Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si takú technickú jednu, by som poprosil technikov, že či môžem dostať kábel, aby som mohol prehrať jeden zvukový záznam z odpočúvania, by som poprosil.
A ešte sa spýtam, keď vás tu vidím, pán minister, že či poruším nejaký zákon, keby som prehral teraz jeden zvukový záznam z jedného odpočúvania. (Reakcie z pléna: Nahlas!) Pán minister povedal, že hej, že asi hej. Ja sa chcem spýtať, lebo, viete, ja som 18 rokov podnikal, nemal som s nikým žiaden problém. Som dva roky v politike, mám tri, dva trestné oznámenia a jedno oznámenie za náhradu o škodu. Takže nevylučujem, že sa to na mňa zvalí tak, že nebudem vládať to na chrbte držať, preto sa pýtam.
Zvukový záznam z odpočúvania vyhotovený Slovenskou informačnou službou. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Poprosím pánov technikov, aby nastavili techniku.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Skôr, ako by sme pokračovali, dovoľte ešte, aby som uviedol niektoré veci, že, vážení poslanci SMER-u, špeciálne, neviem, či si to medzitým pán minister pozrel, ale ste schválili v zákone o azyle to, absurditu par excellence podľa mňa, o ktorej pán minister ani nevedel, že tento štát bude, môže poskytnúť investičnú pomoc niekomu, kto síce zamestná tristo ľudí, dajme tomu, ale môžu to byť ľudia z tretích krajín. Vy zvážte, že či to je v poriadku.
Čo sa týka samotnej Gorily, poviem tak, že je to prekvapenie, lebo genéza Gorily je v inom. Genéza Gorily, je tu tretia správa a ja si pamätám veľmi dobre, že som bol teda ten, kto navrhoval. A som bol aj prekvapený v tej eufórii, že prešla, hej, že prešiel ten návrh, prešiel prvý návrh, prešiel druhý návrh, teraz máme tretí návrh. A výnimočne sa musím čiastočne stotožniť s niekým, kto tu predo mnou rozprával, že tá nálada je mimoriadne ponurá a to očakávanie, alebo tá, aj možno nieže eufória, ale také to očakávanie je už ďaleko ta-tam. Už hovoríme len o útrpnom konci a útrpnom ukončení a takom akože pochovaní celého tohto príbehu a prípadu. A už nech to skončí, však vieme, že aj tak sa nič nedeje. Čiže otvorene priznávam, že vzhľadom na ten prekvapivý úskok, tú lesť pána predsedu, lebo som sa trikrát márne dobýjal, že nech zaradí, na troch schôdzach, myslím, som hovoril, že nech zaradí správu Gorila, tak bolo odignorované. A dneska prekvapivo teda zaradil s dvojhodinovým opozdením Gorilu. Tak mi to príde až také smiešne, že či to teda bolo zmyslom, alebo nie. Nejdem to vyhodnocovať. Nuž je to tak. Nuž pravdou je, že som sa pripravoval na iné skvostné návrhy, ktoré tu dneska, vyzerá, že ešte odznejú, huby a spol, hej. To ešte, proste tam človek ešte šetrí akú-takú energiu, akú má, že aby ľuďom povedal, že čo sme schopní schváliť, ako teda tento parlament. Ale nie ja. Ja s tým nič nemám. Ja si len plním svoju povinnosť, že to poviem.
Je aj to takým veľkým paradoxom, že bez hanby, bez teda pomaly akejkoľvek hanby je táto správa predložená, neviem, či s troj- alebo štvormesačným opozdením od výboru. Vždycky to bolo tak, že bola správa vo výbore, potom išla do pléna. Tretia správa bola vo výbore, prekvapivo neprešla. Neprešiel môj návrh, aby bola vypracovaná štvrtá správa. Pán minister povedal stop, že už to niekoho nebaví. Čiže vo výbore neprešiel návrh, aby bola ďalšia správa. Čo pán predseda vyhodnotil tak, že už ani v pléne nemusí byť. Som rád, že to pochopil nakoniec, že je v pléne. Lebo tá tretia správa, aby sme nestratili niť, tá tretia správa dnes odznela. Ale má, neviem, či troj-, či štvormesačné opozdenie. Ale to tu nevadí, lebo my tu budeme mať dneska ďalší bod, že predikcia vývoja verejných financií v roku 2013, či, ktorí neviete, vám poviem, že máme už december 2013, čiže to je až neslušné, hej. Alebo to je taký, prognostici, lacní prognostici, nechcem sa nejakej krajiny dotknúť, že teda idú prognózovať vývoj verejných financií na konci roka. Nuž, ale to je zase, súvisí s niečím úplne iným. S tou aroganciou a tým, čo ste minule tu spáchali, že ste išli domov a chceli ste sa vyhnúť zápche, tak ste všetko poodkladali, aj správy. Aj predikcie vývoja na rok 2013 máme v decembri 2013. No to je smiešne. Tak jak je svojím spôsobom neslušné a smiešne voči ľuďom a voči verejnosti hovoriť o správe, ktorá tu už mala byť odznená dávno, lebo zastihuje určitý okamih. A treba veľmi, to teda budem korektný, oceniť ten update, ktorý tu pán minister po prednesení správy doplnil. Ale ten rozsah si ani z ďaleka nemyslím, že je postačujúci. Ale zdá sa, že je vymaľované. Je vymaľované a hotovo! A tu už nikoho viacej nič trápiť nebude.
Vážení občania, dovoľte, aby som vám zagratuloval, lebo vy ani neviete, akú máte tú česť. Vy ani neviete, kde žijete. Máte obrovskú česť žiť v krajine, kde sa nič nedeje, kde je všetko, ako má byť, kde vám prezident povie, že za dvadsať rokov sa s korupciou nestretol. Je to naozaj krajina zasnúbená, je to, jak v Biblii sa píše, krajina mlieka a, neviem, a ch...? (Výkriky v sále.) Medu a mlieka, pardon, nevedelo mi to hneď skočiť na rozum. Nuž, žijeme v nej. Tešme sa, buďme radi, že sa nám to podarilo, že máme tu česť. Naozaj, my žijeme v krajine, kde nepoznáme korupciu, kde sa nič nedeje. Tu len jeden nejaký výtržník miesto kompótov si začal pýtať peniaze za to, aby deti nehrali futbal, tak ako majú, alebo či už dospelí, a za to sme ho exemplárne potrestali. To je cťou žiť v takej krajine. A naozaj, ľudia, by som vám teda aj odporúčal do budúcna, držte chrbát stále smelo a prehnutí v tom hlbokom predklone, ako ho máte doteraz. A nech vám na ňom orajú, lebo majú naozaj tú česť, čo sa iným nedožičí a nedopraje, žiť v takej krajine. Všade navôkol sú všelijakí pankharti, darebáci, zbojníci, všade navôkol sa niečo deje, niekoho chytia, len my sme tá krajina, ktorú, ako aj sa hovorilo, že nám nadelili najviac. Je mi cťou žiť v takej krajine a som rád a sa teším.
Ale už tento príbeh, útrpný, končí. Vážení, je naozaj smutnou pravdou, že v takejto krajine vôbec nežijeme. A vyzerá, že nie je ani záujem, aby sme v takej krajine žili. Nie je záujem o to, aby sme urobili nejaký katarzný krok. Viete prečo? Lebo by sa to celé zrútilo. Oni nemôžu z toho systému jedného vybrať. Nemôžu vybrať Malchárka, Bubínkovú, ja neviem, to je úplne jedno, nemôžu, lebo celý ten systém sa zrúti. My nemôžme mať Alexandrovský uzol, že začneme. Nemôžme, lebo sa to celé zrúti. Čiže v tom zahnívaní a v tom marasmení a v tom –  ja na teba, ty na mňa a iba trošku štekaj a iba trošku hryzni, nech to nebolí –  ideme pokračovať bez štipky hanby ďalej.
Táto epizóda s nejakou Gorilou na chvíľku vyrušila, ale v zásade sa nič nedeje. Otázka stojí, že či sú ľudia s týmto uzrozumení, či toto si myslia, že je správne. Nebudem patetický tu s nejakými rečami. Načo?! Prosím vás, ak je to teda tak, že už štvrtá správa nebude. Ináč nezaznel dôvod prečo. Lebo keď boli tri, nechápem, prečo by nemohla byť štvrtá. Na výbore nezaznel dôvod, že prečo. Na výbore len môj návrh neprešiel. To je celé. Dôvod neexistuje. Kto chce, nech si ho doplní, aký chce, je to úplne jedno. Keď už štvrtá nebude, bolo by dobré to skončiť naozaj s takou, s takou výpravnosťou, aby sme si to zapamätali. Veľmi rád by som to pre vás urobil.
Za prvé, údajne by som sa tu ako podľa slov ministra vystavoval nejakému riešeniu. Ale druhé, čo chcem povedať. Nie som ochotný za to zaplatiť ani euro. Nie som. Nie som ochotný. A to teraz odkazujem, lebo boli ľudia, ktorí boli ochotní za to zaplatiť obrovské peniaze, a ja nie som ochotný za to zaplatiť ani euro. Ale čestne prehlasujem, že aj keď už nebude štvrtá správa Gorily, nejaký čas, nejaký priestor si nájdem. Ak to niekto pochopí, že to nie je o peniazoch, ale o tom, že táto krajina chce ísť ďalej, tak prehlasujem, že to na tomto mieste pustím. Aj za tú cenu, že by pán minister našiel nejaký paragraf, ktorý by som v ten daný moment porušil.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, budem výnimočne krátky k tejto téme, tejto mršinárskej téme. A je to taká téma, ktorá, viete, vždycky tu vykreuje skvostné príspevky, častokrát. Mohli by sme ju už nejak obísť a ukončiť. Preto by som sa prihováral k návrhu pána Poliačika, ale zdá sa, že zbytočne.
Ale dovoľte vyjadriť určitú obavu z pripravovanej legislatívnej iniciatívy, kde budeme samostatne riešiť zákon o platoch a sudcoch. No, to už si viem predstaviť, ten folklór, čo tu bude a koľko tu bude spasiteľov a koľko tu bude naozaj skvostov. To sa bude potom rámovať, to môže vydať ho ako zborník. Tam, už keď to máte urobiť, tak to, prosím vás, aspoň urobte nejak budúci rok, začiatkom, že nech to nie je čím bližšie k voľbám, lebo čím bližšie k voľbám, tým lepšie skvosty budeme počuť. Čiže to by bolo naozaj dobré, že rýchlo. Ja si skôr myslím, že túto vec treba vzhľadom na citlivosť a takú senzitivitu riešiť možno výnimočne. A to nedávam návrh, len, len chcem dávať, že z taktického hľadiska ináč, hej, či už možno pomaly nepriamou novelou pri nejakom úplne inom zákone, lebo pokiaľ z toho urobíte tému, tak uvidíte, koľko tu vyštartuje múdrych.
Pán minister, ja len ešte takú poznámku si poviem. Tak jak sme sa tu chytili ráno a možno, že keď si to pozriete, tak naozaj, a človek ani nestíha, ani všetko čítať, hej, čiže všetko nestihne prečítať. A je to dobré, že si to ľudia uvedomujú, že majú iba určitú mentálnu kapacitu, aj časovú kapacitu. A preto sa venujú niečomu a snažia sa tomu venovať poriadne. A toto, čo tu máme, týchto, fenomén robokopov, ktorí tu sú, tak naozaj tu sú. Sú aj medzi nami, teda keď by som pasoval, že som tam, kde som, v opozícii, ale aj medzi vami. A veľmi necitlivo. A tu vás musím, na rozdiel od raňajška, kde sme, teda nečítate, pochváliť, že vy ste boli myslím prvý, ak nie jediný, kto si toto uvedomil a vy ste sa vzdali poslaneckého mandátu za poslanca v meste, hej, čo naozaj treba oceniť. Koľkí z vás by ste sa držali zubami-nechtami, že by ste mali až hánky sčervenené, zbelené, hej, z toho, jak tam niekto visí. Čiže to treba oceniť, túto určitú veľkorysosť, že naozaj ste toho boli schopný. Jedným dychom dodávam, že je to výnimočný prípad.
Skončím s tým, že aj ja sa stotožňujem s veľa povedaným, ale nie akcentovaním toho mršinárstva v tom, že 343 euro alebo koľko euro. Nuž, niekoľko euro áno, ale, viete, to sú naozaj veľmi citlivé, veľmi citlivo k tomu treba pristupovať. A treba pristupovať aj k tomu voleniu a voleniu zodpovedne.
A potom neviem, čo pomáha alebo nepomáha, tak len taký apel spravím, že ja mám východniarov rád, dokonca tam mám veľa rodiny, hej, na východe, ale dovoľte mi povedať, východňare, ja teraz neviem, či to dobre poviem tým prízvukom, ja akcenty moc neovládam, ja mám oravský, ale že: Ta, východňare, ta ste šalene načisto?! Že, viete, zvolili, znova zvolili za poslanca toho Košického samosprávneho kraja pána Buriana. Hej, že to je vec, ktorá je podľa mňa, treba to povedať tým ľuďom, hej, treba to korektne povedať, že takéto veci sa stávajú. A potom vlastne aj tí voliči preberajú zodpovednosť, že po, vedomí si toho všetkého, vedomí si určitých skutočností, ktoré, ja budem čakať odpoveď na moju interpeláciu, že či preberá premiér politickú zodpovednosť za nomináciu pána Buriana, vedomí si životného osudu pána Horvátha, invalidného dôchodcu, po všetkých týchto skúsenostiach, napriek tomu, vidíte, že pán Burian je znova poslancom Košického samosprávneho kraja. Nuž, dovoľte vyjadriť určité počudovanie nad touto skutočnosťou. A verím, že sa to východniarov nedotklo a nevolili ho všetci. Ale tí, čo ho volili, skúste zvážiť do budúcna, že či toto je, lebo aj toto je určitým filtrom, hej, že senzitívne vyhodnocujete určité skutočnosti, i keď sa vám to takto podsúva. A naozaj tých robokopov tu máme čoraz viac a bude ich čoraz viac, lebo tá situácia bude lákať.
A tu už len drobnú poznámku poviem. Keď už sme vytvorili ďalšieho, to znamená máme šéfa VÚC-ky, máme poslanca Národnej rady a ešte dokonca predseda výboru pre obranu a bezpečnosť, a to si dovolím tvrdiť, že je mimoriadne dôležitý výbor, že či už náhodou nemáte nejakú kádrovú rezervu, pán minister, tiež teda na tej úrovni submisívneho vášho delegáta, ktorý by to zvládol, aby to tak neklalo oči. Lebo naozaj tá trojjedinosť, tá je v biblii, hej? A tu, čo vy si osobujete, že naozaj nie je celkom namieste. Čiže si dovolím upozorniť, že vyjadrujem vážnu pochybnosť, či pán Baška zvládne okrem funkcie župana, poslanca, ešte aj šéfa výboru pre obranu a bezpečnosť. Verím, že SMER je natoľko integrovaná strana, že nájde niekoho, kto by túto funkciu mohol zvládnuť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v tejto komornej atmosfére zopár postrehov k predloženým, nie jednému, ale viacerým návrhom k zmene zákona.
Drobnú uštipačnú poznámku si predsa len neodpustím na začiatok. Hovorí sa, že to je aj takým výrazom tej kultúry, že keď sú vládne návrhy, tak sú tu aspoň poslanci SMER-u, ale vidíte, že už ani to sa nedodržiava. Čiže tá komorná atmosféra je už úplne komorná, čiže už ani vládni nechodia na ministrov. A už ani Hurej tu není. No tak to už je, naozaj ide, ide zle.
K tomuto návrhu dovoľte povedať nasledovné, že sa predstavuje ako návrh o azyle. Však už koho by zaujímal azyl a osudy nejakých uprchlíkov? Ale treba povedať, že on sa dotýka – v rámci tohto otvárame 4 alebo 5 ďalších zákonov? – o pobyte cudzincov, o nelegálnej práci, čiastočne by som povedal, že sprostredkovane o investičnej pomoci a neviem čom všetkom, preto je dobré k nemu si niečo povedať a skúsim povedať.
Ešte skôr, ako poviem, pán minister, neviem, či sa niečo zmení, alebo nie, ale to som bol nieže poverený, ale to mi hovorili viacerí ľudia, ktorí tu v tejto našej krajine žijú a prišli sem nie s batôžkom smoly, ale prišli sem naozaj ako aj ľudia, ktorých by sme si mali ceniť, a tie nedôstojné podmienky toho, ja neviem, kde to tam sa chodí niekde do tej Petržalky, do tej unimobunky. Že či aspoň záchod tam pribudol? Lebo to bolo naozaj, že to je taký, tá vstupná brána do krajiny, alebo ľudia, čo prídu do kontaktu s niečím, akože to, čo už robíte, tie, ESO a vôbec, vôbec tie miesta prvého kontaktu, tak na tom plus-mínus trošku záleží. Či by ste aspoň záchod tým ľuďom tam nemohli dať, že keď tam už čakajú toľké časy. To som teda tlmočil.
A teraz k samotnému návrhu zákona. Dovoľte uviesť jednu vec, že zákon hovorí o tom, aj definuje v tej, z tej 95-ky niektoré základné pojmy a my si ich potom transponujeme ku nám, aby v tom bolo jasno. Žiaľ, vzhľadom na aktuálny vývoj situácie v našej krajine, neviem teda, že aký bude ďalší legislatívny postup. Ja sa teraz skúsim spýtať pána Ševčoviča na to, ale Európska únia neráta s tým, že by mohli nastať situácie, ktoré by postihoval azylový zákon aj vo vnútri členských krajín. Lebo hovorí, že utečenci. A ani nieže utečenci, to ten náš prípad zatiaľ nebude, že niekto by tu bol prenasledovaný, ale môžme hovoriť o osobe oprávnenej na doplnkovú ochranu, hej, že teda hrozí nejaké bezprávie a neviem čo. A hovorí, že sú to príslušníci tretích krajín. No ale ja si myslím, že vzhľadom na aktuálnu situáciu, ktorá tu je, tak neviem, akým spôsobom je možné prípadne našim občanom, ktorí sú tu, a tých prípadov bude čoraz viac, vystavení častokrát k takémuto konaniu, ako sa kde chrániť.
Poviem prípad pána Horvátha. Pán Horváth je invalidný dôchodca, ktorý nemá nohu. Má 180-eurový dôchodok. Požičal si, chudák, na hrnce 800 euro alebo 900, splatil ich. (Reakcia predkladateľa: K veci.) To je k veci, to poviem, to je k veci. A bezprávím je to, že tomuto človeku vyvoláva firma vášho štátneho tajomníka. (Ruch a reakcie v sále.) Áno, vyvoláva firma jeho štátneho tajomníka, obťažuje ho, vyhráža, vyhráža sa policajtami, ja neviem čím. Ten človek fejsuje, je fejsovaný, konfrontovaný s bezprávím. V tejto krajine ste umožnili, čo ste umožnili, ľudia tu sú konfrontovaní s bezprávím. To je drobná poznámka a verím, že to budeme riešiť.
K ďalším ustanoveniam dovoľte uviesť, pán minister, že tento zákon mení aj, to by jeden nepovedal, ale o tom ešte bude reč. Ja aj interpelujem vášho premiéra, že či preberá politickú zodpovednosť za nomináciu pána Buriana za štátneho tajomníka. Viete, ako my môžme odpovedať na listy Európskej komisie, keď my sme človeka, ktorý to spôsobil, alebo jeden z tých, vo finančnom výbore, cez zákony, ktoré vytvoril, to, čo vytvoril, čo Európska komisia nám vyčíta, ako my môžme s tým pracovať? No to je celé pomýlené.
Otvárate, pán minister, zákon o službách zamestnanosti. A to je dôležité povedať a to som si čiastočne pripravil, ale nevylučujem, že sa môžem mýliť. Predpokladám, že máte odbornú prípravu a odborných pracovníkov. Tam môžte ma vyviesť z omylu, prípadne vy ma hneď môžte vyviesť z omylu. A aby ste mi odpovedali na niektoré otázky, že či je toto správne. Výrazným spôsobom sa zjednodušuje pobyt alebo udelenie pobytu pre občanov tretích krajín. Ja s tým v zásade až taký problém nemám, ale chcem upozorniť na niektoré alogizmy alebo niektoré veci, ktoré vôbec nesedia, a nevidím v nich zmysel. Nevidím zmysel v tom, že keď niekto dostane investičnú pomoc, tak ten, ktorý ju dostane, má právo zamestnať úplne zjednodušením a najjednoduchším spôsobom občanov tretích krajín. A tu by som teda poprosil o vysvetlenie, lebo tomu nerozumiem. Ak niekto dostane investičnú pomoc za účelom aj vytvorenia pracovných miest ,a zákon o investičnej pomoci nedefinuje, že ich má vytvoriť občanom Slovenskej republiky, lebo to možno ani nemôže, ale prečo potom my upravujeme imigračnú politiku takým spôsobom, že teoreticky ten, kto dostal tú investičnú pomoc, si tam kľudne môže doviesť 300 Indov alebo Pakistancov? Budú dostávať investičnú pomoc a odborári budú s dlhým nosom na to pozerať. A keď to neurobí, tak aspoň tým odborárom môže tým vyhrážať.
Pokúsim sa to rozviesť. Neviem, či vôbec prešiel tento zákon tripartitou. Či bol. (Reakcia predkladateľa.) Vidíte, pán minister mi ukazuje, že mi haraší, že nebol. Ja viem presne, o čom rozprávam. Čiže nebol. A to je presne výrazom toho, ako tu pracujeme. Tento zákon má úplne, úplne jasne, že mal byť na tripartite. Lebo sa odborárov enormným spôsobom dotýka. Tomuto nerozumiem, že ako trebárs... Odborári o tomto vedeli? Vedia odborári o tom, že čo tu je, že sa ich to bytostne dotýka? Nevedia. Budú tu predstavovať ako víťazstvo to, čo tu doniesol pán Richter, úplnú, prepytujem, úplnú hlúposť, a nevedia, že medzitým prechádza do, už je to v druhom čítaní, návrh zákona, ktorý, keď sa to nerealizuje, tak minimálne ich to oslabí v tom, v tej vyjednávacej pozícií, lebo to môže takto dopadnúť. To nielenže to, to môže dopadnúť aj ináč. Len aby sme vedeli teda, o čom hovoríme. Ono to je relatívne zložité, fakt, aj na vysvetlenie, aj vôbec na pochopenie, aj v tej súvislosti.
Zjednodušene, zjednodušene, keď to fakt trošku zjednoduším, tak môže nastať tá situácia, ktorú som povedal, to znamená, že niekto, kto dostane investičnú pomoc, tak si sem navozí občanov tretích krajín a bude zamestnávať ich. Bez povolenia, bez... (Reakcia predkladateľa.) Áno, v tých ustanoveniach dokonca vám už ani nevošli, už sú tam na a), f), čo znamená, že už máte aj x) a máte dokonca a), f), že kategórie toho, že kto môže prísť bez povolenia, bez, že sa nevyžaduje to ustanovenie o voľnom pracovnom... To, ten obštrukčný proces, kde vlastne si štát... (Reakcia predkladateľa.) Ja tomu rozumiem, pán minister, prosím vás, však na to kľudne vystúpte v rozprave, môžte to povedať. (Reakcia predkladateľa.) My zjednodušujeme postup pre občanov tretích krajín, to je jedno, či azylantov, tam sú iné, tam sú aj členovia diplomatického zboru, pán minister. Aj oni sú emigranti? (Reakcia predkladateľa: Ale to je azylový zákon!) No, a vy viete, že novelizujete zákon o službách zamestnancov? (Reakcia predkladateľa: Azylovým zákonom.) A viete, v čom ho znovelizujete? Viete, že ho novelizujete v ustanoveniach § 22, 23? Viete, že... A vidíte, neviete! V tom je problém. (Reakcia predkladateľa. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán minister, pán minister, prosím vás, zdržte sa týchto poznámok. (Rozhorčená reakcia predkladateľa.) Pán poslanec vystupuje k návrhu novely zákona. Vy budete mať slovo, keď sa prihlásite a vystúpite a môžte odpovedať aj reagovať.
Pokračujte, nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Len pre istotu, vážení. (Rečník s pobavením dvíha podklady z rečníckeho pultu.) Toto je celá, čo ste doniesli, normálne som si vytlačil z internetu, pán minister, to je to, čo predkladáte, to je, o tom hovorím. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tak, pán predsedajúci, bol by som rád, keby tu pán minister nevykrikoval.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ak chcete dialogicky osobne, osobitne, nech sa páči, tam na káve. Ale pokračujte vo vystúpení, dokončte vystúpenie a potom bude reagovať pán minister.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, tak vyjadrujem určitú pochybnosť, či vôbec vie, že o čom tu rozprávame. (Reakcia predkladateľa.) Ale môžeš tu pre, pre, sú tu ľudia, ktorí sú tu 20 rokov. Ja tomu rozumiem, ale, prosím vás, čl. 2 zákona hovorí, že meníte zákon o službách v zamestnanosti. Rozumiete? A o tom hovorím, pán minister! Hovorím, že v ktorých ustanoveniach ho meníte. To znamená, výrazne zjednodušujete postup zamestnávania občanov tretích krajín. Nie azylantov, nie imigrantov, občanov tretích krajín, Indov, Pakistancov, neviem koho, príklad, ale aj Američanov, aj oni sú v tomto, prísne vzaté, občania tretích krajín. Ale povedzte mi, na čo sú dobré tieto ustanovenia, ktoré tu máte?! Máte tu ustanovenia, ktoré hovoria, že teoreticky môže nastať to, keď nemeckí odborári nebudú súhlasiť, aby Turci robili v nemeckých fabrikách, tak ten nemecký Volkswagen nám tých všetkých Turkov môže poslať sem. A slovenskí odborári sa môžu na hlavu postaviť. Preto sa pýtam, či to bolo na tripartite. Preto sa pýtam, či to bolo na tripartite. Ale však citujem z ustanovenia zákona, ktorého "vyslal zamestnávateľ so sídlom v členskom štáte Európskej únie v rámci poskytovania služieb za člena týmto zamestnávateľom". Je to tak. Je to tak.
Robíte aj ďalšiu vec, ktorá, doteraz napríklad, že čo sa menilo, čo bolo existujúce a čo meníte. Doteraz ste mohli, mohol niekto prísť, zjednodušene to poviem, prísť nastaviť nejakú linku, sem mohol prísť na 30 dní. Odteraz sem môže prísť na 90 dní bez akéhokoľvek problému. A asi aj opakovane. Čo to znamená? Že keď doteraz naši ľudia alebo tí zamestnávatelia ich posielali, aby sa naučili robiť na tej linke, tak teraz to nebudú potrebovať. Načo?! Však tí sem môžu prísť, tú linku nastavia. Stále hovoríme nie o nemeckom inžinierovi, nehovoríme o nemeckom inžinierovi, nehovoríme o francúzskom technikovi, hovoríme o občanoch tretích krajín. Čo môže byť určité pre nás ohrozenie z pohľadu ceny práce. Však preto sa pýtam, či to bolo u odborároch. Títo ľudia sem môžu prísť v zmysle tohto ku hocikomu. V inom prípade, iba poskyt..., k firme, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc. To znamená, k hocikomu môžu prísť v úplne zjednodušenom režime na 90 dní, nastavovať linky, poskytovať služby. Nech sa páči, ak je to v poriadku, nech sa páči. Len ja neviem, či to je v poriadku. Dovolím si vyjadriť miernu pochybnosť, či to je v poriadku. Nie som si celkom istý, či rovnaké ustanovenia platia aj iných krajinách, lebo tá deväťdesiatosmička, tá transpozíciadeväťdesiat osmičky nám dáva veľkú možnosť v zásade o tom, akým spôsobom tú imigračnú politiku upravíme, ako si chráni tá-ktorá krajina svoj vnútorný trh práce. Veľkú! Čiže nikto tu nehovorí o útrpnom a že je to Európska komisia. Viem, že tu niektorý génius vie prísť a povedať, že je to Európska komisia, nariadenie. Nie je to nariadenie Európskej komisie, toto určite nie je.
V tom má veľkú vôľu a slobodu tá-ktorá členská krajina si to nastavovať tak, aby si chránila svoj trh práce. Takže ak už nevadí odborárom, že sem môžu prísť nastavovať bez akýchkoľvek povolení a vyhlásení, že či, či je také miesto voľné alebo nie je, na 90 dní, čo je tridsať, tri mesiace bez akéhokoľvek povolenia, opakovane, občania tretích. Keď už ku hocikomu, keď už to nevadí, nech sa páči.
Keď už nevadí, že môže iná krajina, ktorá, iný, iná firma, ktorá má v členskom štáte sídlo a príde sem a pošle si svojich zamestnancov bez akéhokoľvek, trebárs tých 300 Turkov do Volkswagenu do Devínskej, keď už to nevadí, nech sa páči. Len mi, prosím vás pekne, niekto povedzte, v čom je logika, že niekto dostane investičnú pomoc? A v tom, že má investičnú pomoc, tak sa dostáva do ustanovení o službách zamestnanosti, kde sa mu vychádza v ústrety v tom, že tí, ktorí pre túto firmu alebo v nej poskytujú služby, nastavujú, alebo, alebo tuto ešte, tuto je rozpísané, uskutočňujú montáž, opravárenské práce, nastavenia, neviem, po celej dobe. A to je tá zmena, pán minister, to mi povedzte, cui prodest, keď doteraz to bolo ináč formulované, nebolo to takto a kopu nových ustanovení ste doplnili, tak povedzte mi, prečo niekomu stálo za to, že do tohto ustanovenia, ktoré čiastočne bolo aj v starom existujúcom zákone, niekto doplnil, a to "počas celého obdobia, na ktoré bolo rozhodnutie o investičnej pomoci vydané".
Čo to znamená? Ak teraz by prišli do fabriky, na ktorú niekto vybral alebo dostal investičnú pomoc na nejaké obdobie, pracovníci iných krajín, tretích krajín, tak teoreticky niekto mohol namietať, že to je problém, odborári sa mohli, teraz nie. Teraz ste to už exaktne uviedli, že to je na celé obdobie, na ktoré bola poskytnutá investičná pomoc. No, dobre, tak ja tomu nerozumiem. Neviem čo, tak sa pýtam. Však to sa ešte môžem. Povedzte mi, prosím vás, niekto pekne, v čom je zmysel toho ustanovenia, že to takto vycizelo. Ja tomu nerozumiem. Rozumiem tomu, že sa máme čiastočne otvoriť svetu, že máme sem vysokokvalifikované, tomu všetkému rozumiem. Tam sú aj ustanovenia, ktoré hovoria o špeciálnom režime pre vysokokvalifikované. Tam sú. Tomu všetkému rozumiem. Len nerozumiem týmto ustanoveniam, ktorými si, keď už sa to nestane, že by sem, trebárs to takto dopadlo, že ten, kto vyberie investičnú pomoc vo Vranove nad Topľou, tak tam nebudú robiť Vranovčania, lebo nemusia, a budú tam robiť Indovia alebo Pakistanci, a odborári sa budú teda ťukať na čelo, ale bude to teoreticky možné podľa tohto zákona. Nerozumiem tomu. Naozaj tomuto nerozumiem, že v spojitosti s tou investičnou pomocou to tam je dodané. Ja nie som, ja som možno posledný z tých, ktorý by hovoril, že sa máme zatvoriť, alebo že... Nie! Veď ja som dlhé roky prežil tam, kde som prežil. Ja s tým nemám nejaký problém, len nechápem logiku toho. Tomu nechápem. Na to sa pýtam, pán minister. Možno máte na to vysvetlenie, ale ťažko sa mi hľadá. Môžete vzdychať, koľko chcete. Ja vám, len poprosím o odpoveď, že... Lebo je existujúce platné a tam sa výrazne, výrazne, výrazným spôsobom menia tie nastavenia. A z tých nových som vám to teda hovoril, že sa mení z tridsať dní na deväťdesiat dní bez akéhokoľvek povolenia, dopĺňa sa tam ustanovenie, teraz véčko, to znamená ten, tí nemeckí Turci vo Volkswagene, keď to takto zjednoduším, a dopĺňate ustanovenie po dobu celej poskytnutej investičnej pomoci. Aby bolo jasné. Preto sa čudujem. Ja mám aj rešpekt voči odborárom, aj pánovi Machynovi špeciálne. Ale ja sa, som zvedavý, že či on o tomto vie. Že mu môžu hroziť, keď on povie, že chcú otvoriť nejakú diskusiu, tak povie: pozrite sa, ako môžte otvárať diskusiu, akú chcete, my tu podľa nového zákona o službách zamestnanosti a všetkých tých iných, o pobyte cudzincov a neviem čoho, sem môžme navoziť Indov, Pakistancov a vy si môžte. No, je to tak. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán minister vám odpovie, keď skončíte.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
To som považoval za potrebné ľuďom povedať. Lebo v tejto kategórii to znamená, v tej kategórii, o ktorej som hovoril, je ustanovenie, že prečo je to dôležité, že, že aj v tejto kategórii, v tých, čo som spomínal. Okrem iného tam sú aj iné, tam sú aj logické veci, tie, čo som hovoril diplomaticky, študenti, to všetko, v poriadku, nikto nespochybňuje, sa už nevyžaduje žiadne potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. To znamená to, čím si chráni ten-ktorý štát svoj trh práce. Nuž už ani o vysokokvalifikovanej, áno, ani o možnosti, ani povolenie na zamestnanie, už sa proste nevyžaduje nič. Čiže vcelku, zjednoduším, je to jednoduché. To sa pýtam, či je to v poriadku celé. Nemusíme to brať osobne, pán minister. Keby sme to brali osobne, tak by som toho mal viac. Ale pre túto chvíľu ma toto zaujíma, že načo je toto dobré.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátku poznámku, že oceňujem, pani predsedajúca, že konečne si začínate plniť svoju povinnosť z pohľadu nejakých situácií, ktoré tu nastávajú. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja mám tieto piatky rád, však sa tu vytvorí taká špeciálna atmosféra. Keď som dnes ráno prišiel, som sa zľakol, že ide zákon o psoch, lebo toľko bolo na tabuli ľudí, že som myslel, že to je zákon o psoch, lebo to chcem upozorniť na jednu takú tragédiu, že keď je zákon o psoch, tak nestačí jedna tabuľa, ale častokrát, keď idú zákony, ktoré sa dotýkajú, bytostne dotýkajú tisícov a dokonca státisícov ľudí, tak ste schopní odísť. Keď som ja predkladal zákon o znížení exekučných poplatkov, tak ste išli domov, ste odhlasovali, že idete domov, lebo ste sa chceli vyhnúť štvrtkovej zápche a v stredu o tretej ste šli domov, napriek tomu, že nikoho tento nejaký rozmer nenapadol. Aj to je dokladom toho, že jak si tu my žijeme. Takže som, teda nebol to zákon o psoch, bol to zákon, ktorý sa teda, pán Kollár to dobre povedal, je z pohľadu týchto ekonomických alebo takýchto druhý najdôležitejší. A to si dovolím byť mierne, ale budem, už sa učím aj ja, mierne iba k našim radom, hej?
Čiže naši znova začali hrdinský boj na túto tému a hrdinský boj skončil hlasovaním a celá hrdinská obrana, vytvorenie valu skončilo hlasovaním o jedenástej a už nemal kto bojovať. To je jak, keď niekto bránil Moskvu, že dajme tomu, že keby to vedeli, že teda o dvanástej už v piatok sa nebráni, no tak všetci napadnú tú Moskvu v piatok o dvanástej. A dobijú ju traja. Viete, že toto je naozaj výrazom, nerád to hovorím, ale ono je pravda, pravdu si treba povedať. Možno zapôsobí tak profylakticky, či jak sa to povie, do budúcna. Naozaj je to pravdou, že celý hrdinský boj, celá plná tabuľa bojovníkov za niečo, poviem približne za čo, skončila úderom dvanástej hodiny. Ako malebné, už nebolo treba ďalej bojovať.
Je to, vážení kolegovia, fakt zlé a poviem si aj v iných príležitostiach , že nie toto je cesta. Toto určite nie je cesta. Ako trebárs ich poraziť, ale aj keby ste ich vy nechceli poraziť, ako im dať opozíciu, skutočnú opozíciu. Prosím vás, aj keby to boli svätí Františkovia od jedného, od prvého po posledného, tak aj tak potrebujú opozíciu. Všetci vieme, že nie sú svätí Františkovia od prvého do posledného, tak potrebujú skutočnú opozíciu. Ja naozaj niekedy žasnem, že jak niektoré veci politicky vyhodnocujeme. Ráno tu bolo X bojovníkov proti licenciám, už nie sú. Ja si hovorím, táto téma si zaslúžila, zaslúžila vyjadrenia, ale vyjadrenia, ktoré napríklad oceňujem, vyjadrenia pána Kollára, trebárs aj čiastočne pána Švejnu, ale odzneli tu aj príspevky, ktoré boli presne v tom klišé, ktoré tu dlhé roky to už dekádne tu ťaháme. Dekádne keci, keci, keci, keci, dekádne keci, ktoré tu už počúvame, ktorých už si nikto ani nič nesľubuje, len povinná jazda. Odzneli, zapichnuté, všetci vieme, že úplne zbytočné.
To mi je ľúto. Tá téma si zaslúžila primeranú pozornosť, ale sú témy, ktoré si zaslúžia radovo inú pozornosť a tam je to zaujímavé, že ja sa napríklad u niekotrých ľudí neviem dobyť jedného podpisu na témy, pod témy, ktoré skutočne trápia státisíce ľudí a to si musím povedať túto výtku. Tu budú recyklovať reči o neviem čom všetkom, ale k téme, čo skutočne trápi ľudí, trebárs exekúcie, úžernícke spoločnosti, je problém, vyzerá, že je problém, ale vyzerá, že možno nebude problém, sám som zvedavý, komu na čom záleží, či sme schopní pripraviť pre ľudí svetielko nádeje pred Vianocami, že im povieme, že ideme sa tomu venovať. Sám som na to zvedavý, ako to dopadne.
Ak by sme, opozícia, venovali primeranú pozornosť, tak si to rozdelíme, že určitej oblasti venujeme takúto pozornosť, tak do tretiny, väčšej polky tabule a niektorej téme venujeme pozornosť cez tri tabule. Dám na zváženie, že ktoré témy sú aké. Ja nebudem v tábore recyklovaných kecí, ktoré tu zazneli a ja budem v tom tábore, ktorý napríklad naznačil aj pán Zsolt Simon, že nejakého vyhodnocovania toho zámeru, ktorý nevznikol z plezíru.
Pán minister, to ešte ako poznámku si poviem, neboli ste minule u nás na výbore, údajne ste boli v Ázií hľadať peniaze, čiže pán minister hľadá peniaze, kde sa len dá. Tu už len si dovolím malú poznámku, pamätám si roky rokúce dozadu, keď som niekde, teda sa začínal pohybovať, tak z Ázie a z Číny hľadali peniaze u nás, no vidíte, ako sa to celé svičlo, čo? Takže a vyzerá to, že to bude na dlho. Ono to s veľa vecami súvisí.
Takže čiže pán minister hľadá peniaze, kde sa len dá, to treba uznať. Otázka, čiže to bol asi popud hej, to bol asi popud. A teraz poďme ho korigovať v tom, že či zrovna to je to, to, čo sme si mysleli a či je to ten dobrý nástroj. U tohto pána ministra nemám celkom pocit, že je tak klapkovitý, ako niektorí z vašich, že možno by, by vypočul argumenty, ktoré by stáli za zamyslenie a jeden z tých argumentov tu bol od pána Zsolta Simona a ten argument ja, ja nemám k nemu ďaleko, dokonca som k nemu veľmi blízko. Určite tu nebudem spievať o poškodení a zrútení a znemožnení podnikateľského systému a neviem, všetkého, toto naozaj už vynechajme.
Hovorme o tom, že sú určité, aj vy ste ich aj pomenovali a dokonca aj v číslach vyjadrili určité skutočnosti, ktorým je sa načim venovať, ale naozaj, aby sme s tou vaničkou nevyliali aj dieťa, tak je možno na mieste analyzovať, a tu už použijem slová pána Kollára, systém práce, nie kolektívnej, ale toho kladiva, ale toho jemnejšieho chirurgického. Nuž keby to nemal byť ten skalpel, tak aspoň taký nožík, ktorý vyrezáva, obrezáva, že naozaj to nezasiahne. Čiže k tomu by som sa ja prihováral a tam si myslím, že týmto smerom cesta vedie, čiže možno na sklamanie niektorých bardov poviem, že nie, nebudem tu spievať tú pesničku, ktorá je obohratá platňa. A už škrípa, vrzgá, tak že to počuť neviem kde, hej?
Budeme hovoriť, mali by sme hovoriť o tom, že je treba sa tomu venovať. A treba sa tomu venovať so širším obzorom, pre túto chvíľu vyhodnocujem, naozaj ako jedna z ciest, ktorá by mohla k tomu viesť, návrh pána Zsolta Simona.
Pán minister, ešte takú poznámku si dovolím, že keď naháňate peniaze, kde sa dá a to zase s tým súvisí aj tá večná téma. Ja znova poviem, znova ku nám, že znova my dopadneme tak, ako tu zvykneme dopadnúť. Viete, že sa otvorí nejaké téma, otvorí sa veľká téma šmejdov, alebo neviem čoho. My tu ju, trebárs niektorí z nás ju otvoria, alebo sa otvorí a vy si to tak vypočujete, potom niekto vrazí tuná vašim pikolíkom do ruky hotové návrhy. Tí to tu s veľkou slávou predstavia a oni zapichujú vlajku víťazstva, jak oni vyriešili, hej, celý ten problém. V konečnom dôsledku, ja som v tomto pragmatický, keby to aj tak skončilo, že aj celý obrovský, obrovský, obrovský problém exekúcii a úžerníckych nebankoviek, ktoré tu na trhu pôsobia, vyrieši sa takýmto spôsobom, to znamená, že niektorí z vašich tu v januári alebo vo februári dojdú a budete veľkú slávu spievať, ako ste to vyriešili, tak by som poprosil pre túto chvíľu, že aspoň väčšiu hĺbku dajte tomu. Keď už to neskončí tak, že my budeme schopní sa zjednotiť a povedať z taktického hľadiska, že nieže SMER to vyriešil, čo koniec koncov to, čo spôsobil cez Buriana, cez finančný výbor, cez zákon o spotrebiteľských úveroch, ale že my, ako opozícia sme boli tak schopní, že sme na tú tému tak silno upozornili rôznymi formami, ktoré nám aj ústava a rokovací poriadok dovoľuje, že sme SMER k tomu, prepytujem za výraz, dokopali. Už to, jak jednoduchšie to mám povedať? Už to hovorím takto jednoducho. Neviem, dávam na zváženie hlavne ĽP - Ľudovej platforme.
Aj keby to teda skončilo tak, že s tým tí vaši dôjdu, tak prosím vás, pán minister, že tú väčšiu hĺbku, lebo doteraz, aj keď ste prišli akože vyriešiť šmejdov, to ste doniesli na úrovni lacnej poľskej kozmetiky, aby sa to v zásade nikoho nedotklo, len aby tá tlačová správa vybehla taká, že ste pomohli. Ten pes zakopaný, to, že ničí sa táto spoločnosť cez exekúcie a úžerníctvo, je v tom, že tu sa pôsobí, ako sa pôsobí a že sa vytvára, tie legislatívne nástroje to dovoľujú a dokonca vytvorili už, nie je to ešte triumvirát, ale je to taký duál medzi úžerníkmi, exekútormi, treba to tam priškrtiť v tej DNA.
Ale ešte pri tej príležitosti vám poviem jednu vec, keď už naháňate, ak existuje kvalifikovaný odhad sumy, ktorá ročne prechádza cez exekútorské úrady niekde na úrovni 50 mil. eur. Keď už štát povedal, že aj z bedáka, ktorého ošálili na hrncoch a ktorého úžerníci nechali, spadnúť mu zmluvu a vytrieskajú trikrát z neho, ako si požičal a keď ešte aj štát povedal, že z toho celého dealu chce mať 20 % DPH, lebo tá babka, chúďa, si to DPH neodráta, ona si ho nemá kde započítať, ona nie je platca DPH, čiže už keď štát povedal, že ešte z toho chce mať 20 % DPH, tak by ma pre túto chvíľu sakramentsky zaujímalo, koľko týchto 300, alebo koľko ich je, exekútorov, toho DPH pre vás odviedli. Keď už ste si to všetci takto zladili, že aj štát chce na tomto profitovať, že z tej biedy vytlčieme ešte aj tú DPH, keď už nepríde sem niekto s tým, že DPH pre fyzické osoby, ktoré si ju nemôžu započítať, uznajú, že nie je potrebné vytrieskať. Tak, keď ju trieskate z tých ľudí, naozaj by to stálo za to. Lebo ja si nemyslím, že exekučné úrady sú tie typy, že by, no ale nevylučujem, že niektoré možno, možno vám vykážu aj nadmerný odpočet, ale oni, viete, tie telefóny a kancelársky papier, oni by mali byť veľmi silným platcom DPH. Čiže toto by bola, ak, nevylučujem, že to dám aj vo forme interpelácie, nie na koľko je možné alebo nie je možné tieto informácie, s nimi narábať, ale každopádne pre zdravie našej spoločnosti sú dôležité, ak, lebo môžeme hovoriť, že tá suma je tak zaujímavá pre tento štát, keď už ju vytrieskate, že stojí na nej rozpočet, potom si povedzme, či na tomto má stáť rozpočet alebo má tvoriť. Ak by sme náhodou nezistili, že zrazu ani DPH, ani nič, ale od tých ľudí, od tej babky, od toho chudáka to DPH niekto vytrieskal. Tak to by tiež stálo za to.
Čiže ak by sme mali hľadať, ak by sme mali robiť to, čo máme robiť, to znamená, nie pomáhať tým, ktorí to už nepotrebujú, prosím vás, však viete, čo tu všetko chodí? Pomáhame tým, čo to nepotrebujú, oni už pomaly ani nechcú a my im to, vy im to ešte nosíte. Ja už niekedy tak to preženiem.
A keď by sme sa mali vrátiť k podstate, tak je tu obrovský trh, poviem to takýmito slovami, obrovský potenciál ľudí, ktorí skutočne, ale skutočne potrebujú pomoc a je to našou psou povinnosťou, či už spoločne, či cez hraničné, či cez prierez, len to, prosím vás, už skôr alebo neskôr urobme. Už sú tie niektoré veci neudržateľné. Už to nenakladajte tým ľuďom, že keď sem niekto donesie zákon o znížení exekučných poplatkov, ktorý nie je populistický a ja to v tom inom prípade poviem, ktorý má vecné a dôvodovku sakramentskú, dobre vypracovanú, tak prosím vás, aspoň neodhlasujte, že chcete ísť domov.
Keď budeme, na konci tejto schôdze je môj návrh zákona o novele Občianskeho zákonníka, kde sa definuje nie už v trestnoprávnom kódexe, ale v občianskoprávnom kódexe úžera, čo krajiny na vôkol nás majú, Česi minulý rok zaviedli do nového, tak prosím vás, nepovedzte, že chcete ísť domov. Nepovedzte, že vás to nezaujíma, lebo to zaujíma státisíce ľudí a už sa nebudem tu opakovať, čo už sa stáva mantrou, že potom nám tú vizitku toho, že sa nezaujímame, robí niekto iný, lebo ten povie, že sa to všetko vyrieši. Prosím vás, to je dosť jednoduché. Ja sa pokúsim alebo aj do budúcna sľubujem, skúsim rozprávať jednoduchšie, lebo niekedy mám pocit, že nie celkom v tých súvislostiach to chápeme. Pre túto chvíľu ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi spravodajcovi za vecný príspevok. A naozaj z povedaného vyplýva, že lesníctvu rozumie, čo som ja nespochybnil, že rozumie lesníctvu. To je zákon o ochrane prírody, čo s tým súvisí čiastočne, nie úplne. Pán Martinák, tak hovorte, že ste odbíjali loptičku, teda použili ste taký obštrukčný mechanizmus, že teda ľudia to nemali doštudované, tak ste to povedali tak, že to nestihli doštudovať, alebo ste to naozaj nevedeli, že ten žiadateľ je zaviazaný náhradnou výsadbou. Keď nie je žiadateľom, tak nie je zaviazaný náhradnou výsadbou. Rozumiete? Ešte raz to mám povedať? Však nemusíte žiadať o to, to znamená, sa nestávate ani žiadateľom. Čiže ani nie ste zaviazaný náhradnou výsadbou. Čiže prečo ste hovorili, že v zákone je uvedená náhradná výsadba? Však tam je a aj doteraz bola. Aj doteraz zaväzuje iba tých, kto o to žiada. Ten, kto o to nežiada, nie je tým zaviazaný. To znamená, ak rozširujete okruh tých, čo o to nežiadajú, tak tým ergo zmenšujete aj rozsah náhradnej výsadby, respektíve finančného plnenia. To je celé, čo som tým chcel povedať. Otázka stojí, či ste to nepochopili alebo ste to naschvál tak povedali, aby ste prípadne zmiatli niekoho, kto to pozerá a chce byť ubezpečený, že je to v poriadku. To je celé.

Ďakujem veľmi pekne. Viete, bol by som rád, keby som mohol povedať svoj názor. Keď niekto niečomu nerozumie, ja teda citlivo reagujem. Niekedy za to človek nemôže, že to nevie. Ale potom, keď to nepochopí, tak mu to treba povedať. No ale nechcem to rozvádzať.
Prosím vás pekne, k tej botanickej záhrade dovoľte uviesť, existoval jeden areál, ktorý univerzitu štyristotisíc ešte v starých korunách stál ročne na prevádzke. Potom sa našiel jeden blázon, ktorý povedal, že si to od tej univerzity prenajme za to, čo ju to stojí. Všetci si ťukali na čelo a povedali, ten Hlina je čistý blázon, čistý blázon, že si prenajme 20 hektárov pôdy za 400 tisíc ročne. Povedali, je čistý blázon, áno. Moji ľudia vedľa mňa mi povedali, že som čistý blázon. Ale urobil som tam stredisko, ktoré je viac navštevované ako zoologická záhrada. Viete, čo sa stalo? Vykreoval som armádu zúfalcov, úplných chrapúňov a skiet, ktorým teraz bielia oči, ako toho človeka, ktorý niečo vytvoril a nikomu nepoškodil, nič neukradol, zničiť, presne. A sledujte ten proces, bude zaujímavý. Prosím vás, takto to prebiehalo. Keby sme neboli zobrali tú botanickú záhradu, tam boli záujemcovia, ktorí súťažili o ňu a pýtali sa, či sa tam dá pristáť vrtuľníkom, vám garantujem, že tam by nebola už teraz botanická záhrada, nebol by tam verejný prístup a by tam bolo niečo úplne iné. Teraz je tam botanická záhrada, Univerzita Komenského dostáva tak cca 400 tisíc korún ročne a je tam vstup voľný a chodia tam tisíce a tisíce a tisíce detí, dokonca deti vašich ministrov. A budú tam chodiť stále zadarmo aj napriek tomu, že medzi sebou chováte takúto sketu, ktorá to stále vyťahuje. Stačí to takto alebo ešte raz to mám povedať?

Ja priznávam, že ja to neviem. No tak som sa teraz poučil, že teda sa môže dať návrh na dopracovanie, prepracovanie, to je jedno. Proste dajte to preč, to je celé, a povedzte Jahnátkovi, že nech sem ani nechodí s tou druhou hlúposťou. To mu odkážte, to je celé. Čo ešte chcete počuť? Dobre? Tento návrh dávam. Dobre?
Pozerám, či som niečo nezabudol povedať a čo ešte k tomu povedať. Pokiaľ sa nestiahne tento návrh, pokiaľ vám prejde tento návrh, možnosti sú obmedzené. V rámci týchto možností nevylučujem, že spravíme nejaký protest. Ešte verím, že zo päť ľudí sa nájde, však máte niekoľko ľudí, môže začať omša, tak ja viem, že zopár ľudí sa nájde a môže začať protest, aspoň symbolicky tak zaprotestujeme pred tou budovou v centre, že sa to prijalo. To je celé, to avizujem korektne dopredu, upozorňujem, že to urobíme.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto skvostnému návrhu z dielne strany SMER. A je znova na úrovni symbolického znamenia, že tesne po ňom nasleduje ešte skvostnejší návrh z dielne tiež strany SMER, z poddielne pána Jahnátka. Normálne žasnem. Aj plnil som si, čo som mohol, to znamená, už som informoval aj podpredsedov strany SMER, či vedia, čo je v parlamente, už minule som sa pýtal, čo keď náhodou nevedia, že vedenie strany, predseda alebo podpredsedovia, jednotliví ministri čo sem nosia. Tak dneska som oficiálne informoval dvoch podpredsedov strany SMER, čo je v parlamente. A už teda viac urobiť nemôžem. Pokúsim sa teraz krátko v rozprave to povedať, nie špeciálne ne vás, ale na kolegov. To je diamant, De Beers, ako sa volajú tí s diamantmi. To by žasli. To je KOH-I-NOOR či aký, ten najväčší. Taký ešte nenašli, aký diamant tu o chvíľu predstaví pán Jahnátek.
No, pán minister, k vášmu návrhu. Ja sa pokúsim pracovať iným systémom. Ja sa snažím pracovať systémom. Tu nie vždy nájdem pochopenie, ale nevadí. Ja sa sústredím vzhľadom na rozsah toho, len upozorním, viete, keby som ja takto robil, tak som na nezamestnaneckej. Niekto pripraví návrh zákona a potom prejde cez výbor a v spoločnej správe je veľa, 46 zmien. To v praxi znamená, že sa akože cizelovalo. To znamená, to, čo prišlo, je, ako keby ste si kúpili auto, tak ho niekde ponúkate, tak z toho showroomu ešte teda ho nemôžete zobrať, ale už ho musíte cizelovať. Nie celkom to sedí. Ale čo tým chcem povedať? Je to nekvalita. S tým sa tu stretávame, naozaj, denne. Čiže to je prvá výčitka. Prinesie sem niekto niečo, 46 novelizačných týchto. Čiže nebudem ich rozoberať, lebo sa to nedá poňať mentálne.
Ja sa sfokusujem na jedno jediné ustanovenie paragrafu. A na tom sa pokúsim povedať ľuďom, ktorí to pozerajú a ktorých prípadne to zaujíma, v akej krajine žijeme, lebo ja už tomu nerozumiem, priznám sa. Údajne rozumiem jadrovým ponorkám. Priznám sa, je to možné, že som narazil na to prvýkrát a začnem tomu hneď rozumieť na rozdiel tuná od kolegu, ktorý zase mi to vytkol, že rozumiem všetkému. Viete, pán spravodajca, dovolím si tvrdiť, ale neberte to v zlom, vy, predpokladám, som protivný, v zmysle už povedaného asi nerozumiete ničomu. A určite nerozumiete tomuto zákonu. A to je znova ďalšia výčitka. Už, dobre, nevrátim sa k tomu, že je zvláštne, že SMER si postaví spravodajcu k zákonu o ochrane prírody pána lesníka. (Reakcia z pléna.) To je v poriadku, to som ako miernu výčitku minule povedal. Môžeme o tom debatovať. Ale to, že si sem postaví spravodajcu, ktorý ani nevie, čo spravodajcuje, tak to je podľa mňa to, už by sme sa na tom mohli dohodnúť. To by podľa mňa stálo za to už z takej, by som povedal, principiálnej úcty k parlamentu. Teda tu sa niekto strašne pohoršoval, že nejaký rómsky starosta nevedel čítať. Ale tu sú poslanci, ktorí prijímajú zákony, ktoré to ovplyvňujú, a to som mal dneska tú debatu, od jedného konca po druhý koniec. A prijímajú ich tiež ľudia, ktorí tiež nevedia čítať. Pán spravodajca, nehnevajte sa, vy neviete čítať zákony. Neviete čítať, ako sa hovorí, s pochopením alebo v súvislostiach. Alebo teraz povedzte mi, dobre, že ste tak teda komunikačne zdatný, že teda vyhodnocujete a potrebujete to zamotať, že to tak nie je, a odbiť loptičku alebo to nechápete. Vy to nechápete. Vy ste tuná, neviem, koho to bol názor, hovorili teda, že veď náhradná výsadba je dôležitá a že náhradnú výsadbu dávate. Tu pán spravodajca odbil teda názor niekoho, že teda tá náhradná výsadba spôsobí, že sa bude rúbať hlava-nehlava. Pán spravodajca zareagoval naozaj, tak ako sa má a sluší a patrí na znalca zákona, ktorý spravodajcuje. Povedal, že to nie je pravda, lebo však je tam náhradná výsadba, keď to žiadateľovi určí ten orgán. To znamená, keď vy vynímate niekoho, že nemusí žiadať, no tak ani nemusí robiť náhradnú výsadbu, lebo nie je žiadateľ. Skúsim ešte raz to povedať. Čiže ak doteraz bol niekto žiadateľ a žiadal, tak mu ten orgán určil náhradnú výsadbu. Ak niekoho teda vyjmete, to znamená, že už nemusí žiadať, to znamená, že nie je žiadateľ, ergo nemusí robiť náhradnú výsadbu. Pán Martinák, z úcty k parlamentu, prosím vás, doštudujte si tie zákony. Dobre? Nech sa páči. Bol by som rád, keby sme z úcty k parlamentu pristupovali tu pripravení. Dobre? Tento parlament si to zaslúži. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prosím vás pekne, hovorte...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Prosím vás, je potrebné tu definovať základné pojmy.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, ale pán poslanec sa vyjadrí potom v rozprave, tak nespochybňujte jeho funkciu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
To by som si nedovolil. Neviem, akú má funkciu, ale teraz je tu ako spravodajca.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Funkciu spravodajcu, keď chcete vedieť.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ako spravodajca zlyhal. Dobre? Prosím vás, je to nedôstojné, aby tak dôležitý zákon spravodajcoval niekto, kto tomu nerozumie. Teraz som to dokázal.
Prosím vás, je potrebné pre potreby tohto zákona si definovať základné pojmy, úplne ísť od Adama ako niekedy tu Štefan. Od Adama treba ísť.
A ja vám poviem, čo je to. Ministerstvo životného prostredia, to ministerstvo životného prostredia, ktorého minister je pán Žiga, je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia. To hovorí § 16 zákona o organizácii činnosti vlády. Potom je tam desať bodov, kde to rozpisuje. Toto je dôležité si uvedomiť pre potreby celku. To je prvá vec.
Druhú vec, ktorú je si potrebné uvedomiť, to máme tu. Pri predstavení tohto zákona hovoril pán minister, že je to predložené v súlade s programovým vyhlásením vlády. Potom je dôležité vedieť, ja si pozriem to programové vyhlásenie vlády, či je v programovom vyhlásení vlády napísané, že meníte ráz krajiny a že uvoľňujete ťažbu drevín a krovín z extravilánov obcí a miest na Slovensku, ad libitum tak taký zootechnický výraz ma napadá. To znamená, kto koľko chce, toľko môže vydrieť. Je toto v programovom vyhlásení vlády?
A tretia vec, ktorú si treba zadefinovať, je dôvodová správa k tomuto zákonu. A to je znova to, že vy neviete, čo spravodajcujete. Ale je podľa mňa nekorektné urobiť dôvodovú správu k tomuto zákonu, kde do dôvodovky uvediete, že je tam čiastočne transpozícia. Neviem, či si to dobre pamätám. Tam bola uvedená transpozícia a potom, áno, riešenie tých zámen. Ale ani maličký ťuk tam nie je spomenutý, že riešite zásadnú vec. To znamená, meníte § 47 z pohľadu toho, či sa môže rúbať alebo nemôže rúbať. Je podľa mňa mimoriadne nekorektné to neuviesť do tej dôvodovky. A v konečnom dôsledku môžeme hovoriť, že to je jednou z nosných myšlienok toho celého, sa dostať k drevnej hmote ľahšie a dostať sa k drevnej hmote lacnejšie a dostať sa tak k tomu, že máme do čoho čo hádzať a potom sekundárne máte ďalšie benefity cez dotácie a neviem čo. Viete, keby bolo v tej dôvodovke napísané, na požiadavku ministerstva pôdohospodárstva meníme to v časti § 47. A teda viete, to je korektné kedy? To tam vôbec nie je spomenuté. Čiže to malo prejsť akože v tichosti, malo to tu akože len tak zľahka preplávať.
Ja chcem vážených občanov upozorniť, že dneska rozhodujeme o tom, nakoľko sa zmení ráz krajiny, to, čo vidíte, keď idete autom a idete okolo nejakých obcí a miest, nakoľko sa ten pohľad zmení. Podľa mňa je to dosť dôležité. Tak robím si aspoň to, čo môžem, teda na to upozorňujem, že dnes bol ten deň a pán minister Žiga je ten minister, ktorý to spôsobí, že ten ráz krajiny sa zmení. To znamená tie, to tu bolo spomenuté, kroviny, húštiny a neviem čo, tie lesy popri tak sa vydajú napospas, preháňam mierne, ale ja to dohovorím, v čom je pes zakopaný, záujmom tým, že sa vytvorila určitá energetická kapacita alebo kapacita niečoho a potrebujete to kŕmiť a nie je to čím kŕmiť. Už ste vyčesali všetko popri cestách, už ste vyčesali všetko popri riekach a teraz ešte treba vyčesať všetko, čo je popri mestách. To je celé. A aby to išlo rýchlo, tak to dáte bez povolenia, a aby to bolo lacné, tak to dáte bez náhradnej výsadby.
Ja som si dal tú prácu, že som bol aj na výbore vašom, výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Bol tam váš štátny tajomník pán Ilavský. A teraz sa pokúsim, neviem, či sa mi to podarí, hovoriť, že aj klamete teda, hej. On hovoril, že zmyslom toho ustanovenia, tej zmeny je to, sa dostať k pôde, aby sa dalo poľnohospodársky využívať cirka 250 tisíc hektárov pôdy, ktorá je v súčasnosti zarastená krovinami a proste ja neviem čím celým. Prosím vás, existujúci zákon hovorí, že tie kroviny môžete česať bez akéhokoľvek povolenia do 10 metrov štvorcových, nad 10 metrov štvorcových by ste mali mať povolenie. Ak by toto bol problém, že vám vadia náletové dreviny, kroviny a že nemôžete orať a neviem čo a že potrebujete to fakt, tak prečo máte v ustanovení, že to z desiatich rozširujete na dvadsať? Tak dajte ustanovenie, že to rozširujete, keď už je toľko tých krovín, že máte 250 tisíc hektárov zarastených, no tak tam napíšete tie kroviny. A poviem pravdu, možno by sme mohli o tom rozprávať. Tak dajte tam tie kroviny. To je jedno, aká bude výmera, keď sú to kroviny, keby vám šlo o to. Keby vám šlo skutočne o tie kroviny, tak nedáte tam dvadsať metrov štvorcových. Dáte to bez obmedzenia a, druhá vec, dáte kroviny, nezahrniete tam lesy. Čiže klamete, pán Ilavský klamal. Proste zámer je v niečom inom. Zámer je v tom, sa dostať k hmote, lebo pravdou je, že pokiaľ máte strom niekde v centre mesta a teraz ho niekto chce spíliť, no tak to tak svieti. Len za tým mestom to nikto merať nepôjde, tu si povedzme pravdu. Alebo to urobí málokto, ešte možno zopár tuná, ako veľmi dehonestujúco to nazval, však, ten slovník biľakovský sa nám vracia, však koniec koncov, asi to je už čas, kto tých chlapcov platí. No možno sa ešte niekde nájdu nejakí, ktorí to pôjdu merať, ale bude ich málo, s tým kalkulujete, bude ich málo. Do toho extravilánu málokto to pôjde merať, málokto to pôjde merať. To znamená, sa to bude česať, bude sa to nakladať a bude sa to plniť v tých gágoroch energetických elektrární na biomasu. A tu primátori Brezna a Hriňovej nedostanú ani náhradu, ani nič, ani nebudú vedieť o tom, že im to tam niekto češe. A to možno je zaujímavé. A to je ten druhý rozmer, na ktorý som sa tiež pýtal na tom výbore. A tuto by som sa chcel dopátrať tej pravdy.
Pán štátny tajomník mi povedal, že existuje stanovisko ZMOS-u, že s týmto súhlasí. Ja sa pýtam, ak existuje stanovisko ZMOS-u, že s týmto súhlasí, prosím vás, pán minister, je možné, keď nie, tak vás budem interpelovať, aby ste ho predložili? Je to dôležité pre ďalšie konanie. Ak existuje stanovisko ZMOS-u, že ZMOS s týmto súhlasí, tak potom musí prebrať zodpovednosť, lebo sa stane jedna vec, budúci rok máte voľby do samosprávnych orgánov obcí. Sa vám stane jedna vec, že keď vám to začnú česať, tí ľudia, ktorí tam chodia ja neviem kočíkovať, venčiť havkov alebo len tak sa proste zľahka prejsť, lebo ešte im tam do tých lesov nikto nezakázal ísť, do tých iných lesov im o chvíľu zakáže ísť Jahnátek, tak sa vás začnú pýtať, kto za tým bol, kto s tým súhlasil. Preto je to dôležité. Ak podpísali to stanovisko ZMOS-u, bude to potrebné pre ďalšie konanie pre to, aby tým ľuďom, ktorí sa na to budú pýtať, bolo možné povedať, áno, ale však oni s tým súhlasili. Preto je mimoriadne dôležité vedieť, či s tým súhlasili. A na to sa budem podľa možností intenzívne pýtať.
Občania, teda aby ste vedeli, o čo ide, ide v zásade o to, že hmoty, ktorá je, doteraz to platilo, bol obvod kmeňa 40 centimetrov vyrastenej výšky 1,30 metra. Keď to bolo viac, potrebovali ste na to súhlas, ktorý keď ste dostali, niekto vám určil náhradnú výsadbu, resp. finančné plnenie, to znamená plnenie, obce mohli potom trebárs niečo zasadiť alebo aspoň pozametať v parkoch. Teraz na tlak lobistov sa to mení. A tam, čo je moc vidno, čo by fakt už oči klalo, ale aj tam ešte je pes zakopaný, to poviem o chvíľku, tak tam to nechávajú v existujúcom znení. Ale tam, čo už je mimo toho zastavaného územia obcí, tak tam sa to uvoľňuje, i keď formálne je tam napísané, do obvodu 80 centimetrov. Vieme, kde žijeme. V zásade to znamená, rúbte, režte, češte všetko, čo vidíte. To v zásade hovorí toto. A to hovorí to, že je to bez súhlasu a bez náhrady. Čiže to mesto, to Brezno alebo Hriňovčania, alebo neviem kto nedostane už ani vindru, ani euro, ani korunu za to, že to niekto vyčesal a nalial do tých gágorov na biomasu. To je celé.
Toto je novela strany SMER, ktorú doniesol sem. Ja tomu nerozumiem. Poviem to potom v tej druhej časti, kde robíme chybu alebo v čom to je, že ľudia sú schopní prekračovať Rubikon i otvárať témy, ktoré niekto fixoval pred stáročiami, kde Mária Terézia nevoľníkov pustila do lesa, tak tuná je ambiciózny SMER, ktorý svojim lénnym pánom a oligarchom ako snemovňa lordov zakáže nevoľníctvu vstup do lesov, kde pod rúškom sociálneho neviem čoho sa ide zmeniť ráz krajiny pre úzke potreby lobistických skupín, a nebudem viac konkrétny pre túto chvíľu, že tí ľudia predstavujú už ani nemerateľnú zložku z pohľadu príjmov a napriek tomu ešte stále sú ľudia, ktorí v tom vidia tú sociálnosť. Ja žasnem. Tak plním si tú povinnosť aspoň v tom, že sa pokúsim teda o tom takýmto spôsobom informovať.
O chvíľku schválime zákon, ktorý zmení veľmi výrazne, čo máte možnosť vidieť teraz popri cestách, popri riekach, o chvíľku budete mať možnosť to vidieť popri mestách, veľmi výraznou mierou architektonický a vôbec krajinný ráz našej vlasti, našej krajiny v našej Slovenskej republike.
A keď sa niekto bude pýtať, koho je to zásluha, ja viem, že niekto povie, že to je aj zásluha pre nás, ktorí tu hovoríme o „zásluhe“, tak je to zásluha pána ministra Petra Žigu. Čiže to je Žigov zákon. Čiže pán Žiga zmení ráz tejto krajiny nadobro a nadlho a natrvalo, budeme tu už vyčesaní. Už to nám aj takto dokáže, ako sa dá všetko vyčesať, aj to, ako to dopadne.
A už len drobnú poznámku poviem. Ešte aj tie záhrady vás klali a hnevali. A tu je mierna výčitka aj ku kolegovi pánovi Kuffovi, že predkladá návrh zmeny niečoho, čo predkladateľ rieši ďaleko silnejšie, lebo predkladateľ to zmenil aj v tej časti, kde doteraz ste mohli v súkromných záhradách bez povolenia vyťať strom do obvodu 80 centimetrov, teraz sa to zmení, že v záhradách to môžete vyťať bez povolenia tak, že ruší sa obmedzenie obvodu a ruší sa aj vlastníctvo, čo je zaujímavé z iného pohľadu. Možno niektorý starosta povie príklad bratislavský. Medickú záhradu spomeniem. Tá nie je súkromná, je verejná, nie je, myslím, chráneným areálom. A ak ním je, tak ma opravte. Ale sú aj určité záhrady, ktoré také nie sú. Tak tam sa bude môcť rúbať bez povolenia. Otázka stojí, kto tam dal to ustanovenie alebo na čo je dobré to ustanovenie, že ste to dovolili. Ja to fakt nechápem, naozaj to nechápem. Je dosť možné, že naozaj sa niekde krásne záhrady vytnú prostredníctvom samosprávy, lebo povedia, však z tých dubov dvesto-, tristoročných, pokiaľ sa nestanú chránenými stromami, tak mala obec príjem 3 000 eur a my ich potrebujeme, lebo potrebujeme vymaľovať zástavku. A to tam tí poslanci možno aj schvália. Proste púšťate to z rúk. Doteraz to tam bolo takto. Teraz to meníte takýmto spôsobom. To znamená okrem týchto zmien, že tam, kde chodíte venčiť psov, kočíkovať, zabehať si, prechádzať sa, sa vám to zmení na holiny a pastviny a neviem čo iné, nie celkom oku lahodiace krajinné útvary. Tak to znamená ešte aj tie záhrady v tých intravilánoch, lebo tam sa to už nerozlišuje, to je jedno, kde to je, už súkromníci si môžu rúbať toho, koľko chcú. Tam by sme mohli o tom polemizovať, koho a kedy sa to týka. „Keď zasadíš, tak rúb, keď si nezasadil, tak pozeraj.“ Ja by som bol možno v inej zásade. Ale, dobre, môžeme o tom diskutovať, či to obmedzuje alebo neobmedzuje, ale my hovoríme o záhradách en bloc. To sú aj cirkevné záhrady, to sú aj verejné záhrady, to sú všetky záhrady. A čo keď si zmyslí starosta s piatimi poslancami, že to vyčešú? No tak to vyčešú a hotovo. Nechcem tu filozofovať, Štefan ma tu, áno, počúva, že Pán Boh dal prírodu ľuďom, aby ju využívali, aby ju používali, ale nedal im ju na to, aby ju zneužívali. A nechal to na nich, aby si nastavili určité parametre, aby k tomu nedochádzalo, lebo vieme, že v určitej prapodstate niektorí sú trošku takí a trošku takí. A my to búrame. A výsledok sa dozvieme, výsledok sa dozvieme veľmi rýchlo, že aký proces sa naštartuje. A tie kamióny možno niekto bude fotiť. A čo to pomôže?
Dávam procedurálny návrh, pán kolega, to zvládnete napísať? Návrh je, aby sa stiahol materiál z rokovania. (Reakcia spravodajcu.)

Ďakujem veľmi pekne. Plánujem k tomuto vystúpiť a upozorniť na niektoré fakt až enormné absurdity, ktoré sú na dennom poriadku. Tu skončí ochrana, o chvíľku prídu lesy. To je ešte nomen ultra k tomuto. Neviem, či je dobré alebo zlé, že spravodajcom je pán Martinák, ktorý vykazuje zjavné nedostatky v chápaní v súvislostiach. Poviem to takto mierne. Poviem aj takú vec, že mne to trošku pripomenula tá rétorika. Je nekomentujem teraz tých ľudí, že tam stáli alebo sa pripútavali. Ale keď niekto sa pýtal, kto boli tí ľudia, kto ich platil, to je taká jakešovčina. Ale ja viem, že vám sa to páči. Ja viem, že vám sa to páči. Ja viem, že keby to prišlo, tak ste prvými pred tými dverami a pred tou podpisovou knihou. Ale ja s tým sa nestotožním. Viete, keby ste trošku nad tým rozmýšľali, vždycky tá zásada platí, cui prodest. Oni tam stáli. Viete, tam stáli a to tak dopadlo, komu to pomohlo, kto by mal záujem ich platiť? Viete, tam nebol záujem ich platiť. Analyzujte, že sú ľudia medzi nami, ktorí majú nejaké presvedčenie o niečom a za to presvedčenie sú ochotní niečo urobiť, prípadne niečo obetovať, čo vy, predpokladám, ani neviete si predstaviť. Ale sú, verte tomu. Ceňme si to, aj keď sa možno niekedy mýlia, vôbec že sú, lebo nám nastavujú zrkadlo, že máme si dávať pozor. Keď takíto ľudia nebudú aj kvôli vám a vašim vyjadreniam, tak potom si tu už nikto nebude na nič dávať pozor a potom sem začnete vláčiť do parlamentu také hlúposti, ako sem začínate nosiť. A ja poviem v rozprave, aké sú.