Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, budem pokračovať v prerušenej rozprave k návrhu zákona o používaní jazyka menšín. Pred prestávkou som hovoril o nebezpečnosti alebo zradnosti, ústupčivosti slovenskej politiky voči požiadavkám etnických menšín. A odvolával som sa predovšetkým aj na analytický článok portálu Blisty. Takže ak dovolíte, by som dokončil túto pasáž, aby sme zvážili, či budeme ďalej menšiny postupne vybavovať...
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, budem pokračovať v prerušenej rozprave k návrhu zákona o používaní jazyka menšín. Pred prestávkou som hovoril o nebezpečnosti alebo zradnosti, ústupčivosti slovenskej politiky voči požiadavkám etnických menšín. A odvolával som sa predovšetkým aj na analytický článok portálu Blisty. Takže ak dovolíte, by som dokončil túto pasáž, aby sme zvážili, či budeme ďalej menšiny postupne vybavovať takýmito ústupčivými legislatívnymi zbraňami, ktoré raz môžu byť namierené proti nám, teda proti slovenskej štátnosti a územnej celistvosti, tak ako to bolo, povedzme, v iných štátoch, ktoré takisto sa nádejali, že takouto ústupčivou politikou voči menšinám dokážu, povedzme, politiku etnického separatizmu alebo segregácie alebo istej jazykovej hegemónie, alebo územnej uzavretosti riešiť takým spôsobom, ako to napr. rieši súčasná vláda. Ja osobne a Slovenská národná strana sme presvedčení, že toto nie je dobrá metóda, nie je to dobrá cesta, skôr treba presviedčať menšiny o tom, že ten status práv a status quo, na ktoré sa doteraz odvolávali, im postačuje na konformný výkon svojich ústavných práv. A chcel by som sa opýtať predstaviteľov strany Most – Híd ako politického navrhovateľa, aj keď priamym navrhovateľom je podpredseda vlády, prečo zrazu po štyroch rokoch ustúpili zásadne z argumentácie tzv. status quo, či si myslia, že toto je to udržanie status quo, toho status quo, čo my sme za minulej vlády rešpektovali. A teraz keď sa etnická strana dostala k moci, ak zrazu svoje slová, prísľuby a deklarácie o potrebe udržateľnosti status quo hodila za hlavu a prišla s masívnymi nadštandardnými a ďalšími požiadavkami, pýtam sa, čo teda ďalej. Ako povedal klasik, budúcnosť je v tomto prípade naozaj neistá. My môžeme len doplniť a aktualizovať jeho slová, budúcnosť slovenskej štátnosti a územnej celistvosti, tak ako ju poznáme teraz, môže byť v budúcnosti pri takomto postupe neistá, čo iste v reálnom čase je len fakt, že slovenská vláda a jej existencia opäť závisí od politickej vôle jedného subjektu, ktorý reprezentuje alebo snaží sa reprezentovať najagilnejšiu a najrozvinutejšiu aj najpočetnejšiu etnickú menšinu na Slovensku. Je každému zrejmé z politického hľadiska, že bez podpory tejto strany by táto vládna koalícia nemohla existovať. Takže toto sú, chápem, mantinely pre viacerých koaličných poslancov, pretože hlasovanie o tomto zákone, ktorý bol, mimochodom, predradený pred rokovanie o uznesení Národnej rady k prijatej maďarskej ústave a k ďalším aktivitám maďarskej vlády, aj toto predradenie veľmi jasne poukazuje, že máte vlastne istú povinnosť hlasovať za tento návrh, ktorý ide proti záujmom určite aj vašich voličov, pretože je úplne jedno, či volič slovenský je pravicový alebo ľavicový, či žije na juhu alebo na severe, štátnosť sa dotýka všetkých ľudí našej vlasti.
Bohužiaľ, sú synergické útoky a uhryznutia od Orbána. Na ne si v podstate dovolíme len kňučať. Bojíme sa dokonca čo len šteknúť. A už vôbec vládna koalícia nemá odvahu prijať legitímne právo obrany, pretože v minulosti sme práve, a to je zvláštne, zo strany FIDESZ počúvali o potrebe ďalej upraviť tento zákon. Keď som sa pozrel do minulosti, tak som videl, že zhodou okolností v roku 2006 vtedajší podpredseda vlády Csáky prišiel s podobným návrhom, zmeniť kvórum na 10 % v rámci tabuľového zákona. A išli dokonca tak ďaleko, že zákon mal meniť aj istú názvoslovnú imunitu obcí, týka sa to 20 obcí, ktoré sú pomenované na južnom Slovensku po významných slovenských dejateľoch. Ide napr. o Hamuliakovo, Gabčíkovo, Hviezdoslavov, Matúškovo, Tešedíkovo a tak ďalej a tak ďalej. Takže vidíme, že táto téma nie je nová, ona sa stále objavuje. Raz ju interpretuje Orbán z Budapešti, raz ju interpretovala SMK, teraz ju interpretuje a snaží sa presadiť strana Most – Híd. Takže je evidentné, že bez nejakej spoločenskej diskusie pri takejto zásadnej zmene je to len a len politické rozhodnutie.
Sme v druhom čítaní, a preto po týchto rámcových, systémových a legislatívnych pripomienkach zhrniem, čo prekáža Slovenskej národnej strane v tomto návrhu. Samozrejme, my ako celok tento zákon odmietame a aj budeme hlasovať proti nemu, aj keď sa možno objavia nejaké pozmeňujúce návrhy, a my sa ich pokúsime tiež dať, pretože samotná filozofia prijímania tejto normy a neopodstatnenosť hovoria proti tejto norme.
Takže tie výhrady, ktoré som tlmočil, pán predseda, aj vám na výbore pre kultúru a médiá, sú tie, že z individuálneho práva menšiny sa ustanovuje kolektívne právo. Preto ja aj v pozmeňujúcom návrhu, ktorý na záver svojho vystúpenia prečítam, zavádzam expressis verbis to, že Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám, pretože toto tu doteraz nemáme, ale je to medzinárodná prax aj je to kompatibilné s medzinárodnými zvyklosťami a vôbec medzinárodným právom, predovšetkým z OSN a z nadstavbovej časti konferencie KBSE a ďalších noriem prijímaných predovšetkým v deväťdesiatych rokoch.
Ďalej je to výhrada, že právo príslušníka menšiny používať svoj jazyk v úradnom styku sa nafúklo aj na povinnosť úradov komunikovať s príslušníkom menšiny v menšinovom jazyku, predovšetkým v ústnej komunikácii. Zasa je to niečo, čo je nové a čo je neopodstatnené v takomto rozsahu a kvalite alebo hĺbke, pretože opäť to posilňuje príslušníkov menšín, aby nemuseli ovládať štátny jazyk. A je smutným vysvedčením vlády, ak jej nezáleží, aby vedeli uplatniť aj legislatívnymi nástrojmi ústavné právo pre príslušníkov menšín osvojiť si štátny jazyk. A pokiaľ ide o osvojenie štátneho jazyka, je to podobné ako pri výučbe cudzích jazykov. Viete, že keď nekomunikujete, tak zabúdate a cítite sa jednoducho nekonformne. Takže po prijatí tejto normy by v podstate príslušníci menšiny získali pocit, že slovenčina je pre nich cudzí jazyk, dá sa tak povedať, vyšli by z cviku, keď už ani štát si nevie istým spôsobom zabezpečiť, aby jeho orgány komunikovali so všetkými občanmi v štátnom jazyku. Toto je alfa a omega a podstata zákona o štátnom jazyku, zabezpečiť rovnosť pred zákonom pre všetkých, zatiaľ čo tento zákon je vlastne imunitný zákon pre časti menšín, aby nemuseli ani len teoreticky a už vôbec nie prakticky ovládať štátny jazyk.
Ďalej, pôvodný rozsah úradného styku sa opäť rozširuje na celý verejný styk. To znamená, že z obce alebo zo samosprávy sa to prenáša na celú štátnu správu. Má to ďalej aj nebezpečnú nadstavbu, o ktorej sme tu už hovorili. Opäť, v odvolacom konaní navrhovateľ chce umožniť, aby aj mimo územia vyčleneného kvórom, je to tých 20 %, alebo oni tu navrhujú po novom 15 %, aby aj mimo tohto územne vyčleneného teritória, kde je aj teraz právo používať pre príslušníkov jazyk menšiny, mohlo sa to preniesť na obce v podstate, dá sa tak povedať, na akomkoľvek mieste Slovenska, čo je rovnako neprípustné. Je to dezintegračný prvok, ktorý snáď nepoznajú nikde vo svete.
Pôvodné právo poslanca obecného zastupiteľstva použiť svoj materinský jazyk sa rozširuje aj na ostatných účastníkov rokovania obecného zastupiteľstva, čím sa myslia podľa dôvodovej správy najmä starostovia a hlavní kontrolóri. Pýtal som sa, na čo to má slúžiť. No zrejme tam, kde je nejaká svetlá výnimka, ako je to napr. v Komárne, kde bol za záhadných okolností, myslím, ale v dobrom, samozrejme, zvolený slovensky hovoriaci nezávislý poslanec, ale zastupiteľstvo má väčšinu maďarsky hovoriacich poslancov, alebo opačný prípad, že je maďarsky hovoriaci primátor, ale väčšinu v zastupiteľstve tvoria slovenskí poslanci, sa umožňuje práve týmto verejným činiteľom, aby mohli používať pri rokovaní jazyk menšiny, čím sa vlastne diskriminuje možno tá slovenská väčšina, 80- alebo 70-, alebo 60-percentná, podľa obce a mesta, pretože ona má právo tiež prijímať informácie vo svojom jazyku, predovšetkým v štátnom jazyku a nie je odkázaná zrejme na tlmočenie.
Ďalej, v podstate akási plazivá asimilácia na juhu, ale teraz paradoxne obrátená, obsahuje už prvý novelizačný bod § 1, keď sa za pravidlá používania jazyka menšín v úradnom styku pridali slová „a v oblastiach upravených týmto zákonom“. Tie oblasti sa, samozrejme, rozširujú a otvára sa ďalších 13 zákonov, čo je jav v našej legislatíve naozaj ojedinelý, takýmto masívnym spôsobom vstupovať do toľkých zákonov, aby sa upravilo používanie jazyka menšín. Takže zákon už v prvom paragrafe rozširuje tú oblasť a ide nad rámec zákona, práva a, mám pocit, aj ústavy, pretože naozaj sa tu degraduje štátny jazyk a dokonca sa snaží menšinovým jazykom v mnohých oblastiach verejného styku nahradiť štátny jazyk alebo ho vytlačiť de facto z jeho pozícií, aj keď v niektorých prípadoch, ale ojedinele sa pripúšťa platnosť v prípade rozporu slovenského textu, ale, pán predkladateľ, vy ste úplne vypustili všetky ustanovenia, ktoré by mali predchádzať pred zadefinovaním práva použiť jazyk menšiny, predovšetkým v úradnom styku, tak, že okrem štátneho jazyka môže použiť, vy ste úplne zamlčali, príslušník menšiny aj štátny jazyk. A z tohto zákona to ani nie je zrejmé. Ale naopak, už tam zavádzate povinnosť pre právnické osoby, aby na viditeľnom mieste informovali, a pravdepodobne príde k tomu, že to bude aj ústne, akéhokoľvek prichádzajúceho s úradnou agendou, aby komunikoval, resp. že môže komunikovať v jazyku menšiny. Takže opäť tu máme výraznú disproporciu medzi štátnym jazykom a menšinovým jazykom.
Spomínal som to už v prvom čítaní, zatiaľ som nevidel, že by niekto z vládnej koalície išiel meniť zásah do autonómneho postavenia a agendy cirkví, dokonca, myslím, ani KDH. A podľa posledných informácií sklapli opätky aj pri svojom zámere na tých 18 %, čo sa niekde v kuloároch hovorí, ak to tak nie je, tak sa vám dodatočne, páni kolegovia, ospravedlním. Ale mne osobne aj SNS prekáža, že v zákone o používaní jazykov menšín predkladateľ vstupuje do autonómneho postavenia a agendy cirkvi, hoci v zákone o štátnom jazyku je explicitne uvedené, že to neupravuje pôsobnosť cirkví. Takže tu vidíme, akú obrovskú a neprimeranú váhu prisudzujete zákonu o používaní jazykov menšín, keď si dokonca dovolíte vstúpiť do agendy cirkví a náboženských spoločností, ktorú, mimochodom, upravuje špeciálne iný zákon, a to konkrétne č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. To znamená, že štátny jazyk, ktorým je slovenčina, z vášho pohľadu nemá byť na celom zvrchovanom území jazykom používaným vo verejnom styku. My máme za to, na rozdiel od vás, že iné zákony nemôžu a nesmú ohrozovať jeho výlučné postavenie, tak ako o tom hovorí § 1 ods. 2 zákona o štátnom jazyku, keďže tento má prednosť pred ostatnými jazykmi.
Odvolávate sa na Európsku chartu menšinových alebo regionálnych jazykov. To má byť ten dôvod, prečo musíme pristúpiť údajne k takejto masívnej úprave. Ale opýtal som sa vás a neodpovedali ste mi na výbore, preto sa vás opýtam znova. V charte je uvedené, že má slúžiť predovšetkým na ochranu vymierajúcich alebo ohrozených jazykov. Poprosím vás v záverečnom slove, pán podpredseda vlády ako predkladateľ, povedzte tejto sále, povedzte občanom Slovenska, konkrétne maďarčina ma zaujíma, nezaujíma má jazyk srbochorvátsky, nezaujíma ma bulharčina, nezaujíma ma čeština, rómčina ani iné jazyky, mňa to špeciálne zaujíma, v čom je maďarčina klasifikovaná na Slovensku ako vymierajúci alebo ohrozený jazyk. A poprosím na to uviesť veľmi vážne dôvody, keďže sa odvolávate na veľmi vážený medzinárodný dokument, ktorým je spomínaná charta. Ak chcete hovoriť o akejsi filozofii a politike multikulturalizmu, nuž vám musím znova pripomenúť, že nielen britský premiér David Cameron, ale aj nemecká pani premiérka Merkelová a pred nimi aj francúzsky prezident Sarkozy sa veľmi jasne a takmer totožne vyjadrili, že multikulturalizmus v Európe zlyhal. Zacitujem Davida Camerona: „Doktrínu štátneho multikulturalizmu má nahradiť pocit zdieľanej národnej identity.“ Toto je aktuálny moderný prístup vyspelých demokracií, ktoré majú rovnako problém alebo riešia problematiku, lepšie povedané, s etnickými, náboženskými menšinami. Ale, ako viete, medzinárodné dokumenty už nerozlišujú tú špecifikáciu, o akú menšinu ide, či je to tzv. klasická, migračná, nová, náboženská alebo inej orientácie, v podstate sa hovorí o menšinách.
Vy ste povedali, že sa týka kvórum predovšetkým iných menšín. Ja som si urobil takú tabuľku a prepočet ešte pri tom pôvodnom návrhu, ktorý bol v rámci hromadnej pripomienky zmetený zo stola. Z vlády sa už potom dostalo len tých 15 %, ale majú Lučenec tých 13,1 %, obyvateľov celkovo 28 323, z toho Maďarov 3 711, Levice tých 12,23 %, sumárny počet obyvateľov tohto okresného mesta 36 538, z toho Maďarov 4 469, Šaľa tých 17,8 %, tie pomery sú tam rovnaké. Takže ak si zarátame tieto tri mestá, ide o sídla s takmer 90 000 obyvateľmi, pričom príslušníkov menšiny je len 16 000, čo to znamená? Vystavujete dvojjazyčnej úradnej agende 72 851 Slovákov, len v troch okresných mestách. Tak nehovorte, že zníženie kvóra sa týka predovšetkým komfortu pre jednu nemeckú obec alebo niekoľko cigánskych osád, kde, mimochodom, majú aj problém čítať v rómčine, čo ukazuje najnovšie sčítanie obyvateľstva, čo je veľký trapas, pretože naši Rómovia to vypĺňajú viac-menej v slovenčine, aj to im ešte musia pri tom asistovať asistenti.
Takže, dámy a páni, pristúpim k pozmeňujúcemu návrhu, aj keď mi je zrejmé, že je zbytočné vôbec chorú vec opravovať alebo do lode, ktorá má také legislatívne diery, dávať nejaké záplaty. Ale pýtam sa, prečo tak nespraviť, keď je to naše právo a právomoc a chceme tým vyjadriť aj to, že vieme vecne pristupovať k problematike a argumentovať.
Takže zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. . 318/2009 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Článok I:
Po prvé. § 1 sa dopĺňa odsekmi 1 a 2, ktoré znejú:
Odsek 1: „Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám.“
Odsek 2: „Ak štátny občan Slovenskej republiky patriaci k niektorej z národnostných menšín má aj štátne občianstvo príbuzenskej krajiny, ktorej štátny jazyk je jeho materinským jazykom, výkon práv podľa tohto zákona sa takejto osobe počas trvania dvojakého občianstva v oblasti menšinového práva neuplatňuje.“
Novelizovaný bod 1 v § 1 vrátane zmeny textu pod čiarou označenej ako číslo 2 sa vypúšťa.
Navrhovaný odsek 2 sa označí ako odsek 3.
Odôvodnenie. Pôvodné znenie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože mení zmysel ustanovenia ústavy, čo vykonávací zákon ako právny predpis nižšej právnej sily nemôže. Navyše, zmena textu poznámky pod čiarou číslo 2 spôsobí chaos v aplikačnej praxi, na čo poukázal aj legislatívny odbor Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena precizuje individuálny výkon práv v oblasti národnostných menšín v súlade s medzinárodným právom a praxou.
Druhý novelizačný bod. Tu vás poprosím, dámy a páni, o malú zmenu, ktorú uvediem, oproti tomu, čo máte uvedené v laviciach, ale ide o legislatívnotechnickú zmenu. V § 2 ods. 1 sa slová „15 %“ menia na slová „20 %“.
Odôvodnenie. Zostáva tá istá výška kvóra, má ostať pôvodná výška súčasného status quo, čím vychádzame v ústrety strane Most – Híd, ktorá počas štyroch rokov neustále bojovala za to, aby sa zostalo pri status quo v každej oblasti. Takže my vám to teraz umožníme naším pozmeňujúcim návrhom a uvidíme, či zaň budete hlasovať a či si budete stáť za svojou politikou a svojimi slovami, pretože máme za to, že ste vo voľbách získali aj pomerne veľa slovenských hlasov, ktoré zrejme verili tej predvolebnej rétorike vašej.
Po tretie. V § 2 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťajú slová „v ústnom“ a v tretej vete sa vypúšťajú slová „a zabezpečí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste“.
Odôvodnenie. Opatrenia by inak opäť išli nad rámec záväzkov. Predpokladá sa, samozrejme, znalosť právnych predpisov, ako sa hovorí, neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. A nepredpokladáme ani, že by príslušníci menšiny nevedeli, aké sú ich práva v oblasti úradného styku.
Po štvrté. V § 2 sa vypúšťa celý odsek 8.
Odôvodnenie. Návrh zmeny neodôvodnene a fakultatívne rozširuje právo na používanie jazyka menšín mimo zákonného a odôvodneného rámca. Vypustenie môže zabrániť prípadnej diskriminácii majoritného obyvateľstva v pracovnej oblasti. Úprava vychádza z dostatočného osvojenia si štátneho jazyka v úradnom styku občanmi hlásajúcimi sa k niektorej z národnostných menšín, ako im tieto práva ustanovuje aj Ústava Slovenskej republiky.
Po piate. V § 3 ods. 2 sa vkladaný text „ostatní účastníci rokovania obecného zastupiteľstva môžu používať jazyk menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní poslanci obecného zastupiteľstva“ vypúšťa.
Odôvodnenie. Ustanovenia idú nad rámec záväzkov. Podľa dôvodovej správy sa ako ostatní účastníci rozumejú najmä primátori, starostovia alebo prednostovia, takže môže dôjsť k nepriamemu nátlaku na rozhodnutie poslancov a účastníci rokovania, resp. účastníci rokovania obyvatelia obce ovládajúci len štátny jazyk Slovenskej republiky, resp. podľa zákona sa takéhoto rokovania môže zúčastniť aj akýkoľvek poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, by mohli byť diskriminovaní , čo sa v opačnom prípade nepredpokladá.
Po šieste. V § 3 sa navrhované doplňujúce znenie v odseku 4 vypúšťa.
Odôvodnenie. Pôsobnosť cirkví a náboženských spoločností neupravuje v jazykovej oblasti ani zákon o štátnom jazyku č. 270/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, nie je dôvod, aby zákon o používaní jazykov menšín vstupoval do tejto vnútornej problematiky cirkví, ktorých pôsobnosť upravuje samostatný zákon č. 308/1991 Zb. o. i. tak, že v odseku 2 je určené, že „cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti... nezávisle od štátnych orgánov“. Ide teda o nesystémový zásah do autonómneho postavenia cirkví a náboženských spoločností zákonom, ktorý nemá opodstatnenie, aby vstupoval do autonómneho postavenia cirkví. Ja chápem, že je to zrejme urobené kvôli jednej cirkví zo šestnástich cirkví a náboženských spoločností, ktorá z deviatich dištriktov má sedem tzv. maďarských a len dva slovenské, ale to by bol asi príliš veľký komfort a neopodstatnený zásah, s čím by určite nesúhlasilo ani ostatných pätnásť náboženských spoločenstiev a cirkví registrovaných v Slovenskej republike.
Po siedme. V novelizovanom bode 7 sa v § 4 navrhované odseky 3, 5 a 8 vypúšťajú.
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Ustanovenia idú nad rámec záväzkov, sú nejasné, môžu spôsobiť rozdielny výklad, resp. zavádzajú novú povinnosť spadajúcu pod iné príslušné zákon. Napr. označenie obce v jazyku menšiny sa nepochopiteľne rozširuje aj na označenie autobusových a železničných staníc, letísk, prístavov a tak ďalej. Použitie tzv. vžitých a zaužívaných geografických názvov rovnako tak rieši samostatný špeciálny zákon.
Po ôsme. v § 4 ods. 6 sa vypúšťa text: „Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny.“
Odôvodnenie. Máme za to, že ustanovenia idú nad rámec záväzkov. Okrem toho majú aj negatívny vplyv na súkromný podnikateľský sektor.
Po deviate. V § 4a sa vkladá nový odsek 3 ktorý znie: „Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na obce, ktorých názov bol zmenený v rokoch 1867 až 1918 a 1938 až 1945.“
Odôvodnenie. Nový § 4a, ktorý ste tam implementovali, sa snaží implementovať iba časť obsahu rušeného zákona, tzv. tabuľového, č. 191/1994 Z. z., avšak navrhovateľ nezahrnul dôležité obmedzenie v pôvodnom § 3 ods. 3 rušeného zákona, ktorý nepripúšťa legalizáciu takých označení obcí, ktorých názov bol zmenený v časoch najzúrivejšej maďarizácie, keď mnohé obce dostali pomaďarčený úradný názov v období po rakúsko-uhorskom vyrovnaní alebo v čase horthyovskej okupácie južného Slovenska najmä na základe zákona o povinnom premenovaní obcí v maďarčine (napr. citovaný už zákonný článok Uhorského snemu č. 4 z roku 1898 o pomaďarčení všetkých miestnych názvov v Uhorsku). Navrhované opatrenie len znovu zavádza text rušeného odseku 3 tzv. tabuľového zákona. A mám za to, že je naďalej opodstatnený v súvislosti s riešením tzv. miestneho referenda, ktoré, mimochodom, má tiež isté nejasnosti, ale to nechám na kolegov, lebo dohodli sme sa vzájomne, že budeme riešiť rôznu problematiku. Na problematickosť, dámy a páni, chcem poukázať, nepriamej novelizácie zákona o obecnom zriadení o. i. poukázalo aj stanovisko odboru legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky v bode 6.
Po desiate. V novelizovanom bode 18 sa v § 7 sa dopĺňané odseky 3 a 4 vypúšťajú.
Odôvodnenie. Používanie jazyka menšiny v obecnej polícii a príslušníkmi ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru v služobnom styku a pri komunikácii s občanmi, ktorí patria k národnostnej menšine, ide nad rámec záväzkov a zásadným spôsobom prenáša individuálne právo občana hlásajúceho sa k národnostnej menšine na možnosť komunikovať v ozbrojených zložkách a v služobnom styku v obecnej polícii, čo je neprípustný prenos individuálnych práv.
Chcem upozorniť aj pána spravodajcu, keďže tento desiaty bod koliduje s bodom 3 spoločnej správy, prosím vyňať bod 3 spoločnej správy na samostatné hlasovanie.
Po jedenáste. V novelizovanom bode 13 sa § 5b vypúšťa.
Odôvodnenie. Ustanovenie je duplicitné vzhľadom na úpravu v iných zákonoch, najmä v zákone č. 532/2009 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. To je tá oblasť titulkovania, resp. vypustenia titulkovania a ďalších náležitostí, ktoré podľa môjho názoru má riešiť predovšetkým na to príslušný špeciálny zákon. A to je citovaný zákon o Rozhlase a televízii Slovenska.
Po dvanáste. Novelizovaný bod 15 sa vypúšťa.
Odôvodnenie. Nie je dôvod meniť pôvodný gramatický modálny tvar slovesa na imperatívny tvar, keďže je primeranejší aj vzhľadom na ďalší text, podľa ktorého povinné osoby nemusia ovládať jazyk menšiny. Je to protirečivé znenie, lebo ak zamestnanci verejnej správy „nie sú povinní ovládať jazyk menšiny“, tvar používajú namiesto spojenia môžu použiť, im túto povinnosť gramaticky aj de facto vlastne prikazuje.
Po trináste. V novelizovanom bode 19 sa § 7a až 7d vypúšťajú.
Odôvodnenie: Správne delikty a právomoci podpredsedu vlády sú nesystémové a nevyvážené v oblasti práv a povinností. Povinné sú, dámy a páni, len orgány verejnej správy, zatiaľ čo príslušníci menšín a ich predstavitelia nemajú nijaké povinnosti uvedené v zákone, majú len práva, ktoré často porušujú práva majoritného obyvateľstva. Ignorujú sa medzinárodné dohovory, že používanie menšinového jazyka je individuálne právo jednotlivca, teda že štát nemôže svojim občanom, dokonca pod hrozbou pokút, vnucovať používanie menšinového jazyka.
Keďže aj tento trinásty bod, pán spravodajca, koliduje, s bodmi 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy, žiadam tieto body 4, 5, 6 a 7 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.
Dámy a páni, toto je pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá Slovenská národná strana k tomuto návrhu zákona, kde naozaj novelizované body už išli nad rámec nielen záväzkov, ale predovšetkým zdravého rozumu a, povedal by som aj v dobrom, nad rámec toho, čo umožňuje dobré spolunažívanie príslušníkov väčšinového obyvateľstva na juhu Slovenska a príslušníkov menšín, keďže ak by prešli v tejto podobe, máme za to, že Slováci na južnom území Slovenskej republiky by už naozaj de facto aj de iure, prepáčte mi za výraz, museli držať hubu a krok. Myslím, že to nikto z nás nechce. Želáme všetkým plnohodnotný rozvoj, plnohodnotné uplatnenie na celom území Slovenskej republiky, keďže, bohužiaľ, nezamestnanosť je takmer rekordná. A asi každému z nás by malo záležať na tom, aby všetci občania Slovenskej republiky mali rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti a aj rovnaké možnosti uplatniť sa na celom území Slovenskej republiky. A k tomu vedie predpoklad na to, aby dokonale ovládali štátny jazyk, čoho dôkazom sú v podstate aj poslanci zvolení za stranu Most – Híd, ktorí by sa bez plynulého ovládania slovenského jazyka pravdepodobne spoločensky a politicky neuplatnili. Takže ich tiež poprosím, aby rovnakú šancu a možnosť dali aj ostatným príslušníkom menšín, pretože ak by prešiel tento zákon, tak v podstate naozaj tá základná otázka by znela, tak ako som povedal pred prestávkou, no na čo by sme mali v podstate sa učiť alebo používať vôbec štátny jazyk, keď v podstate od narodenia po smrť nám vystačí náš rodný materinský jazyk. Takýto prístup určite nie je dobrý, ani takéto povzbudzovanie. Sme teda za to a umožníme príslušníkom menšín status quo, po ktorom volali ostatné 4 roky predstavitelia, politickí predstavitelia predovšetkým maďarskej menšiny.
Dámy a páni, aj z vládnej koalície, ak teda máte nejaké mantinely a uvedomujete si, že možno ak koaličný partner to postavil opäť na hranu a ohrozilo by to možno aj vaše poslancovanie, poprosil by som vás aspoň, aby ste si našli toľko času, aby ste našli odvahu zmeniť aspoň ten novelizovaný bod, ktorý opäť zavádza zo zrušeného tabuľového zákona pôvodný § 3 ods. 3, to znamená, aby pri miestnom referende nebola možnosť použiť názvy z čias rokov, ktoré sú tam uvedené, 1867 až 1918 alebo z čias horthyovskej okupácie, to znamená roky 1938 až 1945. Poprosím vás, toto je morálna povinnosť každého z vás bez ohľadu na to, aké politické tričká máte a aké postoje zastávate. Je to povinnosť voči našim predkom, aby sme nezmietli zo stola toto ustanovenie, ktoré bolo implementované hneď pri prvom prijímaní tohto tzv. tabuľového zákona. Ja vám ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
