Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážení kolegovia, rád by som upriamil vašu pozornosť na tému tejto schôdze, ktorou je návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády a najmä na odôvodnenie tohto návrhu. Ak si prečítate z tohto odôvodnenia, dovolím si z neho citovať niekoľko ustanovení: „Predseda slovenskej vlády dlhodobo preukazuje očividnú neschopnosť, hlavne neochotu vytvárať účinné mechanizmy na zamedzenie zničujúcich dopadov. Predseda vlády dlhodobo a systematicky povyšuje evidentne korupčné správanie. Strana SMER pod vedením predsedu vytvorila organizovaný systém, ktorý cielene vytvára priateľské prokorupčné prostredie. Predseda vlády umožnil vytvoriť skorumpovaný, sofistikovaný systém...“ Ak si prečítate celé toto odôvodnenie, prídete na to, že sú to všetko iba takéto všeobecné konštatovania, bez konkrétnych argumentov, bez konkrétnych dôkazov.
Nechcem poukazovať na všetko, čo pán minister uviedol na adresu predkladateľov, ale chcem poukázať na všetky tie opatrenia, ktoré pán minister vymenoval a ktoré vláda za ostatné dva roky urobila v rámci protikorupčných opatrení. Nepočítal som ich presne, ale nestačili by mi ani prsty dvoch rúk na to. Ak si dáte na misky váh všetky tieto protikorupčné opatrenia, ktoré uviedol pán podpredseda vlády, a na druhú stranu prázdne frázy v odôvodnení návrhu, myslím si, že je úplne jasný výsledok aj pre nezainteresovaného poslucháča, ako aj samotný účel tejto schôdze. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Veľa v príspevku pani poslankyne Mezenskej, ale aj celkovo v tejto rozprave sa hovorilo o úžere. Úžera ale ako taká nie je návrhom alebo obsahom návrhu na odvolanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Teda nie je to téma o úžere. A nedá mi ako právnikovi nezareagovať na túto prebiehajúcu rozpravu a na tieto vyhlásenia, ktoré tu vo vzťahu k exekútorom a k úžere boli povedané. Justičný systém, to nie sú len súdy. Je to celý zložitý systém inštitúcií a inštitútov, ktorého neodmysliteľnou súčasťou popri prokurátoroch, advokátoch, vyšetrovateľoch, policajtoch a tak ďalej sú aj súdni exekútori. Bez toho inštitútu by asi v prípade právoplatného rozhodnutia súdu bolo len veľmi ťažké a zdĺhavé domáhať sa svojich práv, respektíve vysúdených peňazí. Treba si uvedomiť, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Okrem toho vykonáva aj ďalšiu činnosť. Je napríklad osobou, prostredníctvom ktorej môže súd doručovať písomnosti a tak ďalej.
V tejto rozprave sa súdny exekútor stotožňuje s podvodníkom alebo úžerníkom. Netvrdím, že neexistujú alebo nemôžu existovať také prípady, kde exekútori zneužívajú svoje postavenie, tak ako je to v mnoho ďalších povolaniach, respektíve zamestnaniach, ale je potrebné vnímať to a riešiť to jednotlivo v tých prípadoch, kedy k takému zneužitiu dôjde, a nie generálne vyhlásiť, že Slovensko nenávidí exekútorov a že sú to en bloc úžerníci. Ak chceme posilňovať dôveru verejnosti v justičný systém a vymožiteľnosť práva, tak nemôžme tento inštitút takto generálne dehonestovať. Áno, treba pomenovať tie prípady, ktoré napĺňajú tieto znaky zneužívania. Ale generalizovať považujem za veľmi nebezpečné, a to najmä vzhľadom na dôveru ľudí v právo a v právny systém.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, ako je pravdou, že nemám štatistiku, koľko rodinných príslušníkov sudcov z celého sudcovského stavu percentuálne ani počtom je na jednotlivých okresných či krajských súdoch. Na druhej strane si nemyslím, že ten rodinný príslušník, ktorý žije v tej rodine sudcovskej a dennodenne sa stretáva s tou problematikou, je menej alebo je a priori menej kvalifikovaný ako ktokoľvek iný, keď ho takto a priori chceme v zásade diskriminovať.
Veď zákon pozná výberové konanie a ja nevidím najmenší dôvod, ak ten rodinný príslušník uspeje v tom výberovom konaní, aby nemohol byť vymenovaný. Takisto ako ktokoľvek iný. A keď hovoríte, že sa to dedí, veď zákon pozná výberové konanie, prečo by sa mali dediť tie funkcie?
Takže, a ja naozaj nevidím na tom nič zlé, skôr naopak, že ak ten rodinný príslušník je pripravený tak, že prejde tým výberovým konaním, aby nemohol byť vymenovaný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, kritizovali ste, že v zákone absentuje obsah prípravného vzdelávania ako jedného z predpokladov na vymenovanie za sudcu, ak teda nejde o justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka s praxou aspoň jedného roka, ktorý vykonával túto funkciu.
No, ja si nemyslím, že ten obsah tohto vzdelávania alebo to obsahové zameranie, alebo nejaká štruktúra by mala byť priamo v zákone. Zákon je právna norma, ktorá podľa môjho názoru, by mala určovať základné práva a povinnosti tak, ako hovorí ústava, a podrobnosti o týchto právach a povinnostiach a obsahu by mal stanovovať buď právny akt nižšej právnej sily, alebo - v tomto prípade ja si myslím, že to je správne - by to mala určovať práve odborná inštrukcia, ktorou je Justičná akadémia a Rada Justičnej akadémie.
Myslíte si, že ministerstvo, ak by to malo byť podzákonným aktom, je viac legitímny orgán na určovanie obsahového zamerania, ako samotná Rada Justičnej akadémie?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1124), na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Predmetný vládny návrh zákona všetky uvedené výbory prerokovali a ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť ho odporúčali schváliť. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport návrh zákona prerokoval 9. októbra 2014, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny. Z uznesení uvedených výborov Národnej rady vyplýva 40 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor o nich odporúča hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 39 s odporúčaním schváliť a osobitne o bode 40 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1124a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 508 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja súhlasím v plnom rozsahu s tým, čo povedal pán poslanec Petrák, ale rád by som to doplnil ešte aj o ďalšie aspekty.
Vy hovoríte v dôvodovej správe o tom, že klesá dôvera verejnosti v pluralitný systém demokracie. Uvedený predmetný návrh ústavného zákona rieši volené funkcie, volené funkcie v priamych voľbách, teda nejde o menované funkcie, kde by vláda alebo vládna strana niekoho menovala, ale o výsledok slobodných, priamych volieb. Nejde podľa vás v tomto prípade o obmedzenie základných demokratických princípov pasívneho volebného práva? Alebo tu ide o to, že sa bojíte voľnej súťaže, či už na komunálnej, regionálnej alebo parlamentnej úrovni? Podľa mňa tu ide o to, že sa bojíte, že naši kandidáti získajú väčšiu podporu voličov, a preto ich chcete takýmto spôsobom obmedziť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No, ja nemôžem súhlasiť, pani poslankyňa Žitňanská, s vaším konštatovaním, že Justičná akadémia v zásade učí sudcov a prokurátorov len čítať zákony a judikatúru. Ono sa to dá veľmi ľahko dokladovať samotnou internetovou webovskou stránkou samotnej Justičnej akadémie. Keď si pozriete či už študijný plán Justičnej akadémie, alebo obsahovú náplň vzdelávania na roky 2014/2015, tak zistíte, že obsahová náplň vzdelávania Justičnej akadémie sa práve zameriava na interaktívnu formu vzdelávania, na workshopy, kde sa sústreďuje na praktické zručnosti budúceho sudcu a prokurátora, zásady aplikácie práva, nácvik zručnosti v pojednávacej miestnosti, nácviky konkrétnych tém s videotréningom atď., čiže práve na tú procesnú stránku aplikácie práva, nie na to, ako čítať zákony. Takže s týmto by som absolútne nesúhlasil.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel zareagovať na druhú otázku pána poslanca Kolesíka položenú v rozprave. A to znamená, koho budeme trestať. Ak si prečítame text navrhovanej novelizácie Trestného zákona, tak tým páchateľom je ten, kto falšuje alebo pozmení identifikačné číslo vozidla a tak ďalej alebo teda dané zariadenie, ktoré počíta kilometre, alebo rovnako ten, kto vyhotoví, zaobstará technické prostriedky. Pri tom, čo som povedal, že je možné to dnes už postihovať trestným činom podvodu, je ten páchateľ ďaleko širšie vymedzený, pretože nie je možné postihnúť len toho, kto niekoho uviedol do omylu tým, že vykonal takúto zmenu, ale aj toho, kto tento omyl využil. Čiže keď niekto predáva to vozidlo a vie o tom, že tam boli stočené kilometre takzvane, tak takisto je trestne zodpovedný podľa trestného činu podvodu. Podľa vami navrhovanej právnej úpravy to tak nie je. Takže aj preto si myslím, že treba využiť existujúce právne nástroje, ktoré v právnom poriadku máme, a možno venovať sa viac prevencii a viac medializácii toho, že takéto konanie je trestným činom. A máme na to príklad z Českej republiky, ktorý na to môžeme krásne využiť pri medializácii. A nemyslím si, že takouto navrhovanou právnou úpravou to vieme vyriešiť. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne za reakcie.
Pán poslanec Hudacký, ja súhlasím s tým, že treba o tom hovoriť a zdôrazňovať, že takéto konanie napĺňa znaky trestného činu. Avšak som zásadne proti tomu, aby sme duplikovali jednotlivé skutkové podstaty trestných činov, ktoré už v Trestnom zákone máme a ktoré postihujú už dnes takéto konanie. Takýmto spôsobom by sme zaviedli do právneho poriadku absolútny chaos a absolútnu právnu neistotu v tom, že určitým konaním, aký skutok vlastne podľa Trestného zákona môžeme naplniť. Čiže zásadne som proti takémuto trendu vývoja, že proste na každý konkrétny prípad budeme robiť skutkovú podstatu trestného činu špecializovanú alebo špeciálnu, pričom sa to aj dnes dá postihovať všeobecnou skutkovou podstatou trestného činu podvodu. Ide najmä o prevenciu, ide o prevenciu, ktorú treba robiť a kde treba na to upozorňovať, že je to trestný čin už dnes, pretože dali by sme vám určitým spôsobom najavo prijatím takejto špeciálnej právnej úpravy, že ako keby doteraz to nebolo trestným činom. Ale veď doteraz boli takisto trestným činom podvodu tie konania.
Celé je to o dokazovaní. S dokazovaním je obrovský problém. A povedal aj pán poslanec Zajac, že koľko prípadov bolo doteraz postihnutých. Ale to nebolo preto, že by to nebolo kvalifikované ako špeciálna skutková podstata, ale preto, že to nevieme dokázať. A to vaša právna úprava vôbec nerieši takisto. Tak isto bude presne taký istý počet prípadov aj do budúcnosti, pretože to nevieme dokázať, a to bez ohľadu na to, či pôjde o trestný čin podvodu alebo či pôjde o trestný čin, ktorý navrhujete v tomto navrhovanom zákone.
Čiže z tohto pohľadu ja som zásadne proti takejto duplicite. Ďakujem za slovo.