Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, poľovníctvu a ochrane prírody sa venujem od svojho najútlejšieho veku. A môj poľovnícky život spočíva v tom, že vlastnoručne som vysadil asi 1 000 stromov a sem-tam aj vystrelím zo zbrane. Ja tu nechcem opakovať to, čo už bolo povedané. Chcem povedať, že bolo tu už vlastne povedané všetko o tom, že psychotesty nie sú relevantným prostriedkom a nezabezpečujú ten zámer, ktorý tu bol, a teda nemajú opodstatnenie. Chcem sa však dotknúť niečoho iného. Nechcem to opakovať. Chcem naznačiť skôr také trendy, ktoré presahujú toto volebné obdobie a časovo presahujú aj vlastne mandát nášho ministra pána JUDr. Lipšica. Za posledných 20 rokov môžeme si určité súvislosti vyhodnotiť, príp. naznačiť takú víziu, ako by sa niektoré veci mohli uberať ďalej.
Po novembri 1989 veľmi často v televízii boli opakované zábery z obuškového 17. novembra. Boli tam prezentovaní tí policajti v bielych prilbách a s priesvitnými štítmi. No a na základe toho bol taký rok až dva roky možno od policajtov, chvalabohu, pokoj. Jednoducho sa báli alebo hanbili vyjsť na ulicu na základe prezentácie týchto záberov v masmédiách. Postupom času však tak ako ožívali komunisti, tak ožívali aj iné skupiny a medzi nimi, samozrejme, aj lídri policajného priestoru. Títo, samozrejme, začali si svoj ten administratívno-byrokratický vnútorný aparát nejakým spôsobom poisťovať, zabezpečovať, rozširovať vplyvy a agendy, za tým účelom, aby boli rezistentní v budúcnosti voči možno niektorým plánovaným úsporným opatreniam. Títo lídri policajného priestoru vlastne sa snažili nejakými nástrojmi, či to už boli rôzni jastrabi, sokoli a ja neviem zvyšovanie pokút ap., počas tých 20 rokov zabezpečovať si to, aby ozaj ten vplyv polície v štáte a na občanov sa upevňoval, fixoval a, hovorím, bol odolný proti, dajme tomu, tým úsporným opatreniam. No a, samozrejme, sa to snažili robiť cestou ľahšieho odporu. Veď jednoduchšie je perzekvovať slušného občana, jednoduchšie je vynachádzať rôzne nové agendy, nové vodičské preukazy, občianske preukazy, odtlačky prstov, formuláre, poplatky, psychotesty a rôzne ďalšie nástroje, pretože slušný občan neprotestuje. On skloní hlavu a na 99,9 % si splní svoju občiansku povinnosť, aby mal svätý pokoj, aby nemusel s touto komunitou prichádzať do styku, nedajbože, do konfliktu. Takže pre tých lídrov toho policajného priestoru ozaj asi toto je jednoduchšia cesta, ako vlastne skôr by sa zaoberali cestou ťažšou, cestou ťažšieho odporu, aj na základe verejnej objednávky. Veď koľko rokov alebo desaťročí už sa hovorí napr. o takej stavebnej polícii?
Ako huby po daždi rastú cigánske osady, či už na hranici dendromasy, chráneného Národného parku Slovenský raj. Samozrejme, nebolo by príjemné pre komunitu policajtov prichádzať do konfliktu s týmito našimi spoluobčanmi. Alebo zase na druhej strane máme tu aj posledný taký výkričník, heliport na hoteli na majstrovstvá sveta. Čiže to sú agendy, ktoré by boli pre políciu nepríjemné. A počas 20 rokov akosi nebadáme, že by sa uplatňovali. A uplatňuje sa skôr ten vplyv na slušného a poctivého občana. Keď máme taký futbalový zápas, tak dobrý je vtedy, keď dominujú hráči. Keď, nedajbože, dominuje rozhodca, tak to už nie je futbal, to je už poľutovaniahodná záležitosť. A nie je to dobré.
Takisto všeobecne silové zložky v štáte nemôžu dominovať. Silové zložky musia byť v pozadí. Musia jednoducho strážiť priestor, aby slušní občania sa tu mohli realizovať, aby mali pokoj, aby mali podmienky, a, samozrejme, na druhej strane rôzne živly potierať. Teda ak je ten najlepší zámer, tak musí byť realizovaný takou formou, aby nijakým spôsobom slušný občan nemohol byť obmedzovaný vo svojich občianskych právach, aby mu neboli prikazované rôzne administratívno-byrokratické úkony, a to zvlášť vtedy, keď tieto nie sú opodstatnené. A stretávali sme sa za tých 20 rokov, aj predtým, samozrejme, ešte viac, s takýmito úkonmi, keď vlastne tie zámery skôr boli len takým ospravedlnením a dominoval vlastne ten zámer upevňovania si moci nad občanom tohto štátu. A teraz v poslednom čase sa ešte zastrešujeme aj takým zaklínadlom Európskej únie.
Čiže, milé dámy, vážení páni, slobodu si treba strážiť v každom momente, v každej bodke, v každej čiarke, pretože táto je veľmi krehká. A jednoducho, hovorím, sú to prvky, ktoré absolútne nesúvisia s terajším volebným obdobím a nie sú ohraničené len týmito rokmi, ale sú to trendy, ktoré sú badateľné za posledné roky. A hovorím to preto, aby sme sa do budúcnosti tých vecí vyvarovali a mali na pamäti to, že na prvom mieste je občan. A občana nemôžeme v žiadnom prípade obmedzovať. Ďakujem pekne.
