Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Keď sa tvorí návrh, ako sú akciové spoločnosti, keď to robil pán minister Zajac, tak akciovky, z akcioviek urobil tie akciové spoločnosti, ktorým vytvoril predpoklady na to, aby boli úspešné. Čiže, ja som očakával, že keď budú vznikať akciovky, tak vzniknú najprv z nemocníc, ktoré už teraz sú v pozitívnych číslach, ktoré majú kladný hospodársky výsledok, aby sa potvrdila správnosť filozofie vlády. Bohužiaľ, pani premiérka povedala, že ako prvé vzniknú akciové spoločnosti práve tie, ktoré sú najzadlženejšie. Preto, pán poslanec Kalist, si myslím, že keď najzadlženejšie nemocnice budú transformované na akciové spoločnosti bez toho, aby na to boli ekonomicky pripravené a oni na to ekonomicky pripravené nebudú, lebo Všeobecná zdravotná poisťovňa im níži limity, finančné limity za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tak reálne dôjde k ohrozeniu ich činnosti. A tie rezervy sú minimálne, nastúpili do nich noví riaditelia, ktorí napriek tomu, že sa snažia robiť ekonomizačné opatrenia, veľký priestor už nemajú. Preto vravím, že toto opatrenie je rizikové a tvrdím, že najzadlženejšie nemocnice sa transformovať k 1. 1. 2012 nebudú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctený pán minister, rozprava, moja rozprava bude pomerne krátka. Chcem len upozorniť na niektoré riziká zákona, predkladaného návrhu zákona, ktorej aplikácia v praxi, teda môže nastať. Prvá vec je transformácia fakultných nemocníc, resp. nemocníc, ktoré sú pod zriaďovateľskou pôsobnosťou ministerstva zdravotníctva na akciové spoločnosti a s tým spojené oddlženie. V súčasnej situácii všetci vieme, že na to, aby nemocnice mohli vzniknúť ako akciové spoločnosti a to je naozaj otázka filozofická či akciové spoločnosti chceme mať alebo nie, musia byť nielen ku dňu vzniku oddlžené, ale musia byť ich ekonomiky nastavené tak, aby nevytvárali ďalší dlh, pretože inač by museli ísť do konkurzu a hrozila by reálna, reálne ohrozenie ich existencie. Chcem tu vyhlásiť, ako som to povedal už niekoľkokrát, 1. 12., 1. 1. 2012 nevzniknú akciové spoločnosti zo všetkých nemocníc, a už určite nie z tých najzadlženejších, pretože aj keby sa peniaze na jednorazové oddlženie našli, ktoré ale v návrhu rozpočtu neboli, pokiaľ sa tieto nemocnice ekonomicky nedostanú do nulového alebo pozitívneho hospodárskeho výsledku, bude hroziť ich zánik a práve teraz sa deje, že u týchto nemocníc dochádza k znižovaniu zmluvných objemov. Čiže, myslím si, že pokiaľ sa tieto dve základné veci nevyriešia, bude to veľké riziko a ohrozí sa reálne existencia týchto nemocníc. A hneď aj poviem pánovi poslancovi Novotnému, že Raši teraz nestraší, teraz len upozorňuje.
Druhá vec. Výmenné lístky. Ich zrušenie je krok, ktorý má slúžiť na to, aby pacienti zbytočne nečakali na jednu vetu: Prosím o vyšetrenie u odborného lekára. Na druhej strane zrušením výmenných lístkov sa úplne zruší regulačná funkcia obvodného lekára, pretože si myslím, a je predpoklad z terénu, že pacienti k obvodným lekárom teda po výmenné lístky chodiť nebudú, keďže po ne chodiť nemusia, čo sa prejaví na náraste počtu pacientov u ambulantných špecialistov. Ambulantní špecialisti sa cestou Slovenskej lekárskej komory pýtajú, kto im zaplatí za vykonané vyšetrenia týchto pacientov, pretože sa stane aj to, že ambulantní špecialisti budú vyšetrovať a liečiť aj takých pacientov, ktorých mohol odliečiť obvodný lekár. Čiže, reálne dôjde k nárastu počtu pacientov a k chýbaniu zdrojov na ich ošetrovanie na strane ambulantných špecialistov.
Tretia vec. Neodvolateľnosť predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Myslím si, že je úplne jedno či predsedu Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odvoláva vláda alebo parlament, pretože predpokladám, že vláda má väčšinu v parlamente. Čiže, keď, aspoň zatiaľ, takže je to úplne jedno, lebo keď ho bude odvolávať parlament, bude to so súhlasom vlády, keď ho odvoláva vláda, je to väčšinou s podporou parlamentu. Čiže, je to len kozmetická úprava, ktorá naozaj nemá nejaký reálny význam. Keď ho minister bude chcieť alebo vláda odvolať, tak si to cez parlament urobí a je to úplne zbytočné opatrenie.
Ďalšia vec. Spoluúčasť poistenca na úhrade zdravotnej starostlivosti, resp. limitácia tridsiatich, eventuálne 45 eur za kvartál. Chcem upozorniť a poprosiť pána ministra, aby hovoril, keď povie toto A, aby dopovedal aj B. Limit 30 až 45 eur. Do tohto limitu sa započítavajú iba doplatky za najlacnejšiu alternatívu, za najlacnejšie generikum v danej skupine, keď v súčasnosti máme viac ako 50 % liekov bez doplatku alebo s doplatkom do 1 eura, je predpoklad, že pacienti, ktorí zaplatia viac ako 30 alebo 45 eur, že sa im žiadne peniaze zo zdravotných poisťovní nevrátia, lebo takmer vždy budú mať možnú terapeutickú alternatívu, ktorá je s minimálnym doplatkom. Čiže, treba občanom opakovať to, aby si žiadali lieky bez doplatku alebo s doplatkom do 1 eura, lebo naozaj môžu byť veľmi nemilo prekvapení, keď budú očakávať peniaze zo zdravotnej poisťovne a dostanú informáciu, že vrátené im nebude nič, pretože mali možnosť dostať lacnejšiu alternatívu. Treba to veľmi poctivo komunikovať s pacientmi, bude to potom na hlavu pána ministra.
Ďalšia vec. Zverejňovanie zmlúv. Zverejňovanie zmlúv je veľmi dobrá vec, ktorá ale urobí v teréne obrovský chaos, pretože zverejnenie zmluvy nepovie človeku, ktorý to bude čítať, nič o štruktúre poistencov v danom regióne, o počte poistencov v danom regióne, o špecifickom prístrojovom vybavení daného poskytovateľa, o personálnom vybavení daného poskytovateľa, o počte obyvateľov odbornosti v danom regióne alebo o počte poistencov príslušných pre toho ktorého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. To znamená, že zas zbytočne sa výrazne naštrbia vzťahy medzi poskytovateľmi, pretože za číslom limitu a za všeobecnými informáciami, ktoré zmluva obsahuje, nebude vidieť región štruktúru poistencov, vybavenie alebo aj náklady, ktoré poskytovateľ zdravotnej starostlivosti do svojej ambulancie dal. Takže, tiež si myslím, že zverejňovanie zmlúv neprinesie očakávaný efekt transparentnosti, skôr prinesie ďalší rozruch a nepokoj medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ďakujem pekne.

Dobre. Ďalej citujem: „Najvýraznejší podiel na bežných výdavkoch kapitoly tvoria výdavky Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré pôsobia na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia na regionálnej úrovni, pričom na ich financovanie sa pre rok 2011 predpokladajú prostriedky vo výške 30,5 mil. eur, čo predstavuje pokles ich celkových výdavkov oproti predchádzajúcemu roku o 8,85 %.“ Pýtam sa teda, kde je deklarovaná podpora preventívnych programov. Všetci to vieme, všetci to hovoríme vrátane ministra zdravotníctva, že prevencia je základným predpokladom, aby incidencia ochorení mala klesajúcu tendenciu. A práve na tejto zložke ideme šetriť? Po ďalšie, kde je realizácia programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí o podpore preventívnych programov ako o najúčinnejšom prostriedku znižovania chorobnosti nášho obyvateľstva.
Ešte raz pripomeniem čísla hlavného rizika celého rozpočtu, a to preddavky na poistné platené štátom na verejné zdravotné poistenie. Keď si vezmeme roky 2009 a 2010 a návrh na roky 2011, 2012 a 2013, tak sú uvedené nasledujúce hodnoty v percentách: Rozpočet na rok 2009 je 4,9 %, rok 2010 (už postihnutý krízou) je 4,78 %, rok 2011, keď za prvý polrok tohto roku mala Slovenská republika najväčší rast v európskej dvadsaťsedmičke, je 4,32 %, rok 2012 je 4 %, rok 2013 je 4 %. Keď si to premeníme na platbu na jedného poistenca za jeden mesiac, tak kým v roku 2010 to vychádzalo 34,56 eura na jedného poistenca štátu, tak to vychádza v roku 2011 na 32,16 eura, v roku 2012 na 30,58 eura na jedného poistenca štátu a mesiac, pričom poistenci štátu sú všeobecne poistenci, ktorí sú najviac chorí a ktorí sú z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti najnákladnejší.
Dovoľte mi, aby som opäť zacitoval časť návrhu rozpočtu: „Zníženie platby štátu pre rok 2011 oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 v sume 84,9 mil. eur je čiastočne kompenzované vládou schválenými legislatívnymi zmenami s pozitívnym vplyvom v sume 57,4 %.“ Chcem povedať, že ide o predpoklad kompenzačných opatrení, lebo aj samo ministerstvo zdravotníctva oficiálne vyhlásilo, že napr. výnosy z dividend, ktoré sú brané ako jedno z kompenzačných opatrení, sa na rok 2011 predpokladajú v sume 0.
Ďalej sa predpokladá, že sa rozšíri základňa pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie s cieľom vytvoriť predpoklady na synchronizáciu daňového systému a systému zdravotného poistenia. Výška výsledného poklesu platby štátu tu by mala byť 27,5 mil. eur, čo predstavuje iba 0,7-percentný podiel verejného zdravotného poistenia, ktorý je krytý viacerými racionalizačnými opatreniami smerujúcimi napr. k zníženiu výdavkov na lieky. Opäť je to iba predpoklad. Dúfa sa, že sa niečo ušetrí, napr. v liekovej politike ďalšie racionalizačné opatrenia nebudú znamenať pokles výdavkov na lieky, ale budú znamenať nedostupnosť liekov na Slovensku.
Ďalšia časť kapitoly ministerstva zdravotníctva, ktorá je takisto výrazne podhodnotená, sú to kapitálové výdavky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo zdrojov rozpočtových prostriedkov kapitoly, kde sa na roky 2011 až 2013 predpokladajú na úrovni 500 000 eur s poklesom oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 85,5 %. Ide o prostriedky, ktoré majú byť určené na financovanie investičných akcií rozpočtových a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, pričom odôvodnenie tohto poklesu je, že na modernizáciu zdravotníctva sú určené aj prostriedky Európskej únie prostredníctvom operačného programu Zdravotníctvo. Pýtam sa, čo bude s bratislavskou Fakultnou nemocnicou s poliklinikou, čo bude s Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou v Bratislave, čo bude s prestavbou Detského kardiocentra, čo sa bude diať s Rázsochami? Vieme, že zdravotnícke zariadenia, ktoré sa nachádzajú na území Bratislavy, nemôžu čerpať fondy a z hľadiska nutnosti investícií rekonštrukcie patria medzi zariadenia, ktoré si vyžadujú najväčšie investície.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet pre zdravotníctvo je absolútne nedostatočný a naozaj je považovaný nielen nami, ale najmä lekármi, zástupcami pacientov a zástupcami zamestnancov, za prehru zdravotníctva. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Potom na záver to začnem od začiatku.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, rozpočet na rok 2011 obsahuje viaceré riziká a v pláne na roky 2012 a 2013. Keď sa pozrieme na rozpočtovú kapitolu ministerstva zdravotníctva, je zrejmé, že sa musí v najbližších rokoch naozaj stať zázrak, aby sa do zdravotníctva dostalo viacej prostriedkov ako v minulých rokoch a aby sa nedostatok finančných prostriedkov neprejavil na kvalite a rozsahu zdravotnej starostlivosti. V zdravotníctve na rok 2011 klesajú medziročne finančné prostriedky za štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Sadzba poisteného klesá zo 4,78 % v roku 2010 na 4,32 % v roku 2011. Treba zdôrazniť, že znižovanie odvodov môže priamo vplývať na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. A výpadok zdrojov v systéme zdravotníctva iba na štátom platenom poistnom je 85 mil. eur oproti minulému roku. Podotýkam, že systém zdravotníctva je aj v súčasnej dobe podfinancovaný. A čo je ale ďalej zarážajúce, je to, že v návrhu na roky 2012 a 2013 je návrh platby za poistencov štátu iba vo výške 4 %.
Vláda sa stále snaží vytvoriť nejaké alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že idú vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Ale myslím si, že len potrebujú nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú šetriť na svojich výdavkoch, sa nakoniec nestane a potrebujú sa na niekoho vyhovoriť. V systéme zdravotnej starostlivosti ide ale o šetrenie, na ktoré môže doplatiť iba pacient alebo zdravotník.
Dovoľte mi, aby som odcitoval z návrhu niektoré fakty.
Ministerstvo financií uvádza, že objem verejných zdrojov plynúcich do oblasti zdravotníctva sa pre rok 2011 predpokladá na úrovni 3,82 mld. eur, s nárastom oproti schváleným zdrojom v roku 2010 o 2,15 % a s nárastom oproti očakávanej skutočnosti v roku 2010 o 2,28 %. Zdroje sú podľa tohto návrhu tvorené v prevažnej miere zdrojmi z príjmov zdravotných poisťovní za poistné na verejné zdravotné poistenie. Áno, je to fakt, ale keď si vezmeme výdavky, tabuľku Zdroje verejného zdravotného poistenia, zistíme, že v časti Zdroje verejného zdravotného poistenia ministerstvo financií predpokladá nárast o necelé 1 %, kým v roku 2010 to bolo 3,56 mld., v roku 2011 je to 3,59 mld. Nárast uvádzaný v objeme 2,15 % je spôsobený kapitolou ministerstva zdravotníctva bez transferov na verejné zdravotné poistenie. A keď si pozrieme výdavky ministerstva zdravotníctva, zistíme, že celý tento nárast je tvorený oblasťou prostriedkov Európskej únie a ďalšou časťou, spolufinancovania k prostriedkom Európskej únie.
V ďalšej časti samo ministerstvo financií tvrdí: „Celkové rozpočtované výdavky ministerstva zdravotníctva vrátane poistného plateného štátom a zahraničných grantov klesajú v roku 2011 o 2,62 % oproti schválenému rozpočtu v roku 2010. Výdavky sú medziročne ovplyvnené najmä zníženým objemom poistného plateného štátom na verejné zdravotné poistenie o 6,62 % a zvýšeným objemom prostriedkov Európskej únie pre operačný program Zdravotníctvo a operačný program Vzdelávanie.“ Čiže operačný program Zdravotníctvo a operačný program Vzdelávanie sú programy, ktoré sú výrazne prínosné pre systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale nijako nevykompenzujú stratu z bežnej mesačnej likvidity poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Tak k tomu jednému číslu sa nebudem vyjadrovať, lebo to má taký všeobecný rozmer. No, poprosil by som po prvé, žiadam vyňať ešte bod 66 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie, nakoľko návrh, ktorý som predniesol, koliduje s bodom 66. Chcem povedať iba pár vecí k faktickej poznámke pána poslanca Novotného a pána poslanca Kalista. Viem, o čom hovorím, pretože aj minister zdravotníctva Ivan Uhliarik žiadal o navýšenie percento za poistencov štátu a žiadal oňho preto, lebo vedel, že tie prostriedky potrebuje. Keby ich nepotreboval, keby boli nahradené výnosom z dividend a z ostatných opatrení, tak by o to nežiadal.
Žiadal o to, bojoval na koaličnej rade, nebol úspešný. A žiadal o to preto, lebo aj ja som ministrom bol, on ministrom je a vie, koľko rezort potrebuje. Takže, možnože v ďalšej volebnej kampani použijem na súčasnú vládu heslo, že: " Raši vládu straší" a som zvedavý, čo vymyslí pán minister Uhliarik. Treba peniaze do rezortu. Uhliarik - figliarik. (Smiech v sále.) Ďakujem pekne.