Videokanál poslanca

A prosím vás, keď toto je parlament, tak o čom vlastne môžeme hlasovať? Však mi niekto povedzte! Ja neviem, o čom tu môžem hlasovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Áno, chcem dať, tak ma opravte, keď na to nemám právo, chcem dať hlasovať o tom, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že existujúci návrh, ktorý je tu predložený, nezodpovedá tomu, čo má, a má iba, má málo strán. Chcem dať o tom hlasovať.

Súvisí. (Oponujúci hlas v sále: Nesúvisí!) Súvisí.
Čiže dávam ešte jeden, následne dám jeden ďalší procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, príklad, že tento návrh nie je zodpovedne pripravený a chcem dať o ňom hlasovať.

Pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa prihlásim do rozpravy, v zásade niekto povie, nesúvisiaci s témou, ale ono to súvisí so zdravím, zdravým prostredím aj s takou psychohygienou na pracovisku, čo je, myslím si, čo aj vplýva na samotné zdravie častokrát človeka.
Mňa naozaj zaujíma, keďže je nás tu tak málo, či sme uznášaniaschopní. A keď tu máme starých matadorov, ako pán Šebej, ma tu dosť ofenzívne opravil, že čo je, alebo čo není, tak nech mi to vysvetlí. Ja keď čítam, a čítať ešte viem, že keď nás není dostatok, a do pätnástich minút sa to nezmení, a keď budeme o niečom hlasovať, a ja som dal hlasovať o procedurálnom návrhu, keď sa to nezmení, tak predsedajúci preruší schôdzu a určí termín ďalšieho rokovania. Takže, vážení, tí, ktorí ste tu už dlho a tomu rozumiete, keď ja tomu nerozumiem, prosím vás, vysvetlite mi to, ale naozaj mne z toho jednoznačne vyplýva, že keď dám hlasovať v zásade o veci, ktorá, niekto povie, že s tým nesúvisí, ale je to stále len hlasovanie o tom mojom procedurálnom návrhu, a keď zistíme, čo zistíme, a už vieme, len vizuálne sa pozrieme a vieme, že nás není dosť, tak ja neviem, však toto je tlač, toto je rokovací poriadok, tak bol by som naozaj rád, keby sme sa ho držali.
A keď pán Šebej vie niečo iné, čo ja neviem, tak prípadne, nech ma doplní. Alebo on možno... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem veľmi pekne. Procedurálny návrh je taký, pani podpredsedníčka, aby sme dali hlasovať o tom, či poslanci súhlasia s tým, vzhľadom k tomu, že hovoríme o zdravotníckych zákonoch, či osvetlenie v sále je dostatočné. Poprosím vás dať hlasovať hneď.

Ďakujem veľmi pekne. Nebol by to kolega pán Poliačik, keby jeho vystúpenie nebolo zaujímavé, ale identifikujem tam aj také nekorektné znaky toho, že to postavil na hranu, to znamená, dal vybrať, že buď robíme z tých študentov roboty alebo špongie. Obidvaja vieme a podľa mňa všetci vieme, že jedno aj druhé je extrém, že teda takto asi naozaj nestojí. Ono to zase tiež netreba preháňať aj s tou slobodou toho alebo tým experimentovaním toho, že vašou nejakou obľúbenou Montessori naozaj to je také hlbšie, aby sme neskončili tak, že na učňovke budeme učiť Tomáša Akvinského len kvôli tomu, aby sme mali pocit, ako sú jej absolventi špongiovití. Toto napríklad mne chýba. Ja som to mal aj v mojich takých nejakých materiáloch, že lepšie sú kvalitné montérky ako nekvalitný diplom. A naozaj aj ja identifikujem často to, kde sa čo všetko učia, až človek žasne. Čiže netreba to preháňať s jedným alebo s druhým. A pokiaľ je tu cesta hľadať to, že sa to má znormalizovať, tak ja len pozorne počúvam, netvrdím, že som odborník, lebo niekedy mám pocit, že sa k tomu blížime, že kozmonautika sa bude učiť v Giraltovciach a za lesných robotníkov sa budú učiť v Bratislave. Čiže keď toto niečo pomôže tomu, tak nie som, by som povedal, úplne a priori opozičný, ale budem proti tomu len kvôli tomu, že sa to odo mňa očakáva. Takže stále to ešte nasávam. Ale určite v tej vašej formulácii bolo kus nekorektného. A často to tých mladých ľudí aj dosť pletie, že vlastne existuje taká nejaká nálada, čo všetko a ako je to voľné, silne deficitné, lebo tí ľudia sú potom ako voľné radikály v tom svete, často nezakotvené. A má to aj vplyv potom na ich ďalšie nejaké správanie a konanie, ale tak to je asi na inú tému. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Zas ani neviem celkom presne, čo sme sa z vystúpenia dozvedeli, možno len to, že deti sa majú učiť a školy majú byť dobré, ako keby to niekto spochybňoval tuná.
Mňa trošku prekvapuje, už až prekvapuje, to názorové žoldnierstvo u pána Osuského a naozaj je bezbrehé v tom diapazóne tém, ku ktorým sa vie vyjadriť. Od ESM cez rentu športovcov, šesťročné gymnáziá, dokonca - a znova to spomeniem, nezabudol som - aj vysielače mobilných operátorov. Pán Osuský obhajoval umiestnenie vysielača mobilných operátorov na školu, kde zhodou okolností chodia moje dve dcéry, tak až mu hlas preskakoval, v tej sile a v tom presvedčení, že tam má byť, že som bol úplne zarazený, že na takúto vec sa dokázal nadchnúť. Som rád, že to skončilo úplne inde.
Čiže ja už s rezervou vnímam tú silu presvedčenia, s ktorou tu vždycky pán Osuský vystúpi, a zopárkrát nám dá nejaký citát, aby nám bolo jasné, že je o dve triedy ďalej a že my tu tomu nerozumieme.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, celý deň dneska v zmysle zásady šetrím čas a len do faktickej, lebo som zvedavý na samotné hlasovanie o poklopu.
Ale k tejto veci predsa len krátko a expresne chcem povedať, trošku sa hrozím experimentov aj tu, v tej dôvodovej správe niekoľkokrát napísané, že experimentálne. Ono tie experimenty v zásade vždycky v strednej a východnej Európe nedopadli dobre. Ono tá tendencia je tu experimentovať, ale historicky, môžme si nájsť kopu príkladov, to nedopadlo dobre. Čiže aj experimentovanie s druhým dôchodkovým pilierom zrovna v týchto končinách tiež má svoje obrovské riziká.
Čiže aj tu sa trošku bojím, že ak je to experiment, prečo zrovna my to máme skúšať a my byť nejakým laboratóriom, i keď sa hovorí, že výsledky sú dobré. Ja sa skôr poučím tam, kde to naozaj funguje. A hovorím to preto, lebo ja som aj otec a moje dcéry to presne teraz vnímajú, že to confuzim, také to popletenie, že odchádzajú im z triedy na jedno gymnázium, potom na druhé, trošku to pletie. Čiže ja sa prihováram... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Ja sa prihováram za to, aby sme nechali deti sústrediť sa na to, aby sa učili a nie rozmýšľali, že kedy, kto, na aké gymnázium odíde, lebo to vnímam ako problematické. Čiže ak je teraz osemročné, šesťročné, štvorročné, ja si myslím, že už nech keď teda to tak experimentuje, tak už to vyexperimentujme a tak sa dohodnime, že toto zrovna je to najlepšie a nepleťme tie deti.
Takže to je moje. Ale experimentov tak či tak sa bojím, špeciálne sa bojím experimentov, ktoré sa aplikujú v strednej a východnej Európe, v zásade historicky nikdy nedopadli dobre.

Ďakujem veľmi pekne. Znova v zmysle tej zásady, že nebudem zdržiavať, takže len faktickou.
Ja tento návrh zaraďujem do tej kategórie takých funny návrhov, ktoré majú za úlohu len nejakým spôsobom upútať a možno nejaký výstup z toho, aby bol.
Pán Chren, na presadenie takýchto návrhov vám dám jednu radu, ako by ste ich mohli spraviť tak, že by mohli prejsť. Treba vyhrať voľby, a keď sa vám to podarí, čisto teoreticky si môžte schváliť aj pamätný deň, keď sa narodil Martin Poliačik, že to v zásade (smiech v sále) vtedy môžte urobiť. Ale že teraz v tejto chvíli je to také, by som povedal, nenáležité a zbytočne by ste možno vyprovokovali SMER k tomu, aby trebárs on nedal pamätný deň, keď pán Blaha napísal prvú knihu. Viete, čiže to by tiež oni mohli na druhej strane takto zneužívať. Čiže treba to relatívne rýchlo skončiť a ísť k ďalšiemu bodu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja rešpektujem to, čo sa hovorilo, teda že chcem relatívne rýchlo skončiť, preto sa nehlásim do rozpravy, i keď verte, že veľmi rád a aj relatívne dlho by som možno na tú tému vedel rozprávať, čiže len faktickou poznámkou nedá mi, aby som nezareagoval.
Nuž poviem tak, ja som hovoril, že je taká tenká hranica medzi daňou z úspechu a progresívnou daňou, a keby ste v Ottovom náučnom slovníku hľadali, že čo je daň z úspechu, tak kľudne si tam môžte dať návrh strany SaS, čo je v tomto prípade. Ja by som tlieskal tak, že by to bolo počuť až cez okná, keby ste ten návrh dali, že všetky, že tá hranica by bola stanovená ináč. Dajme tomu, že tí, čo dostali nad 5 %, tak by sa znižoval ten príspevok, normálne by som tlieskal naozaj veľmi silno a intenzívne.
Premkýna ma taká obava, že stanovovanie tých hraníc nemôžme len tak šúpať akože od boku, takú obavu vyjadrím, že keby náhodou SaS čisto teoreticky dostala 10,5 percenta, tak ten návrh by tuná teraz bol, že od 12 %, hej?
Čiže, čiže čiastočne, i keď nerád, musím súhlasiť s pánom Martvoňom, že je tam veľký kus farizejstva v celom tomto návrhu. Takže naozaj aj pri tvorbe nejakých, však to niekde som aj čítal, že aké majú byť zákony. No však ja neviem, však to už v múdrych knihách dávno sa písalo, že spravodlivé, to mi príde akože absolútne nespravodlivé. Nie preto, že to je SMER, však ja už, dokonca možno na ďalšiu schôdzu dáte zákon, že ako krátiť príspevky strane SMER a to bude už úplne odkryté, lebo to je asi celým zmyslom, že ale takto nemôžme legislatívne pracovať, lebo to trošku dehonestujeme prácu týchto legislatívcov.
Čiže musím hľadať také riešenia, ktoré sú spravodlivé, a možno je naozaj spravodlivé pre túto chvíľu povedať, že tie strany, ktoré dostali nad 5 %, tak proste sa im ten príspevok znižuje o nejakú sumu a možno progresivita by bola v tom, že tí, ktorí idú vyššie, ešte možno o niečo mierne vyššiu. To by som sa možno teda vedel s tým stotožniť, ale s týmto absolútne nie.