Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, ctené kolegyne a kolegovia, máme tu opäť vyvolaný zákon alebo návrh, ktorý podľa mňa nemusel byť, pretože určite spoločnosť v tejto oblasti topánka netlačí. V skutočnosti rokujeme o návrhu nového zákona, pán navrhovateľ, takže možno by bolo lepšie, ak ste mali takúto ambíciu nejakého generálneho zastrešenia, aby ste dodržiavali aj legislatívne pravidlá a aby ste teda predložili úplne nový návrh zákona, a nie novelu, ktorá sa dotýka a zahŕňa nielen dve medzinárodné dohody, ale aj ďalších x zákonov. Myslím, že minimálne ďalších deväť, ja sa k tomu dostanem, ktoré to sú. Takže vidíme, že nerokujeme len o návrhu samotného zákona o používaní jazykov menšín. Má to oveľa širší spoločenský a multiplikačný efekt a dopad.
V skutočnosti teda rokujeme o návrhu zákona o reslovakizácii spoločnosti, čo pripomína novelu uhorského zákona z roku 1867 o násilnom pomaďarčovaní obcí a miest Slovenska. Pravdepodobne aj tu bola inšpirácia vžitej historickej skúsenosti, ktorá, samozrejme, sa odvíja aj od rozdielnej interpretácie predovšetkým na existenciu, genézu a práva dvoch komunít - jedného národného, slovenského, a jedného menšinového, alebo jednej menšinovej, v tomto prípade predovšetkým menšiny maďarskej.
Teda rokujeme o zákone zavádzajúcom de iure povinnú dvojjazyčnosť na konkrétne vymedzenom území, ktoré však sa zväčšuje. A dokonca sa rozširujú aj možnosti na používanie jazyka menšiny tam, kde zákon explicitne neurčuje takúto možnosť, ale dáva fakultatívny výber subjektom, ktoré sú oprávnené, čo je ďalší legislatívny lapsus, pretože zákony by mali byť predovšetkým jasné, jednoznačné, zrozumiteľné tak, aby nedochádzalo k rozdielnemu výkladu a najmä ku kolízii. A ku kolízii určite dôjde. Môžem povedať hneď príklad, hoci som ho chcel povedať až neskôr. Predstavte si, že sa na južnom Slovensku zrazia dvaja účastníci cestnej premávky, jeden občan Slovenskej republiky, ktorý ovláda slovenčinu, jeden občan Slovenskej republiky, ktorý ovláda maďarčinu, a príde tam polícia, ktorá má práva komunikovať v jazyku menšiny. A toto nie je prípad budúcnosti, toto hovorím o prípade, ktorý sa už stal, k takejto udalosti došlo. Policajt odmietol komunikovať v štátnom jazyku, v podstate celú agendu vybavoval v maďarčine. Momentálne účastník premávky, vlastne ani nie priamy, ale nepriamy, otec, ktorý sa dostavil neskôr, je momentálne vo väzení. Takto končí uplatňovanie práv, pretože bránil svojho syna a dožadoval sa, dožadoval sa zrozumiteľného výkladu a zápisu udalostí a bol obvinený z útoku na verejného činiteľa. No, ďakujem pekne. Preto hovoríme Na Slovensku po slovensky! Práve kvôli takýmto prípadom, aby sme chránili takýchto ľudí pred neprávosťou.
Takže pokiaľ vyťahujete takúto, takúto normu, o ktorej viete že vzbudí všeobecný rozruch, mali by ste ju predovšetkým dať aj do istej kontextovej súvislosti.
Čudujem sa, že s tým prichádzate priamo po zákone o dvojakom občianstve, ktoré prijalo Maďarsko. Čudujem sa, že s ním prichádzate v čase, keď v utorok maďarský premiér Viktor Orbán potvrdil volebné právo, citujem, "pre nových maďarských občanov v zahraničí". Hovoril o tom, ako o hotovej veci. Potvrdili sa opäť tie slová. Pán kolega z výboru vie, že sme boli v diskusii, spochybnil si, že či v apríli naozaj bude prijatá nová maďarská ústava, no, je to tu, čierne na bielom. Bude toho 18. apríla, jak som hovoril. A v tejto, v tejto ústave, ako sa môžem dočítať zo správy tlačovej agentúry, hovorí predseda maďarského parlamentu z Fideszu László Kövér, že do pol roka po prijatí novej maďarskej ústavy, teda niekedy na jeseň ešte tohto roka, bude volebné právo pre krajanov ako prirodzený prostriedok spolupatričnosti Maďarov spoza hraníc. No čo si máme o tom myslieť? V takomto, v takejto situácii vzájomnej nedôvery kradnutia občanov, spochybňovania mierových povojnových zmlúv, ako je Trianonská alebo Parížske mierové. Spochybňovanie histórie, ako napríklad pred necelým mesiacom urobil generálny konzul pán Farkas, že Cyril a Metod vraj neexistovali. Vy ste začínali, pán podpredseda vlády, s akousi mytológiou alebo s mýtusmi o nadštandardnosti, ale ja si myslím, že so spochybňovaním historických faktov, teda s mytologizáciou a s urážkami prišiel konzul Maďarskej republiky, ktorý povedal, že Svätý Cyril a Metod, áno, kolegovia z KDH, dúfam, že to máte v rešeršoch, že v podstate ani neexistovali. Že to je výmysel slovenskej historiografie, pretože oni vraj museli predsa cez to Maďarsko preskočiť. No, ale kedy bola bitka pri Bratislave, preboha? V roku 907. A kedy prišiel Cyrila a Metod? Tisíc osemsto šesťdesiat tri. No, pardon, 863, áno. A Matica slovenská vznikla v roku 1863, áno, na tisíce výročie príchodu Cyrila a Metoda.
Takže vidíme, že aká je vlastne napätá situácia, že na južnom Slovensku, na našom území si občania dovolia na obydlia,  konkrétne použijem príklad okres Komárno, pri obci Moča, máme to zdokumentované. Slovenská národná strana podala trestné oznámenie na generálnu prokuratúru. Tuná vidíme vyvesené dve zástavy. Jedna je Maďarského kráľovstva, ktorá sa používala v rokoch 1920 až 1946, teda za obdobia fašistického horthyovského Maďarska. Toto nie je zástava súčasnej Maďarskej republiky, aby bolo jasné, je to na úrovni zástavy tretej ríše. Tá druhá zástava, tzv. arpádovské brvná, túto symboliku používali ,,niašilovské" gardy, tzv. "niašilovské" šípy, ultrafašistická organizácia, ktorá, ešte keď boli Rusi vo východnej časti Budapešti, tak oni Židov strieľali do Dunaja priamo v západnej časti. A toto je vlajka aj extrémistickej organizácie Jobbik. Bielo-červená symbolika, pokiaľ ste videli fotografie z prísahy Maďarskej gardy, tak je súčasťou vlastne ich šatky. Akú máme mať dôveru, ak občan Slovenskej republiky, ktorý na svojej nehnuteľnosti si vyvesí takúto symboliku?! Prečo je k tomu povzbudzovaný? Čo ho k tomu vedie? Myslíte si, pán podpredseda, že po prijatí tohto zákona dotyčný človek zvesí tieto zástavy?
Myslíte si, že bývalý kolega náš v parlamente Miklós Duray povie, že Maďari slovenské územie po Viedenskej arbitráži neokupovali? Čierne na bielom. Myslíte si, že tu nebudú ďalšie požiadavky na vznik územnej autonómie? Ako napríklad, tu je projekt autonómie. Autonómia-tervezet, návrh preambuly a celých ustanovení. Myslíte si, že po prijatí tohto zákona časť občanov nebude presvedčená o týchto aktivitách? Skúmajme, prečo. No určite nie preto, že by nemohli používať maďarčinu.
Myslíte si, že po tomto návrhu zákona, napr., keď sa budú vydávať obecné monografie obcí z južného Slovenska, ako je táto napr. o meste Šaľa z roku 2004, nebude uvedené v texte, citujem, „druhá časť obyvateľstva vyslovila odpor proti okupantom“? Všetci by sme si mysleli, že to niekedy z roku 1968. Mýlite sa, je to z roku 1919. A tí okupanti podľa historických záznamov a vedomia, tí, ktorí písali kroniku obce, to boli legionári, československí legionári, ktorí robili poriadok alebo nastoľovali ústavný poriadok, aj keď ústava bola prijatá až v roku 1920 v bývalej novovzniknutej Československej republike, rok po vzniku Československej republiky, tí sú nazývaní okupanti.
Takže môžeme k tomu pridať oslavu cudzích štátnych sviatkov, ako bolo teraz nedávno, 15. marec. Ako sa môžu cítiť Slováci, príslušníci väčšinového národa, keď na zvrchovanom území Slovenskej republiky sa oslavuje cudzí štátny sviatok, tzv. uhorská revolúcia, ktorú ale interpretujú väčšinou ako len maďarskú, oslavujú Kossutha, ktorý vypísal odmenu 50 zlatých za dolapenie Štúra, Hurbana a Hodžu, a navyše, boli odsúdení na trest smrti? To je historická skúsenosť tzv. maďarskej revolúcie 1848 pre Slovákov.
Ako sa máme tváriť a vysporiadať sa s maďarskou nadradenosťou, keď si prečítate na vlastnom území, v e-mailoch, ktoré dostávate, v publikáciách, že sme okupanti a dočasní držitelia tohto územia? Ako máme ako ústavní činitelia reagovať na ataky, spochybňovania hraníc potrianonského usporiadania? Bola tu už reč, samozrejme, o Fóre poslancov Karpatskej kotliny. Ako máme reagovať na provokácie ďalšieho typu, ako bolo osadenie sochy Jánosa Esterházyho? Opäť nedávno, 14. marca, človeka, ktorý bol vodcom iredenty, ktorý sa usiloval o odtrhnutie južných území Slovenska. Osobne sa zasadil na Viedenskej arbitráži, že Košice boli odtrhnuté od okupovaného územia. To bola jeho osobná zásluha. A to mu nestačilo. On ešte aj vítal okupanta Horthyho v Košiciach, ktorý tam víťazoslávne vchádzal na bielom koni.
V takejto atmosfére, pán podpredseda, vy idete prinášať zákon, ktorým sa dožadoval pán podpredseda parlamentu Bugár ústretovosti alebo demokratičnosti väčšinových Slovákov tu žijúcich vo vlastnom štáte? Pozrite sa na ďalšie aktuálne aktivity. Včera v správach sme sa mohli dozvedieť, že Slovenská poľnohospodárska komora sa rozdelila a vyčlenila sa z nej akási Maďarská poľnohospodárska komora, ktorú založili okresy Dunajská Streda, Galanta a Nové Zámky, ako nejaké zakladajúce okresy, a vytvorila sa na etnickom územnom princípe. Tu sú konkrétne kroky, ktoré vzbudzujú nedôveru ostatného obyvateľstva a predovšetkým aj politikov. Takže toto je spoločensko-historická situácia, ale aj aktuálny stav, v ktorom prichádza podpredseda vlády s návrhom na nielen zníženie kvóra, ale to je, myslím si, že len, to je to barančie rúcho na tom vlkovi. Podstata je, že tu dochádza k úplnej zmene obsahovej a filozofickej zákona. Dokonca tvrdím, že toto je úplne nový typ zákona.
Keďže sme v prvom čítaní, je dôležité si pozrieť a bolo tu spochybnené zo strany tých, ktorí obhajujú tento návrh zákona, údajná nadštandardnosť. Že vraj na Slovensku nemôžeme hovoriť o nadštandardnosti pre menšiny. Tí, ktorí pozorne sledujú vývoj od roku 1990, 1991, aké práva postupne nastoľovali predstavitelia menšín, tak si pamätáme, že vytrhávali sa vždy iné, iné skúsenosti. Raz bolo dobré Fínsko, Švédsko, raz bolo dobré Tirolsko, v Maďarsku, kde menšiny neexistujú, zasa niečo z Maďarska. A takto sme implementovali vlastne rôzne situácie, rôzne legislatívne úpravy z rôznych štátov, a preto môžeme hovoriť o nadštandardnosti, ústretovosti k našim občanom, ktorí sa hlásia k niektorej z menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Je úplne prirodzené, že štáty v Európe sú nie prevažne monoetnické. Podľa Tove Skutnabb-Kangasovej z Dánska len štyri štáty môžeme považovať za monolingválne. Je to Island, Lichtenštajnsko, Portugalsko a San Maríno. Monako je otázne, pretože je frankofónne. Takže vidíme, štyri štáty len v Európe sú. Slovensko nie je nijaká výnimka. Ale nerobme zase zo Slovenska nejaký pupok multietnickej, mnohonárodnostnej spoločnosti. Na druhej strane, pokiaľ porovnávame, Francúzsko alebo Holandsko doteraz nemajú legislatívu riešiacu úroveň jazykových práv svojich národnostných menšín. Mnohé štáty dokonca ani len neuznávajú alebo nemajú zakodifikované postavenie alebo štatút menšiny. Jednoducho platí tam občiansky princíp. Každý občan, každý štátny občan je súčasne politickým občanom, napr. občan Francúzska je Francúz, občan Španielska je Španiel. Španielsko, ktoré by sme možno mohli porovnávať, aj to asi len z kozmickej vzdialenosti so Slovenskom, vieme, aká je tam situácia v rámci Baskitska alebo Katalánska. V ústave je napísané, od hora dole, vo všetkých právach a ustanoveniach len o Španieloch. Je tam dokonca zadefinovaná povinnosť ovládať všetkými Španielmi oficiálny úradný štátny jazyk Španielska. Bez ohľadu na to, či Katalánci majú autonómiu a či raz ju majú, alebo nemajú v Baskitsku. Takýto je tam prístup. A preto sa čudujem tým argumentom o medzinárodných nejakých arbitroch, o skenovaní Slovenska, paradoxne tými, ktorí, menoval som trebárs Španielsko, Francúzsko, tými, ktorí v podstate menšiny ani neuznávajú. Takíto politici, takíto predstavitelia rôznych inštitúcií majú morálne právo posudzovať nás? No tak nech si najskôr vyberú to brvno z vlastného oka, a potom nech poukazujú, že, aha, na Slovensku máte nejakú smietku v oku. Je to smiešne a trápne.
Ďalej sa opýtajme, keďže sa odvolávate, pán predkladateľ, na medzinárodné dohody a povinnosti, ktoré má Slovenská republika voči ich plneniu, kde stojí maďarčina či iné jazyky u nás? Podľa systemizácie Juana Cobarubjasa z roku 1983, špecifikoval päť rôznych škál postavenia jazykov v spoločnosti. Preskočím tú prvú, druhú, tretiu, štvrtú, ale tá posledná je, že majú postavenie úradného jazyka, to znamená, že konkrétne maďarčina na Slovensku má najsilnejšiu Cobarubjasovu stupnicu, piatu. Má štatút úradného jazyka. A čo ešte chcete viac, kristepane?!
Čo je na Slovensku, aký je stav? Z približne 2 930 obcí 650 je dvojjazyčných. Veď to je celá štvrtina. A vám sa to máli? Vy argumentujete, že veď ešte o nejakých sto cigánskych osád sa to zvýši a možno nejakých desať, dvadsať na východnom Slovensku rusínskych a možno jedna, dve nejaké nemecké budú sa môcť označovať v jazyku menšín. Štvrtina obcí na Slovensku má dvojjazyčné označovanie a vám sa to máli. Dobre viete, aký bol pôvodný návrh, ale po hromadnej pripomienke, ktorá bola naozaj právne kvalifikovaná, ste upustili od celoslovenského používania menšinových jazykov a v podstate od totálnej dvojjazyčnosti. Ale to, čo zostalo, to je neprípustné, neprijateľné, rovnako.
Otázne je tiež, že pristupujete k právu národnostných menšín ako ku kolektívnemu právu, hoci veľmi dobre viete, že medzinárodné zákony alebo medzinárodné právo medzinárodného spoločenstva uznáva len individuálny výkon práv. Pozrite sa na ten chaos, dostanem sa k tomu neskôr, samotnej textácie. Raz je to občan, raz sú to občania. No tak sa musíte zjednotiť v nejakej terminológii. Ale podstatná je opäť tá filozofia. Toto sa dá ľahko opraviť, ale tá filozofia, ktorá hovorí o kolektívnom výkone práv, tá je neprípustná. S touto prišli a uspeli Albánci v Kosove, a preto je našou povinnosťou ju odmietnuť a zmietnuť zo stola, pán podpredseda vlády.
Tento návrh je zmyslom deštrukčný, občiansky dezintegračný, spoločensky nebezpečný a zavádzajúci na ceste kosovskej cesty do pekla dezintegrácie a napätia, odvádzajúci pozornosť od podstaty. Je to klonovací zákon, ktorý znásilňuje a klonuje ďalších trinásť právnych noriem a zákonov. Máte ich uvedené v odkaze k § 1. Dobre viete, o ktoré ide.
Takže nehovoríme, dámy a páni, len o jednom zákone, ktorý by upravoval používanie jazykov menšín. Súčasne otvárame a dotýkame sa Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku, zákona o slobode náboženskej viery a postaveni cirkví. K tomu sa ešte dostanem, to je naozaj veľká perlička, toto, čo ste si dovolili. Ďalej o mene a priezvisku, o matrikách, o povinných výtlačkoch periodických publikácií, o slobodnom prístupe k informáciám, o Rozhlase a televízii Slovenska. Trinásť noriem sa s touto otvárajú.
Takže, toto je ten vlk, legislatívny, ktorý klope slovenským kozliatkam na vrátka, otvorte mi, ja tu mám jeden návrh zákona a hneď za mnou stojí ďalších trinásť vĺčikov, ktorí samozrejme nebudú iba zavýjať ako tuto, pán neprítomný podpredseda parlamentu Bugár, ale ktorí budú chcieť brúsiť tesáky tak, ako ich brúsili Albánci v Kosove. Pretože aj oni si mysleli a vychádzali z filozofie, že patria k Veľkému Albánsku. Veď Veľké Albánsko, dobre viete, to je nie aktuálny, vyrobený politický a nastolený nejaký problém alebo požiadavka. Veľké Albánsko, tak ako Veľké Maďarsko, Veľké Rumunsko, dokonca sa niekde dočítate o snahách o Veľké Bulharsko, to jednoducho žije v hlavách mnohých ľudí, ktorí sa usilujú realizovať takéto etnické predstavy, monoetnické, čisto etnické, ktoré zaváňajú duchom tridsiatych rokov minulého storočia.
Tento návrh, pán podpredseda vlády, je zmätočný, pretože zavádza rôzne právne ustanovenia, napríklad zahrnutím časti obcí tzv. mestských časti Bratislavy a Košíc. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je jedna obec. To, že sa ono vnútorne delí na mestské časti, to súvisí s úplne iným zákonom, špeciálne zákonom o hlavnom meste Bratislave. Ale vy nemôžete vstupovať, takýmto spôsobom využívať špeciálne štatút hlavného mesta Bratislavy a dať, že využijeme štyri mestské časti v hlavnom meste, kde sa bude hovoriť po maďarsky, myslím, že v jednej snáď aj po chorvátsky, a bude, samozrejme, aj označenie pri vstupe do hlavného mesta. Tento zákon je podľa môjho názoru šitý horúcou ihlou. Príliš ste sa ponáhľali. A už mnohí tu povedali, že dôvodom môže byť sčítanie obyvateľstva v máji, pretože v zákone samotnom sa odvolávate a priznávate, že dané práva a kvóra, ktoré sa stanovujú, priamo súvisia s posledným sčítaním obyvateľstva.
Čiže, ak by sa prijal tento návrh zákona ešte pred výsledkami sčítania, malo by platiť ostatné sčítanie, čiže z roku 2001. Čiže je tento zákon aj rozporuplný. Nielen v tom, že spoločnosť rozdeľuje, povedie k zbytočnému byrokratickému nárastu administratívnych úkonov. Vy ste vo svojom odôvodnení povedali, a vyčíslili to na niekoľko tisíc eur, pokiaľ sa týka tabúľ novozriadených na označenie obcí. No, ale kde sú ďalšie čísla?! Množstvo formulárov, ktoré musia byť povinne dvojjazyčné, či ich použijete, alebo nepoužijete.
Ďalšia byrokratizácia a zaťažovanie a dokonca diskriminácia na to, aby sa predpokladalo, že úradník, pretože inštitúcia, orgán, právnická osoba ako jedna z povinných osôb, čiže zavádzate, je tam uvedená ako verejná správa, je povinná predsa zabezpečiť plnenie tohto zákona. Samozrejme, že vy tam dáte, že zamestnanci nemusia ovládať, no ale povinnou osobou v tomto prípade je právnická osoba, a tá už je povinná zabezpečiť, aby príslušník menšiny mohol komunikovať s konkrétnym úradníkom. A ako to dosiahnete? Buď prijatím pravidelného tlmočníka, ktorý bude behať z jedného oddelenia na druhé, a to nielen na úradoch, ale aj v nemocniciach a v domovoch sociálnych služieb, alebo tam budete uprednostňovať ľudí, ktorí ovládajú maďarčinu.
Čiže tu dochádzame k diskriminácii Slovákov, ktorí tam žijú a ktorí nemajú povinnosť ovládať maďarský jazyk, ale majú právo byť zamestnaní na úradoch verejnej správy takisto ako každý iný. Nemôžu byť znevýhodnení len tým, že oni sú len Slováci žijúci na zmiešanom území, jazykovo zmiešanom, ale maďarsky ešte našťastie neovládajú. Takže vidíte, že tento zákon je aj protiústavný. Spôsobí aplikačné problémy. Je diskriminačný. Je nejasný a problémový. Napríklad, už tu bolo spomínané, vžité a zaužívané geografické názvy v jazyku menšiny. Viete, čo je podľa mňa jeden z najväčších problémov tohto zákona? Že ide zrušiť en bloc zákon z roku 1994 č. 191 o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z.. Tento zákon nie je veľký. Myslím, že má iba štyri paragrafy a nejaké záverečné alebo prechodné ustanovenia. Ale viete, čo je podstatné? Podstatný je tam § 3, ktorý hovorí, že pri referende, ktoré umožňuje zmenu názvu obce, a tu sme už pri koreni veci, že je tu inštitút a nástroj priamo v tomto zákone, ktorý umožňuje meniť názov obce cez miestne referendum. Bola tu doteraz blokácia, že to nebolo možné urobiť tak, aby takýmto novým názvom v tomto referende bol názov z obdobia 1867 až 1918 a z rokov 1938 až 1945, čiže z čias násilnej maďarizácie a pomaďarčovania. Nielenže v roku 1867 vydal nitriansky župan nariadenie na konkrétne premenovanie všetkých obcí v danej župe, teda všetkých tých, ktoré sa nachádzajú, takmer všetkých na južnom Slovensku, na nové maďarské názvy, ale bol prijatý neskôr aj konkrétny zákon, ktorý určil povinné pomaďarčenie v celom Uhorsku. A nielen obcí, ale aj mien. A preto mi pripadá naozaj smiešne a trapné, keď chcete opäť umožniť, po ixkrát už otvárate možnosť upraviť meno a priezvisko do mutácie príslušnej národnostnej menšiny. Skúste si prečítať niektoré skutočné pikošky, akým spôsobom dochádzalo k z menám, keď v jednej rodine počas dvoch generácií ste mali štyri rôzne mená. Ani jedno už nebolo, samozrejme, slovenské.
To sú, to sú naozaj skutočnosti, ktoré, nad ktorými sa proste rozum zastaví.
Tak sa pýtam, prečo zrazu takáto anomália? Prečo, prečo je tu? Nemôžete vyvrátiť pochybnosti, že tu ide opäť o akési kolíkovanie južného Slovenska, o vytváranie jazykového geta. Od narodenia až po smrť po maďarsky. Štátny jazyk nepotrebuješ, toto je odkaz tohto zákona. Narodíš sa, pôrodník sa ti prvýkrát prihovorí, aj keď nerozumieš, po maďarsky. Sestrička, zdravotná, takisto. Prídeš, do čoho? Do maďarskej škôlky. Najskôr jaslí, potom škôlky. Potom sa dostaneš do maďarsky, síce štátnej alebo teda obecnej školy, ale v maďarskom vyučovacom jazyku. Potom sa dostaneš na strednú školu, potom môžeš ísť dokonca na vysokú školu len v maďarčine, potom sa zamestnáš u súkromníka alebo u spoločnosti, alebo hocijako, ako vy hovoríte, aj na úrade verejnej správy, lebo budeš vedieť po maďarsky. Budeš tam proste prijímať svojich spolubratov a komunikovať s nimi v maďarčine, budeš im vydávať dvojjazyčné formuláre. Prídeš domov, prepneš si televíziu MTV1 alebo teraz už aj nedabovanú a netitulkovanú nejakú reláciu rozhlasu a televízie Slovenska, kúpiš si ráno maďarské noviny, potom zrazu príde dôchodok, dostaneš sa do domova dôchodcov. V poriadku, opäť personál vybavený v maďarčine. Potom ti to Pán Boh strihne. Nevadí, príde farár, v maďarčine ťa odprevadí. No a podľa niektorých, prídeš dokonca aj do maďarského neba. Punktum. Úžasný život! Že som sa ja narodil ako Slovák! Juj, ako by som sa mal dobre.
Takže, pán podpredseda vlády, vráťme sa teraz k podstate. Prečo oživujete revizionizmus priamo v legislatívnom návrhu? Prečo urážate tento slovutný parlament umožnením návratu pomaďarčených, násilne pomaďarčených názvov miest a obcí? Prečo ste tam nenechali, keď ste teda už rušili zákon č. 191, tzv. tabuľový, a implementujete časti do tohto zákona, ktorý sa tvári, že je akýmsi generálnym zákonom, prečo ste to tam, túto výnimku neimplementovali? Keď sme pri samotnom obsahu, tak pozrite si, čo sa nám stalo na výpovednom grafe. Táto maličká časť grafu, to je súčasne platný zákon o používaní jazykov menšín. Šesťstošesťdesiatšesť slov, číslo šelmy pre kresťansko orientovaných. Toto veľké, aby aj pán Dostál videl, ako spravodajca, graf nepopustí, že to je nová podoba zákona, ktorý navrhuje pán podpredseda vlády Chmel. Pozrime sa, ako sa nám to nafúklo. Z takéhoto ustanovenia tu máme zrazu takéto. Obsahovo mi to vychádza 8-násobný nárast textu. Ale vidíte, a keby ste tam ešte mali tu implementáciu znemožňujúcu pomaďarčovanie obcí, ešte by to bolo o trošku väčšie. A pozrime sa teraz, keďže kolegovia, najmä kolegyňa Pfundtner neustále hovorí o právnej terminológii lex generalis a lex species a ako by to malo a ako by nemalo byť, nuž teda, pozrime si radšej graf, dobre? Občania viac rozumejú grafom ako latinským slovám, ale možnože sa dostaneme k tomu. Takže, prvý stĺpec tohto grafu, to je obsahová stránka zákona o používaní jazykov menšín. Menší stĺpec, je obsahová stránka zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Čo z toho vyplýva, ktorí by, nie sú teda sem dovidiaci, že sú krátkozrakí...? Nuž, že zákon o používaní jazykov menšín je opäť obsahovo väčší. Je dôležitejší. Takže to sa týka niektorých porovnaní, ktoré vzbudzujú vážne obavy a pochybnosti o opodstatnenosti a vôbec aj pripravenosti, obsahovej pripravenosti tejto normy. Pokiaľ by niekto pochyboval o tom, čo som hovoril, ten príbeh od narodenia až po smrť Maďarov a v maďarčine, no tak nech si pozrie novo zavedený ods. 3 § 5, ktorý garantuje komunikáciu s personálom v zdravotníckych zariadeniach v jazyku menšinovom, samozrejme zamestnancom, ktorý ovláda tento jazyk. Ale verte, že budú uprednostňovaní takíto zamestnanci, či to máme v zákone, alebo nemáme uvedené.
Zákon je farizejský v tom, že absolútne sa tvári, že problematika menšiny alebo menšín na Slovensku sa netýka problematiky menšín u nášho južného suseda. Na druhej strane ale veľmi zdôrazňuje dve medzinárodné normy, a to je rámcový dohovor a Európska charta regionálnych a menšinových jazykov. Odvolávate sa na povinnosť implementovať ďalšie ustanovenia charty. Včera tu už pán predseda Slota citoval predsa z nálezu Výboru ministrov Rady Európy, ktorý takisto prerokoval hodnotiacu správu Maďarska k uplatňovaniu európskej charty, kde došlo ku konštatovaniu, že je tu taký žalostný stav, ktorý vlastne už nepomôže zachrániť menšinové jazyky pred zásadným úpadkom.
Pán podpredseda, keď už teda používate a zneužívate a toľko znásilňujete tieto medzinárodné normy, buďte aspoň tak korektný, že uvediete, za akým účelom boli prijímané. Aj v preambule, aj v ďalšej textácii je jasne uvedené, boli prijímané pre vymierajúce a ohrozené jazyky. Vy si naozaj myslíte, že maďarčina konkrétne je vymierajúcim a ohrozeným jazykom? To je podľa mňa lužická srbčina v Nemecku, to je podľa mňa okcitánčina alebo bretónčina vo Francúzsku. Ale určite nie maďarčina na Slovensku. Niekto iný zariadil, rôznu, rôzny stupeň náročnosti uplatňovania, kde, čudujme sa svete, bol úplne uplatnený iný princíp. Nie tie menšiny, ktoré by si zaslúžili ochranu, ako je napr. chorvátska, nemecká a iné na Slovensku, ale maďarská mala najväčšie, najväčšie garancie práv a ochrany pri prijímaní alebo pri implementácii a podpise charty. Nie je to zvláštne? Vy sa skrývate za ostatné menšiny. Ak ste taký korektný a seriózny a demokrat, aj predstavitelia MOST-u - HÍD, no tak povedzte, keďže maďarská menšina je, má štatút vyspelého spoločenstva, niektorí dokonca píšete, že je a tvrdíte, že ide o národné spoločenstvo, má politické zastúpenie, viď myslím trinásť poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky, ovláda, ovláda a riadi samosprávu, zúčastňuje sa na štátnej správe, čiže je to politický a, a absolútne vyspelé spoločenstvo, ktoré nepotrebuje ochranu, tak sa vzdajte týchto práv a povedzte, že všetky tieto ustanovenia sa týkajú všetkých okrem menšiny maďarskej. Možno získate podporu, nielen, nielen koalície. Urobte to! Určite by vám zatlieskali aj v Európe, lebo je to naozaj korektný prístup, presne v duchu európskej charty. Pre ohrozené a vymierajúce jazyky. Nech sa páči, budete chránení. Ale nie pre tých, ktorí v podstate to nepotrebujú a ktorí to možno len zneužívajú. Nie je to nejaká novinka. Aj sociálny systém tohto štátu mnohí a mnohé skupiny zneužívajú, bohužiaľ.
Pýtam sa teda, prečo chcete rozdeliť spoločnosť a prečo tvrdíte, že samotné menšiny sa toho dožadujú. Bol nejaký, bol nejaký prieskum? Alebo prečo ste nespravili najskôr nejaké referendum na túto tému? Ja som sa dočítal, že 8. februára 2010 vyhlásil vysoký komisár Knut Vollebaek, teda, pardon, Knut Vollebaek z OBSE, že on chce tento zákon. Tak kto chce vlastne tento zákon? Knut Vollebaek, s ktorým ste, s ktorým ste možno, možno rokovali a predostreli mu takúto predstavu? Alebo kto ho chce? Samozrejme, okrem strany MOST-HÍD. To vieme, že títo chcú, všetkými desiatimi. A ešte aj OKS, pardon. Ale nerád používam, nerád používam názvy strán, ktoré sa oficiálnou zákonnou cestou nedostali do parlamentu. Takže preto zostaneme len pri MOST-e - HÍD.
Polemizujeme tu a diskutujeme o tom najdôležitejšom, a to je o ohrození štátneho jazyka. O jeho ústavnej prednosti a zákonnej prednosti pred ostatnými jazykmi. Pretože najskôr musela prísť pitva zákona o štátnom jazyku, kde ste najskôr povyhadzovali všetky povinnosti, všetky, všetky povinné osoby, kde ste v podstate nechali len jeden deklaratívny paragraf, že úradným jazykom, teda štátnym jazykom a úradným jazykom na území Slovenska je jazyk slovenský, pretože to je v ústave. Ústavu ste nemohli porušiť, to je logické. Ale štátny jazyk v podstate stratil v mnohých oblastiach svoje postavenie. A to nehovorím ja, ani Slovenská národná strana len, ale to konštatoval právny názor legislatívneho odboru tohto parlamentu, keď sme ho prijímali. A vy teraz prichádzate so zákonom, ktorý priamo bude rozporuplný so zákonom o štátnom jazyku.
Konkrétne rozpor s § 1 ods. 2: Štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Nikto nezbavil nijaký zákon, ani ústava, ani medzinárodná norma, odporúčanie kohokoľvek, nikoho sem neprivediete, ktorý by vám povedal, že štátny jazyk, ktorý má podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva status ústavnej hodnoty a nemožno ho spochybniť nijakým iným zákonom, ani na tom území, ktoré v súčasnosti alebo v tých obciach, ktoré spĺňajú kvórum. On má prednosť aj tam, aj dnes a musí mať aj do budúcnosti. Toto ignorujete. Ignorujete to, že preambula charty hovorí, že podpora a ochrana menšinových jazykov by sa nemala diať na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia. Potreba učenia, to už dávno nespĺňame. To slovenčinu, pozrite si tie, tie niektoré ankety, ktoré robia televízie na južnom Slovensku, aký je stav v umožnení práva ovládať slovenský jazyk. Ale zacitujem vám aj čl. 5 Charty OSN: Nič v charte sa nesmie vykladať, čo je v rozpore s chartou vrátane princípov suverenity a územnej celistvosti štátov. Už sme tu hovorili o negatívnej skúsenosti z Kosova. Všade, kde sa menšine, ktorá má ambície na tzv. veľkú etnickú príslušnosť, kde existujú aj iné sily, konkrétne spoza hraníc, nie je to len Hnutie 64 žúp, nie je to len Svetový zväz Maďarov, sú to aj oficiálne výroky oficiálnych verejných štátnych činiteľov a predstaviteľov cudzieho štátu o podpore autonómie a o tom, že zahrnú dokonca aj všetky svoje menšiny do svojej ústavy, že im dajú dokonca občianstvo, a teraz najnovšie, už je potvrdené, že aj volebné právo. Nuž teda, nemáme legitímne právo sa obávať, že tu dochádza k ohrozeniu princípov suverenity a územnej celistvosti Slovenskej republiky?! Áno, máme toto právo, a preto ho aj verejne tlmočíme. My nestrašíme, my len porovnávame a argumentujeme.
Rovnako tak sa cituje čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje práva príslušníkov menšín, ale opäť sa už zamlčiava to B. Čiže ods. 3, ktorý opäť zdôrazňuje, že nesmie dôjsť k diskriminácii ostatného obyvateľstva. Čiže okrem toho, že tento návrh je, je protiústavný v tom, že iné, iné jazyky, ktorým sa snažíte dať takéto, takéto postavenie, ho nemôžu ani ohroziť, ani nahradiť. Je diskriminačný, pretože vo Vyhlásení Slovenskej republiky k prijatiu charty k čl. 12 bolo konštatovanie o zákaze diskriminácie občanov Slovenskej republiky v pracovnoprávnych vzťahoch na území Slovenskej republiky. Všade tam, kde umožňujete hromadné, voľné používanie maďarčiny, a tu už dochádza nielen z pasívneho práva, že môžem sa obracať na orgán územnej samosprávy, vy to rozširujete na celú verejnú správu, teda aj na štátnu správu, ale súčasne idete ďalej a zaväzujete povinne tieto orgány komunikovať so subjektom práva a dokonca pod hrozbou sankcií a prikazujete im, že sú povinní prednostne informovať, že táto osoba by sa mala vyjadrovať v jazyku menšiny alebo žiadať o takúto komunikáciu. Načo takáto nadbytočnosť? Myslíte si, že príslušníci menšín sú menej inteligentní alebo rozhľadení? Nečítajú dennú tlač? Že nevedia, aké sú ich práva? Ešte to musí byť povinne zavesené na tabuli, musí ten úradník ho povinne informovať, lebo čo keď náhodou v strese zabudne, má tam tridsať stránok niekde na úrade práce, príde niekto, on povie, prosím, a ten: Ho-ho-ho, fešák, ty zaplatíš pokutu, lebo ty si sa ma neopýtal  "tessék". A už sme doma. Diskriminácia obyvateľstva, opäť neústavný princíp. Podľa mňa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)