Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, v rokovacom poriadku k tomu nie je napísané, že musia hroziť priame hospodárske škody, je tam napísané, že musia hroziť značné hospodárske škody, pričom to neznamená, že musia hroziť len priame hospodárske škody.

A odpoviem ďalším, čím budem hovoriť aj pánovi poslancovi Zajacovi, ktorý takisto spochybňoval dôvod na toto skrátené legislatívne konanie okrem iného aj tým, že tento návrh má trištvrte strany. Ja som si prelistoval všetky skrátené legislatívne konania, ktoré predkladala vláda Ivety Radičovej, ani jedno z nich nemá viac ako pol strany.

Ak zoberiete si napríklad návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde z 1. 12. 2011 a tie dôvody, ktoré sú tam. Ja si dovolím v stručnosti zacitovať z tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie: „Takéto riešenie by zabezpečilo nielen zvýšenie príjmu pre Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a následne odvod do štátneho rozpočtu pre nasledujúce roky. Bez prijatia tejto právnej úpravy takýto odvod nie je možné uskutočniť. Zvýšením obhospodarovaných plôch a následnom spustení ťažby na nich je predpoklad zvýšenej produkcie cca 400-tisíc metrov kubických dreva. A tým sa zachová v lesníctve 250 a v drevospracujúcom priemysle ďalších 1 700 pracovných miest." Čiže aké tam v tomto prípade boli a hrozili priame hospodárske škody? Neboli žiadne. Boli také isté, aké sú teraz. Ide o hospodárske škody, ktoré vyplývajú z toho, že sem neprídu strategické investície a že vytvorené pracovné miesta, ktoré by mohli byť, nebudú, keby sme toto v skrátenom legislatívnom konaní v čase, keď sa tieto investície pripravujú, nemali. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, vy ste hovorili v úvode, že tu ideme, najmä teda pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Petráka ovplyvňovať politicky, kto je dobrý riaditeľ alebo zlý riaditeľ, resp. že ideme vplývať na kvalitu vzdelávania a podobne. Vy v zásade ste týmto potreli celý princíp zastupiteľskej demokracie v komunále, a pritom tento pozmeňujúci návrh vôbec nerieši kvalitu vzdelávania. Rieši zodpovednosť za hospodárenie v zásade s verejnými zdrojmi, verejnými financiami z rozpočtu obcí a o to tu ide, aby ten, kto bude riaditeľom tej školy, mal aj zodpovednosť, lebo ten zriaďovateľ inak nevie ovplyvniť nakladanie s takýmito verejnými financiami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Už som nechcel reagovať, ale keďže pán poslanec Hlina ma niekoľkokrát oslovil vo svojej rozprave, tak musím vlastne zareagovať. Pán poslanec, vy ste navarili horúci zemiak a teraz sa snažíte ho prehodiť na druhú stranu. Vy ste prišli s nejakým navrhovaným riešením a teraz hovoríte: „A vy to vyriešte.“ Vy ste predložili návrh, ktorý podľa mňa je nevykonateľný a neprijateľný, a teraz hovoríte: „A vy, poslanci strany SMER, to vyriešte, lebo však vy máte tiež záujem na tom, aby sa to vyriešilo, tak vy to vyriešte.“ Ale my tu nie sme od toho, aby sme riešili problémy, ktoré vy navrhujete. Nemyslím si, že to je naša úloha. Naša úloha je mať rozpravu k predloženému návrhu zákona. A ja som zdôvodnil, ten predložený návrh zákona prečo sa nedá prijať v takejto forme. A pokiaľ by sme aj urobili to, čo hovoríte, vykonávacím predpisom, ja súhlasím s tým, len potom by tam musela byť blanketová norma, ktorá by odkazovala na splnomocnenie ministerstva vydať príslušnú podzákonnú normu. Nie je to problém, to sa dá upraviť, s tým nemám problém. Ja mám problémy s tým, že sa vyšpecifikuje § 47, lebo ani tam sa to nedá dať všeobecne ku všetkým priestupkom voči verejnému poriadku. Dajú sa tam vyšpecifikovať niektoré z nich, ale stále tu narážame na ústavnú rovinu, že nie je možné obmedziť vlastnícke právo bez náhrady. Nie je to možné, podľa súčasného stavu a súčasného znenia ústavy to nie je možné. A preto si myslím, že tento váš návrh nie je možné vylepšiť. Ja nehovorím, že to nie je možné riešiť úplne inou právnou úpravou, úplne iným zákonom, ale nie je to možné riešiť týmto a týmto spôsobom. A preto ani nepredkladáme žiadne riešenia, lebo tento návrh zákona tak, ako ho vy navrhujete, alebo v tom rozsahu a spôsobe, ako ho vy navrhujete, sa nedá upraviť tak, aby bol vykonateľný, podľa môjho názoru.
Takže vás poprosím, nehádžte ten zemiak horúci, ktorý ste napiekli, na nás, lebo to riešenie nie je na nás. Vy ste to navrhli a vy musíte hľadať riešenie, ako to vyriešiť tak, ako to vy chcete. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

Pán poslanec Osuský povedal, že nemôžeme očakávať, že by policajt zhabal bezdomovcovi rolexy. Ja som v úvode svojho vystúpenia povedal, že tento návrh nie je šitý na bezdomovcov, ale že tento návrh sa vzťahuje na všetky priestupky, teda na akomkoľvek úseku. Priestupok je akékoľvek konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je výslovne označené buď v priestupkovom zákone, alebo v inom zákone. To môže byť na rôznych úsekoch, či zdravotníctva, či dopravy a tak ďalej. Keď niekto pôjde po prechode pre chodcov na červenú, takisto je to priestupok. A teraz mu niekto zoberie ja neviem okuliare, mobilný telefón, čo? Sú okuliare životne dôležité? No pre niekoho, kto má všetky dioptrie, asi sú dôležité, aj keď môžu mať hodnotu ja neviem 300, 500-tisíc eur. Hej? Čiže kto to zhodnotí? Toto som ja hovoril, že to sa nevzťahuje na bezdomovcov, vzťahuje sa to na všetkých.
Ďalšie výčitky tu sú, že pranierujem kolegu Hlinu a že mám dať nejaký návrh na riešenie, že ten návrh je zlý. Ja som nepovedal, že ten návrh je zlý. A vôbec mám ďaleko od ambície pranierovať pána poslanca Hlinu. Je tu nejaký návrh zákona. A ja som sa k tomu návrhu zákona ako člen ústavnoprávneho výboru z hľadiska ústavnosti vyjadril. A ja nie som predkladateľom zákona na to, aby som dával riešenia. Na to je predkladateľ zákona. Zrejme to nie je také jednoduché, ako sa to zdá, keď sa to nevyriešilo už za posledných 35 rokov, odkedy tento problém je. A ja len hovorím, že týmto spôsobom sa to riešiť nedá, pretože to naráža na ústavné limity. Ale iný spôsob tu musí nájsť asi navrhovateľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ tu vo svojom úvodnom vystúpení sa snažil vytvoriť nejaký taký dojem, že za tento jeho návrh zákona v prvom čítaní zahlasovalo 150 poslancov, že sa všetci s tým stotožnili a posunuli ho do druhého čítania. Ale musím povedať, že tomu tak nie je. Ak si pozriete výpis hlasovania, ani ja som nehlasoval za tento návrh zákona, a zdôvodním to o chvíľu, a vystúpil som veľmi kriticky k tomuto návrhu zákona aj aj na ústavnoprávnom výbore.

Ja chápem, o čo pánovi poslancovi Hlinovi ide. A myslím si, že s tým zmyslom, ktorý pán navrhovateľ sleduje, sa nedá nesúhlasiť. Samozrejme, myslím si, že všetci sa stotožňujeme s tým, čo je jeho úmyslom a čo by chcel riešiť a čo by chcel vyriešiť.

Druhá vec je, čo sa navrhuje. Tento návrh však vôbec podľa môjho názoru nerieši tento problém. Aby sme si rozumeli, o čom sa bavíme, dovolím si zacitovať tento návrh, je to jeden odsek a dopĺňa sa tým § 85 zákona o priestupkoch, teda priestupkového zákona, ktorý sa všeobecne týka blokového konania, teda nielen opilcov na zástavkách, respektíve v Starom Meste alebo na vlakovej stanici, alebo niekde inde. Týka sa všeobecne blokového konania v priestupkovom konaní. No a ten návrh znie: „Ak páchateľ priestupku nezaplatí pokutu na mieste podľa odseku 3, má konajúci orgán právo páchateľovi priestupku odobrať akúkoľvek hnuteľnú vec vo vlastníctve páchateľa priestupku podľa vlastnej úvahy, a to až do okamihu zaplatenia pokuty, po ktorom je konajúci orgán povinný bez zbytočného odkladu vrátiť odobratú hnuteľnú vec páchateľovi priestupku. Odobratie veci nemožno vykonať, ak vec slúži alebo má slúžiť na zabezpečenie základných životných potrieb alebo ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku.“ Čiže netýka sa to len otázok verejného poriadku, ale týka sa to všeobecne blokového konania v priestupkovom konaní.
Samozrejme, dá sa súhlasiť s tým, čo sa píše v dôvodovej správe, že cieľom tejto navrhovanej právnej úpravy je najmä snaha zamedziť zneužívaniu uvedeného inštitútu, myslí sa tým blokové konanie, zo strany osôb, ktoré už v momente prevzatia bloku podľa uvedeného ustanovenia sú si vedomé, že nezaplatia udelenú pokutu. Ale, ako som povedal, nerieši to ten problém, ktorý má v úmysle navrhovateľ riešiť.

A teraz odôvodním ďalšie súvislosti s tým spojené.

Inštitút blokovej pokuty bol zavedený do právneho poriadku Slovenskej republiky práve preto, aby mal páchateľ priestupku, ak splní podmienky blokového konania, možnosť uloženú sankciu, teda zaplatenie finančnej pokuty, odložiť a zaplatiť v určenej lehote, teda zaplatiť ju dodatočne, ak nemá práve pri sebe dostatočné množstvo peňazí v hotovosti na to, aby ju mohol uhradiť. Návrh, ktorý predkladá pán predkladateľ Hlina, v zásade nahrádza blokové konanie určitým zabezpečovacím úkonom na zaplatenie takejto blokovej pokuty, ktorú teda nezaplatí páchateľ priestupku na mieste, teda úkonom smerujúcim k výkonu rozhodnutia. Z hľadiska práva ide o výkon rozhodnutia, ktorý však v právnom poriadku Slovenskej republiky nekorešponduje s predpismi, ktoré upravujú výkon rozhodnutia. Teda tu je prvý problém.
Na čo som poukazoval na ústavnoprávnom výbore, a prináleží mi to ako členovi ústavnoprávneho výboru, aby som na tieto okolnosti upozornil, to je Ústava Slovenskej republiky. Nemôžem súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Osuský, že budeme tak narážať na právnikov. Pán poslanec, tým nenarážame na právnikov, ale na ústavu. Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 4 a 5, najprv v odseku 4: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Čiže akékoľvek obmedzenie vlastníckeho práva je možné vykonať len za primeranú náhradu. To hovorí ústava, to nehovorím ja. Spomínaný odsek 5 hovorí: „Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a súčasne ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných, pričom podmienky ustanoví zákon.“ Čiže, zase, nejde tu len o to, že tak možno obmedziť vlastnícke právo iba za účelom ochrany verejného poriadku, ale musí tam byť súčasne, že ten majetok je nadobudnutý nezákonným spôsobom. Čiže naša ústava nedovoľuje obmedzenie vlastníckeho práva z akéhokoľvek dôvodu a len tak. Ani za účelom len ochrany verejného poriadku to nie je možné. Ak by sme to chceli, tak nie som proti tomu ja, ale je proti tomu ústava, teda museli by sme zmeniť ústavu.

To sú základné limity, ktoré ja považujem za kľúčové a neprekonateľné v súčasnom stave legislatívneho procesu bez zmeny ústavy.

Okrem toho treba povedať, že tento návrh zákona naráža aj na ďalšie nevyriešené právne otázky, pri ktorých pán poslanec čakal s týmto návrhom zákona na vyjadrenie vlády, pretože bol tu prísľub, že aj príslušné ministerstvo sa tým bude zaoberať. A to stanovisko vlády je jednoznačné a jednoznačne zamietavé, aj z ďalších okolností, ktoré súvisia s týmto návrhom, kde teda je jednoznačne konštatované, a musím povedať, že sa s tým absolútne stotožňujem, že nie sú tu vyriešené ďalšie právne otázky.

Napríklad zisťovanie vlastníckeho práva. Dané orgány, ktoré ukladajú blokovú pokutu, a to nemusí byť len policajt, to môže byť aj obec, to môže byť aj hygienik, to môže byť aj nejaký iný orgán, ktorý je vymenovaný v priestupkovom zákone, ktorý môže ukladať pokutu v blokovom konaní podľa § 85, ktorý sa tu navrhuje novelizovať, by mali zisťovať vlastnícke právo k veci, ktorú chcú dočasne odňať. Akú kvalifikáciu majú tieto orgány a aké možnosti majú tieto orgány na mieste v blokovom konaní zistiť, či danú vec, ktorú chcú dočasne odňať, je alebo nie je vo vlastníctve toho-ktorého kontrolovaného subjektu. To je prvý právny problém.
Ďalší právny problém. Pán poslanec navrhuje, ako tie veci majú byť, by som citoval: „Ich hodnota nemá byť v nápadnom nepomere k povahe priestupku.“ Kto bude skúmať, či v nápadnom nepomere sú alebo nie sú. Bude to ten kontrolujúci subjekt? Vie on ohodnotiť cenovo danú vec? A čo bude v prípade, ak to neohodnotí správne, keď sa ten dotyčný subjekt proti tomu odvolá a bude sa súdiť? Kto bude potom znášať škodu? Bude ju znášať štát v prípade, že nesprávne posúdi hodnotu tej veci, resp. že to bude vec, ktorú nakoniec súd vyhodnotí tak, že to je základná životná potreba? Dokonca základné životné potreby nemáme nikde v právnom poriadku definované. Čo sú to základné životné potreby?

Ďalej, nie sú doriešené otázky skladovania tej veci. Kde sa tá vec bude skladovať, pretože sa má vrátiť okamžite, ako bude zaplatená tá pokuta? Čo sa stane v prípade, keď nebude zaplatená tá pokuta? Štát ju môže speňažiť, bude vypisovať nejaké ďalšie konanie, dražbu na predaj tej veci?

Čiže to sú ďalšie nevyjasnené otázky právne a ústavné, na ktoré naráža tento návrh a na základe ktorých som nepodporil tento návrh v prvom čítaní a nemôžem ho podporiť ani v druhom čítaní.

V teórii práva právna norma má byť určitá, jasná, zrozumiteľná, jednoznačná a ustálená z hľadiska pojmov. Ja sa obávam, že táto právna norma je veľmi neurčitá a nevykonateľná v praxi, pretože inak kontrolujúci orgán by nevedel, ako má postupovať.

A najmä, musím povedať, pokiaľ ide o imperatívnu normu verejného práva, sú tieto znaky obzvlášť dôležité a nie je možné ich len tak opomenúť vzhľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý jednoznačne hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Čiže obávam sa, že takéto konanie by nebolo v medziach ústavy.

Tento návrh zákona neodporúčam prijať práve preto, že naráža na ústavné limity, aj keď tvrdím, že ten zámer, ktorý sleduje navrhovateľ, je správny, len tie prostriedky, ktoré zvolil, žiaľ, týmto návrhom zákona nebudú dosiahnuté a nevyriešia, ani ich teda nemôžeme prijať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. V rozprave k tomuto návrhu alebo k týmto trom kódexom v rámci rekodifikácie občianskeho civilného procesu vystúpilo desať poslancov, niektorí jednotlivo, niektorí opakovane v písomnej aj ústnej rozprave. Bol podaný pánom poslancom Lipšicom jeden procedurálny návrh a takisto bolo podaných niekoľko doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov. Tieto podal pán poslanec Madej, pán poslanec Lipšic dva návrhy, pán poslanec Kadúc, pani poslankyňa Vitteková dva návrhy a posledný pozmeňovací návrh som podal ja.
Vzhľadom na tieto pozmeňujúce návrhy a potrebu ich zosúladenia s obsiahlou spoločnou správou navrhujem, pán predsedajúci, aby sme odložili hlasovanie o týchto troch kódexoch na zajtra, na 11.00 hodinu.
Teraz by som sa ešte stručne vyjadril k niektorým vecným vystúpeniam kolegov v rozprave. V prvom rade by som sa taktiež pripojil k ostatným kolegom a upozornil na to, že by mohla byť nejaká pochybnosť o tom, či mám osobný záujem alebo nemám, tak v tomto teda vyhlasujem aj ja, že ako advokát zapísaný do advokátskej komory by som mohol mať osobný záujem, ako na druhej strane si myslím, že všetci máme osobný záujem na tom, aby tieto kódexy fungovali dobre a aby civilný proces prebiehal efektívne, rýchlo a kvalitne.
Rád by som sa vyjadril ešte teda z hľadiska zhodnotenia, tak ako vyplýva z rokovacieho poriadku úloha pre spravodajcu, zhodnotenia rozpravy k jednotlivým vystúpeniam, k niektorým, nie k všetkým, z hľadiska vecnej stránky.
Pokiaľ ide o vystúpenie v rozprave pani poslankyne Mezenskej ohľadom toho, že spotrebitelia nemali dostatočnú možnosť alebo spotrebiteľské zväzy na ochranu spotrebiteľa nemali dostatočnú možnosť zapojiť sa do tohto rekodifikačného procesu, tak v prvom rade treba povedať, že tieto procesné kódexy sú celé postavené, alebo ich základným konceptom je zvýšenie ochrany spotrebiteľa ako nosného prvku celej tejto rekodifikácie, no a pokiaľ ide o celý proces, tak v medzirezortnom pripomienkovom konaní boli zúčastnení všetci, všetky subjekty, ktoré, to je teda 37 subjektov pri správnom súdnom poriadku a k civilným 24 subjektov s 1 083 pripomienkami, ktorí všetci boli prizvaní do medzirezortného pripomienkového konania a mohli odôvodňovať svoje, svoje návrhy. Zúčastnili sa tam aj niektoré združenia na ochranu či už spotrebiteľov alebo, alebo občianskych práv, napríklad spoločnosť Otcovia.sk a niektoré ďalšie, no a pokiaľ teda, pokiaľ teda spotrebiteľské zväzy sa nezúčastnili, tak dovolím si povedať, že táto rekodifikácia sa pripravovala tri roky, mali možnosť a nikto nemôže povedať, že o tom, že o tom nevedel.
Pokiaľ ide o nejaký, transparentnosť, tak treba povedať, a ja som to citoval už v prvom čítaní, aj ocenenie mimovládnej organizácie Via Jurisk, ktorá sa vyjadrila k tomu, že je potrebné vyzdvihnúť, akým spôsobom bola rekodifikácia civilného procesu pripravovaná, že bol v dostatočnom predstihu zverejnený legislatívny zámer, bol predložený na pripomienkovanie a že tieto kódexy boli v takom legislatívnom procese, ktorý sám o sebe zabezpečuje, alebo je výbornou správou pre kvalitné tieto kódexy. Nebudem to citovať teraz znova, citoval som to už v prvom čítaní. Takže myslím si, že z tohto pohľadu bola celá príprava týchto kódexov nadštandardná a každý, kto chcel, sa mohol k tomu vyjadriť.
Pokiaľ ide o vystúpenie v rozprave pána poslanca Kadúca, vyjadril som sa už vo faktickej poznámke k otázke, ktorú namietol, spojenia procesného a hmotného práva, kde som jednoznačne povedal, že tieto inštitúty spolu nesúvisia tak, aby musela byť najprv rekodifikovaná hmotná právna úprava a až potom procesná. Nakoniec domnievam sa, že je otázne vôbec, či hmotné právo potrebuje takúto veľkú rekodifikáciu a treba povedať, že tá rekodifikácia hmotného práva prebieha už niekoľko desiatok rokov a zatiaľ nedospela do žiadnej záverečnej fázy, takže čakať na to by bolo úplne, úplne neefektívne.
Pokiaľ ide o koncentráciu konania, pán poslanec Kadúc namietal, že strany sa budú musieť v koncentrovanej lehote vyjadriť k časovo obsiahlym dokumentom. Treba povedať, že v kontraiktornom konaní ide o základnú povinnosť procesnej strany, teda povinnosť tvrdenia a protitvrdenia a ak chceme zefektívniť a zrýchliť súdne konanie, je potrebné práve tento princíp koncentrácie posilniť.
Ďalej pán poslanec namietal možnosť vykonávania dôkazov v odvolacom konaní. Treba povedať, že aj v súčasnosti je možné vykonávať dokazovanie v odvolacom konaní, napríklad keď dlžník počas odvolacieho konania zaplatí, tak musí na to súd prihliadať, čiže dá sa to aj, dá sa to aj dnes.
Pokiaľ ide o ďalšie veci, napríklad lehota na plnenie. Lehota na plnenie ostáva tri dni, tak ako je to v súčasnosti. Aj to je dôkaz, že navrhovateľ vyšiel v ústrety pripomienkam a požiadavkám, ktoré vzišli na stretnutí ústavnoprávneho výboru s rekodifikačnou komisiou, ktorá sa uskutočnila medzi prvým a druhým čítaním v Omšení. Nie je možné totiž nestanoviť lehotu na plnenie a dôvodom je rozdiel medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou, pričom tieto momenty nemôžu splývať.
Pokiaľ ide o Civilný mimosporový poriadok, pán poslanec sa zamýšľal nad tým, prečo notári nemôžu zapisovať do obchodného registra a do katastra. Tu treba povedať, že to nie je otázka Občianskeho súdneho poriadku a civilných kódexov, že ide o koncepčnú zmenu, ktorá by si vyžadovala najmä zmenu hmotného práva, a to najmä správneho práva, čiže nespadá to do reformy civilného procesu. A pokiaľ ide o to, že pán poslanec namietal nepredloženie súvisiacich predpisov súčasne s týmito civilnými kódexami, je to z toho dôvodu, že zmeny, ktoré ešte budú, ak teda budú prijaté k týmto civilným kódexom, tak sa musia reflektovať v konečnom znení týchto ďalších kódexov a preto tieto budú upravené a budú v najbližších dňoch predložené do medzirezortného pripomienkového konania. No a pokiaľ ide o to, čo hovoril, že 30 % celej matérie z hľadiska paragrafového znenia civilných procesných kódexov tvoria pozmeňovacie návrhy, tak je to len také zdanie, pretože áno, číselne to možno sedí, ale obsahovo a vecne nie, pretože dovolím si tvrdiť, 90 % týchto pozmeňovacích návrhov alebo 80 %, nech nepreháňam, má legislatívno-technický charakter, čiže nie sú to, nie sú to vecné, vecné zmeny týchto civilných kódexov.
Pokiaľ ide o vystúpenie pán poslanca Gála k tomu, že hovoril o tom, že ide o facelift, som sa vyjadril už vo faktickej poznámke, to nebudem, nebudem opakovať, ale vyjadril by som sa k ponechaniu, respektíve k úprave zmenkového platobného rozkazu pri spotrebiteľoch, respektíve nespotrebiteľoch. To je vlastne odpoveď aj na otázku, respektíve pripomienku pána poslanca Kadúca, ktorý to takisto spomínal vo svojom vystúpení.
Predkladateľ vypustil z normatívneho textu inštitút zmenkového platobného rozkazu predovšetkým z dôvodu zákazu použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, a to, myslím si, ocenila aj pani poslankyňa Mezenská vo svojom vystúpení. No a prečo, prečo to nie je možné ponechať, alebo upraviť, alebo prečo sa to vlastne vypustilo? Aby to bolo úplne jasné a aby sme vedeli, že prečo to tam nemôže ani v nejakej pozmenenej forme ostať, je to, že v skrátenom rozkaznom konaní bez nariadenia pojednávania nemá súd spôsob, ako posúdiť, či zmenka súvisí alebo nesúvisí s kauzálnym spotrebiteľským vzťahom, teda objektívne by sudca nebol schopný dodržať imperatívnu normu § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, čím by mohlo dochádzať k porušovaniu spotrebiteľských práv a k porušovaniu imperatívnej normy verejného práva a preto predkladateľ teda pristúpil k vypusteniu tohto inštitútu zmenkového platobného rozkazu. Inak povedané, keďže sudca musí zo zákona skúmať, či spotrebiteľská zmluva nebola zabezpečená zmenkou alebo šekom, musí nariadiť pojednávanie, inak nemá ako zistiť, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože z tej zmenky sa to nedá vyčítať, kto je účastníkmi, respektíve stranami sporu, respektíve kto sú strany tejto zmenky. Napriek tomu, samozrejme, toto riešenie nevylučuje používanie zmeniek a šekov, iba sa budú musieť uplatniť v riadnom konaní, ktoré však s ohľadom na povahu zmeniek a šekov nebude časovo náročné.
K vystúpeniu pána poslanca Lipšica, ktoré bolo veľmi obsiahle, sa budem venovať len niektorým veciam. Prvú vec, ktorú namietal pán poslanec Lipšic, že do procesu rekodifikácie bolo slabé zapojenie opozície. No treba povedať, že rekodifikácia sa pripravovala niekoľko rokov nie na politickom základe, ale na odbornom, teda je to projekt odborný a boli prizývané najmä odborné subjekty a snaha o zapojenie opozície bola načasovaná medzi prvým a druhým čítaním, kde sa dali pripomienkovať ešte tieto veci, kde sme boli v Omšení, bolo naplánované to ďalšie stretnutie, o tom už bola reč, prečo z objektívnych dôvodov sa nemohlo uskutočniť.
Pokiaľ ide o sudcovskú tvorbu práva, a to odpoviem aj na otázku pána poslanca Hrušovského, treba povedať, že nejde o sudcovskú tvorbu práva. Ide o interpretačné pravidlo, ktoré nemôže byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je len určitým osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v tých prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Čiže len v tých prípadoch, ak neexistuje právna norma. Pôvodnú formuláciu obsahuje aj viacero európskych kódexov, napríklad čl. 1 švajčiarskeho občianskeho zákonníka a niektoré ďalšie. K čl. 3 ods. 2 výklad proti účelu a zmyslu, takisto namietal pán poslanec, by som chcel, a tu si dovolím stručne zacitovať z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z marca roku 2013, ktorý hovorí: "Nelze proto tolerovat formalistický postup nimž se za použití sofistikované argumentace odůvodňuje zřejmá nespravedlnost. Obecný soud neni absolutne vázán doslovným zněním zákona, nýbrž se od nej smí a musí odchýlit, pokud to vyžaduje účel zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principu jenž mají svůj základ v Ústavě konformním právním řádu jako významovém celku. Povinnost soudu nalézat právo neznamená pouze vyhledávat příme a výslovné pokyny v zákonném textu, ale též povinnost zjišťovat a formulovat, co je konkrétním právem i tam, kde jde o interpretaci abstraktních norem a ústavních zásad."
Čiže pokiaľ ide o otázku veľkého senátu, veľký senát je navrhnutý tak, aby prispel ku konštantnosti judikatúry, ku konštantnosti judikatúry, ktorá by mala predstavovať základný postulát práva na spravodlivý proces vo forme predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Predvídateľnosť súdnych rozhodnutí je, a to som už, myslím, hovoril vo faktickej poznámke, jedným zo základných inštitútov na zabezpečenie spravodlivého súdneho konania. Veľký senát by mal mať širšiu legitimitu, keďže sa skladá okrem pôvodných zákonných sudcov v danej veci aj z ďalších sudcov Najvyššieho súdu, z čoho vyplýva, že jeho rozhodnutia budú rešpektované ďalšími sudcami Najvyššieho súdu, ktorí budú o obdobnej veci rozhodovať. Rozhodnutia veľkého senátu budú vždy chronologicky v čase novšie ako aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu, respektíve predošlé, z čoho vyplýva ich legitimita a logicky by mali byť nasledované sudcami v obdobných veciach, teda v analogicky v zmysle zásady lex posterior derogat legi priori.
Pokiaľ ide o nesúlad § 322 a 324 neodkladné opatrenia, tak treba povedať, že súd nedoručuje v každom prípade z dôvodu ochrany pred zbytočnou záťažou, respektíve neodôvodnenými návrhmi. Ak je podané odvolanie proti nenariadeniu neodkladného opatrenia, toto uznesenie takisto nedoručuje, pretože odvolaním môže byť odmietnuté z procesných dôvodov. Ak odvolanie je prijaté na ďalšie konanie, súd doručí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie druhej strane na vyjadrenie. Čiže protistrana sa o neodkladnom opatrení dozvie vždy súčasne s výzvou na vyjadrenie a teda nie je potrebné, aby sa o neodkladnom opatrení dozvedela skôr.
Pokiaľ ide o vašu námietku k hromadným žalobám v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, treba povedať, že ste zamenili konanie o abstraktnej kontrole s hromadnou žalobou, respektíve kolektívnou žalobou, kde v konaní o abstraktnej žalobe je vždy len jeden žalobca, a tým je organizácia na ochranu spotrebiteľa, hoci rozsudok je potom záväzný er gaunes.
Pokiaľ ide o inštitút predbežného právneho posúdenia, tvrdíte, že nebezpečné v praxi je to pre stranu, pre ktorú je predbežné posúdenie negatívne. Treba povedať, že predbežné posúdenie v určitej miere funguje už aj dnes, pričom cieľom je zabrániť vedeniu dlhých a zbytočných sporov a napomáha predvídateľnosti a nie je záväzné pre sudcu, ktorý môže v konečnom rozhodnutí na základe argumentácie dôkazov strán rozhodnúť aj inak.
A pokiaľ ide o pojednávanie v drobných sporoch, čo sa vidí pánovi poslancovi protiústavné, tak treba povedať, že pojednávanie sa nenariadi len v tom prípade, ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, to znamená, že ak nie je spor medzi stranami v otázke skutkovej, ale v otázke právnej. Teda cieľom je zrýchlenie konania a je to v súlade aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
Takže toľko, vážení kolegovia a kolegyne, k zhodnoteniu rozpravy k týmto trom návrhom civilných kódexov rekodifikovaných. Ja dúfam, že aj vzhľadom na priebeh rozpravy a ocenenie z úst niektorých pánov poslancov, toto vyjadríte, páni kolegovia z opozície, aj teda z opozície, hlasovaním za tieto navrhované kódexy.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja vystúpim teraz len veľmi krátko, pretože v nadväznosti na úpravu a zmenu § 85 ods. 3 je potrebné, aby sme upravili aj § 420 ods. 2 písm. c) navrhovaného Civilného sporového poriadku, tlač 1333 a preto podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona Civilný sporový poriadok, tlač 1333, v znení: V § 420 ods. 2 písm. c) znie:
"c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa."
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som zareagovať len na niektoré veci, ktoré povedal pán poslanec Hrušovský a zároveň tým odpovedať aj na otázky niektorých iných poslancov. Napríklad otázka kauzálnej príslušnosti, na to upozorňoval alebo poukazoval tiež pán poslanec Gál vo včerajšom svojom príhovore. Treba povedať, že ide, že toto riešenie je riešenie, ktoré je výsledkom konsenzu a je na žiadosť odborových zväzov.
Na druhej strane to, čo hovoríte o tom, že sa bude musieť dochádzať alebo, že je to náročnejšie pre toho spotrebiteľa, alebo pre tie fyzické osoby, tak je to zase vykompenzované určitou špecializáciou a odbornosťou tých súdov, ktoré sa budú špecializovať na tieto druhy sporov a tým by mali zabezpečiť aj rýchlejšie konanie. Rýchlejšie konanie, čo na druhej strane je zase vo vzťahu k týmto skupinám pozitívne. Čiže si myslím, že je tam nejaká vyváženosť práve tej dostupnosti.
No a pokiaľ sa týka toho, čo ste hovorili o odklone od predchádzajúcej judikatúry, treba povedať, že tak, ako to konštatuje Európsky súd pre ľudské práva, najdôležitejšou z hľadiska práva by mala byť predvídateľnosť súdnych a právnych rozhodnutí a zabráneniu prekvapivých rozhodnutí a práve toto sú hodnoty, ktoré by mali zabezpečiť, aby sa obdobné alebo totožné prípady rozhodovali obdobne a totožne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som zareagoval len na jednu vec, ktorú hovorila pani poslankyňa Žitňanská, a to je, že ohľadom dĺžky, dĺžky konania, že napriek týmto zmenám stagnuje dĺžka súdnych konaní, čo je na jednej strane pravda, len to nie je údaj, ktorý sa dá striktne vytrhnúť a odčleniť od množstva vybavených sporov alebo spisov. Treba jednoznačne povedať, že za posledné roky obrovsky narástol počet vecí v exekučných konaniach, kde ide o nárast okolo milióna reštančných vecí v exekučných konaniach, ktoré súdy musia riešiť a tých vybavených sporov v tejto veci je oveľa viac. Čiže ak by sa urobil pomer dĺžky konania k týmto vybaveným veciam, tak, samozrejme, ten pomer by bol ďaleko priaznivejší a pozitívnejší v prospech dĺžky konania. Len to sa nedá vytrhnúť z kontextu a hodnotiť samotne len tento jeden fakt. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ja len veľmi krátko, pretože v tých dvoch minútach sa nedá zareagovať na všetko, čo pán poslanec Lipšic povedal, ale budem reagovať neskôr.
Teraz by som chcel len k tej prvej, k tomu, s čím začal, že sa pozmeňováky podpisujú v deň konania druhého čítania schôdze pri tak dôležitých zákonoch, ako je Občiansky súdny poriadok alebo teda civilné kódexy. Pán poslanec ak si pozrie, s výnimkou, s výnimkou toho jedného - aj tam sa menia asi len tri slová - v ostatných prípadoch ako sú predkladané pozmeňujúce návrhy z našej strany, tak sú to vždycky len čisto legislatívno-technické úpravy, kde čistíme ten text na základe ešte opätovného niekoľkonásobného prezerania toho textu stále ďalej a ďalej, takže nejde tam o nejaké zmeny, ktoré by vecne menili tieto civilné kódexy na poslednú chvíľu v deň rokovania druhého pléna. Tak len aby bolo, to aby som to uviedol na správne mieru.
Ďakujem.