Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega Kalist, hovoríte o tom, že po hrádzi chodí kopu ľudí a že len chodia aj psy vyvenčiť. Ja sa vás chcem spýtať, stalo sa vám už niekedy, že ste si po prírode a oproti vám sa objaví veľký pes, či to bol vlčiak, alebo to bol nejaký iný veľký pes a nevedeli ste, či ho máte obísť, alebo predísť, alebo ujsť pred ním, alebo čo máte robiť? A že vám nebolo všetko jedno a že ste mali veľmi zlý pocit, že čo ten pes s vami spraví? Asi áno, myslím si, že nie je na Slovensku človek, ktorý takto príhodu nemá, ktorý chodí po prírode, a myslím si, že pokiaľ tento pes, či už má majiteľa a dokonca vidíte aj majiteľa, že je desať metrov od toho psa, a ten pes voľne behá a skutočne ide z neho strach, nie je rozumnejšie mu dať náhubok? Nie je rozumnejšie, aby ho aspoň, keď aj psychicky nejakým spôsobom nevyrušoval, toho ďalšieho účastníka, ktorý je v prírode.? Ak hovoríte o tej Lilici, chcem povedať dve veci. Prvá je tá, že tento pes bol ulovený 5 kilometrov od obydlia, nebol tam žiadny majiteľ ani majiteľka a nikto nekričal: Prosím vás, nestrieľajte! Nezavádzajte, neklamte, nerobte z toho citový príbeh, nikto nekričal, že nestrieľajte, bol 5 kilometrov v revíri. A už nechcem hovoriť o tom, že celý ten, celý ten príbeh odchovu a vypúšťania rysa bol nelegálny. To znamená, že nebol na to žiadny žiadne povolenie a tento človek, ktorý to robil, tak to nemá príbeh s tým psom, ktorý bol v prírode, že sa stalo to, čo sa stalo. Chcem povedať ďalej, že chcete rušiť komoru návrhom, ktorý tu bol zo zákona, pritom komora je a má byť garantom disciplíny. Ak budú povinne poľovníci v komore, tak musia podliehať pravidlám, ktoré platia v komore. Všetky disciplinárne prehrešky sú riešené na komore na disciplinárnom senáte atď., čiže tam je priestor na to, aby sme nedisciplinovaných poľovníkov vylučovali z radov poľovníkov. Takže, prosím vás... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. V krátkosti, pán kolega Viskupič, hovoríte, že tento prípad nie je uzavretý. Ja mám informáciu od Stupavských poľovníkov, že klamete. Ale ak nie je uzavretý, tak prečo ho tu prezentujete? Prečo prezentujete závery z neuzavretého prípadu, kde sám vlastne hovoríte, že používame ho účelovo. Tak nechajte prípad uzavrieť a potom ho medializujte, keď bude uzavretý, ale nevytrhujte ho z kontextu.
A to isté chcem povedať kolegovi Krnáčovi, ak hovoríte o krajnej núdzi, čo sa týka čuvača. Na tohto psa boli vystrelené dva varovné výstrely. To znamená, že bol v nutnej obrane ten človek, ktorý na neho strieľal. Podľa mojich informácii bol v nutnej obrane aj podľa šetrenia polície, bol v nutnej obrane. To znamená, tam došlo k nutnej obrane a vtedy vystrelil na tohto psa. Dva varovné výstrely a tretí strieľal na psa. To znamená, že ja nespájam zákon o nutnej obrane alebo zákon o zbraniach, kde je nutná obrana riešená, a tento prípad, ktorý tuná je. Ale bol by som rád, keby sme, ak chcete používať nejaké prípady, používajte veci, ktoré sú právne uzvreté a potom ich predkladajte, ale nepodsúvajte ich akože neuzavreté, lebo vždy sa môže niekto odvolávať a ten prípad sa potom naťahuje.
Pán kolega Poliačik, zákon o poľovníctve nerieši ochranu psov, ale tam je zákon o psoch a čo sa týka ochrany ostatných zvierat rieši zákon o ochrane krajiny a prírody. To znamená, že to nie je účelom zákona o poľovníctve, sú tam dva iné zákony, ktoré túto problematiku riešia, takže skôr si treba pozrieť tie zákony a tam to je uvedené.
Pán kolega Fecko, k tvojmu populizmu ja nemám nič z hľadiska populizmu k tvojmu pozmeňovaciemu zákonu, týka zákona, ja iba hovorím, že toto je neštandardné, päť minúť pred hlasovaním takýto zákon predložiť. Keď som hovoril o populizme, hovoril som o tom tvojom závere vystúpenia. To znamená, že tie tvoje výzvy, ktoré si nám tu dával, výzvy verejnosti, ktoré si kládol, to nemá nič spoločné so zákonom. To sa týkalo populizmu, nie tvoj pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

Ďakujem pekne pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia. Pán kolega Poliačik priniesol sem dva srdcervúce obrázky psov, ktorým bolo ublížené, a k tomu pridal príbeh o poľovníkoch, ktorí sú svojim spôsobom hyeny, lebo takýmto spôsobom trýznia a trápia zvieratá. Treba povedať snáď aj pravdu o tých dvoch obrázkoch, ktoré sú tuná dole, aby verejnosť vedela vlastne, ako sa tie príbehy stali. V prvom rade slovenský čuvač, ktorý je tuná ukázaný ako postrelený, čo z nás nikoho, samozrejme, neteší. Ale je to príbeh z farmy aktivistu pána Hlinu, ktorý bol zastrelený viac ako 200 metrov od jeho farmy. Tento pes všeobecne ohrozoval okoloidúcich. Po útoku dokonca tento pes, keď útočil na poľovníka, boli dva varovné výstrely vystrelené a keď tento pes bol zasiahnutý, tento poľovník zavolal políciu. Poľovník zavolal políciu, aby ten prípad vyšetrila. Polícia prípad prešetrila. Zistila, že sa nejedná o žiadny priestupok ani iný trestný čin pri tomto prípade, v plote farmy pána Hlinu boli diery, ohrozoval tento pes okoloidúcich, to znamená, že tento pes, alebo lepšie povedané, jeho majiteľ, sa nesprával tak, aby ochránil tohto psa a uchránil tohto psa od utrpenia, ktoré tu pán Poliačik prezentuje, a bola robená veľká mediálna kampaň ohľadne tohoto prípadu. Takže je celkom nekorektné, podsúvať verejnosti, že akí sú poľovníci hyeny a ako sa správajú nehumánne. To isté platí o vlčiakovi, ktorý, bolo povedané, že odchováva rysa. Tak tento prípad tiež je iný, tento pes bol zastrelený päť kilometrov od obydlia. Ctené dámy a páni, päť kilometrov od obydlia bez sprievodu, bez doprovodu. Bol sám, bolo to na večer, či bol na love, alebo na niečom podobnom, neviem a tento poľovník, ktorý tohto psa zastrelil, oznámil tento prípad majiteľovi. To znamená, že ani títo poľovníci sa nesprávali ako hyeny, ale toto je skutočnosť, ktorá sa stala a bola tak isto súčasťou šetrenia políciou. Takže bol by som rád, keby sme nerobili lacný populizmus pred voľbami a neukazovali, ako chceme vlastne chrániť milovníkov psov, ako chceme chrániť psov a mačky, a vieme, že, samozrejme, ľudia majú radi zvieratá, hlavne, keď sú súčasťou členov rodiny, a aj psy aj mačky sú ako členmi rodiny a tak sa k nim aj správajú. Ale musíme si povedať, že tak jak v spoločnosti, tak aj v prírode, musia byť veci vyvážené. A takisto, ako má právo na ochranu pes, tak má právo aj na ochranu zver, tak má na právo na ochranu aj chránená zver. Dotknem sa v krátkosti, v návrhu zákona, ktorý tu bol prezentovaný, kde sa navrhuje absolútny zákaz odlovu mačiek. Kolega Martinák už hovoril o tom, že v našej prírode sa ešte nachádza chránený druh mačky divej. Pokiaľ chceme zachovať tento genofond a či sa budeme o tom prieť, či to je čistý genefond, alebo to je genofond z čias letopočtu pred Kristom, či vtedy bol čistý genofond, alebo kedy, každopádne je to uznávaný, uznávaný genofond mačky divej, ktorá v našej prírode je. Týchto kusov je pár a je ich treba chrániť. Ak nechceme mať na Slovensku mačku divú, ktorá bude mať ryšavé uši, čierne brucho a biely chvost, a budeme tomu hovoriť mačka divá, tak potom skutočne hrozí, že ak pustíme voľne túlajúce sa mačky, ktoré sa musia starať o svoje živobytie, kde sa môžu páriť v prírode, a vieme dobre, že ich rozmnožovací potenciál je obrovský, tak tieto škody na mačke divej môžu byť veľké. Ale o čo horšie je, vieme, že mačka divá je veľký predátor spevavcov, vtákov a malej drobnej zveri. To znamená, že, myslím, kolega Fecko tu hovoril, koľko máme párov jarabíc a ako klesajú stavy bažantej zveri a prepelice a podobne malá poľovná zver, úžitková zver, ale všetky spevavce sú zákonom chránené. A každý ornitológ vám povie, ako je schopná mačka loviť všetky vtáky. A ak chceme teda chrániť spevavce a chceme chrániť chránené živočíchy, ak chceme chrániť aj poľovné úžitkové druhy zveri, tak potom si musíme povedať, kde je rovnováha medzi voľne sa túlajúcimi mačkami v divočine, domácimi mačkami. Ak chceme chrániť chránený živočích mačku divú, tak si povieme, čo vlastne chceme chrániť? Takže nerobme si lacný populizmus tým, že povieme, a nebudeme strieľať mačky a miláčikovia mačiek si myslia, že ich mačky sú ohrozené. Vôbec to nie je pravda. Mačka je teritoriálne zviera, to znamená, že pokiaľ mačka nie je túlavá, tak sa väčšinou zdržuje pri obydliach. Nemá dôvod zabiehať ďaleko ako tých 200 metrov od obydlia, aj keď vybehne, keď niekto býva na okraji dediny. Takže tento návrh považujem za úplne scestný a nemá žiadnu oporu nikde. To znamená, že ja predložím návrh, aby tento nezmysel z tohto návrhu odišiel, lebo si myslím, že túlavé mačky a obzvlášť kopu mačiek ľudia povyhadzujú do prírody, ktoré sa trápia, ktoré nie sú naučené sa starať a loviť, a jednoducho uhynú. Takéto obrázky tu neukazujeme, ako sú, hlavne po Vianociach povyhadzované mačatá do prírody, ktoré nevedia si uloviť ani myš, ktoré schudnú na kosť, ktoré sú plne začervivené a skarpavené a ktoré jednoducho uhynú od hladu v tejto divočine. Také obrázky tu nedonesieme. A nehovoríme o tom, že toto je reálny obraz, a takto to reálne vypadá. Alebo máme domáce mačky a domácich kocúrov, ktoré sú väčšie pomaly ako divé mačky, ktoré perfektne sa adaptovali. Dokážu loviť všetku zver, malé zajace, jarabice, spevavce a tak ďalej a dokonca sú schopné páriť sa aj s divou mačkou. Toto je reálny obraz o tom, že čo vlastne robí domáca mačka vo voľnej prírode, že preto si myslím, že toto je absolútny nezmysel. Čo sa týka ochrany psa, súhlasím, že je treba urobiť určité opatrenia preto, aby nedošlo k určitým omylom. Ak mám nazvať omylom to, že ide doprovod so psom, a hlavne v prírode, ak ide po lesnej ceste. Ten návrh ktorý hovorí, že 50 metrov, ak je doprovod, ak je pes od doprovodu 50 metrov, že sa nemôže strieľať. Prosím vás, to je v teréne nerealizovateľné. To nie je, že ste na lúke a že vidíte na 50 metrov psa. Terén alebo príroda sú aj lesy, sú aj remízky. Idete po lesnej ceste a 10 metrov od vás je pes, ktorý je na lúke alebo je na vedľajšom poli a nevidíte doprovod. Nie je možné jednoducho zabezpečiť to, že ak ten pes je 50 metrov, a kto zmeria tú vzdialenosť, to už vôbec nechcem hovoriť o tom, aby takýto pes nemohol byť nakoniec ulovený. A že sa nemôže stať, že by bol ulovený, a ten návrh, že mu stačí, aby mal obojok. Obojok je aj tenký, aj široký, psi sú aj chlpatí, aj hladkosrstí a kľudne sa môže stať, že na chlpatom psovi ten obojok nevidíte. Čiže zase je to nejednoznačný výklad. Preto ja dám pozmeňovací návrh, aby psy, ak idú ich majitelia vyvenčiť do prírody, mali náhubok. Aj z toho dôvodu, že mne sa dvakrát stalo za môjho života, že ma napadli psy v divočine. V prírode. Vlčiak s rotvajlerom zaútočili na mňa aj s kolegom a musím povedať, že mali sme pri sebe zbraň a sme tieto psy usmrtili, ktoré boli ďaleko od obydlia, boli ďaleko od ľudských obydlí, kde by mohli byť akože pri dome, zaútočili na nás absolútne ako vlci. Boli jednoznačne na love a keby sme neboli mali zbrane, neviem, ako by to dopadlo, a neviem, ako by to dopadlo, ak by tam išiel turista alebo ak by tam išlo malé dieťa. Neviem, ako by takýto prípad dopadol a kto by niesol zodpovednosť za takéto psy a kto by ukazoval tuná tie skaličené deti a turistov, ktorých napadnú túlavé psy. Takže položme si otázku, áno, je treba chrániť psov, o ktorých sa majitelia starajú, ale takisto, ako som povedal o mačkách po Vianociach, vidíme spústu miláčikov vyhádzaných do prírody. Pri cestách čakajú a pozerajú sa za každým autom, ktoré ich zoberie, lebo boli vyložené z auta. Stoja na tom jednom stanovisku, až uhynú. Uhynú od hladu, lebo nie sú schopní absolútne sa o seba postarať. To sú psi, ktorí boli vyhodení z auta, a pochopiteľne sú svorky psov, ktoré chodia systematicky loviť do prírody, ja dokonca poznám ľudí, ktorí majú strážne psy, vlčiaky, tri-štyri vo svojom areáli a na večer ich vypúšťajú, aby sa išli nažrať do prírody. Toto je reálny obraz, ktorý sa deje, a myslím si, že takisto ako má právo na ochranu pes, tak môžme tu ukazovať obrázky roztrhanej srnčej zveri, roztrhaných mláďat a podobné srdcervúce obrázky. A kto zaručí ochranu týmto zvieratám? Kto im ju zaručí? Čiže musia byť nejaké pravidlá a tie pravidlá sú, že túlavý pes, ktorý skutočne je od obydlia a nemá svojho majiteľa, tak je škodnou v prírode. Je ho treba z tohto, z tejto prírody odstrániť. Na to bolo robených veľa výskumov. A ak chceme uchrániť psa, ktorý je s majiteľom na prechádzke a ide ho majiteľ vyvenčiť, prosím vás, dajme mu náhubok. To nie je problém pre toho psa a kľudne môže behať, môže sa vyvenčiť, môže v tej prírode vystrájať, neohrozuje zver, neohrozuje turistov, neohrozuje vlastne nikoho a nepotrebujeme skúmať, či na vedľajšom chodníku ide jeho majiteľ a 10 metrov od neho ide pes a túto úlohu to absolútne splní. Čo sa týka toho návrhu ohľadne poľovníckej komory. Nebudem ho rozoberať detailne. Snáď len všeobecne. Pri veľkej novele alebo pri novom zákone o poľovníctve, ktorý bol prijatý, sa dali určité kompetencie a preniesla sa určitá, určitý výkon štátnej správy na poľovnícku samosprávu, na poľovnícku komoru a myslím si, že je absolútne nekorektné, aby sme pozmeňujúcim návrhom päť minút pred hlasovaním zrušili komoru, zrušili celý systém, zrušili povinné členstvo, celý ten systém nabúrali bez toho, aby takýto nejaký návrh prešiel úplným legislatívnym procesom. Myslím si, že nie je sa kam ponáhľať, keď starý zákon bol od roku 1947 a nový bol prijatý, myslím v roku 2010, 2009, tak napriek tomu, že sú voľby, je priestor pre novú vládu. A ja viem, že vždy, keď sa prijme veľká novela nového zákona, že je potrebné vyčistiť mnohé vzťahy. Ja viem, že nie celkom sú doriešené problémy škody zverou, ktoré treba nejakým spôsobom riešiť. Nie celkom je stotožnená poľovnícka verejnosť s poplatkami do komory a ďalšími a ďalšími vecami, ktoré tam sú. Ale prosím vás, je to absolútne odborná téma, na ktorú nestačí päť minút pred hlasovaním tuná predložiť návrh a celé to rozbúrať, a preto si myslím, že by sme k tomuto nemali pristúpiť, a skutočne vás chcem požiadať a vyzvať, aby sme nechali túto zmenu a tieto zmeny v zákone o poľovníctve na novú vládu, ktorá príde, a celé všetky tie návrhy prejdú plným legislatívnym procesom. Že prejde medzirezortným pripomienkovým konaním, že prejde pripomienkovým konaním verejnosti a tak ďalej. Toto je korektné robiť k zákonu, ako to, že doňho udrieme, rozbijeme ho a budeme sa tváriť, že hurá, spravili sme si určité očko u určitej skupiny ľudí, ktorí nechcú platiť nikdy za nič. Je pravda, že komora je zo zákona povinná, a myslím si, že mnoho stavovských organizácií je povinných zo zákona, je možné otvoriť otvorenú diskusiu nie pár skupín ľudí, ale celej širokej poľovníckej verejnosti, či má byť komora povinná, alebo má byť zo zákona povinná, alebo má byť dobrovoľná a čo všetko vlastne komora plní, aké funkcie má. Ale otvorme plnú diskusiu. Nehovorme len krátko pred voľbami populisticky, že rýchlo to zrušíme, a budeme kričať, my sme vám zrušili poplatky a nepýtame sa, čo to prináša.
Preto mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh k zákonu č. 274/2009 v znení zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V Čl. I. vypúšťajú sa body 1, 3 a 7.
Odôvodnenie: zrušenie zákazu voľného pohybu mačiek a lovu mačiek v priestoroch poľovného revíru spôsobí veľké škody na drobnej, čiastočne, pardon, druhovej čistote chráneného živočícha mačky divej, ktorá je navyše ohrozeným druhom našej fauny. Taktiež premnoženie túlavých mačiek v poľovnom revíri spôsobí veľké škody na drobnej poľovnej zveri, ktorej stavy sú hlboko pod normovanými stavmi, a spôsobí veľké škody na spevavcoch, ktoré sú zákonom chránené.
2. V Čl. I. sa mení bod 6 takto:
V § 29 ods. 1 písmeno f) znie: "f) usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa 19a) vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby 23a);" to sa vzťahuje poľovného psa a na psa, ktorý má nasadený náhubok. "To sa nevzťahuje na poľovníckeho psa a psa, ktorý má nasadený náhubok."
Odôvodnenie: Zákaz lovu voľne sa pohybujúceho psa do 50 metrov od sprievodnej osoby je problematické realizovať, vzhľadom k tomu, že táto osoba nemusí byť viditeľná najmä v lesnom poraste, a pes, ktorý má náhubok, nemôže spôsobiť žiadne škody na drobnej zveri a mláďatách ostatnej zveri a náhubok neprekáža psovi vo voľnom pohybe po prírode a ani takýto pes nie je schopný ublížiť na zdraví ostatným turistom pohybujúcich sa v prírode.
3. Čl. II. znie: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2012.
Ctené dámy a páni, snáď ešte dve poznámky. Myslím, že, pán poslanec Krnáč, keď ste pripravovali zákon, ste hovorili, že je možné psa usmrtiť jeho sprievodcovi pod nohami. Je to absolutná lož. Ja by som bol rád, keby sme nepoužívali takéto nepravdy, že je možné strieľať na psa, ktorý má doprovod. Zákon to zakazuje. Ak sa nájde nejaký hlupák alebo niekto porušuje zákon, prosím vás, na to je trestný poriadok, na to je trestný zákon, na to je občiansky poriadok z hľadiska priestupkov, ale nezavádzajme verejnosť. Neklamme verejnosti, že je možné strieľať na psa, ktorého doprovod vedie, dokonca ešte povedzte, dokonca na vodítku, vedľa nohy mu sedí a že ho niekto môže zastreliť. Toto sú nepravdy. Toto sú nepravdy, tak nepoužívajme čistý populizmus na to, aby sme nafúkli ten problém, ktorý tu je, a chceme strašiť, že čo všetko poľovníci zlého robia prírode a akým spôsobom ohrozujú dokonca zdravie ľudí. A už tu bolo povedané, myslím kolegom Martinákom, ak poľovník strieľa na nejasný cieľ, a nejasnú zver nemôže strieľať podľa zákona o poľovníctve. Môže vystreliť len vtedy, ak zver jasne rozpozná, ak ciele jasne rozpozná, ak vie, kam strieľa. To znamená, že ak niekto strieľa na nejasný cieľ, porušuje zákon. To by sme mohli hovoriť o všetkých zákonoch, ktoré porušujú vodiči v autách, a teraz im zakážme jazdiť, lebo ktosi porušuje zákon, zakážme všetkým jazdiť, ako to nemôžme takto paušalizovať. Prosím vás, nerobme z legislatívy trhací kalendár a nerobme a nepredstavujme to, čo nie je pravda. Neklamme a nenahrávajme si, aby verejnosť nás vnímala ako našich záchrancov. My sme tí, ktorí to chceme chrániť. Venujem sa téme odborne. Vynechajme populizmus a myslím si, že len toto prospeje veci. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. K odborným otázkam ja sa vyjadrím vo vystúpení, ale neodpustím si poznámku ku kolegovi Feckovi, k tomu jeho záveru vystúpenia. Skutočne som nenašiel súvislosť medzi jeho výzvou a zákonom o poľovníctve. Bolo to púhočistý populizmus, ktorý patrí na mítingy. Prosím vás, kolegovia, kolegyne, nerobme mítingy pri predkladaní zákonov. Venujme sa téme, ak chceme hovoriť o téme ako takej a nevyzývajte ľudí, nehovorte do morálky a všetkého možného, čo patrí na míting. Lebo skutočne to, čo si tu predviedol, to skutočne sú mítingové reči, ktoré s týmto zákonom absolútne nesúvisia. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Jahnátkovi za to, že predložil vlastne, o čo ide, o čo ide v ÚRSO-e, ale v prvom rade chcem zareagovať na to, prečo vlastne došlo k privatizácii plynárni, elektrárni a za akých podmienok.
V čase, keď nastupovala energetická kríza, keď celý svet vedel, že svet ide do energetickej krízy, sa chytrí páni, pán Dzurinda a Mikloš, na Slovensku rozhodli predať plynárne a elektrárne. Ctené dámy a páni, nijako inak sa nedá nazvať tento krok ako vlastizradou, vlastizradou na občanoch Slovenskej republiky, lebo pokiaľ by ostali slovenské plynárne a elektrárne v rukách Slovenskej republiky, tak dnes mohli mať občania podstatne výhodnejšie ceny plyny a energie. Nezakrývajme si oči, viete to sami dobre, že tento krok, čo ste urobili, sa skutočne nedá nejak inak nazvať ako vlastizradou voči občanom Slovenskej republiky. Povedzte im to na rovinu, ste sa pomýlili v rámci chamtivosti, preto ste obrali Slovákov o plynárne a elektrárne. A k tomu, samozrejme, nastupuje, regulačné úrady a tak ďalej. A dnes treba bojovať za to, aby tieto monopoly, ktoré majú minoritu a správajú sa ako majoritné a zdierajú slovenských ľudí, slovenských podnikateľov, musí tu byť ÚRSO, ktorý nejakým spôsobom musí účinne vstupovať do regulácie. Ak takto chcete postupovať a nechať tie monopoly oberať slovenských občanov, tak toto je vaša pravá tvár a vaša politika.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani predsedníčka, určite sa zhodneme na tom, že problém usporiadania vlastníckych vzťahov treba riešiť. O tom nie je žiadny debat, aby sa čím skôr našiel mechanizmus, ako nájsť kľúč na vyriešenie nedoriešených dlhoročných sporov alebo vzťahov ohľadne majetku k lesnej pôde. Ale vecne tento návrh zákona, ktorý tuná je, tento problém absolútne nerieši. Dnes prerokovávame ešte len skrátené konanie, ale ak ste hovorili vecne, tak tento zákon, ak ste si nevšimli, je len o ťažbe. Hovorí, že potrebuje vyťažiť 400 tisíc kubíkov dreva na 200 tisíc hektárov neznámych alebo vlastníkov, ktorým nie je vydaný lesný majetok, to znamená, že to, o čo apelujete, aby sme našli kľúč, tak tento zákon hovorí len o ťažbe a o vyťažení dreva z tejto pôdy. A ak dávate podmienku, že treba dať blokačný mechanizmus vlastníkom, tak môžem vás uistiť, že všetci známi vlastníci sú proti tomu, aby tam štátne lesy ťažili a všetci neznámi vlastníci o tom nevedia, že tam niekto chce ťažiť. Takže, ak chceme riešiť problém, prosím, poďme do toho, ale nájsť mechanizmus, ako usporiadať vlastníctvo k týmto pozemkom, a nemyslím si, že kvôli tomu je nutné porušovať zákon o rokovacom poriadku. To znamená, že treba predložiť v normálnom legislatívnom procese návrh z vlády do Národnej rady, nechať mu priestor na diskusiu v prvom čítaní, v druhom čítaní a určite sa nájde spôsob, ako to urýchliť a vyriešiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, prerokovávame návrh na skrátené legislatívne konanie k zákonu alebo k novele zákona č. 229/1991. Keď tento materiál takto expresne prišiel do Národnej rady, som si položil otázku, čo bolo cieľom, že sa tento zákon takto expresne dostáva do Národnej rady, či sa udialo niečo mimoriadne, či došlo k nejakej situácii, že dochádza k ohrozeniu majetku alebo dochádza k nejakým národnoštátnym škodám. Nič také sa nestalo, lebo tento zákon a problém, ktorý je ohľadne spravovania lesov, ktoré sú vo vlastníctve neznámych vlastníkov alebo nevysporiadaných vlastníkov, je dlhodobý a minimálne zákonom 80/1998 sa pozastavilo vydávanie lesov alebo skomplikovalo vydávanie lesov, keď sa previedlo zo Slovenského pozemkového fondu lesy neznámych vlastníkov do správy štátnych lesov. A zrazu sa objaví tu iniciatíva, ktorá nie je problém to, že tento problém sa chce riešiť, čo by som privítal, lebo je načase, aby sme dvadsať rokov po revolúcii dokázali vlastníkom lesy vrátiť. A vieme, že hlavne vlastníci lesov, ktorí sa nevedia dostať k svojmu majetku, vedia aké veľké problémy s tým zažívajú a samozrejme aj štátne lesy vedia, že musia spravovať lesy podľa zákona, o ktorých nevedia, že sú, kto je vlastníkom, ale aj spravujú lesy, o ktorých vedia kto je vlastníkom, ale sú komplikácie pri ich vydávaní.
Ale keďže prerokovávame skrátené konanie, tak som toho názoru a som o tom plne presvedčený, že nie je žiadny dôvod na takýto legislatívny proces.
Čiže tento návrh ako vláda, tak aj minister pôdohospodárstva jednoznačne porušujú zákon o rokovacom poriadku Národnej rady, keďže § 89 odsek 1 jasne hovorí, kedy je možné a kedy môže vláda predložiť do Národnej rady akýkoľvek zákon na skrátené legislatívne konanie. Nič z toho sa nestalo. Nebudem citovať toto ustanovenie, už tu odznelo. Nič z toho sa nestalo, aby bol dôvod skrátiť konanie, aby bol dôvod na to, aby neprebehol riadny legislatívny proces, aby sa neštátni vlastníci mohli k nemu plnohodnotne vyjadriť a obzvlášť v tak citlivej téme, ak sa jedná o majetky ľudí.
Neviem, či je dôvod to, že sa nenaplnia ambície určitých odberateľov dreva. V dôvodovej správe sa hovorí, že to má chrániť pracovné miesta. Ľudia, ktorí pracujú s drevom, vedia, že štátne lesy mali tisíc šesťdesiat odberateľov, dnes sa orezali na päťdesiatštyri vybraných odberateľov. Tých tisíc malých píl nedostáva žiadne drevo a hovoríme, že ich ideme zachraňovať, či toto je dôvod, aby sa naplnilo 400 000 kubíkov dreva tým, ktorí sú vybraní, a má sa urobiť takýto biznis neštátnych vlastníkov. Kde je vlastne príčina, neviem si nájsť odpoveď, odpoveď na to, čo je motivácia toho, aby sa nevyužil normálny proces, aby neprešiel zákon normálne do parlamentu, aby sa mohli k nemu všetci kompetentní vyjadriť a hlavne tí, ktorí sú do toho zainteresovaní, a začalo sa diskutovať o tom, akým spôsobom urýchliť usporiadanie neznámych vlastníkov, akým spôsobom urýchliť reštitúcie lesného pozemkového fondu.
Okrem toho, že k vecnej rovine sa nechcem vyjadrovať, ak tento návrh náhodou prejde do druhého čítania, čo si myslím, že by bolo dosť paradoxné, ak by Národná rada, a keďže vláda porušila zákon, aj Národná rada porušila zákon, ako sa majú pozerať občania, ktorí sa majú správať podľa zákona. A keď chceme hovoriť o právnom štáte, o akom právnom štáte chceme hovoriť, ak porušuje vláda a Národná rada zákony? A myslím si, že zákon o rokovacom poriadku je taký istý zákon ako ktorýkoľvek iný a treba ho dodržiavať a minimálne poslanci Národnej rady by mali byť tí, ktorí by mali byť prví pri dodržiavaní zákonov.
Ale v rámci pripomienkového konania dalo ministerstvo spravodlivosti jednu zásadnú pripomienku, s ktorou sa vláda nevysporiadala, a napriek tomu tento zákon posunula do Národnej rady. Ja si dovolím odcitovať krátku pasáž z tohto stanoviska ministerstva spravodlivosti, ktorá svojím spôsobom, pani ministerka je aj šéfka legislatívnej rady vlády a zodpovedá za určitú čistotu predkladaných zákonov, v tomto stanovisku sa píše: "Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje navrhovanú právnu úpravu za nadbytočnú. Okruh problémov, ktorý predkladateľ identifikoval v predkladanom materiáli, je už v súčasnosti adekvátne riešený zákonom číslo 504/2003 o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov." Záverom tohto: "Z toho dôvodu, v záujme naplnenia článku 2 a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky zásadne nesúhlasíme s navrhovanou právnou úpravou a trváme na tom, aby predkladateľ nepokračoval v legislatívnom procese, predmetom ktorého je navrhovaná právna úprava zákona 220/1991." To je v krátkosti k návrhu a k môjmu stanovisku všetko. Myslím si, že takýto návrh nemôžem podporiť, a preto dávam procedurálny návrh, aby sa Národná rada týmto zákonom nezaoberala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Stanko, samozrejme, že je veľa aspektov, prečo poľnohospodárstvo sa nachádza tam, kde je. Zvyšovanie dane z pôdy a aj samotný daňový mix, ktorý bol predložený, a apelácia ministra financií na obce a samosprávu, aby zvyšovala ďalej dane pre poľnohospodárov, sú likvidačné. Poľnohospodári ako jediní majú zdanený výrobný prostriedok, a to je pôda. Pamätám si, keď sa tu prejednával zákon o dani z pozemkov, že bol prísľub ministra financií, a dokonca si myslím, že pre vás, pán poslanec, že do konca roka bude predložený návrh štátneho rozpočtu, ktorý bude upravovať dane z pozemkov tak, aby nemohli vytvárať aj nekonkurenčné prostredie pre jednotlivých farmárov. Jedna obec má inú daň, vedľajšia obec má úplne inú daň a niekedy až likvidačnú pre toho farmára, ktorý tam existuje, a potom pre neho je ľahšie tú farmu zavrieť alebo je nútený farmu zavrieť, ako jednoducho nie je schopný platiť tie dane. To znamená, že ani sľub ministra financií nebol naplnený, a plne s tým súhlasím, že toto je výzva, s ktorou sa bude musieť vysporiadať aj budúca vláda, akým spôsobom riešiť dane, akým spôsobom riešiť financovanie obcí. Pochopiteľne, nevyrovnané dotácie medzi starými a novými krajinami sú tou kľúčovou otázkou upadania slovenského poľnohospodárstva a tu chcem práve podotknúť, že náš vyjednávač bol vtedy dnešný súčasný minister dopravy a, bohužiaľ, musím povedať, že vtedajšia vládna koalícia obetovala slovenské poľnohospodárstvo v záujme neviem čoho. V záujme potlesku v Bruseli, v záujme potľapkania po pleci, že sme vynikajúci a dobrí, že sme opustili náš vidiek, že sme opustili našich farmárov, že sme ich obetovali na oltár Európskej únie. A nechcem hovoriť o štátnej pomoci a o skrytej štátnej pomoci, kde sa nalievajú ďalšie a ďalšie zdroje pre farmárov v starých krajinách Európskej únie, či to je rozpočet zdravotníctva a podobne. Takýmto podmienkam sa konkurovať jednoducho nedá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Vážení páni poslanci z vládnej koalície, ktorí ste tu ešte zostali, lebo zdá sa, že koalícia rezignovala na štátny rozpočet. Dá sa vás spočítať na prstoch jednej ruky, keď tu nie je opozícia, tak tu je ticho, a myslím, že aj kultúrna vložka trochu oživuje tú tému o štátnom rozpočte.
Dovoľte mi, aby som v úvode svojho vystúpenia v krátkosti zareagoval k štátnemu rozpočtu ako takému, no a potom sa už tradične chcem venovať rozpočtu pôdohospodárstva, keďže to je moja téma, a myslím si, že mám k nej čo povedať.
Je naozaj paradoxné rokovať dnes a za týchto okolností o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. Aj atmosféra našej spoločnosti, je neporovnateľná s tou z predchádzajúceho roka. Vtedy zodpovednosť za riadenie štátu prevzala novoformovaná vláda. Dnes vládny kabinet funguje s obmedzenými právomocami. Funkčnú vládu de facto nemáme, a že aj pán minister financií rezignuje na štátny rozpočet, svedčí to, že sem-tam sa zdržuje v sále a sem-tam z tej sály odíde, že ho to už tu asi ani nebaví počúvať.
Rovnako hospodárska a sociálna situácia bola neporovnateľná s tou dnešnou. Stačí si vziať niektoré z titulkov v denníkoch, ak si prečítame, Taliansko už osud nemá vo vlastných rukách, Nemecko sa pripravuje na vystúpenie Grécka z eurozóny, Veľká Británia sa obáva o rozpad eurozóny, kríza v Európe eskaluje a tak ďalej.
Po Taliansku nasleduje Španielsko, nehovoriac o jesennej prognóze Európskej komisie, podľa ktorej slovenské hospodárstvo porastie v roku 2012, to tu už odznelo veľakrát, len o 1,1 percenta, kým návrh ministra financií počíta s rastom 1,7 percenta. Nehovoriac o tom už, že mnohí bankoví analytici a iné inštitúcie odhadujú nulový rast alebo záporný rast.
Z uvedeného vyplýva, že v štátnom rozpočte bude chýbať minimálne šesťsto miliónov eur, a to nehovoriac o sociálnych dopadoch na občanov prostredníctvom vyššej nezamestnanosti, zmrazenia ich príjmov a podobne. Aj preto je návrh rozpočtu nerealistický, pretože predkladaný vývoj ekonomiky je skôr zbožným želaním vás, pán minister, ako reálne očakávaný vývoj rastu HDP v Slovenskej republike, príjmov a výdajov štátneho rozpočtu, nezamestnanosti, miezd a podobne. Z veľkej časti je to obraz chaotickej práce vlády, ktorá sa počas svojho pôsobenia vyhovárala na predchádzajúcu vládu namiesto toho, aby reagovala na vývoj hospodárstva a ekonomickej situácie na európskom a svetovom trhu.
Pán minister, nebudete odo mňa počuť iba to, že je to len vaša vina. Tak ako sme to my neustále počúvali a počúvame, že za zhoršenie ekonomických ukazovateľov v roku 2009 a 2010 je zodpovedná len Ficova vláda. A pritom ste absolútne ignorovali vplyv hlbokej finančnej hospodárskej krízy, ale máte aj veľký podiel zodpovednosti na zadaný stav, lebo adekvátne nereagujete na daný vývoj hospodárstva a ekonomiky.
Plne si uvedomujem vážnosť dopadov spomalenia rastu európskej a svetovej ekonomiky, ich prepad do recesie a dopad na ekonomiku Slovenskej republiky, ale aj vnímam neschopnosť tejto vlády adekvátne reagovať na daný vývoj a hlavne prijímať účinné opatrenia na zmierňovanie týchto negatívnych dopadov na našu ekonomiku.
Pre vás sú predčasné voľby určite vykúpením, lebo viete, že predkladaný rozpočet je postavený na vode. A nech už po voľbách príde akákoľvek vláda, bude nútená tento rozpočet zreálniť a prijať účinné opatrenia na spomalenie a zastavenie úpadku vývoja verejných financií, ale najmä prijať sériu opatrení na oživenie ekonomiky vo forme systémových stimulov pre udržanie a podporu tvorby nových pracovných príležitostí, systémových stimulov pre rast ekonomiky a podporu domácej spotreby.
Predkladaný rozpočet je nerealistický, alibistický a je len akýmsi aritmetickým súhrnom čísiel už dnes nezodpovedajúcich realite. Už dnes je takmer isté, že v nasledujúcom roku si bude vyžadovať veľké korekcie. Návrh rozpočtu navyše nereaguje na aktuálne prognózy vývoja ekonomiky doma a vo svete.
Nepochybujem tiež, že v rozpočte budú určite chýbať pomyselné príjmy daňovo-odvodovej reformy, stavebného sporenia a ďalších opatrení, ktoré mala v portfóliu pripravené vaša vláda. Chvalabohu, ktoré ani neprešli. Mám za to, že do Národnej rady bol predložený návrh rozpočtu, ktorý neprinesie veľa pozitívneho pre Slovensko, vyššie územné celky, pre obce a koniec koncom ani pre občanov.
Mám tiež za to, že návrh štátneho rozpočtu neprináša žiadne skutočné stratégie, nie je nástrojom podpore cieľov v oblasti konkurencieschopnosti, rozvoja infraštruktúry a udržania kvality a rozvoja verejných služieb.
Celkovo znižuje príjmy a zvyšuje náklady predovšetkým sociálne slabšej vrstvy obyvateľstva. Minister financií prostredníctvom návrhu rozpočtu odkazuje občanom: "Štát bude škrtať, kde sa len dá, bez ohľadu na to, čo to prinesie pre slovenskú ekonomiku." Veľmi pekne vám to vymenoval pán poslanec Marcinčin.
Pán minister, ja som veľakrát v mojom vystúpení povedal, že škrtať neznamená automaticky šetriť. Škrtať je potrebné, aj treba optimalizovať náklady na verejnú a štátnu správu, je treba hľadať rezervy vo všetkých možných výdajoch, ale vo vašom ponímaní škrtať znamená len šetriť, čo nie je pravda.
Poviem vám jedno číslo, ak ste uvádzali, že pán poslanec Marcinčin nepodporí spotrebnú daň z piva, vo svojom vystúpení som vám povedal, že ak zvýšite daň z piva, zníži sa jeho výber, potvrdili to Česi, ktorí dnes uvažujú o tom, že by ešte viac znížili spotrebnú daň z piva, lebo ten vývoj, keď zvýšili spotrebnú daň, sa výber z daní znížil.
Ak porovnáme výber daní z piva, za prvý polrok 2010 bol 24 331 000 eur, kým za prvý polrok 2011 bol 25,9 milióna eur. To znamená, že došlo k nárastu výberu dane z predaja, z piva o 1,6 milióna eur, a k tomu nedošlo k zvýšeniu tejto dane. Chvalabohu, že nedošlo k zvýšeniu, lebo keby k tomu došlo, tak ten výber je negatívny. Jedinou nádejou pre hospodársky rast štátu v budúcom roku je export, ktorý ešte na jar mal rásť 8,6-percentným tempom. Najnovšie vyhliadky hovoria už iba o 2,4 percentách. V takomto prípade by sme v raste exportu boli štvrtí najhorší v Európskej únii, a to sme mali patriť medzi exportných lídrov.
Preto je nemožné z mojej strany podporiť takýto rozpočet, o ktorom viem, že vychádza z nereálnych predpokladov, nie je pravdivý a nemá schopnosť predvídať celý rad neznámych. Zároveň sa chcem pri tejto príležitosti opýtať celej vládnej koalície, kde je vaše naplnenie sľubov, ktoré ste dali občanom pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2011? Vtedy ste hovorili svorne, že uťahovanie opaskov by už nemalo byť také výrazné v nasledujúcom roku.
Občanom ste tiež sľubovali, že vyššie dane budú platiť iba tri roky. Vašou ambíciou bolo do roku 2013 stlačiť schodok štátneho rozpočtu pod 3 percentá. Pýtam sa, sú tieto vaše sľuby ešte reálne? Asi nie. A verím, že aj vy sám ste im málokedy asi uverili.
Sami si zrejme uvedomujete závislosť Slovenska na vývoji ekonomiky predovšetkým Nemecka, okolitých štátov, Česka, Poľska, Rakúska. Toto všetko pripomínam len z toho dôvodu, aby som vám poukázal na nezmyselnosť vašich atakov voči našej vláde, vláde Roberta Fica, keď ste v rokoch 2010 a 2009 tvrdili, že za negatívny vývoj ekonomiky môže iba vtedajšia vláda.
Neboli ste ochotní vnímať signály trhov, ktoré už v tom čase jednoznačne poukazovali na nástup veľkej finančnej, následne hospodárskej a dlhovej krízy. Už v mojom vystúpení k návrhu rozpočtu na rok 2011 som poukazoval na celý rad negatív, ktoré boli a sú s tým spojené. Rád by som sa preto pozastavil pri vašom tvrdení, že jednopercentné navýšenie DPH na potraviny sa nepremietne do cien potravín v plnej výške. Tu ponúkam niekoľko faktov.
Už v januári pri medzimesačnom porovnaní január 2011 a december 2010 vzrástli podľa Eurostatu spotrebiteľské ceny potravín ako takých o 2,6 percenta, pričom priemer Európskej únie bol len 0,5 percenta. Je to o to smutnejšie, že najrýchlejším tempom rástli ceny základných komodít, akými sú mlieko, chlieb, cereálie, cukor, olej a tuky, nehovoriac o ovocí a zelenine. Rástli základné potraviny, ktoré občania nutne každý deň potrebujú. Napríklad cena mlieka vzrástla na Slovensku o 2,6 percenta, pričom priemer Európskej únie iba o 0,2 percenta. V susednom Česku o 0,7 percenta, v Rakúsku 0,3 percenta. Cena chleba a cereálií vzrástla na Slovensku o 2,5 percenta. Ich priemerný rast Európskej únie bol iba 0,2 percenta a dokonca v Rakúsku cena týchto komodít klesla o 0,1 percenta. Ceny ovocia stúpli o 5,8 percenta, pričom za celú Európsku úniu sme zaznamenali pokles o 0,3 percenta. Podobne pri zelenine, ktorej ceny na Slovensku vzrástli o 5 percent. Priemer v únii o 2 percentá. Ceny olejov a tukov 4,6 percenta, priemer únie o 0,6 percenta. Načreli ste teda poriadne hlboko do peňaženiek dôchodcov, mladých rodín či nízkopríjmových skupín obyvateľstva. A toto všetko bolo len v pomere jeden mesiac koncom roku 2010 a január 2011. Tento vývoj však pokračoval aj ďalej, keď spotrebiteľské ceny potravín vo februári 2011, opäť v medzimesačnom porovnaní február 2011 - január 2011, vzrástli o 1,3 percenta, Európska únia 0,6 percenta. V marci rástli o 0,8 percenta, v Európskej únii o 0,4 percenta. A takto by som mohol pokračovať a vyratúvať ďalej. Podľa ostatných údajov zverejnených v októbri, pričom porovnávajú medziročný vývoj, to je október 2011, október 2010, vzrástli rekordne ceny cukru o 14,8 percenta, priemer Európskej únie o 5,8, v Česku 5,5. Oleje a tuky o 10,2 percenta, priemer Európskej únie o 7,5 percenta. Chlieb, cereálie o 9,8, priemer EÚ o 4,5. Ceny mlieka a syrov o 7,4 percenta, priemer EÚ o 4,1 percenta. Mäsa 6,6, priemer EÚ 3,7, v Česku iba o jedno percento. Ovocie 5,3, priemer EÚ jedno percento. Ak sa na výsledok pozrieme sumárne, ceny potravín ako takých vzrástli na Slovensku o 5,5 percenta. Základné komodity vzrástli po zvýšení DPH v porovnaní s Európskou úniou takmer o 100 percent. V porovnaní s Európskou úniou. Čo znamená, že pri každom nákupe v hodnote 100 eur, ste aj vaším zvýšením DPH obrali občanov o 5 a pol eura, v starej mene je to 165 korún.
Vážené dámy a páni z bývalej vládnej koalície alebo zlepenca, tu neplatia žiadne výhovorky. Realita vás dobehla. Na čokoľvek sa budete vyhovárať, usvedčujú vás čísla a porovnanie údajov vzťahujúcich sa na Slovensko s údajmi vyjadrujúcimi priemer Európskej únie či okolitých krajín. Skutočnosť je alarmujúca, ceny na Slovensku rástli rekordne. Takmer najrýchlejšie v celej Európskej únii. Toto sú reálne dopady vášho niekoľkomesačného vládnutia na rodinné rozpočty všetkých Slovákov. Ako vidíme, nestačili ani ubezpečenia rezortného ministra pôdohospodárstva. Citujem: "Nevidím dôvod na nijaký radikálny rast cien potravín v najbližších mesiacoch. Tona potravinárskej pšenice už nestojí 260 eur ako v prvom polroku 2011, a klesla na 180 až 190 eur. Nie je tu príčina, aby ceny múky, chleba či pečiva rástli a dražieť by nemali ani ďalšie potraviny." Koniec citátu. Realitu už poznáme. Pán minister, rast cien zastaví až prichádzajúca kríza a v dôsledku nej prázdnejšie peňaženky našich spoluobčanov. Až tento fakt pribrzdí obchodné reťazce v neúprosnom zdražovaní základných komodít. Ale aj opätovná nákupná turistika našich občanov do susedných krajín Česka, Poľska, Maďarska, kde je nižšia DPH na potraviny, čo bude mať až fatálny dopad nielen na našich poľnohospodárov, potravinárov, ale aj celú ekonomiku Slovenska. Z pohľadu štatistických údajov, ktoré som uviedol, je zrejmé, že ide o komodity, ktoré sú produkované takzvanými citlivými odvetviami pôdohospodárstva. Teda odvetviami veľmi náchylnými na volatilitu trhov, kolísanie cien, ktoré je v týchto dňoch, týždňoch či mesiacoch doslova nevyspytateľné. Ide o odvetvie mlieka, hovädzieho a teľacieho mäsa, bravčového mäsa, ovocia, zeleniny, ale aj cukrovej repy vo vzťahu ku globálne rastúcim cenám cukru. Sú to odvetvia, ktoré má význam podporovať. Dokonca si myslím, že musia byť vo sfére záujmu štátu. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Jednak sú zdrojom zamestnanosti. A v prvom rade chcem zdôrazniť, pri prehlbujúcej sa hospodárskej kríze sú zdrojom zamestnanosti hlavne na vidieku a hlavne v oblastiach, kde priemysel dlho, dlho nepríde, a tým udržateľného rozvoja vidieckych oblastí. A v neposlednej rade sú to odvetvia pôdohospodárstva, ktoré majú mimoriadny význam z hľadiska potravinovej sebestačnosti štátu. Teda stratégie, ktorej význam sa posilňuje najmä v krízových situáciách. Myslím si, že nikto z vás nepochybuje, že na prahu takejto situácie stojíme. Práve v takomto období, akým prechádzame, zo strategického hľadiska potrebujeme dosiahnuť rovnováhu medzi domácou kapacitou a obchodom, teda tovarmi, ktoré k nám prúdia spoza hraníc. Túto záležitosť by sme nemali podceňovať. Existuje tiež vo svete množstvo príkladov. Ak niektorý produkt potravinového pôvodu prestáva byť národným štátom vyrábaný, jeho cena v rámci dovozu rastie niekoľkonásobne. Rast cien potravín na Slovensku by sa v dôsledku toho mohol stať neudržateľný. Pri tomto vám chcem pripomenúť váš postoj k obchodným reťazcom, ktorý veľkou mierou prispieva k zvyšovaniu cien potravín, úpadku poľnohospodárstva a úpadku potravinárstva. Vaša argumentácia, že zákon vyháňa slovenské potraviny z domácich pultov, je absolútne irelevantná a českí kolegovia jasne potvrdili, kde majú zákon o "zamezení obchodní tržní síly", že tento zákon je nevyhnutný, považujú za nevyhnutný preto, aby umravnili obchodné reťazce pri zneužívaní ich dominantného postavenia, aby zaviedli určitú etiku v obchode s potravinami. Lebo len pri potravinách, len pri potravinách sa vynucujú také podmienky, ktoré nie sú pri žiadnom inom obchode. Vaša reakcia bola na vznikajúcu situáciu, že tento zákon ste zrušili. Bez alternatívnej náhrady. Potravinová sebestačnosť sa preto stáva najdôležitejšou záležitosťou našich životov. Stačí si pripomenúť povstanie v severnej Afrike, ako bolo v Tunisku alebo Egypte, ktorých zárodkom boli práve vysoké ceny potravín. Tu za zmienku stojí ešte jeden fakt. Celosvetovo, už druhý rok po sebe, sa vyprodukovalo menej obilnín, ako je celosvetová spotreba. Sklady obilia sa v podstate vyprázdňujú a k tomu si prirátajte najväčšie sucho nie za 50 rokov, ale odkedy meteorológovia merajú na Slovensku zrážky, takéto sucho na jeseň ešte nebolo. Už viac ako štyri mesiace nepršalo, čo bude mať veľký dopad na úrodu pšenice pre ďalší rok. Pri tejto príležitosti chcem tiež poukázať, že význam poľnohospodárstva nespočíva iba vo výžive, teda potravinovej báze, ale má nesmierny význam na zamestnanosť najmä na vidieku, životné prostredie, klímu a vidiek ako taký. Je preto nevyhnutné vytvoriť také podmienky pre poľnohospodárov, aby farmy a poľnohospodárske podniky boli ziskové a tak udržateľné a pripravené plniť svoje široké úlohy. Častokrát pri hľadaní finančných prostriedkov pre rezort pôdohospodárstva počúvajú poľnohospodári zo strany súčasných vládnych predstaviteľov výčitku. A kde zoberieme peniaze v čase krízy? Tu si dajme ruku na srdce a povedzte, koľko peňazí sa už vynaložilo na záchranu pracovných príležitostí zahraničných investorov v priemysle? Navyše tak, že to likviduje domácich podnikateľov? A výsledok? Hrozia odchodom, natŕčajú ruku pre ďalšie a ďalšie stimuly. Chcú stále viac. Pritom ste neponúkli žiadne systémové stimuly pre udržanie a tvorbu pracovných príležitostí najmä pre malé a stredné podniky, ktoré za oveľa menšej podpory vytvoria oveľa viac a udržateľných pracovných miest. Medzi ne patria aj poľnohospodárske a potravinárske podniky. Dlhodobým zanedbávaním tohto odvetvia prichádzame o stovky až tisíce pracovných miest, najmä v regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti. Už nemáme len hladové doliny, ale máme aj hladové roviny. Už v minulom roku som pri schválení rozpočtu poukázal na to, že v poľnohospodárstve prídu o prácu tisíce ľudí a vyššia nezamestnanosť tak bude mať negatívny vplyv aj na výber daní a odvodov. Ak si spomínate, som vám to vypočítal, koľko tisíc ľudí stratí prácu v poľnohospodárstve. Sú to ľudia, ktorí majú poväčšine veľmi nízke vzdelanie, alebo nie sú absolútne vzdelaní, so základným vzdelaním, ktorí sa veľmi ťažko uplatnia v inom sektore. Jedine ak nájdu prácu v poľnohospodárstve, v nejakom inom podniku, alebo skončia na úrade práce a skončia tam ako dlhodobo nezamestnaní. Podľa ostatných výsledkov zverejnených štatistickým úradom pracovalo v poľnohospodárstve v druhom kvartáli roku 2011 celkovo 55 600 zamestnancov. Ak uvedený údaj porovnáme s medziročne, s druhým kvartálom 2011, 2010, v poľnohospodárstve pracuje o 4 700 ľudí menej. Vážený pán minister, v poľnohospodárstve medziročne pracuje o 4700 ľudí menej. Prepad o rovných desať percent. Pán minister, ak si pamätáte, som vás upozorňoval pri schvaľovaní minuloročného rozpočtu na to, že vaším návrhom v rozpočte, váš návrh rozpočtu, prídu o prácu tisíce ľudí. Určite ste mi vtedy neverili. Za prvý rok vašej vlády je to 4 700 zamestnancov. Obávam sa, že pri tejto vláde tento prepad by pokračoval. A to sa minister pôdohospodárstva hrdil programami a projektami na podporu zamestnanosti v tomto odvetví. Podotýkam, že zamestnanosť v hospodárstve v rovnakom období medziročne vzrástla o 2,24 percenta. Pán minister, pýtam sa, kde sú tie vaše štátne programy na odporu ovocinárstva, zeleninárstva, ktoré ste sľubovali? Zvykli ste hovoriť: "Zavedieme štátne programy a vytvoríme pracovné miesta." Ja viem, nestihli ste. Sľubovali ste, že to zvládnete tak do dvoch rokov. Ešte vám chýbali nejaké tie mesiace vo funkcii. Pravdou je pritom to, že sa vám podarilo akurát umelo zamestnať niekoľko desiatok ľudí pri čistení drobných vodných tokov a melioračných kanálov. Pán minister, budú títo ľudia pracovať aj na jar roku 2012? Obávam sa, že nie, hoci by som im to zo srdca prial.
Sľubovali ste, sľubovali ste si vy, že zrušením červenej nafty, veľmi významného nástroja na podporu poľnohospodárov a potravinárov, vám do štátnej kasy pritečie 93 miliónov eur a v ďalších rokoch by tieto sumy mali byť ešte vyššie. Neverím, že sa tento ukazovateľ naplnil, a dnes tomu už ani vy určite neveríte. Už pred rokom som vyjadril presvedčenie, že zrušením daňovej výhody na červenú naftu predpokladané zdroje sa nezískajú, najmä nie v takom rozsahu, a tento návrh neprinesie to, čo ste očakávali. Ale bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet vo forme zvýšených výdavkov na podporu v nezamestnanosti. Presné čísla výberu spotrebnej dane z uhľovodíkových palív spotrebovaných v poľnohospodárstve v tomto roku ešte nemám. Ale jeden výsledok sa už dostavil. A to prepad poľnohospodárskej výroby s vysokou pridanou hodnotou, ako je produkcia zeleniny, ovocia a najmä živočíšnej výroby. Na toto všetko som vás pri schvaľovaní minuloročného rozpočtu upozorňoval. Tragédiou je, že zrušením červenej nafty ste vytrestali práve tých, ktorí sú intenzívni. Tých, korí sa snažia za každú cenu udržať chod fariem. Tých, ktorí nezlikvidovali stáda hovädzieho dobytka, hydiny či ošípaných. Proste, siahli ste na tých, ktorí viac vyrábajú a zamestnávajú. Podarilo sa vám to dostať do veľmi ťažkej situácie, živočíšnu výrobu, o ktorej vzkriesenie sa snažila vláda Roberta Fica. Zrušením červenej nafty prišlo akurát k likvidácii poľnohospodárov a k výraznej likvidácii poľnohospodárskej výroby s pridanou hodnotou. Pozrime sa na to rečou čísiel. Nedá mi nepripomenúť, nedávno, pred chvíľkou vystúpil minister pôdohospodárstva a obhajoval, akým spôsobom treba podporovať intenzívnu výrobu. Ako práve živočíšna výroba, dobytčie jednotky sú strojcom zamestnanosti na vidieku. Kde práve tieto sektory, ovocinárstvo, zeleninárstvo, živočíšna výroba a špeciálne plodiny vytvárajú pracovné miesta, aký to má dopad nielen na produkciu, ale hlavne na zamestnanosť a následne šetrenie výdavkov štátneho rozpočtu na podporu v nezamestnanosti. Realita je ale tá, že kedysi za prvej, druhej Dzurindovej vlády ste zlikvidovali intenzívnu výrobu. Pán Simon zaviedol podporu ničoho. Keď začal podporovať mulčovače a likvidoval farmy najmä na juhu a v oblastiach, kde bola najväčšia intenzita intenzívnej výroby. Ale pozrime sa, čo hovoria čísla za rok vášho vládnutia. Produkcia surového kravského mlieka, keď porovnáme polrok 2010 a polrok 2011, klesla o 7,2 milióna kilogramov. Stavy hovädzieho dobytka sa znížili k polroku, medziročne 2010-2011, k polroku o 9 744 kusov. Stavy dojníc poklesli opäť medziročne o 4 400 kusov. Ak si pamätáte, som v rozpočte, k vystúpeniu k rozpočtu prečítal jednu správu, ktorú uverejnili ekonomickí analytici v Kalifornii, California milk advicery board zistili, že pri komplexnom posudzovaní jedna dojnica priemerného veku v priebehu roku 2008 vygenerovala viac než 34 000 dolárov v ekonomických aktivitách. Túto vetu vám pripomínam z môjho minuloročného vystúpenia. Pri tomto počte, a dúfam, že títo páni z amerických univerzít to mali spočítané dobre, a pri poklese dojníc o 4 400 kusov Slovensko prišlo o 150 miliónov dolárov. A pripomeniem vám druhú vetu. Typická kalifornská farma vytvára ekonomické aktivity v rozsahu 33 miliónov dolárov za rok a každých sto kráv vytvára 25 pracovných miest. Ak to spočítame, pri poklese 4 400 kusov kráv na Slovensku, Slovensko prišlo o 1 100 pracovníkov. Ak to premietneme ale do slovenskej reality, kde je nižšia produktivita práce, tak vďaka likvidácii stavov kráv, tá nezamestnanosť bude určite vyššia a bude sa väčšou mierou podieľať na tých 4 700 nezamestnaných. K tomu treba prirátať likvidáciu ošípaných, hydiny a aj špeciálnych plodín. Ak sa pozrieme na stavy ošípaných, k 30. 6. 2010 bolo 730 600 kusov, v roku 2011 k tomu istému dátumu 658 000. Pokles o 72 000 kusov. Prasnice za to isté obdobie, to je základ reprodukcie, poklesli zo 44 000 na 39 000, o 5 500 kusov (Správ. o 5000 kusov - pozn. jaz. red.). Z tohto pohľadu je zrejmé, že sektor živočíšnej výroby aj naďalej prechádza veľmi zložitým vývojom. Vo všeobecnosti možno povedať, že poľnohospodárska výroba sa neuberá cestou, ktorá by zabezpečovala väčšiu tvorbu pridanej hodnoty. Slovensko sa postupne stáva krajinou jednostranne zameranou na produkciu len obilovín. Je veľmi zlé, ak sa Slovensko dostáva do pozície, že vyváža semená a dováža hotové potraviny. Tým veľká časť výnosov zostáva v zahraničí, ale najmä v zahraničí zostáva aj práca. Za hlavný dôvod pokladám neschopnosť vašich vlád dlhodobo stabilizovať intenzívne výroby ako je zeleninárstvo, ovocinárstvo a živočíšna výroba. Príčin je viacero, následne kvôli klesajúcim stavom hospodárskych zvierat nedokážeme primeraným spôsobom zhodnocovať produkty rastlinnej výroby, chov hospodárskych zvierat. Stali sme sa vnútrozemskou krajinou, produkujúcou prebytky obilia, ktoré musíme za vysoké dopravné náklady dopravovať do okolitých prístavov len preto, aby sa podnikom vrátili aspoň náklady vložené do výroby.
Na druhej strane nám neustále rastú dovozy potravín, opäť vám pripomínam obchodné reťazce, minister Simon tuto o nich hovoril v úplne inom kontexte, ako je realita. Faktom je, že saldo zahraničného obchodu dosiahlo v roku 2010 zápornú úroveň hodnosti (Správ. hodnoty - pozn. jaz. red.) 997 mil. eur. Čo nás mrzí najviac, je skutočnosť, že až 60 percent tvorí zahraničný obchod s nahraditeľnými výrobkami, ktoré by sme bez komplikácií dokázali na Slovensku vyrábať a v minulosti sme aj vyrábali.
V súvislosti s negatívnym saldom zahraničného obchodu som pred niekoľkými týždňami zachytil vyjadrenie ministra Simona, ale dnes tuná asi v tom zmysle, že došlo k zastaveniu negatívneho vývoja, vychádzal z polročnej bilancie k 30. júnu 2011 a pravdou je, že medziročne sme saldo znížili o 148 mil. eur. Trochu ma však v tejto súvislosti udivuje snaha klamať samých seba. Alebo je to už predvolebná rétorika? Bol by som skutočne nesmierne rád, keby išlo o jav trvalý, minister si údajne, zrejme nenechal podrobne rozanalyzovať, alebo úmyselne zavádza celú spoločnosť. Faktom totiž je, že v porovnaní s uplynulým rokom sa prakticky nič nezmenilo. Iba v dôsledku podstatne lepšej úrody v porovnaní s tou minuloročnou, keď boli veľké záplavy, sme vyviezli podstatne viac rastlinných komodít, teda semien. Ide o jav negatívny, nebudem sa k tomu vyjadrovať, keďže som o tom hovoril pred chvíľou. Naopak, v minulom roku sme pre neúrodu museli komodity rastlinného pôvodu dovážať, obiloviny sme na Slovensko museli dovážať. A to nehovorím o znižovaní spotreby potravín občanmi z dôsledku znižovania ich príjmov, znovu cezhraničnou turistikou spôsobenou zvýšením DPH na potraviny a slabnúcimi menami okolitých krajín voči euru, čo, samozrejme, podporuje cezhraničnú turistiku.
V súvislosti s prípravou agrárnej kapitoly budúcoročného štátneho rozpočtu sa zvyčajne hovorí predovšetkým o národnom doplatku priamych platieb, ale nemenej významná je aj výška štátnej pomoci. Tá je ministerstvom financií predbežne navrhovaná vo výške 10 mil. eur. Už tu dnes odznelo, že doplatok do priamych platieb je rozpočtovaný vo výške 18 mil. eur, čo je najmenej zo všetkých krajín a najmenej za posledné obdobia, nikdy žiadny rozpočet, aj pri kríze v roku 2009 bolo ďaleko viacej peňazí rozpočtovaných. Ak sa pozrieme na to, v roku 2009 to bolo 98 mil. eur, 2010 61 mil., na tento rok to je 40 mil., prepad na 18 miliónov eur. To isté môžem povedať o štátnej pomoci, kde v roku 2010 bolo 19 mil. a 2009 24 miliónov. Tu si dovolím poznamenať, že ide tiež o jeden z kľúčových podporných nástrojov, nakoľko prostredníctvom neho sa financujú mnohé pre odvetvie dôležité aktivity. Niektoré krajiny práve prostredníctvom nej zvyšujú celkovú úroveň podpory svojich roľníkov v prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy, v čom Slovensko zvyčajne takmer vždy zaostáva. Je preto najvyšší čas to zmeniť a zdroje pre štátnu pomoc na rok 2012 výrazne zvýšiť. Veď práve toto je jedna z možností, ako aspoň čiastočne zmeniť negatívne vplyvy diskriminačne nastavených podporných mechanizmov spoločnej poľnohospodárskej politiky na náš agrárny rezort v tomto programovom období Európskej únie. Argumentov na jej zvýšenie je naozaj dosť. Na prvom mieste môžem uviesť minuloročné záplavy, ktoré napáchali poľnohospodárskej výrobe škody vo výške desiatok miliónov eur. Poľnohospodári v rámci odškodnenia však nedostali ani zlomok tejto sumy, ktorý sa navyše nezískal zo zdrojov nad rámec rezortnej kapitoly, ale jej vnútorným prerozdelením. Veľmi nepríjemne tiež pociťujú dopad balíčka opatrení na ozdravenie verejných financií, najmä zrušenie daňových úľav na červenú naftu, ktoré im v tomto roku a v ďalšom odčerpávajú 20 mil. eur.
V súvislosti so schvaľovaním štátneho rozpočtu mi nedá pripomenúť, ako bolo a je veľmi dôležité vyjednávanie o podmienkach pre našich poľnohospodárov v Európskej únii. Vstup do Európskej únie, ktorý, si dovolím povedať, že ste obetovali slovenské poľnohospodárstvo za nejaké iné vaše ciele pri vstupe do, do Európskej únie a ich vyjednávaní, a vyjednali sa jedny z najhorších podmienok v rámci okolitých krajín, majú fatálny dopad aj pre ďalšie obdobia. Kým Európska únia, a tu si dovolím povedať veľmi tvrdé slovo, čo navrhuje pre ďalšie obdobie, považujem za podvod, lebo sľúbila slovenským poľnohospodárom, ale aj všetkým poľnohospodárom v nových krajinách, že od rozpočtového obdobia 2014 až 2020 sa vyrovnajú priame platby a podpora pre všetkých poľnohospodárov v rámci Európskej únie, tak navrhované mechanizmy sa znovu opierajú o historický princíp, ktorý sme zle vyjednali pri vstupe do Európskej únie. A keď sme povedali, že nejako vydržíme tých sedem rokov zle vyjednaných podmienok, tak dnes je návrh komisie do roku 2026. Do roku 2026 by naši poľnohospodári nemali mať rovnaké podmienky, a preto je neuveriteľne dôležité pri každom jednom vyjednávaní mať na pamäti to, že Slovensko nesmie ustupovať zo svojej pozície pre svojich poľnohospodárov.
Ak hovoríme o štátnom rozpočte, štátny rozpočet čím ďalej tým viac bude menej vplývať na, na financie pre pôdohospodárov a oveľa viac budú financovaní zo zdrojov Európskej únie. A pokiaľ tomu tak nie je, tak je potrebné, aby sa vyvažovali podmienky. Ja som tu už povedal, že slovenskí poľnohospodári nenástoja na objeme prostriedkov, koľko dostanú, ale nástoja na tom, aby ich podmienky boli porovnateľné s okolitými krajinami, aby boli porovnateľné s ostatnými poľnohospodármi Európskej únie vzhľadom k tomu, že Slovensko je súčasťou spoločného európskeho trhu a slovenská ekonomika je absolútne otvorená. Nemáme žiadne ochranné mechanizmy na zabránenie dovozu akéhokoľvek množstva potravín. Mnoho iných krajín využíva rôzne skryté protekcionizmy, robia rôzne iné obštrukcie, aby bránili dovozu aj lacnejších potravín zo Slovenska. A sme svedkami toho, že Slovensko je odbytišťom nekvalitných potravín s nízkou nutričnou hodnotou, s nízkou chuťovou kvalitou a dopad takejto politiky a takéhoto správania sa je aj ťažko vyčísliť, keďže nevieme, aký to bude mať dopad na zdravotný stav obyvateľstva, ale určite mu to nepridá na zdraví.
Toľko v krátkosti k vystúpeniu k štátnemu rozpočtu, keďže sa blíži 19.00 hodina, aby bol priestor na to, aby sa mohli prihlásiť do ústnej rozpravy ostatní kolegovia, ktorí chcú vzhľadom k uvedenému, ktoré som povedal, a vzhľadom k tomu, že štátny rozpočet, ktorý je navrhovaný, pán minister, stojí na vode, a nestojí na reálnych faktoch, stojí na vašej fikcii, že udržíte deficit na úrovni 4,6 percenta napriek tomu, že viete, že to je nereálne. Že ten deficit už dnes, ktorý navrhujete, je iný, lebo už samotný odhad rastu, ktorý vy odhadujete na 1,7, je nereálny. Všetci hovoria o nule až 1,1, Európska komisia, už tam bude prepad, to znamená, že tá fikcia, ktorú dnes predkladáte, a vy o nej veľmi dobre viete, je nereálna a z toho dôvodu tento rozpočet nemôžem podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Petrák, myslím si, že môžem ti poďakovať nielen za poslanca Národnej rady, ale najmä za obrovské množstvo starostov a primátorov slovenských dedín a miest, ktorým si veľmi pekne dešifroval jednotlivé čísla v štátnom rozpočte a ich dopad na samosprávu a možné riziká, ktoré plynú z predkladaného návrhu štátneho rozpočtu. Myslím si, že veľmi presne si pomenoval jednotlivé sektory a aj dopady a aj samotný vývoj až do roku 2014, čo znamená predkladaný návrh a kde všade sú úskalia, ktoré môžu priniesť rozpočty miest a obcí do veľmi zložitej a dovolím si povedať, že až neriešiteľnej situácie. Z toho pohľadu to tvoje vystúpenie je veľmi hodnotné a bolo by dobré, skutočne, keby si ho vypočulo omnoho viacej koaličných poslancov, aby pochopili, že tento návrh štátneho rozpočtu, ktorý predkladá minister financií, je určitá fikcia, ktorá nie je postavená na nejakých reálnych základoch, a daňový mix, ktorý bol predkladaný ako určité riešenie, ktoré má zachrániť obce, opačne, tieto obce dovedie do ešte, doviedlo by do ešte väčšieho problému, našťastie sa našlo dosť zodpovedných poslancov, ktorí túto aktivitu vlády a ministra financií stoplo a nedostalo obce do ešte komplikovanejšej situácie, v akej sa nachádzajú, lebo tak ako si povedal, pri prehlbujúcej sa kríze výpadok z príjmov, z daní z príjmov fyzických osôb bude mať veľmi negatívny dopad na rozpočty obcí a miest, a preto je treba k tej problematike pristupovať oveľa zodpovednejšie.
Ďakujem.