Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, očakával som v tomto bode, tak ako to bolo prisľúbené, že o tomto budete hlasovať, o zrušení zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch až vtedy, podľa požiadaviek niektorých koaličných poslancov, že vládna koalícia predloží alternatívu riešenia vzťahov medzi dodávateľmi potravín a hlavne veľkými obchodnými reťazcami. Ako vieme, ten čas medzi dvomi Národnými radami, ktorý ubehol, sa neudialo nič. Nepredložili ste nič, len v tichosti sme minuli čas, to znamená, že kľudne sme mohli hlasovať na minulej schôdzi o tomto zákone, lebo neviem načo sme odložili hlasovanie. Lebo to bolo len o tom, že či tento zákon odpálite a zrušíte ho a necháte voľný priestor pre obchodné reťazce, aby mohli robiť to, čo robia na Slovensku, to, čo sa nedeje na žiadnom inom trhu, relevantnom trhu Európskej únie. Alebo ste to len chceli zamaskovať, že odložíme hlasovanie, povieme, že čosi pripravíme, ale nepripravíme nič a príde ďalšia Národná rada a dáme ten zákon, že ideme odhlasovať a zrušíte ho akoby potichu.
Zrušiť ho môžte, ale ten dosah a dopad na potraviny a na obyvateľov vás dobehne. Veľmi dobre vnímate, ako sa vyvíjajú ceny potravín na Slovensku a ich rast nie je už na tej úrovni, ako ste prognózovali na začiatku roku, aj keď sme vás na to upozorňovali, že ten rast potravín bude ďaleko, ďaleko vyšší, lebo ste založili predpoklad pre to, aby ceny potravín rástli v štátnom rozpočte a v zákonoch súvisiacich so štátnym rozpočtom, ignorujúc fakty predchádzajúceho, veľmi neúspešného mokrého roku a ignorujúc aj fakty vývoja tohto roku, ale nielen na Slovensku, ale vôbec v globálnom poľnohospodárstve. To znamená sucho v Nemecku, sucho vo Francúzsku, problémy s počasím v Spojených štátoch amerických a podobne. To znamená že ten ďalší fenomén, ktorý do toho príde, a môžme, očakávam na jeseň podstatne ešte vyšší rast potravín, ktorý budú mať problém zaplatiť naši občania, ktorí majú v pomere priemerného príjmu v národnom hospodárstve v pomere aj k DPH-čke na potraviny jeden z najhorších pomerov v rámci Európskej únie, nie jeden z najhorších, najhorší pomerov v rámci Európskej únie. A do toho ešte idete so zákonom, ktorý rušíte a ktorý nejakým spôsobom má regulovať tieto vzťahy a mohol účinne regulovať, lebo tento zákon, ktorý dneska rušíte, je účinný a mohol byť účinným nástrojom vás, vlády, aby ste mohli zamedziť takémuto dominantnému zneužívaniu, zneužívaniu dominantného postavenia. A prekvapuje ma to, že napriek tomu, že ste odložili hlasovanie po aj dosť dlhej diskusii na minulej schôdzi Národnej rady a bez toho, aby ste čokoľvek predložili, akou alternatívou chcete riešiť tento vzťah, keď drvivá väčšina vystupujúcich poslancov povedala aj z vládnej koalície, že tento problém tu je, že je vážny a že treba ho riešiť a že je treba nájsť nejaké lepšie riešenie. Ale do dnešného dňa ste nepredložili nič. Žiadne lepšie riešenie nie je, len ideme pristupovať k hlasovaniu. Tak chcem vyzvať zodpovedných poslancov vládnej koalície, aby ste tento návrh dotiaľ neschválili, pokiaľ vládna koalícia nepredloží lepšie riešenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Iba jednu poznámku. Bude škoda, ak túto malú novelu odmietnete, lebo si myslím, že je lepšie ju prijať, ako čakať na veľkú novelu, ktorú predloží ministerstvo, ale budem rád, ak do veľkej novely sa už toto ustanovenie zapracuje. A určite to zjednoduší štátnu správu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Je to krátka novela zákona, ktorá má zjednodušiť konanie v prípade komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pokiaľ sa objavia niekde, kde nemajú byť. Súčasná prax je taká, že pokiaľ obvodný úrad životného prostredia z vlastného podnetu alebo z podnetu občana nahlási takúto skládku stavebného odpadu alebo komunálneho odpadu, zaháji konanie, zistí vlastne, kto je vlastníkom parcely, kto je užívateľom parcely, či náhodou nezistí, kto je pôvodcom tohto odpadu. O tieto všetky informácie vlastne musí požiadať obec. A pokiaľ nepríde na to, kto je pôvodcom tohto odpadu, tak celú túto agendu postúpi na obec. A obec znovu začína konanie. A presne tie isté úkony, ktoré urobil obvodný úrad životného prostredia, vykonáva obec.
Keďže v zmysle § 39 ods. 2 tohto zákona za nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec, preto máme za to, že aj konanie podľa § 18 ods. 7 a následných odsekov by mala vykonávať obec, nakoľko relevantnými podkladmi, akými sú napr. vlastnícke vzťahy pozemkov, nájomné vzťahy, tvorba komunálnych odpadov na území obce ap., disponuje priamo obec. To znamená, že návrh hovorí o tom, že ak takýto komunálny odpad sa objaví, obvodný úrad bez toho, aby začal konanie, postúpi toto konanie na obec. A vlastne obec vo svojej kompetencii toto konanie dokončí. A pokiaľ nenájde pôvodcu odpadu, tak aj podľa súčasného platného zákona je povinná tento odpad odstrániť. To znamená, že zjednodušuje sa konanie, zrýchľuje sa konanie, odbremeňuje sa zbytočná záťaž obvodných úradov životného prostredia a štátnej správy. A aj tak drvivá väčšina 99 prípadov končí na obci a obec toto konanie dokončuje.
Toto je krátka novela, prosím o jej podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Matovič, ja vám nechcem brať vaše dymové videnie sveta. Ani vás nechcem učiť, aby ste chápali veci v súvislostiach. Chcem vám ale povedať, že škrtanie výdavkov alebo zvyšovanie daní nie je automaticky pozitívny dopad na štátny rozpočet.
Ja by som bol rád, keby ste mi odpovedali na otázku. V minulom roku so splatnosťou od 1. januára ste zvýšili spotrebnú daň z minerálneho oleja. To znamená, že zvýšili ste náklad dopravcom alebo železničiarom o 400 mil. eur a poľnohospodárom o 20 mil. eur. Ak to zoberieme kvartálne, tak za prvý kvartál ste mali mať plus v príjme 105 mil. eur. Ale, bohužiaľ, ste za prvý kvartál vybrali oproti minulému roku o 56 mil. eur menej. Môžete mi povedať, kde táto vláda prešustrovala tých 56 mil., keď ste zvýšili spotrebné dane pre poľnohospodárov a dopravcov, ktorí musia zvýšiť cestovné? To je prvá otázka.
Zároveň ste povedali vo vašom vystúpení, že podpredseda Národnej rady Robert Fico straší, že DPH spôsobí zvýšenie cien potravín o 10 %. To nepovedal tu nikto. A to sú tie vaše súvislosti možno v dymovej clone. Ale je fakt, že DPH sa podieľa na zvýšení cien potravín, a je fakt, že vašimi opatreniami ceny potravín napriek svetovej potravinovej kríze budú rásť vo všetkých krajinách, na Slovensku budú rásť oveľa rýchlejšie, už rastú oveľa rýchlejšie, ako rastú v iných krajinách. A rastú vďaka vašim šetriacim opatreniam, ktoré majú totálny katastrofálny dopad na verejné financie. Ja som to povedal vo svojom vystúpení. Len keď zoberieme trebárs sektor zeleniny, tak vidno, že kým v Európskej únii narástla cena zeleniny o 11 %, na Slovensku je to 36 %, keď zoberieme sektor ovocia, v Európskej únii sú 4 %, na Slovensku je to 14 %.
Toto je dopad vašich opatrení a vašich šetriacich rozpočtových opatrení, o ktorých hovoríte, že vy tým šetríte. Nie, vy nešetríte, vy zadlžujete. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Stanko, ja by som vám chcel len pripomenúť, máte tu napísané „podpora regionálnych špecialít a malých producentov“, že ich budete podporovať. To znamená, že ak ich chcete podporovať, musí byť podporený aj predaj z dvora. A ak sledujete agendu súčasného ministerstva pôdohospodárstva, tak viete, že sa pripravuje zákon, ktorý bude umožňovať takzvaný predaj konečnému spotrebiteľovi vlastných produktov z fariem. To znamená, že bude tam podpora malých, stredných farmárov, ale aj veľkých farmárov do určitej miery, aby mohli priamo predávať nielen okoliu, okolitým spotrebiteľom, ale aby mohli zásobovať aj reštaurácie kdekoľvek na území Slovenskej republiky, aby mohli zásobovať turistické centrá ap. špeciálnymi výrobkami, ktoré budú v týchto dvoroch produkovať. Čiže podpora zníženou sadzbou DPH je práve naštartovanie tých malých farmárov, aby sa im umožnilo preraziť na trh s ich kvalitnými výrobkami, špecialitami, ktoré vyrábajú, ktoré majú iné zloženie ako tie, na ktoré sme často zvyknutí, v obchodným reťazcoch, kde sú samé náhradky, ako konštatovala pani poslankyňa Košútová, že dneska kvalitné potraviny ak chceme, tak ich musíme hľadať niekde v regionálnych dvoroch. A im nechceme pomôcť vlastne. Tým, že sme ich zdanili vysokou sadzbou, a pri ich malej výrobe je, samozrejme, tá cena podstatne vyššia. A keďže slovenský spotrebiteľ nie je tak bohatý, ako je bohatý spotrebiteľ v Holandsku, no tak potom uprednostní radšej náhradky a miesto mäsa si kupuje múku a hydinový separát miesto toho, aby si kúpil kvalitnú klobásu alebo šunku urobenú práve u nejakého malého farmára vo dvore. Takže si myslím, že znížená sadzba práve by mala slúžiť tomuto efektu, aby sme naštartovali týchto malých a stredných producentov, aby takúto výrobu začali vyrábať a uplatnili sa na trhu. Ďakujem.

Čiže by som sa k tomu vrátil. Tak zníženie DPH na predaj z dvora nijakým spôsobom neohrozuje veľkoobchod, to si, myslím, všetci, ktorí tu sedíme, uvedomujeme. A práve to pomôže tejto skupine ľudí, ktorá by tak mohla nájsť nové pôsobenie, keďže v priemysle nie je dosť miesta na to, aby sme dokázali zamestnať obrovské množstvo nezamestnaných, a ktorá by aj touto formou mohla byť prospešná nielen pre svoje rodiny, ale najmä aj pre ekonomiku Slovenska.
Ctené dámy a páni, ďakujem za pozornosť a poprosím v mene všetkých tých malých, ale aj všetkých občanov, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

O chvíľu končím.

Tento trend naďalej akceleruje.
Po druhé. Slovensko má v súčasnosti najväčší podiel tzv. SAPS, to je platba na plochu, čo je 18 % z príjmov aktívne nehospodáriacich poľnohospodárov spomedzi poľnohospodárov všetkých transformačných krajín, pričom tento sa v období rokov 2005 až 2013 prakticky zoštvornásobuje, v hodnote platby na jeden hektár. Inak vyjadrené, platíme najviac za neprodukovanie a, prirodzene, následne rastúci dovoz. Ak to porovnávame s inými krajinami, ktoré vstupovali s nami do Európskej únie, tak vidno, že napr. Poľsko alebo Lotyšsko má tento podiel iba 13 %.
Po tretie. Dovoz i vývoz poľnohospodárskych produktov do a zo Slovenskej republiky vykazuje dlhodobo najvyšší podiel faktora príjmu kapitálu, cez 60 %, čo je spôsobované bezprecedentnou koncentráciou spracovateľského, potravinárskeho priemyslu a váhy obchodných reťazcov na strane maloobchodu. Napokon toto na celoeurópskej úrovni konštatuje aj Európska komisia vo svojej pozícii voči poľnohospodárstvu, v krízovom období z roku 2009, keď uvádza, že síce 99 % podnikov potravinárskeho priemyslu patrí do kategórie malých a stredných podnikov, no z toho takmer 53 % extrahovanej pridanej hodnoty pripadá na oligopolne koncentrované holdingy v jednotlivých produktových skupinách. Situácia v Slovenskej republike je v tomto smere ešte dramatickejšia, často so štruktúrou úplného monopolu.
Po štvrté. Dlhodobo je evidentná pretrvávajúca koncentrácia vysokej miery nezamestnanosti, infraštruktúrneho zaostávania a nízkeho kúpyschopného dopytu v mnohých hraničných regiónoch Slovenskej republiky. Práve tu, no nielen tu, prijatie predmetného návrhu jednoznačne podporí domácu produkciu a odbyt, ktorá je dnes často konfrontovaná s výrazne lacnejšími cezhraničnými alternatívami, navyše zaťaženými nižšou sadzbou z dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť, že v stanovisku ministerstva financií k tomuto návrhu uvádzané odhady výpadkov príjmov Slovenskej republiky vo výške 93,4 mil. eur v roku 2011, ako aj 211,8 mil. eur v roku 2013 sú úplne absurdné v konfrontácii s dvomi nasledujúcimi faktmi. V prvom rade z 21 členských krajín Európskej únie má dnes 18 členských krajín nejakú formu zníženej alebo nižšej všeobecnej sadzby DPH na potraviny a 15 krajín nižšiu sadzbu DPH na vstupy do poľnohospodárskej prvovýroby ako Slovenská republika.
A ďalej sa žiada kvalifikované vysvetlenie od Ministerstva financií Slovenskej republiky, prečo k 29. marcu tohto roku je sumárna hodnota priebežného výnosu spotrebných daní o viac ako 1 % nižšia než k rovnakému dňu v roku 2010, a to napriek zásadnému zvýšeniu tejto dane a aspoň štatisticky výrazne lepšej konjunktúre ekonomiky v tomto medziročnom porovnaní. Kde sa podel benefit zo zrušenia červenej nafty? Vieme, že dopad na Železnice, zrušenia červenej nafty, je zhruba 400 mil. eur a pre poľnohospodárov je tento dopad okolo 18 mil. až 20 mil. eur. Spolu za kvartál je to 105 mil. eur, ktoré mali byť akože vyšším výberom dane z minerálneho oleja. Ale za prvý kvartál je tento výber nižší o 56 mil. eur. Jednoznačne sa potvrdzuje, že škrtať neznamená šetriť, zvyšovať dane neznamená automaticky zlepšovanie verejných financií, tak ako sme toho boli svedkami pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na jeseň minulého roku, tak ako sme boli svedkami všetkých tých škrtaní, ktoré majú negatívny dopad pre poľnohospodárstvo, a multiplikačný efekt tohto škrtania sa ešte len dostaví, v druhom polroku tohto roku.
Ak sa pozrieme na pomer dane z pridanej hodnoty v jednotlivých členských krajinách Európskej únie, v porovnaní s daňami s DPH na potraviny, tak zistíme, že napr. má Belgicko priemernú hrubú mesačnú mzdu 3 221 eur, ale DPH na potraviny iba 12 %, Francúzsko takúto mzdu 2 661 eur, ale DPH na potraviny iba 6 %, Holandsko, vyspelé krajiny takúto mzdu 3 500 eur, DPH na potraviny 6 %. Nemecko tiež takúto mzdu 3 350 eur, DPH na potraviny 7 %. Írsko, ktorému celá Európa pomáha, aby zachránilo svoju ekonomiku, má priemernú hrubú mesačnú mzdu 3 367 eur, ale DPH na potraviny 14 %. Pýtam sa, prečo Írsko napr. nepristúpi k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty na potraviny a ostatnej dane na úroveň 20 %, ako ste to urobili vy, napriek tomu, že sa celá Európa musí skladať na záchranu ekonomiky Írska. Môžeme ísť do iných krajín. Vieme dobre, aký je váš postoj k pomoci Grécku, je tam priemerná hrubá mesačná mzda 1 394 eur, DPH na potraviny 11 %. A keď sa pozrieme k našim susedom, vidíme, že Česká republika má priemernú hrubú mesačnú mzdu 840 eur a DPH na potraviny 10 % a Poľská republika má priemernú mesačnú hrubú mzdu 697 eur a DPH na potraviny 7 %. A čo na to hovorí Slovensko? Slovenská republika má priemernú mesačnú hrubú mzdu v národnom hospodárstve 750 eur a DPH na potraviny 20 %. Ak zoberieme pomer priemernej mesačnej hrubej mzdy v národnom hospodárstve k pomeru DPH, tak Slovensko jednoznačne je prvé od konca, máme jednoznačne najvyššiu DPH na potraviny a základné potreby ako energie a bývanie, to hovorím, aj keď sa chcem primárne venovať potravinám v rámci celej Európskej únie.
Ctené dámy, vážení páni, dovolím si pripomenúť, že takýto postoj nielen k zvýšeniu DPH na potraviny a základné potreby pre obyvateľov, ktoré významným spôsobom zhoršuje životnú úroveň, najmä najslabších sociálnych skupín, pre ktorých má najvážnejší dopad práve takéto zvyšovanie DPH, dane z pridanej hodnoty, bude mať ďalší dopad pre sektor poľnohospodárstva v tom, že sa bude znižovať produkcia, o čom svedčí aj nižší výber spotrebných daní na motorovú naftu. Nižšia spotreba nafty v poľnohospodárstve znamená nižšiu produkciu. Nižšia produkcia na Slovensku znamená menšie množstvo zamestnaných ľudí najmä v okrajových oblastiach Slovenska, prechádza sa od výroby k nevýrobe. To bude znamenať ďalšie zhoršovanie obchodnej bilancie. A najmä ten dopad bude fatálny pre tieto marginálne oblasti, ak ich nazveme marginálnymi okrajovými oblasťami, kde priemysel dlho nebude, kde dlho sa nepodarí vybudovať infraštruktúru, najmä tým tempom, akým ste sa pustili budovať diaľnice. Myslím si, že tieto oblasti, ak nebudú môcť profitovať z poľnohospodárstva, tak dostávame do tak ťažkej ekonomickej situácie, že v nich robíme vysídlencov z vlastnej krajiny, ktorí si musia hľadať prácu v zahraničí, prinajmenšom musia cestovať do Bratislavy, do Košíc alebo do Žiliny, aby si mohli nájsť prácu a nejakým spôsobom uživili svoju rodinu.
Ja by som použil ako príklad to, ako sa vlastne rozkladá cena jedného produktu základnej potraviny, napr. 3,5-percentného UHT mlieka, ktoré kupuje u nás väčšina občanov. To patrí k základným potravinám. Porovnám to s decembrom 2010 a januárom 2011, to znamená v prechode, keď bola 19-percentná DPH a keď sa od 1. januára DPH upravila na 20 %. Vzhľadom na to, že padla produkcia a kríza, ktorá nastala, tak začína sa zotavovať cena z hlbokej krízy v rokoch 2010, 2009, tak prvovýrobcovia mlieka dostávali v decembri 2010 cenu 30,57 eura za 100 litrov mlieka. V januári tá cena sa zvýšila na 30,86 eura, to znamená, že veľmi pomaly tá cena pre producentov mlieka stúpa, keďže na trhu je stále mlieka menej. Mliekareň za svoju produkciu dostala z tejto ceny 15,87 eura v decembri a iba 14 eur dostala od obchodu v januári.
Tu chcem povedať pár súvislostí aj s ohľadom pripravovaného návrhu zrušenia zákona o obchodných reťazcoch, že práve to zníženie ceny pre mliekarov má aj tento zákon na dosah, keďže sa aj spätná marža znížila z 8,19 eura na 7,92 eura na sto litrov, čo znamená, že nákupná cena pre spracovateľov mlieka sa znížila, ale zároveň sa znížila aj spätná marža, ale zvýšila sa marža obchodných reťazcov, kým v decembri bola 18,96 eura už v januári bola 21,49 eura.
A, samozrejme, zvýšila sa aj DPH, tak ako to bolo deklarované Zväzom obchodu, že zvýšenie DPH znesie obchod na vlastné náklady a že to občania nijakým spôsobom nepocítia, tak DPH pri tomto produkte sa zvýšila z 13,98 eura na 14,85 eura. Toto je jeden produkt. Mohli by sme o akomkoľvek základnom produkte v základných potravinách, či je to je chlieb, či to je mäso, či sú to vajíčka, nejakým podobným spôsobom by sa preukázal dopad na ceny práve vďaka zvýšeniu dane z pridanej hodnoty. Ak porovnáme daň z pridanej hodnoty na vstupy do poľnohospodárstva, povedzme na hnojivá, ktoré sú intenzifikačným faktorom a hovoria o intenzite výroby, tak vidno, že napr. má zníženú sadzbu Taliansko 4 %, Francúzsko, 5,5 %, Portugalsko 6 %, Španielsko 8 %, Nemecko 7 % (zníženú sadzbu), 19 % (normálnu sadzbu). Poľsko ju má 8 %, Česká republika a Slovensko ju majú 20 %. To je porovnanie DPH na základný vstup do intenzívnej poľnohospodárskej výroby, ak nehovoríme o tom, že budeme len pestovať lúky a pasienky, ktoré netreba hnojiť, a nebudeme produkovať potraviny, ale budeme ich radšej dovážať.
Pozrime sa na porovnanie DPH na pesticídy. To je druhý jeden veľký náklad pre poľnohospodárov, hlavne v intenzívnych oblastiach, kde musia pestovať. Je to, pokiaľ ide o Francúzsko, 5,5 %, Portugalsko, 6 %, Španielsko, 8 %, Poľsko, 8 %, Slovensko, 20 %. Čiže ak porovnáme celkovo vstupy DPH do poľnohospodárstva a celkové vstupy, tak napr. sú na úrovni vo Francúzsku 5,5 %, v Španielsku 8 %, v Nemecku 7 %, v Taliansku sú rozložené na 4 % pri určitých vstupoch, 10 % a 20 %, v Poľsku väčšina má 5 %, zvyšok 23 %, Slovensko má 20 %.
Toto má, ctené dámy a páni, významný vplyv na to, akým spôsobom sa bude ďalej uberať poľnohospodárstvo na Slovensku. Predstava, že efektívnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a zastavenie najvyššieho rastu cien potravín Slovenskej republiky spomedzi všetkých krajín Európskej únie so všetkými sprievodnými sociálnymi a fiškálnymi dopadmi sa podarí dosiahnuť nadmerným daňovým zaťažením spotreby potravín čoraz nekompetentnejšou politikou terajšej exekutívy a pretrvávajúcou totálnou nečinnosťou protimonopolných a regulačných autorít, patrí do kategórie psychiatrických diagnóz. Toto je možno aj potenciálne riešenie pre súčasnú koalíciu. Možno by sa v tejto súvislosti jej poslanci mohli seriózne zaoberať diskrimináciou marihuany pre účely liečby niektorých diagnóz, napr. sklerózy multiplex, čím by sa vytvorili podmienky na rozvoj v Kalifornii momentálne najviac expandujúceho odvetvia rizikového kapitálu ako pestovanie, distribúcia, sadenie tejto rastliny, kde podľa posledných informácií miera zisku dosahuje 60 až 70 % a to aj pri klesajúcej cene za dopestovanú produkciu. Spolu s čoraz rastúcou plánovanou výmerou repky olejnej by táto inovácia konečne zdynamizovala naše poľnohospodárstvo, a to v neobvykle harmonickej symbióze poslancov a hlavných sponzorov vybraných koaličných parlamentných strán.
A sa pozrieme v tejto súvislosti na ceny potravín, ktoré boli zverejnené v správe Európskej komisie za február v roku 2011, kde sa spomína priemerná zmena spotrebiteľských cien potravín v porovnaní decembra roku 2009 s decembrom 2010, v Európskej únii narástli celkom o 2,8 %, no v Slovenskej republike to narástlo celkom o 6,7 %, ak si zoberieme niektoré základné komodity, je to Európska únia, múka a chleba o 2,1 %, Slovenská republika, základná potravina, chlieb a múka o 2,8 %, Európska únia, mlieko, syry, vajcia o 1,4 %, Slovenská republika, táto istá komodita o 5,3 %, v ďalších komoditách, ako sú dôležité oleje a tuky, Európska únia o 2,6 %, Slovensko o 7,1 %, ovocie, Európska únia o 4,8 % , Slovenská republika o 14,1 %, zelenina, ctené dámy a páni , Európskej únia o 11,2 % Slovenská republika o 36,6 %. K týmto číslam sa patrí aj povedať, že toto je aj dosah likvidácie intenzívnej produkcie.
A ak sa pozrieme na vývoj od vstupu do Európskej únie, tak prvá padla zelenina, dneska je najvyšší nárast ceny tej komodity, v ktorej nie sme absolútne sebestační a sme odkázaní na dovoz z iných krajín Európskej únie. A práve pestovanie zeleniny je sektor, ktorý je schopný zamestnávať najviac pracovníkov na jeden hektár, jeden hektár zamestná v priemere jedného pracovníka na rok. Druhým sektorom, ktorý prešiel takouto likvidáciou, ak nerátam ešte pestovanie kvetov, ktoré nepatria k základným potravinám, bolo u nás pestovanie ovocie. A práve aj pri ovocí sa prejavuje tento nárast. A toto má aj súvis so zrušovaním zákona o obchodných reťazcoch a o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, kde práve aj tento zákon pôsobí na to, aby sa táto produkcia likvidovala. Ak sa pozrieme na tieto súvislosti a ceny, tak vidíme, že Slovensko pri takto koncipovanom ponímaní vlády aj z hľadiska daní, aj z hľadiska narábania s daňami bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad nielen na obyvateľstvo, ale aj na tak dôležitý sektor národného hospodárstva, ako je poľnohospodárstvo, je vedené do záhuby.
Ak porovnáme niektoré základné komodity v rámci V-4, tak napr. v kategórii A kým stojí na Slovensku desať vajec 1,13 , je to v Českej republike 0,98, v Maďarsku 1,11 a v Poľsku 0,97, stojí na Slovensku kurča celé v množstve jedného kilogramu 2,26 eura, je to v Českej republika 2,15 eura, Poľskej republike 1,64 eura, stojí na Slovensku bravčové mäso, na Slovensku je tradícia viac konzumovať bravčové mäso ako hovädzie mäso, pre slovenského spotrebiteľa 4,21 eura, je to v Českej republike 4,13 eura, v Poľskej republike 3,05 eura. Nuž nečudujme sa, že bude kvitnúť cezhraničná obchodná turistika, že budú slovenskí občania hlavne prihraničných v oblastiach cestovať opäť za lacnejšími potravinami aj z titulu nižšej DPH, aj z titulu iného inej výšky podpory pre svojich farmárov. A snáď najzaujímavejší je biely chlieb, ktorý patrí k neodmysliteľnej dennej požívatine. Kilo bieleho chleba stojí na Slovensku 1,27 eura, v Českej republike 0,73 eura, v Maďarsku 0,88 eura a v Poľsku 0,83 eura.
Myslím si, že tieto čísla, ctené kolegyne, kolegovia, najmä z koalície, by vás mali presvedčiť o tom, že vaša politika vo vzťahu k DPH na základné ľudské potreby a najmä na potraviny by sa mala určite prehodnotiť, ak vám aspoň trochu leží na srdci životná úroveň občanov Slovenskej republiky. Predstava, že efektívnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a zastavenie najvyššieho rastu cien spomedzi všetkých krajín Európskej únie je možné riešiť zvyšovaním DPH a znižovaním podpory v poľnohospodárstve, je mylná.
Ctené dámy, vážení páni, na rozdiel od posledne uvedeného, čo sa týka pestovania marihuany v Kalifornii, síce úsmevného no nie úplne nereálneho podnetu vás, naopak, v záujme zdravého rozumu hospodárstva a občanov Slovenskej republiky dôrazne žiadam o čo najširšiu podporu predmetného návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Čo sa týka zníženia dane na základné potreby z 20 % na 19 %. Tento návrh zákona hovorí aj o tom, aby sme sa naspäť vrátili k zníženej šesťpercentnej dani z pridanej hodnoty na predaj z dvora. Pozrime sa, čo sa píše o tom vo vašom programovom vyhlásení: „Vláda Slovenskej republiky prispôsobí legislatívu pre priamy predaj farmárskych výrobkov podmienkam v iných členských štátoch Európskej únie, a to rozšírením na všetky druhy farmárskych výrobkov a zmiernením kritérií na ich výrobu a ich priamy predaj pri súčasnom zachovaní ich zdravotnej bezchybnosti. Vláda Slovenskej republiky podporí výrobu a predaj regionálnych potravinárskych špecialít, ako aj udržanie a rozvoj regionálnych špecialít.“ Je to pekne napísaná téza. Aká bola ale realita hneď po voľbách? No bola tá, že ste okamžite zrušili zníženú zvýhodnenú sadzbu na predaj z dvora. A práve predaj z dvora bol nástroj pre začínajúcich malých farmárov na vidieku, malých roľníkov, ktorí prišli o prácu, aby mohli nájsť nejaké svoje pole pôsobnosti, aby sa mohli presadiť na trhu v konkurencii s obchodnými reťazcami. Vieme dobre, aký bol postoj a krik zo stany Zväzu obchodu, ako aj zo strany obchodných reťazcov, keď sa zavádzala znížená sadzba na predaj z dvora, ako sa rozprávalo o tom, ako táto položka ohrozí doslova veľkoobchod. Pripadá mi to ako súboj mravca so slonom, lebo inak sa nedá nazvať pomer výrobkov predaných z dvora v porovnaní s objemom potravín predávaných v obchodných reťazcoch. Z titulu zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na predaj z dvora došlo k zanedbateľnému a k nejakému merateľnému zníženiu odbytu tých potravín, ktoré je možné predávať z dvora so zníženou sadzbou. Ak hovoríte, že chcete rozvíjať regionálne špeciality, že chcete podporiť malých a stredných podnikateľov, ale najmä tých najmenších farmárov, ktorí začínajú, ktorí hospodária na malej výmere, ktorí robia svoje regionálne špeciality, tak im zároveň druhou rukou hovoríte, že im neumožníte konkurenčný vstup na trh. Je to určitý nástroj, ktorý práve má pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta na vidieku pre ľudí, ktorí by sa mohli živiť touto výrobou. A v nedávnej minulosti sa na Slovensku mnoho takýchto špecialít vyrábalo, mnoho našich občanov je schopných produkovať rôzne špeciality v malom množstve. A aby boli schopní svoje výrobky predávať okoliu a občanom v okolitých krajinách, ale aj turistom, tak bolo potrebné zaviesť práve takýto inštitút zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. A budem rád, ak tento inštitút príde znovu do života. A ja verím, že si uvedomíte to, že takýto inštitút pomôže tvoriť pracovné miesta práve pre tých najslabších na odľahlých vidiekoch, že pomôže vytvoriť pridanú hodnotu a tvoriť pridanú hodnotu týmito ľuďmi a že to bude mať ďaleko lepší dosah pre slovenskú ekonomiku ako to, keď ich dneska evidujeme na úrade práce, vyplácame im podpory v nezamestnanosti, štát za nich platí nemocenské dávky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, keď hovorí kolega pán poslanec Burian o rebríčkoch, ja by som doplnil ešte jeden rebríček, práve ten, ktorý sa týka aj zákona, ktorý navrhujeme, Slovensko je na poslednom mieste alebo prvom odzadu, ak zoberieme pomer DPH, najmä na potraviny, k priemernej mzde v národnom hospodárstve. Ja sa ale vo svojom vystúpení skôr chcem zamerať na oblasť potravín a poľnohospodárstva a dopad zvýšenej DPH na potraviny, ako aj zrušenie šesťpercentnej dane na potraviny, na tzv. predaj z dvora.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorý o. i. navrhuje zníženú sadzbu DPH, čo je 6 %, na tzv. predaj vlastných produktov poľnohospodárskej prvovýroby z dvora, má na rozdiel od drvivej väčšiny na tejto schôdzi prejednávaných koaličných návrhov, ktoré len zvyšujú mieru a komfort odlivu zisku zo Slovenskej republiky zahraničným vlastníkom, a to dokonca prostredníctvom daňových rajov, svoje jednoznačné, efektívnostné, národohospodárske a sociálne rácio.
V prvom rade netreba hádam nikomu vysvetľovať, že poľnohospodárstvo je všeobecne najzdecimovanejším výsledkom tzv. reformných úsilí, predchádzajúcich vlád pána Dzurindu, ako aj súčasnej vlády v procese transformácie. V tomto zmysle narastajúci zahraničnoobchodný deficit sektora je najmä výsledkom charakteru prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, kde odborné zdroje už dávno konštatovali, že takmer tretina asymetrického nárastu dovozu poľnohospodárskych produktov z Európskej únie do Slovenskej republiky v rokoch 2000 až 2005 bola spôsobená diskriminačným charakterom otvorenia domáceho trhu zo strany Slovenskej republiky. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, je nesporné a myslím si, že to vedia všetci občania Slovenska, že každou privatizáciou prišlo k nárastom cien, či to bola elektrina, či to bol plyn, či to bude teplo. A preto sa občania zákonne obávajú toho, že táto privatizácia povedie opäť k zvýšeniu cien a pôjde to na ich úkor. Hlavným dôvodom alebo hlavným argumentom privatizérov je, že štát je zlý vlastník. Kto to je vlastne, ten štát, kto zastupuje štát? Štát zastupuje vláda. Kto zastupuje a reprezentuje vo vláde konkrétny rezort? Konkrétny minister. Ak minister hovorí, že štát je zlý vlastník, tak zároveň hovorí, že je zlý minister. Ak to hovorí vláda, tak zároveň hovorí, že je vládou, ktorá je neschopná a ktorá nie je schopná riadiť tento konkrétny sektor alebo tento konkrétny štátny podnik. To znamená, že je otázka, či takýto minister alebo takáto vláda má oprávnenie od občanov, aby vládla.
Pozrime sa na privatizáciu plynární a elektrární. Komu sme to predali? Ak je štát zlý vlastník, tak sme to predali štátu nemeckému, štátu francúzskemu, aby sme povedali, že tento štát má lepšiu vládu, má lepších ministrov, je schopný z týchto podnikov profitovať. To znamená, že jednoznačne sa preukazuje, že klamete, že štát je zlý vlastník. Sú len zlí ministri a zlé vlády. Tak sa nad tým zamyslite. A ak to neviete, tak od toho choďte. Ďakujem.