Videokanál poslanca

Ďakujem vám všetkým za príspevky. Palo Hrušovský, ako ty fakt veríš tomu, že pán Matovič hovoril len o tomto? On tu vyslovene hovoril o predsedovi vlády, že je zločinec. Akokoľvek to budeš krútiť, to nie je tak. A keď hovoríš, že som mimo. Som mimo aj pri tom, čo som povedal o vašom bývalom generálnom riaditeľovi Pavlovi Pavláskovi? (Reakcia z pléna) No, to som teda poriadne mimo. Namiesto toho, aby ste ho potiahli, aby ste mu ukázali, že naozaj sa dokázal postaviť vtedy, kedy trebalo, tak ste ho dali kdesi úplne mimo. Ja som hovoril ako príklad o kúpeľni a dúfam, že si to aj tak pochopil.
Pán poslanec Zajac, pán poslanec Brocka, pozrite si, prosím vás, lepšie, kedy som ja pôsobil vo Váhostave. Vtedy sa nechyrovalo o nových majiteľoch. Vtedy to bola poctivá firma, kde robil generálneho riaditeľa (výkriky z pléna), kde robil generálneho riaditeľa Vojtech Belčák. A to, keď poviete dneska v stavebnej brandži, tak to znie hrdo. Ja si to vážim a som rád. To, čo sa dialo potom, s tým ja nemám nič spoločné.
Pani Šípošová, ja som pána Hrušovského... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci!

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
... pozval do sály, pretože som chcel s ním diskutovať, lebo sa mi zdalo jeho vyjadrenie dobré. A chcel som, aby tu bol aj pán Figeľ preto, že on je odvolávaný, a aby povedal, prečo napríklad dal preložku tretej triedy, cesty tretej triedy mimo tohoto projektu. To by som sa rád dozvedel.
Pán Radošovský, akokoľvek sa budete snažiť na odbornosť hrať, vy veľmi dobre viete, že posledný je ten, kto podpisuje zmluvu, a to je štatutár. A ten má záverečné slovo a ten hocikedy môže povedať aj, že to bude ináč. Práve preto sme dali podnet na prokuratúru, práve preto sme dali, aby konali. Tak ste to mali povedať, áno, sme radi, že ste dali podnet na prokuratúru, aby sa konalo, či práve vedenie Váhostavu neurobilo niečo, čo bolo skamuflované, podvodne urobené, atď., ale to sme urobili. Napriek tomu nám tu nadávate do špinavcov a neviem do čoho iného. Vy nie, vy... (Vystúpenie prerušené časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy a páni, milá snemovňa, mrzí ma trošku, že dnes tá sála je taká slabšie zastúpená, predovšetkým z tejto strany napravo, a že tu chýba napríklad aj pán poslanec Hrušovský alebo pán poslanec Fronc. Štefan Kuffa je tu a som veľmi rád, pretože včera som pozorne počúval tie vystúpenia. Pán poslanec Fronc je tu. A bola tu taká snaha o to, aby sme prehodnotili, že kde sa nachádzame a kde sme sa dostali, pretože pán poslanec Hrušovský tu apeloval na to, že nikdy tu takáto atmosféra nebola v Národnej rade a že mali by sme sa vrátiť späť, aby sme možno zmenili tú kultúru. Rovnako pán poslanec Fronc mal túto snahu. A ja to oceňujem. Ja to naozaj oceňujem. A rovnako to povedal aj pán poslanec Kuffa. Ten dokonca išiel ďalej, lebo povedal aj niečo z opozičnej kuchyne. Prišiel aj s takým návrhom, že: dobre, urobme nejaký krok späť, stiahnime návrh na odvolanie pána ministra zdravotníctva a skúsme to nejako vyhladiť. Toto je naozaj snaha nejako ísť ku konštruktívnej debate.
Ale povedzme si, ako to v skutočnosti bolo, aj, pán poslanec Fronc, ste tu boli. My sme prišli s nejakým návrhom, ktorý môžete kritizovať, ale rieši situáciu zákona, ktorú ste prijali vy. Namiesto toho, aby sme o tom diskutovali konštruktívne, pustili ste tuná štekajúcich psov, ktorí začali do nás biť a hovoriť, že sme "zlodeji, zločinci, musíme ísť do basy" a ešte, neviem, čo máme urobiť. (Výkriky v pléna.)
Pán poslanec Fronc, vy ste sa minule urazili, keď som bol trošku tvrdší pri diskusii... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec Brocka, doteraz vystupovali kolegovia z opozície, boli ste ticho. Tak poprosím, keby ste boli ticho aj pri vystúpení pána poslanca Blanára. Vy narušujete už tretí deň rokovanie tohto pléna. Prosím vás, vstúpte si do svedomia.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Keď dochádzajú argumenty, potom prichádza anarchia, ako robí pán poslanec.
Ale vrátim sa. Pán poslanec Fronc, vy ste sa cítili možno dotknutý, keď sme, pri diskusii o zákone o školstve, bol trošičku tvrdší voči tomu, čo sa udialo. Ale nikdy sme nepoužívali nejaké expresívne výrazy. A teraz, pán poslanec Fronc, si predstavte, že sedíte tam, kde ja, a príde sem návrh, ktorý naozaj chce niečo riešiť. Lebo ešte som od vás nepočul, ale chcel by som počuť, že či ten návrh je konštruktívny, to, čo sme priniesli, alebo máte k tomu niečo iné. A teraz budete tam sedieť a niekto sa tuto postaví, nemenovaný, a začne hovoriť: "zločinci, do basy" a tak ďalej a tak ďalej. No ako by ste sa tvárili? Ako by ste to zobrali? Poslanec Hrušovský rovnako.
Štefan Kuffa to jasne vyjadril včera. On sa necítil dobre. A myslím si, že ani mnohí z vás sa necítili dobre.
Vy hovoríte o nejakej politickej kultúre, ale vy ste sa stali práve predmetom politickej nekultúry. Vy ste sem pustili tieto štekajúce psy a súhlasíte s nimi. (Potlesk.) Stačilo, aby ste vy sa postavili a tu povedali: pán poslanec, nesúhlasím s tým, čo tu hovorí pán Matovič, ja si nemyslím, že pán predseda vlády je zločinec alebo niečo podobné, ale kdesi urobil chybu. To ste tu nepovedali. Ale nás chcete cvičiť o politickej kultúre. Možno budete mať možnosť.
Pán poslanec, pán poslanec Hrušovský, ktorý tu nie je. Ťažko sa budete tváriť, že vás sa to netýka. Ja pripomeniem jednu vec, ktorá nastala v súvislosti s tendrom, ktorý teraz preberáme, a súvisí to bezprostredne s pánom ministrom, bývalým pánom ministrom Figeľom. Totiž pri tej prílišnej snahe marketingovo ukázať, že sa diaľnice dajú stavať lacnejšie, siahal po všetkých možných nástrojoch. A nedá sa uprieť zasa snaha, že sa snažil.
Ale išiel aj do takých extrémov, ako je napríklad to, že keď staviate stavbu a táto stavba nejakým spôsobom naruší jestvujúci infraštruktúru, súčasťou tejto stavby musí byť automaticky aj preložka tejto infraštruktúry. Ale tender, ktorý ste vy vyhlásili, bol pre obyvateľov v Martine-Priekope absolútne škodlivý, pretože pán minister so svojimi predstaviteľmi Národnej diaľničnej, odstrihol kompletne cestu 3. triedy do priemyselnej zóny. Tí, ktorí to tam poznáte, od toho kruhového objazdu, keď idete zo Sučian, doprava sa odbočí do Martina-Priekopy, a povedal, že toto je mimo tohto tendra, pričom privádzač do Martina priamo pretína cestu 3. triedy a je potrebné urobiť preložku tejto cesty do priemyselnej zóny. Toto z takéhoto tendra sa dostalo von.
A viete, aká je teraz situácia? Že nechodia za pánom Figeľom, ale chodia za nami obyvatelia Martina-Priekopy, pretože táto preložka nie je vybudovaná, cesta už je prerušená, pretože sa dokončuje privádzač, a kamióny všetky, ktoré chodili vtedy po tejto ceste 3. triedy, ktorá mimochodom patrí Žilinskému samosprávnemu kraju, preto o tom hovorím, tak tieto kamióny chodia cez obytnú zónu. A my dostávame sťažnosti od týchto ľudí. Áno, aj toto je výsledok pána Figeľa. A ja by som veľmi rád teraz povedal, aby pán Figeľ išiel tam a všetkým ľuďom v Martine-Priekope to vysvetlil: prepáčte, ja som to takto nemyslel.
Ja som to inicioval a Národná diaľničná začala konať. Pokiaľ mám informácie dnes, tak už je aj podpísaná zmluva na dobudovanie tejto preložky. To znamená, ergo prepojenie. Aj toto bol jeden z príkladov, ako sa snaha o zlacnenie tejto výstavby tohto úseku dostala do takejto absurdnej polohy.
A povedzme si otvorene, keď sa prijímal tento zákon o reštrukturalizácii. Tak sa prjímal s nejakým vedomím pomôcť tým firmám, ktoré sú v nejakých problémoch, a zároveň aj vytvoriť priestor pre tých, ktorí sa dostanú sekundárne do problému. To znamená subdodávateľom pre tieto firmy. V opačnom prípade som presvedčený, že tento zákon by ste asi neprijímali. Lebo by stačil zákon o konkurze, to znamená, o likvidácii firmy a nemuseli sme tu vôbec ani sedieť dnes. Ale prijali ste ho s nejakým vedomím, s nejakým, a možno aj skúsenosťou, ktorá je zo zahraničia, a dali ste priestor na to, aby rada veriteľov mohla rozhodnúť o tom, ako teda sa vysporiadame s tým, aby jednak táto firma mohla zamestnávať ľudí ďalej, pokračovať ďalej a my sme povedzme boli nejakým spôsobom uspokojení. Toto ste dali do toho zákona.
A vďaka tomuto zákonu tu bolo viac ako 500 reštrukturalizácií, ktoré boli uspokojované možno od 15 do 30 percent. Tuším to číslo bolo 35 až 40 percent. A dnes tu prichádzate s tým: zaslúžia si všetci 100 percent.
Pán poslanec Fronc, prečo ste vtedy, prečo ste vtedy, keď ste boli tu, nepovedali, veď tí ľudia si zaslúžia sto percent? Teraz to hovoríte preto, že vám to vyhovuje.
Ale na tom je to neúprimné, pretože kto sa tým ostatným firmám pozrie do očí, keď sa vyrieši aj tento problém s Váhostavom, ktoré boli neštrukturalizované, a tým malým firmám, subdodávateľom, ktorým bolo zaplatených iba 15 percent? Kto sa im pozrie do očí? Vy, vy im to zaplatíte?
Oni majú oprávnené právo rovnako sa domnievať, že sú podvedení. Ale samozrejme, že to dávate aj na naše plecia. My sme za to zodpovední, lebo keby ste to opakovali aj stokrát, potom by ste nás aj presvedčili o tom, že v podstate ten zákon sme my prijali (reakcie z pléna). Pán poslanec Figeľ...
Pán Kaník... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Kaník, no! Môžte sa nerozprávať?

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
... budete za chvíľočku vystupovať. Ja viem, že ste nervózny, ale máte priestor. Ja vám skákať určite nebudem do reči, tak nech sa páči, budete mať priestor.
Prečo to hovorím? Aby som to spojil opäť s pánom podpredsedom Figeľom. Pán podpredseda Figeľ bol predvčerom v jednej televízii a mal tam diskusiu práve na túto tému, že či teda pochybil, alebo nie? Bola to naozaj konštruktívna diskusia a sa mi páčilo, že redaktor bol dobre pripravený. A po množstve otázok dal pánovi Figeľovi otázku: "Dobre, pán Figeľ, vy hovoríte, že toto je zlé a že vy s tým nič nemáte. Ale ten zákon o reštrukturalizácii predsa aj za vás fungoval tak, že sa vyplácalo 15 percent." Pán Figeľ zareagoval: ´Áno, áno, však keď sa na tom zhodla rada veriteľov, no tak toto je v ich kompetencii.´ A potom išiel bez mihnutia brvy úplne ďalej.
Ale dnes mnohí z vás, pán Figeľ tu nie je, lebo by som sa ho to opýtal, treba dať sto percent. Ale vtedy rada veriteľov je úplne v poriadku. Tak ako teda pán Figeľ k tomu pristupuje? Čo je pre neho teda dobré? Sto percent alebo pätnásť percent? Prečo sa schováva a prečo sem nepríde a vo faktických poznámkach vôbec všetko toto vyvracia? Prečo to neurobí? (Potlesk.) Lebo mu asi došli argumenty. Ja to chápem. Keď niekomu dôjdu argumenty, tak potom veľmi ťažko sa dá riešiť situácia.
A teraz trošičku ešte hlbšie do vašich radov. Teraz hovorím o radoch KDH. Bolo tu viackrát hovorené vyjadrenie pána Pavláska. Pán poslanec, vy veľmi dobre viete, že s Paľom Pavláskom sa dobre poznám, pretože bol aj poslancom v našom krajskom zastupiteľstve. Áno, mali sme ťažké diskusie. A aj sme susedia, sme z jednej dediny. On sa prisťahoval k nám. On sa prisťahoval k nám a poznáme sa dlho. Mali sme politické diskusie, ktoré boli tvrdé. Ale ja som za to vďačný, že sme veľakrát diskutovali tvrdšie, ale tak to má byť. Ale nikdy to nebolo s invektívami, nikdy to nebolo o tom, že by nás označoval, že sme "zločinci, špinavci, zlodeji" a neviem ešte čo. Ale vy tu podporujete takéto vyjadrenia. Dokonca ste sa na túto vlnu dali. A nás chcete teraz poučovať o politickej kultúre.
Ale poďme ďalej s pánom Pavláskom a jeho prípadom. On, keď bol generálnym riaditeľom Slovenskej správy ciest, tak sám poukázal na to, že zmluvy, ktoré sú podpísané, nedostatočne pokrývajú náklady na to, aby mohli byť uspokojovaní subdodávatelia, a že zrejme to bude viesť k tomu, že subdodávatelia pôjdu do krachu. On to jasne povedal. Tým potvrdil, že niečo sa deje zlého. A bolo to počas vašej vlády. A teraz sa spýtam, čo urobil pán predseda strany KDH? Lebo hovoríte aj o tom, že sa tu siaha na predsedu strany. Áno, siaha sa. Tak ako vy siahate na nášho predsedu, tak my oprávnene môžeme siahať aj na vášho predsedu. Prečo nám to zazlievate? Vy môžete, my nie. Prečo pán predseda KDH nezavolá Paľa Pavláska a povedal mu: pozri sa, tu sa postav pred kamery a povedz to nahlas, pretože je to problém a musíme to ísť riešiť? Prečo to neurobil? Aj toto vidíme ako zlyhanie. Teraz nechcem vám hovoriť do vašej politickej práce. Ale ako predsedu strany to vnímam ako zlyhanie. Lebo mal tam človeka, ktorého vy nazývate statočného, ktorý bol ochotný pomenovať tieto problémy, napriek tomu ste mu nedali slovo. Aká bola odmena Paľovi Pavláskovi? Že ste neboli schopní ho dať ani na poriadne miesto na kandidátke. Takto váš predseda funguje. Ja som očakával, že pri tej jeho snahe, ako on funguje čisto, tak bude takýchto ľudí podporovať a že Paľo Pavlásek bude sedieť tu v tomto parlamente. (Reakcie z pléna.) A že jednoducho bude robiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Brocka, už vás upozornil niekoľkokrát pán predseda.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Pán Brocka, vy ste neskutočne slušný, keď vám to vyhovuje. Poprosím vás, vydržte...

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prihláste sa do rozpravy. Ste prihlásený v rozprave, môžete, alebo faktickou reagovať.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Nech sa páči, máte faktickú poznámku. Pavol Pavlásek je jasným príkladom toho, že vám nastavil zrkadlo a vy ste nekonali. Nekonal ani predseda KDH, ktorého dnes... (Výkrik v sále.) Toto bola odmena, ktorú ste urobili. Aj tebe hovorím.
Pani predsedajúca, umlčte pána Brocku, ktorý nevie, čo je rokovací poriadok.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Brocka, poprosím vás, poprosím vás, vystupuje pán poslanec, správajte sa... (Výkrik osloveného poslanca.) Tak, môžte povedať. Páni poslanci, poprosím vás o pokoj. Pán poslanec, ja môžem prerušiť rokovanie a vybavená vec. Uspokojte sa.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
Ja viem, že sa to ťažko počúva, ja viem, že sa to ťažko počúva, že človeka, ktorý sa postavil a nastavil vám zrkadlo a povedal, v čom je problém, ste jednoducho odstavili. Toto je výsledok predsedu strany, na ktorého my siahame. (Potlesk.) Toto je výsledok, že ste nepostavili človeka, ktorý bol statočný, možno aj z kraja, kde si to zaslúži, lebo tam máte najväčšiu podporu, a dneska sa tu hráte na tých, ktorí ste najčistejší a všetko ste dobre urobili. Paľo Pavlásek to pomenoval a ja mu za to pred všetkými teraz ďakujem. Vy ste mu nepoďakovali, ja mu za to ďakujem. (Potlesk.)
Čo vlastne chcete?
Pán Kaník tu rozprával o tom, že štát by mal odkúpiť 100 % pohľadávok od veriteľov. Tuto jeden, ktorého ste tu nechali štekať na nás, vulgárne nadávať, a s tým sa stotožňujete, ten hovorí, že toto je všetko z peňazí daňových poplatníkov, že to je jeden podvod.
Tak čo vlastne chcete?!
Štát na jednej strane by mal kúpiť 100 %, čo ste mohli pán Kaník aj bez problémov už na začiatku dať do tohto zákona, nedali ste. A na druhej strane podporujete niekoho, ktorý tu hovorí, však to je všetko z daňových poplatníkov, keď to ide cez tú banku, a tak ďalej a tak ďalej. Zatiaľ čo vy ste umožnili to, aby v tom zákone o reštrukturalizácii boli uprednostňované banky. A my sme išli úplne exaktne po tomto spôsobe, to znamená, že najskôr ideme použiť banky. Pretože tie z týchto reštrukturalizácií vychádzajú najlepšie. Spochybňujete to?
Čo vlastne chcete?
Vy len chcete nadávať, politizovať a neriešiť situáciu.
Lebo keby ste to chceli, a konštruktívne teraz k tomu, čo si hovoril ty Paľo, lebo som rád, že si prišiel, Paľo Pavlásek, Paľo Hrušovský, je vás tam veľa tých Paľov. Čo by si urobil ty, pán poslanec Hrušovský, keby sme začali diskusiu a chceli by sme to riešiť, bol by si ty na našej pozícii a povedzme by bol v opačnej pozícií niekto z našich ministrov, a trebalo by túto situáciu riešiť?
Riešil by si to tak, že by si začal nadávať do zločincov? Tak prečo to potom podporuješ? Prečo ste sa dali na túto vlnu? (Potlesk.) Prečo chceš, aby si bol v tom istom šíku ako títo, ktorí to takto robia?
Veď vy ste to začali! A pritom sa tvárite, že to jednoducho nie je vaša vec. Ja som za slušnosť, rovnako. Ale nalejme si čistého vína: chceme to riešiť spoločne? Chceme. Bol pán minister Figeľ pri tom? Bol. Bol pri tom, keď sa niečo takéto niečo dialo? Veď si namodelujme situáciu, aká mohla byť.
Povedzme pán poslanec Hrušovský sa rozhodol jedného dňa, čisto teoreticky, že si ide zrekonštruovať kúpeľňu a ide si objednať obkladača, lebo rodina ho požiadala, lebo je to v zlom stave, tak ideme si jednoducho objednať niekoho, kto nám to urobí. Je dobrá situácia na trhu. To znamená, že je málo, málo zákaziek, to znamená, pôjdu určite na dobrú cenu. Urobil jednu vec, že oslovil svojho priateľa, ktorý je dobrý v cenách, čo sa týka stavebníctva. Požiadal ho, aby mu urobil nejaký návrh, a z toho vyšlo, že, Paľo, bude to dobré, keď dostaneš cenu okolo 100 eur za meter štvorcový. Toto je niečo ako štátna expertíza svojím spôsobom. No, ale Paľo si povedal, no ale je cena na trhu, možno teraz môže byť niekde inde a ja chcem trošku lacnejšie. Prišiel niekto a ponúkol mu 40 eur za meter štvorcový a sľúbil mu, že to urobí v tej kvalite, čo chce, že všetko bude absolútne v poriadku. Tešil sa, že to bude okej, tak začalo realizovanie. No ale ten, s ktorým sa dohodol, ten nemal momentálne vtedy čas a dal to ešte niekomu ďalšiemu, subdodávateľovi, ktorému zaplatí iba 35 %, nie 40 % z toho, čo sľúbil. No a ten ešte, ten subdodávateľ, lebo má informáciu od toho svojho dodávateľa pre pána Hrušovského, ide do predajne, kde ide nakupovať materiál, a povie: viete čo, ja idem nakupovať materiál pre pána Hrušovského, takže zaplatím vám to, až keď to zrealizujem, až keď mi on zaplatí; viete to je dôveryhodný človek.
Čiže to je niečo podobné, ako subdodávatelia, ktorí išli robiť pre štátnu zákazku, ktorá bola financovaná zo štátneho rozpočtu, a bolo to dôveryhodné, tak prečo by sme neišli robiť ako subdodávatelia pre takéhoto naozaj dobrého investora. Takže všetko bežalo, zobral sa materiál, samozrejme materiál nebol v tej kvalite, ako si objednal objednávateľ, a nebol ani v tej kvalite, pretože ten subdodávateľ to odflákol, no a museli ste zrušiť možno zmluvu. A za chvíľočku vám volá ešte aj ten, ktorý predával ten materiál, a hovorí: ´Pán Hrušovský, ale tuto boli ľudia, že idú pre vás robiť, tak mi dajte peniaze, pretože tí ľudia sa vyparili, nič som nedostal zaplatené.´ To je presne to isté, ako ste vy navodzovali v súvislosti so štátom.
Čiže inými slovami, pripúšťate to, že jednoducho sú podnikatelia, ktorí aj podvodne konajú. Keby sme to nepripustili, tak tu nepotrebujeme Obchodný zákonník. Keby sme to nepripustili, tak tu nepotrebujeme zákon o konkurze. Keby sme to nepripustili, tak nepotrebujeme tu zákon o reštrukturalizácií, lebo všetci konajú transparentne a nikdy nikoho neprinúti nikto, aby dal nižšiu cenu. Ale keďže prinúti, alebo robia to, je dôkaz aj toho, že máme tu viac ako 500 reštrukturalizácií a že tu máme aj firmu Váhostav, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou vďaka vedeniu, ktoré tam vtedy bolo, konala podvodne.
Preto sme podali aj podnet na prokuratúru, aby konali, aby toto prešetrili. Zatiaľ čo vy hádžete tento problém kompletne na naše plecia. Je toto správne, Paľo? Je správne potom tú kultúru tu podnecovať takú, aby niekto tu nadával nám, že my sme zločinci a patríme do basy? Ako by si si to ty bral, keby si sedel na mojom mieste a toto počúval? Určite, ako ťa poznám, zle. Preto potom sa spájate s takýmito... (Výkrik v sále.) Pán poslanec Fronc, pán poslanec Kuffa, pán poslanec Hrušovský, pána Brocku už nezmeníte, s tým si nerobte nič.
Pán poslanec Hrušovský, ja som za to, poďme teda urobiť nejakú víziu spoločne. Poďme teda urobiť spätne krok. Dištancujte sa, prosím vás, od týchto vyjadrení, ktoré tu boli povedané. (Potlesk.)
Dištancujte sa a povedzte,: nie, my nie sme za takúto politickú kultúru, aby vám tu niekto nadával, keď niečo nie je dokázané.
Pán poslanec Kuffa to už aj navrhol. Áno, stiahnite návrh napríklad na odvolávanie ministra Čisláka, ktorý tam prišiel a je tam veľmi krátko a snaží sa niečo urobiť. Ani ste nepočkali na to, kým predloží nejakú správu, lebo ste už vy presvedčení o tom, že jednoducho niečo urobil zle.
Ak chceme vrátiť, pán poslanec Hrušovský, pán poslanec Fronc, späť nejakú politickú kultúru, tak, prosím vás, dištancujte sa od slov pána Kaníka, dištancujte sa od slov pána, áno, Brocku, presne tak, môžete sa prihlásiť aj ďalší, od Hrašku, od pána Matoviča! Dištancujte sa, prosím vás, od toho. A poďme o tom diskutovať normálne a riešiť ten problém, ktorý my navrhujeme riešiť, a chceme pomôcť tomu problému, ktorý bol spôsobený vami. Ak sa vieme na tomto dohodnúť, tak som presvedčený, že sa môžeme vrátiť späť k tej politickej kultúre, pretože nám nič iné neostáva, len aby sme dotiahli tieto veci a vyvodili aj politickú zodpovednosť voči niekomu, ktorý niečo také spôsobil. A netváriť sa, že jednoducho sa nič nestalo.
Vážené dámy, vážení páni, to, čo som povedal, za tým si stojím. Pán poslanec Figeľ a podpredseda Národnej rady okyptil projekt, ktorý dnes robí škodu obyvateľom v Martine-Priekope, aj podnikateľom, to nikto nepovedal. On nesie za to priamu zodpovednosť. A myslím si, že aj z tohoto dôvodu konštruktívne som k tomu pristúpil a navrhujem tak isto jeho odvolanie, pretože za toto by si mal zobrať minimálne politickú zodpovednosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Simon, o vás je známe, že ste veľkopodnikateľom v poľnohospodárstve, čiže mali by ste ovládať aj celú tú legislatívu, ktorá nevyhnutne musí existovať pre to, aby sa tu mohlo podnikať. A vy tu bez akejkoľvek hanby, bez mihnutia brvou dokážete povedať, že nikto nestál nad tým Váhostavom a nútil ho, aby dal tú nízku cenu. Samozrejme, nikto nestál ani v tých viac ako 500 prípadov reštrukturalizácií, aby dávali nízku cenu a krachovali. Nikto nestál ani nad tými ktorí išli do konkurzu a dnes už nefungujú. Nikto. Pretože vy nepripúšťate, že by sa podnikateľ pomýlil alebo robil nejakú manipuláciu. Ak to nepripúšťate, tak v podstate tým hovoríte, že nepotrebujeme zákon o reštrukturalizácii, o konkurze, dokonca ani Obchodný zákonník nepotrebujeme, pretože všetci fungujú tak, že to musí bez tohto ísť. Je to vaša manipulácia, nič iné, pán poslanec Simon. Snažíte sa nahovoriť niečo, čo nie je pravda a zakrývať, že celá táto kauza začala za vašej vlády, že celá táto kauza bola podmienená nezodpovedným prístupom vtedajšieho ministra, súčasného podpredsedu Národnej rady.
A ja by som sa vás aj spýtal, keď teda ste takto presvedčený, ospravedlníte sa tým viac ako 500 reštrukturalizovaným firmám a tým, ktorí neboli uspokojení a dostali iba 15 %, zatiaľ čo my dnes im chceme dať viacej? Ospravedlníte sa? Určite to neurobíte, lebo to nie je váš štýl. (Potlesk.)

Pán poslanec Kuffa, milý Štefan, ja som si vypočul tvoj príspevok naozaj pozorne, pretože vždy sa snažíš podľa môjho názoru objektívne pozerať na veci. Aj v tom vyjadrení, čo si povedal v súvislosti s odvolávaním ministrov, kde aj ty si bol nejakým spôsobom dotlačený do toho, že sa ti to nepáčilo, a to máloktorý z tých lavíc, kde sedíš, dokáže povedať. Preto som možno aj očakával, že keď si hovoril o tom, aby sme povedzme stiahli ten svoj podpis toho návrhu, že si mohol povedať ešte aj to, dobre, ale aj vy, ktorí ste napravo, stiahnite všetky tie nezmysly, čo ste povedali na nás, lebo ja som toho súčasťou takisto. A vieš, o čom hovorím, Štefan.
Nerád by som, aby si sa možno staval do pozície, že či staviame diaľnice draho, alebo nie, lebo vieš sám, že je to omnoho komplikovanejšie. A len tak zjednodušene povedať, že na Slovensku sú najdrahšie diaľnice, to myslím si, že neni ani tvoja parketa. Vieš, čo je ale paradoxom? Že v roku 2005 bol prijatý zákon o konkurze, ktorý prijala pravicová vláda. A dovtedy sme tu fungovali bez tohto zákona a všetky firmy v prípade, že mali takýto problém, išli okamžite do konkurzu alebo do krachu, lebo je to čisté prostredie podnikateľské. Ale medzitým 600 firiem takmer už bolo v konkurze a dneska tí, ktorí ten zákon prijali, tak kričia a všetko hádžu na nás. A keď aj urobíme nejaké opatrenie, nič nie je dobré.
A teraz sa spýtam, čo tých 600 firiem, ktoré dostalo predtým v tých reštrukturalizáciách možno 15-20 %. Kto im to všetko vráti? A my to nehovoríme. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec Fronc, ja som vo svojom vystúpení nikdy nepovedal, že vy ste umožnili vznik, osobne, súkromných škôl. Ja som hovoril o vláde Mikuláša Dzurindu, kde ste boli ako koaličná vláda za KDH. Mrzí ma, že to beriete osobne, vôbec to nie je osobné, lebo ja si vás vážim ako človeka. Veďme tú debatu v rovine naozaj odbornej. Lebo mám taký pocit, že to chcete dostať do nejakej citovej. Ja som naozaj hovoril priamo k vám preto, lebo som chcel na to, čo vy ste kritizovali, od vás odpoveď, a to som nedostal. Keď som vám povedal, že čo by ste vy urobili, pán poslanec Fronc, keby ste mali na stole školu, ktorá trikrát po sebe neotvorila ani raz prvú triedu, keď sme jej umožnili, snažili sa otvoriť, alebo ju nenaplnili. Vo svojom vystúpení ste teraz mohli odpovedať. Žiadali ste od pani podpredsedníčky priestor. Prečo ste mi na to neodpovedali? Ale snažíte sa vytvárať, že ja som citovo, nebodaj, alebo osobne na vás vystupoval. Nikdy som to nepovedal, ani som to neurobil. A mrzí ma, že vy to takto beriete.
No, a hovoríte, že ste dávali návrhy na zmenu financovania. Pán poslanec, ja by som to bral z vašej strany ako úprimné vtedy, keby ste to robili počas pôsobenia vo vláde, keď ste boli vo vláde. Teraz, keď ste v opozícii, tak to vyzerá ako hrdinstvo, a verte, že tak ako aj vy sa snažíte za rezort bojovať, ja rovnako. lebo máme priamo na pleciach tú zodpovednosť, ja ako predstaviteľ samosprávneho kraja. Čiže úprimnosť je vtedy, keď budete sa snažiť to predkladať počas svojej vlády. A to ste neurobili. A ešte raz ,moje vystúpenie bolo predovšetkým vystúpenie aj na to, čo ste hovorili v rozprave, aj ostatní. A snažil som sa navodiť atmosféru, aby ste mohli odpovedať vo svojom vystúpení na mňa, ale, bohužiaľ, to som nedostal odpoveď.

Ďakujem všetkým za ich reakcie. Pôjdem po poradí.
Pán poslanec Fronc, viete, to je také prirovnanie, vy môžete hovoriť o tých zlých samosprávnych krajoch, ale my nemôžeme. Parlament je tu predsa na to, aby sme hovorili, aby sme aj diskutovali. A keď to aj je potrebné možno takto personálne, pretože vy ste sa vyjadrovali na adresu samosprávnych krajov a spochybňovali ste ich v mnohých veciach, ale zdá sa vám to, že to je neadekvátne. Sme tu všetci rovnakí.
Pán poslanec Viskupič, ja som zvyknutý, že snažíte sa vždy nejako dehonestovať vystúpenia. Ja som riadne hovoril o svojich pozmeňujúcich návrhoch, zdôvodnil som ich, aj som vysvetlil, o čo im ide. Dokonca som pre vás, možno ste si čítali niečo iné, povedal jasný postoj k tomuto zákonu, aj k tomu, čo sú tam predovšetkým dobré veci. A to, že tam bol historický exkurz, to bolo nevyhnuté, pretože v opačnom prípade by to vyzeralo tak, že v podstate my robíme všetko zle, len vy máte najlepšie myšlienky. A keď ten exkurz povieme, aby sme pripomenuli trošičku, ako sa to celé vyvíjalo, tak už sa vám to nepáči. Všetko bolo riadne zdôvodnené a je úplne prirodzené, že reagujem v rozprave aj na predrečníkoch, ktorí hovorili aj o nás, aj o mne, pretože pán Beblavý priamo napríklad hovoril o mne, Juraj Blanár predsa, a ja som sa nehneval, tak ako vy, pán Fronc.
Pán poslanec Vašečka, oceňujem ten zmierlivý tón, ale myslím si, že toto nie je nejaké škubanie zákonov, ktoré by sme mohli nazvať pri iných prípadoch povedzme, ktoré naozaj mohli byť, ale toto je niečo, čo je potrebné: vytvorenie fungujúceho zákona a nahradením zákona, ktorý už ukázal, že je potrebné ho zmeniť, lebo nie je dostatočne schopný a vitálny. Čiže to je úplne k veci a tak to má byť.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Pani podpredsedníčka, ctení kolegovia, kolegyňa. Dovoľte mi, aby som sa pripojil rovnako do rozpravy o tomto podľa môjho názoru významnom zákone v oblasti vzdelávania. O niečom, čo, si myslím, že väčšine nám ešte pamäť siaha dozadu, nejakým spôsobom fungovalo a je potrebné to dnes v nových podmienkach nastaviť opäť.
Takže v prvom rade mi dovoľte povedať to, že samosprávne kraje, keďže som aj predsedom samosprávneho kraja, prevzali na seba celú tú úlohu stredoškolského vzdelávania. To bolo ešte úplne na začiatku v roku 2002, pretože to malo mať zmysel kvôli tzv. princípu subsidiarity, ktorý bol jasne nadefinovaný aj pri vzniku samosprávnych krajov ako jedna z podmienok vstupu do Európskej únie. To je potrebné spomenúť, lebo doteraz to nikto tu nespomenul. A poviem aj kontext, prečo to spomínam.
Odborné vzdelávanie si pamätáme ako vzdelávanie, ktoré bolo zabezpečované ešte pred 89. rokom priamo firmami, a bolo to zastrešené ministerstvom hospodárstva. To znamená, že firmy mali vlastné školy, ktoré prevádzkovali, a tam si vychovávali aj svojich budúcich zamestnancov a poskytovali aj odbornú prípravu, pretože priamo sa mohli zúčastňovať títo študenti výrobného procesu a zároveň mohli si osvojovať tieto pracovné a predovšetkým odborné návyky. Avšak to bol systém, ktorý bol úplne na inom základe postavený, pretože vtedy nebolo trhové hospodárstvo, bolo všetko centrálne riadené a dokonca všetky firmy patrili štátu. Po 89., po revolúcii sa všetko zmenilo a máme tu dnes demokraciu, chvalabohu, a rovnako sme prevzali aj trhovú ekonomiku. A trhová ekonomika znamená úplne niečo iné ako centrálne riadená ekonomika, ktorá držala pod kontrolou všetko hospodárstvo, všetky výrobné prostriedky.
Odvtedy sa začali robiť rôzne zmeny v systéme vzdelávania, ktoré môžeme nazvať, že boli viac-menej alebo viac úspešné, alebo neúspešné. A tých zmien bolo naozaj niekoľko. Avšak odborné vzdelávanie sa ponechalo kompletne bežať nejakým svojím životom a dokonca aj o školstvo sa v tom období veľmi nestaralo, pretože spoločnosť, Slovenská republika vznikla v roku ´93 a mala veľa práce predovšetkým s transformáciou ekonomiky, bankového sektoru, všetkého možného, čo je základné pre fungovanie štátu.
Až sme sa dostali do situácie, kedy začali samotné podniky, ktoré už sú postavené na súkromnom základe, sa dožadovať toho, že chýbajú im odborníci, špecialisti, ktorí budú vedieť ovládať stroje, ktorí budú vedieť ovládať procesy, ktoré sú už dnes moderné a už ďaleko nezodpovedajú tým procesom, ktoré boli voľakedy. Ja poviem príklad: ak automechanikov voľakedy vyučovali na obyčajnom atmosférickom motore a na princípe karburátora, tak ťažko by v tomto období dnes už takýto automechanik, keby skončil školu, obstál, pretože dnes už toto je patriace k veteranizmu a k histórii, pretože dnes je všetko plne špičkovo automatizované a sú tam nové technológie priameho vstrekovania, karburátor už je históriou a tak ďalej a tak ďalej.
Avšak bol tu úplne iný základ založenia firiem, to znamená, súkromník, ktorý sa prispôsoboval trhu a snažil sa čo najefektívnejšie pôsobiť a očakával, že školstvo mu bude dávať potrebné množstvo absolventov, akých on práve vtedy potrebuje. Nuž, ale keďže nekomunikoval so školami, alebo bol momentálne ešte len v procese, že založil svoju firmu, tak ťažko mohol takéto niečo očakávať a hlavne od škôl, ktoré možno nevedeli, aké požiadavky bude mať.
Preto prvá vláda Roberta Fica na základe dlhej komunikácie so zamestnávateľskými zväzmi, profesnými organizáciami, ktoré zastrešujú tieto firmy, prišla s návrhom zákona o odbornom vzdelávaní. Všetci viete o ňom, dokonca viackrát sa tu aj skloňoval a môžem vám povedať, že to bol naozaj proces, ktorý bol dlhodobý. A viem to potvrdiť aj z toho pohľadu, že my sme počas tohto procesu vytvárania dikcie zákona už mali aj nejaké pilotné aktivity, ktoré sme aj testovali v rámci samosprávnych krajov. A jedna z tých aktivít bola, že sme ešte pred schválením tohoto zákona, to znamená, sa o ňom rokovalo, vytvorili pilotnú, ako prví v rámci samosprávnych krajov tzv. štvorpartitu, ktorá sa potom v budúcnosti pretransformovala do krajskej rady pre odborné vzdelávanie. A vytvorilo sa to práve s cieľom pre to, aby sme všetkých, ktorí nám z toho systému odborného vzdelávania unikli preč, aby sme ich opäť dostali za jeden stôl a spoločne sa snažili nastaviť to odborné vzdelávanie tak, aby sme všetky tie informácie dokázali zdieľať. Lebo sa veľakrát nám stávalo, že tie profesné organizácie, ktoré prichádzali za nami a predkladali nám rôzne štatistiky, že im chýba toľko a toľko odborníkov, že tie štatistiky neboli relevantné, že veľakrát neboli celkom dobre postavené z hľadiska merita veci a dokonca si niekedy aj protirečili.
Preto sme prišli aj s touto aktivitou a sa to aj testovalo u nás, čo sa ukázalo, že bolo dobré, pretože sme dostali za jeden stôl zamestnávateľov, dostávali sme profesné organizácie, konkrétnych aj veľkých zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, úrady práce, zriaďovateľov škôl a rovnako aj zastúpenie štátu, vtedy ešte krajského školského úradu. Bolo to dobré a tento model sa potom uplatnil aj do toho zákona, ktorý bol prijatý, o odbornom vzdelávaní.
Boli tam nastavené aj motivačné prvky, ale rovnako aj veci, ktoré sa ukázali, že sa v praxi nevyužívali. Veľakrát tu bol spomínaný napríklad fond pre odborné vzdelávanie, ktorý vytvoril sa štatút pre jeho fungovanie. Dokonca to požadovali samotné profesné zväzy. A ukázalo sa, že samotné profesné zväzy do neho neprispievali. No ale to nikto nemohol na začiatku vedieť, pretože s tým názorom niekto prišiel, že je dobré takéto niečo vytvoriť. Dokonca profesné zväzy ho chceli vytvoriť a oni sami ho nenapĺňali, lebo potom zistili, že tam je nejaká chybička, ktorá im vadila. Mohol by som o tom rozprávať dlho, lebo diskusií mám za sebou veľa na túto tému, ale ukázala prax, že toto naozaj sa minulo celkom účinku.
Ale zároveň, vážené dámy a vážení páni, páni poslanci, je potrebné povedať ku všetkým tým kritikom, ktorí tu vystupovali, že všetci zabúdame na jednu vec, a to vám všetci z tých profesných zväzov, ktorí tlačili aj nás do toho, aby sme čím skôr ten zákon o odbornom vzdelávaním schválili, prišla vtedy práve kríza. A kríza spôsobila to, že ja som v podstate na úrade nevidel ani jedného zástupcu zamestnávateľa. Dlho, dlho okrem toho, že sme zasadali v rámci krajskej rady pre odborné vzdelávanie, pretože podniky zrazu, a teraz sa určite na tom zhodneme, všetky mali predovšetkým existenčné problémy a nemohli sa venovať tomu, ako napĺňať aj zákon o odbornom vzdelávaní. Všetci vám to seriózne potvrdia, že my sme sa začali opäť vracať k zákonu o odbornom vzdelávaní niekedy okolo roku 2011, 2012 a tak ďalej, pretože my sme mali existenčné problémy, a to nemusí, to je nespochybniteľné. Však napokon každý, kto tu žil, tak to vie. Čiže to je objektívna príčina, ktorú musíme jednoznačne zobrať do úvahy.
A popri tom aj aplikačná prax ukázala, že to asi nepostačuje a musíme prísť s novelou alebo povedzme nahradíme ten zákon. Teraz bol zvolený princíp, že ho nahradíme, ale v podstate je to taká veľká novela, keď to tak môžeme zobrať svojím spôsobom. A myslím si, že bol ten postup zvolený dobre. Pretože ak je veľká novela, je lepšie urobiť nový zákon, ho nahradiť, ako urobiť veľkú novelu, lebo som presvedčený, že keby tu bola veľká novela predložená, tak opoziční poslanci by hovorili, že to je katastrofa, sa tu robí obrovská novela, ukázalo sa, že to je zlé. Ale samozrejme, keď chcete psa biť, tak palicu si nájdete.
Čiže toto sú objektívne príčiny, ktoré je potrebné zobrať do úvahy. A som rád, že tá diskusia opäť nabrala na obrátkach a že výsledkom je tento návrh zákona. Môžete, páni poslanci z opozície, kritizovať, hovoriť, že je zlý a že by mohol byť lepší. Prirodzene, je to opodstatnené, ale bral by som to úprimne od vás, keby ste počas pôsobenia vo vašej vláde niečo v tej veci urobili. Neurobili ste ani čiarku, ani čiarku. Ba dokonca, keď ste odchádzali, a k tomu sa ešte dostanem, keď sa budem vyjadrovať k niektorým myšlienkam, ktoré sa týkali aj mňa, z rozpravy, ste ešte do toho zlého systému pridali zlým krokom. Čiže vtedy by sme brali úprimne vašu kritiku, dnes to vidím len čisto ako politikárčenie, nič iné. Keby tu bol jeden návrh počas vlády Ivety Radičovej, tu na tomto stole predložený a predkladal by ho tu minister, týkajúci sa odborného vzdelávania, nepoviem ani slovo. Ale ten tu nebol.
Zatiaľ čo tu sa zrodila veľká aktivita zo strany zamestnávateľských zväzov, ministerstva, príslušnej organizácie pod ministerstvom, získali sa aj finančné prostriedky na projekt z európskych fondov, ktorý vlastne napomáha tomu celému, aby sme to dobre nastavili, čo je podľa mňa dobré, a výsledkom je nejaká dohoda. Predovšetkým tých, ktorých chceme, aby sa do toho systému dostali späť, a to sú tí zamestnávatelia. Aj keď tá dohoda možno v závere mala nejaké dohry, že Klub 500 mal iné vyjadrenie ako ostatní, ale si myslím, že to je správne, to je legitímne. Lebo keby sme napríklad nereflektovali, alebo presnejšie, ministerstvo nereflektovalo túto diskusiu, tak som presvedčený, že vy budete prví, ktorí tu budú kričať, že Klubu 500 nevyšlo v ústrety. A keď vám to teraz vyhovuje ináč, tak to komunikujete zasa ináč. Došlo k dohode a si myslím, že to, čo je aj uvedené v spoločnej správe, to jasne vylaďuje.
Pán poslanec Fronc, veľa ste hovorili o, ešte raz, aby som to dobre, defragmentácii školstva. Pán poslanec, ja by som tejto replike vašej naozaj chcel veriť, pokiaľ by ste neboli minister, ktorý významne podporoval tie zmeny v školstve, ktoré náš systém zdeformovali. Vy ho nazývate, že defragmentovali, ja – ho zdeformovali. Ja vám vysvetlím prečo. Pretože školstvo fungovalo na nejakom systéme, ktorý bolo potrebné upraviť k novému spoločenskému poriadku. A predovšetkým vláda Mikuláša Dzurindu pristúpila k tomu, že budeme musieť vzhľadom na demografický vývoj, ktorý sa ukazoval, že už vtedy, že je negatívny, a tie dôsledky dodnes cítime, urobiť nejaký tlak na školy tak, aby sa začali robiť v tom nejaké racionalizačné opatrenia. Prišiel tzv. návrh na financovanie škôl normatívom. No a tu vám poviem, tu bol prvý zakódovaný problém, ktorý dodnes sa ťahá. Lebo normatívy na jednej strane môžem objektívne povedať, že vytvárali tlak na to, aby sa redukovali školy, ale na druhej strane vytvorili obrovský priestor na to, aby si školy začali preberať jednotlivých žiakov. Bez ohľadu na to, či sú dobrí alebo sú zlí, či majú priemer do 1,5, aby mohli študovať na gymnáziu, alebo majú viacej a išli na strednú odbornú školu alebo povedzme na učňovku. No a potom ste dali tomu ešte ďalší klinec, ktorým ste dopomohli, pretože bolo úplne zjavné, že je potrebné vzhľadom na demografický vývoj spoločnosti, to znamená, menšej natality, pôrodnosti, redukovať školy, lebo jednoducho tých žiakov bude menej. Vy ste umožnili, aby do systému vstúpili neregulovane ďalšie školy.
A to je aj odpoveď na pána poslanca Beblavého, ktorý mi tu citoval, čo Žilinský samosprávny kraj urobil. On tu teraz nie je, ale určite si to potom pozrie alebo si to minimálne prečíta, čo som tu dnes povedal. Lebo komunikoval tu, že údajne samosprávne kraj, Žilinský samosprávny kraj zredukoval len 21,5 % škôl a že v podstate učebne ostali a že v podstate tá redukcia bola, mal som pocit, že úplne zbytočná, lebo sme to urobili akože naoko. Čiže inými slovami, ja som vlastne pochopil z jeho vyjadrenia, že my sme mali kompletne možno zrušiť takmer všetky školy, ktoré sú pod samosprávnymi krajmi, a že v podstate ich nahrania všetky tie školy, do toho systému, ktoré boli pustené bez akejkoľvek regulácie. Pretože to, čo sa urobilo za tohto pôsobenia tých vlád pravicových, bolo to, že bez akejkoľvek regulácie bolo umožnené vznikať stredným školám súkromným na území, kde už školy existovali, a nebralo sa do úvahy, že či tá škola je tu potrebná, alebo tu nie je potrebná.
Príkladom je napríklad rozhodnutie pána ministra Jurzycu, ktorý končil predčasne na svojom poste, a my sme bojovali za to v Turci, aby tam nebolo umožnené vzniku ďalšiemu gymnáziu, pretože už sme tam mali gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha a Jozefa Cígera Hronského, čo na toto územie úplne postačuje, keď zoberieme do úvahy, že tam je aj bilingválne, veľmi úspešné, dobré štátne gymnázium v Turanoch. Pardon, v Sučanoch. Pán Jurzyca to podporil, lebo ten zákon bol taký nastavený. Čiže vzniklo tam ďalšie gymnázium. A teraz ja vôbec nespochybňujem snahy toho zriaďovateľa, lebo mal nejaký svoj úmysel, a vieme o koho ide, a že skôr mi ide o to, že vy ste do toho vniesli celý tento chaos, a teraz nás idete viniť za to, že my to nezvládame. Pretože dnes napríklad my bojujeme s tým, čo s Gymnáziom Jozefa Cígera Hronského vo Vrútkach, ktoré už dnes má naplnenosť úplne mizernú, pretože je tam málo žiakov. Ale vy ste umožnili, aby tam vznikla ďalšia škola. Takto ste to doviedli do "dokonalosti" a teraz, keď ste toto všetko spôsobili, tak dneska prídete, poviete: robíte to zle, robíte to tak, určujete zlé počty prvých tried. A množstvo iných vyjadrení, ktoré aj z vašich úst bolo povedaných.
Napríklad, že, pán poslanec Fronc, že vlastne štát by si mal držať svoju kompetenciu a vzdelávanie by mal mať silne v rukách. Nuž tak potom, prečo ste pán poslanec Fronc, pán bývalý minister, prečo ste vy nedržali pevne v rukách to štátne vzdelávanie a prečo ste umožnili vznikať tým množstvám škôl súkromných, ktoré vznikali tam, kde už existovali školy? Takto ste vy pevne držali to, ako za štát, to vzdelávanie? Myslím si, že určite nie. Dnes sa vám to ale hodí, aby ste hovorili o tom, že štát by mal byť ten, ktorý to bude držať v rukách.
Rovnako ste povedali, o tom, že má to byť pod ministerstvom, to riadenie, kompletne celé. Pod príslušnou organizáciou, asi ste mali na mysli ŠI-ou, aby mal minister možnosť do toho zasiahnuť, keď nebude dobre to fungovať. Ale ja si pamätám, pán minister bývalý, že veľakrát, keď tu bola situácia, že minister chcel do niečoho zasiahnuť, ste povedali: to je politické zasahovanie, to je nemysliteľné! Veď je tu organizácia, ktorá je špecializovaná, to perfektne ovláda, a minister teraz politicky do toho zasahuje, lebo je to politický nominant, lebo to neni odborník.
Čiže ako sa vám to hodí, tak to položíte na stôl. Mrzí ma to, ale musím to otvorene povedať, pán poslanec Fronc, lebo vy ste takýmto spôsobom sa snažili vytvoriť dojem, že všetko, čo sa tu robilo za vašeho pôsobenia, bolo úplne všetko perfektné a skvelé. Nehovoriac o tom, že si protirečíte aj tým, že žiadate, aby bol zákon vrátený na prepracovanie a pritom predkladáte pozmeňujúci návrh. Tak ako teda? Chcete pozmeňujúci návrh? Alebo chcete, aby to išlo na prepracovanie? Tomu nerozumiem. (Reakcia z pléna.) Veď to je to, že vy sa spoliehate len na to, čo vám dokáže SMER schváliť, ale keď ste vo vláde, tak nie ste schopní to urobiť sami. To je celý problém, to je to vaše pôsobenie.
No a rovnako ste elaborovali ďalšiu myšlienku, ktorá je veľmi zaujímavá a opäť iba účelová z vašej strany, a nielen z vašej, ale aj pána poslanca Beblavého a ďalších, keď ste hovorili o tom, že samosprávne kraje sú vlastne v konflikte záujmov. Teraz sa to týka konkrétne... Je pravda (reakcia rečníka na kýchnutie v sále). Teraz sa to konkrétne týka počtu určovania prvých tried, lebo tu je neustále kritika na to, ako to samosprávne kraje zvládajú ,alebo nezvládajú. A ste povedali vlastne, samosprávne kraje, keď sú zriaďovateľmi, tak vlastne ony len bránia tie svoje školy a tie súkromné dávajú nabok a ich ničia. Takto ste to zjednodušene povedali. Ja to chápem, lebo vy ste im umožnili, aby do systému vstupovali, tak ich aj teraz obhajujete. Lebo vtedy, kedy ste mali povedať, že tu v tomto kraji môže vzniknúť iba jedna alebo dve, tri súkromné školy, a povedali, dobre, tak to môžu byť také a také školy, tak by som nepovedal nič, lebo tu chýba tá škola. Tak nech sa páči, buď ju založí štát alebo samospráva, alebo potom dáme priestor nejakým súkromným firmám, ktoré si ju založia, alebo aj cirkvi, a je to v poriadku. Vtedy by som to chápal. Ale vy ste to dali úplne tak, že kto splní kritériá, si môže založiť.
A potom vy prídete a poviete, že sme v konflikte záujmov. A teraz si kladiem otázku: ja som bol ministrom školstva, alebo pán Fronc? Pretože, pán Fronc, veľmi dobre viete, že štát je rovnako a ministerstvo zriaďovateľom stredných škôl. Vy veľmi dobre viete, že štát zriaďuje bilingválne gymnáziá. Jedno som už menoval a je ich viacej. A rovnako aj špeciálne stredné školy. A to teraz štát neni v konflikte záujmov, pán poslanec Fronc? On neni zriaďovateľ? Nie je ten štát takisto v tej pozícii, že by si obhajoval len tie svoje školy a ostatné nie?
Celé to pokrivkáva, to porovnávanie, a len je dôkazom toho, že účelovo sa snažíte manipulovať túto realitu, lebo nie je taká. A veľmi dobre viete, že samospráva to nie je niečo, čo tu vzniklo, že to sú nejakí tí zlí. Lebo vy tam sa snažíte vytvárať, že vlastne samosprávne kraje, to je niečo hrozné, čo tu vzniklo, a ony strašne bojujú proti tým súkromným školám, dokonca ich idú zničiť. Ale neberiete do úvahy jednu vec, že tie samosprávne kraje sú demokraticky zvolené orgány. Sú to ľudia, ktorí dostali priamo mandát na to, aby ich zastupovali, aby práve na báze subsidiarity najlepšie vedeli zhodnotiť, čo sa na tom území v rámci vzdelávania má udiať. To je princíp. A samosprávne kraje vlastne vykonávajú túto kompetenciu ako prenesený výkon štátnej správy, ergo to znamená, vykonávajú to v zastúpení štátu.
A tu je zasa ďalšia záležitosť, ktorá sa vám nehodí, ale ja vám to pripomeniem, pretože je to potrebné, dobre to zapadá do toho porovnania. Pretože na jednej strane hovoríte, že samosprávne kraje sú v tejto časti školstva v konflikte záujmov, ale na druhej strane vy ste umožnili niečo, kde obce a mestá sú absolútne v konflikte záujmov. Ja vám to teraz pripomeniem. To je prenesenie výkonu stavebného zákona na obce a mestá za pôsobenia takisto Mikuláša Dzurindu. Lebo obce, ktoré si riadia stavebný zákon, vlastne sú tiež v konflikte záujmov, lebo ony si tam riadia ako tie stavby sa budú stavať, alebo sa nebudú stavať. Ale to je nezmysel predsa. Prečo potom štát za vášho pôsobenia, vlády, dal takúto vážnu kompetenciu na obce a mestá? Prečo to urobil? Čiže vidíte, akým jednoduchým spôsobom sa dá dobehnúť to vaše tvrdenie?
Jednoducho toto nie je argumentácia, ktorá by išla k podstate a odbornosti, skôr je to politické vyjadrenie a možno zakrývanie toho, čo ste v školstve urobili vy. A my sa snažíme naozaj úprimne prísť s nejakými vecami, ktoré majú reflektovať na súčasnú realitu.
Pán poslanec Beblavý mal množstvo vyjadrení. A ja by som sa vrátil ešte k tomu, čo spomínal v súvislosti so Žilinským samosprávnym krajom, lebo si ho vybral ako príklad. Nemôžem sa ubrániť, pán poslanec Beblavý, tomu, že ste si dali tú prácu, aby ste sa pozreli práve na Žilinský samosprávny kraj, pretože vám akosi veľmi bilo do očí, že Žilinský samosprávny kraj sa kompetencie, o ktorej tu debatujeme, zhostil toho asi najlepšie. Snažili sme sa a robili sme, čo sme mohli, a chceli ste to takýmto spôsobom dehonestovať. Ja nebudem teraz tie čísla komentovať, pretože som ich nestihol verifikovať, či sú správne, alebo sú nesprávne. Ale faktom je, pán poslanec Beblavý, že všetky samosprávne kraje po nešťastnej liberalizácii otvorenia vzniku stredných škôl redukovali, prirodzene redukovali sieť škôl.
A ukážte mi jeden samosprávny kraj, ktorý založil novú školu od roku 2002! Taký nenájdete. Ale rozhodne nájdete školy, ktoré tu vznikli, tam, kde ani nemuseli vzniknúť, a dnes preberajú žiakov a budovy, ktoré boli postavené našimi predkami, otcami a starými otcami na to, aby slúžili na vzdelávanie, mali kapacitu 900 žiakov, tak dnes tie budovy majú 200 – 300 žiakov. A tí, ktorí ich majú, tak ich musia vykurovať, musia s nimi niečo robiť, lebo časť tých žiakov, ktorí mali byť v týchto budovách, boli presunutí do rôznych prenájmov, možno aj niektorých pofidérnych, v ktorých pôsobia. Česť výnimkám, tým škôl súkromným, a nechcem sa ich absolútne dotknúť z tohto pohľadu, ktoré majú svoje nehnuteľnosti a fungujú normálne. Ja len môžem povedať príklad jednej takejto školy v Rajci, kde dnes s cirkvou hľadáme stále, s biskupským úradom, spôsob, ako sa vysporiadať, lebo nie je vo vlastných nehnuteľnostiach, ale je paradoxne v našej nehnuteľnosti.
Čiže, pán poslanec Beblavý, bolo to účelové, politické a bolo to len opäť marketingové ukázanie sa, že v podstate my niečo ideme ukazovať pred voľbami, zatiaľ čo vy ste počas pôsobenia, kde bol aj pán poslanec Beblavý, neurobili absolútne nič v tejto oblasti.
Bol tu pán poslanec Poliačik, ktorý rovnako vystúpil a povedal, že Žilinský samosprávny kraj zrušil Súkromnú strednú odbornú školu podnikania v Dolnom Kubíne, že im neumožnil otvoriť ani jednu prvú triedu. Ja som už odpovedal mu čiastočne faktickou poznámkou, ale teraz to opäť poviem: čo by ste urobili vy, pán poslanec Fronc, keďže ste boli ministrom, keby ste mali na stole školu, ktorá si požiadala otvorenie 1. triedy a pritom tri roky po sebe nedokázala naplniť ani jednu triedu? Čo by ste vy urobili, pán poslanec Fronc, bývalý minister, keby ste dostali na stôl žiadosť školy, ktorá síce deklarovala, že predbežne má prihlásených 30 žiakov, ale v konečnom dôsledku ani jeden žiak sa neprihlásil a nemohli otvoriť zasa žiadnu 1. triedu? Čiže inými slovami, chcete povedať, že my sme tie zlé samosprávne kraje, že takéto školy sme neumožnili otvoriť, ďalšiu 1. triedu? Tak robíme to dobre, alebo robíme to zle?
Áno, môžete vyčítať, že možno niektoré kritériá neboli dobre zobrané do úvahy, že niečo sa celkom nezvládlo, tak ako by sa malo, pretože to robia ľudia. Ale nemôžete nám vyčítať to, že sme ten systém nenastavili tak, aby tu boli možné aj opravné prostriedky. Pretože do zákona sme my dali opravný prostriedok, že aby v prípade, aj kvôli úcte k tým, že všetkým školám súkromným a cirkevným, aby mali možnosť v prípade, že sa budú cítiť, že sme tu nie celkom dobre zhodnotili, sa odvolať na ministerstve. To nebola vaša práca, my sme to dali do zákona. A myslím si, že to funguje, pretože majú možnosť sa obrátiť, aby to ministerstvo mohlo posúdiť.
A ja si myslím, že je to správne. Ale to tu už vy nespomínate. To už nehovoríte, že my sme to do toho systému dali. Ale snažíte sa povedať, že ak jeden samosprávny kraj pochybil, že všetky sú zlé a treba to vrátiť späť. A to si myslím, že je tiež nie je správne, a neúprimné z vašej strany.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, zákon, ktorý máme na stole, je zákonom, ktorý podľa môjho názoru odzrkadľuje súčasnú realitu, záujem profesných zamestnávateľských zväzov o to, vstúpiť aktívne do duálneho vzdelávania na nových základoch, na základoch, ktoré sa už otestovali v trhovej ekonomike v krajinách, od ktorých sa aj čerpala skúsenosť, či už Rakúsko, Nemecko a tak ďalej. A nádejame sa, že tento systém, ktorým sme sa inšpirovali, že neobjavujeme koleso, ale ho zdokonaľujeme, že bude aj u nás fungovať. A sme radi, že profesné zväzy chcú na seba, a veľké podniky, prebrať určitú časť zodpovednosti. Lebo povedzme si otvorene, to, čo na seba teraz berú profesné zväzy, je veľká zodpovednosť. Pretože ak to nebude fungovať, tak už oni budú priamo za to zodpovední, ak oni nebudú schopní vychovávať tých absolventov, aby boli naozaj životaschopní a mohli sa uplatniť v tých jednotlivých firmách, tak berú na seba zodpovednosť.
A opäť do toho systému dávame aj nejaký opravný mechanizmus alebo záchranný mechanizmus, že v prípade, že niektorá profesná organizácia, ktorá bude napríklad zodpovedná za certifikáciu pracoviska v zmysle dikcie tohto zákona a nebude to zvládať, tak je tu zasa opravný prostriedok, že ministerstvo môže do toho vstúpiť, štát prevezme za neho tú kompetenciu a dotiahne ju dokonca. Je to zlé, prosím vás? Veď nejako sa pohnúť musíme dopredu. Ja si myslím, že je to dobré.
Tento zákon dáva ešte lepšie možnosti, ako bolo tomu doposiaľ. I keď aj ten predchádzajúci dával tie možnosti, ako odpočítavať si napríklad tie náklady z daňového základu, atď., a tak ďalej. Boli tiež tzv. motivačné štipendiá, alebo boli takisto platby za tzv. produktívnu prácu, ale nevyužívali ich úplne tie firmy do dôsledku. Dnes si tieto náklady budú môcť odpočítavať z daňového základu, dokonca aj náklady na tých, ktorí budú priamo vykonávať to vzdelávanie v tých firmách, pretože to budú inštruktori, ktorí prejdú nejakým vzdelaním, nejakým kurzom. Toto všetko si budú môcť dávať do nákladu. Čiže podľa mňa sú dobre motivované.
A my tiež máme trošku obavy a ja som presvedčil aj ministerstvo, ja ako predstaviteľ samosprávneho kraja mám trošku obavy z toho, že či to títo inštruktori zvládnu, pretože normálne vo vzdelávacom procese môžu pôsobiť iba tí, ktorí majú, minimálne majstri, minimálne pedagogické minimum. Ale títo inštruktori, zatiaľ od nich to nevyžadujeme, napríklad to pedagogické minimum.
Keby sme tu mali majstrov, ktorí nemajú pedagogické minimum, som presvedčený, že budete rovnako kričať, že akých tu máme nevzdelaných a nekompetentných ľudí. Dneska s trošku maličkou dušičkou im to ideme dať, pretože nedokážeme, aby sme tam mali hneď všetkých, aby mali aj pedagogické minimum. Lebo pri tom učení nestačí len ovládať ako chytiť ten kľúč a niečo urobiť, ale je potrebné využiť aj nejaké pedagogické schopnosti, lebo treba na toho žiaka nejako pôsobiť. Ale profesné zariadenia nás presvedčili, že jednoducho chcú to skúsiť a že budú využívať aj kapacity odborníkov samosprávnych krajov. Tak prečo by sme im to neumožnili? A je to dobré podľa môjho názoru.
Čiže mnohé tieto veci, ktoré aplikačná prax priniesla, tak my do tohto zákona zapracovávame. A som veľmi rád, že táto diskusia takto rezultovala, že dokázali sa nájsť aj kompromisy.
A preto mi dovoľte, aby som ešte aj ja prispel jedným pozmeňujúcim, respektíve dvoma pozmeňujúcimi návrhmi k tomu, že chceme aj my úprimne ešte trošičku, trošičku, ako by som to povedal, pomôcť alebo nejakým spôsobom aj prispieť k tomu, čo ešte sa nám zdá byť, že nie je celkom dobré, a na svoje plecia si ideme brať ďalšiu kompetenciu v plnom význame v zákone, tak ako ju teraz prečítam v pozmeňujúcom návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Juraja Blanára k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní.
1. V čl. I v § 31 ods. 1 znie:
"(1) Samosprávny kraj v spolupráci s inštitúciami podľa § 28 ods. 3 písm. b) až f) každoročne aktualizuje regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania v stredných školách vo svojej územnej pôsobnosti podľa analýz a prognóz o vývoji trhu práce. Regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania v stredných školách samosprávny kraj po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a rade vlády vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle každoročne do 30. septembra.".
2. Za čl. VII sa vkladá nový článok VIII, ktorý znie:
"Čl. VIII
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/ (rovnako) 2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 16/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z. a zákona č. 32/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 11 ods. 2 písm. c) sa za slová "rozvoja samosprávneho kraja" vkladajú slová "regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania v stredných školách,".".
Doterajšie články VIII až XIII sa primerane prečíslujú.
Vloženie nového článku VIII sa premietne do článku upravujúceho účinnosť návrhu zákona.
Zdôvodnenie: Hlavným cieľom samosprávnych krajov v oblasti stredoškolského vzdelávania a výchovy je vytvárať podmienky pre efektívne fungovanie stredoškolského vzdelávania. Vzdelávacia politika samosprávnych krajov je zameraná na dlhodobo strategické investovanie do vzdelávania a do profesií, ktoré sú potrebné pre trh práce v súčasnosti, ako i pre trh práce v budúcnosti. Subjekty uvedené v § 28 ods. 3, to sú tzv. koordinujúce subjekty, sa spolupodieľajú na tvorbe stratégie a sú zo zákona subjektmi koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, a preto je logické, že tento strategický dokument bude pre nich záväzný. V záujme zobjektívnenia celého procesu tvorby regionálnej stratégie ustanovuje sa zákonná podmienka prerokovania tejto stratégie v krajskej rade pre odborné vzdelávanie tak, v ktorej majú zastúpenie jednotlivé subjekty koordinácie odborného vzdelávania a prípravy na úrovni samosprávneho kraja.
K bodu 2. Je to legislatívno-technické dotiahnutie v zákone o samosprávnych krajoch, že je to povinnosť schvaľovať v zastupiteľstve.
Toto je pozmeňujúci návrh, ktorým samosprávne kraje na seba preberajú, že táto stratégia, ktorú zo zákona musia vytvárať, a zatiaľ to vytvárali len samosprávne kraje. Nevytvárali to súkromné školy, iba samosprávne kraje, nikto iný to nedokáže, v podstate ani nemôže robiť. Chce, aby bola pre všetkých záväzná, pretože sa na tom všetci aj podieľajú. A zároveň to bude schvaľované aj zastupiteľstvami, lebo obligatórne to doteraz nebolo v zákone o samosprávnych krajoch.
A tu chcem aj podotknúť to slovo "územnej", pretože pán poslanec Fronc predkladá, tuším, pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že teraz vy ste chceli vypustiť, jak si pamätám, že územné, a aby to bola len stratégia, že aby sa to netýkalo všetkých škôl, tak som to ja pochopil. Ale to je krok späť. My práve naopak, chceme, aby sme všetkých tých hráčov dali za jeden stôl. A tuto je dôkaz, že to myslíme úprimne.
Dovoľte mi, aby som predniesol ešte jeden pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu, ktorý v podstate do určitej miery aj z diskusie reflektuje to, čo máme snahu reflektovať pri tej diskusii.
A preto v čl. II bode 1 § 53 ods. 2 sa vkladá za slová "uhradí zamestnávateľovi náklady, ktoré zamestnávateľ" nahrádzajú slovami "zamestnávateľ môže požiadať od neho úhradu nákladov, ktoré".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa pre zamestnávateľa ustanovuje možnosť, aby v odôvodnených prípadoch od absolventa, ktorý nedodrží svoj záväzok zotrvať u zamestnávateľa ako zamestnanec po určitú dobu, nevyžadoval úhradu nákladov, ktoré vynaložil na jeho prípravu a povolanie.
Myslím si, že tento pozmeňujúci návrh je dobrý a aj odráža diskusiu, ktorá si myslím, že je v konečnom dôsledku veľmi potrebná a dobrá, pokiaľ je vecná.
Vážení poslanci, vážené dámy, vážení páni, mohol by som povedať ešte viacej argumentov, ale myslím si, že toto, to je to podstatné, ktoré bolo potrebné povedať. Svedčí o tom, že naša snaha je úprimná robiť niečo s odborným vzdelávaním, nie je to vôbec niečo, čo by malo byť marketingovým ťahom, práve naopak, marketingovým ťahom je to, čo hovoria opoziční poslanci, pán Beblavý a ďalší, že to vyťahujeme pred voľbami. Ich je marketingovým ťahom zakryť to, že oni nekonali počas obdobia, keď boli vo vláde.
Som presvedčený, že je to dobrá vec, a som presvedčený, že v prípade ak aplikačná prax čosi prinesie, že bude na to aj ministerstvo primerane opäť aj so zamestnávateľskými zväzmi reagovať, rovnako so zriaďovateľmi škôl, tak aby sme to vyladili a postupne sa to dostalo do života. Pretože, vážené dámy a páni, školstvo je jedna veľká zaoceánska loď, ktorá keď zakrútite kormidlom, tak sa začne otáčať po 20-ch minútach, alebo po polhodine. To znamená, školstvo, keď urobíte nejakú zmenu, je, úpravy tejto zmeny cítite po štyroch, piatich rokoch. A preto je potrebné to robiť veľmi citlivo, a my sme na to pripravení.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec, viackrát ste sa dotkli zákona, ktorý v podstate neprerokovávame, a bolo to aj v prípade pána poslanca Fronca. Ale dobre, ak chcete aj o tomto diskutovať.
Ja som si preveril tie údaje, o ktorých ste hovorili. Týka sa to Súkromnej strednej odbornej školy podnikania v Dolnom Kubíne, predpokladám, tak vám poviem fakty. Vy ste vytiahli jedno kritérium, dobre, dve kritériá, o ktorých ste hovorili. Tých kritérií je desať, pán poslanec. Zákonom stanovených desať. Čiže je tam ešte ďalších osem kritérií. Ale jedna dosť podstatná vec, ktorú je potrebné, aby ste aj vy vedeli, a možno aj tí ďalší, ktorí to spochybňujú, je, že táto škola za posledné tri školské roky nemala ani jedného žiaka v prvej triede. Požiadala si o ďalšie otvorenie jednej triedy. Síce mali predbežne prihlásených tridsať žiakov, ale v konečnom dôsledku žiaden žiak sa neprihlásil. Pán poslanec, to je fakt.
Čiže toto je podľa mňa normálny prístup, ktorý by robil hocikto. Lebo vy tu hovoríte o tom, že samosprávne kraje sú v konflikte záujmov. Ja sa teda spýtam, štát a ministerstvo nie je v konflikte záujmov, keď je zriaďovateľom takisto stredných škôl? Špeciálnych a bilingválnych gymnázií, nie je v konflikte záujmov? Nepokrivkáva trošku ten argument, o ktorom vy hovoríte? Mám taký pocit, že o ňom hovoríte len preto, lebo vám to práve teraz vyhovuje. Nám ide o to, aby sme spoločne niečo dosiahli. A preto sme zobrali na seba kompetenciu, ktorá nie je jednoduchá. A som presvedčený, že ak možno niekde samosprávne kraje ešte majú rezervy, ale je tu ministerstvo, ktoré môže pri odvolaní zasiahnuť. A myslím si, že je to správne.

Ďakujem. Pán poslanec, viackrát ste hovorili o samosprávnych krajoch a o ich nezhostení sa svojej úlohy, ale trošku ste zamlčali aj to, že samosprávne kraje si zobrali na svoje plecia v zastúpení štátu naozaj zodpovednú úlohu. Pretože dnes určujú počty prvých tried všetkých zriaďovateľov na území kraja, čo vy aj vo svojom pozmeňujúcom návrhu, čo teraz sa snažíte predložiť, sa snažíte opäť dostať tie školy, ktoré sú súkromné a cirkevné, aby ony si mohli pôsobiť samostatne. A práve cieľom je to, aby sme ich integrovali, aby sme spoločne riešili tie problémy školstve. To je podľa môjho názoru presne vyjadrenie toho, čo vy hovoríte, defragmentácia školstva, ktorá bola spôsobená tou nerozumnou liberalizáciou, otváraním súkromných škôl, ktoré nemali jasné pravidlá v tom, že koľko môže byť súkromných škôl tam alebo onam. Dnes je to už realita, musíme sa s tým vyrovnať.
A k tým štatistikám, ktoré ste použili. Nie je to celkom korektné. Pretože samosprávne kraje majú celkom 482 škôl. A požiadali o otvorenie 2 102 tried a schválili celkom v tých pravidlách VZN 1 882, to znamená, že znížili počty prvých tried o 219, pán poslanec, 219. Vy ste povedali, že nič. A súkromné školy, cirkevné, dovedna majú 160 škôl na celom Slovensku, požiadali o 391 tried a dostali 269, to znamená, že mali znížených o 116 tried. Ale vy, čo ste hovorili, že tam boli aj také, ktoré nedostali žiadnu triedu, tie budem musieť vám vysvetliť v rozprave, pretože nemám na to čas.

Pán minister, to, čo ste povedali, plne zodpovedá aj tomu, čo som ja mal v rozprave k tomuto zákonu a chcel by som doplniť tú časť, ktorú zvlášť oceňujem, a to je, že samosprávne kraje v podstate v zastúpení štátu vykonávajú tento, a zobrali na svoje plecia neľahkú úlohu a že sme dokázali všetky tie skúsenosti doterajšieho fungovania skĺbiť a v tom zákone sme nadefinovali niečo, čo podľa nášho názoru bude efektívne na to, aby sme mohli kontrolovať tie cenníky, ktoré budú môcť lekári zverejňovať, pretože, a to chcem podotknúť, tie cenníky. Doteraz to nebolo. Každý lekár, ktorý si vytvorí takýto cenník, ktorý je presne definovaný zákonom, čo môže a čo nemôže, musí zaslať na úrad príslušného samosprávneho kraja a príslušný samosprávny kraj okamžite vykoná kontrolu, keď mu to príde a môže hneď prísť a robiť nápravu. To tu doteraz nebolo a to treba podotknúť, že môže priniesť naozaj efektívnu kontrolu, ktorá pomôže vyriešiť problém v tom, že niekde sa to zneužívalo a pritom to zlé meno padalo aj na tých lekárov, ktorí naozaj si to robia skvele a za objektívnych príčin možno majú aj svoje problémy.
Nuž a možno je potrebné ešte dovysvetľovať pre tých, ktorým nie je to jasné. No čo iné je prednostné vyšetrenie, ak je pacient objednaný presne na určitý čas v ordinačných hodinách? No predsa je to objednanie pacienta. To isté, a pán prezident to tu jasne spochybňuje. Viac netreba k tomu nič povedať a aj pán prezident mal s tým problém, ako narábať, ale prednostné vyšetrenie je rovnako svojím spôsobom objednanie, pretože presne v ordinačných hodinách to bolo určené kedy.