa pobavilo, ale zarazilo to, že súčasná vláda sa ani netají tým, že vlastne si chce len vylepšiť štatistiky nezamestnanosti tým, že bude exportovať nezamestnaných do zahraničia, najmä teda do Rakúska a Nemeckej spolkovej republiky, čo mi je jasné, že to chcete urobiť, lebo tento osvedčený recept ste vyskúšali aj v rokoch 2004 - 2006, keď sa vám darilo znižovať nezamestnanosť predovšetkým tým, že vďaka hospodárskemu rastu v západnej Európe tisíce a desaťtisíce slovenských nezamestnaných odchádzalo pracovať do zahraničia, a tak som konečne pochopil, aký teda máte recept na nezamestnanosť. Budete exportovať nezamestnaných predovšetkým do Rakúska a do Nemeckej spolkovej republiky.
Musím povedať, že vo svetle toho, čo sa vám podarilo za necelý prvý rok vládnutia, ma zase už celkom ako aj pobavilo to, že z hľadiska negatívneho vplyvu na ekonomický rast bude výrazné zníženie deficitu tlmené očakávaným vyšším čerpaním európskych fondov. No, musím vám pripomenúť, vážení vládni kolegovia, že ste odmietli na začiatku tejto schôdze návrh nášho poslanca pána Vážneho, ktorý navrhoval, aby sme do programu zaradili uznesenie, ktorým by sme uložili pani premiérke informovať o tom, v akom stave je čerpanie európskych fondov. Ja ako člen výboru pre európske záležitosti, na ktorom o týchto otázkach debatujeme, vám musím povedať, že je to katastrofa a skutočne môžte počítať s tým, že nepodarí sa vám žiadne negatívne vplyvy tlmiť očakávaným vyšším čerpaním fondov Európskej únie. Podľa toho doterajšieho vývoja skôr by ste mali počítať s niečím úplne iným.
Ešte k tomu valorizačnému mechanizmu. Ja by som bol naozaj rád, keby ste nám povedali, kedy vlastne tieto zmeny chcete predložiť do parlamentu, pretože vy ste napríklad zmenu valorizačného mechanizmu, to je samostatný odsek, ktorý má osobitný názov, ste zaradili do časti, ktorá sa začína: "V roku 2012 sa počíta s..." Takže v roku 2012 počítate s tým, že sa teda podarí zmeniť valorizačný mechanizmus, no ale ak to má byť od 1. januára príslušného kalendárneho roka, ako to tu píšete, tak to znamená, že už teraz to má byť zmenené. Vy dokonca sa aj tvárite, že viete, ako je to zmenené, ako to chcete zmeniť. Vážení, ja si myslím, že by bolo naozaj veľmi seriózne, keby ste konečne verejnosti teda povedali, že vy už ste vlastne dohodnutí, žiadna verejná diskusia nebude a že vy už viete, že od 1. 1. 2012 zmeníte valorizačný mechanizmus, a už aj viete, akým spôsobom to chcete urobiť.
Samozrejme, tiež tak sa pripájam k tomu, čo hovoril pán poslanec Burian, toto je skutočne dokument, ktorý naplno odhaľuje váš spôsob šetrenia alebo znižovania deficitu verejných financií, a to na úkor občanov. Ja už tu nebudem teraz pre krátkosť času menovať, čo všetko ste vy sami napísali, ako ste ošklbali ľudí zvýšením cien diaľničných nálepiek a že ste na tom získali 14 mil., o 160 mil. ste v poistnom systéme na poistnom v sociálnom a zdravotnom poistení získali, na dani z príjmov fyzických osôb ste ošklbali ľudí o 45,5 mil., na spotrebnej dani z tabakových výrobkov o takmer 16 mil. a tak ďalej a tak ďalej. Ale vy v tom mienite ďalej pokračovať, tu chcete ušetriť každoročne v sume 8 176 000 ročne plus ďalších takmer 11 mil. na pedagogických zamestnancoch, aby ste ušetrili na ich rekondičných pobytoch. Dokonca, ako som sa dozvedel, už je definitívne aj rozhodnuté o tom, že vláda pripraví, a to opäť má platiť od roku 2012, zmenu systému, ktorý sa bude vzťahovať na nových príslušníkov prijatých do ozbrojených síl, a to má byť zmena systému sociálneho zabezpečenia týchto silových zložiek a takisto to chcete spustiť od 1. 1. 2012, hoci zatiaľ sme nepočuli ani žiadny alebo nemáme v parlamente žiadny konkrétny návrh, čo opäť považujem za veľmi nekorektné.
Napokon, vážené kolegyne a kolegovia, myslím si, že naozaj podľa princípu, čo sa babe chcelo, to sa babe snilo, sú tu aj plány, pokiaľ ide o zdravotníctvo. Na jednej strane tu tvrdíte, že nemocnice by sa mali po oddlžení transformovať na akciové spoločnosti a dostať sa tak do prostredia s tvrdšími rozpočtovými obmedzeniami. Na druhej strane prax nám ukazuje, že to sú práve súkromné akciové spoločnosti v zdravotníctve, ktoré ako prvé museli zaviesť poplatky, pretože jednoducho bez ďalších poplatkov je ten systém, ktorý vnášate do zdravotníctva, absolútne neudržateľný. A takisto hovoríte o tom, že budete znižovať ceny liekov tým, že umožníte predávať lieky bez predpisu aj mimo lekární. To je opäť ďalšia vec, o ktorej, pokiaľ dobre viem, neexistuje zhoda ani vo vládnej koalícii. A naopak ministerstvo zdravotníctvo vyjadrovalo pochybnosti o tom, že či je možné alebo účelné zavádzať takýto systém a aký bude mať efekt.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto sú len zhruba niektoré stručné výhrady voči tomuto materiálu, ktorý nám pán vicepremiér a minister financií predkladá. A ja na záver chcem opäť povedať, že toto je materiál, ktorý ak nezoberiete veľmi vážne, tak sa na ňom môžte celkom slušne pobaviť. Ak ho beriete veľmi vážne, tak vás musí zaraziť nielen to, čo vláda plánuje, ale najmä to, že, ako to povedal pán poslanec Kažimír, toto je v hlbokom rozpore so slovenskou politickou realitou. Opakujem, tento dokument zavádza a klame bruselské inštitúcie, pretože v ňom sľubujete veci, na ktorých nielenže neexistuje zhoda vo vládnej koalícii, ale sľubujete veci, o ktorých je známe, že niektoré koaličné subjekty takéto opatrenia tvrdo, jednoznačne a verejne odmietajú. To znamená, že vy ich nemôžte sľúbiť, pretože nemáte zabezpečené prostredie na to, aby ste tieto zmeny dokázali urobiť.
Považujem to za mimoriadne neseriózny prístup, s ktorým vy prichádzate aj k mnohým iným veciam a najmä teda tým, ktoré sa týkajú Bruselu a takisto to považujem za mimoriadne nebezpečný prístup. A to je dôvod, pre ktorý ja takisto odmietam hlasovať, aj keď, samozrejme, to uznesenie veľmi také nemá nejakú veľkú silu, keďže to máme len zobrať na vedomie, tento materiál. Ale musím povedať a chcem vás všetkých, kolegyne a kolegovia, vyzvať, takýto materiál bola by veľká hanba Národnej rady, keby sme takýto materiál čo i len zobrali na vedomie. Skutočne ho treba odmietnuť, možno vrátiť na prepracovanie vláde, ale rozhodne bola by veľká hanba, keby sme hlasovali za uznesenie, tak ako ho máme k tomuto materiálu navrhnuté.
Ďakujem pekne za pozornosť.