Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec Raši, samozrejme, vieš dobre, že v mnohých veciach máme taký istý názor. Na druhej strane si myslím úprimne, že ako s týmto zákonom, bohužiaľ, pre všeobecných lekárov a lekárov prvého kontaktu neurobíte nič pozitívne. V niektorých veciach, ako som spomínal, pacientom poškodíte a iste, že to, že všeobecní lekári nebudú mať tú istotu, že poisťovňa s nimi uzatvorí zmluvu, to znamená, že iste to povolanie dehonestujete. A bude to tak, ako som to hovoril, za desať rokov nebude nás kto liečiť v prvom kontakte.
Pán poslanec Blanár, viete, vaša reakcia bola úplne politická, opakujete stále tie isté veci, s ktorými ja ako veľmi ťažko môžem súhlasiť. A je to pravda, že som bol pri Zajacovych reformách, ale keď ste tu boli, tak musíte na to pamätať, že ja som bol z vládnej strany ten poslanec, ktorý podal také pozmeňujúce návrhy k tomu zákonu, ktorým sa práve zabránila privatizácia, a aj SMER vtedy to podporil tie návrhy. To je jedna vec.
Druhá vec je to, že stojím za to, a je to napísané vo vládnom návrhu, že bude tu centralizácia. Bude centralizácia, lebo pre všeobecné nemocnice ministerstvo bude vydávať povolenie, bude centralizácia kvôli tomu, lebo bude jedna poisťovňa, a bude centralizácia aj preto, lebo aj v prvom kontakte budete rozdeľovať ľudí pre dobrých a zlých. A nenecháte to pacientom, aby pacient povedal, ktorý lekár je dobrý, ktorý nie. Ten lekár je dobrý, s ktorým on uzatvorí kontrakt, a nie ten, s ktorým uzatvorí poisťovňa zmluvu. A, samozrejme, tým pádom ste aj proti slobodnej voľby lekárov, čo je veľmi smutné. Ďakujem veľmi pekne.

Milé dámy, vážení páni, vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z., tlač 293.
Nemám v úmysle politicky kritizovať obsah tohto návrhu, radšej sa budem snažiť sústrediť na niektoré konkrétnosti. Jednou úlohou opozície, hlavne pri súčasnej prevahe vládnucej strany, môže byť napríklad upriamenie pozornosti na niektoré nedokonalosti zákona. Tie totiž môžu spôsobiť, že dobrou vôľou prípadne zákon minie svoj cieľ. A jeho výsledný efekt bude menší, resp. iný, ako sa vo všeobecne očakáva.
Zákon obsahuje aj kladné prvky, ich hodnotu, resp. efektivitu však ukáže len čas. Medzi nich môžeme zaradiť napríklad skutočnosť, že kritéria hodnotenia žiadostí na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej zdravotnej služby budú konkrétnejšie. To je jednoznačne kladný prvok, jeho dopad však závisí aj od ľudského faktora, ktorý obísť nemôžeme. Ako som spomínal, čas nám to ukáže.
Ďalej si myslím, že môžem pozitívne hodnotiť aj to, že sa zriaďuje samostatná stavovská organizácia pre zdravotníckych záchranárov. Nie som veľkým zástancom týchto stavovských organizácií osobne, ale keď ostatné povolania toto majú, tak, samozrejme, oni si to zaslúžia.
Ďalej kladne hodnotím, že sa ustanovia podrobnosti o poučení predchádzajúceho informovaného súhlasu pre vykonanie sterilizácií osoby aj v jazyku národnostnej menšiny - to by som privítal aj v iných zákonoch. Ďalej upravuje sa náplň preventívnej urologickej prehliadky, takisto gastroenterologickej prehliadky sa dopĺňa skríning rakoviny konečníka, hrubého čreva. Ja si myslím, že tieto veci môžeme jednoznačne kladne hodnotiť.
Ale práve opačným znamienkom hodnotím časť zákona, podľa ktorej povolenie na prevádzkovanie všeobecnej nemocníc bude vydávať ministerstvo zdravotníctva. Obávam sa, že to znamená príliš veľkú centralizáciu, to znamená, že v tejto veci všetka moc sa sústredí v rukách ministerstva, ktoré môže určovať, čo potrebujú alebo nepotrebujú občania. Riziko využitia tejto moci na politické ciele je evidentné, hlavne pri jednofarebnej vláde. Ministerstvom vydávané povolenia spolu s ostatnými kolegami považujem aj ja za snahu zo zavedenia vyššieho stupňa centralizácie.
Musím sa však priznať, že návrh zákona sa pre mňa stáva neprijateľnosť z úplne iného dôvodu. Tento dôvod je veľký počet pozmeňujúcich návrhov podaných poslancom vládnucej strany, resp. ich obsah. Síce niektoré z nich obsahuje pozitíva, napr. návrh podaný poslancom Ivanom Vargom vo veci prevencie. Mnoho ďalších však obsah návrhu zákona menia záporným smerom, sem zaraďujem napríklad efekt posilnenia postavenie veľkých štátnych nemocníc na úkor menších. O tom som už rozprával. Alarmujúce sú aj niektoré ďalšie zmeny, napr. keď riaditeľom jednotlivých nemocníc dáva, dá sa povedať, plná moc na to, aby určovali aké, ako, aké pre vás budú pracovať jednotliví lekári. V tejto veci už protestovali aj stavovské organizácie, ktoré sú občas považované za partnerov vlády, často sú však len hračkou na stole vlády. Osobne v tom nevidím veľa racionality, skôr ovládnutie zdravotníctva celkom, veď nezabudnime na snahu o vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne.
Na znovuzavedenie výmenných lístkov tiež môžem mať rôzne politické alebo odborné názory. Ale obsah pozmeňujúcich návrhov, tak ako to bolo podané, je celkom neprijateľný. Dôsledkom toho sa opakovane zväčšuje zaťaženie všeobecných lekárov prvého kontaktu, ale aj pacientov. Obsah ďalšej časti návrhu ohrozuje nie len ich, ale aj mnoho ďalších účastníkov systému. Veď poisťovne už nemusia povinne uzatvoriť zmluvy s lekármi. Znamená to, totiž znamená to tiež centralizáciu, resp. možnosť pre vládu rozdeľovať spoločnosť na dobrých a zlých. Ak jednotlivé články zdravotníckeho systému nebudú hodnotené podľa objektívnych kritérií, bude to znamenať výrazné spomalenie, resp. znemožnenie vývoja zdravotníctva na Slovensku. Tento problém sa bude týkať hlavne všeobecných lekárov, pričom dobre vieme, že ak sa ich postavenie spoločnosti radikálne nezmení k lepšiemu, v priebehu desiatich rokov budeme súperiť s akútnym nedostatkom všeobecných lekárov. Bude to mať za následok, že pacienti budú chodiť k špecialistom už bez výmenných lístkov, aj keď to zákon prikáže, lebo nebude mať kto ich vystavovať. V skutočnosti je teda zavedenie výmenných lístkov týmto spôsobom spolu s tým, že poisťovne nemusia už uzatvoriť zmluvu s lekármi, je veľmi škodlivá záležitosť, ktorá môže ďalej diskreditovať profesiu všeobecného lekára. Oni aj v súčasnosti sa nachádzajú na periférii systému zdravotníctva, nemôžeme sa čudovať, že o niekoľko rokov budú absentovať lekári prvého kontaktu, ktorí by nás mali liečiť. Tento návrh teda spolu znamenajú výrazný problém, ktorí ohrozuje aj budúcnosť našej spoločnosti.
Z uvedeného dôvodu, prepáčte, lebo nezaznamenal som tie body, ktoré pán poslanec Raši vyňal na osobitné hlasovanie, takže možno, že sa budem opakovať, ale ja by som chcel niektoré body vyňať na osobitné hlasovanie spoločnej správy, a to body: 3, 7, 9, 10, 16, 17, 18 a 32. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil tri pozmeňovacie návrhy. Prvý je legislatívnotechnického charakteru, takže dúfam, že s tým nebudete mať žiadny problém mi to podporiť. Druhý a tretí zase dopĺňajú pozmeňovací návrh pána poslanca Érseka.
Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci návrh k tlači 223. V súvislosti s ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.
V čl. I za bod č. 4 sa vkladá nový bod 5. V § 2 ods. 14 posledná veta znie: "Názov univerzitnej vysokej školy obsahuje slová "univerzita", ak osobitný predpis neustanovuje inak. 3aa)"
Následne sa nasledujúce body v čl. I návrhu zákona prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívnotechnická úprava, zosúladenie formulácie s ustanovením § 2 ods. 14 a 15 zákona.
Druhý pozmeňujúci návrh príslušného zákona, čo prerokúvame k tlači 223. Pozmeňujúci návrh môj znie:
V čl. I v pôvodnom bode 168 a v § 83 ods. 17 navrhujem vypustiť slová "podľa odseku 1 alebo".
Odôvodnenie: Akreditácia študijného programu je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať študijný program. Doterajšia právna úprava umožnila v prípade nedostatkov vziať späť žiadosť o akreditáciu študijného programu a po odstránení nedostatkov predložiť novú žiadosť. Ak v dôsledku navrhovanej zmeny uvedený postup nebude možný, uskutoční sa konanie, výsledkom ktorého bude zamietnutie žiadosti, pričom novú žiadosť bude možné podať najskôr po uplynutí jedného roka, čo môže spôsobiť závažné problémy najmä v prípade reakreditácií študijných programov nielen pre vysokú školu, ale aj pre študentov študujúci v rámci daného študijného programu. Vzhľadom nato, že uvedený zákaz sa nevzťahuje na príbuzné študijné odbory, môže vzniknúť tendencia obísť zákaz zákona podávaním žiadostí o akreditácii príbuzných študijných programov, čo by pre vysoké školy znamenalo realizáciu nie najvhodnejšieho (pôvodný študijný program), ale núdzového variantu (príbuzný študijný program), o ktorý vysoká škola v skutočnosti nemala záujem. Zmena vytvára priestor na obchádzanie zákona a sťažuje fungovanie vysokých škôl, pričom žiadnym spôsobom neznižuje zaťaženosť príslušných orgánov (konanie o zamietnutie žiadosti, konanie o žiadosti o akreditáciu príbuzného študijného programu).
A tretí pozmeňujúci návrh príslušného zákona, ktorý prerokúvame s tlačou 223.
V čl. I za pôvodný bod 169 sa vkladá nový bod 170, ktorý znie: V § 84 ods. 2 tretej vete sa za slová "aspoň jeden rok" vkladajú slová "pred začiatkom obdobia, za ktoré obdobie bude činnosť vysokej školy v rámci v komplexnej akreditácii hodnotená".
Následne sa nasledujúce body v čl. I návrhu zákona prečíslujú.
Odôvodnenie: Komplexná akreditácia činností vysokej školy v zmysle zákona o vysokých školách je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia komplexne posúdi a zhodnotí vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť vysokej školy, ako aj personálne, technické, informačné a ďalšie podmienky, v ktorých sa táto činnosť uskutočňuje. V zmysle platnej právnej úpravy sú kritériá komplexnej akreditácie stanovené rok pred uskutočnením akreditácie, teda v podstate po uplynutí obdobia, ktoré má byť hodnotené, kedy na základe predkladaných správ o činnosti je známa v podstate celá činnosť vysokej školy, ktorá má byť v rámci komplexnej akreditácie hodnotená.
Znamená, že výsledky komplexnej akreditácie, vrátane prípadnej možnosti dodatočného odstránenia nedostatkov v dodatočnej lehote jedného roka, sú v podstate vopred známe a výsledky akreditácie sú stanovením kritérií v podstate vopred rozhodnuté. Uvedená okolnosť vzbudzuje dôvodné pochybnosti o opodstatnenosti a deklarovaných cieľoch komplexnej akreditácie a súčasne znamená závažný zásah do autonómie vysokých škôl.
Predložený návrh sleduje stanovenie kritérií pred začiatkom hodnoteného obdobia, čo umožňuje vysokým školám vopred poznať ciele, ktoré majú dosiahnuť, a cieľavedome pracovať na splnení kritérií stanovených v rámci komplexnej akreditácie.
Takže to by boli tie tri návrhy, ako som spomínal. Prvý je legislatívnotechnického charakteru, takže dúfam, že s tým nebude mať ani pán minister, ani vy, kolegyne, kolegovia, žiadny problém. Druhý návrh, samozrejme, zmení akreditáciu, ale len máličko. To znamená, že skôr vylepšuje to, ako som povedal v odôvodnení. Tretí, samozrejme, ako tretí návrh je už väčší zásah do akreditácie. To posúdi pán minister, či to môže byť. Ale v každom prípade mám za to, že to bude, keby ste to prijali, tak vylepší ten zákon, lebo bude oveľa, budú oveľa jasnejšie kritériá, ako som to hovoril v odôvodnení, a ja si myslím, že bude to spravodlivejší postup.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi reagovať na tento vládny návrh zákona.
Samozrejme, okrajovo musím sa dotknúť aj predchádzajúceho návrhu zákona kvôli tomu, lebo tieto zákony súvisia. Prepáčte mi, keď budem aj trošku politický, ale sľubujem vám, že budem veľmi krátky kvôli tomu, lebo moji predrečníci, dá sa povedať, už všetko povedali o tomto zákone. Ja len vypichnem niekoľko bodov, lebo možnože sa potvrdí, že opakovanie je matka múdrosti.
Takže v poslednom čase sme si mohli zvyknúť na skutočnosť, že vláda, súčasná parlamentná väčšina, spoločným úsilím ruší inovácie posledných rokov v najrôznejších oblastiach života. V rámci prerokovania tohto zákona sa môžeme presvedčiť o tom, že tento zámer sledujú aj novelizáciou zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Je to zarážajúce, hlavne z toho dôvodu, že súčasná vláda permanentne vyhlasuje svoje sociálne cítenie smerom k občanom, resp. k sociálne slabším vrstvám spoločnosti. Sociálne cítiaca vláda s novelizáciou predchádzajúceho zákona zmení účel cien liekov, čo povedie k zdražovaniu liekov pre chorých a dôchodcov, a pri tomto návrhu zruší fungujúce zľavy v lekárňach.
V doterajšom systéme vďaka zľavám na doplatkoch vo vernostných systémoch pacienti získali prístup k lacnejším liekom a ušetrili aj poisťovne, čo bolo preto dôležité, lebo takto zostalo viacej peňazí v systéme. Musím zopakovať slová, ktoré už odzneli tu na pôde Národnej rady, že za doterajšie obdobie fungovanie vernostného systému chorí a dôchodcovia ušetrili viac ako 2 milióny eur, to znamená, o 2 milióny eur zaplatili zo svojej peňaženky menej na doplatkoch za lieky.
Nie som prvý ani jediný, kto vyhlasuje, že vláda novelizáciou týchto dvoch zákonov otvorene bojuje v prospech lobistických skupín, chystá sa zdražovať lieky pre chorých a dôchodcov a zrušiť fungujúci systém zliav v lekárňach.
Je nepochopiteľná aj ďalšia skutočnosť vernostného systému. Plánuje ich vláda zrušiť pre receptové lieky, zachovať sa však majú pre voľnopredajné lieky.
Je vhodné na zamyslenie sa, že ak ministerstvo zdravotníctva chce znižovať spotrebu liekov, novelou nezrušia všetky vernostné systémy. Súčasný vernostný systém má svoje jasné pravidlá a profitujú z neho aj zdravotné poisťovne takisto ako občania.
Ako som už hovoril, to, že zdravotné poisťovne z toho profitujú, je preto dôležité, lebo zostane viac peňazí v systéme, naopak, nový systém zliav v lekárňach bude absolútne netransparentný, môže viesť k zdražovaniu liekov, môže spôsobiť nekalú súťaž medzi lekárňami, ktoré už časť zľavy nemusia poskytnúť poisťovniam, takže nebude ich mať kto kontrolovať. Poškodení však budú najmä pacienti, ktorí nebudú vedieť, na akú zľavu a kde majú nárok, nebude to na internete ani vyvesené v lekárni.
Zároveň v rámci novely vláda a ministerstvo zreteľne znovu pripúšťajú možnosť reprezentantom farmaceutických firiem návštevu lekárov. To je jednoznačným záujmom farmaceutických reprezentantov, aby sa vedeli dostať bližšie k týmto lekárom. Otázne je však, či je to aj v záujme lekárov, ktorí si radšej prajú pokojné a nerušené podmienky v práci.
O jasných zámeroch tohto návrhu si môžeme vytvoriť obraz aj prečítaním formulácie o povinnosti držiteľa registrácie humánneho lieku vystaviť zdravotníckemu pracovníkovi potvrdenie o výške peňažného alebo nepeňažného príjmu, čím sa podľa môjho názoru legalizuje možnosť zákonného skorumpovania.
Podobný efekt prináša aj umožnený rozsah tzv. sprievodných aktivít na odborných podujatiach. Veď novelou umožnených 20 % času na tento účel je skôr pre farmaceutických reprezentantov ako lekárov.
Na základe uvedených skutočností môžem konštatovať, že touto novelou zákona vláda len potvrdzuje farizejský prístup k niektorým citlivým otázkam našej spoločnosti a neguje mnohé svoje vyhlásenia z obdobia parlamentných volieb. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, milé dámy, vážení páni, nakoľko systém zdravotnej starostlivosti je permanentne v centre pozornosti našej spoločnosti, každá vláda by sa mala snažiť vytvoriť vhodné podmienky na jej efektívne fungovanie. Na ceste k tomu je nevyhnutné aj zabezpečenie dostatočného toku financií a jeho sprehľadnenie. Svojou filozofiou a obsahom v niektorých častiach aj prerokovávaný návrh zákona sleduje podobný cieľ. Za účelom zabezpečenia vyšších príjmov zdravotných poisťovní tento návrh napríklad podstatným spôsobom rozširuje odvodovú povinnosť prijímateľov dividend. Pri príjmoch označovaných ako dividendy sa navrhuje zvýšenie odvodovej sadzby z 10 na 14 % a zavádza sa osobitný režim ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Zároveň sa dividendy vynímajú zo súčasného režimu tak, aby iné príjmy neznižovali základ pre výpočet odvodov z nich. To bude mať za následok výrazné zvýšenie odvodového zaťaženia predovšetkým tých občanov, ktorí majú súbežne príjmy zo závislej činnosti a z dividend.
Pre spoločnosti vyplácajúce dividendy sa stanovujú relatívne široké oznamovacie povinnosti, okrem toho tie budú povinné z vyplácaných dividend strhávať preddavky na poistné a odvádzať ich zdravotným poisťovniam. To prinesie nezanedbateľnú administratívnu záťaž najmä pre akciové spoločnosti s vyšším počtom akcionárov. Z uvedených dôvodov hodnotím uvedené opatrenie jednoznačne negatívne. Zo systémového hľadiska, ak vláda chce zabezpečiť konsolidáciu verejných financií aj prostredníctvom zdanenia dividend, mala by to urobiť transparentným spôsobom prostredníctvom príslušných daňových zákonov a nie nedokonalým spôsobom cez legislatívu zo zdravotného poistenia. Tak ako je návrh predložený, pravdepodobne neprinesie očakávaný efekt, a to vzhľadom na existujúce početné množstvo možností relatívne jednoducho obísť.
Medzi ďalšie novosti zavedené týmto návrhom patrí zavedenie pravidiel určených pre zdravotné poisťovne pri vedení zoznamov z dlžníkov, ako je obstarávanie niektorých aplikačných problémov, odstránenie niektorých aplikačných problémov technického charakteru a určitých terminologických nedostatkov. Zavedenie explicitných pravidiel pre vedenie verejného zoznamu dlžníkov zdravotnými poisťovňami podľa môjho názoru možno hodnotiť pozitívne. Tieto pravidlá možno hodnotiť ako primerané a vyvážené vo vzťahu k právam a povinnostiam platiteľov poistného. S touto, ako aj s ďalšími úpravami technického charakteru môžno súhlasiť.
Návrh zákona taktiež zavádza povinnosť pre Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonať dohľad nad zaradením poistencov do farmaceuticko-nákladových skupín, úrad bude povinný vykonať dohľad na účely mesačného prerozdeľovania zdravotnej poisťovni raz za polrok a skontrolovať zaradenie najmenej 300 poistencov. Zavedenie tejto povinnosti možno hodnotiť pozitívne. Prípadné vykazovanie nesprávnych údajov v tejto oblasti niektorou zdravotnou poisťovňou by mohlo mať značný dopad na výsledok prerozdeľovania poistného a spôsobiť poškodenie ostatných poisťovní. Ostáva dúfať, že úrad pri určení počtu poistencov, ktorých zaradenie do nákladových skupín bude predmetom kontroly, zohľadní aj veľkosť poistného kmeňa tej-ktorej poisťovne, resp. priebežné výsledky kontroly.
Vidíme, že pri hodnotení návrhu zákona kladne vyznievajú najmä tie časti, ktoré svojím charakterom sledujú využitie možnosti ponúkanej informatizáciou spoločnosti v 21. storočí. Ak však sledujem návrh zákona ako celok, nedá sa nezbadať, že ministerstvo zdravotníctva neakceptovalo početné návrhy verejných inštitúcií, odbornej verejnosti a zdravotných poisťovní na rozšírenie novely o ďalšie, neraz dôležité zmeny. Vyplýva to hlavne z vyhodnotenia pripomienkového konania, pričom snaha o dosiahnutie čo najširšieho konsenzu by mala byť prioritou v otázke súvisiacich so zdravotníckym systémom.
Hodnotiac obsah návrhu zákona ako celok, musíme konštatovať, že návrh nerieši žiadne zo zásadnejších problémov, ktoré existujú v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti, resp. zdravotného poistenia. Nezostáva nič iné, ako veriť, že ministerstvo zdravotníctva okrem zmien technického charakteru v budúcnosti pripraví aj účinné opatrenia na skutočné ozdravenie a zefektívnenie systému. Je to spoločným záujmom všetkých obyvateľov Slovenska.
A preto by som chcel ešte vám predložiť pozmeňujúci návrh k príslušnému zákonu.
Tak prvý môj návrh. Navrhujem v čl. I návrhu zákona za bod 5 vložiť nové body 6 a 7, ktoré znejú:
Bod 6. V § 10b ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová "ak nie je v odseku 4 ustanovené inak".
Bod 7. V § 10b ods. 4 sa za slová "na základe ktorej plynú" vkladajú slová "výhry a ceny podľa osobitného predpisu^25a."
Poznámka pod čiarou v odkaze 25a znie: "§ 8 ods. 1 písm. i) a j) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."
A doterajšie body 6 až 46 sa označia ako body 8 a 48.
Zdôvodnenie: S účinnosťou od roku 2011 bol podstatne rozšírený okruh príjmov, ktoré podliehajú v rámci zdravotného poistenia odvodovej povinnosti. Cieľom týchto zmien bolo predovšetkým zabezpečiť, aby poistenci, ktorí platili minimálne alebo žiadne odvody a ktorí majú iné príjmy ako príjmy zo závislej činnosti a zo živnostenského podnikania, primerane prispievali do systému zdravotného poistenia. Aplikačná prax tejto právnej úpravy schválenej koncom roku 2010 ukázala, že medzi príjmy podliehajúce daňovým odvodom sa dostali aj také, pri ktorých platenie odvodov nie je náležité. Konkrétne ide o výhry z reklamných súťaží alebo žrebovaní a ceny z verejných a iných súťaží. V prípade, že hodnota takejto výhry alebo ceny presahuje sumu 165,97 eura, je povinnosťou poistenca zaplatiť nielen daň, ale v rámci ročného zúčtovania poistného aj odvody na zdravotné poistenie vo výške 14 %. Predmetné príjmy majú pritom spravidla neopakujúci sa náhodný charakter. Povinnosť platenia zdravotných odvodov, navyše súbežne so zdanením, nie v jednom prípade znemožňuje výhercovi užívanie takejto výhry alebo ceny. Ten je nútený ju predať, aby si mohol splniť svoje povinnosti voči štátu, resp. zdravotnej poisťovni. Takáto situácia vzniká najmä u poistencov z ekonomicky slabších skupín obyvateľov. Je pritom pozoruhodné, že výhry v lotériách a iných podobných hazardných hrách podľa tej istej právnej úpravy nezakladajú povinnosť platiť zdravotné odvody.
Z uvedených dôvodov navrhujem vypustiť povinnosť platiť zdravotné odvody z výhier a cien uvedených v § 8 ods. 1 písm. i) a j) zákona o dani z príjmov. Z takého opatrenia nebude mať prakticky žiadny dopad na hospodárenie zdravotných poisťovní, pretože odvody z predmetných príjmov predstavujú zanedbateľnú časť druhého zdravotného poistenia.
Druhý môj návrh, tiež k príslušnému návrhu zákona. Navrhujem v čl. I návrhu zákona vypustiť body 12, 13 a 16.
Zdôvodnenie: Platenie zdravotných odvodov z dividend a ďalších podielov na zisku obchodných spoločností bolo prostredníctvom legislatívnych zmien schválených Národnou radou zavedené s účinnosťou od roku 2011. Účelom bolo predovšetkým odstránenie opodstatneného zvýhodnenia poistencov, ktorí nemali alebo mali len minimálne príjmy z pracovnej činnosti alebo ktorí poberali príjmy označované ako dividendy. Odvody a sadzba bola pre dividendy stanovená vtedy na 10 %.
Možno súhlasiť s vládnym návrhom v tom, že je potrebné zjednotiť odvodovú sadzbu pre dividendy s odvodovou sadzbou platnou pre ekonomicky aktívnych poistencov, ktorá je 14 %. Na druhej strane nemožno súhlasiť s navrhovanou úpravou, podľa ktorej sa dividendy vynímajú zo súčasného režimu tak, aby iné príjmy neznižovali základ pri výpočte odvodov z nich. Rovnako nemožno súhlasiť so zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu pre odvody z dividend na dvojnásobok oproti stropu pre ostatné príjmy.
Navrhované opatrenia už nemajú nič spoločné so spomenutým pôvodným racionálnym cieľom zavedenia platenia zdravotných odvodov z dividend, ale ich podstatou je zdanenie dividend.
Ak chce vláda zabezpečiť konsolidáciu verejných financií aj prostredníctvom zdanenia doterajších nezdanených kapitálových príjmov fyzických osôb, nech to urobí transparentným spôsobom prostredníctvom príslušných daňových zákonov.
Predložený vládny návrh zákona o zdravotnom poistení prináša neopodstatnenú diskrimináciu predovšetkým tých poistencov, ktorí majú súbežne príjmy z pracovnej činnosti a príjmy z dividend. Pre takýchto poistencov by súhrnný maximálny ročný vymeriavací základ predstavoval až 180-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve oproti 60-násobku platnému pre poistencov, ktorí nemajú príjmy z dividend. Takýto poistenec by mohol za budúci rok na odvodoch zaplatiť až sumu presahujúcu 15-tisíc eur, čo je trikrát viac, ako je strop u poistenca, ktorý má príjmy len zo závislej činnosti alebo zo živnosti. Okrem toho poistenec, ktorý má príjmy len z dividend, by bez ohľadu na ich výšku nezaplatil viac ako dve tretiny spomenutej sumy.
Z uvedených dôvodov navrhujem úpravu vládneho návrhu tak, aby naďalej platil jednotný ročný maximum vymeriavacieho základu vo výške 60-násobku primeranej mzdy v národnom hospodárstve, do ktorého by sa zahŕňali všetky príjmy podliehajúce odvodovej povinnosti vrátane dividend.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcel poďakovať pánovi poslancovi Gálovi, že tak pekne nám zhrnul, o čo v tomto zákone ide. Nie je to o politike, je to prvý krok, aby sme niečo urobili pre našich športovcov. A preto prosím aj vyzývam našich kolegov, aby podporili tento zákon, aby ho posunuli do druhého čítania a, samozrejme, aby ho aj vylepšili svojimi nápadmi, lebo o to nám ide, nejde o politiku, ide len o vec. A to, samozrejme, vieme urobiť spoločne v druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Galis, síce súhlasím s vami, čo ste hovorili, ale na druhej strane musím vás upozorniť, že keď tento zákon nepustíme do druhého čítania, tak môže sa stať to, že vyrastú ďalší výborní športovci, ako bol napr. pán Popluhár, čo ste spomínali, a iní a zase nič sa neudeje, nikto sa o nich nebude starať. A vy dobre viete, že športovci vo veku od 20 do 35 rokov sú aktívni. Ale čo potom s nimi? Niektorí uplatnenie nájdu a niektorí nie. A ja si myslím, že je to dobrý zákon. Samozrejme potrebujeme to ešte vylepšiť, ale to môžeme urobiť až v druhom čítaní. A keď sa to nestane, tak bojím sa o to, že nikdy v živote tie ďalšie zákony, ktoré sú podstatné, o ktorých ste hovorili, neprídu do parlamentu a zase utečie niekoľko desať rokov a nič sa neudeje s našimi športovcami. A ja si myslím, že šport je veľmi dobrá vec a musíme motivovať mládež a športovcov aj tým, že budeme sa o nich starať aj potom, keď už zanechajú aktívnu činnosť. A potom to bude naša hanba všetkých nás, ktorí tuto sedíme, keď to nepustíme do druhého čítania, nevylepšíme tento zákon. A potom, tak ako sa už tisíckrát stalo tu v tomto parlamente, zabudne sa na to. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, vážení páni. Budem rekordne krátky. Bohužiaľ, zabudol som na to, chcel som vyňať body spoločnej správy: 47, 48, 49 a 50. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že koncová sieť, aj som to povedal, má určité opodstatnenie. Na druhej strane viete dobre, že keď je taká situácia, aká je u nás, tak ako som povedal, svojou prácou to musia zaslúžiť a nie zákonom. A to aj preto hovorím, lebo ja uznávam, že v koncovej sieti sú takí odborníci, ktorí poskytujú také služby, ktoré inde nie. Ale na druhej strane, keby len koncové siete existovali, tak by to bolo veľmi zlé pre slovenské zdravotníctvo, lebo vieme dobre, že aj v iných nemocniciach veľmi dobrí lekári liečia takisto našich pacientov a mnohokrát oveľa alebo mnohokrát tiež veľmi efektne a možno, že oveľa lacnejšie. To je jedna vec. Druhá vec je tá, že nakoľko pán predseda výboru hovoril, myslím si, že je to dobrý zákon. Chceli by sme to podporiť.
Na druhej strane, zažili sme to za našej éry, za našej vlády, že ako zneužívali to postavenie, ktoré dostali od nás poisťovne. A na druhej strane, isteže je ako aj pre nás dôležité, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa bola platobne schopná. Na druhej strane vieme dobre, že tak isto je veľmi dôležité, aby tí lekári, aby tí odborníci, aby tí poskytovatelia boli platobne schopní. Lebo len tak vedia zabezpečiť to, na čo sú tam. To znamená, že len vtedy vedia zabezpečiť zdravie svojich pacientov. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi niekoľko slov v druhom čítaní príslušného návrhu. Musím najprv povedať, že veľmi pozitívne vnímam to, že poslanci vládnej strany vylepšili svoj návrh a počúvali naše argumenty po prvom čítaní a svojimi pozmeňujúcimi návrhmi fakt dali na stôl oveľa lepší návrh, ako to bolo v prvom čítaní, hoci aj v prvom čítaní veľmi veľa pozitívnych článkov bolo v tomto zákone, hlavne čo sa týka PSG. Takže je to pozitívne.
Čo je negatívne, že po prvom čítaní tam sa objavil jeden pre nás alebo pre mňa negatívnejšia vec, a to je koncová sieť, ktoré znovu chcú zaviesť. Myslím si, že ako nie to je najväčší problém tohto zákona. K tomu sa ešte dostanem. Ale v každom prípade, keď je také prerozdelenie medzi nemocnicami peňazí a je malo peňazí, tak si myslím, že tie nemocnice, ktoré isteže majú svoju vážnosť, musia si zaslúžiť to plus nie s tým, že dáme to do zákona, ale s tým, že tak pracujú. A vieme dobre, že práve tie koncové nemocnice veľakrát vytvárajú najväčšie dlhy. A, bohužiaľ, nebola ešte taká vláda alebo taká koalícia, ktorá by to vedela znížiť alebo zastaviť. Takže preto to nepovažujem veľmi za systémové, aj keď to dobre znie. A hovorím, aj to viem pochopiť, že prečo to tam dali. Ale ja si myslím, že o tom ešte moji kolegovia budú rozprávať a pre mňa nie to je kameň úrazu v tomto, ešte raz musím vyzdvihnúť, že v tomto pozitívnom návrhu zákona, ktorý predložil pán poslanec Raši.
Oveľa dôležitejšia pre mňa, to je druhá vec, a to je platobná schopnosť zdravotných poisťovní, ktoré už aj pri prvom čítaní som hovoril, že si myslím, že veľmi zmäkčili. Aj keď chápem ich argumenty, ale vieme dobre, že tak je postavený celý systém, že v trojuholníku poisťovňa - poskytovateľ - pacient poisťovne majú trošku silnejšie postavenie. Vieme aj to, že to silnejšie postavenie vzniklo s tým, že každý trošku zneužíva svoju situáciu. Lebo poisťovne toto dostali preto, aby strážili aj verejné financie, aby strážili peniaze pacientov. Ale vieme a videli sme to už viackrát, že keď ich hospodárenie s tými financiami nie je vždy úplne pozitívne, tak to stále využívajú toto postavenie a na to doplatí väčšinou poskytovateľ a s tým pádom, samozrejme, v druhom rade aj pacient. A preto by som, s vašim dovolením, dal pozmeňujúci návrh, ktorý je kompromisný. Nie je až taký tvrdý, ktoré sme ešte schválili za našej éry. Ale vychádza z toho, čo predložil pán poslanec Raši, a plus zavedie ešte jeden komponent do tohto systému a dúfam, že pochopíte to a budete to podporovať. Takže dovoľte mi, aby som vám prečítal môj pozmeňujúci návrh k príslušnému zákonu tlač 28. Navrhujem nové znenie článku 2 bod 2 zákona, ktoré bude znieť, je to § 14: "§ 14 Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne"
(1) Zdravotná poisťovňa je povinná po celý čas svojej činnosti zabezpečovať platobnú schopnosť; platobnou schopnosťou zdravotnej poisťovne sa rozumie schopnosť trvale zabezpečovať úhradu záväzkov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (ďalej len "záväzky voči poskytovateľom").
(2) Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne sa preukazuje schopnosťou uhrádzať svoje záväzky voči poskytovateľom v zmluvne dohodnutej lehote splatnosti.
(3) Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne podľa odseku 2 je zabezpečená, ak zdravotná poisťovňa neeviduje ku dňu, ku ktorému sa platobná schopnosť vykazuje záväzky voči poskytovateľom, ktoré sú po lehote splatnosti v objeme prevyšujúcom 25% objemu všetkých záväzkov podľa ods. 5 a záväzky, ktoré sú viac ako 30 dní po lehote splatnosti v objeme prevyšujúcom 0,2% objemu všetkých záväzkov podľa odseku 5, a to počas troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Pre účely preukazovania platobnej schopnosti sa záväzky voči poskytovateľom, ktoré nie sú uhradené z právne uznateľných dôvodov nepovažujú za záväzky po lehote splatnosti. Za právne uznateľné dôvody podľa predchádzajúcej vety sa považujú právne skutočnosti podľa osobitných predpisov, keď zdravotná poisťovňa nemôže uhradiť záväzky voči poskytovateľom v lehote splatnosti, nakoľko je podľa osobitných predpisov povinná uhradiť záväzky na účet tretej osoby alebo nemôže uhradiť záväzky, nakoľko nemá vedomosť o tom, komu alebo v akej výške má záväzok uhradiť.
(4) Zdravotná poisťovňa je na účely analýzy platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne povinná viesť zoznam úhrad jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a zoznam neuhradených záväzkov voči poskytovateľom podľa ods. 5.
(5) Zoznam neuhradených záväzkov voči poskytovateľom obsahuje záväzky voči poskytovateľom
a) v lehote splatnosti,
b) po lehote splatnosti do 30 dní,
c) po lehote splatnosti viac ako 30 dní,
d) neuhradené v lehote splatnosti z právne uznateľných dôvodov.
(6) Najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platobná schopnosť zdravotnej poisťovne preukazuje, je zdravotná poisťovňa povinná úradu predložiť zoznam neuhradených záväzkov voči poskytovateľom podľa odseku 5 a preukázať platobnú schopnosť.
(7) Platobnú schopnosť preukazuje zdravotná poisťovňa výkazom (ďalej len "výkaz"), ktorý musí byť doložený protokolom o správnosti vykazovaných údajov vypracovaným útvarom vnútornej kontroly spolu so súvahou a výkazom ziskov a strát vypracovaných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platobná schopnosť preukazuje. Na požiadanie úradu vypracúva útvar vnútornej kontroly aj vysvetľujúcu správu, ktorú predloží úradu. Výkaz zdravotná poisťovňa predkladá najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platobná schopnosť preukazuje."
Poznámka pod čiarou k odkazu 32a znie:
"32a Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 70 až 75a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 32c sa vypúšťa.
Zdôvodnenie: Podľa návrhu zákona sa má zdravotná poisťovňa považovať za platobne neschopnú, ak nemešká s úhradami svojich záväzkov voči poskytovateľom viac ako 30 dní v rozsahu väčšom než 0,2% objemu všetkých záväzkov. Inak povedané, z hľadiska platobnej schopnosti sa omeškanie úhrad nepresahujúce 30 dní má aj naďalej považovať za zákonný stav a zdravotná poisťovňa sa má považovať za platobne schopnú aj v prípade, ak bežne uhrádza záväzky až s 30 dňovým oneskorením. To prispieva k deformovaniu platobnej disciplíny v systéme s negatívnym dopadom na aj tak už dosť vypätú ekonomickú situáciu mnohých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Taktiež vzniká riziko zadlžovania zdravotných poisťovní a následne potenciálnej záťaže na štátny rozpočet. Preto navrhujeme, aby podmienkou platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne bolo okrem dodržania pôvodne navrhnutého 0,2% limitu pre záväzky, ktoré sú v omeškaní viac ako 30 dní, aj dodržanie ďalšieho limitu, ktorý sa vzťahuje na všetky záväzky voči poskytovateľom, ktoré sú ku dňu vykazovania platobnej schopnosti po lehote splatnosti, bez ohľadu na dobu omeškania. Tento limit navrhujem stanoviť na úrovni 25% objemu všetkých záväzkov zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom. Záväzky, ktoré zdravotná poisťovňa neuhradila včas z právne uznateľných dôvodov sa nebudú považovať za záväzky po lehote splatnosti. Ďakujem pekne. Toľko je môj pozmeňujúci návrh.
A ešte raz vás prosím o podporu kvôli tomu, lebo s tým nič iné nesledujeme len to, aby poskytovatelia dostali relatívne včas svoje peniaze a, samozrejme, s tým pádom mohli obslúžiť svojich pacientov. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.