Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Programové vyhlásenie každej vlády je veľmi dôležitý dokument, pretože poukazuje na to, akým smerom sa krajina vydá najbližšie štyri roky. Slovensku bol predstavený dokument, ktorý sa volá občianska zodpovednosť a spolupráca a je predstavený ako programové vyhlásenie vlády.
Na úvod by...
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Programové vyhlásenie každej vlády je veľmi dôležitý dokument, pretože poukazuje na to, akým smerom sa krajina vydá najbližšie štyri roky. Slovensku bol predstavený dokument, ktorý sa volá občianska zodpovednosť a spolupráca a je predstavený ako programové vyhlásenie vlády.
Na úvod by som chcel povedať, že programové vyhlásenie vlády nepodporím, lebo obsah dokumentu nezodpovedá svojmu nadpisu, a to hlavne v slove spolupráca. Nepodporím ho preto, lebo ministri a ich spolupracovníci, zodpovední za vypracovanie jednotlivých oblastí tohto dokumentu, pri jeho príprave nespolupracovali a vznikol materiál, ktorý si v niektorých kapitolách odporuje, je nekonzistentný, rozporuplný a neberie do úvahy posolstvo materiálu ako celku. Nepodporím ho aj preto, lebo materiál je taký plný nekonkrétnych, povrchných a všeobecných prehlásení, bez akýchkoľvek jasných čísel a opatrení. Tým pádom je ťažko merateľné jeho plnenie a zodpovednosť voči občanom Slovenskej republiky. Vo svojom vystúpení sa zameriam predovšetkým na kapitolu hospodárska politika. Budem sa snažiť byť veľmi stručný, vecný a konštruktívny. V tejto kapitole, hneď v úvode, ma zaujalo konštatovanie, citujem: "Hospodárska politika založená na týchto princípoch dokáže postupne premeniť Slovensko na modernú vyspelú krajinu, ktorá nadväzuje na pozitívne hodnoty a tradície, ale je aj otvorená novým skúsenostiam a riešeniam overeným v iných úspešných krajinách." Koniec citátu. Autorom tohto konštatovania chcem pripomenúť, že Slovenská republika je už dávno modernou a vyspelou ekonomikou. Dôkazom toho je okrem iného aj to, že Slovenská republika je členom OECD od roku 2000, členom Európskej únie od roku 2004 a od roku 2008 ekonomiku Slovenskej republiky kategorizovala Svetová banka medzi tzv. krajiny Part 1. Mimochodom, Slovenská republika graduovala v roku 2008 z operácií Svetovej banky. Graduácia znamená preradenie členskej krajiny zo skupiny krajín, ktoré majú byť právo klientmi Svetovej banky, t. j. zo skupiny rozvojových a transformujúcich sa krajín z tzv. Part 2 do skupiny krajín s vyspelou ekonomikou tzv. Part 1. Ide teda o posun krajiny z pozície prijímateľa pomoci zo strany Svetovej banky do pozície poskytovateľa rozvojovej pomoci. Aká teda premena na modernú vyspelú krajinu, keď svet uznáva, že už ňou dávno sme.
V kapitole podnikateľské prostredie sa tvrdí, že, citujem: "V uplynulých rokoch sa v Slovenskej republike prejavili zrejme znaky poklesu kvality podnikateľského prostredia, konkrétne zachytené napríklad v hodnotení Svetovej banky, či Svetového ekonomického fóra." Koniec citátu. Pozrime sa teda na jednotlivé hodnotenia týchto inštitúcií bližšie.
Svetová banka každoročne zostavuje rebríček krajín Doing Business, posudzujúc ekonomiky podľa kvality podnikateľského prostredia a jednoduchosti podnikania. Vyjadruje tým, v ktorej krajine je do akej miery priaznivé podnikať. Hodnotenie uplynulých rokov sa ale vôbec nedá označiť ako zrejmý pokles kvality podnikateľského prostredia v Slovenskej republike. Veď v roku 2006 bola Slovenská republika na 34. mieste, v roku 2007 na 36. mieste, v roku 2008 na 32. mieste, v roku 2009 Doing Business zaradil Slovenskú republiku na 36. miesto a v roku 2010 sa ocitla na 42. mieste. Stále, ale bola vždy v spomenutých rokoch, v rebríčku spomedzi krajín V4 najvyššie. Pre porovnanie: Česká republika v roku 2009 - 75. miesto a v roku 2008 - 65. miesto. V správe Svetového ekonomického fóra síce Slovenská republika v rebríčku posledných dvoch rokoch mierne klesla, ale klesol napríklad aj doterajší líder tohto rebríčka Spojené štáty americké. Škoda, že dokument programového vyhlásenia vlády sa neodvoláva aj na iné uznávané rebríčky ohodnotenia, napr. na Index ekonomickej slobody, tzv. Index of Economic Freedom podľa americkej Heritage Foundation. V tomto rebríčku aktuálne Slovenská republika sa nachádza na 35. mieste tesne za Českom, ale vysoko pred Maďarskom a Poľskom. Celkovo v kapitole podnikateľské prostredie sa autori materiálu pri konštatovaní súčasného stavu síce tvária ako keby sme žili v spálenej zemi, ale pri opatreniach len nadväzujú na postupy a materiály, ktoré zanechala predchádzajúca vláda. Nová vláda nemusí urobiť inventúru existujúcich právnych predpisov s cieľom znížiť administratívne zaťaženie podnikateľov, pretože inventúra 48 právnych predpisov je už urobená. Mimochodom zníži administratívnu zaťaženosť vo výške asi 90 miliónov eur a ministrovi hospodárstva stačí len ukončiť medzirezortné pripomienkové konanie a predložiť na rokovanie vlády a následne zmeniť asi 20 zákonov a právnych predpisov v Národnej rade Slovenskej republiky. Takto pekne pripravené zamašličkované sme to tam pre vás nechali.
Čo sa týka problematiky jednotných kontaktných miest, predchádzajúca vláda ich zaviedla do praxe a sú výrazným uľahčením života podnikateľov. Nová vláda deklaruje, že zruší živnostenské úrady, ale zároveň nič nehovorí o tom, akým spôsobom naloží s jednotnými kontaktnými miestami. Vláda v programovom vyhlásení vlády na jednej strane deklaruje, že nebude privatizovať strategické podniky. Na druhej strane jedným dychom dodáva, že odštátni letisko, Cargo a teplárne. Toto nie sú strategické podniky? Zažili sme obdobie privatizácie počas dvoch Dzurindových vlád. V tomto období bola sprivatizovaná skoro celá energetika, SPP, tri rozvodné závody, Slovenské elektrárne, Transpetrol. Obyvatelia Slovenskej republiky si pamätajú, že túto privatizáciu sprevádzalo následne neodôvodnené zvyšovanie cien energií, zemného plynu a pohonných hmôt. Na čí úkor to bolo? Na úkor občanov a na prospech privatizérov. Dnes sa však už nehovorí o privatizácii, je na to také sofistikovanejšie slovo - odštátnenie.
Ďalšia oblasť je oblasť investícií. V oblasti investícií chce vláda Slovenskej republiky, citujem: "Sprehľadniť pravidlá pre poskytovanie investičnej pomoci a podporovať rast investícií do zaostalých regiónov." Po nástupe do funkcie dokonca dezignovaný minister hospodárstva hovoril o tom, že vláda nebude poskytovať žiadne investičné stimuly. Chcel by som autorov dokumentu upozorniť, aby sa oboznámili s aktuálnou legislatívou v tejto oblasti, pretože od roku 2008 platí zákon o poskytovaní investičných stimulov, ktorý veľmi presne reflektuje ich poskytovanie podľa miery nezamestnanosti a ich výšku podľa oblastí, kde sa investuje. Dokonca počas obdobia hospodárskej krízy boli jednotlivé podmienky prechodne upravené tak, aby investor musel investovať len polovicu prostriedkov a vytváral si tak predpoklad pre poskytnutie investičných stimulov.
V oblasti inovácií programové vyhlásenie vlády neprináša ani jedno konkrétne riešenie. Celá kapitola o inováciach je spracovaná povrchne, so všeobecnými vyhláseniami a prehláseniami, takže predpokladám, že v tejto oblasti sa nasledujúce štyri roky neurobí nič. Navyše, ak inovácie spolu s výskumom a vývojom sa kompetenčne prekrývajú medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom školstva, a keďže tieto rezorty vedú ministri za iné politické subjekty, o to viac ma v tomto mojom názore utvrdzuje, nakoľko už teraz je vidieť názorovú nejednotnosť a presadzovanie vlastných názorov medzi jednotlivými politickými subjektami vládnej koalície.
Energetika. V oblasti energetiky vláda Slovenskej republiky deklaruje, že zabezpečí odbornú profesionalitu a minimalizuje politický a verejný vplyv na tvorbu a schvaľovanie cien prostredníctvom ÚRSO. Toto sú také politické klišé a taľafatky. Veľmi dobre viete, že po privatizácii energetiky sa Slovensko pre monopoly stalo podnikateľským Klondajkom. Návratnosť investícií týchto firiem v energetike sa pohybovala na úrovni piatich až siedmich rokov, čo v energetike je asi trikrát rýchlejšie ako v iných krajinách Európskej únie. Na úkor koho to bolo? Na úkor občanov, ktorí zahraničné investície splácali v podobe vyšších cien energií a plynu. V energetike na Slovensku totiž neplatia celkom zákony trhu. Slovensko je malá krajina na to, aby sme tu mali viac SPP, či viac rozvodných závodov. Trh sa automaticky nastaví do pozície monopolu, čo tlačí zákonite ceny komodity hore. Jedinou zdatnou opozíciou trhu s monopolnou štruktúrou je ministerstvo hospodárstva a ÚRSO. Jedine ich kvalitné technické a odborné zázemie môže argumentačne čeliť požiadavkám monopolov. V prípade, že nová vláda nezabezpečí stabilitu v oblasti cien, dôjde nielen k nevyváženému podnikateľskému prostrediu, ale tým dôjde aj k narušeniu sociálneho zmieru.
Čo sa týka rozvojového programu v oblasti energetiky na ďalšie obdobie, chce vláda vymyslieť teplú vodu, preto chcem pána ministra hospodárstva upozorniť na koncepčný a strategický materiál, ktorý bol vypracovaný na ministerstve hospodárstva v roku 2008 a schválený predchádzajúcou vládou. Jedná sa o materiál Stratégia energetickej politiky do roku 2030, a ktorý bol vypracovaný širokou skupinou odborníkov, asi 100 ľudí na ňom pracovalo, odborníci z oblasti energetiky a bol akceptovaný naprieč celým politickým spektrom. Napriek tomu vláda hovorí o aktualizácii a diverzifikácii. To všetko v tej stratégii máte. Na jednej strane minister financií hovorí o uťahovaní opaskov, o šetrení, racionalizácii, preto nerozumiem, že minister hospodárstva plánuje rozvojové projekty v objeme niekoľkých desiatok miliárd eur.
Opäť je to dôkaz o tom, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Ako chcete postaviť tie nové projekty, prepojenia? Ako chcete prepojiť plynovod medzi Chorvátskom a Poľskom? Viete, koľko to bude stáť? Niekoľko desiatok miliárd korún. A ešte otázka je, aká bude návratnosť týchto projektov? Kto si bude kupovať skvapalnený plyn, ktorý je dvakrát drahší ako klasický hladký plyn? Na druhej strane, ale razantné nie prepojeniu ropovodu medzi Schwechatom a Bratislavou, čo by z hľadiska diverzifikácie znamenalo natiahnuť ropovod v dĺžke 30 až 80 km podľa variantu, ktorý sa zvolí, a do Rakúska, a napojenie tým pádom na západoeurópske ropovodné systémy.
Programové vyhlásenie vlády v oblasti energetiky vôbec nerieši čo so zadnou časťou jadrovej energetiky. Ako budeme riešiť historický dlh? Budete zvyšovať ceny energie obyvateľom, alebo budete zvyšovať poplatky výrobcom elektrickej energie, prípadne SEPS-u, v rámci platieb do národného jadrového fondu? Ako to budete vôbec riešiť? Vôbec na to nedávate odpovede. Vôbec napríklad v programovom vyhlásení vlády neriešite najdôležitejší materiál, ktorý momentálne v energetike máme, a to je implementácia tretieho energetického balíčka Európskej komisie. Ako to bude prebiehať? Máte na to odpovede?
V oblasti obchodu a služieb a zahraničného obchodu bude vláda, nová vláda, nadväzovať na predchádzajúcu. Ja tomu celkom rozumiem, pretože pri 80-percentnej otvorenosti Slovenska a pri rešpektovaní legislatívy Európskej únie si nemôže dovoliť žiadne liberálne experimenty, lebo by to bola záhuba celej ekonomiky. Jediná vec mi nie je celkom jasná. Vyzerá to tak, že nie je celkom vyjasnená situácia okolo obchodno-ekonomických oddelení, čo sa týka ich kompetencií a začlenenia pod konkrétny rezort. Kým minister hospodárstva vo svojej kapitole hovorí, že bude, citujem: "Dôsledne sledovať výkonnosť jednotlivých OBEO v zahraničí," tak minister zahraničných vecí má záujem na plnej integrácii OBEO do štruktúry ministerstva zahraničných vecí. Aj na tomto príklade je vidno, že jednotlivé rezorty pri tvorbe tohto dokumentu nespolupracovali a jednotlivé politické strany vládnej koalície nemajú jasno a presadzujú hlavne svoje záujmy. Zlá správa pre pracovníkov, pre OBEO na ministerstve hospodárstva je, že sa, pravdepodobne, budú sťahovať na ministerstvo zahraničných vecí, pretože v takýchto sporoch za posledný mesiac ťahala strana SaS jednoznačne za kratší koniec.
V rámci rozpravy sa nebudem vyjadrovať k ostatným kapitolám programového vyhlásenia vlády, pretože boli tu už moji predrečníci a mám fundovanejších kolegov na iné kapitoly, ale na záver, ak dovolíte, si pomôžem vetami Vladimíra Palka, poslanca Národnej rady v predchádzajúcom volebnom období, ktorý pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády, predchádzajúcej vlády, povedal, citujem: "V debate o programovom vyhlásení vlády bude užitočné pripomenúť si, čo sú znaky dobrej vlády, dobrej vlády suverénneho štátu. Domnievam sa, že sú to tieto znaky. Po prvé rozpoznať a pomenovať hlavné politické problémy spoločnosti štátu v danej dobe. Po druhé stanoviť ich jasné riešenia. Po tretie prijaté riešenia rozhodne uskutočňovať s vedomím, že ona, vláda krajiny a nikto iný, je zodpovedná za politické vedenie krajiny. Vládu vykazujúcu tieto znaky potom možno nazvať suverénnou vládou." Koniec citátu. Pozrime sa, či je takouto suverénnou vládou nastupujúca vláda premiérky Ivety Radičovej. Domnievam sa, že takou vládou nie je. Ani jeden z troch znakov nespĺňa. Je suverénna len v tom, ako suverénne oklamala svojich voličov. Do programového vyhlásenia sa dostalo možno 10, maximálne 15 % sľubov, s ktorými do predvolebného boja išla. A navyše sa neskladá zo štyroch, ale zo šiestich politických subjektov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
