Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Chcem skutočne oceniť vaše vystúpenie, pán kolega Marcinčin, lebo to bolo jedno, asi jediné vystúpenie bývalej vládnej koalície a poslanca, ktorý je súčasťou, ak nazveme, ešte dosluhujúcej vlády, aby otvorene nalial pohár čistého vína pred občanmi. Minister financií a vláda sa snaží zakrývať realitu ekonomickú, v akej sa nachádza naša krajina. A hlavne minister financií sa snaží neustále obhajovať neobhájiteľné. Pokus na občanov, ako je rovná daň. Nijako inak sa nedá nazvať ako nevydareným pokusom na občanov, ktorí ich, tí, najmenej príjmové skupiny obyvateľstva práve platia, to, aby sa bohatí mali lepšie a boli bohatší. Toto nechceme priznať a nechceme povedať, že pokiaľ budeme v tomto trende pokračovať, tak tí chudobní budú stále chudobnejší.
Myslím si, že je treba si naliať čistého vína, lebo je zlomová situácia v krízovom období a zodpovedný politik nemôže robiť strieborné alebo zlaté pozlátka pred občanmi a nimi kývať a ukazovať, že ekonomika je ružová a kam všetko tie vaše zázračné ekonomické reformy prispeli pre blaho občanom, a tá zlá Ficova vláda to všetko tu kazí a podobne. To znamená, že dúfam, že pán minister financií, prečítate si vystúpenie pána poslanca Marcinčina niekoľko ráz a že prehodnotíte váš predkladaný rozpočet, lebo deficit 4,6 percenta, ktorý, si všetci myslíme, že má byť nižší, je len púha fikcia. Je iba fikcia, lebo sám dobre viete, že je postavený na vode a že to, čo predkladáte, je ďaleko viac ako 4,6 percenta, a vaša predstava, že toto je hranica, pod ktorú sa nesmie ísť, sám viete, že nebude naplnená.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem uviesť na pravú mieru nepravdu, ktorá odznela vo vystúpení ministra pôdohospodárstva, že pokiaľ bol SMER vo vláde, doplácal, nedoplácal plnú výšku priamych platieb. Za tri roky vládnutia strany SMER boli priame platby doplatené do plnej výšky, akurát v krízovom roku 2009, keď bol hlboký prepad svetovej európskej ekonomiky, bol doplatok iba na úrovni 20 percent. To je pravda, ktorá je, inak boli plné platby doplatené v každom jednom roku a takisto, takisto štátna pomoc bola na neporovnateľne inej úrovni, ako bola navrhovaná a ako bola aj schválená za predchádzajúcich Dzurindových vlád a ako je navrhovaná dnes. To je, to je prvá poznámka. Druhá poznámka, práve v najväčšej kríze mlieka, akú dnes obhajujete, VDJ, čo ma teší, lebo to je salto mortale vo vašom myslení, za vaše štyri roky pôsobenia v rezorte ste tento sektor likvidovali, a keď vás chovatelia vyzývali, keď som ja zorganizoval konferenciu chovateľov, a kde sme vás presviedčali o tom, aby boli podporené veľké dobytčie jednotky, tak ste chovateľov zavádzali, že to nie je možné z hľadiska Bruselu, že Brusel zakazuje, že Slovensko nemôže dávať na VDJ peniaze. V predvolebnej kampani ste povedali, že mohol dávať minule, ale teraz už nemôže. Prišla vláda Roberta Fica a dala peniaze na VDJ, to bola jediná záchrana, že tu ešte nejaký dobytok máme, že tu ešte mlieko máme, lebo keby neboli zavedené veľké dobytčie jednotky, tak si dovolím povedať, že dnes na Slovensku nechováme žiadne dojnice. Dojnice, ktoré zamestnávajú najviac ľudí na vidieku, a to, že dnes to obhajujete a hovoríte, že áno, toto je cesta, kadiaľ treba ísť, bohužiaľ, prišli ste na to až pod tlakom skutočnosti, že pokiaľ budete podporovať nič, čoho ste vy práve autorom, tak asi slovenský vidiek bude chátrať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem oceniť, pán poslanec Rafaj, že si si všimol vlastne v štátnom rozpočte aj kapitolu poľnohospodárstva, ktorá je skutočne najviac poddimenzovaná za všetky roky dozadu, keď národný doplatok predstavoval len 18 mil. eur. Kým v tomto roku je pre poľnohospodárov vyčlenených 40,5 mil. eur a za predchádzajúcej vlády to bolo vždycky viacej ako 60 mil. eur. To znamená, že, že národný doplatok bude zhoršovať východziu pozíciu, lebo chcem zdôrazniť, že nie je dôležitá ani veľkosť objemu prostriedkov, ktoré dostanú poľnohospodári, ale dôležitá je ich konkurenčná schopnosť oproti okolitým krajinám. A práve tým, že sa znižuje stále rozpočet pre slovenských poľnohospodárov, tak sa stávajú viac nekonkurencieschopní oproti okoliu, a to vlastne spôsobuje aj ten hlboký prepad poľnohospodárstva, ktorého sme svedkami. To isté môžem povedať o štátnej pomoci, kým tento rok je do štátnej pomoci vyčlenených len 10 mil. eur, v minulom roku, to bolo na, na rok 2011 to bolo 18 mil. eur, čiže opäť sme v tom poddimenzovaní, v ktorom sme, a je to dôsledok postoja pravicovej vlády, ktorá nie je schopná riešiť len otázky poľnohospodárstva, ale ako vnímame, celej ekonomiky. Tento zlepenec, ktorý sa dal dohromady preto, aby sa nejakým spôsobom ujal moci, ukázal, že za rok aj čosi nebol schopný nijakým spôsobom riešiť otázky ekonomiky. A nedá mi ešte vo svojom vystúpení reagovať na to, čo si povedal ohľadne odštátnenia energetických monopolov ako sú SPP a Slovenské elektrárne. Ctené dámy a páni, táto privatizácia sa nedá nijako inak nazvať ako vlastizradou Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša vo vzťahu ku všetkým občanom a ja verím, že už všetci občania došli na to, že privatizácia SPP a elektrární je skutočne vlastizradou a že im to raz spočítajú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, v prvom rade chcem vysoko oceniť citlivý postoj a vnímanie pána prezidenta vo vzťahu k slovenským poľnohospodárom a ich postavenie na spoločnom otvorenom európskom trhu.
Je trošku smutné, že takýto cit pre domácich poľnohospodárov a Slovenskú republiku nemá minister pôdohospodárstva, ktorý sa snaží svojím zákonom otvoriť trh skôr, ako ho otvoria iné vyspelé krajiny Európskej únie. Je pochopiteľné a predpokladá sa, že asi v horizonte dvoch-troch, možno piatich rokov dôjde k úplnému otvoreniu európskeho trhu v oblasti predaja genetického materiálu v rámci Európy, a preto silnie tlak veľkej nadnárodnej spoločnosti, aby tento trh otvorili v nových krajinách skôr, aby mali určitú výhodu, aby dokázali kolonizovať slovenský trh, a preto do toho investujú aj pravdepodobne nemalé finančné prostriedky, aby túto výhodu získali a obsadili slovenský trh.
Ak sa pozrieme na vyspelé chovateľské krajiny ako je povedzme Francúzsko, ktoré má najviac uzavretý trh, kde nieže je možné predávať inseminačné dávky len cez francúzske inseminačné spoločnosti, ale dokonca donedávna boli uzavreté jednotlivé krajiny, ako je povedzme, nemohlo predávať inseminačné stanice z Normandie do Bretónska a podobne. Keď to Francúzi otvorili, to znamená, ako keby sme my otvorili predaj medzi Trnavským krajom a Nitrianskym krajom, a tvárili sa, že otvorili európsky trh.
Podobne to je v Nemecku, kde je možné predávať, a šľachtiteľské chovy sú spojené s inseminačnými stanicami a je možné predávať dávky len cez tieto stanice, a ak príde iná dávka zo zahraničia na nemecký trh, tieto zvieratá nie sú zapísané v plemennej knihe. To znamená, že nemajú pôvod, sú bez pôvodu, tým pádom nie je možné vlastne s týmito zvieratami plnohodnotne na relevantnom trhu obchodovať. Ešte horšie to je zviazané v Holandsku. To sú najvyspelejšie krajiny, kde sa chová dobytok a jednoducho, tieto krajiny nám radia, aby sme sa ponáhľali s otvorením európskeho trhu, lebo je to prirodzené a Európska únia si to vyžaduje, a u nich sa neotvára ten trh preto, lebo z historického hľadiska to nedokážu presadiť.
Myslím si, že pán prezident veľmi dobre pochopil, že Slovensko by malo otvoriť svoj trh v súlade a spolu aj s týmito vyspelými krajinami. To je dobrá správa, že aspoň ktosi stojí pri slovenských poľnohospodároch a vníma ich konkurenčnú schopnosť, ak sa otvorí trh pre zahraničné stanice a tým pádom dôjde k určitým procesom, ktoré na Slovensku nastanú. Ono sa pýtame, však otvorením konkurencie, je predsa výhoda určite znížených cien a podobne.
Keďže predaj plemenného materiálu je špecifický predaj, práve otvorením trhu dôjde k zdraženiu inseminačných dávok pre slovenských chovateľov. Sme toho svedkami, ako sa tento proces udial v Českej republike. Keby napríklad najlepší plemenný býk v súčasnosti, Planet, sa predáva na Slovensku za 30 eur, tak v Českej republike tento istý býk stojí 1500 českých korún.
Asi taký je rozdiel v otvorení trhu a primerane u všetkých plemenníkov môžeme hovoriť o podobnom cenovom rozdiele pri otvorenom trhu a chránenom trhu. Ak sa pozrieme na Slovensko, tak vlastne nadnárodné spoločnosti môžu prísť na Slovensko, len si musia založiť inseminačnú stanicu, musia robiť šľachtiteľský program na Slovensku, čo je samozrejme nákladné a čo je nevýhodné, a preto sa snažia túto podmienku odblokovať, a ak sa pozrieme do Francúzska, tak tam ani nie je možné prísť a otvoriť si inseminačnú stanicu a svojím spôsobom sa dostať na tento trh.
To znamená že, stane sa to, že ak by sa otvoril trh, tak ako bol navrhovaný v schválenom zákone, tak by v prvom rade došlo k zrušeniu inseminačných staníc, došlo by k zrušeniu šľachtiteľských programov na Slovensku a Slovensko by sa stalo vlastne len predajcom inseminačných dávok zo zahraničia. Keď konečne sa začal rozbiehať obchod s vysoko pridanou hodnotou, lebo plemenný materiál je skutočne produkt s vysokou pridanou hodnotou a začínalo sa Slovensko uplatňovať v krajinách tretieho sveta, lebo..., ale aj v západnej Európe, predaj v Mongolsku, predaj v Kazachstane, predaj v Bielorusku, rozbehol sa obchod so slovenským plemenným materiálom v Ruskej republike, ale aj v Českej republike, Poľsku, Nemecku, dokonca vo Francúzsku, ale cez ich plemenárske stanice, tak by sme tento proces zastavili a zlikvidovali.
Nemyslím si, že to je cesta, ktorou by sme sa mali vydať a obzvlášť nie, ak Európa sa chystá tento krok urobiť, mali by sme ho urobiť spolu. To znamená, že v prvom rade dôjde, dôjde k zrušeniu šľachtiteľskej práce na Slovensku, dôjde ku skončeniu šľachtiteľských staníc, ktoré túto činnosť vykonávajú. V druhom rade príde k zvýšeniu cien pre slovenských chovateľov, to je druhý, druhý proces, ktorý nastane. No a, samozrejme, dôjde k zastaveniu vývozu slovenskej genetiky, keďže sa nebude produkovať na Slovensku, ale Slovensko bude iba nakupovať v zahraničí a predávať pre svojich chovateľov. Čo znamená šľachtenie vlastne pre slovenských, alebo vôbec pre poľnohospodárov ako takých? Jednoznačne, šľachtenie znamená zvýšenie produkcie a skvalitnenie živočíšnych produktov.
Ak to porovnáme na Slovensku za posledných pätnásť rokov vďaka šľachtiteľskej práci a vďaka využívaniu aj dobrej slovenskej genetiky aj dovozom špičkovej genetiky zo zahraničia a v kombinácii toho, že slovenská genetika je ponúkaná za vynikajúce ceny a v mixe s vynikajúcou genetikou zo zahraničia mali slovenskí chovatelia priaznivé ceny preto, aby mohli investovať do genetiky. Za posledných pätnásť rokov stúpla úžitkovosť mlieka o 100 percent. O 100 percent je nevídaný proces, čo sa udialo v produkcii, povedzme v produkcii mlieka, a nie je to vídané ani v okolitých krajinách. Toto je vplyv dobrej plemenárskej práce na Slovensku, a preto si myslím, že by bolo rozumné a treba poďakovať, myslím, že všetci slovenskí poľnohospodári ďakujú pánovi prezidentovi, že to veľmi citlivo pochopil a vrátil tento návrh zákona, aby bola šanca urobiť určitý reparát a túto chybu neurobiť. Druhá chyba, ktorá je v navrhovanom zákone, aj keď nie je v pripomienkach pána prezidenta je, že sa robí takzvaná transformácia kontroly úžitkovosti. Ja už som, keď sme ten zákon schvaľovali, vo svojom vystúpení poukázal na problémy a príčiny, prečo je tá transformácia zlá a je nepremyslená a doslova je likvidačná pre kontrolu úžitkovosti na Slovensku. Nechcem hovoriť o tom, že kontrola úžitkovosti má prejsť zrušením plemenárskeho ústavu alebo plemenárskych služieb na Výskumný ústav živočíšnej výroby. Do dnešného dňa nie je nijakým spôsobom tento ústav pripravený túto činnosť prevziať. Ak by 1. januára mala prejsť kontrola úžitkovosti na tento ústav, tak nastane absolútny chaos, dôjde k rozbitiu plemenárskych služieb, ktoré sa budovali šesťdesiat rokov, ktoré získali množstvo ocenení. Má štyri najvyššie certifikáty. Nedávno, iba v júni, získal štvrtý certifikát Ikaru, kde tento certifikát má iba málo krajín v rámci Európskej únie. A my za odmenu tento ústav zrušíme, či už sú za tým ciele, aby vzniklo dvadsať budov, ktoré sú, ktoré sa stanú prebytočnými a, samozrejme, aj finančne celý ten proces transformácie je neefektívny, tak musím povedať, že s likvidáciou kontroly úžitkovosti na Slovensku by nastala situácia, ktorá by sa veľmi ťažko vracala naspäť do pôvodného stavu.
Ja by som to prirovnal k tomu, ako keď ktosi šesťdesiat rokov skladá zložité lego, zloží z toho krásnu skladačku, ktorá funguje, je funkčná, ktosi po nej tresne kladivom. To je asi súčasná tranformácia, ktorá je navrhovaná, a potom povie: Však keď sa vám to nepáči, tak to zložte naspäť. To asi nie je možné. Aj keby to bolo možné, veľmi veľa času a veľmi veľa peňazí by to stálo, a myslím si, že do tohto by sa asi málokto chcel pustiť, čiže asi by sme museli povedať, že, bohužiaľ, v určitom období došlo k zastaveniu kontroly úžitkovosti.
Preto by som vás chcel, ctené dámy a páni, požiadať, nielen aby sme podporili pripomienky pána prezidenta, ktoré sú oprávnené, relevantné, ale aby sme následne ani zákon ako celok neschválili. Myslím si, že bude to veľká služba pre slovenských poľnohospodárov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa Sabolová, najprv boli v návrhu zákona tzv. tabule hanby. Máte tie tabule hanby aj v programovom vyhlásení vlády, že ich zavediete, kde sa vlastne mali zverejňovať informácie mimo správneho poriadku. To znamená, ešte nebolo ukončené správne konanie a už sa mali zverejňovať informácie. Legislatívci vám pravdepodobne vysvetlili, že to je právny nezmysel, že by to narážalo na súdne spory, ktoré by boli ohrozovali štátnu pokladňu. Tak ste dnes prišli s návrhom informačných tabúľ. Informačné tabule v úplne inom znení, to znamená, že už keď sa ukončí správne konanie, potom sa majú na sedem dní zverejňovať informácie o tom, ako dopadli kontroly.
Myslím si, že ďaleko efektívnejšie by bolo, ak by Štátna veterinárna potravinová správa uverejňovala na svojom webe alebo internetovej stránke všetky kontroly, ich dopady, či už pozitívne, či negatívne, o všetkých obchodoch a o všetkých prevádzkach, ktoré kontrolujú po ukončení správneho konania, lebo mohli by sa občania informovať o svojej predajni, mali by tam všetky informácie dostupné. Čiže v rámci tohto a v rámci informovanosti občanov by to bolo ďaleko efektívnejšie a ďaleko lepšie.
Ak chceme dávať ďalšiu povinnosť obchodu zverejňovať podľa tohto zákona nejaké nedostatky pri kontrole, tak im ukladáme ďalšiu sankciu. Lebo to je sankcia, ktorá je neprimeraná, neodôvodnená. Možná by došli ďalšie právne spory s týmto, aj keď to je v zákone, či to je v súlade aj s ústavou - dve pokuty alebo dve sankcie za jeden priestupok. To je po prvé.
A po druhé. Čo chceme urobiť zo Slovenska? Chceme vyhnať všetkých turistov? Chceme pri každom obchode mať tabule a sa budú čudovať, že čo to vlastne máme pri každom obchode? Máme čosi, kde, keď tam je jeden priestupok napísaný, každý od toho obchodu odíde. Chceme ich vyháňať do Maďarska, do Rakúska? Chceme, aby nakupovali potraviny v zahraničí? Myslím si, že to je veľmi zlý návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne v toto skoré ráno. Pán minister, vnímam tvoje vystúpenie ako určitú politickú agendu zavďačiť sa pani premiérke, aby si ukázal svoju lojalitu, lebo nič v tom tvojom vystúpení neodznelo, čo by stálo za nejaké povšimnutie.
Ale snáď ak hovoríme o zahraničnom salde, tak netreba zabúdať na predchádzajúcich osem rokov vlády pána Dzurindu a aj tvoje pôsobenie vo funkcií ministra, keď si zaviedol podporu ničoho a keď vlastne došlo k hrubej likvidácií pridanej hodnoty v poľnohospodárstve. Keď sa zaviedli mulčovače a prestalo sa vyrábať, obrábať pôda, prestali sme pestovať zeleninu, ovocie, vinohrady, zlikvidovali sme farmy, živočíšnu výrobu hlavne na juhu Slovenska, kde sú voliči MOST-u - HÍD, aj MOST-u - HÍD, ktorí akosi pozabudli na to, kto bol strojcom tohto šťastia, že Slovensko dneska takmer nemá živočíšnu výrobu v najproduktívnejších oblastiach. A to všetko znásobovalo aj nárast salda zahraničného obchodu, ktoré má, samozrejme, určité časové sklzy, ktoré sa prenášajú do ďalších rokov. Čiže ak chceš kritizovať, tak v prvom rade musíš sa pozrieť na svoju vlastnú prácu.
Ak hovoríš o mínusoch pani premiérky, ona zabudla slovo poľnohospodárstvo a poľnohospodári. Pani premiérka, poľnohospodári sa častokrát pýtajú, či ste takéto slovo niekedy vôbec povedali počas vášho pôsobenia vo funkcií premiérky. Ja som vás osobne vyzýval, aby ste sa zapojili a postavili na čelo procesu vyrokovania nových podmienok v novej spoločenskej politike, lebo táto vláda zaostáva v dialógu za samosprávou, spracovateľmi, s poľnohospodármi, so všetkými, a vy sa na to nemo a ticho pozeráte. Takže tie pozície, ktoré vyrobili znovu slovenskí poľnohospodári, budú veľmi, veľmi chabé a slabé.
Ak hovoríte o otvorenom dialógu, pán minister, v prvom rade sa pozrite do vlastných radov a pozrite sa, aký dialóg vediete so slovenskou samosprávou a s poľnohospodármi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Petrák vo svojom vystúpení veľmi pragmaticky zdôvodnil negatíva pripravovaného alebo predkladaného návrhu zmeny Zákonníka práce. Myslím si, že tá časť poslancov vládnej koalície, ktorí sedia v snemovni a počúvali ho, tak by si mala uvedomiť, aké negatíva sú spojené s týmto návrhom Zákonníka práce. A veľmi presne zadefinoval cieľ samotného Zákonníka práce, ktorým je spokojný a motivovaný zamestnanec. Ale to nie je len cieľom Zákonníka práce, to je aj cieľom ako zamestnanca, tak na druhej strane zamestnávateľa. Ak chce zamestnávateľ dosiahnuť dobré výsledky, tak vždy musí mať určitú firemnú kultúru aj vo vzťahu k zamestnávaniu pracovníkov a musí byť aj vytvorené určité sociálne zázemie pre týchto ľudí. Ak necháme na samovývoj, samoreguláciu, tak ako to pravicové strany často presadzujú, že je možné v spoločnosti mnohé veci riešiť samoreguláciou, tak práve vzťah zamestnanca a zamestnávateľa nie je možné riešiť samoreguláciou, lebo napriek tomu, že máme mnoho zamestnávateľov, ktorí majú ďaleko vyššie štandardy, vyššie postavené, ako im dáva povinnosť zo Zákonníka práce, Zákonník práce stanovuje tie limitné hodnoty, kde musia garantovať minimálne štandardy určitej úrovne určitých sociálnych výhod pre zamestnanca alebo jeho postavenie v samotnej spoločnosti, v ktorej pracuje. A ak to vy staviate takto nízko, tak tým pádom posúvate Slovensko do rozvojovej krajiny. Takže nemyslím si, že je to vytváranie lepšieho pracovného prostredia pre zamestnávateľov, ale opačne, znižovanie sociálnych štandardov zamestnancov. Chcem ti poďakovať, pán poslanec Petrák, a myslím si, že tvoje pragmatické odôvodnenie tejto novely dáva jasnú odpoveď na to, prečo by tento Zákonník nemal byť prijatý. Ďakujem.

Áno, nebol by s tým problém. Že? (Smiech v sále.) Otázka bola, či bol by s tým problém? Odpoveď bola, že áno. (Reakcie z pléna.) Čiže nebol by s tým problém.
Ďalším problémom a možno aj dôvodom, prečo pristupujeme k takejto rozsiahlej novelizácii, sú nehnuteľnosti. Keďže nie je úplne známe, akým spôsobom sa zrušia Plemenárske služby, pravdepodobne rozhodnutím ministra o zrušení podniku bez likvidácie preto je potrebné otvoriť aj zákon o štátnom podniku, aby sa upravil tak, aby nehnuteľnosti, ktoré sú dneska v štátnom podniku, mohli prejsť na rozpočtové a príspevkové organizácie, čo dnes zákon neumožňuje. To znamená, že otázka ostane, čo sa udeje s 21 budovami, ktoré sú súčasne vo vlastníctve Plemenárskych služieb, a či to práve nie je táto príčina takejto expresnej novelizácie, takej rozsiahlej novelizácie a likvidácie Plemenárskych služieb. Hodnota týchto nehnuteľností podľa ocenenia je 8,5 mil. eur. Ja som dostal informácie, že niektorí si už chodia obzerať niektoré budovy Plemenárskych služieb, či by tam bol dobrý hospic alebo nejaký penzión, alebo niečo podobné. Tak uvidíme, aký to bude mať a nadobudne rozmer, ak sa takáto transformácia udeje.
Pri rešpektovaní autority kontroly úžitkovosti na národnej a medzinárodnej úrovni od roku 1925 by neodborný a nezodpovedný zásah do jej kompetenčného a kontinuálneho pokračovania znamenal nielen odborne faux pas, to si nedovolila ani totalita, ale aj nekultúrny zásah do kultúry výkonu ušľachtilej a medzinárodnej činnosti. Toto je citát profesora Jozefa Bullu, ktorý to predniesol na jednej konferencii, je to odborník na kontrolu úžitkovosti.
Preto mi dovoľte záverom vzhľadom na neodbornosť, nesúrodosť a účelovosť predloženej novely predložiť procedurálny návrh, aby buď sa tento návrh zákona vrátil predkladateľovi na dopracovanie alebo aby predkladateľ vypracoval nový zákon o šľachtení a plemenitbe, ktorý by prešiel normálnym legislatívnym procesom tak, aby tam boli primerané dlhé lehoty a aby sa všetky zainteresované inštitúcie mohli k nemu vyjadriť, aby bola diskusia o daných pozmeňujúcich návrhoch a pripomienkach k tomuto zákonu.
Dovoľte mi, ctené dámy a páni, uzavrieť moje vystúpenie citátom, myšlienkou nestora česko-slovenskej zootechniky profesora doktora Josefa Taufera, k myšlienke ktorého sa hrdo hlási aj generácia odborníkov v oblasti šľachtenia a plemenitby: „Bez kontroly úžitkovosti nemôže byť realizovaný žiadny šľachtiteľský proces, bez kontroly úžitkovosti hynie každé kultúrne plemeno.“ Obávam sa, že ak takáto novela zákona prejde, tak je to koniec kontroly úžitkovosti na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

Nech sa páči.

... pre genetiku zvierat (ISAC) a taktiež v roku 1996 sa zapojili do medzinárodného hodnotenia laboratórií na rozbor mlieka CECA-LAIT. Ak zrušíme plemenárske služby Slovenskej republiky a tieto certifikáty automaticky neprejdú na nástupcu, to znamená Centrum výskumu živočíšnej výroby, a Slovensko bude musieť znovu požiadať o certifikáciu, nastane tam určité vákuum neuznávania výsledkov. A budú sa musieť tak vynaložiť nemalé finančné prostriedky na to, aby sme certifikáty znovu obhájili a získali. Z členstva v týchto organizáciách vyplýva, že pre Slovensko aj záväzky, pokiaľ sa nechceme vrátiť v oblasti plemenárstva na začiatok a patriť medzi rozvojové krajiny, bude potrebné naďalej plniť.
Významné postavenie Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, štátny podnik, v medzinárodnej oblasti je deklarované aj tým, že za posledné tri roky sme získali od organizácie ICAR ako jedna z mála krajín na svete štyri certifikáty kvality, a to za mliekovú kontrolu úžitkovosti, mäsovú kontrolu úžitkovosti, kontrolu úžitkovosti mlieka oviec a laboratórium genetiky. Získanie takéhoto ocenenia potvrdzuje poskytovanie objektívnych a kvalitných služieb našich chovateľov. Dnes nám daný stav chovateľsky najvyspelejšie krajiny sveta závidia. Úroveň kontroly úžitkovosti týmto radí Slovensko medzi najvyspelejšie krajiny sveta.
Pozrime sa, aké sú možné riziká z takejto transformácie Plemenárskych služieb. Plemenárske služby v podstate vykonávajú dve základné činnosti. Jedna z nich sa týka centrálneho registra zvierat, kde sa uvažuje, že sa presunie táto činnosť na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. V podstate dá sa s tým súhlasiť, je to politické rozhodnutie. Ak takéto rozhodnutie je, nie je s tým problém. Problém ale je s presunom kontroly úžitkovosti na ústav, ktorý s tým nemá absolútne žiadne skúsenosti a žiadne predpoklady na to, aby takúto činnosť mohol vykonávať. A problém je aj, že to neprináša ani ekonomické zhodnotenie, prináša to dokonca stratu aj v oblasti odstupného pre zamestnancov, pričom všetci budú musieť byť prepustení k určitému dátumu. A potom zostáva otázka, čo je príčina toho, že sa takto rýchlo pripraví novela, tak rozsiahla novela, ktorá je rozsiahlejšia, ako by bol nový zákon, a čo sú vlastne dôvody toho, pretože takýmto expresným tempom v skrátenom konaní sa skráti medzirezortné pripomienkové konanie. Ja som nezaregistroval žiadny taký nejaký moment, ktorý by nás nútil k takémuto konaniu. Zánikom štátneho podniku Plemenárske služby by vznikli problémy v oblastiach ako strata samostatnosti a nestrannosti kontroly, vo svete je obvyklé, že kontrolu úžitkovosti vykonávajú organizácie, ktoré nemajú inú činnosť, nie sú to ani veterinári, ani výskumné ústavy, kontrola úžitkovosti a dedičnosti hospodárskych zvierat, zásadné ohrozenie a znefunkčnenie manažérskej práce takmer 1 400 chovateľov hospodárskych zvierat na Slovensku, nefunkčnosť napĺňania dát z oblasti kontroly úžitkovosti do plemenných kníh chovateľských zväzov, aj pokiaľ ide o šesť ďalších organizácií, ktorých existencia by bola ohrozená, ohrozené národné a medzinárodné genetické hodnotenia zvierat, využívanie výsledkov kontroly úžitkovosti veterinárnymi lekármi, výživárskymi firmami pre prospech chovateľa, dáta poskytované inseminačným spoločnostiam, efektívne spracovanie výsledkov na jednom mieste, stratenie nezávislosti a objektivity pre získanie a spracovanie dát u zhruba 1200 chovateľov, stratenie ekonomickej efektívnosti a zvýšenie nákladov pre rozpočtové alebo príspevkové organizácie, náväznosť prác vedy a výskumu na výsledky kontrol úžitkovosti a dedičnosti a ich výstupy následne poskytované chovateľom a v neposlednom rade liberalizovanie trhu a otvorenie trhu s genetickým materiálom s inseminačnými dávkami a embryami pre celý svet.
Je všeobecne známe, že aj taká vyspelá krajina, ako je Nemecko, si svojím spôsobom chráni svoj vnútorný trh, aby nemohol kdekto predávať na tomto trhu inseminačné dávky. V krátkosti to vysvetlím. V súčasne platnom znení zákona je uvedená podmienka, že ten, kto chce predávať na Slovensku inseminačné dávky a embryá, musí zároveň aj vykonávať šľachtenie a prevádzkovať šľachtiteľskú stanicu. Na Slovensku máme dve slovenské šľachtiteľské stanice, ktoré vykonávajú šľachtenie hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Ak podľa návrhu zákona vypadne táto podmienka, že ten, kto chce predávať na slovenskom trhu inseminačné dávky, nemusí prevádzkovať šľachtiteľskú stanicu, tak medzinárodné, veľké nadnárodné firmy zlikvidujú slovenských distributérov. A tu nelobujem za slovenských distributérov, ale za slovenských poľnohospodárov a najmä chovateľov, pretože tým, že je brána na slovenský trh svojím spôsobom privretá, tak všetky svetové spoločnosti musia ísť na slovenský trh cez tieto dve brány. A keďže musia ísť cez tieto dve brány, tak je možné vyjednať nižšie ceny za ponúkanú genetiku. Skutočnosť je tá, že na Slovensku sa ponúkajú inseminačné dávky o 30 % lacnejšie ako v Českej republike. V Českej republike je tento trh liberalizovaný. Nastúpili tam veľké spoločnosti, najmä holandská spoločnosť Holland Genetics, dneska CRV. A tie isté dávky od amerických producentov alebo holandských producentov sú o 30 % pre chovateľov drahšie ako pre našich chovateľov. Ak otvoríme tento trh, poškodíme slovenských chovateľov, poškodíme ich záujmy a zhoršíme ekonomiku aj tak slabých výsledkov najmä v oblasti chovu hovädzieho dobytka.
Aké sú s tým spojené náklady. Sú na úrovni národnej tri akreditácie, medzinárodnej štyri certifikáty kvality. Úrovne prinesú výrazné ekonomické zaťaženie. Celkovo ide asi o 13 000 až 14 000 eur. Z časového hľadiska predstavujú straty akreditácií minimálne šesťmesačné obdobie. Softvér Plemenárskych služieb využíva v rámci pomoci Ministerstva financií Slovenskej republiky zvýhodnenú zmluvu s Microsoftom, dochádza tak k úspore asi 260 000 eur bez DPH. V prípade ich prechodu na príspevkovú organizáciu, zaťaženie rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja príspevok by musel byť na úrovni minimálne 50 %, to znamená navýšenie zo súčasne uvažovaných 1,2 mil. eur asi na 2 mil. čiže nárast asi o 800 000 eur. Pri hromadnom prepúšťaní zamestnancov aktuálne sa tam uvažuje o 100 a viac zamestnancoch. Potom je potrebné počítať so sumou odstupného na úrovni 270 000 eur v prípade trojmesačného odstupného. A ak sa bude vychádzať zo súčasnej platnej kolektívnej zmluvy, kde je zakomponované šesťmesačné odstupné, ide o 540 000 eur. Otázka potom stojí, kde je motív takéhoto konania, pokiaľ to neprináša ani úsporu, naopak, to ešte zhoršuje verejné financie v štátnom rozpočte. Uvažuje sa pravdepodobne, že centrálna evidencia bude na Plemenárskych službách do 30. septembra, keďže zmluva podpísaná s ministerstvom pôdohospodárstva je do tohto termínu a pravdepodobne 20 alebo x ľudí odíde s odstupným, ktorí sa na druhý deň zamestnajú v Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. To znamená, že vyplatíme im odstupné, keďže zákon neumožňuje, aby prešli bez odstupného do ďalšej štátnej alebo príspevkovej a rozpočtovej organizácii, tak celé to odstupné je vlastne strata, ktorá je s tým spojená. A títo zamestnanci budú musieť prejsť výberovým konaním. To znamená, že možno tam budú prijatí tí zamestnanci, možno tam budú prijatí iní zamestnanci. Ale neviem, či na slovenskom trhu je dosť ľudí, ktorí sú schopní odborne zastrešiť centrálny register hospodárskych zvierat tak, aby tam nenastal chaos, keďže v centrálnom registri je zaregistrovaných viac ako 31 000 fariem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)