Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, no absolútne nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali, že neboli, nebola dostatočná komunikácia so všetkými zainteresovanými subjektmi. Ja si dovolím len zacitovať z jedného článku, ktorý bol zverejnený na stránke VIA IURIS, a viete, že VIA IURIS je spoločnosť alebo agentúra, ktorá sa dosť kriticky vyjadruje na margo tejto vlády, ktorá konštatuje, a teraz si dovolím odcitovať pár viet: "Je potrebné vyzdvihnúť aj spôsob, akým bola táto veľká rekodifikácia civilného procesného práva pripravovaná. V dostatočnom predstihu bol zverejnený legislatívny zámer, ktorý bol predložený na pripomienkovanie, a kde boli jasne pomenované základné princípy pripravovanej rekodifikácie. Zástupcovia ministerstva spravodlivosti a rekodifikačnej komisie aktívne komunikovali počas prípravy nových kódexov so všetkými dotknutými subjektmi, na podanie pripomienok bol dostatočný časový priestor a diskusia o pripomienkach bola vecná a korektná. Takto nastavený legislatívny proces je sám osebe výbornou správou, navyše ak sú jeho výsledkom podľa nášho názoru kvalitné kódexy, ktoré môžu významne prispieť k ochrane práv vrátane práva na priaznivé životné prostredie."
To znamená, že agentúra, ktorá nás zásadne kritizuje, tuná práve uznáva tú širokú diskusiu, takže myslím si, že vaša kritika tu nie je na mieste.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No, pán poslanec Kadúc otvoril množstvo otázok, množstvo otázok, avšak sme v prvom čítaní a ja by som sa preto venoval len tým, ktoré sa týkajú k tej filozofii alebo takým tým filozoficko-politickým otázkam.
V prvom rade mu ďakujem, že pochválil túto novú koncepciu, pretože v úvode povedal, že tá nová právna úprava rekodifikovaná by mala slúžiť najmä občanom, nielen len súdom a sudcom, čo neskôr povedal, že to delenie do troch kódexov je ďaleko čitateľnejšie pre občana, čím vlastne je splnený ten cieľ, ktorý v úvode zadeklaroval, čiže za to mu ďakujem, za tú pochvalu.
Druhú poznámku, ktorú mám, je k rekodifikačnej komisii a ku komunikácii s opozíciou. Ja si nemyslím, že rekodifikačná komisia pracovala na akomkoľvek politickom základe, či vládnom, koaličnom, opozičnom alebo akomkoľvek inom. Keď si pozriete zloženie rekodifikačnej komisie, nenájdete tam ani jedného člena vládnej strany, ani zástupcu vládnej strany. Sú to všetko do jedného odborníci, či už z právnej aplikačnej praxe, alebo právnej teórie, a to z rôznych oblastí, tak súdov, advokátov, notárskych úradov a tak ďalej. Čiže ja by som tu nehovoril, že rekodifikačná komisia komunikovala s vládnou stranou, nekomunikovala s opozíciou, ten výsledok rekodifikácie je v zásade výsledkom odborného spracovania nepolitického, takže v tomto nevidím ja žiadnu opodstatnenosť tejto výtky.
A pokiaľ ide o... A pokiaľ ide o tú koherenciu s Občianskym zákonníkom, pán poslanec, veď súdy neaplikujú len hmotné občianske právo, Občiansky zákonník, aplikujú množstvo iných právnych noriem, čiže spájať účinnosť rekodifikovaného Občianskeho súdneho poriadku s Občianskym zákonníkom podľa mňa nie je absolútne namieste a nemá žiadnu, žiadnu koherenciu.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja by som chcel teda sa ospravedlniť a dodatočne uviesť, že tak ako uviedol pán poslanec Gál, že som tiež praktizujúci advokát, takže tiež by som mal uviesť, že som v konflikte záujmov, aj keď si osobne nemyslím, že tento zákon je ten, s ktorým sme ako advokáti v konflikte záujmov, pretože neupravuje postavenie advokátov ani priamo ich, ich činnosť, a to by sme teoreticky boli všetci občania v konflikte záujmov, lebo každý z nás sa môže dostať do civilného či už sporového, alebo mimosporového konania. Ale to len formálne.
Vecne by som chcel zareagovať na to, čo povedal pán poslanec Gál, že civilný proces alebo Občiansky súdny poriadok nie je jediným nástrojom na zabezpečenie problémov v justícii alebo v súdnych konaniach. A tu by som chcel zdôrazniť to, čo som povedal už v tom úvodnom slove, resp. v rozprave, že rekodifikácia občianskeho súdneho procesu je - alebo teda kódexov občianskeho súdneho procesu - je len jedným z nástrojov, ktoré, ktorými sa SMER pokúša v tomto volebnom období vyriešiť problémy v justícii. Boli to predtým stavovské kódexy, ktoré sa riešili a ktoré sa novelizovali. Teraz je to rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku a prebieha, ako iste dobre viete, aj rekodifikácia hmotného kódexu Občianskeho zákonníka, ktorá by mala dokončiť tento, tento proces a, samozrejme, aj komplex ďalších opatrení, ktoré sa zavádzajú práve za účelom vymožiteľnosti práva a posilnenia spravodlivosti a spravodlivého súdneho konania. Čiže nedá sa povedať alebo nie je pravdou to, že toto je jediný nástroj, ktorým chceme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som ako spravodajca k uvedeným návrhom zákonov Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok bližšie predstavil účel týchto navrhovaných právnych úprav.
Návrhy predkladaných zákonov, ktoré nahrádzajú súčasný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb., boli vypracované na základe legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného, ktorý vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 283 z 5. júna 2013 a takisto na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Rekodifikáciu civilného práva procesného možno zaradiť medzi najzásadnejšie projekty na zefektívnenie súdneho konania v histórii samostatnej Slovenskej republiky, ktorého cieľom je okrem iného nastaviť nové pravidlá civilného konania na súdoch, pravidlá, ktoré priebeh konania zhospodárnia a zároveň vytvoria nový rámec na efektívnu ochranu celého spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.
Pristúpiť k rekodifikácii a nielen k novelizácii v prípade civilného práva procesného bolo nevyhnutné najmä z dôvodu, že nie celkom vyhovujúci Občiansky súdny poriadok z roku 1963 bol do dnešného dňa novelizovaný viac ako 80-krát, čím jednoznačne muselo dôjsť k narušeniu obsahovej, ale, samozrejme, i logicky nadväznosti jednotlivých častí. Ďalším dôvodom, prečo predkladateľ pristúpil k rekodifikácii, je skutočnosť, že čiastkové novely zákonov všeobecne nedokážu pokryť všetky ustanovenia súvisiace s novelizovaným procesným inštitútom, resp. ich pokrývajú nedostatočne.
Predkladateľ volil cestu troch kódexov, pričom vychádzal z dôsledného oddelenia právnej úpravy sporového konania, nesporového konania a osobitne upraveného konania pre veci správneho súdnictva, a nadviazal tak na historické tradície nášho civilného procesu.
Zložitosť a predovšetkým rôznorodosť hmotnoprávnych vzťahov, ktoré sú predmetom civilného súdneho konania, znemožňujú, aby pre každé súdne konanie platili rovnaké pravidlá. Niektoré konania si vyžadujú osobitný procesný režim alebo postup. Vyčlenenie správneho súdnictva do samostatného kódexu bolo nevyhnutné, najmä vzhľadom na odlišný charakter vecí vyplývajúcich z občianskoprávnych, resp. pracovnoprávnych, rodinných, obchodných alebo hospodárskych vzťahov na strane jednej a veci správneho práva na strane druhej, ktorých riešenie sa spravuje aj odlišnými základnými princípmi. Potreba vypracovať osobitný procesný predpis pre účely správneho súdnictva vychádza z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov v správnom súdnictve, takisto zo zaťaženosti jednotlivých stupňov súdov a skladby správnych vecí v systéme súdnictva Slovenskej republiky, ako aj z pripravovaných zmien civilného práva, po ktorom volajú odborníci a ktorý má aj oporu v právnych úpravách iných štátov.
Otázka vyčlenenia nesporového konania do samostatného kódexu bola zložitejšia. Základné delenie nachádzacieho, resp. základného súdneho konania na konanie označované ako sporové a konanie osobitné nesporové, však z historického hľadiska nemožno, ako už pán minister v úvodnej reči povedal, spochybňovať. Našou tradíciou je oddelená úprava sporov a nesporov, medzi ktorými existujú podstatné pojmové rozdiely, navyše predkladateľ má za to, že práve zotrvaním na jednej úprave civilného procesu by podporilo už teraz existujúce stieranie rozdielov medzi vedením konania sporového a nesporového, najmä pokiaľ ide o otázku dokazovania.
Nesporové konania majú spoločné to, že je snaha prejednať ich pri zachovaní zvýšenej právnej ochrany zo strany zákonodarcu, tzv. verejný záujem na ich ochrane, čo sa prejavuje vo väčšej vnútornej jednotnosti procesného priebehu pri ich prejednaní. Naopak, mimosporové konania, pardon, mimosporové konania navyše ponechávajú širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o vysoko odborný projekt, na ktorom pracovala Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok kreovaná ministrom spravodlivosti, ktorá je tvorená alebo bola tvorená odborníkmi s dlhoročnými skúsenosťami s tvorbou a aplikáciou v oblasti civilného procesu. Členovia rekodifikačnej komisie boli zámerne vyberaní tak, aby tam boli zastúpení aj odborníci z radov sudcov aj advokátov, exekútorov, notárov, resp. právnych teoretikov alebo odborníkov na európske právo. Zastúpenie v nej takisto mali právni teoretici, praktizujúci odborníci, ako aj odborníci z Českej republiky, ktorí už s rekodifikáciou majú svoje skúsenosti.
Cieľom predkladaných procesnoprávnych kódexov je vytvoriť také procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia sa čo najviac priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právo chrániť záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a vytvoriť tak priestor pre kvalitnejšie súdne rozhodnutia. S týmto cieľom nevyhnutne súvisí aj ďalší cieľ, a to zlepšenie vymožiteľnosti práva judikovaného v civilnom súdnom konaní.
Základným atribútom týchto kódexov je ich užšia špecializácia na rôzne druhy konaní s prehľadnou právnou úpravou, ktorá má ambíciu posilniť inštitút právnej istoty a spravodlivého súdneho konania. Paragrafové znenia navrhovaných zákonov uvádzajú základné princípy, ktoré sa stávajú výkladovými pravidlami toho-ktorého kódexu a v istom smere predstavujú určitý návod pre zákonodarcu, v akom svetle by sa normy nových kódexov mali vykladať.
Dovoľujem si vyzdvihnúť už spomenutý princíp právnej istoty, ktorý možno označiť ako princíp legitímnych očakávaní, kedy môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Najdôležitejším princípom mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu. Pre dôsledné naplnenie cieľa vyjadreného týmto princípom je potrebné uplatňovať aj iné metódy súdneho konania, ako je tomu v sporovom konaní. Súd napríklad môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, resp. materiálnej pravdy.
Nosnou časťou celej rekodifikácie je práve Civilný sporový poriadok, ktorý za účelom zefektívnenia súdnictva a odstránenia zbytočných prieťahov v konaniach zavádza tzv. inštitút predbežného prejednania sporu, ktorý tu už spomínal pán minister, ktorý kladie osobitné nároky na procesnú diligenciu sporových strán, ako aj pripravenosť samotného sudcu a slúži tak na vyjasnenie predmetu sporu a vydiskutovania si procesných možností vrátane možností ukončiť spor zmierlivým spôsobom. Sme presvedčení o tom, že pri správnej a uvážlivej aplikácii má tento inštitút potenciál výrazne zrýchliť konanie a zabrániť tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam. Za účelom zabezpečenia dôslednej koncentrácie procesu, ktorá je takisto spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu, sa kladú vyššie požiadavky na procesnú aktivitu sporových strán a s tým úzko spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch, kde je procesná strana pasívna.
Snahou predkladateľa bolo takisto reagovať na jednu z najväčších negatív doterajšej právnej úpravy civilného procesu, ktoré sme tu už niekoľkokrát v parlamente riešili, a to prieťahy v konaní, v dôsledku čoho navrhuje výrazné zmeny v súvislosti s doručovaním. Navrhovaná koncepcia doručovania má potenciál výrazne zefektívniť a zrýchliť súdne konanie, a to zavedením nových moderných prvkov elektronickej komunikácie s procesnými stranami, tak rozšírením okruhu doručujúcich subjektov, ale predovšetkým zavedením princípu prísnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch. Tak ako v prípade právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov sa zavádza fikcia doručenia aj v prípade fyzických osôb nepodnikateľov, teda bežných občanov, ktorí budú zodpovední za to, že im nemožno doručiť písomnosti na adrese ich registrovaného pobytu a nebudú sa tak môcť vyhýbať súdnemu konaniu, ako im to umožňuje doterajšia právna úprava.
Navrhovaná právna úprava reflektuje jeden zo základných princípov nového sporového konania, podľa ktorého nemožno aplikovať kontradiktórny koncentrovaný spor na všetky subjekty rovnako, čo je odôvodnené objektívnou hmotnoprávnou i procesnoprávnou nerovnosťou určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov odlišných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania. Predkladateľ za subjekt hodný takejto procesnej ochrany ustanovil spotrebiteľa v spotrebiteľských procesných vzťahoch, ďalej zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch a subjekt domáhajúci sa ochrany z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.
Za účelom preventívneho pôsobenia na subjekty konania zavádza nová právna úprava nové typy pokút, ktoré majú ambíciu zabrániť prieťahom v konaní. Ako príklad možno uviesť pokutu za podanie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietky zaujatosti sudcu alebo pokutu advokátovi za podanie neprípustného alebo nedôvodného dovolania.
Prijatie navrhovaných procesných kódexov považujeme za základné a nevyhnutné kroky pre zlepšenie vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike a k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu dosiahnutiu rozhodnutia súdov. Je to súčasť celého komplexu opatrení, ktoré sme počas tohto volebného obdobia sa snažili v legislatívnom procese zaviesť. Predkladaná právna úprava si za svoj cieľ dáva najmä zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie civilného súdneho procesu, čím by sa mala zabezpečiť účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, ako aj právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov a ochrana zákonnosti a verejného záujmu.
Na záver by som chcel oceniť a podporiť nastavenie dostatočnej, dostatočne dlhej legisvakančnej lehoty, ktorú predpokladá aj zákon č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky s tým účelom, aby bol dostatočný čas na to, aby sa tak odborná verejnosť, ako aj laická verejnosť mohla oboznámiť s týmito novými kódexmi a pripraviť sa na ich aplikáciu v praxi.
Ďakujem za pozornosť, skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom ku všetkým trom návrhom.
Všetky tri návrhy zákonov spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby:
- tlač 1333 - Civilný sporový poriadok - prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 23. apríla 2015 a gestorský výbor do 30. apríla 2015;
- tlač 1334 - Civilný mimosporový poriadok - prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 23. apríla 2015 a gestorský výbor do 30. apríla 2015;
- tlač 1335 - Správny súdny poriadok - prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny; ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 23. apríla 2015 a gestorský výbor do 30. apríla 2015.
Zo znenia všetkých troch návrhov je zrejmý účel navrhovanej úpravy. K tomu účelu podrobnejšie by som povedal potom v rozprave.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že prerokuje v druhom čítaní návrhy pod tlačou 1333, 1334, ako aj 1335. Odporúčam zároveň návrhy prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedených rozhodnutí predsedu Národnej rady.
Pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako spravodajca ako prvý.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán podpredseda, áno, presne to je to, čo ste povedali. A to je na tom práve to, o čom som hovoril. Vy ste chceli ako jednu z alternatív využiť rokovacie konanie bez zverejnenia. A práve v záujme transparentnosti verejných súťaží sme my v novele zákona, resp. v novom zákone o verejnom obstarávaní rokovacie konanie bez zverejnenia zrušili. Práve preto, že to bol netrasparentný prostriedok verejného obstarávania.
Ja som len poukazoval na to, že vy ste ho chceli využiť. Ja sa pýtam, keď dnes hovoríte, že sa má tá súťaž zrušiť a vypísať nová, prečo ste ju nezrušili vy vtedy, keď ste boli minister dopravy?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V tejto rozprave už boli povedané rôzne obvinenia, ktoré boli všetky ale bez podložených dôkazov, naopak, my sme podali na všetky tieto obvinenia konkrétne argumenty, ktorými sme povedali, že všetky tieto obvinenia sú absolútne nezaložené na pravde a absolútne zavádzajúce. Ale nebudem sa už vracať k tomu, ako sme vyvrátili to, že kto sa všetko mohol prihlásiť do súťaže, že mohli sa prihlásiť firmy, ktoré mohli dať nižšiu cenu, že mohli podať námietky a tak ďalej, nič také sa nestalo, a teda považujem to za absolútne neodôvodnené a nedôvodné.
Chcel by som sa však vrátiť ešte k tomu, pretože celý deň tu dnes rozprávame o schránkových firmách, a chcel by som sa predsa len vrátiť ešte k tým schránkových firmám. Ja súhlasím s tým, že pre štát nie je dobré, ak nevie, kto je partnerom na druhej strane rokovacieho stola. A plne súhlasím aj s tým, aby sme hľadali riešenie, ako tento stav zmeniť. Ak si pozriete aj moje hlasovanie o novele zákona o verejnom obstarávaní, kde naša vláda pripravila pravidlá, podľa ktorých takzvané schránkové firmy nemôžu obchodovať so štátom, tak zistíte, ako som aj ja v tomto hlasoval.
Plne súhlasím teda s tým, aby sme hľadali riešenie, ako tento stav zmeniť. Ale v súvislosti s dnešným odvolávaním pána Počiatka ma zaráža iná vec. Prečo je dnes spoločnosť Cromwell, ktorá bude prevádzkovať mýtne platby prostredníctvom palivových kariet, označovaná za schránku? Pretože má sídlo na Cypre? Podľa určitých metodík je aj Švajčiarsko krajina, v ktorej registrované firmy sú považované za schránky. To dnes nebudeme obchodovať ani so švajčiarskymi firmami? A čo potom Rakúsko alebo niektoré štáty Spojených štátov amerických?
Mám pocit, že to už zašlo naozaj priďaleko. Namiesto uvážlivého posúdenia každého prípadu sa tu vytvára masová hystéria, ktorá nepripomína európsky civilizačný priestor, ale skôr postupy sudcu Lynča. V tomto konkrétnom prípade v súvislosti s firmou Cromwell sa verejne a promptne prihlásil majiteľ firmy, ktorá je partnerom štátu v tejto transakcii. A nejde o obyčajnú firmu, ide o najväčšieho alternatívneho doručovateľa pošty na Slovensku. Je veľmi pravdepodobné, že ste jeho služby už aj vy využili, keď ste nakupovali vianočné darčeky. Čo s nimi teraz urobíte? Spálite ich, lebo vám ich doručila schránková firma?
A keď vám tak veľmi vadí táto firma, ako je možné, že v Centrálnom registri zmlúv svieti kontrakt s touto spoločnosťou uzavretý počas vlády pani Radičovej na vyše 1,5 mil. eur na zabezpečenie priebehu sčítania ľudu? Vtedy to nebol problém, že ide o schránkovú firmu? Zaráža ma tá miera pokrytectva, ktorú cítim v tomto prípade. Démonizuje sa úplne každý, obvinenia lietajú bez akýchkoľvek dôkazov, pripomína mi to na hony čarodejnice z obdobia stredoveku, teda hon na čarodejnice zo stredoveku.
Najväčšie pokrytectvo cítim v tom, že dnes každý opozičný politik je ten najspravodlivejší bojovník proti schránkovým firmám, ale keď pred pár rokmi vládla pravica, tak jednoducho "skutek utek", ako sa hovorí, nič sa neriešilo. Prečo takí experti ako pán poslanec Zajac, ktorý tu je dnes predkladateľom, alebo pán podpredseda Figeľ, ktorý bol vtedy ministrom dopravy počas takmer dvoch rokov vládnutia predchádzajúcej vlády, neurobili v boji proti schránkovým firmám žiadne zmysluplné opatrenie? Vyhovovalo vám, že schránkové firmy tu podnikajú? Mali ste tam nejaký vlastný záujem? Alebo ste len politici, ktorí tento problém zneužívajú, ale riešiť ho nevedia? Iné vysvetlenie totiž neexistuje. Buď problém ste nevedeli, alebo nechceli riešiť, ale isté je, že ste ho neriešili. A dnes pokrytecky kritizujete vládu, ktorá tento problém zdedila a chce ho riešiť. Čo dokazuje aj svojimi legislatívnymi krokmi. Tomuto hovorím farizejstvo.
S iróniou by som pridal ešte jedno možné vysvetlenie. Predstavitelia KDH jednoducho nemali čas na riešenie schránkových firiem, pretože mali počas svojej vlády plné ruky práce s tým, ako vyhodiť z práce tisíce zamestnancov Slovenskej pošty a popritom priznať pani Hrdej napríklad zlatý padák v sume 178-tisíc eur.
Nebudem sa dlhšie venovať tejto téme, ale zdôrazňujem, že táto vláda nemá žiaden problém hľadať legislatívne nástroje, ako obmedziť fungovanie schránkových firiem, a toto aj realizuje. Ale okrem zúfalej snahy opozície nájsť si dnes tému nemá toto odvolávanie nič spoločné s reálnou snahou bojovať proti schránkovým firmám, je to zo strany opozície čistý politický marketing.
Úplne na záver by som chcel opätovne zacitovať z listu pána Figeľa ako ministra dopravy 4. marca 2011, číslo listu 10421 z roku 2011, ktorým navrhuje predsedovi vlády, pardon, ministrovi zahraničných vecí, ministrovi zahraničných vecí harmonogram plánovaných opatrení. Harmonogram plánovaných opatrení, kde hovorí, ako alternatívu dva, to je pravda, ale je to jedno z opatrení, že "Národná diaľničná spoločnosť, a. s., prevezme od spoločnosti SkyToll, a. s., službu plnenia palivovými kartami, t. j. Národná diaľničná spoločnosť, a. s., vstúpi do priameho zmluvného vzťahu so spoločnosťou Fleetpay, a. s., alebo inými príslušnými osobami, ak to bude potrebné, tak, aby mohla byť služba prevádzkovaná bez spoločnosti SkyToll, a. s., bez časového obmedzenia", a čo je ešte zarážajúce, "(Nové verejné obstarávanie sa nebude realizovať.)".
Nie je náhodou spoločnosť Fleetpay práve tá spoločnosť, o ktorej sa dnes celý deň bavíme?
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán predseda výboru, hovorili ste o tom, že nie je pravdou, že banky vedeli splniť tieto podmienky, pretože tie podmienky boli šité na používanie palivových kariet a nie kreditných kariet. No ja si dovolím zacitovať len krátky úryvok z dnešnej tlačovej správy Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, ktorá uvádza, že "UniCredite Bank potvrdila, že banka pôvodne uvažovala o účasti v tomto tendri a bola schopná splniť kvalifikačné kritériá, ale po dôkladnej analýze a vyhodnotení vzhľadom na rozsah celého projektu sa rozhodli nezúčastniť sa." Takže nie je pravdou, že by nevedeli splniť tie podmienky, ale z nejakého dôvodu sa zúčastniť tejto súťaže nechceli.
A pokiaľ hovoríte o hospodárnom nakladaní s verejnými financiami, no, žiaľ, musím povedať, boli ste štátnym tajomníkom ministerstva dopravy, keď na čele ministerstva bol váš predseda Ján Figeľ, a za vášho pôsobenia boli obrovské kauzy, napríklad jedna na letisku. Na letisku, kde letisko zobralo zábezpeku vo výške 6,5 mil. eur, ktorú minulo. Dodnes tie peniaze nie sú na účte. Ako hovoril pán predseda Figeľ, treba podať trestné stíhanie, ak o niečom viete. No, ja v tomto prípade viem, že v tejto veci bolo už nielen vznesené, teda nielen trestné oznámenie podané, ale začané stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku, pretože tie peniaze síce mali byť vyplatené až v budúcom roku, resp. v roku 2017 naspäť staviteľovi terminálu nového, ale mali byť alokované na zvláštnom účte. A tie peniaze na tom účte nie sú, sú minuté. Ako je to možné? Kto podľa vás za toto má niesť politickú zodpovednosť? Keď teraz za to, že všetko je v súlade so zákonom, vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Mikuš sa pýtal, že ako sa štát, by sa chcel, alebo ako sa chcel vysporiadať s tým, ak by to vyhrala iná firma. Podľa mojich informácií firma SkyToll písomne ešte v apríli deklarovala, že odstúpi od toho dodatku č. 1, ak to vyhrá nejaká iná firma. Takže s týmto štát bol vysporiadaný.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Lipšic, vy sám najlepšie viete, že zriadenie a vlastnenie tzv. schránkovej firmy je podľa tak európskeho práva, ako aj slovenského práva v Európskej únii legálne. Obchodovali ste so schránkovými firmami aj počas vlády, v ktorej ste boli vy ministrom. Prečo ste, keď dnes napádate schránkové firmy, ktoré obchodujú so štátom, prečo ste ich nezakázali už vtedy?
Naša vláda prišla v tomto volebnom období a prijala novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zakazuje obchodovať schránkovým firmám so štátom. Prečo ste to neurobili vy? Mali ste na to dosť času.
Ale niečo oveľa podstatnejšie chcem povedať, a to je to, že robíte senzáciu zo sídla, resp. adries, na ktorých sídlia tzv. schránkové firmy. Zavádzate verejnosť a vy sám dobre viete, ako sa takéto firmy zakladajú, že sa zakladajú prostredníctvom právnych kancelárií, ktoré to na diaľku elektronicky zakladajú v tzv. company houses, ktoré sídlia na niekoľkých adresách, a sú tam zaregistrované všetky firmy z celého sveta, z celej Európskej únie, ktoré sa zriaďujú na týchto adresách. To nie je náhoda, že sú tam dve firmy, ktoré vy si tu vyberiete. Sídlia tam ďalšie stovky firiem, pretože len niektoré tieto adresy, resp. je ich zopár, na ktorých sa takéto schránkové firmy dajú registrovať. A vy sám to dobre viete a zavádzate tu verejnosť, že aká je to senzácia, že sa zrazu stretli dve konkrétne firmy na danej adrese.
Ďakujem. Alebo tri.