Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ja by som naozaj chcel, teda tých, ktorí sú doktori a nie sú lekári, aby naozaj upriamili pozornosť na právnu analýzu, ktorú pán poslanec Glváč prečítal, pretože bola veľmi komplexná. A naozaj ten spôsob a tá neštandardnosť, akým bol zákon predložený do vlády bez zverejnenia na portále právnych predpisov, bez riadneho procesu prípravy a pripomienkovým konaním v "enpekáčku", so zmenami, ku ktorým sa pripomienkujúce subjekty nemohli vyjadriť. A naozaj po týchto faktoch sa dá snáď len skonštatovať, že v tomto prípade naozaj bola legislatíva, expresívne povedané, znásilnená a naozaj takýto proces by, takýto zákon by nemal ďalej pokračovať. A keď má byť predložený a keď má urobiť také zásadné zásahy do dostupnosti liekov pre našich pacientov, tak by nemal byť šitý horúcou ihlou a nemal by byť robený tak, aby obišiel všetko, čo sa z hľadiska legislatívy obísť dá, aby sa pri ňom porušili všetky štandardné legislatívne postupy, ktoré sa pri predkladaní vládnych návrhov zákona majú dodržiavať. Takže naozaj podporujem aj návrh pána poslanca Glváča, aby tento zákon bol stiahnutý z ďalšieho rokovania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak jasné, že kde nie sú argumenty, začína demagógia. Takže ešte raz, ja navrhujem, aby si každý z poslancov, ktorý pozerá sa na tento zákon z pohľadu pacienta, aby si dal zistiť na ministerstve zdravotníctva, pacientskych organizácií, koľko zo súčasných liekov, ktoré používajú napríklad onkologickí pacienti, alebo iné lieky, biologická liečba, alebo iné lieky na chronické alebo nevyliečiteľné ochorenia, koľko z týchto liekov by pri aplikácii tohto zákona bolo nedostupných pre koľkých pacientov. Môžete hovoriť o, ako ja myslím si, že je dosť trápne, keď pán poslanec Novotný hovorí o sponzorovaných vystúpeniach, pritom každý vie, akú značku má vytetovanú na čele, ale ešte raz, doporučujem všetkým, nech si zistia pri súčasnej dobe koľko onkologických pacientov by tieto lieky nedostalo. A bez ohľadu na to, akých päť krajín vezmete s "porovnateľom" HDP, bude tých pacientov okolo päťsto, čiže tých, ktorí teraz liečbu dostávajú a ktorí by ale túto liečbu po aplikácii tohto zákona nedostávali.
Pán poslanec Markovič, vaša výhrada na to, že sa rozšírením indikácie zvýši biznis pre farma firmy, no beriem to tak, že naozaj ste pacient a nie zdravotník, lebo keď sa rozširuje napríklad indikácia z indikácie dospelých ľudí na detských pacientov, niekedy toto rozšírenie indikácie sa najmä u týchto drahých, ekonomicky nákladných diagnóz týka niekoľkých pacientov, niekoľkých desiatok pacientov, čiže vtedy nemožno hovoriť o nejakom rozbujnení biznisu a o reálnosti zníženia ceny. Ale ešte raz navrhujem, všetci si premietnite tento zákon do súčasnej praxe a uvidíte, aký bude výsledok, nič iné. Dajme si to na súčasných pacientov, súčasnú liečbu a uvidíme výsledok.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k zákonu o rozsahu, pričom, aj keď to možno bude znieť trochu expresívne, ale tento zákon zrejme raz dôjde alebo vojde do histórie slovenského zdravotníctva ako zákon o smrti.
Urobím krátku rekapituláciu.
V rokoch 2006 až 2010, teda kým počas predchádzajúcej vlády prišlo na Slovensko do nášho systému 28 úplne nových molekúl prevažne na onkologické ochorenia, za toto obdobie bolo ďalej zaradených ďalších 162 nových molekúl liekov, pričom napriek zaradzovaniu týchto nových liekov na onkologické, chronické, ťažko liečiteľné alebo nevyliečiteľné ochorenia, napriek tomu sa podarilo zastabilizovať rast ceny liekov. A ten rast ceny liekov sa podarilo zastabilizovať referencovaním cien na úrovni šiestej najnižšej ceny, šiestej najnižšej ceny v krajinách EÚ a napriek tomu, že sa týmto reálne dostala cena liekov na úroveň zhruba tretej, štvrtej najnižšej ceny v EÚ, napriek tomu, prichádzali tu onkologické lieky, prichádzali tu lieky na všetky ochorenia, nedochádzalo k ich reexportu a boli dostupné pacientom. Rast na lieky sme mali v roku 2009 - 0,7 percenta, v roku 2010 - 1,5 percenta, treba si uvedomiť, že rok 2010 kvôli dĺžke kategorizačného procesu ide aj v pozitívnom, aj v negatívnom ešte na vrub bývalej vlády, pričom lídrami, čo sa týka stabilizácie nárastov na lieky, sú severské krajiny, ktoré mali priemer 1,1 percenta nárastu. Napriek tomu, že bol takýto malý nárast na lieky v celkovom objeme, bolo v roku 2010 o niekoľko miliónov viacej "preskripovaných" liekov. To znamená, že ceny liekov v tomto období naozaj výrazne klesli. Čiže napriek tomu, že sa nám podarilo zastabilizovať nárast celkového objemu finančných prostriedkov na lieky, umožnili sme našim občanom byť liečenými na úrovni súčasného poznania najmodernejšími liekmi pri zachovaní dostupnosti, čo je ale v príkrom rozpore s tým, ako sa chce táto situácia v liekovej politike riešiť navrhovaným zákonom, ktorý ide jednoznačne na úkor dostupnosti nových liekov pre pacientov.
A teraz prejdem ku niektorým konkrétnym veciam, ktoré sa v tomto zákone zavádzajú a ktoré sú úplne neštandardné. Čo sa týka vstupu nových liekov, najmä čo sa týka procesu úhrad za pôsobenia bývalej vlády, počas môjho pôsobenia na ministerstve zdravotníctva, sa uzákonilo, že celý proces musí byť v súlade so zákonom o správnom poriadku, čo mimochodom z nového návrhu zákona vypadáva, hej, čiže kým sa išlo so zákonom o správnom poriadku, toto z nového návrhu zákona vypadáva.
Po druhé, možnosť verejného prístupu na zasadaniach kategorizačnej komisie sa ruší. Tak je dosť, udivuje, dosť udivuje pri vláde, ktorá má plné ústa transparentnosti, že sa zabraňuje možnosti verejného prístupu na zasadnutia kategorizačnej komisie.
Za ďalšie, z hľadiska transparentnosti je zaujímavý aj samotný proces tvorby a predkladania tohto zákona. Kým predchádzajúci zákon, zákon o lieku a zdravotníckych pomôckach bol pripravený bez konzultácie s odbornou verejnosťou, tak tento zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov bol na rokovaní legislatívnej rady vlády predložený formálne aj obsahovo nový zákon, čiže nebol to ten zákon, ktorý bol v pripomienkovom konaní, čo budeme počuť určite v ďalších vystúpeniach; po druhé, tento zákon nebol zverejnený na portáli právnych predpisov a za ďalšie, neprešiel riadnym procesom prípravy a pripomienkovom konaní, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zákon je naozaj zlý a obsahuje množstvo ustanovení, ktoré budú mať negatívny dopad na dostupnosť liekov.
No a povedzme si v koho prospech je ten zákon. Verejnosť alebo pacienti už nebudú účastníkmi konania a sú teda zbavení možnosti vyjadriť sa ku kategorizačným návrhom.
Za ďalšie, zavádza sa nerovnosť podmienok účastníkov konania. Ide o jednoznačné zvýhodňovanie zdravotných poisťovní, ktoré už v súčasnosti môžu tvoriť zisk po prijatí ďalšieho zákona, a teda bude v ich záujme limitovať vstup nových liekov a taktiež ovplyvňovať výšku úhrad vo svoj prospech a teda v neprospech pacienta. A to je to, čo sa už teraz reálne deje. Naozaj, keď si pozriete štatistiku alebo si pozriete hociktoré médiá, každý týždeň prichádzajú informácie o stúpaní doplatkov pacientov, a pritom ide o stúpanie doplatkov pacientov za lieky, ktoré sú, ktoré ovplyvňujú široké spektrum ľudí. Sú to lieky na vysoký krvný tlak, lieky pre kardiakov.
Za ďalšie, podľa nového zákona nebude možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia súdom. Ako nerozumiem, na čo je predkladateľom zákona potrebné zrušiť možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia súdom.
Za ďalšie, už teraz je majoritná účasť zástupcov poisťovní v poradných orgánoch ministra zdravotníctva, v kategorizačnej komisii či v kategorizačnej rade, čo je jednoznačný konflikt záujmov. A čo sa týka pacientov, pozrime sa na jednotlivé návrhy zmien. Referencovanie cien liekov na druhú najnižšiu cenu v Európskej únii. Ako už bolo mnohokrát povedané, samotná myšlienka, aby lieky sme mali naozaj najlacnejšie v Európe, lebo keď bude referencovanie na úrovni druhej najnižšej ceny v EÚ, naozaj tie lieky budú reálne najnižšie v EÚ, ale veľkým rizikom sa javí vývoz liekov zo Slovenska, takzvaný reexport do cenovo lukratívnejších krajín Európskej únie, čo by mohlo rezultovať v nedostatku liekov pre slovenského pacienta. No a ako príklad uvedieme teraz veľmi aktuálnu a mediálne atraktívnu situáciu v Grécku - tak, aby ministerstvo zdravotníctva nenastúpilo grécku cestu, tak počúvajme, grécki politici takisto chceli priniesť čo najlacnejšie lieky pre svojich pacientov, v septembri 2010 znížili ceny liekov v priemere o 16 % a výsledkom bolo, že životne dôležité lieky, napríklad pre onkologických alebo diabetických pacientov, boli nedostupné. Jednoducho došlo k obrovskému reexportu a v Grécku tieto lieky onkologickí či diabetici dostať nemohli. Samozrejme tá reakcia prišla veľmi rýchlo a museli aj v Grécku krízovo zareagovať a už v januári roku 2011 grécki regulátor zakázal reexportovať 28 liekov a zaviedol ďalšie ochranné opatrenia, celkovo sedem opatrení. Tak ja navrhujem, keď sme, keď to robíme pre slovenských pacientov, keď to nerobíme pre firmy, ktoré reexportujú lieky, na to, aby sa naozaj zabránilo podozreniam, že rodiny niektorých predkladateľov zákona majú v povolení reexport liekov, prečo nezavedieme v tomto zákone aj zákaz reexportu liekov? Keď to nerobíme pre to, tak to zaveďme. Zaveďme opatrenia, aby k reexportu liekov nemohlo dôjsť. Zaveďme opatrenia pre to, aby sa nemohlo stať, že slovenskí pacienti budú mať nedostupné lieky kvôli tomu, že ich distribučné firmy, ktorým to v súčasnosti nikto nebude môcť zakázať, aby sa zabránilo tomu, aby tieto lieky nevyviezli do zahraničia.
Ďalšia moja obava o možnosti prístupu pacienta k novej efektívnejšej liečbe tkvie v ďalšom návrhu, a to je to, prečo som hovoril, aby sa naozaj, tento zákon nevošiel do histórie slovenského zdravotníctva ako zákon o smrti. Pretože v súčasnom návrhu je napísané, ak inovatívny liek nemá určenú cenu aspoň v dvoch krajinách, ktoré majú rovnaké, resp. podobné HDP na obyvateľa ako Slovensko, tak úhrada za takýto liek zo zdravotného poistenia nebude viac ako 20 percent. Ešte raz, keď sa nebude nachádzať liek, inovatívny, to sú najčastejšie onkologické lieky, vo viacerých krajinách ako z dvoch, ako v dvoch z piatich s porovnateľnou HDP, preplatí poisťovňa iba 20 percent. Vezmeme si tabuľku, o aké krajiny ide. V súčasnosti máme možnosť vybratia z dvoch košov krajín, buď to budú Čechy, Maďarsko, Poľsko, Portugalsko, Grécko s porovnateľnou HDP na obyvateľstvo, alebo Čechy, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Grécko. Pokiaľ sa minimálne v troch z týchto piatich krajín nebude nachádzať nový onkologický liek, ktorý môže prísť na Slovensko, slovenský onkologický pacient, ktorý ho bude chcieť použiť, si bude musieť zaplatiť 80 % jeho ceny. No pokiaľ by sme aplikovali tento systém teraz, tak v prvom porovnaní, kde som vymenoval prvých päť krajín, by 520 pacientov prišlo o liečbu, ktorou sú v súčasnosti liečení. Pokiaľ by sme pracovali s druhým košom krajín s porovnateľnou HDP, pretože tá sa, samozrejme, bude meniť, tak by 640 pacientov prišlo o možnosť liečby v porovnaní s tým, čo majú teraz. Opakujem, najčastejšie ide o onkologických pacientov, je tu ďalej liečba neurologických či psychiatrických ochorení, prípadne reumatických ochorení alebo ochorení krvi, čo je hematologických ochorení, aj onkohematologických ochorení, ktoré stoja radovo stovky až tisíce eur.
No a preto sa predkladateľov zákona pýtam, ktorý pacient si u týchto najnovších, často život zachraňujúcich liekoch, bude môcť zaplatiť 80 % jeho ceny, keď v súčasnosti títo pacienti túto liečbu majú preplácanú celú? Naozaj nám stojí za to obetovať 500 pacientov, ktorí sa k týmto novým liekom, ktorými v súčasnosti môžu byť liečení, aby sa k nim nedostali? Je to naozaj opatrenie, ktoré je bezprecedentné, a pokiaľ prejde, bude naozaj znamenať veľký krok späť z hľadiska medicíny, pretože pokiaľ si budeme vyberať zavádzanie týchto liekov v piatich krajinách s porovnateľnou HDP, v praxi to bude znamenať, že lieky, ktoré dnešní pacienti majú, ich mať nebudú a dostanú sa k nim najskôr o rok až rok a pol.
Prečo sme si vybrali tieto krajiny? Prečo sme si nevybrali hocijaké krajiny z európskej pätnástky alebo dvadsaťsedmičky, ale prečo práve tie krajiny? No je to preto, aby sme naozaj vstup týchto nových liekov, ktoré sú naozaj drahé, pretože liečia pacientov často z ťažkých onkologických ochorení, aby sme tej liečbe zamedzili.
Ďalšie úplné absurdum, ktoré sa zavádza. Na to, aby mohli byť pacienti liečení v novej indikácii, tým sa myslí každé iné ochorenie, prípadne iná skupina pacientov, napríklad detskí pacienti, pre ktoré sa veľkými medzinárodnými klinickými štúdiami potvrdila účinnosť a bezpečnosť, bude nutné znížiť cenu lieku o ďalších 10 percent. Čiže zase príklad z praxe: máme liek, ktorý má, je určený na liečbu nejakých neurologických ochorení u dospelých pacientov, kvôli referencovaniu, ktoré prebehne, bude jeho cena vlastne najnižšia v Európe a zistí sa veľkou medzinárodnou štúdiou, že tento liek, ktorý pôsobil na neurologické ochorenie u dospelých pacientov, je vhodný aj pre detských pacientov. Je to nová indikácia, okrem dospelých je vhodný na liečenie detí. No, ale deťmi, deti budú môcť byť liečené až vtedy týmto liekom, keď sa jeho cena, ktorá už je na úrovni dvoch najnižších v EÚ, zníži o ďalších 10 percent. No tak mi povedzte, prečo by daný dodávateľ lieku mal, keď má tú cenu najnižšiu v Európe, ju znižovať ešte o 10 percent? A kto zaručí, že ten liek ten daný dodávateľ radšej nestiahne z trhu?
Čiže vytvoríme predpoklad najnižšej ceny v Európe, čo je veľmi správne, nezamedzíme tomu, aby dochádzalo k reexportu, nezamedzíme tomu, aby dochádzalo k reexportu, čiže urobíme to, že lieky môžu byť vyvážané vonku a potom ešte pripravíme, keď sa rozšíri indikácia na daný liek pre detských pacientov alebo o nejakú inú diagnózu, ešte im povieme, že môžu byť liečení len vtedy, keď sa ešte zníži o 10 percent. Čiže keď vezmeme do úvahy, že už cena lieku bude na úrovni minimálne druhej najnižšej ceny v Európe, naozaj, kto bude ochotný na túto podmienku pristúpiť? No a teda môžeme v čase, keď v očakávanej dĺžke života výrazne zaostávame, zatiaľ, za priemerom vyspelých štátov bývalej európskej pätnástky a naozaj, keď aj v súčasnosti investujeme do zdravotníctva na hlavu stále takmer o tretinu menej, ako je to v krajinách OECD, v čase, keď sa prvýkrát v histórii zdravotníctva schválil do štátneho rozpočtu menší objem finančných prostriedkov za poistencov štátu, potrebujeme ďalšie prehlbovanie týchto negatívnych rozdielov napríklad v obmedzovaní dostupnosti liekov pre niektoré skupiny?
Ministerstvo deklaruje stámiliónové úspory a ja sa chcem spýtať, že na základe akých výpočtov sa dospelo k tomuto číslu, pretože zatiaľ všetky deklarácie boli len naozaj vo forme deklaratórnej. Pretože reálne sme ešte nič pozitívne pre prax nevideli. Ale faktom je, že pokiaľ tieto zmeny, ktoré sú v tomto zákone zakomponované, pokiaľ prejdú do praxe, tak sa naozaj stanú mnohé lieky, ktorými sa teraz pacienti bežne liečia, stanú nedostupnými. A myslím si, že je čas, aby sa, aby ste sa aj vy, ktorí sa o túto tematiku zaoberáte, alebo ktorým vám na pacientoch záleží, spýtali samotných pacientov, spýtali pacientskych organizácií, pýtali sa lekárov onkológov, čo hovoria na tieto opatrenia, čo hovoria na to, koľkí z ich pacientov po zavedení týchto opatrení budú môcť onkologickú liečbu dostávať zadarmo a koľkí z nich si budú musieť doplácať 80 % z danej liečby, čo je naozaj pri sumách týchto drahých onkologických, liečby pre pacientov takmer nedostupné.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Novotný, ja viem, kto píše dôvodovú správu. Dokonca, aj keď som bol ja minister zdravotníctva, tak sa dôvodové správy písali na ministerstve, a tým, že som povedal, že tú dôvodovú správu píše niekto vám blízky, tak som to myslel tak, ako som to hovoril. Lebo pán minister by takúto dôvodovú správu určite z rúk nepustil, keby mu ju niekto nepodstrčil.
Rád by som sa vrátil ale naozaj ku manipulácii s informáciami, ktoré, pán predseda, ste povedali, pretože, opakujem, keď hovoríme o doplatkoch, musíme hovoriť o doplatkoch na jedno balenie lieku, pretože keď sa v roku 2010 oproti roku 2011 odlieči o tretinu viacej pacientov a predpíše sa o 11 mil. kusov viacej liekov, je logické, že sumár doplatkov v absolútnom čísle musí byť väčší, ako keď sa tých liekov napísalo o niekoľko miliónov menej. Preto sa zavádza parameter výšky doplatku pacienta na balenie lieku, čo je myslím logický parameter, pretože je jediným objektívnym parametrom, pretože hovorí sa o tom, koľko pacient zaplatí za jedno balenie lieku. A tento údaj, toto číslo bolo nižšie, keď končila bývalá vláda svoju funkciu, ako je to teraz.
A ďalšie číslo. Keď hovoríte o tom, čo robí vláda pre pacientov, tak vám doporučujem, aby ste si začali čítať médiá, ktoré pracujú s oficiálnymi štatistickými dátami, kde každý týždeň vychádza informácia o tom, o koľko v porovnaní s predchádzajúcim obdobím narástli doplatky za ten či onen liek, napríklad lieky na hypertenziu, lieky pre kardiakov či lieky pre takmer pre akékoľvek ochorenie. Čiže doplatky na lieky v súčasnom období pre pacientov rastú, a to je fakt. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dobré ráno, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, čiže chcel by som reagovať na vystúpenie pána poslanca Ondruša. Spomínal tam generickú preskripciu a spomínali sa aj dôvody, prečo tento zákon je zavádzaný. Čiže ešte raz opakujem, reagujúc na jeho vystúpenie, že Česká republika 21. júna 2011 prevzala do legislatívy naše ustanovenia o zákaze bonusovania receptových liekov. V Poľsku túto legislatívu, ktorú my ideme teraz rušiť, prijali 12. mája a idú ešte ďalej. A chcem povedať, že jediný, druhýkrát sa stáva, že v odôvodnení návrhu zákona sa hovorí o protikorupčných opatreniach, čiže naráža sa priamo na to a podozrievajú sa lekári z toho, že sú platení farmaceutickými firmami. Chcem povedať, že máme tu druhý raz za posledných desať rokov takéto vyjadrovania. Prvýkrát to začal pán minister Zajac, ktorý obviňoval a bojoval proti lekárom a zdravotníkom, a teraz v tom pokračuje pán predseda zdravotníckeho výboru Novotný. Chcem povedať, že za stranu SMER sme nikdy v žiadnom návrhu zákona do dôvodovej správy nedávali potrebu zavádzania opatrení, ktoré by zamedzovali motivácii alebo korupcii lekárov zo strany farmaceutických firiem. Je to druhýkrát, prvýkrát to bolo za prvej Dzurindovej vlády, a druhýkrát je to opäť teraz, keď je predsedom zdravotníckeho výboru pán poslanec Novotný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Čiže tých pripomienok bolo celkovo, keď si pozriete pripomienkové konanie, ako hovoril pán poslanec Lazár, ich bolo tisíctridsaťdeväť, z toho štyristoštrnásť zásadných. A keď tu odznelo, že tie zásadné pripomienky boli zo strany lobistov, tak by som chcel pripomenúť, že stoosemdesiat pripomienok dali, teda, lobisti z ministerstva vnútra, pretože stoosemdesiat pripomienok bolo daných z ministerstva vnútra, ktoré vedie nominant KDH, čiže to beriem ako streľba do vlastných radov. A z tých štyristoštrnásť zásadných pripomienok bolo dvestopäťdesiatdeväť pripomienok neakceptovaných.
No a keď sa pozrieme na pripomienky a kto ich predkladal, tak naozaj ten zákon bol pripravený tak zle, že pripomienky dávali nielen ministerstvo vnútra, ale ministerstvo obrany, ministerstvo zahraničných vecí, Úrad vlády Slovenskej republiky, čiže nielen organizácie, ktoré združujú lekárov, pacientov alebo výrobcov liekov, ale dávali to ministerstvá, ktoré kreujú túto vládu. A opakujem, stoosemdesiat pripomienok bolo daných z ministerstva vnútra. A čo sa týka celkového počtu pripomienok, aj keď mnohým sa zdá štyristo alebo tisíc pripomienok málo, tak pravdepodobne ide z hľadiska zdravotníctva o jeden z rekordov, ktorý, pravdepodobne, neprekonali a nikto už neprekoná. Dokonca ani Zajacove reformy, ktoré boli veľmi kontraverzné, sa k takémuto extrémnemu číslu nedostali. Čiže keď hovoríme o tomto, že ten zákon nebol pripravený správne, treba si "pripomienkové" prečítať a zistiť teda, akí lobisti na tých ministerstvách, ktoré pripomienkovali tento zákon, pracujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi Gaľovi, lebo podobné pripomienky, ako predniesol on, som dostal aj ja. A teda naozaj sa chcem ešte raz spýtať a dúfam, že sa to aj dozviem, kto a pre koho tento zákon tvoril, keď neboli akceptované odborné pripomienky, odborných profesných spoločností k tomuto zákonu? Teda, kto ho vykreoval a pre koho je tento zákon robený, keď sú tu vznesené otázniky nad pripomienkami odborných spoločností, ktoré neboli akceptované a či je vôbec vhodné predkladať zákon, ktorý má toľko nielen legislatívnych, ale najmä odborných nedostatkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem upozorniť na jeden moment, ktorý pán poslanec Kalist vo svojej, v rozprave, ktorý povedal. A teda, že 30 % lekární chce tieto vernostné systémy napriek tomu, že podľa jeho vedomostí iba 17 % lekární je v tzv. sieťach. No je otázne, že koľko tých lekární naozaj v tzv. sieťach zoskupených je. Ale pýtam sa teda, či je správne, že keď 30 % lekární chce vernostné systémy a 70 % ich nepodporilo, či je správne zavádzať vernostné systémy kvôli 30 % lekární a či by sme sa nemali skôr orientovať na väčšinu, ktorá je proti tomu. Lebo naozaj, tento zákon je celý kreovaný pre 30, 10, 20 alebo 5 %, ale určite nie je kreovaný pre väčšinu poskytovateľov napríklad lekárenskej starostlivosti.
A takisto ma zarazil druhý fakt, keď ministerstvo zdravotníctva, vláda a vládna koalícia deklaruje, že chceme vytvárať podmienky pre to, aby boli pacienti spokojnejší. Tak prečo zavádzame moment generickej preskripcie, keď pacienti v krajinách, kde zavedená povinne bola, vyhodnotili spokojnosť so stavom zdravotníctva na posledných miestach? Prečo to zavádzame? Tak robíme to pre pacientov, alebo pre niekoho iného? A keď to robíme pre niekoho iného, tak ho pomenujme, aby tu nevznikali zbytočné pochybnosti o tom, pre koho sa vlastne tento celý zákon o lieku, ktorý je sprevádzaný veľkým nepokojom a enormnými, stovkami pripomienok k tomuto zákonu, zavádza.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na jednu informáciu, ktorú spomenul pán poslanec Valocký vo veľmi konzistentnom prejave. A to je, že bolo vznesených naozaj štyristo alebo päťsto pripomienok. Viete, nás na medicíne učili a aj poslanec Markovič to spomenul, že si bude treba niečo zopakovať, nám hovorili, že opakovanie je matka múdrosti, repetícia est mater studiorum. Ja teda dúfam, že niektorí z našich poslancov, ktorí budú nasledovať, na to, aby sa naozaj verejnosť aj laická, aj odborná dozvedela, čo bolo príčinou tých štyristo alebo päťsto pripomienok. Myslím si, že je teraz čas, sme v prvom čítaní, nikde sa neponáhľame, aby sme všetkých tých štyristo alebo päťsto pripomienok prečítali v parlamente, aby naozaj každý vedel, čo bolo tým, čo spôsobilo taký nesúlad a takú nevôľu s týmto zákonom. Čiže ja dúfam, že budem mať priestor na to, aby sme si všetky tieto pripomienky vypočuli, jednu po druhej aj s adresátmi, aj s tým, kto ich mal a o každej sa pobavili, podiskutovali, aby sme naozaj prijali zákon poriadny a nie paškvil. Čiže je na to priestor, máme ešte množstvo rečníkov, tie pripomienky sú verejne dostupné. Prečítame si ich, aby sme všetci vedeli, kto si čo o tomto zákone myslí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Na toto sme vlastne všetci čakali, lebo, a čakal som na to, kedy príde ten moment, kedy pán poslanec Novotný nevydrží a bude musieť vystúpiť. A nečakal som, že príde tak skoro. A naozaj asi platí to staré, že trafená hus zagágala. Zagágala nám veľmi rýchlo. Možno, netreba to možno pomenovať, stačí sa nad tým zamyslieť, prečo je také vášnivé obhajovanie tohto zákona zo strany chirurga, ktorý, ako povedal, lieky nepredpisuje a ani účinné látky a ich a farmakokinetike veľmi nerozumie. Takže aj na tom, ako sa táto debata vyvíja, ako sa kto hekticky za tento zákon bije, možno aj to svedčí o tom, že aký je ten pravý zmysel tohto zákona.
A naozaj firma Pfizer a kauza okolo nej bola, bola odôvodňovaná tým, že, ako povedal pán poslanec Novotný, že išlo o ušetrenie verejných zdrojov. Tak teraz mám ešte 45 sekúnd na to, aby som vám povedal, že pri uprednostnení firmy Pfizer, keď jej bolo dovolené znížiť cenu v posledný deň, nedošlo k žiadnemu ušetreniu verejných zdrojov, pretože liek od druhej firmy mal cenu x, firma Pfizer mala cenu x + 3 eurá, tým, že sa jej dovolilo znížiť cenu na x, tak sa jej umožnilo byť viac konkurencieschopnou na trhu, ale z hľadiska ušetrenia verejných zdrojov sa neušetrilo absolútne nič, pretože poisťovne preplácali iba cenu tej lacnejšej firmy. Takže naozaj išlo tu iba a čisto o prihratie biznisu.
Ďakujem pekne.