Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v uvedenom zákone stanovujeme pre Letecký úrad Slovenskej republiky ďalšie úlohy a povinnosti a, samozrejme, proti tomu sa nedá nič namietať. Ale čo je treba zdôrazniť, je to, že letecký úrad bdie nad bezpečnosťou leteckej premávky a teda aj nad bezpečnosťou mojou, vašou, pán minister, všetkých tu prítomných, ako aj všetkých občanov, ktorí využívajú letecké služby, a je preto dôležité, aby fungoval 100-percentne. A je zároveň jeho fungovanie aj našou vizitkou v rámci medzinárodných organizácií, ktoré posudzujú fungovanie leteckého úradu.
Preto by som rád využil tento priestor a túto možnosť, aby som vás, pán minister, požiadal, aby ste preskúmali niektoré informácie, ktoré sa dostali aj mne, a pevne verím, že ich máte aj vy, pretože naozaj zmyslom dozoru leteckého úradu je dosahovať maximálnu možnú úroveň bezpečnosti leteckej premávky. Do rúk sa mi dostali informácie o tom, že napr. niekto vo vedúcej pozícii na leteckom úrade nútil zamestnanca leteckého úradu vystaviť doklady pre lietadlo, ktoré nespĺňa technické predpoklady na svoju prevádzku. Keď sa tento dotyčný zamestnanec nenechal dotlačiť k takémuto schváleniu prevádzky, takejto techniky, bol istou vedúcou osobou z leteckého úradu prepustený v rámci reorganizácie na počkanie. V súčasnosti tento zamestnanec je vo výpovednej lehote, ak už aj nie je vyhodený z práce. A takéto necertifikované lietadlo bez pridelenej značky si údajne bez problémov už poletuje niekoľko mesiacov a letecký úrad o tom vie a vo veci nekoná. Opakujem tieto informácie sú mne doručené ako opozičnému poslancovi, takže musím pracovať len s informáciami, ktoré mám, a toto moje vystúpenie berte, pán minister, skôr ako námet na to, aby ste si vy preskúmali tieto informácie, či sa zakladajú na pravde alebo nie. Pretože sa zdá, že štátny odborný dozor pre oblasť civilného letectva v niektorých prípadoch nespĺňa požiadavky nestrannosti, objektívnosti a dokonca ani odbornosti. Zdá sa a je verejným tajomstvom, že ak máte dnes kontakty s dosahom na vedenie leteckého úradu, môžete od neho de facto získať akékoľvek povolenie aj bez toho, aby ste splnili všetky nevyhnutné predpoklady. A ak takýmito kontaktami nedisponujete, môžete leteckým predpisom vyhovovať hoci aj na tisíc percent, žiadne povolenie nezískate. A ak ho už aj máte, môže oň veľmi ľahko prísť, alebo vám môže byť jeho platnosť pozastavená. Preto nebolo by dobré, aby letecký úrad bol používaný ako nástroj diskriminácie voči tej časti leteckej verejnosti, ktorá má chuť realizovať sa v tomto odvetví, ale nemá personálny dosah alebo prepojenie alebo priateľské zväzky s terajším vedením.
Ešte raz chcem zdôrazniť, že nemôžem momentálne označiť za zodpovednú osobu vás, pán minister, pretože tak ako vy, tak ani ja, nie sme úplnými odborníkmi na leteckú prevádzku, aj vy ste odkázaný len na svojich odborníkov, ktorých ste do týchto pozícii nominovali, a takisto ste odkázaný tiež len na informácie, ktoré sa vám ako ministrovi na stôl dostanú, a nie vždy musia zodpovedať pravde. Samozrejme za fungovanie leteckého úradu je zodpovedný riaditeľ tohto úradu pán Ing. Pätoprstý, ktorý sa ujal funkcie 13. 8. 2010. Následne v septembri sa pravdepodobne po straníckej linke zase jeho priateľ, ktorý mu dopomohol k tejto funkcii, stal členom Dozornej rady Letiska Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Pán riaditeľ leteckého úradu po svojom nástupe do funkcie riaditeľa leteckého úradu prijal do zamestnania vzdelaním stredoškolskú učiteľku pani Mgr. Orfánusovú a o tri týždne neskôr ju menoval do pozície vedúcej odboru licencovania leteckého personálu. Či je to dostatočná kvalifikácia danej osoby na výkon takejto zodpovednej funkcie, neviem posúdiť, dávam na zváženie.
Ďalej pán riaditeľ leteckého úradu po svojom menovaní do funkcie prijal do funkcie inšpektora na odbor prevádzky lietadiel leteckého úradu manžela, pravdepodobne manžela generálnej riaditeľky sekcie civilného letectva a vodnej dopravy na ministerstve vašom Ing. Valičkovej, pána Jozefa Valička. Možno je to len menovec, možno je to v skutočnosti naozaj jej manžel, to už musíte posúdiť vy, pán minister. Pripomínam že ide o tú istú úradníčku, ktorá spoločne s riaditeľom leteckého úradu využila možnosť na výlet do USA, kde pre českú spoločnosť išla de facto, podľa môjho názoru, neoprávnene aj väčšina slovenských úradníkov preberať lietadlo, pričom na takéto činnosti nemajú tieto osoby oprávnenie. Kto tento výlet hradil a ako bol financovaný, je na vás, aby ste prešetrili.
Zdá sa teda, že na úrade funguje momentálne akási skupinka a táto skupinka sa prezentuje pred verejnosťou ako odborníci, že sú to odborníci, ale zdá sa, že skôr je to politická skupinka, pre ktorú je odbornosť iba maskou, a skrývajú za to svoje osobné a skupinové záujmy. Naozaj, prosím, pán minister, skúste sa lepšie pozrieť na fungovanie leteckého úradu a skúste prešetriť informácie, či úradníci porušujú letecké predpisy, či sa náhodou neoprávnene neúčastnia niektoré osoby na palubách lietadla pri jeho technickom prelete, či úrad koná vo veci údajného neoprávneného lietajúceho stroja OM SH v Piešťanoch, či politickí nominanti nerozdeľujú žiadosti, ktoré prichádzajú na letecký úrad, na tie, ktoré sú vybavené veľmi promptne, a na tie, ktoré sa vopchajú na spodok nejakej kôpky, do spodného šuflíka a dochádza k prieťahu pri ich vybavovaní. Či licencovanie leteckého personálu naozaj vykonávajú osoby s vysokou kvalifikáciou alebo bez kvalifikačných predpokladov, tak ako som to uviedol pred chvíľkou. Ako je riadený ten úrad, komu sa dávajú osobné príplatky, komu sa dávajú odmeny, či zamestnancom na základe nejakých štandardných režimov alebo v závislosti na vzájomných osobných väzbách a tak ďalej. Ako sú postihovaní zamestnanci, ktorí odmietnu porušiť záväzné predpisy, a tak ďalej a tak ďalej. Či znižovanie počtu inšpektorov leteckej techniky je správnou cestou, keď medzinárodná organizácia nášmu úradu dlhodobo vyčíta personálnu poddimenzovanosť.
Preto ešte raz, pán minister, z tohto miesta vás žiadam, aby ste sa pozreli bližšie na činnosť leteckého úradu, pretože ešte raz, ako som povedal na úvod, letecký úrad bdie nad bezpečnosťou leteckej prevádzky a nad bezpečnosťou nás všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí lietadlami lietame.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja na úvod by som chcel tentokrát oceniť vystúpenie pána poslanca, pretože to bolo zrozumiteľné, miestami až precítené.
Ale tiež mi nie je jasné, akým spôsobom a vlastne v akom režime za tým rečníckym pultom dnes vystupoval, pretože ak - a spomínal to už pán poslanec Kaliňák - ak pán predseda parlamentu tvrdí, že je otvorená rozprava, tak nie je možné, aby sme rokovali v rozprave o zákone, pokiaľ nie je prítomný predkladateľ. Takže tiež som toho názoru, že vami prečítaný pozmeňujúci návrh nemá momentálne žiadnu relevantnú váhu a nezaznel v riadnej rozprave tak, ako to predpisuje rokovací poriadok.
Takže myslím si, že do tretice to prečítate ešte krajšie, a veľmi rád si to vypočujem ešte raz budúci týždeň na rokovaní a riadnom rokovaní v rozprave o tomto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani ministerka, na záver ste povedali, že mali by sme sa iným spôsobom zhovárať o tomto zákone a možno viac v tej právnej rovine a s čím ja s vami súhlasím, ale štátny tajomník vašej vlády na výbore pre financie, rozpočet a menu obvinil prezidenta Slovenskej republiky, že vrátil zákon do parlamentu preto, aby oddialil jeho účinnosť a aby tak on, ako prezident, umožnil prevody majetku a podvody ešte predtým, ako nadobudne zákon účinnosť. Takže tak, ako ste sa vy ohradzovala, tak sa ja chcem ohradiť, aby ste si s členmi vlády urobili poriadky a nech sa štátni tajomníci, keď prídu na výbor, nevyjadrovali o hlave štátu takýmto spôsobom a nespochybňovali jeho právo vracať v rámci legislatívneho procesu zákony Národnej rade späť na prerokovanie.

Pán poslanec Matej, do poslednej chvíľky som veril, že nevystúpite a nepredložíte ten pozmeňujúci návrh. A tak ako ste ho predložili, tak evidentne ide nad rámec pôvodnej novely zákona, a preto aj mňa bude zaujímať, tak ako kolegu Saloňa, postoj spravodajcu k tomuto pozmeňujúcemu návrhu a mal by sa pred hlasovaním vyjadriť k nemu, v opačnom prípade by sme o ňom ani nemali môcť hlasovať.
No a mne z toho vyplývajú len nejaké také dva pohľady, ako to môžem vnímať, a to je buď to, že chcete si akože naoko sprísniť a stransparentniť verejné obstarávanie, ale v prípade, že by vám predseda nejak veľmi dobre videl na prsty, tak potrebujete mať nástroj, ako sa ho zbaviť. Alebo naozaj s týmto pozmeňujúcim návrhom vystavujete ten zákon tomu, že nakoniec nebude vôbec prijatý touto Národnou radou a zostane verejné obstarávanie na úrovni dnešnej podoby. Tak neviem, čo si mám o tomto pozmeňujúcom návrhu myslieť a o tých vašich úmysloch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v krátkosti vystúpil k predmetnej novele zákona a predložil aj niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, pretože aj napriek tomu, že niektorí kolegovia konštatovali, že sa na tej novele ešte počas medzi prvým a druhým čítaním narobili a majú predstavu, že došlo k podstatnému vylepšeniu, som presvedčený, že nie vo všetkých prípadoch sa im to podarilo.
Preto si dovolím predložiť nasledujúce pozmeňujúce návrhy spolu s ich odôvodnením.
Bod 1. V čl. I sa 5. bod vypúšťa. Nasledujúce body sa prečíslujú.
Podľa môjho názoru navrhovaná definícia verejného obstarávateľa právnickej osoby, ani jej zmenená verzia v 3. bode spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky nie je v súlade s pojmom inštitúcie, ktorá sa spravuje verejným právom upraveným v čl. 1 ods. 9 druhý pododsek smernice 2004/18 Európskeho spoločenstva a v čl. 2 ods. 1 písm. a) druhý pododsek smernice 2004/17 Európskeho spoločenstva, z ktorého vyplýva, že "inštitúciou, ktorá sa spravuje verejným právom, je každá inštitúcia
1. zriadená na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo komerčný charakter,
2. má právnu subjektivitu,
3. je z väčšej časti financovaná štátnymi regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými inštitúciami, ktoré sa spravujú verejným právom alebo jej riadenie podlieha dohľadu týchto inštitúcií, alebo má správny riadiaci alebo dozorný orgán, ktorého viac ako polovicu členov vymenúvajú štátne regionálne alebo miestne orgány, alebo iné inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom."
Tieto tri podmienky majú kumulatívny charakter.
Posledná podmienka pozostáva z troch znakov, z ktorých je postačujúce splnenie aspoň jedného.
Rovnako ani navrhovaný odsek 4 nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. a) a b) smernice, z ktorého vyplýva, že smernica 2004/17 Európskeho spoločenstva sa vzťahuje aj na verejných obstarávateľov, pokiaľ títo vykonávajú niektorú z činnosti uvedených v čl. 3 až 7 tejto smernice. Preto sa navrhuje ponechať súčasné platné znenie zákona.
Zároveň navrhujem vyňať zo spoločnej správy výborov na osobitné hlasovanie bod 3 a odporúčam tento bod 3 neschváliť.
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu znie: v čl. I šiesty bod znie:
"6. V § 7 sa v celom texte suma "120-tisíc eur" nahrádza sumou "100-tisíc eur"a suma "300-tisíc eur" nahrádza sumou "10-tisíc eur"."
Odôvodnenie: Navrhované znenie je v rozpore s čl. 8 smernice 2004/18 Európskeho spoločenstva, v ktorom sa ustanovuje povinnosť uplatňovať túto smernicu aj pri zadávaní zákaziek, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo viac ako 50 % a presahujú prahové hodnoty určené touto smernicou. Pre stavebné práce je to 4 845-tisíc eur a pre služby 193-tisíc eur. Členské štáty v zmysle tohto článku majú prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s touto smernicou.
Navrhovaným znením je prahová hodnota zákaziek na služby vyššia ako prahová hodnota požadovaná smernicou, keďže finančný limit pre zadávanie zákaziek na poskytnutie služieb pre obstarávateľa je až 387-tisíc eur na rozdiel od smernice ustanovenou prahovou hodnotou pre verejného obstarávateľa 193-tisíc eur. Keďže sa na zadávanie dotovaných zákaziek vzťahuje smernica, vzťahujú sa na ňu aj metódy výpočtu predpokladanej hodnoty, ktoré majú vychádzať z celkovej sumy bez DPH, ako vyplýva z čl. 9 ods. 1 smernice 2004/18 Európskeho spoločenstva.
Tým, že predpokladaná hodnota zákazky podľa navrhovaného znenia má určiť zvyšky poskytnutých prostriedkov, nie je dodržaná prahová hodnota vzťahujúca sa na zadávanie dotovaných zákaziek a súčasne ani metóda výpočtu predpokladanej hodnoty dotovanej zákazky.
Preto navrhujem ponechať znenie § 7 súčasne platného zákona a upraviť v ňom len finančné limity, ktoré sa viažu na navrhovanú zmenu finančných limitov pre podprahové zákazky na uskutočnenie stavebných prác, podprahové zákazky na dodanie tovarov a podprahových zákaziek na poskytnutie služieb.
Súčasne navrhujem vyňať zo spoločnej správy výborov Národnej rady na osobitné hlasovanie bod 5. A takisto odporúčam tento bod neschváliť.
Tretí bod pozmeňujúceho návrhu znie: V čl. I sa 41. bod vypúšťa. Nasledujúce body sa prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovanú úpravu, ktorá má umožniť súdu rozhodovať o neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore so zákonom aj pri podlimitných zákazkách, hodnotím síce ako pozitívnu, avšak za konanie vo veci určenia neplatnosti zmluvy je viazaný výber súdneho poplatku upravený zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Súčasná výška súdneho poplatku berie do úvahy skutočnosť, že napadnúť žalobou možno len nadlimitné zákazky a je diferencovaná v závislosti od typu týchto zákaziek.
Navrhovaná úprava predkladateľmi nepočíta s úpravou súdnych poplatkov za konanie vo veci určenia neplatnosti zmluvy, ktorá je výsledkom zadávania podlimitnej zákazky. A keďže sadzobník súdnych poplatkov nediferencuje zákazku na nadlimitnú a podlimitnú a vzhľadom na navrhované zníženie finančných limitov pre zadávanie podlimitných zákaziek, navrhovateľ poplatkového úkonu zaplatí rovnakú sadzbu súdneho poplatku nezohľadňujúcu hodnotu zákazky, ak sa táto navrhovaná úprava prijme.
Teda sa nám môže stať, že za konanie vo veci určenia neplatnosti zmluvy na dodanie tovaru v hodnote 40-tisíc eur a zmluvy na dodanie tovaru v hodnote 125-tisíc eur sa musí zaplatiť rovnaký súdny poplatok, a to vo výške 15-tisíc eur, čo je neprimerané a môže byť považované aj za sťažené uplatnenie práva na súdnu ochranu zaručenú Ústavou Slovenskej republiky.
A posledný, štvrtý pozmeňujúci návrh síce, samozrejme, nemusel by byť v písomnom znení, ale je súčasťou pozmeňujúceho návrhu. A to je, pán spravodajca, len ak si poznačíš, navrhujem vyňať zo spoločnej správy výborov na osobitné hlasovanie s návrhom neschváliť aj bod 6 a bod 33.
K šestke veľmi krátko. Opäť v bode 6 spoločnej správy sa navrhuje, aby bolo doplnené nové, nová činnosť v bode 6, ktorá sa týka prepravy ropy a skladovania ropy, čo je takisto nad rámec činností, ktoré pokrýva smernica 2004/17 Európskeho spoločenstva, takže sa navrhuje, aby sme neprijali. Podrobnejšie zdôvodnenie budete mať rozdané.
A takisto bod 33, ktorým je splnomocňovacie ustanovenie pre úrad, aby úrad vydal vykonávací predpis, ktorým sa má upraviť podoba štruktúrovaných údajov na účely automatizovaného spracovania.
Opäť chcem skonštatovať, že úrad sa musí v danom prípade riadiť zákonom č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a výnosom ministerstva financií č. 310/2010 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, preto vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý si má vydať úrad sám pre seba, je irelevantné.
Preto odporúčam pánom kolegom, aby sme bod 33 spoločnej správy, ako aj bod 6 spoločnej správy takisto neprijali.
Ja sa nebudem vyjadrovať k ďalším častiam, ešte sú prihlásení do rozpravy aj moji kolegovia. Opäť chcem zdôrazniť, že som rád, že podobný názor zdieľa aj kolega Přidal, že takto rozsiahle novely zákonov a takýchto zložitých zákonov by mali vždy prebiehať klasickým legislatívnym procesom a mali by prechádzať celým medzirezortným, vnútrorezortným, medzirezortným pripomienkovým, na Legislatívnej rade vlády a tak potom v parlamente riadnymi čítaniami. Pretože sami vidíme, že tá spoločná správa obsahuje pomaly viac pozmeňujúcich návrhov ako samotný návrh pánov poslancov. A nie som si istý, že jeho prijatím sa dosiahne taký výsledok, aký bol zámerom pôvodným predkladateľov. A takisto som si nie istý, že či prijatím všetkých tých pozmeňujúcich návrhov budeme prijímať zákon, ktorý bude právne čistý a jasný pre tých, ktorí sa ním budú riadiť.
Na druhej strane, ale aj v mene mojich kolegov, v prípade, že ten zákon má za cieľ opäť prispieť k vyššej transparentnosti, my sme to deklarovali už aj v prvom čítaní, my za návrh novely zákona o verejnom obstarávaní a za mnohé z tých podmieňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe zahlasujeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátku poznámku. Ja by som bol rád, keby potom v závere sa vyjadril aj predkladateľ pán poslanec Fronc, či súhlasí s takýmto pozmeňujúcim návrhom, pretože doplnením ďalšieho článku ide zjavne o pozmeňujúci návrh, ktorý ide nad rámec predkladanej novely. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Janiš, ide o kompenzačnú udalosť, ktorá je ukotvená v zmluve, a jednoducho geologický prieskum sa robí tak, ako sa robí, a vy možno viete, že asi v akých intervaloch sa robia geologické sondy a koľko to stojí peňazí. A jednoducho, ak je zmluva postavená tak, že ak vyskytne sa nejaká záležitosť, ako ste už spomínali, tak, samozrejme, táto navýši cenu a je potrebné ju zaplatiť.
Ja sa vás pýtam opačne, keby sme ju, túto cestu stavali štandardne, že by ju staval štát zo svojich prostriedkov a vyskytla by sa tam takáto záležitosť, kto by to zaplatil? Myslíte, že firma, ktorá vyhrala, by to zaplatila zo svojho? Predpokladám, že takisto by prišla za obstarávateľom a požiadala by ho o dodatok, keďže sa vyskytli skutočnosti, o ktorých vopred nevedela. A geologický prieskum nikdy nie je taký dokonalý, aby odhalil všetky skryté veci, či je to munícia, či je to komunálny odpad, alebo nebezpečná skládka odpadov, ktorá sa tam vyskytla.
Takže nestrašte tu ľudí, že sa ide zase niečo navyšovať a že zas niekto sa ide na tom nabaliť. Ide o kompenzačnú udalosť, kde sa zistili veci, ktoré bežne pri plánovaní stavby a vydávaní stavebného povolenia a prípravy celej stavby nebolo možné vopred zistiť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Na úvod veľmi krátko ešte raz chcem zopakovať, že naša vláda odovzdala počas svojho volebného obdobia do užívania viac ako 140 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, 140 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. A takisto, keď už hovoríte o tých PPP projektoch, ktoré sa vám podarilo zastaviť, som rád, že sme zanechali jeden živý, jeden aktívny PPP projekt, ktorý medzinárodné inštitúcie ocenili ako infraštrukturálny projekt roka. Za tento projekt Slovenská republika dostala medzinárodné ocenenie a som veľmi rád, že tento projekt naozaj veľmi dynamicky napreduje a už čoskoro sa občania stredného Slovenska aj vďaka nášmu rozhodnutiu budú môcť do metropoly stredného Slovenska doviezť kompletne od Bratislavy štvorprúdovou rýchlostnou komunikáciou.
Aby táto vláda mohla splniť aspoň polovicu z toho, čo sa podarilo našej, je nevyhnutné, aby Národná rada si plnila svoju úlohu a kontrolovala vládu. A v prípade, že vláde sa nedarí napĺňať jej program, resp. jej programové ciele sú veľmi nízke, aby zasiahla a aby vládu zaviazala svojím uznesením.
Preto mi dovoľte, aby som v rozprave predniesol návrh nového uznesenia k tomuto prerokovávanému bodu programu. Dovoľte, aby som ho zacitoval.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z decembra 2010 k postupu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.
Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že vláda Slovenskej republiky nezabezpečuje potrebnú dynamiku v príprave a výstavbe diaľnic;
B. považuje zrušenie prvého balíka PPP a zastavenie 75-kilometrového úseku výstavby na D1 za rozhodnutie spôsobujúce spomalenie hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, poškodenie záujmov slovenského podnikateľského sektoru s dôsledkom prepúšťania veľkého počtu zamestnancov v oblasti stavebníctva. Považuje postup pri uzatváraní tretieho balíka PPP za nevhodný, spôsobujúci výrazné utlmenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Považuje výdavky štátneho rozpočtu alokované na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2013 za poddimenzované a programové ciele vlády Slovenskej republiky odovzdať v roku 2011 a 2012 iba 5,2 kilometra diaľnic ročne za neprimerane nízke;
C. žiada vládu Slovenskej republiky
1. aby ako čiastočnú kompenzáciu za zastavený tretí balík PPP v rozsahu cca 30 kilometrov okamžite, najneskôr vo februári 2011, začať proces obstarávania na zhotoviteľa časti tejto stavby tunela Višňové - Dubná Skala na D1 v rozsahu cca 8 kilometrov,
2. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky presný časový a vecný harmonogram s primeranými finančnými alokáciami na výstavbu 75 kilometrov diaľnice D1 na zastavených úsekoch výstavby,
3. neznížiť o 272,8 mil. euro alokáciu z fondov Európskej únie na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest v štátnom rozpočte na rok 2011 oproti roku 2010,
4. zmeniť záväzok, programový cieľ vlády definovaný v štátnom rozpočte na roky 2011 a 2012 odovzdať do užívania iba po 5,2 kilometra diaľnic ročne a výrazne ho zvýšiť.
Toto nové znenie predkladám z dôvodu toho, že nedávne rozhodnutie koaličnej rady rozhodlo aj o zrušení a zastavení tretieho balíka PPP, preto navrhujú sa zmeniť tie časti uznesenia pôvodného, ktoré máte predložené, ktoré sa tohto balíka dotýkali.
V časti C bod 1 sa navrhuje požiadať vládu o okamžité začatie procesu obstarávania na zhotoviteľa tunela Višňové - Dubná Skala na D1. To je len pre informáciu absolútne v súlade aj s včerajšou tlačovou konferenciou a vyjadrením predsedu parlamentu Richarda Sulíka, ktorý oznámil, že okamžite začne s verejným obstarávaním, takže dávame to tu do uznesenia.
Bod 2, ako som už spomínal, hovorí o tom, že žiadame vládu predložiť časový a vecný harmonogram, o ktorom hovoril aj pán podpredseda Národnej rady Hrušovský, že je veľmi rád, že pán Figeľ ho plánuje predložiť.
Takže všetko sú to veci, ktoré, myslím, sa na nich zhoduje aj vládna koalícia. A keďže nám všetkým ide o výstavbu diaľnic a o priority Slovenskej republiky, žiadam vás, aby ste toto nové uznesenie podporili.
A zároveň navrhujem, keďže ide o nové uznesenie, aby v prípade, že bude prijaté toto nové znenie, sme už nehlasovali o tom druhom, pretože toto ho v plnej miere nahrádza.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Přidal, odporúčali ste tu niekomu sa niekde skrývať, tak dovoľte, aby som aj ja odporučil niečo vám. Ja na vašom mieste by som sa išiel skryť do tunela Branisko a tam by som sa modlil, aby úplne na svetlo Božie nevyšli tie nitky, ako tiekli peniaze a v koho vreckách skončili. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Aj ja vítam vaše vyjadrenie, že považujete výstavbu diaľnic za prioritu štátu ako takého, nie jednotlivých vlád a program výstavby diaľnic musí napredovať bez ohľadu na to, aká vláda je práve pri moci. A povedali ste, že vítate aj to, že pán minister Figeľ sa rozhodol predložiť nám nejaký harmonogram výstavby diaľnic na nasledujúce roky. Tak vás chcem upozorniť na to, že presne takýto bod 2 v časti C predloženého uznesenia práve žiada pána ministra o predloženie takéhoto harmonogramu. Ďalšie body len žiadajú o navýšenie prostriedkov a realokáciu fondov z EÚ na výstavbu, jej zrýchlenie. Takže verím, keď vám tak záleží na výstavbe diaľnic, že nebude mať najmenší problém podporiť uznesenie, ktoré bude predložené v rozprave. Ďakujem pekne, pán podpredseda.