Tento trend naďalej akceleruje.
Po druhé. Slovensko má v súčasnosti najväčší podiel tzv. SAPS, to je platba na plochu, čo je 18 % z príjmov aktívne nehospodáriacich poľnohospodárov spomedzi poľnohospodárov všetkých transformačných krajín, pričom tento sa v období rokov 2005 až 2013 prakticky zoštvornásobuje, v hodnote platby na jeden hektár. Inak vyjadrené, platíme najviac za neprodukovanie a, prirodzene, následne rastúci dovoz. Ak to porovnávame s inými krajinami, ktoré vstupovali s nami do Európskej únie, tak vidno, že napr. Poľsko alebo Lotyšsko má tento podiel iba 13 %.
Po tretie. Dovoz i vývoz poľnohospodárskych produktov do a zo Slovenskej republiky vykazuje dlhodobo najvyšší podiel faktora príjmu kapitálu, cez 60 %, čo je spôsobované bezprecedentnou koncentráciou spracovateľského, potravinárskeho priemyslu a váhy obchodných reťazcov na strane maloobchodu. Napokon toto na celoeurópskej úrovni konštatuje aj Európska komisia vo svojej pozícii voči poľnohospodárstvu, v krízovom období z roku 2009, keď uvádza, že síce 99 % podnikov potravinárskeho priemyslu patrí do kategórie malých a stredných podnikov, no z toho takmer 53 % extrahovanej pridanej hodnoty pripadá na oligopolne koncentrované holdingy v jednotlivých produktových skupinách. Situácia v Slovenskej republike je v tomto smere ešte dramatickejšia, často so štruktúrou úplného monopolu.
Po štvrté. Dlhodobo je evidentná pretrvávajúca koncentrácia vysokej miery nezamestnanosti, infraštruktúrneho zaostávania a nízkeho kúpyschopného dopytu v mnohých hraničných regiónoch Slovenskej republiky. Práve tu, no nielen tu, prijatie predmetného návrhu jednoznačne podporí domácu produkciu a odbyt, ktorá je dnes často konfrontovaná s výrazne lacnejšími cezhraničnými alternatívami, navyše zaťaženými nižšou sadzbou z dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť, že v stanovisku ministerstva financií k tomuto návrhu uvádzané odhady výpadkov príjmov Slovenskej republiky vo výške 93,4 mil. eur v roku 2011, ako aj 211,8 mil. eur v roku 2013 sú úplne absurdné v konfrontácii s dvomi nasledujúcimi faktmi. V prvom rade z 21 členských krajín Európskej únie má dnes 18 členských krajín nejakú formu zníženej alebo nižšej všeobecnej sadzby DPH na potraviny a 15 krajín nižšiu sadzbu DPH na vstupy do poľnohospodárskej prvovýroby ako Slovenská republika.
A ďalej sa žiada kvalifikované vysvetlenie od Ministerstva financií Slovenskej republiky, prečo k 29. marcu tohto roku je sumárna hodnota priebežného výnosu spotrebných daní o viac ako 1 % nižšia než k rovnakému dňu v roku 2010, a to napriek zásadnému zvýšeniu tejto dane a aspoň štatisticky výrazne lepšej konjunktúre ekonomiky v tomto medziročnom porovnaní. Kde sa podel benefit zo zrušenia červenej nafty? Vieme, že dopad na Železnice, zrušenia červenej nafty, je zhruba 400 mil. eur a pre poľnohospodárov je tento dopad okolo 18 mil. až 20 mil. eur. Spolu za kvartál je to 105 mil. eur, ktoré mali byť akože vyšším výberom dane z minerálneho oleja. Ale za prvý kvartál je tento výber nižší o 56 mil. eur. Jednoznačne sa potvrdzuje, že škrtať neznamená šetriť, zvyšovať dane neznamená automaticky zlepšovanie verejných financií, tak ako sme toho boli svedkami pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na jeseň minulého roku, tak ako sme boli svedkami všetkých tých škrtaní, ktoré majú negatívny dopad pre poľnohospodárstvo, a multiplikačný efekt tohto škrtania sa ešte len dostaví, v druhom polroku tohto roku.
Ak sa pozrieme na pomer dane z pridanej hodnoty v jednotlivých členských krajinách Európskej únie, v porovnaní s daňami s DPH na potraviny, tak zistíme, že napr. má Belgicko priemernú hrubú mesačnú mzdu 3 221 eur, ale DPH na potraviny iba 12 %, Francúzsko takúto mzdu 2 661 eur, ale DPH na potraviny iba 6 %, Holandsko, vyspelé krajiny takúto mzdu 3 500 eur, DPH na potraviny 6 %. Nemecko tiež takúto mzdu 3 350 eur, DPH na potraviny 7 %. Írsko, ktorému celá Európa pomáha, aby zachránilo svoju ekonomiku, má priemernú hrubú mesačnú mzdu 3 367 eur, ale DPH na potraviny 14 %. Pýtam sa, prečo Írsko napr. nepristúpi k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty na potraviny a ostatnej dane na úroveň 20 %, ako ste to urobili vy, napriek tomu, že sa celá Európa musí skladať na záchranu ekonomiky Írska. Môžeme ísť do iných krajín. Vieme dobre, aký je váš postoj k pomoci Grécku, je tam priemerná hrubá mesačná mzda 1 394 eur, DPH na potraviny 11 %. A keď sa pozrieme k našim susedom, vidíme, že Česká republika má priemernú hrubú mesačnú mzdu 840 eur a DPH na potraviny 10 % a Poľská republika má priemernú mesačnú hrubú mzdu 697 eur a DPH na potraviny 7 %. A čo na to hovorí Slovensko? Slovenská republika má priemernú mesačnú hrubú mzdu v národnom hospodárstve 750 eur a DPH na potraviny 20 %. Ak zoberieme pomer priemernej mesačnej hrubej mzdy v národnom hospodárstve k pomeru DPH, tak Slovensko jednoznačne je prvé od konca, máme jednoznačne najvyššiu DPH na potraviny a základné potreby ako energie a bývanie, to hovorím, aj keď sa chcem primárne venovať potravinám v rámci celej Európskej únie.
Ctené dámy, vážení páni, dovolím si pripomenúť, že takýto postoj nielen k zvýšeniu DPH na potraviny a základné potreby pre obyvateľov, ktoré významným spôsobom zhoršuje životnú úroveň, najmä najslabších sociálnych skupín, pre ktorých má najvážnejší dopad práve takéto zvyšovanie DPH, dane z pridanej hodnoty, bude mať ďalší dopad pre sektor poľnohospodárstva v tom, že sa bude znižovať produkcia, o čom svedčí aj nižší výber spotrebných daní na motorovú naftu. Nižšia spotreba nafty v poľnohospodárstve znamená nižšiu produkciu. Nižšia produkcia na Slovensku znamená menšie množstvo zamestnaných ľudí najmä v okrajových oblastiach Slovenska, prechádza sa od výroby k nevýrobe. To bude znamenať ďalšie zhoršovanie obchodnej bilancie. A najmä ten dopad bude fatálny pre tieto marginálne oblasti, ak ich nazveme marginálnymi okrajovými oblasťami, kde priemysel dlho nebude, kde dlho sa nepodarí vybudovať infraštruktúru, najmä tým tempom, akým ste sa pustili budovať diaľnice. Myslím si, že tieto oblasti, ak nebudú môcť profitovať z poľnohospodárstva, tak dostávame do tak ťažkej ekonomickej situácie, že v nich robíme vysídlencov z vlastnej krajiny, ktorí si musia hľadať prácu v zahraničí, prinajmenšom musia cestovať do Bratislavy, do Košíc alebo do Žiliny, aby si mohli nájsť prácu a nejakým spôsobom uživili svoju rodinu.
Ja by som použil ako príklad to, ako sa vlastne rozkladá cena jedného produktu základnej potraviny, napr. 3,5-percentného UHT mlieka, ktoré kupuje u nás väčšina občanov. To patrí k základným potravinám. Porovnám to s decembrom 2010 a januárom 2011, to znamená v prechode, keď bola 19-percentná DPH a keď sa od 1. januára DPH upravila na 20 %. Vzhľadom na to, že padla produkcia a kríza, ktorá nastala, tak začína sa zotavovať cena z hlbokej krízy v rokoch 2010, 2009, tak prvovýrobcovia mlieka dostávali v decembri 2010 cenu 30,57 eura za 100 litrov mlieka. V januári tá cena sa zvýšila na 30,86 eura, to znamená, že veľmi pomaly tá cena pre producentov mlieka stúpa, keďže na trhu je stále mlieka menej. Mliekareň za svoju produkciu dostala z tejto ceny 15,87 eura v decembri a iba 14 eur dostala od obchodu v januári.
Tu chcem povedať pár súvislostí aj s ohľadom pripravovaného návrhu zrušenia zákona o obchodných reťazcoch, že práve to zníženie ceny pre mliekarov má aj tento zákon na dosah, keďže sa aj spätná marža znížila z 8,19 eura na 7,92 eura na sto litrov, čo znamená, že nákupná cena pre spracovateľov mlieka sa znížila, ale zároveň sa znížila aj spätná marža, ale zvýšila sa marža obchodných reťazcov, kým v decembri bola 18,96 eura už v januári bola 21,49 eura.
A, samozrejme, zvýšila sa aj DPH, tak ako to bolo deklarované Zväzom obchodu, že zvýšenie DPH znesie obchod na vlastné náklady a že to občania nijakým spôsobom nepocítia, tak DPH pri tomto produkte sa zvýšila z 13,98 eura na 14,85 eura. Toto je jeden produkt. Mohli by sme o akomkoľvek základnom produkte v základných potravinách, či je to je chlieb, či to je mäso, či sú to vajíčka, nejakým podobným spôsobom by sa preukázal dopad na ceny práve vďaka zvýšeniu dane z pridanej hodnoty. Ak porovnáme daň z pridanej hodnoty na vstupy do poľnohospodárstva, povedzme na hnojivá, ktoré sú intenzifikačným faktorom a hovoria o intenzite výroby, tak vidno, že napr. má zníženú sadzbu Taliansko 4 %, Francúzsko, 5,5 %, Portugalsko 6 %, Španielsko 8 %, Nemecko 7 % (zníženú sadzbu), 19 % (normálnu sadzbu). Poľsko ju má 8 %, Česká republika a Slovensko ju majú 20 %. To je porovnanie DPH na základný vstup do intenzívnej poľnohospodárskej výroby, ak nehovoríme o tom, že budeme len pestovať lúky a pasienky, ktoré netreba hnojiť, a nebudeme produkovať potraviny, ale budeme ich radšej dovážať.
Pozrime sa na porovnanie DPH na pesticídy. To je druhý jeden veľký náklad pre poľnohospodárov, hlavne v intenzívnych oblastiach, kde musia pestovať. Je to, pokiaľ ide o Francúzsko, 5,5 %, Portugalsko, 6 %, Španielsko, 8 %, Poľsko, 8 %, Slovensko, 20 %. Čiže ak porovnáme celkovo vstupy DPH do poľnohospodárstva a celkové vstupy, tak napr. sú na úrovni vo Francúzsku 5,5 %, v Španielsku 8 %, v Nemecku 7 %, v Taliansku sú rozložené na 4 % pri určitých vstupoch, 10 % a 20 %, v Poľsku väčšina má 5 %, zvyšok 23 %, Slovensko má 20 %.
Toto má, ctené dámy a páni, významný vplyv na to, akým spôsobom sa bude ďalej uberať poľnohospodárstvo na Slovensku. Predstava, že efektívnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a zastavenie najvyššieho rastu cien potravín Slovenskej republiky spomedzi všetkých krajín Európskej únie so všetkými sprievodnými sociálnymi a fiškálnymi dopadmi sa podarí dosiahnuť nadmerným daňovým zaťažením spotreby potravín čoraz nekompetentnejšou politikou terajšej exekutívy a pretrvávajúcou totálnou nečinnosťou protimonopolných a regulačných autorít, patrí do kategórie psychiatrických diagnóz. Toto je možno aj potenciálne riešenie pre súčasnú koalíciu. Možno by sa v tejto súvislosti jej poslanci mohli seriózne zaoberať diskrimináciou marihuany pre účely liečby niektorých diagnóz, napr. sklerózy multiplex, čím by sa vytvorili podmienky na rozvoj v Kalifornii momentálne najviac expandujúceho odvetvia rizikového kapitálu ako pestovanie, distribúcia, sadenie tejto rastliny, kde podľa posledných informácií miera zisku dosahuje 60 až 70 % a to aj pri klesajúcej cene za dopestovanú produkciu. Spolu s čoraz rastúcou plánovanou výmerou repky olejnej by táto inovácia konečne zdynamizovala naše poľnohospodárstvo, a to v neobvykle harmonickej symbióze poslancov a hlavných sponzorov vybraných koaličných parlamentných strán.
A sa pozrieme v tejto súvislosti na ceny potravín, ktoré boli zverejnené v správe Európskej komisie za február v roku 2011, kde sa spomína priemerná zmena spotrebiteľských cien potravín v porovnaní decembra roku 2009 s decembrom 2010, v Európskej únii narástli celkom o 2,8 %, no v Slovenskej republike to narástlo celkom o 6,7 %, ak si zoberieme niektoré základné komodity, je to Európska únia, múka a chleba o 2,1 %, Slovenská republika, základná potravina, chlieb a múka o 2,8 %, Európska únia, mlieko, syry, vajcia o 1,4 %, Slovenská republika, táto istá komodita o 5,3 %, v ďalších komoditách, ako sú dôležité oleje a tuky, Európska únia o 2,6 %, Slovensko o 7,1 %, ovocie, Európska únia o 4,8 % , Slovenská republika o 14,1 %, zelenina, ctené dámy a páni , Európskej únia o 11,2 % Slovenská republika o 36,6 %. K týmto číslam sa patrí aj povedať, že toto je aj dosah likvidácie intenzívnej produkcie.
A ak sa pozrieme na vývoj od vstupu do Európskej únie, tak prvá padla zelenina, dneska je najvyšší nárast ceny tej komodity, v ktorej nie sme absolútne sebestační a sme odkázaní na dovoz z iných krajín Európskej únie. A práve pestovanie zeleniny je sektor, ktorý je schopný zamestnávať najviac pracovníkov na jeden hektár, jeden hektár zamestná v priemere jedného pracovníka na rok. Druhým sektorom, ktorý prešiel takouto likvidáciou, ak nerátam ešte pestovanie kvetov, ktoré nepatria k základným potravinám, bolo u nás pestovanie ovocie. A práve aj pri ovocí sa prejavuje tento nárast. A toto má aj súvis so zrušovaním zákona o obchodných reťazcoch a o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, kde práve aj tento zákon pôsobí na to, aby sa táto produkcia likvidovala. Ak sa pozrieme na tieto súvislosti a ceny, tak vidíme, že Slovensko pri takto koncipovanom ponímaní vlády aj z hľadiska daní, aj z hľadiska narábania s daňami bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad nielen na obyvateľstvo, ale aj na tak dôležitý sektor národného hospodárstva, ako je poľnohospodárstvo, je vedené do záhuby.
Ak porovnáme niektoré základné komodity v rámci V-4, tak napr. v kategórii A kým stojí na Slovensku desať vajec 1,13 , je to v Českej republike 0,98, v Maďarsku 1,11 a v Poľsku 0,97, stojí na Slovensku kurča celé v množstve jedného kilogramu 2,26 eura, je to v Českej republika 2,15 eura, Poľskej republike 1,64 eura, stojí na Slovensku bravčové mäso, na Slovensku je tradícia viac konzumovať bravčové mäso ako hovädzie mäso, pre slovenského spotrebiteľa 4,21 eura, je to v Českej republike 4,13 eura, v Poľskej republike 3,05 eura. Nuž nečudujme sa, že bude kvitnúť cezhraničná obchodná turistika, že budú slovenskí občania hlavne prihraničných v oblastiach cestovať opäť za lacnejšími potravinami aj z titulu nižšej DPH, aj z titulu iného inej výšky podpory pre svojich farmárov. A snáď najzaujímavejší je biely chlieb, ktorý patrí k neodmysliteľnej dennej požívatine. Kilo bieleho chleba stojí na Slovensku 1,27 eura, v Českej republike 0,73 eura, v Maďarsku 0,88 eura a v Poľsku 0,83 eura.
Myslím si, že tieto čísla, ctené kolegyne, kolegovia, najmä z koalície, by vás mali presvedčiť o tom, že vaša politika vo vzťahu k DPH na základné ľudské potreby a najmä na potraviny by sa mala určite prehodnotiť, ak vám aspoň trochu leží na srdci životná úroveň občanov Slovenskej republiky. Predstava, že efektívnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a zastavenie najvyššieho rastu cien spomedzi všetkých krajín Európskej únie je možné riešiť zvyšovaním DPH a znižovaním podpory v poľnohospodárstve, je mylná.
Ctené dámy, vážení páni, na rozdiel od posledne uvedeného, čo sa týka pestovania marihuany v Kalifornii, síce úsmevného no nie úplne nereálneho podnetu vás, naopak, v záujme zdravého rozumu hospodárstva a občanov Slovenskej republiky dôrazne žiadam o čo najširšiu podporu predmetného návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Čo sa týka zníženia dane na základné potreby z 20 % na 19 %. Tento návrh zákona hovorí aj o tom, aby sme sa naspäť vrátili k zníženej šesťpercentnej dani z pridanej hodnoty na predaj z dvora. Pozrime sa, čo sa píše o tom vo vašom programovom vyhlásení: „Vláda Slovenskej republiky prispôsobí legislatívu pre priamy predaj farmárskych výrobkov podmienkam v iných členských štátoch Európskej únie, a to rozšírením na všetky druhy farmárskych výrobkov a zmiernením kritérií na ich výrobu a ich priamy predaj pri súčasnom zachovaní ich zdravotnej bezchybnosti. Vláda Slovenskej republiky podporí výrobu a predaj regionálnych potravinárskych špecialít, ako aj udržanie a rozvoj regionálnych špecialít.“ Je to pekne napísaná téza. Aká bola ale realita hneď po voľbách? No bola tá, že ste okamžite zrušili zníženú zvýhodnenú sadzbu na predaj z dvora. A práve predaj z dvora bol nástroj pre začínajúcich malých farmárov na vidieku, malých roľníkov, ktorí prišli o prácu, aby mohli nájsť nejaké svoje pole pôsobnosti, aby sa mohli presadiť na trhu v konkurencii s obchodnými reťazcami. Vieme dobre, aký bol postoj a krik zo stany Zväzu obchodu, ako aj zo strany obchodných reťazcov, keď sa zavádzala znížená sadzba na predaj z dvora, ako sa rozprávalo o tom, ako táto položka ohrozí doslova veľkoobchod. Pripadá mi to ako súboj mravca so slonom, lebo inak sa nedá nazvať pomer výrobkov predaných z dvora v porovnaní s objemom potravín predávaných v obchodných reťazcoch. Z titulu zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na predaj z dvora došlo k zanedbateľnému a k nejakému merateľnému zníženiu odbytu tých potravín, ktoré je možné predávať z dvora so zníženou sadzbou. Ak hovoríte, že chcete rozvíjať regionálne špeciality, že chcete podporiť malých a stredných podnikateľov, ale najmä tých najmenších farmárov, ktorí začínajú, ktorí hospodária na malej výmere, ktorí robia svoje regionálne špeciality, tak im zároveň druhou rukou hovoríte, že im neumožníte konkurenčný vstup na trh. Je to určitý nástroj, ktorý práve má pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta na vidieku pre ľudí, ktorí by sa mohli živiť touto výrobou. A v nedávnej minulosti sa na Slovensku mnoho takýchto špecialít vyrábalo, mnoho našich občanov je schopných produkovať rôzne špeciality v malom množstve. A aby boli schopní svoje výrobky predávať okoliu a občanom v okolitých krajinách, ale aj turistom, tak bolo potrebné zaviesť práve takýto inštitút zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. A budem rád, ak tento inštitút príde znovu do života. A ja verím, že si uvedomíte to, že takýto inštitút pomôže tvoriť pracovné miesta práve pre tých najslabších na odľahlých vidiekoch, že pomôže vytvoriť pridanú hodnotu a tvoriť pridanú hodnotu týmito ľuďmi a že to bude mať ďaleko lepší dosah pre slovenskú ekonomiku ako to, keď ich dneska evidujeme na úrade práce, vyplácame im podpory v nezamestnanosti, štát za nich platí nemocenské dávky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
