Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Mám pocit, že sa viacerí inšpirovali a skúšajú ma dobehnúť. (Smiech a potlesk v sále.) Mne to teda nejako nevadilo, pán Brixi, úplne v pohode. Ja aj tak možno rozprávam rýchlejšie a možno teda asi zaznelo aj to meno, lebo ja tu zložitým spôsobom hľadám, že to, čo som hovoril, ten mail, lebo naozaj tu pri tej predchádzajúcej voľbe tu boli nejaké nezrovnalosti. Však ja som není sudca, ja nebudem súdiť. Ale neviem ešte, ako dlho to bude trvať, táto celá, celá táto fraška, voľby. Ale keď to nájdem, tak potom to prípadne poviem. Lebo to, čo mi tu prišlo na toho jedného sudcu, o ktorom tu ideme hlasovať, je fakt podľa mňa meritórne. Ja ho nebudem menovať, keď to nájdem. Už to hľadám dosť dlho, ale tak kľúčové, je to o dosť dôležitejšie, ako trebárs to ÚPN, hej. Lebo sudca je sudca, preboha. Však sudca, ja neviem, čo je, hej, aby sme sa v tomto chápali.
Tak to som len chcel povedať, že mne teda až tak pán Brixi nevadil. Skôr teda mi držte palce, aby som to našiel. Bojím sa, že to nestihnem. Potom to zvolíme a potom sa budeme čudovať. Lebo už sa veľakrát čudujeme, že koho všade, do akých funkcií sme kde zvolili. A potom sa čudujeme, že z tých funkcií ani za pána nie preč. Takže viete, to je tak.
Ďakujem.

Ja v zásade to, čo som povedal, takže nie pre tento bod, ani ten ďalší, ale dám ten procedurálny teda pri tej voľbe prvej, čo sa týka sudcov, že aby prišli vystúpiť.
Čiže pre tento bod a pre ten ďalší nedávam, tak sa ospravedlňujem.

Ďakujem pekne, tak som sa teda dozvedel, pán Abrhan, prepáčte teda, že som vás zdržal. To je presne to, čo som identifikoval, že to je ten dôvod. To je ten dôvod, že som vás zdržal, no tak, prepáčte.
Pán Číž a ešte niekto, kto tu hovoril, že ja som nepočúval. Lebo vy ste asi boli v tom inom parlamente, teda v tej inej sále, ale nemali ste tam zapnuté toto rokovanie, ale ak možno Farmu, lebo znova hovoríte o niečom úplnom inom, ale nevadí.
Pán Chren, tuná chudák Števo Kuffa sa zdržal, hej, pri tej, zrušenie trestno-právne, lebo mi vravel, že bol rozrušený z toho môjho predchádzajúceho vystúpenia. Igor Matovič mu tu dvakrát nahovoril, že nech sa prihlási, že to chce opraviť. No tak odpusťte mu to, dobre? Alebo sa na tom, čo na tom postavíte, koľko, jedno percento na tom urobíte, dva? Skúste. Proste, tak sa veci majú, ako som to povedal, Števo Kuffa, dobre? Dobrý to chlap.
Takže ja viem, ja viem, ja som zmierlivý návrh povedal. Zmierlivý návrh je v tom, čo som hovoril, to tú radu, a tu to druhé, čo tu máme, to ÚPN. Dobre, nech pána Abrhan a všetkých vás tu nezdržiavam, aby ste mohli tlieskať. Ale tie ďalšie, na tých sudcov apelujem.
A ešte poslednú poznámku. Pán Šebej, a čo keď neviem, čo je korelácia? Lebo ja som vám netlieskal. Dobre, doštudujem. Skúsme veriť tomu, že trebárs možno ani neviem, čo je korelácia. Ja vám nepoviem, či viem, alebo či neviem, čo je korelácia, ale za každú cenu byť vtipný, tiež nemusí byť zrovna to pravé orechové.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, dovoľte povedať k týmto neatraktívnym bodom programu niečo. Skôr ako poviem, čiastočne sa ospravedlňujem za ten môj výstup, ale ja naozaj nemám rád, keď mi niekto apeluje na svedomie a v takej blbosti. Takže to sa možno čiastočne za to ospravedlňujem, lebo svedomie je dosť dôležité pre mňa, tak ako ľudské práva sú pre mňa dôležité. A keď sme tu o nich hovorili, tu nebola ani noha z tejto strany, takže to si môžeme potom niekedy povyčítať.
Čo sa týka meritórne k tomuto bodu, ono to súvisí aj s ostatnými bodmi, ktoré tu budeme rozprávať, to znamená, personálne nominácie, a to už ako viete, s tým mám trochu problém. Naozaj s tým mám problém. Niekto povie, načo a začo a prečo a neviem čo. Prečo je tu vlajka? Má tu byť vlajka. Prečo anglickú kráľovnú ťahajú štyri kone? Ja vám garantujem, že jeden kôň by ju utiahol. Prečo ju ťahajú štyri? Prečo niektoré veci sú, tak ako sú a prečo sa tomu nečudujeme? Tu sa čudujeme všetkému. Tu sú určité pravidlá, ktoré akože sú nejakým úzusom, všetci sme s tým stotožnení a odo mňa chcete, aby som hlasoval za niekoho, koho som v živote nevidel. (Ruch v sále.) Dobre, vrátim sa k tomu.
Ja chcem byť zmierlivý a hľadať riešenia. A je tu aj pán predseda, tomu som rád, lebo ja som avizoval, že ako budem postupovať v prípade týchto personálnych nominácií. Pán predseda vyjadril taký názor, že nie je úplne takto to zhodené zo stola, že možno nejaká šanca by sa tomu dala, že sa nejaká kultúra tuná zmení. Avšak som prekvapený a zarazený, že nie a že sú tieto personálne nominácie zaradené na rokovanie. Lebo ja som si dal tú robotu, že som už niekoľkých ľudí obehol, čo sa týka poslaneckých klubov, že či by prípadne sme našli nejaké riešenie na to, ako urobiť zadosť tomu, že toto sa volá parlament. Takže personálne nominácie nasledujú a ja vám teda poviem, môj zmierlivý názor bol taký, lebo identifikujem jedinú obavu mám pocit, jediná obava, ktorá tu je, že by sme náhodou aj tu, že by niekto vystúpil, tak problém by bol v tom, že by sme išli o niečo neskôr domov. To je úbohé, vážení, to je úbohé! Nič úbohejšie, ako to nemôže byť. Tak ako tu v piatok nikto nebol, keď tu bola ombudsmanka, chúďa, tuná prišla neviem z Bystrice, či skade, tuná sedela, do prázdnej sály rozprávala o ľudských právach. Nikto tu nebol. Najväčší demokrati z demokratov, v rodnom liste majú napísané, ja taký a taký, rodený demokrat, kde ste boli? O ľudských právach! To je symbolika. To je symbolická vec, že tu sedím a počúvam, aspoň sa tvárim, že mi na tom záleží.
Včera tu rušili post pre podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. Kde ste boli?! Kde ste boli všetci? Tuná niektorí, pardon, česť výnimkám. Niektorí tu boli. O ľudských právach sa rozprávalo, vážna to vec. Vy ste tu neboli pani Vášáryová. Vy vždy, vy sa tu zjavíte, za päť minút päť sa zjavíte. To som už minule hovoril. Asi tu je niekde iná sála. Tu je ešte jeden parlament. Tam všetci sedíte a tam nemáte tie tlačítka, a keď ideme hlasovať, tak sa len presuniete. Povedzte mi, kde je tá sála, však idem tam aj ja si sadnúť, možno je tam živšie ako tu! Tuná je to dosť smutné, tuná nikto není. A budete prekvapení, vážení, my dôjdeme k programu k jednému bodu, že kto tu bude sedieť a kto nie. Ja už to mám prichystané, tú novelu rokovacieho poriadku dám, k niečomu sa pripoja. Budete prekvapení, budete prekvapení, čo dokáže dnešná technika, ako vie zdokumentovať kto kde je a nieže akože je, ale že reálne je. A budete prekvapení. A možno si dá niekto urobiť rozbor Ústavného súdu, či ja mám na to právo, alebo nemám. Kľudne, avizujem, môžete si ho dať.
Ľudia majú na to právo, vedieť, či tu niekto, je alebo nie je. Lebo tuná nikto nie je, vážení. Tuná je len zopár ľudí so SMER-u, ktorí to asi majú nejakým, nejakou vnútornou dohodou. Vy ste tu není! Veď keď vás to nebaví, tak vy máte, v SDKÚ špeciálne, však tam máte toľko tigrov mladých, tak im to odovzdajte, nech sú tu, nech štekajú! Prečo ste tu není!? Však to môže byť lepšie, to môže byť kvalitnejšie. (Potlesk.)
Vrátim sa k tomu môjmu zmierlivému návrhu, ktorý som chcel predložiť, a ten zmierlivý návrh je v tom, teda keď už tá obrovská obava tu je, že by sme tu boli o niečo dlhšie, tak je v tom, že dobre, tak tá rada, priznám sa ani neviem, nejakých dvanásť kandidátov, potom, RTVS, potom ÚPN-ko, ďalších nejakých sedem ľudí, z toho dvaja kandidáti, dobre. Dvadsať ľudí dokopy, o .k. Dobre, tak to už nechajme v tom úzuse. Ale tie ďalšie voľby sú dôležité, vážení! Však to sú sudcovia! To sú tí, o ktorých sa tu rozpráva a rozpráva dlho a veľa. Rozpráva tak, že akí sú, akí nie sú. A vy za nich budete hlasovať. Ja ho chcem poznať. Mne prišiel e-mailom nejaký, že ja tu mám hlasovať za niekoho, a ten, ja neviem z Pezinka, ja som to ani nedočítal, že niečo, nejaký problém. To sú sudcovia, vážení! A tieto tri body mi stoja zato, urobiť zo mňa somára. Áno, ako si zgustnete na mne, si zgustnete, že čo tu ten robí. A mne tí sudcovia za to stoja. Tí majú obrovskú moc v tejto krajine. A vy to všetci viete a necháte ich tu prejsť, aj keď neprídu e-maily. A možno aj vám prišli tie e-maily. Verím, že ten, kto ho poslal mne, si dal tú robotu, že poslal aj inému. Že kto ten jeden z tých kandidátov je, alebo nie je. A keby tu vystúpil, tak ja sa ho spýtam, čo by sa možno niekto nespýtal.
Áno, vážení, mne tie tri body, tie tri body mi stoja za to, aby som to navrhol procedurálne, aby sme tých ľudí vypočuli. To sú sudcovia, opakujem, neviem koľkýkrát. Budú v disciplinárnych senátoch. Však to je to, to je agenda... Kde máte pani Žitňanskú, najspravodlivejšiu spravodlivých?! Však to je jej agenda! Však ona by mala stáť vedľa mňa, držať ma za ruku a hovoriť áno, áno! (Smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, skúsme nejako...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, áno, meritórne sa vrátim k tomu. Čiže znova opakujem, aj s vedomím toho, aj s vedomím toho, čo tu teda si ako na mne zgustnete, zopakujem to, čo som povedal. Pre tieto dve voľby, dobre, budem rešpektovať ten úzus, ktorý tu máte, ktorý ste si tu zažili, lebo vás otravuje a v piatok nemôžete ísť skôr domov. Ale tí sudcovia, to mi nedá. To mi nedá, aby som nenavrhol, pán predseda, že mám záujem a procedurálny návrh bude v tom, že tí sudcovia, nie je ich veľa, ja som to vypočítal, je to osemnásť ľudí, keď im dáme po päť minút, je do deväťdesiat minút dokopy. Jeden a pol hodiny. Jeden a pol hodiny ešte máte. Ešte by ste ich mohli mať kvôli tejto krajine. Takže to navrhnem. A keď nie, čo predpokladám, že nie, pán sudca, či pán predseda... (Smiech v sále.) Áno, v tomto ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, ja vás poprosím. Pán poslanec ...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
...v tomto prípade ste aj sudcom, lebo odsúdite to, čo ja poviem. Tu niekto apeluje na moje svedomie. Pán predseda, ja som tu, že kupčím alebo šmelinárim. Teraz budem, viete čo budem? Budem čiastočne dávať na zváženie, ono možno sa to dá aj ináč povedať, tak ostrejšie. Ja dám na zváženie, či stojí za to to, že sa budete naťahovať, alebo ja tú minulú voľbu, toho viceguvernéra, lebo ste, ja mám svoje práva, keď boli ľudské práva, keď sa tu hovorilo, ja som tu bol. Ja mám svoje ľudské právo, keď ma tu už niekto zvolil, ja viem, že vám je to niektorým čudné, ale je to tak hold. Mňa tu niekto zvolil, to znamená, mne dal nejaké právo. Dal mi právo dať návrh, a to moje právo nebolo vypočuté. Môžeme si dať nejaký rozbor, stojí to za to, máme tu nejaké inštitúcie, aby sme sa nečudovali na konci, že ako celá tá voľba skončí. Môže to trvať dlho. Ja som trpezlivý. Ja som trpezlivý. Ja som si dal aj sťažnosť na súd do Bruselu, prišla mi odpoveď. Ja som trpezlivý. Ale som pripravený to prehodnotiť.
Mne ide o jedno, o jediné, že keď niekto odo mňa chce, aby som za nejakého sudcu zahlasoval, tak mi ho ukážte. Doneste ho, nech sem ide. Celé je to dokopy jeden a pol hodiny. To nie je veľa. A keď nie, tak urobím to, čo urobil Chruščov, lebo to bol sedliak a ja som tiež sedliak. Tuná pán Poliačik není, ale však posielal ma tam, kde ma posielal. Tak budem tou topánkou búchať. Vyveďte ma a vy sa mi smejte! Smejte sa ale sebe a smejte sa aj týmto ľuďom.
Ja hovorím, že keď tu niekto má byť zvolený ako sudca, keď tu má ísť do nejakej komisie, nech sem príde, nech sem povie. Už aj kvôli tomu, v akej mizérii sme. To, čo počúvame, že kto všetko je sudca v tejto krajine a čo všetko vedia, že sedia v nejakej krčme Bonanno a že rozprávajú to, čo rozprávajú. Už len kvôli tomu by sme mali byť. A vy by ste to mali chcieť, nie ja. Vy, starí matadori, vy starí bojovníci! Nie ja, šašo z Oravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Škoda, veľká škoda, pán Frešo, ja som si hrýzol do jazyka, lebo ja som mal k tomuto návrhu povedané to, že to, čo je, je podľa mňa nesystémové, nekoncepčné, ale lomoz z toho, keď sa vám to podarí, bude počuť od Vladivostoku po Dublin, tak to máte prichystané, ale tie efekty sú úplne sajdové. Takže mi to je ľúto.
Hej, ja som možno nováčik v tom, že som si vypýtal, ale myslím si, že korektne, podporu pre dobrý návrh. Ja som skôr čakal, že pán Martvoň sa prihlási a povie, áno, však úplne samozrejme, tí chlapi by mali mať tridsaťdňovú splatnosť, však sú to častokrát zamestnanci. A nie ich naťahovať deväťdesiat, stodvadsať, stoosemdesiat, a potom ešte pánko príde a povie, že nemá peniaze. Takže toto mi prišlo ako úplne logické, že teda akosi aklamačne tu povieme, o. k., super.
Ale nevadí. Keď takto, tak ja vám poviem, na moje svedomie neapelujte, pán Frešo. A ja teraz verejne poviem, že vám za toto nezahlasujem, dokonca budem proti, lebo mi to príde nesystémové, nekoncepčné. Príde mi to trochárske, príde mi to populistické, príde mi to presne, až sa hanbím, že vy ste niekedy boli lídrom opozície. Ako môže byť lídrom opozície niekto, kto predáva takéto trochárske nápady?! To je čistá trochárina! Dvetisíc päťsto. O rok prídete, s čím? Tritisíc eur? To je presne to, čo robila Sas-ka. Estónsko, jedno dieťa, na rok prídu s dvoma. Vy poviete 2500, na rok 3000. A znova máte dve, tri relácie máte a najväčší bojovník za živnostníkov budete vy. Toto nie je systém, preboha! Až sa hanbím, že ste boli lídrom opozície.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte krátko teda k tomuto návrhu. Ja tiež podmienečne a podmienečne podporím tento návrh. A poviem, prečo podmienečne a čo za to si vypýtam.
Môžeme sa prípadne sporiť, že čo tým živnostníkom pomôže viac, alebo nepomôže. Pravdou je, že ja ich poznám a poznám ich dosť dobre, však všetci oravskí chlapi, to je jedna živnostnícka partia. Žartom hovorím, že keď na stavbe uvidíte nejakých chlapov, nepýtajte sa, skade sú zo Slovenska, ale spýtajte sa, skade z Oravy sú. Takže keď sme zisťovali, že čo ich trápi, my sme s Igorom Matovičom pred voľbami distribuovali obrovské množstvo letákov, kde bola taká kresba, škoda, že to tu nemám, ale len v krátkosti popíšem. Na tej kresbe boli živnostníci ako hrdlačia na veľkej stavbe. A tam došlo auto na X5 a páneček s dútnikom v ruke hovorí: Chlapi, nie sú peniaze, splatnosť bude 90 dní. Toto nesú naozaj ťažko títo ľudia. Čiže ak chcete vedieť, čo trápi živnostníkov a čo ich trápi veľmi, tak ich trápia dlhé splatnosti faktúr. A to už samozrejme nehovorím o tom, že keď teraz už aj tá obrovská splatnosť faktúry prejde, tak častokrát sa stane, že nedostanú zaplatené.
Takže toto trápi chlapov, toto trápi živnostníkov a samozrejme aj ženy živnostníčky. Takže je dobré, že chceme pomôcť živnostníkom. Tu je návrh SDKÚ. Na to, že to bol niekedy líder opozície, sa mi zdá taký trošku nesystémový, ale nevadí. Očakával by som koncepčnejšie opatrenia, ale budíš, ako sa hovorí, lepšie malý kšeft ako hrdzavým drôtom do oka.
KDH tiež teda hovorilo, že živnostníkom pomôže, ako bude vedieť. Pred voľbami bol veľký nástup pred kamery s takou by som povedal bohumilou myšlienkou, že dokonca ombudsman pre živnostníkov. Takže my pridávame do tretice, a tu je tá moja podmienka, že čo sa teda mňa týka, tak ja vám to podporím za predpokladu, že vy by ste teda deklarovali, že podporíte to, že návrh, ktorý sa v súčasnosti pripravuje, to znamená návrh, ktorý bude hovoriť, že živnostníkom maximálna splatnosť faktúry môže byť tridsať dní, a v prípade, že konečným objednávateľom služieb alebo tovaru je štát, tak ručí za túto faktúru. Lebo toto sa tiež zvyklo stávať, že konečným objednávateľom je štát, medzitým je nejaký sprostredkovateľ. Štát dobre platí, ale ten sprostredkovateľ niekedy zvykne sa aj zabudnúť, a títo chlapi potom niekde na tej Orave plačú a nadávajú v krčme na nás, na politikov, na všetko a na celý svet, že peniaze nedostali.
Takže, pán Frešo, ak mi teraz, mi stačí, že kývnete hlavou, poviete, že budeme nad tým rozmýšľať a že plus, mínus, to môže byť, takže môj hlas máte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Mikloško to, čo povedal, dobre povedal. A na záver možno len poviem, že aj som rozmýšľal, či to poviem alebo nie, ale keďže som si dvakrát vypočul príbeh o Jurajovom šťastnom rozvode, aj príbeh o tom, čo sa pýtali pána Miškova na rozvode, tak poviem len tak aj môj trochu príbeh. Niežeby som sa rozvádzal, chvalabohu, mám krásnu manželku a pätnásť rokov to so mnou drží a vydrží a nie je to vždy ľahké. Ale moji rodičia sa rozvádzali. A to bolo ťažké. Bolo tam to, čo teda na Orave býva zvykom a dobrým zvykom, bol tam alkohol a všetky tie veci. A moja mama mala fakt ťažkú rehoľu a rozvod bol zlý a len matne si teda ako dieťa na to spomínam. A napriek tomu, aj tejto skúsenosti, nesúhlasím s týmto návrhom. Život totižto nie je zbieranie borůvek, život nie je ===žúrka.
A ešte len poslednú vetu poviem, mám kamaráta, Juraj ho pozná, nechcem povedať meno, ale hrozný fešák. A on za to fakt nemôže, že tie dievčatá ho tak strašne berú, je dlhé roky ženatý a nie vždy u neho doma to bolo ľahké, ale bojuje s tým. A ja mu aj hovorím, že, počúvaj, kamarát môj, hrdinstvo nie je v tom, že to urobíš, obzvlášť, keď vidíš, ako to ľahko ide, ale hrdinstvo a tvoja vôľa je v tom, že to neurobíš a odoláš tým zvodom a pokušeniam. Čiže aj takto sa dá bojovať s vášňami a nemusí hneď človek utekať k notárovi.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem pripojiť k tej výzve, naozaj si myslím, že je namieste, aby ste to stiahli. Myslím, že vtedy bude tých škôd najmenej. A teda dovoľte sa aj ospravedlniť, že som tu teda pred chvíľkou vykrikoval na Juraja. Tak prepáč, Juraj, ale naozaj ma nebaví počúvať dvakrát, že ako si sa šťastne rozviedol. Tak to len som chcel povedať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ešte aj SMS-kou. Ja som chcel povedať, že, Štefan, my sme nepochopili ten Da Vinciho kód, čo je tu kryptovaný v tomto návrhu, lebo už to tak jemne zaznelo v náznakoch, aby sme rozlúštili tú tajničku, že Estónsko. Lebo teraz je návrh, že bezdetné, keby, nedajbože, prešiel, tak o rok príde s jedným dieťaťom, ďalší rok s dvoma deťmi. A predstav si, takto je to blízko k voľbám, samozrejme, trošku preháňam, hej? Ale však kľudne sa dá s tým ako s agendou. Lebo mám pocit, že v tejto agende a takýmto spôsobom sa mienite zaoberať, takže i tam je asi niekde kryptovaný ten Da Vinciho kód, že prečo ten návrh je momentálne ako bezdetný. To znamená, v celku nevinný. A potom by sme tu dupali a šraubovali a možno ku voľbám by sme to vydreli tak, aby sa nám to podarilo. To som chcel povedať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si tu píšem taký blog, že ako v úcte má ľudské práva tento parlament a ako pozadie som počúval pani Nicholsonovú. To privádzam do zúrivosti moju manželku, ktorá mi hovorí, že ako môžeš dve veci robiť naraz. No viem, také stereo. Čiže som ju vnímal a v určitý moment, sa teda ospravedlňujem, som musel odísť, lebo som to už nevydržal, pardon, takú hlúposť povedať, že mladí ľudia, keď sa neberú preto, lebo kebyže sa mali rozvádzať, že to je ťažké. No ja normálne žasnem, že ako vôbec takéto niečo sa dá povedať! K tomu neviem, čo treba? Ja normálne žasnem.
To je taká vypočítavosť, ako keď právnik radí otlstému podnikateľovi, tak šesťdesiat plus, keď si berie osemnásťročnú blondínu, že ako má tej blondíne povedať, že má podpísať všetky štyri pare tej predmanželskej zmluvy. To je, proste to je, tak sa to hovorí, milá moja, podpíš všetky štyri pare, lebo však právnik to chce. To, viete, že, do tohto vniesť, do niečoho pekného, mladí dvaja ľudia rozmýšľajú o tom, že by mali rodinu. Nerozmýšľajú však, od toho sú mladí, tak tu už vniesť tento motív, však ale ich to brzdí, lebo však, ako by sme sa potom prípadne rozviedli. Normálne som musel odísť, pardon, to sa nedalo počúvať! Ja neviem, ako ste tam aj niečo hovorili, potom mi tu kolega hovorí, že niečo ste ma tam niekde spomínali. Neviem v čom, v akej súvislosti, lebo fakt som vás nepočúval.
Ďakujem.