Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Pani premiérka, hovorili ste dlho o projekte UNITAS. Ja nemám nič proti nemu a podporujem, ale nemôžem sa stotožniť s tým, že sídlom budúceho Finančného riaditeľstva bude Bratislava. Vy sama ste povedali, že sa vám to tak javí alebo javilo, že, keďže aj iné orgány štátnej správy sídlia v Bratislave, tak bude lepšie pre komunikáciu, aby budúci finančný riaditeľ a prezident sedel v Bratislave, čiže neexistujú žiadne relevantné dôvody, a pokiaľ ja viem, neexistuje ani žiadna oficiálna správa, analýza, prepočty, ktoré by dokazovali, že presídlením alebo vznikom nového Finančného riaditeľstva v Bratislave sa niečo ušetrí. Ja si myslím, že práve naopak. Upozorňujem, že v Banskej Bystrici sa dokončuje rekonštrukcia, veľká rekonštrukcia terajšieho sídla Daňového riaditeľstva, je tam vysokokvalifikovaný personál, a preto si myslím, že aj sídlo budúceho riaditeľstva by malo sídliť tam, pretože dnes, byť blízko 200 km, to nehrá žiadnu úlohu. Dnes operátor zo Slovenska riadi celú mobilnú sieť v Arménsku, dnes riadime z nejakého riadiaceho centra vesmírnu stanicu niekde vo vesmíre, takže hovoriť o tom, že budúci finančný riaditeľ musí byť v Bratislave, je absolútne scestné.
A skôr sa mi zdá, pani premiérka, že takýmto prístupom a vaším súhlasom podporujete a tolerujete lenivosť vysokých štátnych úradníkov, ktorí sú takí pohodlní, že sa im nechce v budúcnosti cestovať medzi Banskou Bystricou a Bratislavou, a to ma veľmi mrzí. A zriadenie kompetenčného centra je len v rámci organizačnej štruktúry daňového úradu, ktoré dnes môže byť tak, ako hovoríte vy, a o rok môže byť inak. Takže ja pevne verím, že poslanci Národnej rady podporia, aby Finančné riaditeľstvo sídlilo v Banskej Bystrici.
A ja som sa vás, pani premiérka, spýtal, či ste spokojná s tým, tak keby ste mi odpovedali, či ste spokojná s týmto riešením.

Ďakujem, pán podpredseda. Som rád, že ste taký benevolentný a dovolili ste pánovi poslancovi Matovičovi dobehnúť. Ja veľmi krátko a využijem prítomnosť pána ministra financií pána Mikloša, aj pani ministerky Žitňanskej a bol by som veľmi rád, keby využili svoju možnosť vystúpiť, či už v záverečnom slove alebo v rozprave. A aby povedali svoj názor na to, že máme tu dva návrhy novelizácie zákonov toho istého zákona na tej istej schôdzi, v ten istý deň, v ten istý čas, kedy vláda navrhuje novelizovať zákon o hazardných hrách a kedy aj páni poslanci z jednej strany vládnej koalície navrhujú novelizovať zákon o hazardných hrách. Samozrejme, je to legitímne právo poslancov prichádzať s legislatívnou iniciatívou, ale myslím si, že koalícia ako taká by mala byť schopná nachádzať nejakú zhodu v rámci legislatívneho procesu. Pán minister financií je zodpovedný za legislatívu v jeho rezorte a hazardné hry pod neho patria, pani ministerka spravodlivosti, myslím, že má, ak nie je aj šéfka legislatívnej rady vlády, by mala takisto povedať, či považuje tento stav za normálny, aby sme v Zbierke zákonov, v prípade, že budú obidva návrhy zákonov schválené, mali v jeden deň zverejnené dva návrhy zákonov, dve novely zákonov alebo toho istého zákona. Považujem to minimálne za, za nie normálne konanie, pretože myslím si, že za ten mesiac alebo koľko trvá už tento legislatívny proces, mohli páni poslanci, respektíve pán minister alebo pani poslanci nájsť zhodu a dohodnúť sa, ktorý z týchto návrhov stiahnu z rokovania, a svoje pozmeňujúce návrhy doplnia do jedného z nich tak, aby, aby ten zákon nebol novelizovaný v jeden deň dvomi rôznymi, dvoma rôznymi zákonmi.
Takže aj to svedčí možno o tej situácii vo vládnej koalícii a súhre jednotlivých strán. Samozrejme, na druhej strane sa to môže predávať aj ako, samozrejme, veľká demokracia, kedy páni poslanci a poslankyne môžu prichádzať s vlastnou iniciatívou bez ohľadu na prístup vlády. Ale myslím si, že by bolo minimálne, minimálne logické a rozumné, ak by jeden z týchto vládnych návrhov zákona, či buď vládny alebo poslanecký, bol stiahnutý a do jedného z nich boli pretavené aj pohľady poslancov, ktorí majú iný názor na predkladanú novelu.
Takže bol by som veľmi rád, keby mohol sa pán minister financií vyjadriť k tomu, či súhlasí napríklad s tým, čo tu predkladajú páni poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia, aké to bude mať dopady na rozpočty miest a obcí alebo celkovo, ako vníma on tú problematiku a či si myslí, že je správne, aby v ten istý deň, kedy sa prerokováva vládna novela zákona o hazardných hrách, zároveň sme prerokovávali aj novelu zákona o hazardných hrách z dielne Kresťanskodemokratického hnutia.
Takže nejdem k podstate. Samozrejme, rozumiem aj, aj to, čo hovoria poslanci KDH, že chcú umožniť poslancom miestnych zastupiteľstiev rozhodovať o týchto veciach. Musím povedať, že vzhľadom na aktuálnu situáciu v našom meste, v Banskej Bystrici, kedy pán primátor sa rozhodol, že treba zvýšiť cestovný ruch a ako jeden, jediný zdroj na financovanie atrakcie, ktorú chce zaviesť v rámci mesta, nejaké umelé more za 3 miliardy korún, vidí jedine zriadenie kasína, ktoré odmietla Bratislava a iné mestá. Takže z tohto pohľadu by som mal privítať túto iniciatívu. Preto nevyjadrujem sa k tomu obsahu, ale vyjadrujem sa k tomu, že či je to normálne, aby sme naozaj prijímali v jeden deň dvakrát novelu toho istého zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, ja naozaj veľmi, veľmi krátko, keďže stále sme ešte pri tej daňovej problematike a nebolo možné reagovať na záverečné slovo pána ministra. Ja absolútne aj súhlasím s tým, čo robí, pretože to je jeho práca a musí to robiť. Ale zákon je zákon, zákon platí. V prípade, že sa budeme spoliehať len na organizačnú štruktúru, ktorú podpisuje pán minister, tak rok - dva ešte v tej Bystrici nejaké tie odbory sídliť môžu, ale rozhodnutím ministra môžu byť kedykoľvek v tichosti stiahnuté z toho mesta preč. Čiže preto som vystúpil v tom, že mám za to, aby to sídlo bolo zadefinované v zákone, pretože tie ubezpečenia, ktoré dal aj pánovi primátorovi, žiaľ, síce vyzerajú dobre, ale hocikedy ich môže pán minister zmeniť. Takže ja som len toľko chcel.
Ďakujem, viac nebudem zdržovať rokovanie.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa veľmi v krátkosti a stručne vyjadril k predloženému návrhu zákona.
K podstate toho zákona ako takej nemám výhrady, pretože ešte za našej vlády bola schválená takisto reforma daňovej správy a v roku 2009 sme schválili zákon č. 479 o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, kde sme tiež uvažovali v prvej etape daňovej reformy so znížením počtu daňových úradov na celom Slovensku zo 102 a na 8 v sídle krajských miest s tým, že potom v roku 2013 sa zlúči Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky s Colnou správou Slovenskej republiky do jednotného a spoločného finančného orgánu. Takže, samozrejme, súhlasím s takýmto krokom a podporujem projekt UNITAS s tým, že dokonca táto vláda ide o rok skôr s tým a má ambíciu spojiť colné a daňové riaditeľstvo už v roku 2012.
Žiaľ, ako poslanec Národnej rady, ktorý pochádza a žije v meste Banská Bystrica, nemôžem sa stotožniť s textom, ktorý je navrhnutý v § 4 tohto zákona, kde za sídlo budúceho finančného riaditeľstva, to znamená toho spoločného orgánu colnej a daňovej správy, stanovuje Bratislavu. Takýmto návrhom sa jednoducho Banská Bystrica alebo takýmto návrhom Banská Bystrica ako mesto prichádza o sídlo o jedného z tých orgánov štátnej správy, ktorý ešte okrem Slovenskej pošty a Úradu priemyselného vlastníctva v rámci Banskej Bystrici existuje. A som nemilo prekvapený, že premiérka a predsedníčka vlády tohto tohto štátu, Slovenskej republiky, Iveta Radičová nevie ako predsedníčka vlády zabezpečiť, aby sa zákony, ktoré sú prijímané vládou, ktorú ona vedie, aby tieto zákony sa stotožňovali s programovým vyhlásením vlády, ktoré bolo prijaté na začiatku funkčného obdobia tejto vlády. Pretože v tom programovom vyhlásení sa hovorí, že vláda bude podporovať rozvoj regiónov. Žiaľ, toto rozhodnutie, ktoré do vlády, do parlamentu vláda predložila, absolútne nekorešponduje s programovom vyhlásení vlády a ide proti nemu, pretože zákon oberá región, banskobystrický región o orgán štátnej správy, kde je zamestnaných skoro šesťsto ľudí a hrozí, že presunutím budúceho alebo teda daňového riaditeľstva, dnes tak sa volá, dôjde k naozaj prepúšťaniu zamestnancov. Ten zákon, ktorý je predložený v dôvodovej správe, konštatuje, že Slovenská republika ušetrí viac ako tisícštyristo pracovníkov v rámci daňovej a colnej správy. To znamená musí dôjsť k evidentnému prepúšťaniu.
V Banskej Bystrici je dnes, sú dnes dva daňové úrady - jedno krajské pracovisko, krajský, krajská colná správa, je tam daňová škola, je tam ústredné daňové riaditeľstvo, to znamená obrovské množstvo organizácií, ktoré ani pri, akokoľvek by sme chceli, keď ich spojíme, nemôže, nemôže pán minister nám tvrdiť, že bude zachovaná zamestnanosť v regióne, pretože v rámci Banskej Bystrice zostane taký istý krajský finančný úrad, ako bude v Košiciach, ako bude v Prešove, ako bude v Nitre a ako bude v Trnave. Dokonca zákon ani nehovorí, že tie krajské úrady musia byť v sídle krajských miest, čo v našom zákone bolo. Ale predpokladám, že tých osem finančných úradov zostane v sídle v krajských miest. Takže naozaj musím skonštatovať, že pani premiérka Radičová v tomto urobila podraz na občanoch regiónu Banská Bystrica, pretože dovolila, aby v jej vláde bol prijatý návrh zákona, ktorý, ktorý presúva riaditeľstvo, ktoré je od začiatku 90. rokov v Banskej Bystrici, do Bratislavy. Neurobila to žiadna prechádzajúca vláda, žiaľ, táto si na to trúfa. A preto bližšie sa vyjadrím k tejto problematike v druhom čítaní, kedy predložím pozmeňujúci návrh, kde navrhnem, aby mesto Bratislava bolo zmenené za mesto Banská Bystrica. Pevne verím, že nájdem podporu v tejto snemovni, pretože v čase moderných informačných technológií, kedy dnes firmy z jedného miesta na svete vedia riadiť svoje pobočky a aktivity úplne na iných kontinentoch, nemôže byť problém, aby ústredná daňová správa alebo finančná správa sídlila 200 kilometrov od hlavného mesta, kedy cez konferenčné hovory, internet, dokonca vďaka nám bude dostavaná rýchlostná cesta R1 v septembri tohto roku, takže ten presun manažérov do Bratislavy na porady, do dvoch hodín od zavolania pána ministra môžu byť v Bratislave. Alebo využijú konferenčný hovor, nemusia sa ani, nemusia sa ani presúvať hore dolu.
Takže určite nesúhlasím s takýmto, s takýmto presunom. Ja viem, že pán minister bude mať svoju argumentáciu, ale takýto návrh považujem za podraz. Ešte raz hovorím, za podraz na občanoch Banskej Bystrice. A pani Radičová ako premiérka vlády takýmto svojim opatrením ožobračuje jeden z najchudobnejších regiónov a jeden z regiónov, ktorý má najvyššiu nezamestnanosť v rámci celého Slovenska spolu s Prešovským krajom. A som nemilo, nemilo prekvapený, že sa uberá takýmto smerom. Ja pevne verím, že v druhom čítaním sa nám podarí tento nie dobrý variant zvrátiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja chcem poďakovať kolegovi Muránskemu, že ozrejmil bližšie tú problematiku Recyklačného fondu a zloženie jej orgánov, a som rád, že poukázal aj na to, že kým pred malou chvíľou umožnili poslanci vládnej koalície zahlasovať za zmenu, kde nebude potrebné pri odhlásení vozidla predložiť doklad o jeho spracovaní vhodnou formou, pán minister mlčí, ale pri pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jakaba sú vznešené ciele dané v tom odôvodnení, aby výdavky boli, alebo teda súhlasili a súviseli s prioritami štátnej environmentálnej politiky v Slovenskej republike a takéto ďalšie veci.
Takže je to taký zaujímavý postoj aj ministra životného prostredia, keď sa jedná o ochranu životného prostredia.
Ale ja to poviem ešte raz, a som to povedal už predtým, naozaj z toho všetkého, čo sa hovorí aj v kuloároch a ako vyzerá aj ten pozmeňujúci návrh, ide o to, aby jednoducho ministerstvo životného prostredia a minister za stranu MOST - HÍD ovládli prostriedky neštátneho Recyklačného fondu a mali priamy dosah na ich používanie.
S tým sa nemôžme stotožniť a za seba a myslím, že hovorím aj za mojich kolegov, takýto pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Jakab, nepodporíme a vyjadrujem súhlas s tým stanoviskom, ktoré nám tu predložil pán poslanec Muránsky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Jakab, ak dobre čítam, tak vládny návrh zákona hovorí o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sa menia práve v súvislosti s touto problematikou.
Pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili vy, sa zaoberá Recyklačným fondom, čo nemá ale vôbec nič spoločné s týmto predloženým vládnym návrhom zákona. Pred malou chvíľou pán minister Uhliarik sa vyjadril k pozmeňujúcemu návrhu nášho kolegu, že ide nad rámec predkladaného zákona. Pevne verím, že aj druhý minister tejto vládnej koalície sa tak zachová a v záverečnom slove vyjadrí sa k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, že je nad rámec predkladaného návrhu zákona, a preto nebudeme o ňom hlasovať. Aspoň pevne verím, že sa tak stane.
A k samotnej podstate. Veľmi elegantne ten pozmeňujúci návrh vyzerá, pretože dávame možnosť ministrovi podávať konania pre NKÚ, pre Protimonopolný úrad, ale to písmeno a) je asi najdôležitejšie, kde dávame do rúk pánovi ministrovi moc, kde svojím podpisom bude môcť rozhodovať o tom, či posvätí, alebo neposvätí rozhodnutia Správnej rady Recyklačného fondu, čím si myslím, že neprispievame ani k opatreniam antikorupčného charakteru. Pretože ak máme koncentrovať moc zase do rúk nejakej jednej osoby, ktorá bude môcť svojím podpisom rozhodovať o tom, čo bude a čo nebude, no nemyslím si, že toto je tá správna cesta.
A tento pozmeňujúci návrh chápem ako snahu MOST-u - HÍD ovládnuť peniaze v Recyklačnom fonde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Paškovi za to, že upozornil toto auditórium na ten stav, v akom sa prijímajú zákony. A sedia tu mnohí poslanci aj z bývalého, z minulého volebného obdobia, ktorí radi hovoria o sebe, že sú principiálni, zásadoví a že si stále zotrvajú na tých svojich postojoch. A je dnes pre mňa minimálne čudné, že dnes tu čušia a ani neotvoria ústa, keď sa deje niečo, čo v predchádzajúcom volebnom období ostro, ale veľmi, veľmi ostro a radi kritizovali. Ja ich nechcem tu menovať a sedia tu aj teraz. A veľmi ma mrzí, že takto strácajú svoju tvár a z tej svojej principiálnosti a zásadovosti upúšťajú, hlavne, že jej mali plné ústa predchádzajúce volebné obdobie a celé štyri roky a dnes - ešte raz opakujem - čušia a neotvoria ústa, aj keď vidia, čo sa tu v tomto v pléne v legislatívnom procese deje. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, je škoda, že aj napriek upozorneniu kolegu poslanca Senka, ktorý citoval ustanovenia rokovacieho poriadku, sa dokonca zmenšil počet prítomných členov vlády Slovenskej republiky, a preto odporúčam, aby ste ako vedenie Národnej rady odporučili sekretariátom pánov ministrov, aby neplánovali pánom ministrom žiaden program vždy vo štvrtok, keď je hodina otázok a interpelácie. Veď polroka dopredu vieme, kedy je Národná rada a bolo by fajn, keby si páni ministri tie interpelácie v zmysle zákona vypočuli osobne.
Dovolím si predložiť alebo predniesť interpeláciu na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pána Jána Figeľa. Škoda, že pred chvíľkou odišiel.
Údržba a oprava ciest prvej triedy spadá do kompetencie Slovenskej správy ciest. Na túto činnosť uvedená organizácia dostáva nemalé prostriedky zo štátneho rozpočtu, aj keď samozrejme nie toľko, koľko by v skutočnosti potrebovala. Keďže Slovenská správa ciest už nedisponuje kapacitami na vykonávanie opráv a údržby ciest prvej triedy, tieto si objednáva na základe zmlúv u vyšších územných celkov, ktoré majú svoje regionálne správy ciest a ktoré túto činnosť vykonávajú. To je všetko v poriadku, ale pri tejto spolupráci dochádza k určitým problémom, na ktoré by bolo treba upozorniť, a chcem na to upozorniť aj pána ministra dopravy, pretože sa mi dostali informácie do uší, že v júni tohto roku ešte neboli uhradené výkony zimnej údržby z januára. To znamená vyššie územné celky, resp. ich regionálne správy ciest dodnes nemajú na účtoch peniaze za výkony, ktoré vykonali v januári, resp. februári tohto roku, tým pádom dostávajú sa do problémov a niektoré avizujú aj možnú druhotnú platobnú neschopnosť. Keď sa o tieto prostriedky dotazujú na Slovenskej správe ciest, tá im argumentuje, že im v zmysle rozpočtových pravidiel, to potom sa spýtam aj pána ministra financií, údajne môžu ich uvoľňovať len v jednej dvanástine každý mesiac. No ale nemá to tú logiku v prípade zimnej údržby, keďže najvyššie výkony za údržbu a opravy cestnej komunikácie sú práve v zime, kedy sa spotrebuje veľké množstvo posypového materiálu, spotrebuje sa veľké množstvo pohonných hmôt, a tým, že Slovenská správa ciest nehradí v týchto mesiacoch vo zvýšenej miere tieto výkony, tak regionálne správy ciest a vyššie územné celky de facto financujú údržbu ciest prvej triedy z vlastných zdrojov a sami majú problémy sa pripraviť na ďalšiu zimnú údržbu, pretože práve v týchto mesiacoch by mali nakúpiť, vyhlásiť súťaže na nový posypový materiál, mali by opraviť si mechanizmy a pripraviť sa tak na zimu. Žiaľ, keďže nemajú uhradené výkony zo strany štátu, aj tá príprava na zimnú údržbu sa posúva na neskoršie mesiace. Preto si dovoľujem požiadať pána ministra a prvého podpredsedu vlády o odpovede na nasledujúce tri otázky:
Prvá otázka je, aký je aktuálny stav neuhradených výkonov za údržbu ciest prvej triedy v jednotlivých krajoch, resp. akú čiastku doteraz Slovenská správa ciest nevyplatila vyšším územným celkom za vykonanú údržbu a opravy ciest prvej triedy?
Druhá otázka, považujete za správne, keď sa vinou štátu dostávajú do finančných problémov organizácie samosprávy, ktorým štát dlhuje za objednané výkony?
A tretia otázka, aké opatrenia plánujete prijať, aby sa takýto stav každoročne už viac neopakoval?
Za vybavenie mojej interpelácie vopred ďakujem a pánovi podpredsedovi Národnej rady oznamujem, že som túto interpeláciu už predložil do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.