Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.7.2011 o 13:24 hod.

Mgr.

Branislav Ondruš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2011 14:02 - 14:04 hod.

Branislav Ondruš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Jednu takú všeobecnú otázku k tým prieskumom alebo tak, ja musím upozorniť, že keď vláda Roberta Fica alebo pani Tomanová ako ministerka pripravovala novelu Zákonníka práce, tak ten návrh bol predložený na celospoločenskú diskusiu, teda bol skôr, než sa začal riadny legislatívny proces, bol ten návrh zverejnený. Prišlo vyše 10-tisíc pripomienok, a teda bolo spracovaných vyše 10-tisíc pripomienok od občanov, aj radových, jednoducho takých, ktorí by v riadnom legislatívnom procese nemali šancu.
A rád by som povedal pár slov ešte teda, je tam veľa vecí, ale k tomu návrhu, aby počas sviatkov boli zatvorené obchody. Ja si myslím po prvé takto, ja si myslím, že to naozaj nijakým spôsobom, zásadným spôsobom nezasiahne do toho životného štýlu, ktorý si spomínal. Lebo zoberme si, že oproti dnešku by to znamenalo, že budú zatvorené obchody, ale hovoríme len o maloobchode, hej, hovoríme o potravinách, ja neviem o nejakých butikoch napríklad a podobne, bude sa to týkať oproti dnešnému stavu 7 dní navyše, oproti súčasnému stavu 7 dní navyše v priebehu celého roka.
Ja si skutočne nemyslím, že 7 dní z 365, keď si nebudú môcť ísť ľudia kúpiť chlieb alebo aj topánky, alebo napr. oblečenie, výrazne nejak zasiahne do ich možností zásobovania, teda zabezpečiť si všetky tieto tovary alebo prípadne nejaké služby. Ale služby ani nie, to sa proste týka maloobchodu, čiže tovaru. Čiže, rozumieš, 7 dní navyše oproti dnešnému stavu, keď budú za celý rok zatvorené obchody, tak to skutočne nemôže tých ľudí obmedzovať. Naopak, pre tých ľudí, ktorí v tých obchodoch pracujú, to bude obrovské plus, že môžu, tak ako väčšina spoločnosti, stráviť ten čas spolu so svojimi rodinami, so svojimi deťmi a podobne. A v nijakom prípade to neohrozuje cestovný ruch, pretože všetko ostatné, nech sú to nejaké herne, kolkárne, nech sú to kúpaliská a podobne, to všetko bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2011 13:24 - 13:26 hod.

Branislav Ondruš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, samozrejme, bolo by dôležité vedieť, ku ktorému konkrétnemu ustanoveniu ona povedala, že je to v poriadku.
Ale platia, to je aj informácia pre vás, pán kolega Somogyi, platí, že to, čo som citoval, to som skutočne citoval z vystúpení konkrétnych ľudí, preto som ich menoval, preto to boli citáty. Z tejto konferencie vyšiel zborník, takže vám ho môžem ukázať a nič z toho, čo som hovoril, som si nevymyslel, nič z toho som nezneužil alebo neprekrútil, opäť môžem vám ukázať zborník, aby ste videli.
Ja, samozrejme, súhlasím s tým, že môžu byť rôzne názory a pohľady na tie riešenia, ktoré v novele Zákonníka práce sa nachádzajú, ale usiloval som sa vychádzať práve preto z prednášok alebo z postojov, z názorov ľudí, ktorí sa tomu profesionálne venujú, aby sme udržali tú debatu v takej tej vecnej rovine.
Samozrejme, ja som niekoľkokrát hovoril, že vravím napríklad o predstave neoliberálov, tá je legitímna, veď ja nehovorím, že vy nemôžte mať iné predstavy, ako máme my. Ja len som vysvetľoval, v čom spočívajú rozdiely medzi našimi pohľadmi a vašimi pohľadmi.
A opakujem, v tomto sa naozaj musím ohradiť, že by som niečo prekrúcal alebo že by som pri niečom klamal alebo niečo zneužíval. Tá informácia, ktorú povedal pán minister, je, ako sme všetci počuli, z dnešného rána z 9.00 hodiny. Ja som používal materiály, ktoré odzneli pred niekoľkými mesiacmi na konferencii, ale upozorňujem, tá konferencia bola špeciálne organizovaná k tejto novele Zákonníka práce a vyberal som si také veci, v ktorých sa prednášatelia vyjadrovali k bodom, ktoré doteraz v tej novele zostali a nezmenili sa ani po prerokovávaní novely vo výboroch.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2011 13:20 - 13:22 hod.

Branislav Ondruš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
No, začnem od konca. Presne to som sa usiloval pri tom príklade zo Srbska, pán kolega Marcinčin, povedať, že ak máme zatraktívniť Slovensko a posilniť jeho konkurencieschopnosť, tak je tu obrovské množstvo problémov, ktoré nijakým spôsobom nezmeníme, keď budeme akokoľvek meniť Zákonník práce, lebo s pracovným zákonodarstvom jednoducho nesúvisia.
Pani kolegyňa Blahová už zdrhla, no ale musím povedať, že asi nečítala naozaj za celý čas, čo ma prekvapuje, keďže je podpredsedníčkou sociálneho výboru, ten návrh. Práve návrhy alebo práve cieľ nestanoviť v Zákonníku práce jasné pravidlá, ale všetko ponechávať akože na dobrovoľný dialóg medzi zamestnancom a zamestnávateľom je práve výsledkom tejto novely zákona, to znamená, že práve, alebo poviem takto, práve výsledkom takýchto postupov bude to, že zo zamestnanca a zo zamestnávateľa budú neskutoční, nekoneční rivali, ktorí sa v kuse budú musieť hádať, preťahovať, handrkovať a podobne. Pretože namiesto toho, aby tento zákonník stanovil jasné pravidlá, o ktoré sa už hádať nikto nebude musieť, tak namiesto toho práve vy chcete, aby sa podľa možností žiadne presné pravidlá nestanovovali alebo aby sa čo najviac nechávalo na tom handrkovaní a doťahovaní sa medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
No a pán kolega Kaník, ktorý tiež, samozrejme, zdrhol, no, musím povedať, že keď som si pripravoval toto vystúpenie, tak asi z dvoch tretín, preto som aj zdôrazňoval, citujem, citujem a hovoril som tie zdroje, asi z dvoch tretín som ho pripravil podľa záverov, podľa vystúpení odborníkov na medzinárodnej konferencii k problematike tejto novely Zákonníka práce, ktorá bola len prednedávnom na Trnavskej univerzite. Takže ak skutočne to, že ja citujem aktuálnych odborníkov, ktorí sa vyjadrovali k aktuálnemu návrhu, je úroveň Kim Ir-sena, Marxa alebo Engelsa, tak ja si skutočne už neviem predstaviť, s čím tu už mám vystúpiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.7.2011 12:54 - 13:15 hod.

Branislav Ondruš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, začíname posledné kolo rozhodovania a rokovania o základnej pracovnoprávnej norme v slovenskom zákonodarstve. Vládny návrh novely Zákonníka práce je zlým, škodlivým, nebezpečným a protimoderným, ak môžem takéto slovo v slovenčine použiť, počinom. Je v rozpore so zásadami, ktoré uznáva a rešpektuje Európska únia. Tá Únia, ktorá podporuje liberalizáciu trhov, liberalizáciu obchodu a podnikania, tá Únia, na ktorej odporúčania sa priam s detinskou radosťou odvolávate, keď idete škrtať, oberať ľudí o peniaze a likvidovať garancie v dôchodkovom systéme.
Pracovné právo je od samotného začiatku, ale aj dnes ponímané v Európskej únii ako ochranárske právo, a to vo vzťahu k zamestnancom, ale aj k širšiemu okruhu pracujúcich za mzdu, resp. jej obdobu. Preto aj popredná slovenská odborníčka na pracovné právo prof. Helena Barancová v Zborníku vedeckých príspevkov o flexibilite pracovného práva a novom systéme sociálnej bezpečnosti upozorňuje, že vývoj pracovného práva len podľa predstáv krajného neoliberalizmu je neakceptovateľný. Profesor Kompa, generálny spravodajca na Európskom kongrese pracovného práva a sociálneho zabezpečenia v Paríži už v roku 2006 zhrnul, čím sa tento neakceptovateľný neoliberálny vývoj vyznačuje:
1. vylúčenie rozširovania kolektívnych zmlúv,
2. zrušenie kolektívneho vyjednávania na vyššej úrovni,
3. možnosť kolektívnymi zmluvami dohodnúť odklon od minimálnej zákonnej požiadavky,
4. rozširovanie práv manažmentu riadiť podnik minimalizáciou práv zamestnancov,
5. nové individuálne zmluvy so zníženou sociálnou ochranou,
6. predlžovanie pracovného času zamestnancov bez dodatočných platových záväzkov,
7. zníženie práv zamestnancov pri dočasnej pracovnej neschopnosti a napokon
(8.) rozširovanie využívania agentúr dočasného zamestnávania.
Áno, vážené kolegyne a kolegovia, až na jednu výnimku toto všetko nájdete v novom zákonodarstve, ktoré presadzuje súčasná vládna koalícia. Nový Zákonník práce podľa vašich vládnych predstáv predstavuje neakceptovateľný neoliberálny vývoj, povedané slovami prof. Barancovej. Neakceptovateľný preto, lebo ako zdôrazňujú odborníci, bude to mať negatívny vplyv nielen na samotných zamestnancov, ale aj na hospodársku súťaž, a teda celú ekonomiku.
Keď však my sociálni demokrati hovoríme o neakceptovateľnosti návrhu, máme na mysli nielen ekonomické dopady a vplyvy. Už v prvom čítaní sme s pánom poslancom Dostálom polemizovali, či sociálne práva sú, alebo nie sú súčasťou ľudských práv. A musím konštatovať, že náš postoj nie je len ideologický. Na spojitosť sociálnych práv a ľudských práv prvej generácie sa čoraz častejšie v posledných rokoch odvolávajú nielen rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva i ústavných súdov jednotlivých členských krajín Európskej únie.
Pretože najdôležitejším a úplne kľúčovým faktorom, podľa ktorého treba pracovné právo tvoriť, je ochrana ľudskej dôstojnosti v zamestnaní, resp. pri práci. Aj keď je pracujúci v inej pozícii než formálnej pozícii zamestnanca. Musíme chrániť a posilňovať, ak chcete, zatraktívňovať pozíciu zamestnanca. Lebo dokonca aj v celosvetovom meradle zostáva aj v tejto dobe liberalizácie všetkého rozhodujúcim spôsobom vykonávania námedznej práce. Samozrejme, v meniacom sa svete nemôže ani pracovné právo úplne nemenne zotrvávať absolútne len na ochranárskej pozícii, preto sa jedným z kľúčových pojmov stáva flexiistota. Čiže rozumné skĺbenie flexibility a istoty pre pracujúcich.
Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku z 1. októbra 2009 zdôrazňuje, že, citujem: "Pri reformách trhov práce v členských krajinách by sa malo predchádzať ďalšiemu nárastu počtu pracovných miest vyznačujúcich sa nadmernou flexibilitou na úkor istoty, ktorých bolo v posledných rokoch stále viac." Koniec citátu.
Nástrojom účinného boja proti nezamestnanosti je podľa výboru vnútorná, nie vonkajšia flexibilita, ktorá by sa nemala chápať ako súbor opatrení na zjednodušenie prepúšťania alebo na oslabenie a ohrozenie všeobecnej sociálnej ochrany pracovníkov. Dokonca aj orgány Európskej únie tlačia na zamestnávateľov, aby nehľadali len zjednodušenie prepúšťania svojich ľudí, ale skôr flexibilnejšie formy ich zamestnávania. Napokon aj v novom strategickom dokumente Európskej únie, ktorý nasleduje po Lisabonskej stratégii a nazýva sa Európa 2020, sa uvádza, citujem: "Najlepšou ochranou pred chudobou a sociálnym vylúčením je pracovné miesto. Avšak iba samotné pracovné miesto nezabezpečí zníženie chudoby alebo spoločenské začlenenie." Koniec citátu.
V priamo rozpore s týmto prístupom je pozmeňujúci návrh, ktorý máte v spoločnej správe pod bodom 4. Jeho prijatie umožní zneužívať nedostatok pracovných miest na stále sa opakujúce akože zamestnávanie ľudí prostredníctvom tzv. agentúr. Znamená to, že na miesta, ktoré by mali byť úplne zjavne a nesporne obsadené riadnymi zamestnancami, si budú firmy prenajímať ľudí z agentúr. Je odporné a neľudské, že vládna koalícia podporuje predávanie, prenajímanie ľudí ako akýchsi otrokov, čím ich ponižuje na úroveň strojov a nástrojov, ktoré si firma zoberie a zase odhodí, ako sa jej zachce. Toto je presne ten odsúdeniahodný prístup, ktorý poskytuje podnikom flexibilitu tým, že ľuďom berie čo i len štipku istoty. Takýto prístup k ľuďom je nehanebný a nemožno ho ospravedlniť ani údajným bojom proti nezamestnanosti.
Pán poslanec Beblavý v rozprave k tejto novele vyhlásil, že, teraz ho budem citovať, bola to rozprava k prvom čítaní: "Dokazovať vzťah Zákonníka práce a zamestnanosti cez jednoduchý vzťah noviel k zamestnanosti bez analýzy vplyvu ekonomického cyklu je niečo, čo tak v prvom ročníku by ani už neprešlo, a je mi ľúto, že sa snažíte zavádzať občanov týmto spôsobom." Koniec citátu.
Pán kolega Beblavý to povedal, keď si myslel, že som sa tento vzťah pokúšal dokázať ja. Lenže je to opak. Sú to práve vládni poslanci, napríklad pán kolega Kaník, sú to práve vládni predstavitelia, ktorí sa tešia dôvere vládnych poslancov, ktorí sa nás spôsobom nepriechodným už v prvom ročníku na Ekonomickej univerzite, podľa pána Beblavého, usilujú zavádzať, že zmena Zákonníka práce prinesie nárast zamestnanosti.
Ale aj keby do bola pravda, tak cieľom vládnej koalície je za každú cenu vylepšiť si štatistiky na úkor pracujúcich ľudí. Toto je nehanebný a podlý zámer. Zbedačiť ľudí len preto, aby sa pani premiérka mohla pred ďalším letom v televízii chváliť štatistickými údajmi, za ktoré vysokú cenu zaplatia radoví občania.
A presne to je vaším zámerom, vážení kolegovia, vážené kolegyne z vládnej koalície, lebo pán poslanec Brocka mi v niekoľkých diskusiách v rozhlase a televízii opakoval, že musíme zabrániť, aby textilka odišla zo Slovenska do Srbska. Lenže za čím tam odišla? Za lepšie fungujúcimi súdmi? Za vyššou investičnou pomocou? Za kvalitnejším školstvom alebo za kvalitnejšou dopravnou infraštruktúrou? Ak áno, tak v ničom z tohto nezlepšíme konkurencieschopnosť Slovenska zmenami v Zákonníku práce. A ak odišla do Srbska kvôli tamojším nižším platom a horším pracovným podmienkam pre zamestnancov, tak potom zmena Zákonníka práce, ktorá má zabrániť takémuto odchodu podnikov do krajiny, kde sú zamestnanci lacnejší a biednejší ako u nás, logicky musí priniesť ešte lacnejších, ešte viac zbedačených zamestnancov na Slovensku.
Sami takto, vážení vládni kolegovia, odhaľujete vašu skutočnú motiváciu zmeny Zákonníka práce a táto motivácia je hanebná a odsúdeniahodná, lebo poctivo pracujúcich ľudí uvrhne do chudoby.
Vlastne by nás ani nemalo prekvapovať, že predkladáte návrh zákona, ktorý umožní ľudí ponižovať, zneužívať a zbedačovať. K tomuto bude viesť viacero zmien navrhovaných v novele Zákonníka práce. Ja sa však teraz zameriam len na dve, ak nie rozhodujúce, tak určite mimoriadne dôležité.
Prvou je otázka pracovného času. Váš návrh, pán minister, prináša reálnu hrozbu, prináša reálnu hrozbu neúmerného predlžovania pracovného času, pričom môže zasiahnuť podstatnú časť zamestnancov. V krajnom prípade budú zamestnanci nútení odpracovať až tri plné pracovné mesiace nadčasov za rok. Pritom definícia takzvaných vedúcich zamestnancov je tak široká, že ju v malých firmách už dnes môže spĺňať takmer každý zamestnanec až takmer po radového robotníka a vo väčších nie je problém urobiť také organizačné úpravy, aby každý, kto riadi čo len jediného človeka, mohol byť podľa tejto definície považovaný za manažéra a musel odpracovať 550 hodín nadčasov ročne.
Nie my, ale nezávislá odborníčka, právnička napísala, že je to neetické, a ak to bude schválené, tak získame nelichotivé prvenstvo v rozsahu nadčasovej práce nielen v Európskej únii, ale aj mimo Únie.
Je vašou nekonečnou hanbou, že musíme 48-hodinový pracovný týždeň brániť takmer 100 rokov po prijatí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o obmedzení pracovného času na 8 hodín denne a 48 hodín týždenne, ktorý v Československu začal platiť o trošku neskôr, od roku 1922, keď vyšiel v Zbierke zákonov.
Preto aj Európsky parlament 8. októbra 2008 to, čo teraz navrhujete, označil za návrat do 19. storočia a vyhlásil, budem citovať, že: "Bezbrehá deregulácia je príčinou skazy a má za následok aj súčasnú krízu vo svete. Nemôže pokračovať donekonečna, lebo je proti ochrane života a zdravia zamestnancov a bezpečnosti práce a súčasne otvára dvere sociálnemu dumpingu." Koniec citátu.
Prof. Barancová uvádza, že charakteristickou črtou v Slovenskej republike je masívny nárast nadčasovej práce, ako aj pracovnej pohotovosti. V počte skutočne vykonanej nadčasovej práce, ako aj v počte zákonom stanoveného maxima patrí Slovensko na popredné miesta v rámci celej Európske únie. Navyše o terajšom návrhu na predĺženie týždenného pracovného času na 56 hodín prof. Barancová súdi, že Európska komisia ho môže posúdiť ako rozporný s účelom európskej smernice č. 2001/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času zo 4. novembra 2003.
Mimochodom, pani profesorka nie je v tomto hodnotení osamotená, to isté prezentovali aj ďalší právnici z Trnavskej univerzity, ktorí upozorňujú, že výnimka predĺženia pracovného týždňa na 56 hodín sa musí týkať skutočne iba vrcholových manažérov, čo o terajšom vládnom návrhu povedať nemožno. Aj títo právnici potvrdzujú moje obavy, budem citovať ich hodnotenie vašej novely: "Pri navrhovanej novele by hrozilo riziko obchádzania Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa tým, že by ustanovil do pozície vedúceho zamestnanca čo najväčší počet zamestnancov, pričom by im formálne upravil právomoci a vyžadoval by od nich súhlas s 56-hodinovým týždenným pracovným časom." Koniec citátu.
Odvolávanie sa na potrebu dobrovoľného súhlasu zo strany zamestnancov je v tomto prípade už, nehnevajte sa, alebo sa hnevajte, ale úplné chrapúnstvo. Toto už nemôže byť omyl, toto už nemôže byť nevedomosť. Jednoducho neexistuje, aby ste nechápali, že v čase takmer 400-tisícovej nezamestnanosti, keď na jedno voľné pracovné miesto je niekoľko tisíc nezamestnaných, sa pracovníci nerozhodujú dobrovoľne a slobodne, ale v strachu o stratu práce sú a budú ochotní prijímať akékoľvek podmienky, ktoré im zamestnávatelia z pozície sily nadiktujú.
Toto sa týka napríklad 14. bodu spomedzi pozmeňujúcich návrhov v spoločnej správe. Na prvý pohľad je správne, že finančné odškodnenie nedostane ten, kto si úraz či chorobu spôsobil nedodržiavaním predpisov. Lenže pravda je taká, že ľudí k tomu neraz nútia ich zamestnávatelia, ich nadriadení a tých zase ich nadriadení a tých zase majitelia firiem.
Áno, pracujúci skutočne zvyknú porušovať bezpečnostné normy, ale nerobia to dobrovoľne, aj keď sa to pred súdom dokázať nedá. Robia to na neformálny príkaz svojich nadriadených, lebo v strachu o svoju budúcnosť a svoje rodiny urobia čokoľvek, aby neprišli o prácu. Alebo preto, aby si zarobili čosi navyše, lebo zo základného platu jednoducho nemôžu dôstojne vyžiť. A vy ľudí, ktorí sú už aj tak dosť ponížení, ešte chcete potrestať tým, že im chorým a dokaličeným zoberiete aspoň nejakú finančnú kompenzáciu. Nehnevajte sa, ale to už je fakt veľká hanba.
Z podobného súdka je aj 23. bod z pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy, ktorý umožní, aby zamestnávatelia nariadili zamestnancom tzv. pružný pracovný čas bez ich súhlasu. Podobne ako pri nadčasovej práci nebudú sa môcť zamestnanci brániť svojvôli firiem, akoby ani neboli ľuďmi, ktorí majú svoje súkromie, svoje rodiny, svoje rodičovské povinnosti, či naopak, povinnosti voči starým alebo bezvládnym rodičom.
Máte veľa rečí o demografickom vývoji, o problémoch v rodičovskej starostlivosti, v domovoch sociálnych služieb, či v domovoch pre seniorov, v kompenzáciách pre zdravotne postihnutých, v starostlivosti o invalidov, ale keď máte vytvoriť pre ľudí adekvátne podmienky, aby sa mohli o svojich príbuzných starať namiesto štátu, tak im hádžete pod nohy nie polená, ale celé stromy aj s konármi.
A tak sa dostávam k druhému momentu tejto novely, ktorý chcem zdôrazniť. Podlým a zákerným spôsobom v nej oberáte zamestnancov o mnoho ochranných prvkov. Falošne sa tvárite, že namiesto diktátu zákona vytvárate priestor na slobodnú dohodu pracovníka s firmou, pritom nastavujete všetko tak, aby zamestnanci boli v čo najneslobodnejšej pozícii.
Odborníci na pracovné právo sa neveriacky chytajú za hlavu a tí, ktorí majú zmysel pre humor, napochytre zvažujú ponúknuť kolegom z vyspelejších a modernejších krajín zájazd na Slovensko namiesto návštevy Jurského parku alebo Disneylandu. Robíte z nás atrakciu, o ktorej existencii rozumní a vzdelaní ľudia pochybujú, kým ju neuvidia na vlastné oči.
Princípom Zákonníka práce je všade vo vyspelom a modernom svete stanoviť minimálne štandardy, ktoré nemožno žiadnym spôsobom, ani akože dobrovoľne podliezť. A kolektívne vyjednávanie je všade v normálnom svete nástrojom na dosiahnutie lepších, nie horších, než zákonom garantovaných podmienok.
Zjednodušene povedané, zatiaľ čo doteraz, tak ako inde v Európe, poskytuje kolektívne vyjednávanie zamestnancom istotu, že takto im odbory môžu vybojovať ešte lepšie pracovné či platové podmienky, vy teraz z kolektívneho vyjednávania robíte hrozbu, ktorá môže zamestnancom zobrať ešte aj to, na čo majú nárok zo Zákonníka práce.
Prof. Barancová píše, budem ju citovať, „že úsilie znižovať zákonné nároky zamestnancov pomocou kolektívnych zmlúv popiera či úplne neguje základnú sociálnu funkciou kolektívnych zmlúv“. Koniec citátu.
A podľa môjho názoru tu práve o to ide, zákernosť, podlosť až hyenizmus týchto vašich návrhov ma šokuje. V tomto jedinom bode dôsledne napĺňate programové vyhlásenie vlády o tom, že pôjdete odborárom po krku. Premyslene vkladáte do tohto zákona prekážky, ktorými v skutočnosti znefunkčníte kolektívnu obranu zamestnancov v podnikoch, samostatné a na zamestnávateľoch, ale aj na vláde nezávislé odbory a chcete ich nahradiť bábkovými zamestnaneckými radami, každého jedného zamestnanca ponecháte jeho osudu a potom mu poviete, nech sa slobodne rozhodne. Ako keď človeku dolámete nohy a potom mu dáte slobodne na výber, že môže bežať, kam chce.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, už spomínaný prof. Kompa vo svojej správe na parížskom kongrese napísal, budem ho citovať: "Neoliberálni ideológovia nekonečne odsudzujú rigidnosť pracovného práva. Všimnite si, ako využívajú jazyk na presadenie politických cieľov. Slovo rigidný má negatívny obsah, zatiaľ čo flexibilný znie lákavejšie. Veď bude človek známy radšej ako rigidná alebo radšej ako flexibilná osobnosť? Pre zamestnancov však tieto tzv. rigidné zákony predstavujú sociálnu ochranu vydobytú po desaťročiach sporov a obetovania. To, čo neoliberálni reformátori nazývajú rigidným pracovným právom, môžu zamestnanci vidieť ako solídne pracovné právo ochraňujúce ťažko získané prínosy." Koniec citátu prof. Kompu.
A doc. Zdenka Gregorová z Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne k neoliberálnej predstave o pracovnom práve dodáva, budem ju citovať, "že by sa zamestnávateľom malo umožňovať disponovať so súborom svojich zamestnancov bez akýchkoľvek obmedzení a najmä prijímať a prepúšťať zamestnancov bez akýchkoľvek obmedzení. Túto hraničnú predstavu označujú neoliberáli za flexibilné pracovné právo." Koniec citátu.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pracovné právo, ktoré posúva pracujúcich ľudí na úroveň strojov a nástrojov, ktoré z nich robí novodobých otrokov a ktoré nezabezpečuje ochranu ich ľudskej dôstojnosti, je pre nás zásadne neprijateľné. Preto odmietame aj túto novelu Zákonníka práce, nebudeme za ňu hlasovať a vyzývame aj vás, aby ste za ňu nehlasovali.
Zároveň vzhľadom na tento postoj, vážený pán spoločný spravodajca, podávam procedurálny návrh podľa § 83 rokovacieho poriadku, aby Národná rada buď vrátila z druhého čítania tento návrh novely zákona predkladateľovi na dopracovanie, alebo ak nebude súhlas s týmto procedurálnych návrhom, aby Národná rada odmietla pokračovať v prerokovávaní tohto vládneho návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

8.7.2011 10:15 - 10:35 hod.

Branislav Ondruš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, rád by som sa vyjadril veľmi stručne, ako býva mojím zvykom tu za týmto rečníckym pultom, k problematike alebo k jednému okruhu problematiky, ktorá sa týka priamo zákona a týka sa priamo návrhu novely, o ktorej diskutujeme, a je to téma, ktorá sa tu už otvorila včera, keď sme začali rokovať o tomto návrhu zákona. Myslím si, že v tomto alebo pre mňa osobne v tomto zákone sú dva kľúčové momenty. Jedným je opätovné otvorenie možnosti vytvárať zisk pre zdravotné poisťovne, druhým je uľahčenie vzniku jednotlivých zdravotných poisťovní. Musím povedať, že oba tieto momenty sú pre mňa osobne také závažné, že nemôžem podporiť tento návrh zákona, a pevne verím, že sa k tomuto návrhu postavíte rovnakým spôsobom aj vy, vážené kolegyne a kolegovia.
Keď sme diskutovali o prvom z trojice zdravotníckych zákonov, ktoré máme jeden po druhom zaradený v programe teraz prebiehajúcej 20. schôdze Národnej rady, tak na záver pán spravodajca vo svojom vystúpení kritizoval nás poslancov za SMER, že politizujeme alebo vnášame politiku do tejto rozpravy a do rozhodovania o týchto zákonoch.
Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, my sme poslanci Národnej rady, sme politici, neviem, čo iné by sme mali vnášať, či vajcia uvarené na tvrdo, alebo kilo šunky. Samozrejme, že vnášame politiku, pretože sme politici. Ale, vážené kolegyne, kolegovia, politický pohľad na vec neznamená alebo nemusí byť v rozpore s odborným pohľadom na vec, pretože politika je naša odbornosť, to, čomu sa venujeme, to, za čo nás daňoví poplatníci platia. To znamená, že ak sa pozeráme, ako vy hovoríte, politicky na vec, znamená to, že daný problém hodnotíme z hľadiska princípov, z hľadiska hodnôt, ak chcete, z hľadiska svetonázoru alebo ideológie, ku ktorej sa tá-ktorá politická strana, ku ktorej sa ten-ktorý politik konkrétne hlási.
Ak my sa dívame na legislatívne návrhy, s ktorými, vážení kolegovia, prichádzate, či už teda, kolegovia, vy ako poslanci alebo členovia vlády, tak je to úplne oprávnené. Pretože my sme kandidovali do tohto parlamentu s nejakým politickým programom, ktorý vychádza z našej ideologickej orientácie. Ideologickej v zmysle nejakých hodnôt, nejakých princípov, nejakého svetonázoru. A máme nielen právo, ale máme povinnosť, keďže práve s takýmto pohľadom na svet sme boli zvolení do tohto parlamentu vnášať tento pohľad a cez prizmu tohto pohľadu aj hodnotiť legislatívne návrhy, s ktorými prichádzate.
Hovorím o tom preto, lebo tento istý pohľad nielen môžeme, ale musíme uplatniť aj pri rokovaní o zákone, o ktorom rokujeme práve teraz. Ba dokonca povedal by som, že práve tu môžme ukázať, že akí sme principiálni.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja som v rozprave k zákonu o liekoch povedal, že našou základnou hodnotou alebo, ak chcete, našou základnou ideologickou premisou je, že zdravie nie je tovar. So zdravým nemožno obchodovať. Zdravie a starostlivosť o zdravie nemožno predávať, nemožno ho nakupovať podľa bežných trhových princípov, pretože - zopakujem - zdravie podľa nášho názoru nie je tovar.
Práve preto považujem za chybu, ak sa klasické trhové princípy vnášajú do rezortu zdravotníctva, a to najmä ak sa vnášajú do rezortu zdravotníctva tak, že to priamo súvisí s postavením pacienta. Myslím si, že je to vážna chyba, ktorá sa nám neskôr spätne vráti. Vráti sa nám v znižovaní kvality zdravotnej starostlivosti, vráti sa nám v znižovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Vráti sa nám v zhoršení zdravotného stavu obyvateľstva a z toho nám bude potom vyplývať vážne spoločenské, ale aj ekonomické a ďalšie problémy.
Práve preto, vážené kolegyne a kolegovia, sa chcem vyjadriť veľmi razantne a veľmi striktne proti znovuobnoveniu možnosti vytvárať zisk pre zdravotné poisťovne. Myslím si, že je to vážna chyba, a priznám sa, že nerozumiem tomuto opatreniu.
Ja vás ubezpečujem, pán spravodajca, pán minister, že som si veľmi presne prečítal návrh novely zákona pred týmto vystúpením. Prečítal som si aj dôvodovú správu k nemu a ja, samozrejme, vnímam tie brzdy alebo poistky, ktoré ste, pán minister, do toho zákona dali, tak, aby, poviem, nebolo to neregulované alebo bezbrehé vytváranie zisku.
Ale moja zásadná otázka znie, že či ste naozaj presvedčený, že sme v situácii alebo v priebehu najbližších rokov, dokonca možno aj najbližších desiatok rokov, ale tak ďaleko nechcem ísť, ale v priebehu povedzme najbližších 10-15 rokov, či si naozaj myslíte, že sa s financovaním zdravotnej starostlivosti dostaneme tak ďaleko, že bude skutočne uspokojená potreba každého jedného pacienta na Slovensku a zároveň bude v systéme zdravotnej starostlivosti toľko peňazí, že z nich bude možné ešte vytvárať zisk na úrovni zdravotných poisťovní?
Ja sa domnievam, že nie. Som hlboko o tom presvedčený. Myslím, že kolegyňa Gabániová včera hovorila o tom, že zisk zdravotných poisťovní, neviem, za aký rok spomínala, že je asi 230 alebo bol 230 mil. eur, a ja som si prečítal, že, v denníku SME ešte v júni, že ku koncu marca bol len dlh fakultných a univerzitných nemocníc vyše 230 mil. eur. Ak sú tieto údaje správne, tak to znamená, že len keby sme mali umoriť dlh štátnych, ak to tak zjednoduším, čiže fakultných a univerzitných nemocníc, umorili by sme na to všetko, čo - ak som tomu dobre rozumel - kedysi vytvorili ako zisk alebo by mohol byť ako potencionálny zisk zdravotných poisťovní.
Ale to viete, že dlhy fakultných a univerzitných nemocníc nie sú jedinými dlhmi v zdravotníctve, aj mnohé neštátne, ale verejné povedzme nemocnice alebo iné typy zdravotníckych zariadení majú dlhy. A ak aj dlhy nevytvárajú, a to som kritizoval aj v tom svojom predošlom vystúpení k tomu prvému z troch zdravotníckych zákonov, tak sa to deje preto, lebo sa škrtajú rôzne výkony, škrtá sa používanie alebo sa odkladá používanie povedzme najnovších medicínskych metód pri liečení alebo pri operáciách a podobne. A ja si veľmi dobre pamätám, keď pán Lipták ako reprezentant Združenia všeobecných lekárov asi pred dvoma-troma rokmi vyhlásil, že ak by mal naozaj každý lekár postupovať tak, ako to vyžaduje zákon, a tak, ako to vyžaduje Hippokratova prísaha, to znamená uplatňovať pri liečbe najmodernejšie a najnovšie poznatky, najmodernejšie a najnovšie postupy, ordinovať najnovšie a najmodernejšie lieky, tak by nikdy sa nedostal do situácie, že by mohol, že by mu mohli stačiť tie peniaze, ktoré na zdravotníctvo každoročne dávame.
To znamená, že ja považujem za veľmi, a preto považujem za veľmi nebezpečný ten tlak na vytváranie zisku zdravotných poisťovní, lebo podľa môjho názoru všetky objektívne ukazovatele dosvedčujú, že my dnes jednoducho nemáme v systéme zdravotnej starostlivosti dostatok peňazí na to, aby zdravotné poisťovne dokázali pokryť dopyt po zdravotnej starostlivosti a zároveň aby dokázali vytvárať zisk. Možnosť vytvárať zisk je, samozrejme, prirodzenou súčasťou podnikania a ja sa domnievam, že zdravotné poisťovne by podnikať nemali. Aspoň nie na trhu toho primárneho, zákonom vynucovaného zdravotného poistenia.
Niekoľkí kolegovia vo faktických poznámkach sa pýtali, myslím si, že pán kolega Fronc to bol tiež, že ak môžu vytvárať, ale možno si zle pamätám, ak môžu vytvárať zisk lekárne, ak môžu vytvárať zisk výrobcovia zdravotníckych pomôcok alebo liekov, distribútori a podobne, prečo by zdravotné poisťovne tiež ako súčasť toho systému, ktorý žije z povinných zdravotných odvodov, nemali mať právo vytvárať zisk.
No, podľa môjho názoru tých dôvodov je viacero. Ale kľúčovým dôvodom je podľa mňa preto, lebo máme vytvorené zdravotné poisťovne, ktoré v skutočnosti iba prerozdeľujú peniaze, ktoré do toho systému zdravotnej starostlivosti prúdia. Ony vlastne neprodukujú, nedávajú žiadnu pridanú hodnotu, nerobia nič, čím by sme, čo by si štát bez nároku na zisk, nehovorím o pokrytí nákladov, ale hovorím o nároku na zisk, nemohol zabezpečiť sám. Ja si myslím, že bolo by nepravdivé a v skutku komunistické, keby sme chceli tvrdiť, že celý systém zdravotnej starostlivosti dnes by bol schopný štát vlastnými silami zabezpečiť. Som presvedčený o tom, že nie. Neboli by sme schopní zabezpečiť výrobu liekov, neboli by sme schopní vlastnými silami zabezpečiť ich distribúciu, neboli by sme podľa všetkého dokonca schopní zabezpečiť ani kompletnú zdravotnú starostlivosť, či už primárnu, alebo sekundárnu.
A preto si myslím, že je prirodzené, že štát hľadá zabezpečenie svojej ústavnej povinnosti, to znamená poskytovať zdravotnú starostlivosť aj inými metódami. Ale nemám žiadne pochybnosti o tom, že prerozdeľovať peniaze, ktoré vyberieme od platcov zdravotného poistenia, čiže štátu alebo súkromných osôb, prerozdeľovať tieto peniaze ďalej na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Som presvedčený o tom, že toto by sme zvládli.
Navyše musím povedať, že zákon veľmi presne vytvára možnosť, aby zdravotné poisťovne nefungovali na báze akejsi dobrovoľnosti alebo dokonca akejsi charity. Predsa máme v zákone stanovené, že 3,5 % z toho, čo vyberú, môžu použiť na svoju prevádzku, na svoje administratívne náklady. To znamená, že vytvárame v zákone dostatočný priestor na to, aby žiadna zo zdravotných poisťovní, ktorá seriózne funguje, nebola vystavená tomu, že nedokáže pokryť ani len náklady, ktoré má spojené s činnosťou, ktorú od zdravotnej poisťovne očakávame.
Ja mám vážne obavy, že v situácii, keď sa zhodneme, a predpokladám aj na základe vašich vyjadrení, pán minister, i prípadne vyjadrení kolegov z vládnej koalície, že sa zhodneme na tom, že dnes v systéme zdravotnej starostlivosti nemáme dosť peňazí. Určite v každej oblasti dochádza k nejakému plytvaniu a vždy možno hľadať rezervy. Ale v zásade je úplne jasné, že aj keby sme úplne odstránili plytvanie zo zdravotníctva, myslím, že zhodneme sa na tom, že dnes nemáme dosť peňazí, aby sme pokryli celý dopyt po zdravotnej starostlivosti. A ja si myslím, že ak v takejto situácii vytvoríme v ďalšom významnom článku možnosť vytvárať zisk, tak skutočne zdravotné poisťovne budú hľadať všetky spôsoby na to, ako obísť zákon alebo ako v rámci zákonných obmedzení ten zisk naozaj vytvárať, a to bude bez toho, aby to skutočne nemalo dopad na pacientov, ja si myslím, že to bude mať dopad na pacientov, a som presvedčený, že ak začnú v tejto situácii zdravotné poisťovne vytvárať zisk, celkom určite nájdeme vždy nejakú, nie jednotlivcov, ale nejakú skupinu pacientov, či už chronicky, alebo nie, teda pacientov s chronickými chorobami alebo inými, ktorí budú môcť povedať, že ich potreby po zdravotnej starostlivosti nie sú plne uspokojené. Som o tom hlboko presvedčený.
Takže, aby som tuto tento bod uzavrel, principiálne, vážené kolegyne a kolegovia, pre nás je povolenie vytvárania zisku pre zdravotné poisťovne naozaj z principiálnych dôvodov neprijateľný. Nemôžme takúto vec podporiť - a opakujem - v situácii, ktorá nepochybne bude ešte dlho pretrvávať, keď nemáme dostatok zdrojov v systéme zdravotnej starostlivosti, myslím, si, že takýto krok je veľmi nezodpovedný.
Druhá moja poznámka bude venovaná tomu, čo v dôvodovej správe je vysvetlené ako opatrenia na uľahčenie vzniku nových zdravotných poisťovní. Keď sme sa bavili k zákonu o lieku, tak sme alebo vy ste teda ako poslanci vládnej koalície viacerí dosť kritizovali, by som povedal, ten nárast počtu lekární, ktoré niekedy rastú ako huby po daždi, tam, kde niekedy bola jedna, teraz ich je už päť, toto povedal jeden kolega z vládnej koalície. A skutočne táto téma nie je nová a skutočne sa objavuje aj vo verejnom diskurze kritika toho, že tie, tých lekární, že teda bolo by asi dobré nejakým spôsobom regulovať prosto vznik tých lekární.
Moja otázka zásadná znie: Prečo si myslíte, že opäť v situácii, keď nemáme dosť peňazí v systéme zdravotnej starostlivosti, je naozaj potrebné vytvárať priestor pre vznik nových zdravotných poisťovní, a to takým spôsobom, že sa zmäkčujú podmienky pre vytváranie zdravotných poisťovní? Viete, ja si myslím, že zdravotné poisťovne sú mimoriadne dôležité ústavy, a ja si myslím, že stanovenie istých prísnejších a tvrdších kritérií pre vznik a fungovanie zdravotných poisťovní je namieste, pretože jednak pracujú s obrovským objemom peňazí a jednak majú obrovskú zodpovednosť, pretože nakupujú zdravotnú starostlivosť pre svojich klientov. Ja som presvedčený o tom, že na výkon takejto práce a na narábanie s takým obrovským objemom je nevyhnutné, aby na to boli inštitúcie, ktoré majú dostatočne veľké, dostatočne veľké personálne, ekonomické, odborné zázemie, a obávam sa, že zmäkčovaním podmienok pre vznik zdravotných poisťovní dosiahneme pravý opak.
Navyše otázka je, či skutočne najväčším problémom alebo nejakým zásadným problémom pri nákupe zdravotnej starostlivosti pre pacientov je nízky počet zdravotných poisťovní na Slovensku? Priznám sa, že takýto názor som doteraz ešte nikdy nezaregistroval, nikdy som doteraz nepočul o tom, že vznik väčšieho počtu zdravotných poisťovní umožní zvýšiť kvalitu nákupu zdravotnej starostlivosti pre pacientov, pre klientov zdravotných poisťovní. A myslím si, že vzhľadom na to, o aký špecifický trh, ak to slovo teraz použijem, aby sme si rozumeli, ako istý terminus technicus, vzhľadom na to, o aký špecifický trh ide, domnievam sa, že aj ten počet zdravotných poisťovní, ktoré dnes máme, je plne dostačujúci.
Na tomto mieste by som si dovolil pripomenúť, s akým počtom zdravotných poisťovní sme začínali, keď sme zaviedli systém, pluralitný systém zdravotného poistenia, a aký počet ich máme dnes. My sme za uplynulých, keď to napríklad obmedzím na päť, šesť, desať rokov, my sme boli svedkami toho, že sa jednotlivé poisťovne zlučovali, že veľké zdravotné poisťovne požierali alebo skupovali tie malé zdravotné poisťovne. To znamená, boli sme skôr svedkami fúzií, zmenšovania počtu, nie zväčšovania. A ja si myslím, že tento proces nastal preto, lebo sa ukázalo, že nemá zmysel, aby existovali mnohé malé zdravotné poisťovne. Navyše, a opakujem, myslím si, že hlavný vplyv má na to skutočnosť, že peňazí v systéme zdravotnej starostlivosti nie je dostatok.
Vážené kolegyne a kolegovia, dokonca to, čo som si prečítal v dôvodovej správe, že, predpokladám, že to bol len taký naozaj len ilustratívny akoby bonmot, že v prípade, že zdravotná poisťovňa bude mať jedného poistenca, tak jej náklady, teda jej limit pre administratívne výdavky môže byť 5 %, že teda nepočítate s tým, žeby vznikali zdravotné poisťovne, ktoré budú mať počet poistencov rádovo v jednotkách.
Ale to, čo má zase zaujalo, bolo to, že teda počítate s tým, že oproti dnešnému limitu 3,5 % by mohlo byť až 5 %, z tých vybraných prostriedkov by mohli zdravotné poisťovne použiť na svoje vlastné účely, na svoju vlastnú administratívu. To znamená, že vy vytvárate priestor pre to, aby sme z hľadiska podielu zvyšovali náklady na fungovanie zdravotných poisťovní, resp. aby sme z hľadiska podielu čoraz väčší balík peňazí, ktoré zdravotné poisťovne vyberú od svojich poistencov, použili na vlastnú spotrebu. No ale to je podľa môjho názoru príkro v rozpore s úsilím o zvyšovanie efektívnosti v systéme zdravotnej starostlivosti, myslím, o zvyšovanie efektívnosti, pokiaľ ide o narábanie s finančnými prostriedkami.
Takže ja si myslím, že podporiť opatrenie, ktoré vlastne aspoň z hľadiska podielu, teda percentuálne zvýši nákladovosť fungovania zdravotných poisťovní, je v tejto situácii úplný nezmysel. Úplný nezmysel.
Takže, vážené kolegyne a kolegovia, ja si, samozrejme, vypočujem, vypočujem záverečné, pozorne, záverečné slovo pána ministra, lebo predpokladám, že zareaguje aj na tieto - a toto ma veľmi, samozrejme, zaujíma, lebo naozaj z môjho pohľadu tu dochádza k tomu, že my vytvárame priestor pre navyšovanie administratívnych výdavkov pri fungovaní zdravotných poisťovní a zároveň im vytvárame zisk. A spojenie týchto dvoch krokov ja považujem za veľmi nebezpečné pre celý systém zdravotnej starostlivosti v situácii, keď aj tak nemáme dosť peňazí na to, aby sme poskytovali dostatočne kvalitnú zdravotnú starostlivosť a aby sme ju požadovali v takom, aby sme ju poskytovali v takom rozsahu, v akom evidentne tu spoločenská požiadavka existuje.
Vážené kolegyne a kolegovia, z tohto dôvodu, z tohto dôvodu vás chcem vyzvať, aby ste nepodporili predkladaný návrh zákona, o ktorom rokujeme teraz v druhom čítaní, a v súlade s § 83 rokovacieho poriadku, pán spravodajca, chcem dať dva procedurálne návrhy. Jeden o tom, aby sme vrátili tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, a ak by tento návrh nezískal potrebnú väčšinu, tak predkladám ešte druhý návrh, dajte potom, prosím, hlasovať o tom, aby sme, aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto legislatívnom návrhu.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

8.7.2011 10:15 - 10:35 hod.

Branislav Ondruš
 

8.7.2011 10:15 - 10:35 hod.

Branislav Ondruš
 

8.7.2011 10:15 - 10:35 hod.

Branislav Ondruš
 

Vystúpenie v rozprave 8.7.2011 10:15 - 10:35 hod.

Branislav Ondruš
Ďakujem pekne. No vy ste hovorili pred chvíľou o logopédii, tak... (Reakcia poslanca.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.7.2011 18:53 - 18:54 hod.

Branislav Ondruš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem poďakovať takisto pánovi predsedovo nášho klubu Paškovi za jeho vystúpenie, predovšetkým teda za naozaj to vysvetlenie toho pojmu, ktorý tak nahneval viacerých vládnych kolegov. Ale predovšetkým by som sa chcel pripojiť alebo podčiarknuť to, čo hovoril, pokiaľ ide o rovnocennosť všetkých zákonov. Ja si myslím a bol by som rád, aby ste aj to predtým moje vystúpenie chápali tak, že som presvedčený o tom, že forma alebo procedúra je dôležitá, pokiaľ ide o to, či budeme z niektorých zákonov robiť trhacie kalendáre a iné budeme dodržiavať, alebo nie. Pretože si myslím, že to je principiálna otázka. Ak jednoducho pripustíme, že pri niektorých zákonoch môžme niektoré zákony obchádzať, môžme ich nedodržiavať, môžme ich účelovo vykladať a využívať ich podľa toho, ako sa to momentálne hodí pre nás, keď máme väčšinu v parlamente, tak vytvárame vážny precedens, ktorý potom môže využiť ktorákoľvek vládna koalícia alebo aj tá istá vládna koalícia vo vzťahu ku ktorémukoľvek inému zákonu.
Takže preto považujem za mimoriadne dôležité z toho vystúpenia pána Pašku predovšetkým to, keď zdôrazňoval, že rovnakú úctu ako ku ktorémukoľvek inému zákonu treba mať aj zákon o rokovacom poriadku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis