Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som i ja prispel do rozpravy, ktorá veľakrát už stráca trošku aj na takej racionalite, ale chápem, že tá politika je súčasne prítomná aj v parlamente a nie vždy sa to dá oddeliť. Ja sa postupne prepracujem k mnohým pripomienkam a budem chcieť aj reagovať na niektoré vystúpenia mojich predrečníkov - pána Beblavého, aj pána kolegu Fronca, aj pani...
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som i ja prispel do rozpravy, ktorá veľakrát už stráca trošku aj na takej racionalite, ale chápem, že tá politika je súčasne prítomná aj v parlamente a nie vždy sa to dá oddeliť. Ja sa postupne prepracujem k mnohým pripomienkam a budem chcieť aj reagovať na niektoré vystúpenia mojich predrečníkov - pána Beblavého, aj pána kolegu Fronca, aj pani Žitňanskej.
A teraz by som začal tým, čo si myslím, že je tak dôležité, aby sme sa nejako dostali do celého toho problému. Stredoškolský vzdelávací systém v Slovenskej republike je zabezpečený sieťou škôl, školských zariadení, ktorých zriaďovateľom sú samosprávne kraje alebo možno budem používať aj župy, obce, krajské školské úrady, štátom uznané cirkvi alebo náboženské spoločnosti a iné právnické osoby alebo fyzické osoby. Okrem vytvárania podmienok na výchovu a vzdelávanie by mali všetci zriaďovatelia, aj tí, ktorí zabezpečujú iba gymnaziálne vzdelávanie, klásť dôraz na odborné vzdelávanie a prípravu a zohľadňovať požiadavky trhu práce. Žiaľ, doteraz túto činnosť realizovali iba samosprávne kraje. A to prostredníctvom schválených koncepcií rozvoja výchovy a vzdelávania zameraných na podporu odborného vzdelávania a prípravy.
Zámerne som na úvod chcel povedať, kde sa nachádzame z hľadiska nejakej koncepcie, pretože ja to zdôrazním niekoľkokrát počas môjho vystúpenia, vôbec by sme nemali tú debatu viesť tak, ako sa to snažia niektorí poslanci z opozície, že sú tu zlé VÚC-ky a dobré, dobrí zriaďovatelia, neštátni a súkromní a cirkevní. Veď my sme v podstate všetci na jednej lodi. Všetci tí, ktorí sme v tom zaangažovaní, hovorím teraz o zriaďovateľoch, tak sme na jednej lodi a máme zodpovednosť za to, aby naši absolventi dostávali také vzdelanie, ktorým sa čo najviac budú môcť realizovať na trhu práce.
Celospoločenská ekonomická situácia, požiadavky trhu práce poukazujú na nesúlad v ponuke stredných škôl s dopytom, s potrebami zamestnávateľov. Samosprávne kraje majú zákonnú povinnosť vytvárať a napĺňať regionálnu stratégiu odborného vzdelávania a prípravy v súčinnosti so subjektmi, ktoré sa podieľajú na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre potreby trhu práce. Vzhľadom na skutočnosť, že vzdelávanie v strednej škole ktoréhokoľvek zriaďovateľa je rovnocenné, mali by byť do procesu vytvárania a napĺňania regionálnej stratégie odborného vzdelávania a prípravy zainteresovaní všetci zriaďovatelia. Podotýkam všetci. Nie tí, ktorých sa nám snažíte natláčať, že sme proti nim. Vôbec nie, my práve chceme, aby sme spoločne riešili to, čo sa od nás vyžaduje. Pretože to nie je, že si tu samosprávny kraj prišiel a zrazu začal napĺňať stredoškolské vzdelanie. To nie je z jeho popudu. Nie je to z popudu nejakého zriaďovateľa súkromného alebo cirkevného, že si prišiel a teraz začne vzdelávať. Je to z popudu štátu. Štát tu stanovil nejaké kritériá a rozhodol sa, akým spôsobom a kto bude zabezpečovať stredoškolské vzdelávanie. Ale čo sa stalo?
Stalo sa to, že najskôr sme tu mali čisto verejné školy a postupne, a bolo to predovšetkým počas pravicových vlád pána predsedu Dzurindu, sa začali vytvárať ďalšie školy, ktoré sme nazvali neštátne a cirkevné školy. No a tu sme mali jeden balík peňazí, ktorý bol určený na školstvo, ktorý sa nejakým spôsobom valorizoval podľa výkonnosti ekonomiky, pretože ináč to nejde, no ale zatiaľ, čo tu bol jeden balík, mali sme tu určitú sumu škôl, ktoré boli verejné, začali tu vznikať tie súkromné. No, samozrejme, že tie súkromné začali nejakým spôsobom odoberať z toho jedného balíka, čo je prirodzené, že začalo tam chýbať.
Ale v čom je problém a to si treba v prvom rade uvedomiť, že štát vtedy sa rozhodol a to bolo práve pri vzniku aj samosprávnych krajov a obce, ktoré už vtedy ako samospráva fungovala a bolo to za vlády Mikuláša Dzurindu, to opäť zdôrazňujem, že toto, čo je dnes v školstve, v tom období, čo treba racionalizovať, necháme to na samosprávy. Dáme to samospráve robiť, obciam a samosprávnym krajom, aby oni najlepšie rozhodli, ktorá škola je potrebná, ktorá nie, pretože sú priamo v tom regióne, pretože majú volených zástupcov, ktorí každodenne budú musieť a chodia pomedzi svojich voličov a majú nejakú spätnú väzbu, a nebudeme to robiť my tu z Bratislavy. A ešte, je to prenesený výkon štátnej správy, ergo, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a to si treba sakra uvedomiť, pretože to je veľký rozdiel medzi tým, čo sme rozprávali o napríklad neštátnych školských zariadeniach, kde je to originálna kompetencia, ktorá bola podľa môjho názoru nešťastným spôsobom prenesená na samosprávy. Čiže prenesený výkon štátnej správy. To znamená, to nie je len vzdelávanie. Ja vám pripomeniem, že obce a samosprávy vykonávajú za štát aj mnohé iné kompetencie, napr. použijem stavebné konanie. To neni originálna kompetencia obcí a miest, ako si to niekto myslí, to robí štát, to robí samospráva v zastúpení štátu. Čiže inými slovami, zastupuje štát. To si treba uvedomiť naplno.
Čiže v tomto priestore začali samosprávy robiť podľa môjho názoru mnohé opatrenia. A mohol by som teraz povedať tucet alebo možno desiatky príkladov, niektoré už spomínali aj kolegovia, kde muselo dôjsť k racionalizácii, ktorá je, mimochodom, podmienená aj tým, že tu máme nejakú demografickú krivku. A je prirodzené, že keď tu máme čoraz menej deviatakov, ktorí prichádzajú do škôl, tak, samozrejme, že nebude môcť ani tá kapacita byť naplnená v stredných školách a niečo sa bude musieť robiť s tým. Ale ako si vy v opozícii sa snažíte povedať, áno, to sa súkromných nemôže týkať, to sa týka len nás, tak ako to pán poslanec Vašečka povedal, keď citoval list, ktorý som dal, ktorý som napísal jednej z cirkevných škôl, všeobecný, ktorý sa týka aj škôl, ktoré má v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávny kraj. A povedal som ten príklad úplne jasne, že ak je v Turci okolo 950 končiacich deviatakov a kapacita je tam 1 400 a my tam ešte otvoríme, presnejšie nie my, ale ministerstvo umožní, aby tam vznikla ďalšia škola, tak mi povedzte, v čom je to racionálne? V čom je teda tá kvalita? V čom je ten výber demokratický? V ničom. Iba v tom, že skôr či neskôr to celé skolabuje.
Čiže preto samosprávne kraje privítali novelu zákona a teraz mi dovoľte, aby som to naozaj zdôraznil, že sa posilňuje nástroj koordinácie odborného vzdelania a prípravy s cieľom prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu a zvýšiť počet absolventov stredných škôl, zvýšiť ich záujem žiakov základných škôl o štúdium na stredných odborných školách a podporiť štúdium na odborných školách s učebnými odbormi, ktoré sú požadované na trhu práce.
Čo je ale v tomto prípade opäť príspevkom v tej spoločnej koordinácii, že tu je potrebné aj do toho zapojiť tých zriaďovateľov, ktorí v súčasnosti sú v tom procese neni zapojení, ale sú platení rovnako zo štátneho rozpočtu. Sú platení rovnako zo štátneho rozpočtu. A ja sa domnievam, že ak je niekto platený zo štátneho rozpočtu, tak by mal počúvať ten štát z hľadiska nejakej stratégie, ktorú on musí určovať. Veď to nemôže byť na tom, ako ste to spomínali vy, že nechajme to na rodičov, nechajme to na školy, nech si oni rozhodnú. No viete, čo by sa tu dialo? Oni by si sami určovali, akým spôsobom ktoré odbory sa budú otvárať, no a potom už by nepomohlo nič, ani skoordinovať, pretože už by si každý vychoval, kto chce, čo chce.
A na tom sa zhodneme, každý, kto tomu rozumie, vie, že jednoducho musí tu byť nejaké koncepcia a stratégia, pretože školstvo to nie je organizácia, ktorá keď prijmete nejaké opatrenie, že okamžite ho bude cítiť. To je ako veľká loď námorná, ktorú keď zatočíte kormidlom, tak až po nejakých, možno hodine alebo polhodine sa začne otáčať. A školstvo sa začne otáčať po štyroch rokoch, keď teraz napríklad niečo prijmeme. Čiže všetky tie stratégie práve na to slúžia, že aspoň na základe nejakých merateľných hodnôt, ktoré sú k dispozícii, sa budeme snažiť to nasmerovávať, aby sme videli, že či po tých štyroch rokoch sa to podarilo, alebo nie. No ale nedá sa to robiť bez toho, že by do toho boli zapojení aj zriaďovatelia neštátnych a cirkevných škôl. To sa nedá robiť. Pretože sú z toho istého balíka platení a myslím si, že je potrebné, aby napĺňali to, čo štát od nás chce, pretože to robíme ako prenesený výkon štátnej správy.
No a tu sa dostávam k tomu takému najproblematickejšiemu bodu podľa poslancov opozície, kde sa hovorí o tom, že samosprávnym krajom sa vytvára možnosť určovať počty prvých tried. Zákonodarca práve pri tomto určovaní prišiel s niečím, čo, po čom sme volali všetci a po čom volajú aj zamestnávateľské zväzy, aj zástupcovia zamestnancov, aby sme boli spojení do jedného celku a vytvárali nejakú stratégiu. A tuto to je. V § 4 ods. 2 písm. a) dáva samosprávnym krajom povinnosť vytvárať regionálnu stratégiu výchovy, vzdelávania, odborného vzdelania, ale aj so zahrnutím gymnaziálneho vzdelávania bez rozdielu na zriaďovateľa. Čiže všetci budú prítomní, ktorí sú v tej hre. Všetci sa budú môcť vyjadrovať a napokon rozhodnúť o tom, čo sa bude diať, ako teda budeme nasmerovávať to stredné odborné vzdelávanie.
Zopár takých údajov číselných by som vám chcel dať, aby ste mali predstavu, že naozaj tá zodpovednosť v zastúpení štátu nie je pre nás ľahostajná, práve naopak, zaväzujúca. Veľmi silná. 85 % celkového počtu žiakov stredných škôl v Slovenskej republike navštevuje štátne školy, 7,9 súkromné školy a 7 cirkevné školy. Vidíte ten veľký pomer? Tú zodpovednosť už dnes ten samosprávny kraj má. Nikdy, alebo nepočul som od vás, opozičných poslancov, že by dnes, teraz tie samosprávne kraje to robili zle, že tam urobili niečo také alebo onaké, možno až na pár výnimiek. To nikto tu nespomenul, lebo už dnes tých 85 % dostatočne naplníme a musíme robiť aj nepopulárne opatrenia. Nie tak, ako pán poslanec Beblavý povedal, že je to len o tom, že VÚC-ky dostanú, teda samosprávne kraje dostanú kompetenciu zatvárať súkromné školy. Verte mi, to by si nikto nedovolil.
Už aj teraz, keď sme museli robiť mnohé opatrenia alebo samosprávy museli robiť mnohé opatrenia, viete, aké to boli ťažké diskusie, aby sa zvážili všetky pre a proti, pretože to je vážne rozhodnutie? A každý poslanec, ktorý o tom rozhodoval v samospráve, tak mal, ak, okamžite spätnú väzbu, keď sa vrátil medzi poslancov. Nie vy, čo tu sedíte v Bratislave a sa tvárite, že sa staráte o vzdelávanie stredné, ale tí poslanci, na ktorých dnes tak veľmi nadávate.
Kompetencia, ktorú tu najviac napádate, je, že samosprávne kraje budú môcť určovať počty tried, prvých tried. Nie samosprávne kraje, ale stratégie, ktoré spoločne budú spracované so všetkými zriaďovateľmi, ale niekto to musí zastrešovať. Štát sa rozhodol, že to bude robiť v zastúpení štátu, ministerstva, samospráva. Na úrovni obcí obce a mestá a na úrovni krajov samosprávne kraje. Tak sa rozhodol. Ale niekto to musí predsa viesť, to nemôže byť nejaká anarchia. A urobil to preto, že už je tu nejaká skúsenosť, že už sú tu nejaké krajské rady pre odborné vzdelávanie, kde sú dnes už zastúpení zástupcovia zamestnávateľov, rôzne profesné organizácie, zástupcovia zamestnancov aj mnohé iné, ktoré prejavia záujem, mimochodom, je to naozaj otvorený proces a už dnes rozhoduje táto krajská rada o tom, ktoré odborné školy a aké odbory sa tam budú otvárať. A ja si myslím, že je to správne, pretože práve tie profesné organizácie majú možnosť práve takýmto spôsobom spolurozhodovať. Lebo predtým len chodili a hovorili, že nám chýbajú takí, nám chýbajú takí absolventi, nech sa páči, poďte do spoluzodpovednosti a som veľmi rád, že do nej vstúpili, že sa nebáli, pretože cítia, že je potrebné to riešiť.
Nuž a to, čo sa tu neustále vedie, tá diskusia o tom, že to je politické a tak ďalej, nuž prepáčte, ale nehnevajte sa na mňa, pán poslanec Beblavý to, čo povedal, ja musím okomentovať, aj keď tu nie je, ale predpokladám, že kolegovia, pani kolegyňa Žitňanská, ktorá tu je jediná z SDKÚ, pokiaľ vidím, mu to sprostredkuje, hovorí o tom, že zastupiteľstvo VÚC je politické. Nuž, som prekvapený, že samotný pán poslanec Beblavý, ktorý má svojho kolegu, ktorý je predsedom samosprávneho kraja v Bratislave, nevie ako táto samospráva funguje. Akosi taktne zamlčuje, ako to je. Pán poslanec Frešo, ako aj ďalší predsedovia neboli zvolení len preto, že za sebou majú SDKÚ, ale tí kandidujú ako osoby na rozdiel od pána poslanca Beblavého, ktorý je naozaj politický, pretože ten sa dostal na zoznam kandidátky "150-ky" bez toho, aby musel ísť medzi občanov, lebo ho dala strana priamo tam, no to je politické. Ale tuto tento predseda každý, každý poslanec, pretože samospráva funguje na väčšinovom princípe. Väčšinový princíp znamená, že všetci tí, ktorí sa uchádzajú o dôveru, idú s kožou na trh so svojím menom, až potom za tým menom je napísané, nejaká politická strana, pretože mu to ústava umožňuje. A toto taktne zamlčovať, práve u predsedu jeho strany sa mi zdá byť naozaj detinské a poukazovať na to, že by malo mať ministerstvo väčší vplyv, nuž tak potom minister neni politický? Veď ten je omnoho viacej politický ako hociktorý predstaviteľ samosprávy. Nie je to korektné z tohto pohľadu a ja si myslím, že treba dôverovať voleným zástupcom, napokon zákonodarca podľa mňa veľmi dobre uvažoval nad tým, aby bolo nutné dôjsť ku konsenzu. Keby bolo v tomto zákone napísané, že o tom budú samosprávy rozhodovať na základe prostej väčšiny, tak by som nepovedal ani slovo. Ale tu sa rozhoduje trojpätinovou väčšinou, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako sa rozhoduje v tomto parlamente o ústavných zákonoch trojpätinovou väčšinou. To znamená, že sa predpokladá, že trojpätinovú väčšinu nezíska len reprezentácia nejakých názorov, ale že to získa, že to musí byť nejaký konsenzus, ktorý musí vzniknúť v tom zastupiteľstve. A zákonodarca ešte išiel ďalej. On mohol ostať len pri tom, že bude to trojpätinová väčšina schvaľovať, ako to je v mnohých iných príkladoch. Ja teraz poviem zákon o majetku v samosprávnych krajoch, kde v určitých podmienkach môže trojpätinová väčšina rozhodovať o majetku, nemusí byť VZN-ko, ale tu išlo, zákonodarca išiel až do VZN-ka a každý kto v samospráve je tak vie, že VZN-ko to nie je len taký papier. VZN-ko má svoju procedúru, musí byť zverejnené na verejnej tabuli a môžu sa mu vyjadrovať všetci občania samosprávy, ktorých sa to týka. To je taká obrovská sila, že to možno ani my tu nemáme v parlamente pri prijímaní ústavných zákonov. Pretože keby sa mohli občania všetci vyjadrovať k ústavným zákonom, takýmto spôsobom, že by to bolo zverejnené na tabuli, tak chcel by som to vidieť, ako by to vyzeralo. Tuto to je, ale zákonodarca ešte išiel ďalej. Keby náhodou nastalo také niečo, pretože ľudia sú rôzni, tak ako aj v tomto parlamente. Tak povedal áno, za osobitných podmienok môžeme prehodnotiť rozhodnutie samosprávy a prijať jednoducho rozhodnutie, ktoré to môže skorigovať, pretože, a to je to podstatné, čo teraz ešte raz zdôrazním, ako som povedal viackrát, že to budem zdôrazňovať. Štát nám to dal ako prenesený výkon štátnej správy, preto má právo do toho vstupovať. To neni originálna kompetencia.
Čiže z tohto dôvodu mi dovoľte predložiť môj prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka práve tejto kompetencie ministerstva, že môže vstupovať do toho rozhodnutia, ktoré musia samosprávy prijať naozaj na základe širokého konsenzu VZN-kom, ktoré má prísne pravidlá a trojpätinovou väčšinou.
V čl. 1 novelizovaný bod č. 9 bude znieť takto:
V § 3 za ods.1 sa vkladá nový ods. 2, ktorý znie: "Ministerstvo školstva môže vo verejnom záujme na návrh zriaďovateľa strednej školy a po prerokovaní so samosprávnym krajom rozhodnúť, o zvýšení počtu tried prvého ročníka stredných škôl určených podľa § 4 ods. 2 písm. c). Doterajšie ods. 2 až 4 sa označujú ako ods. 3 až 5.
Čo som tým chcel povedať v tomto pozmeňujúcom návrhu? Že ak niektorí zo zriaďovateľov, ktorí sú súčasťou toho, keď sa tvorí stratégia, sú súčasťou pripomienkového konania, môžu rovnako diskutovať so všetkými poslancami, ktorí sú priamo volení, pretože, to chcem ešte podotknúť, v obecných a krajských, v tomto prípade krajských zastupiteľstiev, ak sú aj nezávislí poslanci, pretože to umožňuje práve ten väčšinový systém. Tak toto umožňuje, že keď zriaďovateľ požiada ministerstvo, aby prehodnotil svoje rozhodnutie samosprávny kraj tak, aby mal možnosť samosprávny kraj byť pri tomto rozhodnutí a argumentovať, aby poskytol čo najviac informácií pre ministerstvo, pre kvalitné rozhodnutie, pretože to rozhodnutie nikdy nie je také jednoduché, ako si tu páni poslanci z opozície myslia, že sa tu budú likvidovať nejaké školy, to si nikto nedovolí. Čiže to je môj prvý pozmeňujúci návrh a zároveň chcem povedať aj procedurálny návrh, ktorý s tým súvisí, že v spoločnej správe v časti IV novelizovaný bod č. 1 by som chcel vyňať na osobitné hlasovanie, pretože tento pozmeňujúci návrh, ktorý ja navrhujem, lepšie a doplňujúcejšie rieši túto problematiku.
Dámy a páni, ďalšia problematická vec, ktorá sa tu preberala, sa týka toho, že nie sú tu stanovené dostatočné kritériá na to. Áno, ja viem, že je to problematické a môžeme sa o tom baviť rôzne a ja som sa tým takisto veľmi zaoberal a môžem vám povedať, že mám za sebou niekoľko rokovaní aj so zriaďovateľmi, či už cirkevných alebo neštátnych škôl, čiže súkromných škôl, pretože aj za mnou boli a mali túto obavu, ktorú ste tu vyjadrovali veľmi zjednodušene, a keď som im vysvetľoval, že ako to celé postupuje tak a bude postupovať, tak si myslím, že sa tá dôvera trošku medzi nás vracia, a to si myslím, že je to dôležité, čo by sme mali aj my pri tomto zákone brať a nie stavať neštátnych proti nám, veď my musíme spoločne pôsobiť a musí to byť partnerský dialóg pre spoločnú vec, ešte raz podotýkam, ktorou nás poveril štát, štát. To nie je kompetencia originálna samosprávnych krajov.
Ja som pozorne si pozrel pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani spravodajkyňa a bol zapracovaný a je zapracovaný aj do spoločnej správy. Analyzovali sme to z každej strany a hľadali sme spôsob ako jednak čo najlepšie, najobjektívnejšie naplniť tie kritériá, aby boli merateľné, aby to nebolo na základe len nejakých pocitov. Čiže aby sme sa dostali k čo najväčšej objektivite tých kritérií a na tom sa určite zhodneme, že pokiaľ to bude čo najobjektívnejšie aj merateľnejšie, tak už sa dopracovávame k niečomu, čo je lepšie, a zároveň sme chceli aj rozptýliť nejaké obavy z toho, že ten zlý samosprávny kraj, o ktorom tu stále sa hovorí a tí zlí poslanci, ktorí chodia kanálmi a nechodia po uliciach pomedzi svojich občanov, ktorí ich volili, že tí budú o všetkom rozhodovať. Tak preto som sa rozhodol ten ôsmy bod, o ktorom hovorila pani Žitňanská, v § 4 ods. 2, písm. c) dať von odtiaľ, aby sme naozaj nejakým spôsobom dali dôveru tomu, že chceme byť partnermi, aby niekto si nemyslel, že tu budeme chcieť niečo robiť, teraz hovorím naozaj za samosprávne kraje, ale že to myslíme úprimne. A tak by to malo byť a dodali sme tam nejaké ďalšie, po spoločnej dohode, ktoré sú merateľné kritériá.
Čiže ja by som teraz si dovolil prečítať môj pozmeňujúci návrh:
V čl. 1 bod 13 § 4 ods. 2 písm. c) sa na konci pripája táto veta: "Počet tried prvého ročníka stredných škôl určuje aj podľa", a teraz:
"1. percentuálneho podielu evidovaných nezamestnaných absolventov na úrade práce sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k počtu absolventov strednej školy v danom študijnom odbore alebo učebnom odbore,"
(Tieto štatistiky dnes už robí úrad práce. Sú to relevantné čísla, s ktorými sa dá narábať, a myslím si, že tu nikto nespochybňuje metodiku, ktorá sa dnes robí na úradoch práce, a tie majú najlepšie informácie.)
"2. materiálnotechnicko a prevádzkové zabezpečenie strednej školy,"
(Čo je, myslím, že úplne jasné.)
"3. výsledkov monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonávaných štátnou školskou inšpekciou podľa osobitného predpisu,"
(Nemusím komentovať, to je jasné.)
"4. výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky," (Toto je merateľné a tuto je aj tá kvalita.)
"5. výsledkov teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, absolventskej skúšky a záverečnej skúšky."
(Rovnako, myslím si, že jasné, merateľné, dokonca nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne merateľné.)
"6. percentuálny podiel prijatých žiakov do prvého ročníka, vzhľadom na stanovený počet tried na predchádzajúci školský rok,"
(Takisto podľa môjho názoru jednoznačne merateľné. Ak dnes zákon hovorí, že to má byť 30 žiakov plus 3, ktorých bude mať možnosť ešte riaditeľ riešiť. Ak sa prihlásia menej ako 30, no tak sa to dá zmerať. Ak sa prihlási viacej, tak sa to dá rovnako zmerať.)
"7. personálne zabezpečenie školy,"
(Tu je takisto dôležité. Toto je parameter kvalitatívny, pretože sa dá jasne určiť, koľko tam máme kvalifikovaných učiteľov a koľko je aj nekvalifikovaných, lebo, bohužiaľ, sú aj také školy.)
"8. výsledkov z celoškolských, z celoslovenských kôl, súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných škôl súťaží alebo predmetových olympiád,"
(To ostáva, čo kolegyňa Obrimčáková aj navrhovala.)
"9. účasti strednej školy v medzinárodných projektoch alebo medzinárodných programoch."
Poznámka pod čiarou odkazu 11a) znie:
"§ 154 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z. "
Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že práve v parlamente vzniká dostatočná diskusia a ukazuje sa, že naozaj aj ten systém, ktorý tu je, prvé a druhé čítanie, umožňuje na to, aby sa zobrali všetky argumenty pre a proti, a myslím si, že tu zhmotnili maximum, čo sme vedeli v súčasnosti zadefinovať, čo je merateľné. Nemyslím si, že toto by malo robiť problém akejkoľvek škole, pretože tie školy, o ktorých tu rozprávame, oni už medzi sebou súťažia tak či tak. Pretože pani Žitňanská má pocit, že v podstate tú súťažia len medzi sebou školy verejné verzus súkromné a cirkevné. To nie je pravda. Verte mi, u nás aj v rámci aj verejných škôl je obrovská rivalita, každý riaditeľ sa snaží, aby bol čo najlepší a snaží sa urobiť čo sa dá.
Hovorilo sa tu potom, teda hovorí sa v zákone ešte o vážnej veci, a tá sa týka určovania priemeru pri prijímaní na stredné školy. Ja viem, že môže byť polemika, 2, priemer 2 alebo priemer 3, alebo 2,75. O tom sa dá diskutovať. Áno toto je už niečo, čo môže byť aj trošku subjektívne, ale predsa len sa vychádza z nejakých štatistík, ktoré tu aj pán minister prezentoval. Ale aký je súčasný stav? Ten ste nepomenovali. Súčasný stav je taký, že na gymnáziá sa nám dostávajú aj študenti, ktorí majú priemer väčší ako dva, a my chceme, aby naše gymnaziálne štúdium fungovalo na princípe náboru, alebo chceme, aby naše gymnaziálne štúdium fungovalo na princípe výberu. No ja som za to, aby bol to výber, aby tam naozaj študovali študenti, ktorí na to majú, aby neboli napokon tí, ktorí na to nemajú, frustrovaní, keď sa tam dostanú, a potom je tam možno vytváranie takého tlaku, ako tu naznačovala pani Žitňanská, že potom tí učitelia sa snažia im pomáhať, aby mali lepšie priemery. Tu už naznačujete dopredu, že tu učitelia nejakým spôsobom robia nejakú korupciu alebo niečo podobné. Takže ako toto si myslím, že je absolútne, to je pre mňa neprijateľné. Ja si myslím, že stanovenie kritérií je tu dané jednoznačne a myslím si, že je to dobré. Ukáže čas, ak tieto štatistiky, ktoré niečo hovoria, z ktorých vychádzal aj zákonodarca, že sú dobré, tak ja som presvedčený, že sa to musí odzrkadliť len pozitívne na kvalite vzdelávania.
Povinnosť vykonávania prijímacích skúšok, myslím si, že je to jednoznačné takisto dané, aby sme dostávali na odborné školy naozaj ľudí, ktorí majú predpoklady k tomu, teda žiakov, ktorí k tomu majú aj predpoklady a nie tých, ktorí sa tam budú trápiť.
Čiže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz mi ešte dovoľte na záver, aby som ešte odpovedal alebo zareagoval aj na pripomienky pánov poslancov Beblavého a pána Fronca, a potom ešte dal aj jeden procedurálny návrh o hlasovaní toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som teraz predniesol. Ja by som to azda urobil aj teraz, čo by bolo najlepšie. Čiže v spoločnej správe v časti IV. novelizovaný bod č. 3, opäť by som chcel požiadať, aby bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Ten môj pozmeňujúci návrh, ktorý tu predkladám aj po dohode predkladateľa pani poslankyne Obrimčákovej, ktorá ho dávala vtedy do spoločnej správy, aby bol schválený tento, ktorý v podstate sa snaží reflektovať na všetky podnety, ktoré počas rokovania aj v Národnej rade, aj pri diskusii so zriaďovateľmi vznikli. Čiže toľko k tej procedúre.
A ešte by som chcel zareagovať aj na pána poslanca Fronca, ktorý hovoril o tom, že školám by mal byť umožnený slobodný výber, že by mala, presne budem citovať: "istá možnosť slobody pri ceste k vzdelávaniam". Pán poslanec, ja túto tézu vašu poznám. Veľmi často ju používate, ale ja by som v tej téze odporúčal, keby sme ešte pridali to najdôležitejšie, že s tou slobodou musí ísť ruka v ruke zodpovednosť. Ak nie je tam zodpovednosť, tak tá sloboda je bezbrehá a vedie to iba k anarchii. A tá zodpovednosť, ktorú ja vidím v tomto prípade, je v tom, že nemôžeme jednoducho robiť niečo, na čo nemáme finančné prostriedky, lebo ten balík je tu stále jeden a ten istý rovnaký. A pozerať sa na veci takými očami, že jednoducho školy nech si tu konkurujú, nech tu vznikajú, však oni sa vyselektujú nejakým spôsobom. Zatiaľ čo vy samosprávne kraje môžete rušiť školy, ale na súkromné nesiahajte, pretože to bude niekto zle vnímať a tak ďalej. To bol princíp, ktorý ste vy vniesli v tom slovíčku slobodný. My vnášame a zákonodarca vnáša v tomto zákone ten ďalší dôležitý bod, a to je tá zodpovednosť, pretože každý dnes vieme, že môžeme iba robiť toľko, na čo máme. Aj ja by som bol rád, keby sme mali omnoho viacej peňazí, ale ekonomika umožňuje len toto, čo v súčasnosti robíme.
Nuž, pani poslankyňa Žitňanská, snažím sa nájsť nejaké také slovo, aby bolo adekvátne, lebo slovo je niekedy horšie ako projektil, nikdy ho už nemôžete zobrať späť. A v tomto prípade, aj vy, čo ste povedali, ma to veľmi zamrzelo, keď ste povedali, že tu niekto ide likvidovať nepohodlné školy. Pani poslankyňa, povedzte mi, prosím vás, ktoré sú to tie nepohodlné školy? Povedzte mi aspoň jeden príklad a ukážte mi toho nepriateľa, ktorý ide likvidovať tie nepohodlné školy. Prečo takúto rétoriku používame? Komu to prospieva? Nikomu. Chceme, aby sme si postavili všetkých proti sebe? Dosť, čo už minister Uhliarik postavil lekárov proti sestričkám, čo sa nikomu ešte nepodarilo. Ešte aj v školstve to chceme? Nerobme to. Verte mi, nie je to dobré. Vážme tie slová, ktoré práve v takomto prípade, čo sa týka vzdelávania, používame. Nikto tu nechce žiadne nepohodlné školy likvidovať, verte mi. A som presvedčený, že tak ako minister, a hociktorý tu sedí a má dobrý úmysel, by to nikdy ani neurobil. Nevytvárajte tu žiadneho nepriateľa. Ja som vďačný, že tu máme zriaďovateľov, ktorí sem priniesli niečo nové, nové pohľady. Ja som vďačný, že cirkev sa dostala do pozície, že rovnako môže dávať aj určitú morálnu hodnotu do vzdelávania. To je správne, pretože to patrí nám, nám Slovákom, ktorí sme jednoducho tak ladení, že tu je väčšina ľudí, ktorých je veriacich, a tak to má byť. Ale nestavajte nás všetkých proti sebe. My všetci robíme to, čo od nás štát chce v rámci preneseného výkonu štátnej správy a nemáme tu žiadne nepohodlné školy.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Chcem vám aj poďakovať za to, že by ste podporili naše pozmeňujúce návrhy. Ja v plnej miere, tak ako je to tu predložené zo strany pána ministra, podporujem tento zákon aj so zmenami, ktoré predpokladám on v záverečnej reči sám zhodnotí a povie, že či súhlasí, alebo nesúhlasí s pozmeňujúcimi návrhmi. Ale v každom prípade si myslím, že sa pohneme dopredu. A o to nám všetkým ide, a že tá veľká loď nazvaná stredoškolské vzdelávanie na Slovensku, že bude správne nasmerovaná a že keď sa niečo opäť ukáže, tak sa vrátime k tomu a budeme to vyhodnocovať na základe naozaj relevantných kritérií. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
