Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, ja predpokladám, že budete chcieť dať priepustku na víkend a poviete, že zajtra nebude hlasovanie, dávam návrh, aby ste takýto návrh nedávali, že zajtra nebude hlasovanie. Je to neúcta k ľuďom. Odôvodním to. Ľudia v tejto krajine nemajú pomaly čo jesť. My tu zajtra budeme hovoriť o tom, ako by mali za čo jesť. A bude nás tu päť. Opakujem, je to neúcta voči občanom tejto krajiny. Ľudí nezaujíma predĺžený víkend poslancov, ľudí zaujíma, aby mali prácu, aby mali čo jesť. A zajtra sa tu tak o tom bude rozprávať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj ja sa tomu budem venovať v mojom vystúpení. Je tam taká magická hranica, málokto vie, kde presne je, ale je, kde už proste sa začínajú a spúšťajú procesy tie, čo pán Sulík spomínal. Pravdou však je, že kvôli korektnosti treba dopovedať aj to, že nie je zas až tak, by som povedal, magická tá 19-percentná, lebo ten zvýšený výber bol daný a teraz možno hovoriť o miere aj tým, že v Európe bola konjunktúra taká, akú Európa dávno nezažila. Čiže to je vec, ktorú treba tiež v určitej chybovosti doložiť, aby sme boli korektní.
Ale k tomu, čo s ostatným. Plne sa stotožňujem teda naozaj s tým, že to, čo sme tu dneska spáchali, tú lumpendaň, lebo to sme vlastne zneuctili daňové systémy a vôbec myšlienku daní, že komu patria dane, dane patria štátu, my sme proste dali daň, sme dneska schválili ako 14-percentnú daň pre súkromné zdravotné poisťovne v zásade.
Ja som rozmýšľal, ja som tu vyzýval jedného najväčšieho bojovníka, ktorý chcel obhájiť neobhájiteľné, že nech dá pozmeňujúci návrh, aby sa zrušil strop. Ale zbabelo sa stiahol. A nedal nič. A ja som ho naschvál hecoval, ale vedome a takticky, lebo keby sa bol zjavil pozmeňujúci návrh zo strany SMER, že by náhodou tam zabodovalo nejaké svedomie, tak viete, čo by sa stalo, keby tu prišiel pozmeňujúci návrh, že sa ruší strop. Bol by to jeden telefonát z mesta Aspen alebo mesta Saint Moritz alebo ja neviem odkiaľ, kde tí ľudia pri krbe sedia a rozprávajú, ako to tu majú v hrsti. Alebo SMS-ka by pípla pani Zvolenskej, zbabelo by sa zdvihla a ledva by cestou zakričala, že to sťahujem príde s tým neskôr. Škoda, že ste na túto hru, najväčší bojovníci, s bojovníkom nepristúpili, mohli sme mať o jeden hlúpy zákon menej. Ďakujem.

Vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sa odložilo hlasovanie o brutálne lobistickom zákone o zdravotných poisťovniach, a to do času, kým ministerstvo financií nedá jasné stanovisko k tomu, či prijatím tohto zákona dôjde alebo nedôjde k zvýšeniu bilančnej hodnoty súkromných poisťovní, v prípade, že poslanci strany SMER dnes schvália zákon, ktorý zásadne zvýši cenu, za ktorú bude štát následne kupovať Dôveru alebo Union. Tak upozorňujem na národohospodárske škody a organizované konanie za účelom poškodenia záujmov tejto krajiny a obohatenia sa. Nechcem veľa, len jasné stanovisko ministerstva financií, či sa tá cena zvýši alebo nie. To stanovisko tu môže byť zajtra. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja len zopakujem to, čo som povedal minule. Slušné krajiny majú daň z dividend a lumpenkrajiny tu predvádzajú toto, čo my teraz.
Ja chcem povedať ešte jednu vec. O milisekundu som to nestihol, aby som vystúpil, je mi to ľúto. Ale využijem tú príležitosť aspoň takýmto spôsobom. Pani ministerka, mňa tu niekto zvolil, dokonca niekto za mňa aj krúžkoval a neviem kto kde vás dosadil, ja som vám napísal list. Mne odpovedala nejaká tridsiata piata sekretárka zo štyridsiateho piateho odboru. A ja sa vás pýtam a chcem vedieť, vážená pani ministerka, povedzte mi, či prijatím tohto zákona sa zmení bilančná hodnota zdravotných poisťovní...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ja len drobnú poznámku k tomu, že ja som to už aj niekde inde počul a kolega Lipšic to tu spomínal, že čo spôsobujú niektoré závislosti, že keď niekto fajčí, tak zase to nie je až také zlé, lebo škodí len sebe, ale títo alkoholici, ľudia, ktorí berú drogy alebo gambleri, keby len škodili sebe, ale problém je, že škodia aj ľuďom okolo seba a rodine, čiže to je fakt vec, nad ktorou sa treba zamyslieť. A to len tak bokom.
Ale on ešte spomínal tú nálepku na tom, ja by som tam ešte okrem toho čísla, možno nalepil ďalšiu nálepku, že skutočný víťaz v náhodu neuverí, že možno keby toto tých ľudí zaujalo. Ale možno už fakt sú v takom stave, ani možno to číslo nepomôže. Ale keď už jednu nálepku, tak kľudne by som tam takúto dolepil.
A mňa zaujalo to, že sa my tu... Vcelku to oceňujem, tú zmenu, že je možné tú petíciu spísať. A ja som zvedavý, lebo tu naozaj, ja častokrát to používam, žijeme v takej smutnej krajine, ale že či toto bude pre, niekde, kde s tým majú problém, popud alebo podnet na to, aby tí ľudia prestali žiť v smutnej krajine a si vytlačili nejakú A-štvorku s podpisovými hárkami a urobili, lebo v zásade je toto vcelku reálne, oproti tomu pôvodnému návrhu, ktorý hovoril o tom referende.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, že pán minister mi čiastočne pripomenul Mike Douglasa, taký pekný film, že Falling down. To je taký slušný distingvovaný pán, že sa naňho dokonca podobáte, ktorý potom chytí takú vytoč a rieši to ináč. To som tu tak videl v priamom prenose.
Ja som sa dozvedel, z toho, čo počúvam, že tak ako existoval kráľ Midas, to bol človek, ktorý čoho sa dotkol, sa v zlato premenilo, tak máme v ministerskom zbore človeka, ktorý je presným opakom. Na čo siahne, to pokazí. A to sa zdá, je pán Počiatek. Že naozaj, že všetko, čoho sa chytí, sa, mu horí pod rukami. Takže možno je čas sa tomu nejako hlbšie začať venovať, že čo s ním. Ja som aj teda navrhol jednu novelu jeho nešťastného zákona, ktorý tu má, ale vidím, že tých problémov v jeho rezorte je ďaleko viac. A to, čo si myslím o ňom, že je človek s nulovou sociálnou inteligenciou, ale už zdá sa, že aj postráda aj nejakú inú, tak sa napĺňa.
A len poslednú poznámku. Pán minister, že poznám ďaleko lepšie knihy ako tú, ktorú teraz práve čítate.
Ďakujem.

No o to viac, ale neviem, nakoľko to bolo namieste, pani Tomanová. Ja som z rodiny, vyrastal som bez otca, boli sme traja chlapci, moja mama robila jednu robotu a po večeroch chodila upratovať na to, aby urobila to, že sme všetci mali školu. Čiže je to o zodpovednosti a o zodpovednosti by to malo byť aj naďalej, čiže niektoré príklady, že keď niekto nejakým spôsobom skončí. Ja som empatický a sociálny, verte, či neveríte, naozaj, veľmi, hej? Ale nevypichujme! Ja o tom viem svoje.
Ja nechápem, pani podpredsedníčka, o čom rozprávate, že radikálny návrh. Ja neviem, aký mám radikálny návrh. Však ja chcem pomôcť tejto krajine nezaťažovať štátny rozpočet. Chcem pomôcť pánovi Kažimírovi, nech nezaťažuje tento rozpočet.
Celé opatrenie príspevku na druhé a tretie dieťa sa neosvedčilo, však to povedzte všetci úplne jasne. Však to treba priznať. Však to úplne nefunguje, však to je zvrátené, celé je to zvrátené, spôsobujete utrpenie, nešťastie v komunitách, v ktorých ste to nechceli. To nebolo zámerom zákonodarcu. V čom je to radikálne? Ja neviem, pokiaľ začneme na racionálne návrhy hovoriť, že sú radikálne, tak potom si to vyprosujem, to takto nefunguje. To je pravda. Pravda niekedy môže sa zdať ako radikálna. Nie je radikálna. Pravda je pravdivá a niekedy bolestná. A je bolestná v tom, že treba povedať áno, je to tak, žiaľ. Čo s tým? No zmeniť, nie zotrvať v tom, pokračovať v tej agónii, v tom zatváraní si očí a v tom pozeraní, že nevidím, nepočujem. Takto to nefunguje.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, krátko k tejto téme. Už to beriem ako takú povinnú jazdu, ale chcem vždy teda, aby, to oprášiť a refrešovať, že čo s niečím, aby to nebolo len také samoúčelné kritizovanie a neponúkanie aj riešení, čo tu často identifikujem.
Ja sa tiež teším a teším sa, lebo bolo to tu povedané, že je možné identifikovať zlepšenia, tak sa teším, že ja sa teším aj z mála, čiže teším sa z toho, že predložený návrh odstraňuje aj určité absurdity. Len sa pýtam, že kto je za to zodpovedný, že doteraz to tak bolo. To by ma fakt zaujímalo, hej, že možno by sme mohli aplikovať aj ten zákon, čo sme včera schválili, o zodpovednosti, lebo keď to doteraz bolo také absurdné, tak niekto za to musel byť zodpovedný. A ja som tie absurdity aj videl. Ja som videl v Jarovniciach, kde na malých obecných službách bolo zamestnaných tisícdvesto ľudí, vážení, tisícdvesto ľudí bolo v Jarovniciach, to je malá dedinka na východe, bolo zamestnaných na malých obecných službách. V KIA robí, myslím, tritisíc, hej? To znamená, že polka ľudí, čo je v KIA, bola zamestnaná v Jarovniciach. To je strašná absurdita. Ja som to počítal, niekde na úrovni milióna eur ročne stoja Jarovnice tento štát z pohľadu týchto malých obecných služieb. To je naozaj, by sme mali hľadať toho, kto je za to zodpovedný.
Keď sa toto zlepšuje, tomu sa teším. My sa na to, aby teda, že išli sme komplexne, ja už sa budem možno aj čiastočne opakovať, musíme hovoriť o základných opatreniach a o nadstavbových opatreniach. Toto kategorizujem ako nadstavbové opatrenie. My sa musíme, pán minister, vrátiť k základným opatreniam. A tam čakám, ale ani som, ani lístok sa nikde nepohol, že by sa v tomto smere niečo niekde riešilo. Medzi základné opatrenia patrí to, že tú sociálnu politiku štátu, ktorú ste nastavili, tak ako ste nastavili, je úplne jasné a dokázateľné, že spôsobuje utrpenie, tragédiu, nešťastie. Keby som trošku prehnal, tak by to možno niekto mohol povedať, že až genocídu, a že vás nemihne, hej, že vás zo sna netrhá, že čo s tým a že rýchlo to treba korigovať. Nuž, korigovať to treba tak, ako som hovoril a avizoval, treba zrušiť príspevky na narodené dieťa, pre druhé a tretie, jednoznačne rýchlo a strašne rýchlo. A na prvé treba transformovať, že pri ľuďoch, ktorí sú v hmotnej núdzi, tak možno zvážiť alternatívu, že budú vyplácaní v naturáliách.
Pokiaľ, vážený pán minister, toto vy nepochopíte, ako filozofiu toho prístupu, tak darmo my budeme tieto záclonky na dom kupovať, keď nemáme dom, i keď pomôžu. Ja nehovorím, však záclonky okrášlia, aj ríne pomôžu, aj červená škridla sa páči z diaľky, to je všetko v poriadku, ale aby to na tom dvore zbytočne sa neničilo, keď nemáte dom. Naozaj už neviem, akým spôsobom, aké príklady použiť, aby ste sa k tomu vrátili. A ja ešte vám skúsim dať jeden mesiac, že či príde niečo. Nepochopte to v zlom, ako nejakú vyhrážku, ale však sme v politickom zápase a boji, tak tam je to na mieste, že po Vianociach ľudia majú tak chvíľku čas sa zamyslieť, že, tak spomaliť, že čo asi, možno aj sa zastaviť, a vtedy si možno povedia, a uzná, že sa stala strašná chyba. A stala sa strašná chyba. A ja nechcem byť ten, kto tu bude pani Tomanovej dvakrát do týždňa, proste na ňu útočiť, alebo hovoriť, že aby sa trhala zo sna zato, čo spôsobila, a ona môže mať na to druhý názor, ale úplne legitímne, úplne v poriadku, ale fakty nepustia.
Ja som tie fakty tu už minule predstavoval. Žiaľ, fakty nepustia. A pokiaľ tie fakty nepustia, tak viem, naozaj namieste sa k tomu postaviť a sa čudujem, že nie je možno, možno aj týmto apelom, že sa tá téma bude otvárať. Čiže ak by sme sa, aby Vianoce vás, alebo ľudí okolo vás, z vášho tímu, vás nedonútili k tomu, že sa zastavia na chvíľku a budú hľadať základné opatrenia, tak ja skúsim teda apelovať viac na to, že čo ste zlou sociálnou politikou a zle nastavenou sociálnou politikou spôsobili, koľko utrpenia a nešťastia v týchto niektorých komunitách.
A samozrejme, budem mať veľa podporných argumentov, lebo tu sme a sme jasne konfrontovaní, všetci sme uznali, že vlastne opravujeme absurditu, ktorá tu bola. Ale čudujem sa, že nikto nepovie, že je za to zodpovedný... Ja neviem, kto je za to zodpovedný. Kaník? Alebo pani Tomanová? Ja neviem, kto je za to zodpovedný, že v Jarovniciach tento štát platí milión eur ročne za niečo, čo nefunguje, že tisíc dvesto ľudí tam robí malé obecné služby. Pre Kristove rany, aby sme nedopadli ako v Lešti. V Lešti, keď tam bolo neviem koľko tých ruských vojakov, a oni, aby neblbli, mne to jeden vysvetľoval, že im dali lyžičkou pretínať korienky stromov či trávy, hej, že proste, aby ich zamestnali, tak takto museli po tých veľkých plochách v tom výcvikovom tábore v Lešti takto ťupkať tou lyžičkou, aby pretínali korienky trávy a tým pádom sa to neburinilo. Takže aj tento mýtus treba zboriť, hej, to je mýtus, že veľa roboty je a že bude robota. No nebude! Viete, no nie je robota ani pre základný trh práce, čiže pre, nič v zlom, nebude, to si treba uznať a povedať, že niektorí ľudia naozaj nám v tom systéme zostanú strašne dlho, až navždy možno. To si treba tiež jasne povedať, ale treba aj jasne povedať a ľuďom povedať a ukázať, že na konci je nejaké svetielko, že sa to ide a lepší, nieže sa to dennodenne dozvedáme, že stav sa len zhoršuje a zhoršuje.
Čiže keď už máme kopu podporných argumentov, že tých absurdít a hlúpostí sme za týmito lavicami napáchali dosť, tak sa nebojme ich priznať. Ja v tom prípade, že týmto smerom pôjdeme, nebudem ten, ktorý sa na tom bude vybíjať. Práve naopak, skloním poklonu a poviem: Oceňujem, hej, že k tomu naozaj, naozaj dochádza. Takže to bolo zmyslom môjho vystúpenia. Čiže teším sa každej drobnej zmene, všetko pomôže, aj záclonky, nakoniec ich bude treba, ale apelujem, pán minister, že treba základy na ten dom.
Ďakujem pekne.

Áno, je pravda, pán Osuský, že táto krajina je plných, plná smutných príbehov a strachu z vlastného tieňa. Ja som včera prechádzal cez Krakov, aj v Krakove je Ulica Jana Palacha, len tá Bratislava ani náhodou, ani náhodou.
Ja som v niektorých veciach mierne radikálny a možno to bude cesta a spôsob, že vypýtať veľa a v pol ceste sa stretneme. Ja by som kľudne spravil petíciu, že nech Kozia ulica, kde býva aj generál Lorenc okrem iných, by sa kľudne mohla nazývať obetí ŠtB a, chúďa, Timravinej ulica, tam, kde býva Biľak, by sa kľudne mohla nazývať Jana Palacha. Ja by som bol za. Samozrejme, pani Timrave by sme určite vedeli dať inú dôstojnú ulicu v Bratislave.
Možno toto bude spôsob, že vypýtať veľa a na pol ceste sa stretneme. V Bratislave máme ulice ôsmu, deviatu a neviem akú všelijakú, ešte dokonca aj z minulého režimu, ale na tieto veci ani za toho pána, jak sa povie, si nevieme spomenúť.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ťažko mi je po záverečnom slove, ale chcel som fakt, naozaj, veľmi krátko a stihnem to, že ja som bol, lebo ja som sa venoval tým tajným voľbám a tomu charakteru, ako tu prebiehajú, dlhšie a chcem byť konzistentný úplne až do konca.
Ja som bol na verejnom vypočutí, keď bol, teda sa predstavoval, svoju víziu fungovania, aj pán Mikloško. A to je to, chcel som sa podeliť o tú emóciu, že naozaj som bol na vypočutí, ktoré malo svoju dôstojnosť, svoju hĺbku, a určite bolo namieste aj úradu, do ktorého daný človek kandiduje. A bolo to úplne o niečom inom, ako som bol predtým na vypočutí, kde boli kandidáti vášho kolegu pána Kolesíka, kde to naozaj bolo na takej tenkej hrane k veľkej a naozaj veľkej fraške.
Pán Mikloško, to chcem povedať, ako ho vnímam. Aj keď som bol teda na tom vypočutí, nie je len kandidátom tváre a príbehu a v zásade je nepoužiteľný, je aj kandidátom obsahu. On, ja som si pozorne vypočul to, čo predstavoval, že ako si predstavuje fungovanie toho úradu, o ktorom máločo vieme. Ja som sa tiež čudoval, že sídli na ministerstve dopravy, ale hovoril naozaj triezvo a vecne. A sympatické priority boli tri. Kratučko.
Má ambíciu zozbierať príbehy sedemdesiatich tisícov ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom perzekvovaní v minulom systéme. Teraz to robí údajne sedem ľudí. Tam to pekne pán Mikloško vypočítal, že keby to v takomto tempe šlo, tak to trvá sto rokov.
Druhú prioritu hovoril o tom, že nevenujeme sa ľuďom, ktorí boli zavlečení do Ruska. Ja som minule na STV, išiel pekný dokument o jednom človeku, ktorého porodila matka v tom vyhnanstve. Znova predstavil takú triezvu a reálnu, realistickú víziu že spolupráce so študentami na tých inštitútoch historických v Moskve. Znova vec, ktorá je plná obsahu, ale aj významu.
A tretie hovoril, že chce byť aktívny v prípade, že sa mu to podarí, v múzeu príbehov v Bruseli. Ja mu prajem, nech sa mu to podarí. Ja už neviem, komu sa to má podariť, byť predsedom tej Správnej rady, ak nie Mikloškovi.
My máme taký problém. Naozaj máme problém. Ja to vidím, že my sa tak bojíme tej minulosti, a my sme, ja neviem, možno, asi aj hádam jediná krajina alebo hlavné mesto v bývalom os bloku, kde sme si nepomenovali nič podľa historických súvislostí. Ak viete, mi pomôžte, ale neverím, že je iné hlavné mesto v Európe, ktoré nemá pomenovanú svoju ulicu podľa niektorých udalostí, kde sa menil režim z komunistického na demokratický. Bratislava je. Tých prvenstiev má veľa, záporných, a toto je jej ďalšie. Bratislava nemá Ulicu 17. novembra, Bratislava nemá ulicu ani 68-eho, Bratislava nemá nič. My sa bojíme sami seba. Bojíme sa svojho tieňa. A verím, že keby sa podarilo, že pán Mikloško by sa stal predseda tohto úradu, žeby aj tieto témy otváral. Nie sú samoúčelné. Sú plné významu. A majú určite význam možno aj pre mladých ľudí, aby zistili, že čo a kedy bolo.
Na záver len poslednú poznámku. Nič nie je horšieho ako bývalý fajčiar. A poviem aj z osobnej skúsenosti, nič nie je horšie ako bývalý komunista. Lebo ten bývalý komunista sa vám tak bude biť do hrude, aký on už není, viete, že to je až smiešne. A to, čo tu bolo aj spomenuté, že v prípade pána Mikloška, on sa nemusí biť do hrude, že nebol a nemusí byť bojovný. On naozaj nebol. Prežil taký príbeh, ako ho spomínal pán Hrušovský, a má v sebe tú veľkosť. Je vysporiadaný. Dokáže odpustiť.
A ja vám na záver poviem, že v mojom prípade hádam možno prvýkrát s kľudom Angličana budem hlasovať za.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)