Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, v prvom rade chcem vysoko oceniť citlivý postoj a vnímanie pána prezidenta vo vzťahu k slovenským poľnohospodárom a ich postavenie na spoločnom otvorenom európskom trhu.
Je trošku smutné, že takýto cit pre domácich poľnohospodárov a Slovenskú republiku nemá minister pôdohospodárstva, ktorý sa snaží svojím zákonom otvoriť trh skôr, ako ho otvoria iné vyspelé krajiny Európskej únie. Je pochopiteľné a predpokladá sa, že asi v horizonte dvoch-troch, možno piatich rokov dôjde k úplnému otvoreniu európskeho trhu v oblasti predaja genetického materiálu v rámci Európy, a preto silnie tlak veľkej nadnárodnej spoločnosti, aby tento trh otvorili v nových krajinách skôr, aby mali určitú výhodu, aby dokázali kolonizovať slovenský trh, a preto do toho investujú aj pravdepodobne nemalé finančné prostriedky, aby túto výhodu získali a obsadili slovenský trh.
Ak sa pozrieme na vyspelé chovateľské krajiny ako je povedzme Francúzsko, ktoré má najviac uzavretý trh, kde nieže je možné predávať inseminačné dávky len cez francúzske inseminačné spoločnosti, ale dokonca donedávna boli uzavreté jednotlivé krajiny, ako je povedzme, nemohlo predávať inseminačné stanice z Normandie do Bretónska a podobne. Keď to Francúzi otvorili, to znamená, ako keby sme my otvorili predaj medzi Trnavským krajom a Nitrianskym krajom, a tvárili sa, že otvorili európsky trh.
Podobne to je v Nemecku, kde je možné predávať, a šľachtiteľské chovy sú spojené s inseminačnými stanicami a je možné predávať dávky len cez tieto stanice, a ak príde iná dávka zo zahraničia na nemecký trh, tieto zvieratá nie sú zapísané v plemennej knihe. To znamená, že nemajú pôvod, sú bez pôvodu, tým pádom nie je možné vlastne s týmito zvieratami plnohodnotne na relevantnom trhu obchodovať. Ešte horšie to je zviazané v Holandsku. To sú najvyspelejšie krajiny, kde sa chová dobytok a jednoducho, tieto krajiny nám radia, aby sme sa ponáhľali s otvorením európskeho trhu, lebo je to prirodzené a Európska únia si to vyžaduje, a u nich sa neotvára ten trh preto, lebo z historického hľadiska to nedokážu presadiť.
Myslím si, že pán prezident veľmi dobre pochopil, že Slovensko by malo otvoriť svoj trh v súlade a spolu aj s týmito vyspelými krajinami. To je dobrá správa, že aspoň ktosi stojí pri slovenských poľnohospodároch a vníma ich konkurenčnú schopnosť, ak sa otvorí trh pre zahraničné stanice a tým pádom dôjde k určitým procesom, ktoré na Slovensku nastanú. Ono sa pýtame, však otvorením konkurencie, je predsa výhoda určite znížených cien a podobne.
Keďže predaj plemenného materiálu je špecifický predaj, práve otvorením trhu dôjde k zdraženiu inseminačných dávok pre slovenských chovateľov. Sme toho svedkami, ako sa tento proces udial v Českej republike. Keby napríklad najlepší plemenný býk v súčasnosti, Planet, sa predáva na Slovensku za 30 eur, tak v Českej republike tento istý býk stojí 1500 českých korún.
Asi taký je rozdiel v otvorení trhu a primerane u všetkých plemenníkov môžeme hovoriť o podobnom cenovom rozdiele pri otvorenom trhu a chránenom trhu. Ak sa pozrieme na Slovensko, tak vlastne nadnárodné spoločnosti môžu prísť na Slovensko, len si musia založiť inseminačnú stanicu, musia robiť šľachtiteľský program na Slovensku, čo je samozrejme nákladné a čo je nevýhodné, a preto sa snažia túto podmienku odblokovať, a ak sa pozrieme do Francúzska, tak tam ani nie je možné prísť a otvoriť si inseminačnú stanicu a svojím spôsobom sa dostať na tento trh.
To znamená že, stane sa to, že ak by sa otvoril trh, tak ako bol navrhovaný v schválenom zákone, tak by v prvom rade došlo k zrušeniu inseminačných staníc, došlo by k zrušeniu šľachtiteľských programov na Slovensku a Slovensko by sa stalo vlastne len predajcom inseminačných dávok zo zahraničia. Keď konečne sa začal rozbiehať obchod s vysoko pridanou hodnotou, lebo plemenný materiál je skutočne produkt s vysokou pridanou hodnotou a začínalo sa Slovensko uplatňovať v krajinách tretieho sveta, lebo..., ale aj v západnej Európe, predaj v Mongolsku, predaj v Kazachstane, predaj v Bielorusku, rozbehol sa obchod so slovenským plemenným materiálom v Ruskej republike, ale aj v Českej republike, Poľsku, Nemecku, dokonca vo Francúzsku, ale cez ich plemenárske stanice, tak by sme tento proces zastavili a zlikvidovali.
Nemyslím si, že to je cesta, ktorou by sme sa mali vydať a obzvlášť nie, ak Európa sa chystá tento krok urobiť, mali by sme ho urobiť spolu. To znamená, že v prvom rade dôjde, dôjde k zrušeniu šľachtiteľskej práce na Slovensku, dôjde ku skončeniu šľachtiteľských staníc, ktoré túto činnosť vykonávajú. V druhom rade príde k zvýšeniu cien pre slovenských chovateľov, to je druhý, druhý proces, ktorý nastane. No a, samozrejme, dôjde k zastaveniu vývozu slovenskej genetiky, keďže sa nebude produkovať na Slovensku, ale Slovensko bude iba nakupovať v zahraničí a predávať pre svojich chovateľov. Čo znamená šľachtenie vlastne pre slovenských, alebo vôbec pre poľnohospodárov ako takých? Jednoznačne, šľachtenie znamená zvýšenie produkcie a skvalitnenie živočíšnych produktov.
Ak to porovnáme na Slovensku za posledných pätnásť rokov vďaka šľachtiteľskej práci a vďaka využívaniu aj dobrej slovenskej genetiky aj dovozom špičkovej genetiky zo zahraničia a v kombinácii toho, že slovenská genetika je ponúkaná za vynikajúce ceny a v mixe s vynikajúcou genetikou zo zahraničia mali slovenskí chovatelia priaznivé ceny preto, aby mohli investovať do genetiky. Za posledných pätnásť rokov stúpla úžitkovosť mlieka o 100 percent. O 100 percent je nevídaný proces, čo sa udialo v produkcii, povedzme v produkcii mlieka, a nie je to vídané ani v okolitých krajinách. Toto je vplyv dobrej plemenárskej práce na Slovensku, a preto si myslím, že by bolo rozumné a treba poďakovať, myslím, že všetci slovenskí poľnohospodári ďakujú pánovi prezidentovi, že to veľmi citlivo pochopil a vrátil tento návrh zákona, aby bola šanca urobiť určitý reparát a túto chybu neurobiť. Druhá chyba, ktorá je v navrhovanom zákone, aj keď nie je v pripomienkach pána prezidenta je, že sa robí takzvaná transformácia kontroly úžitkovosti. Ja už som, keď sme ten zákon schvaľovali, vo svojom vystúpení poukázal na problémy a príčiny, prečo je tá transformácia zlá a je nepremyslená a doslova je likvidačná pre kontrolu úžitkovosti na Slovensku. Nechcem hovoriť o tom, že kontrola úžitkovosti má prejsť zrušením plemenárskeho ústavu alebo plemenárskych služieb na Výskumný ústav živočíšnej výroby. Do dnešného dňa nie je nijakým spôsobom tento ústav pripravený túto činnosť prevziať. Ak by 1. januára mala prejsť kontrola úžitkovosti na tento ústav, tak nastane absolútny chaos, dôjde k rozbitiu plemenárskych služieb, ktoré sa budovali šesťdesiat rokov, ktoré získali množstvo ocenení. Má štyri najvyššie certifikáty. Nedávno, iba v júni, získal štvrtý certifikát Ikaru, kde tento certifikát má iba málo krajín v rámci Európskej únie. A my za odmenu tento ústav zrušíme, či už sú za tým ciele, aby vzniklo dvadsať budov, ktoré sú, ktoré sa stanú prebytočnými a, samozrejme, aj finančne celý ten proces transformácie je neefektívny, tak musím povedať, že s likvidáciou kontroly úžitkovosti na Slovensku by nastala situácia, ktorá by sa veľmi ťažko vracala naspäť do pôvodného stavu.
Ja by som to prirovnal k tomu, ako keď ktosi šesťdesiat rokov skladá zložité lego, zloží z toho krásnu skladačku, ktorá funguje, je funkčná, ktosi po nej tresne kladivom. To je asi súčasná tranformácia, ktorá je navrhovaná, a potom povie: Však keď sa vám to nepáči, tak to zložte naspäť. To asi nie je možné. Aj keby to bolo možné, veľmi veľa času a veľmi veľa peňazí by to stálo, a myslím si, že do tohto by sa asi málokto chcel pustiť, čiže asi by sme museli povedať, že, bohužiaľ, v určitom období došlo k zastaveniu kontroly úžitkovosti.
Preto by som vás chcel, ctené dámy a páni, požiadať, nielen aby sme podporili pripomienky pána prezidenta, ktoré sú oprávnené, relevantné, ale aby sme následne ani zákon ako celok neschválili. Myslím si, že bude to veľká služba pre slovenských poľnohospodárov.
Ďakujem pekne.
