Videokanál poslanca

148.

Ďakujem. Pán poslanec, neviem, akým spôsobom sa dostalo do vašej reči aj moje meno, lebo akosi vždy dokážete vtiahnuť niekoho do svojej reči a pritom ani neviem, akým spôsobom sa to stalo. Ale keď už ste ma menovali, viete, že prvé čítanie slúži na to, aby sa v prvom rade povedalo, či takýto zákon je potrebný, alebo nie je potrebný. A určite všetci tak, ako tu sedíme, sa môžeme zhodnúť na tom, že konečne prichádza návrh nového stavebného zákona. Po rokoch diskusií, profesných organizácií, odborníkov, lebo to nie je jednoduchá agenda, prichádza tento zákon, ktorý nahradí zákon, ktorý je ešte zo 60. rokov a ktorý už nedokáže odzrkadľovať súčasnú dobu. A myslím si, že z tohto dôvodu je potrebné toto privítať, tento zákon podporiť, aby išiel do druhého čítania. Môžeme tam diskutovať o mnohých takýchto veciach, pretože riešenie nie je až také jednoduché, ako ho vy popisujete. Je to omnoho komplikovanejšie.
Ja rovnako som zo svojej praxe pri mnohých prípadoch nahnevaný, akým spôsobom sa súčasný zákon zneužíva. Predovšetkým čierne stavby, ich legalizácia, na úkor schválených územných plánov a to nielen územných plánov obcí, miest, ale aj krajov. A z tohto dôvodu si myslím, že je dobré, že ten zákon tu je a chcem poďakovať ministerstvu, že sa dopracoval až do tohto štádia, pretože sledujem pripomienkové konanie, sledujem zasadnutia odborných komisií, ktoré na tom pracovali a dúfam, že v druhom čítaní, ak budú nejaké zásadné veci, ktoré, na ktorých sa zhodneme, že ho môžeme ešte vylepšiť, ale hlavne, že zmeníme ten zákon, ktorý už nezodpovedá súčasnej dobe a určitým spôsobom dáme aj jasne najavo, že tí, ktorí chcú nelegálne stavať a potom legalizovať stavby, že tým už sa skončil ich čas.

Pán minister, v prvom rade mi dovoľte, aby som vám osobne, vašim pracovníkom, ale aj pracovníkom z Vodohospodárskej výstavby v Bratislave poďakoval za to, čo ste urobili. Lebo hlavné gro práce za vládu urobilo vaše ministerstvo. A vďaka aj vášmu pôsobeniu sa prišlo na to, čo tu aj vláda Ivety Radičovej zanedbávala, ako mala obhajovať záujmy Slovenskej republiky. Áno, takto si predstavujem, ako vláda má obhajovať záujmy štátu. Ak niekto neplatí a nedodržiava zmluvu, musí jednoducho konať. Argumentáciu, ktorú ste použili, tá je úplne jasná.
Vážený pán minister, akokoľvek budú opozičníci dnes na to reagovať a zľahčovať to a pripomínať nejaké iné veci, pravda je úplne jasná: celá privatizácia strategických podnikov, ktorá sa udiala, vrátane Slovenských elektrární, bola pre Slovenskú republiku a pre jej občanov katastrofálna. A je dobré, že vláda Slovenskej republiky, súčasná vláda Slovenskej republiky, tieto chyby sebavedomo napráva. A v tomto chcem vyjadriť absolútnu podporu nás všetkých, aby sa všetko podarilo dotiahnuť dokonca, ako-tak napraviť to, čo tu bolo spackané.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec Přidal, vy ste si tak, ako rovnako všetci poslanci v tejto Národnej rade, vypočuli dôsledné argumenty, ktoré predniesol predseda vlády. Bolo tam citované rozhodnutie súdu. Ja si myslím, že tieto argumenty boli tak jasné, že niet k nim čo dodať, a očakával som, že vy vo vašom vystúpení poviete nejaké protiargumenty, že budete nejakým spôsobom vysvetľovať to, čo sa udialo a prípadne povedať: áno, štát urobil dobre, že sa zastáva vlastných záujmov. Pretože v prípade, teraz modelujem, keby sme neurobili túto aktivitu, keby vláda neurobila túto aktivitu a, nebodaj, by sa vám to dostalo do rúk, vám, vy by ste začali vykríkať na vládu, že nekoná. Namiesto toho hanebne tu čítate nejaký nepodarený preklad niekoho, ktorý vám to dal sem do ruky, a snažíte sa vytvárať dojem, že v podstate vy ste urobili všetko, čo je len dobré a dobré. Vy ste spoluvinník toho, čo sa tu udialo, vy a vláda, ktorá vtedy vládla, a všetci tí, ktorí to podporovali.
Slovenská republika v zastúpení dnešnej vlády sa snaží tieto všetky zlé kroky naprávať. A myslím si, že to robí správne a treba ju v tom absolútne len podporovať. (Potlesk.)

Pán poslanec, ďakujem za podrobnejšie vysvetlenie faktov, pri ktorých, myslím si, skôr by som očakával, že budú rozoberané v druhom čítaní, keď už budeme hovoriť o nejakom konkrétnom návrhu, ktorý, povedzme, vzíde aj z diskusie, ktorá sa ešte teraz stále vedie, ale plasticky to odzrkadlilo, aká je v súčasnosti situácia a o čom vlastne hovoríme. A ja sa domnievam, že zastúpenie či už rodičov alebo zamestnancov škôl, alebo, povedzme, študentov má svoje opodstatnenie a že majú mať nejakým spôsobom možnosť sa vyjadrovať, ale nemôže to byť čisto absolútne postavenie, ktoré dáva zriaďovateľa, teraz podotýkam, verejných škôl mimo toho. A v tom tvojom vystúpení to bolo jasne povedané, že tú zodpovednosť hlavnú, o čom som hovoril aj ja, tie misky váh, zodpovednosť a kompetenciu má predovšetkým zriaďovateľ. To je nesporné. A tu je potrebné nájsť rovnovážny stav, ktorý dnes všetci tí, ktorí sa to snažíte kritizovať, to bez problémov akceptujete u zriaďovateľov súkromných, cirkevných škôl, ktorí sú rovnako platení zo štátneho rozpočtu, ako aj verejné školy. Ale to nechcete povedať, lebo vám to nevyhovuje. A ja si myslím, že ak to majú, ukázal život, že je to v poriadku, lebo nikto nekritizoval rozhodnutie či už zriaďovateľa súkromných škôl alebo cirkevných škôl za to, že, povedzme, si tam dal riaditeľa, kde rada školy sa nedokázala dohodnúť, toho, ktorý je schopný riadiť tú školu. Doteraz som tu ja nezaznamenal nejakú kritiku. To znamená, tento systém zrejme funguje. A ak ho chceme preniesť aj na verejného zriaďovateľa na základe demokratických princípov v zmysle zákona, tak si myslím, že je to úplne správne a že bude dostatočný priestor, aby sme to podrobnejšie rozobrali v druhom čítaní. Takže ďakujem ti za to vystúpenie.

Ďakujem všetkým za faktické poznámky, aj za tie podporné.

Budem reagovať na pána poslanca Fronca. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že vaše vystúpenia sú vždy také, aby ste mali manévrovací priestor sa z toho potom trošku vyšmyknúť, pretože vy ste povedali, že akože toto podporujete. Ale umne ste zamlčali to, že ešte väčšie právomoci má zriaďovateľ školy pri neštátnych a cirkevných školách. To ste ale nepovedali. A teraz hovoríte, že ja som toto v podstate podporil. Tak ste mali rovno povedať, som aj proti tomu, aby neštátni a cirkevní zriaďovatelia škôl nemali takúto kompetenciu, pretože tá je ešte nad rámec toho, čo tu pán minister predkladá, a to platí aj pre poslanca Érseka, pretože tiež to zmiernil a povedal, že ja som sa nevyjadroval o žiadnom zriaďovateľovi školy, tak ste mali povedať jednoznačne, ja som aj proti tomu, aby mohol vetovať súkromný zriaďovateľ aj cirkevný zriaďovateľ školy. Mali ste to jasne povedať. Ja nie som toho názoru, ja si myslím, že to má svoje opodstatnenie. Ja si myslím, že má zriaďovateľ školy možnosť do toho čosi povedať, aby vznikla nejaká rovnováha. Ak to majú dnes 100 % platené zo štátneho rozpočtu všetci zriaďovatelia škôl, a to je odpoveď aj pánu Novotnému, zriaďovatelia súkromní vznikajú z vôle štátu, nielen tak svojvoľne, ergo ako keby ich štát založil, to znamená, rovnako sa musia riadiť rovnakými princípmi, ako aj zriaďovatelia verejných škôl. Čiže našou snahou je nič iné, iba zrovnoprávniť to. A poďme o tomto diskutovať.
Ak si myslíte, že nemá byť ani u súkromných, ani u cirkevných zriaďovateľov škôl možnosť práva veta, ja si to nemyslím, tak poďme o tom diskutovať, ale nezamlčujte, prosím vás, túto vec.
Pán poslanec Hraško, nebudem reagovať na vašu faktickú poznámku, lebo pokladám ju za povinnú, nepripravenú, neadresnú a hlavne nie celkom kompetentnú k tomu, o čom ste sa vyjadrovali. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní vystúpil k tomuto návrhu zákona, ktorý sa týka všetkých zriaďovateľov škôl, ktorí sú platení zo štátneho rozpočtu a vykonávajú v zastúpení štátu jednu z vážnych kompetencií. A to je vzdelávanie, či už na základnom stupni alebo na strednom stupni vzdelávania.

Zákon, ktorý je predložený, myslím si, dostatočne reflektuje na skúsenosti, ktoré priniesla aplikačná prax. A je to podľa môjho názoru úplne bežné, že po určitom období je potrebné veci, ktoré sa ukázali ako nie celkom funkčné, upraviť, tobôž ešte na základe širšej dohody, ktorú tu prezentoval aj pán minister.

A to chcem podčiarknuť, že je podľa môjho názoru veľmi dôležité, že je to širšia dohoda, ktorá bola pri tomto návrhu zákona aplikovaná, a pevne verím, že upravované časti v zákonoch môžu pomôcť riešiť situáciu, či už je to napríklad aj diskutované osemročné gymnaziálne vzdelávanie, pretože s týmto sa zriaďovatelia stredných škôl neustále boria. Dokonca sme tu mali aj experimentálne vzdelávanie, tzv. šesťročné gymnaziálne vzdelávanie. Bol to zhodou okolností experimentálny projekt, ktorý bežal v našom gymnáziu, teraz hovorím za Žilinský samosprávny kraj, Gymnáziu v Martine Viliama Paulinyho-Tótha, ktorý takisto sa snažil nejakým spôsobom zhodnotiť, či teda má byť osemročné alebo, povedzme, šesťročné vzdelávanie. Ale tu sa rieši aj podstata, ako to pôsobí vôbec na celý systém vzdelávania a na kvalitu aj v ročníkoch druhého stupňa základných škôl v prípade, keď pomerne veľká časť študentov sa rozhodne ísť aj na osemročné gymnázium.

Čiže z tohto pohľadu v zmysle dikcie aj rokovacieho poriadku si myslím, že je dobré, že sa predkladá takýto zákon (čiže novela tohto zákona), a plne podporujem, aby bola postúpená táto novela do druhého čítania, čiže je potrebné ju prijať.
Dovoľte mi však predsa len sa vyjadriť aj k diskusii, ktorá tu bola otvorená predchádzajúcimi rečníkmi, ktorí sa dotkli jednej časti. A to je časť týkajúca sa menovania riaditeľov. Vypočul som si pozorne vystúpenia pána poslanca Fronca aj pána poslanca Érseka.

A z tých argumentov, ktoré som si vypočul, tak môžem konštatovať, že to bola v podstate, ak to tak môžem teraz posunúť, dovoľte mi to tak rečnícky posunúť, pán poslanec Fronc, kritika vlastne súčasného fungovania súkromných škôl a cirkevných škôl, lebo vy ste veľmi umne hovorili iba o jednom zriaďovateľovi, ale umne ste zamlčali a nepovedali ste nič o zriaďovateľoch ďalších, ktorí v zmysle zákona dnes v systéme fungujú, a to aj vďaka vašim zákonom, predovšetkým vašim, pretože keď ste boli vo vláde, vy ste predovšetkým presadzovali liberalizáciu vzdelávania a vznik súkromných a cirkevných škôl, čo, si myslím, má svoje opodstatnenie. Avšak ako to bolo urobené, si myslím, tak to bolo absolútne zlé, a ja som vám to už viackrát aj vysvetlil pri svojom vystúpení pri iných novelách, pretože to bolo absolútne nekontrolované a bolo to bez akejkoľvek koncepcie urobené. A v tomto vystúpení, ktoré ste mali teraz, ste umne zamlčali toto, pretože ste nepovedali, že v súčasnosti súkromní zriaďovatelia môžu zo zákona odmietnuť návrh rady školy. Dokonca v súčasnosti zo zákona, ktorý je platný, to môžu robiť donekonečna. Pritom návrh, ktorý prináša minister, túto časť zlaďuje so zriaďovateľmi cirkevných stredných aj základných škôl, ktoré majú dnes možnosť dvakrát odmietnuť návrh rady školy a potom pristúpiť k menovaniu priamo riaditeľa školy.

Všetko to, čo ste povedali, v podstate mne vychádza, že vy ste kritizovali tento systém, systém fungovania menovania riaditeľov súkromných škôl a cirkevných škôl, pretože ste presne hovorili o tom, že vlastne sa rada školy týmto zbavuje zodpovednosti alebo, presnejšie, kompetencie a že už len určitým štatistom, že sme vylúčili z tohto konania tých, ktorí v podstate najlepšie môžu rozhodnúť o tom, kto má byť riaditeľom alebo nemá byť riaditeľom školy.
Preto vám to chcem pripomenúť, že to, o čom v súčasnosti sa diskutuje, myslím si, úplne právom, medzi zriaďovateľmi škôl, je, že je potrebné tieto kritériá zrovnoprávniť, pretože ony nie sú rovnoprávne. Dnes zriaďovatelia verejných škôl, to znamená, či už je to štát alebo samospráva, tak rešpektujú podľa zákona návrh rady školy a musia vymenovať toho riaditeľa, ktorého dostanú z tohto výberového konania, zatiaľ čo súkromné školy môžu to odmietať donekonečna, mám na mysli teraz zriaďovateľa, že môže odmietať tento návrh rady školy, no a cirkevné školy dvakrát a tretíkrát už to môžu menovať priamo.
Ak si zoberieme kompetencie rady školy do úvahy, tak vychádza nám z toho, že rada školy má predovšetkým kontrolnú funkciu, čo sa týka fungovania samotnej školy, a rada školy by mala aj hodnotiť samotného riaditeľa.
Nuž a tu vám môžem povedať jednu zaujímavú štatistiku, že odvtedy, ako boli tie takzvané rady školy vytvorené a mali túto kompetenciu, tak len na úrovni zriaďovateľov stredných škôl okrem jednej výnimky tuším v Bratislavskom kraji rada školy nenavrhla ani raz odvolanie riaditeľa školy, zatiaľ čo zriaďovatelia škôl to urobili niekoľkokrát. A ja si myslím, že je to úplne prirodzené, pretože tí zriaďovatelia sú svojím spôsobom priamo zodpovední, akým spôsobom sa bude vyvíjať kvalita vzdelávania v školách.

Určite mi dáte za pravdu, že keď sa kritizuje nefungovanie vzdelávania napríklad na strednom stupni a jeden z tých príkladov je aj vzdelávanie odborné, tak nie je to kritika konkrétnych škôl alebo konkrétnych riaditeľov, ktorí z tohto pohľadu majú významné postavenie, ale je to kritika predovšetkým na stranu zriaďovateľov. A predpokladám, že práve preto sú to aj predchádzajúce vlády, tuším to bola aj vláda, v ktorej ste boli vy, pán Fronc, ktoré dali možnosť súkromným školám, aby mohli vetovať návrhy rady škôl, a rovnako dali veto aj cirkevným školám, aby mohli vetovať návrhy rady škôl. A pritom si je potrebné uvedomiť, že všetky tieto školy sú rovnako financované zo štátneho rozpočtu. To znamená, tak súkromné školy, ako aj cirkevné školy dostávajú 100 % normatívu, ako to dostávajú verejné školy. Dokonca tieto školy ešte môžu naviac vyberať aj školné. Čiže ergo z tohto pohľadu sa musíme na ne pozerať, že sú v rovnakom postavení. Avšak pri menovaní riaditeľa nie sú v rovnakom postavení. A to mi určite dáte za pravdu, pán poslanec Fronc, lebo to je holý fakt, ktorý je dnes v zákone.
Rovnako pán poslanec Érsek sa pýtal, prečo je to iba prvý návrh, ktorý je odmietnutý, prečo potom nie je to druhý, tretí. Ja sa rovnako spýtam, pán poslanec Érsek, prečo súkromné školy, ktoré sú rovnako platené zo štátneho rozpočtu 100 % normatívu a ešte si môžu aj vyberať školné, majú možnosť odmietať teda prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty návrh, zatiaľ čo táto novela, ktorú predkladá pán minister, práve súkromným školám toto zamedzuje a dáva to do rovnoprávneho postavenia napríklad aj s cirkevnými školami, že to budú môcť urobiť iba dvakrát. To ste tu ale nespomenuli, pretože zrejme vám to nevyhovuje.

A preto chcem ešte raz zdôrazniť, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hovoríme o školách, ktoré sú rovnako platené zo štátneho rozpočtu. Ergo štát musí mať určitú jurisdikciu nad nimi. A rovnako to musí mať aj zriaďovateľ, pretože preberá zodpovednosť za tie školy. Ak zriaďovateľ dnes v zákone má zodpovednosť za vytváranie takzvanej stratégie vzdelávania, napríklad na strednom stupni vzdelávania, a zo zákona už dnes musia, to sme prednedávnom rovnako dostali do zákona, toto schvaľovať v zastupiteľstve, tak ergo preberá zodpovednosť aj za to, akým spôsobom sa bude toto vzdelávanie uberať. A tým pádom preberá zodpovednosť aj za to, kto tam bude riaditeľom, pretože ak rada školy niekoho navrhne, potom zriaďovateľ ho musí akceptovať. A ak to má byť len formálne akceptovanie pri verejných školách, to znamená, či už primátor alebo starosta alebo predseda to len formálne akceptuje, a súkromné školy, ktoré sú rovnako platené, a cirkevné školy, ktoré sú rovnako platené, majú možnosť do toho zasiahnuť (zriaďovateľ), lebo majú zodpovednosť, tak potom nedávate tomu rovnaký meter, páni poslanci, a snažíte sa len zakrývať možno to, čo ste nie celkom dobre nastavili. Toto je vec, ktorú je potrebné naozaj dotiahnuť dokonca, pretože títo riaditelia škôl nie sú len riaditeľmi, ktorí sú zodpovední za pedagogický proces, ale sú to aj riaditelia, ktorí sú manažéri a spravujú majetok, niekoľko miliardový majetok zriaďovateľov škôl. A z toho pohľadu si myslím, že je potrebné, aby do toho mohol svojím spôsobom a podľa mňa legitímne, zákonne vstupovať aj zriaďovateľ školy.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bola tu spomenutá aj kritika na premiéra Roberta Fica, že niečo vyhlásil na ZMOS-e. Páni poslanci, on vyjadril presne tú filozofickú otázku, ktorú tu ja rozoberám. Hovoril o tom, že je potrebné, aby bola zrovnoprávnená pozícia verejného zriaďovateľa so súkromnými a cirkevnými zriaďovateľmi škôl. A povedal, že je potrebné nájsť riešenie také, aby sa to zohľadnilo, pretože ak na jednej strane vy nesúhlasíte s týmto, čo by mali dostať verejné školy, ale pritom to tolerujete pri súkromných a cirkevných školách, tak potom si musíme povedať, že budeme musieť to asi zjednotiť a urobiť to, čo je pre verejné školy v súčasnosti, že bude to platiť aj pre súkromné a cirkevné školy, kde, predpokladám, s tým určite súhlasiť nebudete. A ja si rovnako myslím, že to nie je celkom správne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bolo potrebné, aby som predložil tento pohľad aj ako zástupca zriaďovateľa predovšetkým stredných škôl a za stredné školy vôbec, pretože zriaďovateľmi stredných škôl sú samosprávne kraje v drvivej väčšine, to znamená, pre tri štvrtiny všetkých stredných škôl sú zriaďovatelia samosprávne kraje, potom sú to zriaďovatelia súkromní, cirkevní a štátni, aby do tohto rovnako mohli niečo povedať rovnako, ako aj ZMOS, pretože ten je zriaďovateľom základných škôl a je to v tom pomere súkromných a cirkevných takmer rovnaké a je priamo za to zodpovedný, v tomto prípade jeho starostovia a primátori.

Čiže skúsme, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naozaj pragmaticky zvážiť tento systém, nerobme z toho politiku, nezamlčujme realitu, aká v skutočnosti je, nemanipulujme, prosím vás, s tým tak, že kto má väčšinu v rade alebo nemá väčšinu v rade školy, pretože veľmi dobre viete, ako sú zástupcovia do rady škôl volení, veľmi dobre viete, akí zástupcovia aj v rade školy môžu byť, pretože aj ten argument tu veľakrát odznel, že, povedzme, by mali mať možnosť starostovia, ktorí nemajú, povedzme, stredné vzdelanie, ovplyvňovať voľbu riaditeľa školy. Nuž potom inak tolerujete to, že dnes má možnosť ovplyvňovať voľbu riaditeľa takisto niekto, kto nemá ani stredné vzdelanie, napríklad zástupca študentov, ktorý ešte nemá vôbec žiadne stredné vzdelanie, dokonca to môže robiť aj zástupca zamestnancov, ktorý môže byť údržbár alebo niekto, kto nemá takisto stredné vzdelanie, ale to tolerujeme.
Preto našou snahou je naozaj nájsť dobrú rovnováhu a hlavne v porovnaní zodpovednosť a kompetencie, toto sú tie misky váhy, ktoré chceme vážiť spoločne, a preto mi dovoľte, aby som ešte raz podporil tento zákon. Myslím si, že je potrebný a určite budem hlasovať za jeho postúpenie do druhého čítania.

A v druhom čítaní debatu ohľadom aj voľby riaditeľov škôl (verejných škôl) z hľadiska toho zrovnoprávnenia so zriaďovateľmi súkromných škôl a cirkevných škôl sa budeme snažiť nastaviť tak, aby bola zrovnoprávnená a aby odzrkadľovala to, čo je dôležité, zodpovednosť a kompetenciu. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán predseda výboru, oceňujem vystúpenie, pretože priamo to spadá do vašej pôsobnosti, a pár poznámok. Pretože rovnako aj zahraničný výbor, kde som podpredsedom, sa zaoberá touto problematikou. My sme mali prednedávnom spoločné rokovanie zahraničného a európskeho výboru, kde nám veľvyslanec Kanady predstavil pripravovanú dohodu, kde sme sa už dostali trošku ďalej, CETA, medzi Európskou úniou a Kanadou, kde sa črtajú obrovské príležitosti pre európske členské krajiny, kde mnohé komodity budú v bezcolnom režime a bude to obrovská výzva pre naozaj našich podnikateľov.
A v tom kontexte určite veľmi dôležité veľmi vyvážene vyrokovať a dokončiť rokovania so Spojenými štátmi americkými o vytvorení zóny voľného obchodu. Je to obrovská výzva z tohto pohľadu pre Európsku úniu.
No a spomínal si aj, že Európska únia by mala byť štátom, ktorému záleží na sociálnom aspekte. Rozumiem tomu, že si mal na mysli únia štátov jednotlivých členských krajín, ktorá bude presadzovať sociálny štát vo vyváženosti aj s podmienkami dobrými na podnikanie tak, aby sa rozvíjala Európska únia a bolo dostatok zdrojov práve na to, čo je Európe vlastné, a to sú sociálne istoty. A myslím si, že toto v súčasnosti v Európskej únii stále cítiť a že aj Slovenská republika bude dobrým príspevkom vďaka mnohých prijatým opatreniam pre iné európske krajiny v tejto oblasti.
Takže ďakujem za vystúpenie.

Pán kolega Šebej, ja rovnako sa pripájam k tomu hodnoteniu, ako ste aj vy povedali, že ten materiál je obsiahly a dostatočne popisujúci celú túto problematiku. Dalo by sa reagovať na viacero vecí, ktoré ste spomínali.
Ja sa domnievam, že v prvom rade zodpovednosť má exekutíva za prípravu nášho členstva a parlament do toho bude primerane určite zapojený tak, ako mu patrí to miesto, pretože tej zodpovednosti sa nemôže jednoducho vláda zbaviť.
Malá poznámočka k tomu, čo ste hovorili, že sa potkýname o rekonštruované námestia atď., ja viem, že ste to asi v prenesenom slova význame mysleli, pretože ja si myslím, že je to, aj ste to tak vnímali, ako pozitívna vec, že sme svedkami naozaj mnohých pozitívnych vecí, ktoré môžeme čerpať z Európskej únie. Otázne je, že či dostatočne vieme oceniť túto pomoc . A to naväzuje aj na to, čo ste spomínali, ten euroskepticizmus, ktorý narastá v Európskej únii vplyvom strán, ktoré sú euroskeptické. A je našou úlohou, aby sme dostatočne vedeli čeliť tomu euroskepticizmu. Pretože možno aj v kontexte blížiaceho sa výročia, 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny si omnoho viacej môžeme uvedomiť, že aj vďaka Európskej únii, ktorá začala ako Európske hospodárske spoločenstvo, dnes môžeme 70 rokov žiť v mieri. A to je podľa mňa tiež veľmi silná hodnota, ktorú si treba uvedomiť a urobiť všetko pre to, aby sme všetky deformácie, ktoré možno v Európskej únii za to obdobie vznikli, odstránili a zobrali zbrane euroskeptikom a, práve naopak, rozvíjali toto Európske spoločenstvo.

Pán poslanec Brocka, treba to ešte raz spomenúť, pretože vy ste rovnako kritizovali pána poslanca Kollára, čiže nehovorili ste k veci. Ale vy ste boli ukážkovým príkladom toho, že nehovoríte k veci. To treba povedať, lebo vo vašom prípade vždy vodu kážete a víno pijete. To je presne váš prístup, pretože vy sa snažíte nás nálepkovať tou mantrou, ktorú tu neustále opakujete, aby ste zakryli to, že v podstate je tu kauza KDH, Figeľa a Váhostavu, Širokého. A vy to veľmi dobre viete, pretože keby ste hovorili trošku k meritu veci a možno trošku aj sebe nasypali popol na hlavu, tak by ste hovorili o tých viac ako 500 firmách, ktoré boli reštrukturalizované k dnešnému dňu, pričom ich veritelia dostali maximálne uspokojené pohľadávky vo výške15 – 30 %. Tým to chcete ako nahradiť na základe zákona, ktorý ste vy schválili, vy ste zaň hlasovali a nič ste pritom neurobili? Nebojovali ste za tých veriteľov, aby dostali zaplatených 100 %, zatiaľ čo nás kritizujete za to, že chceme prísť s riešením, reštrukturalizácia špekulatívnym spôsobom, ktorá ak sa naozaj deje, nemohla sa udiať. Čiže, pán poslanec Brocka, vaše vystúpenie bolo čisto politické v hesle, vodu kážete, víno pijete. A dokonca môj bývalý profesor slovenčiny by to nazval tak výstižne, že je miešanie špinavých ponožiek s čistým príborom to, čo ste vy povedali.

Ďakujem. Pán poslanec Kaník, ja sa plne stotožňujem s tým, že bol podaný podnet na prokuratúru voči Váhostavu-SK. A vy ste to opäť zmanipulovali, to vyjadrenie, že nebodaj ja sa hlásim k tomu. Áno, ja sa hlásim k tomu, čo firma Váhostav a mnoho poctivých skvelých technikov a robotníkov vybudovalo na Slovensku za tie desaťročia, čo existuje, ešte predtým. A je mi to aj trošku ľúto, pretože takáto firma, ktorá mala výborné meno, možno nečestným konaním je takýmto spôsobom dnes pertraktovaná. A ja som tam skončil prácu v roku 2002 a myslím si, že to, čo urobila, je skvelé.
Pán poslanec Kaník, ten váš návrh. Na jednej strane kritizujete, že z bánk, v podstate sú to peniaze, rovnako peniaze daňových poplatníkov, a na druhej strane navrhujete, že mal by štát odkúpiť 100 % pohľadávok. A to už sú neni peniaze daňových poplatníkov? A ešte vy ako podnikateľ, ešte navrhujete, aby štát si vlastne uplatňoval, započítaval pohľadávky, čím vy veľmi dobre viete, že z tých budúcich zákaziek, ak tam nebude dostatočný zisk, bude len reťaziť problémy pre ďalšie firmy, ktoré budú pri tých subdodávateľoch, pri tých iných zákazkách. Ako takéto niečo môže povedať podnikateľ takéto rangu ako vy?
No a banky? No veď svojím spôsobom môžeme povedať o bankách, že v podstate takmer všetky peniaze, ktoré sú tam, v bankách, sú peniaze daňových poplatníkov, pretože tam majú svoje úložky, a banky s nimi narábajú. Ale toto má úplne iný inštitút. Naviac táto banka, do ktorej to chceme dať, má finančné prostriedky, ktorými môže uskutočniť tento kontrakt, a hlavne vie pomôcť riešiť tento problém na rozdiel od toho vášho návrhu, ktorý to nevie riešiť.