Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Vážení páni poslanci z vládnej koalície, ktorí ste tu ešte zostali, lebo zdá sa, že koalícia rezignovala na štátny rozpočet. Dá sa vás spočítať na prstoch jednej ruky, keď tu nie je opozícia, tak tu je ticho, a myslím, že aj kultúrna vložka trochu oživuje tú tému o štátnom rozpočte.
Dovoľte mi, aby som v úvode svojho vystúpenia v krátkosti...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Vážení páni poslanci z vládnej koalície, ktorí ste tu ešte zostali, lebo zdá sa, že koalícia rezignovala na štátny rozpočet. Dá sa vás spočítať na prstoch jednej ruky, keď tu nie je opozícia, tak tu je ticho, a myslím, že aj kultúrna vložka trochu oživuje tú tému o štátnom rozpočte.
Dovoľte mi, aby som v úvode svojho vystúpenia v krátkosti zareagoval k štátnemu rozpočtu ako takému, no a potom sa už tradične chcem venovať rozpočtu pôdohospodárstva, keďže to je moja téma, a myslím si, že mám k nej čo povedať.
Je naozaj paradoxné rokovať dnes a za týchto okolností o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012. Aj atmosféra našej spoločnosti, je neporovnateľná s tou z predchádzajúceho roka. Vtedy zodpovednosť za riadenie štátu prevzala novoformovaná vláda. Dnes vládny kabinet funguje s obmedzenými právomocami. Funkčnú vládu de facto nemáme, a že aj pán minister financií rezignuje na štátny rozpočet, svedčí to, že sem-tam sa zdržuje v sále a sem-tam z tej sály odíde, že ho to už tu asi ani nebaví počúvať.
Rovnako hospodárska a sociálna situácia bola neporovnateľná s tou dnešnou. Stačí si vziať niektoré z titulkov v denníkoch, ak si prečítame, Taliansko už osud nemá vo vlastných rukách, Nemecko sa pripravuje na vystúpenie Grécka z eurozóny, Veľká Británia sa obáva o rozpad eurozóny, kríza v Európe eskaluje a tak ďalej.
Po Taliansku nasleduje Španielsko, nehovoriac o jesennej prognóze Európskej komisie, podľa ktorej slovenské hospodárstvo porastie v roku 2012, to tu už odznelo veľakrát, len o 1,1 percenta, kým návrh ministra financií počíta s rastom 1,7 percenta. Nehovoriac o tom už, že mnohí bankoví analytici a iné inštitúcie odhadujú nulový rast alebo záporný rast.
Z uvedeného vyplýva, že v štátnom rozpočte bude chýbať minimálne šesťsto miliónov eur, a to nehovoriac o sociálnych dopadoch na občanov prostredníctvom vyššej nezamestnanosti, zmrazenia ich príjmov a podobne. Aj preto je návrh rozpočtu nerealistický, pretože predkladaný vývoj ekonomiky je skôr zbožným želaním vás, pán minister, ako reálne očakávaný vývoj rastu HDP v Slovenskej republike, príjmov a výdajov štátneho rozpočtu, nezamestnanosti, miezd a podobne. Z veľkej časti je to obraz chaotickej práce vlády, ktorá sa počas svojho pôsobenia vyhovárala na predchádzajúcu vládu namiesto toho, aby reagovala na vývoj hospodárstva a ekonomickej situácie na európskom a svetovom trhu.
Pán minister, nebudete odo mňa počuť iba to, že je to len vaša vina. Tak ako sme to my neustále počúvali a počúvame, že za zhoršenie ekonomických ukazovateľov v roku 2009 a 2010 je zodpovedná len Ficova vláda. A pritom ste absolútne ignorovali vplyv hlbokej finančnej hospodárskej krízy, ale máte aj veľký podiel zodpovednosti na zadaný stav, lebo adekvátne nereagujete na daný vývoj hospodárstva a ekonomiky.
Plne si uvedomujem vážnosť dopadov spomalenia rastu európskej a svetovej ekonomiky, ich prepad do recesie a dopad na ekonomiku Slovenskej republiky, ale aj vnímam neschopnosť tejto vlády adekvátne reagovať na daný vývoj a hlavne prijímať účinné opatrenia na zmierňovanie týchto negatívnych dopadov na našu ekonomiku.
Pre vás sú predčasné voľby určite vykúpením, lebo viete, že predkladaný rozpočet je postavený na vode. A nech už po voľbách príde akákoľvek vláda, bude nútená tento rozpočet zreálniť a prijať účinné opatrenia na spomalenie a zastavenie úpadku vývoja verejných financií, ale najmä prijať sériu opatrení na oživenie ekonomiky vo forme systémových stimulov pre udržanie a podporu tvorby nových pracovných príležitostí, systémových stimulov pre rast ekonomiky a podporu domácej spotreby.
Predkladaný rozpočet je nerealistický, alibistický a je len akýmsi aritmetickým súhrnom čísiel už dnes nezodpovedajúcich realite. Už dnes je takmer isté, že v nasledujúcom roku si bude vyžadovať veľké korekcie. Návrh rozpočtu navyše nereaguje na aktuálne prognózy vývoja ekonomiky doma a vo svete.
Nepochybujem tiež, že v rozpočte budú určite chýbať pomyselné príjmy daňovo-odvodovej reformy, stavebného sporenia a ďalších opatrení, ktoré mala v portfóliu pripravené vaša vláda. Chvalabohu, ktoré ani neprešli. Mám za to, že do Národnej rady bol predložený návrh rozpočtu, ktorý neprinesie veľa pozitívneho pre Slovensko, vyššie územné celky, pre obce a koniec koncom ani pre občanov.
Mám tiež za to, že návrh štátneho rozpočtu neprináša žiadne skutočné stratégie, nie je nástrojom podpore cieľov v oblasti konkurencieschopnosti, rozvoja infraštruktúry a udržania kvality a rozvoja verejných služieb.
Celkovo znižuje príjmy a zvyšuje náklady predovšetkým sociálne slabšej vrstvy obyvateľstva. Minister financií prostredníctvom návrhu rozpočtu odkazuje občanom: "Štát bude škrtať, kde sa len dá, bez ohľadu na to, čo to prinesie pre slovenskú ekonomiku." Veľmi pekne vám to vymenoval pán poslanec Marcinčin.
Pán minister, ja som veľakrát v mojom vystúpení povedal, že škrtať neznamená automaticky šetriť. Škrtať je potrebné, aj treba optimalizovať náklady na verejnú a štátnu správu, je treba hľadať rezervy vo všetkých možných výdajoch, ale vo vašom ponímaní škrtať znamená len šetriť, čo nie je pravda.
Poviem vám jedno číslo, ak ste uvádzali, že pán poslanec Marcinčin nepodporí spotrebnú daň z piva, vo svojom vystúpení som vám povedal, že ak zvýšite daň z piva, zníži sa jeho výber, potvrdili to Česi, ktorí dnes uvažujú o tom, že by ešte viac znížili spotrebnú daň z piva, lebo ten vývoj, keď zvýšili spotrebnú daň, sa výber z daní znížil.
Ak porovnáme výber daní z piva, za prvý polrok 2010 bol 24 331 000 eur, kým za prvý polrok 2011 bol 25,9 milióna eur. To znamená, že došlo k nárastu výberu dane z predaja, z piva o 1,6 milióna eur, a k tomu nedošlo k zvýšeniu tejto dane. Chvalabohu, že nedošlo k zvýšeniu, lebo keby k tomu došlo, tak ten výber je negatívny. Jedinou nádejou pre hospodársky rast štátu v budúcom roku je export, ktorý ešte na jar mal rásť 8,6-percentným tempom. Najnovšie vyhliadky hovoria už iba o 2,4 percentách. V takomto prípade by sme v raste exportu boli štvrtí najhorší v Európskej únii, a to sme mali patriť medzi exportných lídrov.
Preto je nemožné z mojej strany podporiť takýto rozpočet, o ktorom viem, že vychádza z nereálnych predpokladov, nie je pravdivý a nemá schopnosť predvídať celý rad neznámych. Zároveň sa chcem pri tejto príležitosti opýtať celej vládnej koalície, kde je vaše naplnenie sľubov, ktoré ste dali občanom pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2011? Vtedy ste hovorili svorne, že uťahovanie opaskov by už nemalo byť také výrazné v nasledujúcom roku.
Občanom ste tiež sľubovali, že vyššie dane budú platiť iba tri roky. Vašou ambíciou bolo do roku 2013 stlačiť schodok štátneho rozpočtu pod 3 percentá. Pýtam sa, sú tieto vaše sľuby ešte reálne? Asi nie. A verím, že aj vy sám ste im málokedy asi uverili.
Sami si zrejme uvedomujete závislosť Slovenska na vývoji ekonomiky predovšetkým Nemecka, okolitých štátov, Česka, Poľska, Rakúska. Toto všetko pripomínam len z toho dôvodu, aby som vám poukázal na nezmyselnosť vašich atakov voči našej vláde, vláde Roberta Fica, keď ste v rokoch 2010 a 2009 tvrdili, že za negatívny vývoj ekonomiky môže iba vtedajšia vláda.
Neboli ste ochotní vnímať signály trhov, ktoré už v tom čase jednoznačne poukazovali na nástup veľkej finančnej, následne hospodárskej a dlhovej krízy. Už v mojom vystúpení k návrhu rozpočtu na rok 2011 som poukazoval na celý rad negatív, ktoré boli a sú s tým spojené. Rád by som sa preto pozastavil pri vašom tvrdení, že jednopercentné navýšenie DPH na potraviny sa nepremietne do cien potravín v plnej výške. Tu ponúkam niekoľko faktov.
Už v januári pri medzimesačnom porovnaní január 2011 a december 2010 vzrástli podľa Eurostatu spotrebiteľské ceny potravín ako takých o 2,6 percenta, pričom priemer Európskej únie bol len 0,5 percenta. Je to o to smutnejšie, že najrýchlejším tempom rástli ceny základných komodít, akými sú mlieko, chlieb, cereálie, cukor, olej a tuky, nehovoriac o ovocí a zelenine. Rástli základné potraviny, ktoré občania nutne každý deň potrebujú. Napríklad cena mlieka vzrástla na Slovensku o 2,6 percenta, pričom priemer Európskej únie iba o 0,2 percenta. V susednom Česku o 0,7 percenta, v Rakúsku 0,3 percenta. Cena chleba a cereálií vzrástla na Slovensku o 2,5 percenta. Ich priemerný rast Európskej únie bol iba 0,2 percenta a dokonca v Rakúsku cena týchto komodít klesla o 0,1 percenta. Ceny ovocia stúpli o 5,8 percenta, pričom za celú Európsku úniu sme zaznamenali pokles o 0,3 percenta. Podobne pri zelenine, ktorej ceny na Slovensku vzrástli o 5 percent. Priemer v únii o 2 percentá. Ceny olejov a tukov 4,6 percenta, priemer únie o 0,6 percenta. Načreli ste teda poriadne hlboko do peňaženiek dôchodcov, mladých rodín či nízkopríjmových skupín obyvateľstva. A toto všetko bolo len v pomere jeden mesiac koncom roku 2010 a január 2011. Tento vývoj však pokračoval aj ďalej, keď spotrebiteľské ceny potravín vo februári 2011, opäť v medzimesačnom porovnaní február 2011 - január 2011, vzrástli o 1,3 percenta, Európska únia 0,6 percenta. V marci rástli o 0,8 percenta, v Európskej únii o 0,4 percenta. A takto by som mohol pokračovať a vyratúvať ďalej. Podľa ostatných údajov zverejnených v októbri, pričom porovnávajú medziročný vývoj, to je október 2011, október 2010, vzrástli rekordne ceny cukru o 14,8 percenta, priemer Európskej únie o 5,8, v Česku 5,5. Oleje a tuky o 10,2 percenta, priemer Európskej únie o 7,5 percenta. Chlieb, cereálie o 9,8, priemer EÚ o 4,5. Ceny mlieka a syrov o 7,4 percenta, priemer EÚ o 4,1 percenta. Mäsa 6,6, priemer EÚ 3,7, v Česku iba o jedno percento. Ovocie 5,3, priemer EÚ jedno percento. Ak sa na výsledok pozrieme sumárne, ceny potravín ako takých vzrástli na Slovensku o 5,5 percenta. Základné komodity vzrástli po zvýšení DPH v porovnaní s Európskou úniou takmer o 100 percent. V porovnaní s Európskou úniou. Čo znamená, že pri každom nákupe v hodnote 100 eur, ste aj vaším zvýšením DPH obrali občanov o 5 a pol eura, v starej mene je to 165 korún.
Vážené dámy a páni z bývalej vládnej koalície alebo zlepenca, tu neplatia žiadne výhovorky. Realita vás dobehla. Na čokoľvek sa budete vyhovárať, usvedčujú vás čísla a porovnanie údajov vzťahujúcich sa na Slovensko s údajmi vyjadrujúcimi priemer Európskej únie či okolitých krajín. Skutočnosť je alarmujúca, ceny na Slovensku rástli rekordne. Takmer najrýchlejšie v celej Európskej únii. Toto sú reálne dopady vášho niekoľkomesačného vládnutia na rodinné rozpočty všetkých Slovákov. Ako vidíme, nestačili ani ubezpečenia rezortného ministra pôdohospodárstva. Citujem: "Nevidím dôvod na nijaký radikálny rast cien potravín v najbližších mesiacoch. Tona potravinárskej pšenice už nestojí 260 eur ako v prvom polroku 2011, a klesla na 180 až 190 eur. Nie je tu príčina, aby ceny múky, chleba či pečiva rástli a dražieť by nemali ani ďalšie potraviny." Koniec citátu. Realitu už poznáme. Pán minister, rast cien zastaví až prichádzajúca kríza a v dôsledku nej prázdnejšie peňaženky našich spoluobčanov. Až tento fakt pribrzdí obchodné reťazce v neúprosnom zdražovaní základných komodít. Ale aj opätovná nákupná turistika našich občanov do susedných krajín Česka, Poľska, Maďarska, kde je nižšia DPH na potraviny, čo bude mať až fatálny dopad nielen na našich poľnohospodárov, potravinárov, ale aj celú ekonomiku Slovenska. Z pohľadu štatistických údajov, ktoré som uviedol, je zrejmé, že ide o komodity, ktoré sú produkované takzvanými citlivými odvetviami pôdohospodárstva. Teda odvetviami veľmi náchylnými na volatilitu trhov, kolísanie cien, ktoré je v týchto dňoch, týždňoch či mesiacoch doslova nevyspytateľné. Ide o odvetvie mlieka, hovädzieho a teľacieho mäsa, bravčového mäsa, ovocia, zeleniny, ale aj cukrovej repy vo vzťahu ku globálne rastúcim cenám cukru. Sú to odvetvia, ktoré má význam podporovať. Dokonca si myslím, že musia byť vo sfére záujmu štátu. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Jednak sú zdrojom zamestnanosti. A v prvom rade chcem zdôrazniť, pri prehlbujúcej sa hospodárskej kríze sú zdrojom zamestnanosti hlavne na vidieku a hlavne v oblastiach, kde priemysel dlho, dlho nepríde, a tým udržateľného rozvoja vidieckych oblastí. A v neposlednej rade sú to odvetvia pôdohospodárstva, ktoré majú mimoriadny význam z hľadiska potravinovej sebestačnosti štátu. Teda stratégie, ktorej význam sa posilňuje najmä v krízových situáciách. Myslím si, že nikto z vás nepochybuje, že na prahu takejto situácie stojíme. Práve v takomto období, akým prechádzame, zo strategického hľadiska potrebujeme dosiahnuť rovnováhu medzi domácou kapacitou a obchodom, teda tovarmi, ktoré k nám prúdia spoza hraníc. Túto záležitosť by sme nemali podceňovať. Existuje tiež vo svete množstvo príkladov. Ak niektorý produkt potravinového pôvodu prestáva byť národným štátom vyrábaný, jeho cena v rámci dovozu rastie niekoľkonásobne. Rast cien potravín na Slovensku by sa v dôsledku toho mohol stať neudržateľný. Pri tomto vám chcem pripomenúť váš postoj k obchodným reťazcom, ktorý veľkou mierou prispieva k zvyšovaniu cien potravín, úpadku poľnohospodárstva a úpadku potravinárstva. Vaša argumentácia, že zákon vyháňa slovenské potraviny z domácich pultov, je absolútne irelevantná a českí kolegovia jasne potvrdili, kde majú zákon o "zamezení obchodní tržní síly", že tento zákon je nevyhnutný, považujú za nevyhnutný preto, aby umravnili obchodné reťazce pri zneužívaní ich dominantného postavenia, aby zaviedli určitú etiku v obchode s potravinami. Lebo len pri potravinách, len pri potravinách sa vynucujú také podmienky, ktoré nie sú pri žiadnom inom obchode. Vaša reakcia bola na vznikajúcu situáciu, že tento zákon ste zrušili. Bez alternatívnej náhrady. Potravinová sebestačnosť sa preto stáva najdôležitejšou záležitosťou našich životov. Stačí si pripomenúť povstanie v severnej Afrike, ako bolo v Tunisku alebo Egypte, ktorých zárodkom boli práve vysoké ceny potravín. Tu za zmienku stojí ešte jeden fakt. Celosvetovo, už druhý rok po sebe, sa vyprodukovalo menej obilnín, ako je celosvetová spotreba. Sklady obilia sa v podstate vyprázdňujú a k tomu si prirátajte najväčšie sucho nie za 50 rokov, ale odkedy meteorológovia merajú na Slovensku zrážky, takéto sucho na jeseň ešte nebolo. Už viac ako štyri mesiace nepršalo, čo bude mať veľký dopad na úrodu pšenice pre ďalší rok. Pri tejto príležitosti chcem tiež poukázať, že význam poľnohospodárstva nespočíva iba vo výžive, teda potravinovej báze, ale má nesmierny význam na zamestnanosť najmä na vidieku, životné prostredie, klímu a vidiek ako taký. Je preto nevyhnutné vytvoriť také podmienky pre poľnohospodárov, aby farmy a poľnohospodárske podniky boli ziskové a tak udržateľné a pripravené plniť svoje široké úlohy. Častokrát pri hľadaní finančných prostriedkov pre rezort pôdohospodárstva počúvajú poľnohospodári zo strany súčasných vládnych predstaviteľov výčitku. A kde zoberieme peniaze v čase krízy? Tu si dajme ruku na srdce a povedzte, koľko peňazí sa už vynaložilo na záchranu pracovných príležitostí zahraničných investorov v priemysle? Navyše tak, že to likviduje domácich podnikateľov? A výsledok? Hrozia odchodom, natŕčajú ruku pre ďalšie a ďalšie stimuly. Chcú stále viac. Pritom ste neponúkli žiadne systémové stimuly pre udržanie a tvorbu pracovných príležitostí najmä pre malé a stredné podniky, ktoré za oveľa menšej podpory vytvoria oveľa viac a udržateľných pracovných miest. Medzi ne patria aj poľnohospodárske a potravinárske podniky. Dlhodobým zanedbávaním tohto odvetvia prichádzame o stovky až tisíce pracovných miest, najmä v regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti. Už nemáme len hladové doliny, ale máme aj hladové roviny. Už v minulom roku som pri schválení rozpočtu poukázal na to, že v poľnohospodárstve prídu o prácu tisíce ľudí a vyššia nezamestnanosť tak bude mať negatívny vplyv aj na výber daní a odvodov. Ak si spomínate, som vám to vypočítal, koľko tisíc ľudí stratí prácu v poľnohospodárstve. Sú to ľudia, ktorí majú poväčšine veľmi nízke vzdelanie, alebo nie sú absolútne vzdelaní, so základným vzdelaním, ktorí sa veľmi ťažko uplatnia v inom sektore. Jedine ak nájdu prácu v poľnohospodárstve, v nejakom inom podniku, alebo skončia na úrade práce a skončia tam ako dlhodobo nezamestnaní. Podľa ostatných výsledkov zverejnených štatistickým úradom pracovalo v poľnohospodárstve v druhom kvartáli roku 2011 celkovo 55 600 zamestnancov. Ak uvedený údaj porovnáme s medziročne, s druhým kvartálom 2011, 2010, v poľnohospodárstve pracuje o 4 700 ľudí menej. Vážený pán minister, v poľnohospodárstve medziročne pracuje o 4700 ľudí menej. Prepad o rovných desať percent. Pán minister, ak si pamätáte, som vás upozorňoval pri schvaľovaní minuloročného rozpočtu na to, že vaším návrhom v rozpočte, váš návrh rozpočtu, prídu o prácu tisíce ľudí. Určite ste mi vtedy neverili. Za prvý rok vašej vlády je to 4 700 zamestnancov. Obávam sa, že pri tejto vláde tento prepad by pokračoval. A to sa minister pôdohospodárstva hrdil programami a projektami na podporu zamestnanosti v tomto odvetví. Podotýkam, že zamestnanosť v hospodárstve v rovnakom období medziročne vzrástla o 2,24 percenta. Pán minister, pýtam sa, kde sú tie vaše štátne programy na odporu ovocinárstva, zeleninárstva, ktoré ste sľubovali? Zvykli ste hovoriť: "Zavedieme štátne programy a vytvoríme pracovné miesta." Ja viem, nestihli ste. Sľubovali ste, že to zvládnete tak do dvoch rokov. Ešte vám chýbali nejaké tie mesiace vo funkcii. Pravdou je pritom to, že sa vám podarilo akurát umelo zamestnať niekoľko desiatok ľudí pri čistení drobných vodných tokov a melioračných kanálov. Pán minister, budú títo ľudia pracovať aj na jar roku 2012? Obávam sa, že nie, hoci by som im to zo srdca prial.
Sľubovali ste, sľubovali ste si vy, že zrušením červenej nafty, veľmi významného nástroja na podporu poľnohospodárov a potravinárov, vám do štátnej kasy pritečie 93 miliónov eur a v ďalších rokoch by tieto sumy mali byť ešte vyššie. Neverím, že sa tento ukazovateľ naplnil, a dnes tomu už ani vy určite neveríte. Už pred rokom som vyjadril presvedčenie, že zrušením daňovej výhody na červenú naftu predpokladané zdroje sa nezískajú, najmä nie v takom rozsahu, a tento návrh neprinesie to, čo ste očakávali. Ale bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet vo forme zvýšených výdavkov na podporu v nezamestnanosti. Presné čísla výberu spotrebnej dane z uhľovodíkových palív spotrebovaných v poľnohospodárstve v tomto roku ešte nemám. Ale jeden výsledok sa už dostavil. A to prepad poľnohospodárskej výroby s vysokou pridanou hodnotou, ako je produkcia zeleniny, ovocia a najmä živočíšnej výroby. Na toto všetko som vás pri schvaľovaní minuloročného rozpočtu upozorňoval. Tragédiou je, že zrušením červenej nafty ste vytrestali práve tých, ktorí sú intenzívni. Tých, korí sa snažia za každú cenu udržať chod fariem. Tých, ktorí nezlikvidovali stáda hovädzieho dobytka, hydiny či ošípaných. Proste, siahli ste na tých, ktorí viac vyrábajú a zamestnávajú. Podarilo sa vám to dostať do veľmi ťažkej situácie, živočíšnu výrobu, o ktorej vzkriesenie sa snažila vláda Roberta Fica. Zrušením červenej nafty prišlo akurát k likvidácii poľnohospodárov a k výraznej likvidácii poľnohospodárskej výroby s pridanou hodnotou. Pozrime sa na to rečou čísiel. Nedá mi nepripomenúť, nedávno, pred chvíľkou vystúpil minister pôdohospodárstva a obhajoval, akým spôsobom treba podporovať intenzívnu výrobu. Ako práve živočíšna výroba, dobytčie jednotky sú strojcom zamestnanosti na vidieku. Kde práve tieto sektory, ovocinárstvo, zeleninárstvo, živočíšna výroba a špeciálne plodiny vytvárajú pracovné miesta, aký to má dopad nielen na produkciu, ale hlavne na zamestnanosť a následne šetrenie výdavkov štátneho rozpočtu na podporu v nezamestnanosti. Realita je ale tá, že kedysi za prvej, druhej Dzurindovej vlády ste zlikvidovali intenzívnu výrobu. Pán Simon zaviedol podporu ničoho. Keď začal podporovať mulčovače a likvidoval farmy najmä na juhu a v oblastiach, kde bola najväčšia intenzita intenzívnej výroby. Ale pozrime sa, čo hovoria čísla za rok vášho vládnutia. Produkcia surového kravského mlieka, keď porovnáme polrok 2010 a polrok 2011, klesla o 7,2 milióna kilogramov. Stavy hovädzieho dobytka sa znížili k polroku, medziročne 2010-2011, k polroku o 9 744 kusov. Stavy dojníc poklesli opäť medziročne o 4 400 kusov. Ak si pamätáte, som v rozpočte, k vystúpeniu k rozpočtu prečítal jednu správu, ktorú uverejnili ekonomickí analytici v Kalifornii, California milk advicery board zistili, že pri komplexnom posudzovaní jedna dojnica priemerného veku v priebehu roku 2008 vygenerovala viac než 34 000 dolárov v ekonomických aktivitách. Túto vetu vám pripomínam z môjho minuloročného vystúpenia. Pri tomto počte, a dúfam, že títo páni z amerických univerzít to mali spočítané dobre, a pri poklese dojníc o 4 400 kusov Slovensko prišlo o 150 miliónov dolárov. A pripomeniem vám druhú vetu. Typická kalifornská farma vytvára ekonomické aktivity v rozsahu 33 miliónov dolárov za rok a každých sto kráv vytvára 25 pracovných miest. Ak to spočítame, pri poklese 4 400 kusov kráv na Slovensku, Slovensko prišlo o 1 100 pracovníkov. Ak to premietneme ale do slovenskej reality, kde je nižšia produktivita práce, tak vďaka likvidácii stavov kráv, tá nezamestnanosť bude určite vyššia a bude sa väčšou mierou podieľať na tých 4 700 nezamestnaných. K tomu treba prirátať likvidáciu ošípaných, hydiny a aj špeciálnych plodín. Ak sa pozrieme na stavy ošípaných, k 30. 6. 2010 bolo 730 600 kusov, v roku 2011 k tomu istému dátumu 658 000. Pokles o 72 000 kusov. Prasnice za to isté obdobie, to je základ reprodukcie, poklesli zo 44 000 na 39 000, o 5 500 kusov (Správ. o 5000 kusov - pozn. jaz. red.). Z tohto pohľadu je zrejmé, že sektor živočíšnej výroby aj naďalej prechádza veľmi zložitým vývojom. Vo všeobecnosti možno povedať, že poľnohospodárska výroba sa neuberá cestou, ktorá by zabezpečovala väčšiu tvorbu pridanej hodnoty. Slovensko sa postupne stáva krajinou jednostranne zameranou na produkciu len obilovín. Je veľmi zlé, ak sa Slovensko dostáva do pozície, že vyváža semená a dováža hotové potraviny. Tým veľká časť výnosov zostáva v zahraničí, ale najmä v zahraničí zostáva aj práca. Za hlavný dôvod pokladám neschopnosť vašich vlád dlhodobo stabilizovať intenzívne výroby ako je zeleninárstvo, ovocinárstvo a živočíšna výroba. Príčin je viacero, následne kvôli klesajúcim stavom hospodárskych zvierat nedokážeme primeraným spôsobom zhodnocovať produkty rastlinnej výroby, chov hospodárskych zvierat. Stali sme sa vnútrozemskou krajinou, produkujúcou prebytky obilia, ktoré musíme za vysoké dopravné náklady dopravovať do okolitých prístavov len preto, aby sa podnikom vrátili aspoň náklady vložené do výroby.
Na druhej strane nám neustále rastú dovozy potravín, opäť vám pripomínam obchodné reťazce, minister Simon tuto o nich hovoril v úplne inom kontexte, ako je realita. Faktom je, že saldo zahraničného obchodu dosiahlo v roku 2010 zápornú úroveň hodnosti (Správ. hodnoty - pozn. jaz. red.) 997 mil. eur. Čo nás mrzí najviac, je skutočnosť, že až 60 percent tvorí zahraničný obchod s nahraditeľnými výrobkami, ktoré by sme bez komplikácií dokázali na Slovensku vyrábať a v minulosti sme aj vyrábali.
V súvislosti s negatívnym saldom zahraničného obchodu som pred niekoľkými týždňami zachytil vyjadrenie ministra Simona, ale dnes tuná asi v tom zmysle, že došlo k zastaveniu negatívneho vývoja, vychádzal z polročnej bilancie k 30. júnu 2011 a pravdou je, že medziročne sme saldo znížili o 148 mil. eur. Trochu ma však v tejto súvislosti udivuje snaha klamať samých seba. Alebo je to už predvolebná rétorika? Bol by som skutočne nesmierne rád, keby išlo o jav trvalý, minister si údajne, zrejme nenechal podrobne rozanalyzovať, alebo úmyselne zavádza celú spoločnosť. Faktom totiž je, že v porovnaní s uplynulým rokom sa prakticky nič nezmenilo. Iba v dôsledku podstatne lepšej úrody v porovnaní s tou minuloročnou, keď boli veľké záplavy, sme vyviezli podstatne viac rastlinných komodít, teda semien. Ide o jav negatívny, nebudem sa k tomu vyjadrovať, keďže som o tom hovoril pred chvíľou. Naopak, v minulom roku sme pre neúrodu museli komodity rastlinného pôvodu dovážať, obiloviny sme na Slovensko museli dovážať. A to nehovorím o znižovaní spotreby potravín občanmi z dôsledku znižovania ich príjmov, znovu cezhraničnou turistikou spôsobenou zvýšením DPH na potraviny a slabnúcimi menami okolitých krajín voči euru, čo, samozrejme, podporuje cezhraničnú turistiku.
V súvislosti s prípravou agrárnej kapitoly budúcoročného štátneho rozpočtu sa zvyčajne hovorí predovšetkým o národnom doplatku priamych platieb, ale nemenej významná je aj výška štátnej pomoci. Tá je ministerstvom financií predbežne navrhovaná vo výške 10 mil. eur. Už tu dnes odznelo, že doplatok do priamych platieb je rozpočtovaný vo výške 18 mil. eur, čo je najmenej zo všetkých krajín a najmenej za posledné obdobia, nikdy žiadny rozpočet, aj pri kríze v roku 2009 bolo ďaleko viacej peňazí rozpočtovaných. Ak sa pozrieme na to, v roku 2009 to bolo 98 mil. eur, 2010 61 mil., na tento rok to je 40 mil., prepad na 18 miliónov eur. To isté môžem povedať o štátnej pomoci, kde v roku 2010 bolo 19 mil. a 2009 24 miliónov. Tu si dovolím poznamenať, že ide tiež o jeden z kľúčových podporných nástrojov, nakoľko prostredníctvom neho sa financujú mnohé pre odvetvie dôležité aktivity. Niektoré krajiny práve prostredníctvom nej zvyšujú celkovú úroveň podpory svojich roľníkov v prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy, v čom Slovensko zvyčajne takmer vždy zaostáva. Je preto najvyšší čas to zmeniť a zdroje pre štátnu pomoc na rok 2012 výrazne zvýšiť. Veď práve toto je jedna z možností, ako aspoň čiastočne zmeniť negatívne vplyvy diskriminačne nastavených podporných mechanizmov spoločnej poľnohospodárskej politiky na náš agrárny rezort v tomto programovom období Európskej únie. Argumentov na jej zvýšenie je naozaj dosť. Na prvom mieste môžem uviesť minuloročné záplavy, ktoré napáchali poľnohospodárskej výrobe škody vo výške desiatok miliónov eur. Poľnohospodári v rámci odškodnenia však nedostali ani zlomok tejto sumy, ktorý sa navyše nezískal zo zdrojov nad rámec rezortnej kapitoly, ale jej vnútorným prerozdelením. Veľmi nepríjemne tiež pociťujú dopad balíčka opatrení na ozdravenie verejných financií, najmä zrušenie daňových úľav na červenú naftu, ktoré im v tomto roku a v ďalšom odčerpávajú 20 mil. eur.
V súvislosti so schvaľovaním štátneho rozpočtu mi nedá pripomenúť, ako bolo a je veľmi dôležité vyjednávanie o podmienkach pre našich poľnohospodárov v Európskej únii. Vstup do Európskej únie, ktorý, si dovolím povedať, že ste obetovali slovenské poľnohospodárstvo za nejaké iné vaše ciele pri vstupe do, do Európskej únie a ich vyjednávaní, a vyjednali sa jedny z najhorších podmienok v rámci okolitých krajín, majú fatálny dopad aj pre ďalšie obdobia. Kým Európska únia, a tu si dovolím povedať veľmi tvrdé slovo, čo navrhuje pre ďalšie obdobie, považujem za podvod, lebo sľúbila slovenským poľnohospodárom, ale aj všetkým poľnohospodárom v nových krajinách, že od rozpočtového obdobia 2014 až 2020 sa vyrovnajú priame platby a podpora pre všetkých poľnohospodárov v rámci Európskej únie, tak navrhované mechanizmy sa znovu opierajú o historický princíp, ktorý sme zle vyjednali pri vstupe do Európskej únie. A keď sme povedali, že nejako vydržíme tých sedem rokov zle vyjednaných podmienok, tak dnes je návrh komisie do roku 2026. Do roku 2026 by naši poľnohospodári nemali mať rovnaké podmienky, a preto je neuveriteľne dôležité pri každom jednom vyjednávaní mať na pamäti to, že Slovensko nesmie ustupovať zo svojej pozície pre svojich poľnohospodárov.
Ak hovoríme o štátnom rozpočte, štátny rozpočet čím ďalej tým viac bude menej vplývať na, na financie pre pôdohospodárov a oveľa viac budú financovaní zo zdrojov Európskej únie. A pokiaľ tomu tak nie je, tak je potrebné, aby sa vyvažovali podmienky. Ja som tu už povedal, že slovenskí poľnohospodári nenástoja na objeme prostriedkov, koľko dostanú, ale nástoja na tom, aby ich podmienky boli porovnateľné s okolitými krajinami, aby boli porovnateľné s ostatnými poľnohospodármi Európskej únie vzhľadom k tomu, že Slovensko je súčasťou spoločného európskeho trhu a slovenská ekonomika je absolútne otvorená. Nemáme žiadne ochranné mechanizmy na zabránenie dovozu akéhokoľvek množstva potravín. Mnoho iných krajín využíva rôzne skryté protekcionizmy, robia rôzne iné obštrukcie, aby bránili dovozu aj lacnejších potravín zo Slovenska. A sme svedkami toho, že Slovensko je odbytišťom nekvalitných potravín s nízkou nutričnou hodnotou, s nízkou chuťovou kvalitou a dopad takejto politiky a takéhoto správania sa je aj ťažko vyčísliť, keďže nevieme, aký to bude mať dopad na zdravotný stav obyvateľstva, ale určite mu to nepridá na zdraví.
Toľko v krátkosti k vystúpeniu k štátnemu rozpočtu, keďže sa blíži 19.00 hodina, aby bol priestor na to, aby sa mohli prihlásiť do ústnej rozpravy ostatní kolegovia, ktorí chcú vzhľadom k uvedenému, ktoré som povedal, a vzhľadom k tomu, že štátny rozpočet, ktorý je navrhovaný, pán minister, stojí na vode, a nestojí na reálnych faktoch, stojí na vašej fikcii, že udržíte deficit na úrovni 4,6 percenta napriek tomu, že viete, že to je nereálne. Že ten deficit už dnes, ktorý navrhujete, je iný, lebo už samotný odhad rastu, ktorý vy odhadujete na 1,7, je nereálny. Všetci hovoria o nule až 1,1, Európska komisia, už tam bude prepad, to znamená, že tá fikcia, ktorú dnes predkladáte, a vy o nej veľmi dobre viete, je nereálna a z toho dôvodu tento rozpočet nemôžem podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis