Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, krátko k tejto téme. Už to beriem ako takú povinnú jazdu, ale chcem vždy teda, aby, to oprášiť a refrešovať, že čo s niečím, aby to nebolo len také samoúčelné kritizovanie a neponúkanie aj riešení, čo tu často identifikujem.
Ja sa tiež teším a teším sa, lebo bolo to tu povedané, že je možné identifikovať zlepšenia, tak sa teším, že ja sa teším aj z mála, čiže teším sa z toho, že predložený návrh odstraňuje aj určité absurdity. Len sa pýtam, že kto je za to zodpovedný, že doteraz to tak bolo. To by ma fakt zaujímalo, hej, že možno by sme mohli aplikovať aj ten zákon, čo sme včera schválili, o zodpovednosti, lebo keď to doteraz bolo také absurdné, tak niekto za to musel byť zodpovedný. A ja som tie absurdity aj videl. Ja som videl v Jarovniciach, kde na malých obecných službách bolo zamestnaných tisícdvesto ľudí, vážení, tisícdvesto ľudí bolo v Jarovniciach, to je malá dedinka na východe, bolo zamestnaných na malých obecných službách. V KIA robí, myslím, tritisíc, hej? To znamená, že polka ľudí, čo je v KIA, bola zamestnaná v Jarovniciach. To je strašná absurdita. Ja som to počítal, niekde na úrovni milióna eur ročne stoja Jarovnice tento štát z pohľadu týchto malých obecných služieb. To je naozaj, by sme mali hľadať toho, kto je za to zodpovedný.
Keď sa toto zlepšuje, tomu sa teším. My sa na to, aby teda, že išli sme komplexne, ja už sa budem možno aj čiastočne opakovať, musíme hovoriť o základných opatreniach a o nadstavbových opatreniach. Toto kategorizujem ako nadstavbové opatrenie. My sa musíme, pán minister, vrátiť k základným opatreniam. A tam čakám, ale ani som, ani lístok sa nikde nepohol, že by sa v tomto smere niečo niekde riešilo. Medzi základné opatrenia patrí to, že tú sociálnu politiku štátu, ktorú ste nastavili, tak ako ste nastavili, je úplne jasné a dokázateľné, že spôsobuje utrpenie, tragédiu, nešťastie. Keby som trošku prehnal, tak by to možno niekto mohol povedať, že až genocídu, a že vás nemihne, hej, že vás zo sna netrhá, že čo s tým a že rýchlo to treba korigovať. Nuž, korigovať to treba tak, ako som hovoril a avizoval, treba zrušiť príspevky na narodené dieťa, pre druhé a tretie, jednoznačne rýchlo a strašne rýchlo. A na prvé treba transformovať, že pri ľuďoch, ktorí sú v hmotnej núdzi, tak možno zvážiť alternatívu, že budú vyplácaní v naturáliách.
Pokiaľ, vážený pán minister, toto vy nepochopíte, ako filozofiu toho prístupu, tak darmo my budeme tieto záclonky na dom kupovať, keď nemáme dom, i keď pomôžu. Ja nehovorím, však záclonky okrášlia, aj ríne pomôžu, aj červená škridla sa páči z diaľky, to je všetko v poriadku, ale aby to na tom dvore zbytočne sa neničilo, keď nemáte dom. Naozaj už neviem, akým spôsobom, aké príklady použiť, aby ste sa k tomu vrátili. A ja ešte vám skúsim dať jeden mesiac, že či príde niečo. Nepochopte to v zlom, ako nejakú vyhrážku, ale však sme v politickom zápase a boji, tak tam je to na mieste, že po Vianociach ľudia majú tak chvíľku čas sa zamyslieť, že, tak spomaliť, že čo asi, možno aj sa zastaviť, a vtedy si možno povedia, a uzná, že sa stala strašná chyba. A stala sa strašná chyba. A ja nechcem byť ten, kto tu bude pani Tomanovej dvakrát do týždňa, proste na ňu útočiť, alebo hovoriť, že aby sa trhala zo sna zato, čo spôsobila, a ona môže mať na to druhý názor, ale úplne legitímne, úplne v poriadku, ale fakty nepustia.
Ja som tie fakty tu už minule predstavoval. Žiaľ, fakty nepustia. A pokiaľ tie fakty nepustia, tak viem, naozaj namieste sa k tomu postaviť a sa čudujem, že nie je možno, možno aj týmto apelom, že sa tá téma bude otvárať. Čiže ak by sme sa, aby Vianoce vás, alebo ľudí okolo vás, z vášho tímu, vás nedonútili k tomu, že sa zastavia na chvíľku a budú hľadať základné opatrenia, tak ja skúsim teda apelovať viac na to, že čo ste zlou sociálnou politikou a zle nastavenou sociálnou politikou spôsobili, koľko utrpenia a nešťastia v týchto niektorých komunitách.
A samozrejme, budem mať veľa podporných argumentov, lebo tu sme a sme jasne konfrontovaní, všetci sme uznali, že vlastne opravujeme absurditu, ktorá tu bola. Ale čudujem sa, že nikto nepovie, že je za to zodpovedný... Ja neviem, kto je za to zodpovedný. Kaník? Alebo pani Tomanová? Ja neviem, kto je za to zodpovedný, že v Jarovniciach tento štát platí milión eur ročne za niečo, čo nefunguje, že tisíc dvesto ľudí tam robí malé obecné služby. Pre Kristove rany, aby sme nedopadli ako v Lešti. V Lešti, keď tam bolo neviem koľko tých ruských vojakov, a oni, aby neblbli, mne to jeden vysvetľoval, že im dali lyžičkou pretínať korienky stromov či trávy, hej, že proste, aby ich zamestnali, tak takto museli po tých veľkých plochách v tom výcvikovom tábore v Lešti takto ťupkať tou lyžičkou, aby pretínali korienky trávy a tým pádom sa to neburinilo. Takže aj tento mýtus treba zboriť, hej, to je mýtus, že veľa roboty je a že bude robota. No nebude! Viete, no nie je robota ani pre základný trh práce, čiže pre, nič v zlom, nebude, to si treba uznať a povedať, že niektorí ľudia naozaj nám v tom systéme zostanú strašne dlho, až navždy možno. To si treba tiež jasne povedať, ale treba aj jasne povedať a ľuďom povedať a ukázať, že na konci je nejaké svetielko, že sa to ide a lepší, nieže sa to dennodenne dozvedáme, že stav sa len zhoršuje a zhoršuje.
Čiže keď už máme kopu podporných argumentov, že tých absurdít a hlúpostí sme za týmito lavicami napáchali dosť, tak sa nebojme ich priznať. Ja v tom prípade, že týmto smerom pôjdeme, nebudem ten, ktorý sa na tom bude vybíjať. Práve naopak, skloním poklonu a poviem: Oceňujem, hej, že k tomu naozaj, naozaj dochádza. Takže to bolo zmyslom môjho vystúpenia. Čiže teším sa každej drobnej zmene, všetko pomôže, aj záclonky, nakoniec ich bude treba, ale apelujem, pán minister, že treba základy na ten dom.
Ďakujem pekne.
