Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Lipšic, ja si, naopak, nemyslím, že je to jednoznačné, že to rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré ste tu citovali, sa vzťahuje na tento prípad a že tuná je jednoznačné, ako by v takomto prípade Ústavný súd rozhodol, ak respektíve snažíte sa navodiť dojem, že to rozhodnutie Ústavného súdu sa vzťahuje na akúkoľvek exekučnú imunitu, avšak to rozhodnutie Ústavného súdu sa vzťahovalo na § 18a zákona o správe majetku štátu, ktorý deklaruje tú exekučnú imunitu na akýkoľvek majetok štátu, zatiaľ čo nehovorí o konkrétnom, respektíve nespochybňuje vôbec to, že exekučná imunita ako taká má svoje opodstatnenie v prospech štátu, keďže ten plní mnohé verejnoprávne funkcie, ktoré nie sú paralyzované a tak ďalej. To som citoval teraz to ustanovenie rozhodnutia Ústavného súdu.
A keď si pozrieme samostatný zákon o správe majetku štátu, napríklad § 13f hovorí o tom, že prioritný majetok je nehnuteľný majetok štátu, ktorý nemožno exekvovať a tak ďalej. Hovoria to ďalšie zákony, napríklad zákon o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, kde obdobne ako tento zákon, tak aj ten hovorí, že exekúcii podľa tohto predpisu nepodliehajú nehnuteľný majetok, finančné nástroje vo vlastníctve Eximbanky, majetkové účasti, prostriedky určené na financovanie rôznych úverov a tak ďalej, aj ďalšie x zákony, kde exekučná imunita je daná konkrétnym rozsahom tak ako aj v tomto prípade, nie, samozrejme, celý majetok ako taký. A tieto nespochybnil nikto, ani Ústavný súd. Dokonca Ústavný súd sám v tom rozhodnutí hovorí, že je to opodstatnené v niektorých prípadoch. Čiže ja si nemyslím, že to je úplne jasné, ako Ústavný súd by v takomto prípade rozhodol. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec Hlina, je to obyčajné zavádzanie, čo hovoríte, že my ideme zaviesť nejakú poslaneckú imunitu. To vôbec nie je pravda. Podľa tohto ustanovenia jediné čo je, sa nastavuje komunikačný kanál smerom z prokuratúry k Národnej rade. Ešte raz prečítam to ustanovenie, aby sme vedeli, o čom hovoríme. "Generálny prokurátor oznamuje predsedovi Národnej rady a predsedovi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady, že poslanec Národnej rady bol pristihnutý a bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a žiada o vydanie súhlasu na jeho zadržanie." Čiže on už bol zadržaný a tým pádom generálny prokurátor musí to oznámenie Národnej rade, ktorá rozhoduje, o zadržaní dať. Takže žiadne zavádzanie poslaneckej imunity tu nie je.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, reaguje na prijatie zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda na zákon o e-Governmente.
Navrhuje sa, aby Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) mohol postupovať podľa zákona o e-Governmente, vrátane možnosti elektronického doručovania rozhodnutí, predvolaní na pojednávania, ako aj iných písomností doručovaných do vlastných rúk v prípade, ak o to účastník konania Ústavný súd požiada, a tiež, aby sa ustanovenia zákona o e-Governmente použili aj na tie konania, na ktoré sa tento zákon priamo nevzťahuje.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je umožniť plné využitie záväznej elektronickej komunikácie v konaní pred Ústavným súdom, aby tak mohlo dôjsť k úspešnému naplneniu cieľov projektu Elektronizácia služieb Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý realizuje Ústavný súd v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, čo umožní zaradenie Ústavného súdu v rámci Slovenskej republiky medzi moderné štátne inštitúcie e-Governmentu, ako aj sprístupnenie sledovania priebehu a stavu činností súvisiacich s podaniami adresovaným Ústavnému súdu zo strany navrhovateľov a sťažovateľov a umožnenie právne záväznej elektronickej komunikácie s Ústavným súdom.
Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a sociálne vplyvy. Očakáva sa priaznivý vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem za slovo. Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor vládny návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 55 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v IV. časti tejto správy. Gestorský výbor odporúčal o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 55 hlasovať spoločne s návrhom schváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1692a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 752 z 10. novembra 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod by som rád upriamil vašu pozornosť, alebo teda povedal jednu vec, ktorá sa udiala tento týždeň v súvislosti s týmto zákonom, a to, že pán predseda parlamentu spolu s Úradom pre verejné obstarávanie, s pani predsedníčkou a s pánom podpredsedom, zorganizovali stretnutie k tomuto zákonu, na ktoré boli pozvaní všetci poslanci Národnej rade. Žiaľ, musím konštatovať, že z opozičných poslancov sa tohto stretnutia nezúčastnil ani jeden jediný poslanec, čo ma veľmi mrzí. Pretože už v prvom čítaní viacero poslancov kritizovalo tento návrh a toto stretnutie mohlo byť naozaj priestorom na odbornú diskusiu, z ktorej mohli vzniknúť aj nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré potom mohli v pléne odznieť.
Takže ma to mrzí a v tejto súvislosti teda aj by som chcel ďalej poukázať na niektoré hlavné prínosy prijatia nového zákona o verejnom obstarávaní vzhľadom na to, že pán poslanec Zajac mal veľmi dlhý prejav v tom, že čo dnes ako funguje verejné obstarávanie, resp. ako nefunguje, ale z hľadiska tohto návrhu, o ktorom tu teraz rokujeme, sa venoval len jednej jedinej veci, a to je otázka subdodávateľov.
Takže ja by som chcel vašu pozornosť upriamiť na ďalšie hlavné prínosy prijatia nového zákona o verejnom obstarávaní, ktoré zásadným spôsobom menia a zefektívňujú, optimalizujú a precizujú túto právnu úpravu vo vzťahu k nakladaniu s verejnými financiami v oblasti verejného obstarávania.
Samozrejme, prvou primárnou potrebou prijatia tohto návrhu bola transpozícia novej smernice v oblasti verejného obstarávania do vnútroštátneho právneho poriadku s cieľom teda zabezpečiť najmä tie ciele, ktoré sledujú tieto smernice, aj s cieľom riadneho čerpania eurofondov, ktoré predstavujú základný, by som povedal, pilier ekonomického rozvoja Slovenskej republiky.
Okrem toho ďalším dôvodom je, samozrejme, aj nevyhnutnosť optimalizovania a precizovania legislatívny, resp. tohto platného stavu, ktorý tu je, alebo platnej právnej úpravy, ktorá, ako tu už bolo dnes povedané, bola 26-krát doposiaľ novelizovaná, čo v určitých oblastiach spôsobovalo určité interpretačné problémy, resp. právnu neistotu.
Čiže tieto prínosy alebo tento cieľ bol alebo je zabezpečený týmto novým návrhom zákona a jeho základnými prínosmi sú v prvom rade zrýchlenie a zefektívnenie a určitá debyrokratizácia procesu verejného obstarávania, ktorá spočíva v tom, že sa zavádza plná elektronizácia postupov verejného obstarávania, resp. jednotlivých fáz zadávania zákaziek, čím by mali byť tieto výdavky transparentnejšie, mala by sa zabezpečiť optimalizácia, efektivita, integrita s podmienkami trhu, a toto používanie týchto elektronických nástrojov má celý rad výhod, ktorými sú najmä významné úspory pre všetky strany, zjednodušené a skrátené procesy, zníženie byrokracie, administratívneho zaťaženia, zvýšenie transparentnosti, podpora a zväčšenie inovácií a nové obchodné príležitosti zlepšením prístupu podnikov vrátane, a čo je najdôležitejšie, malých a stredných podnikov na trh verejného obstarávania.
Ďalej to zrýchlenie a zefektívnenie spočíva aj v prioritizácii alebo priorizácii zohľadňovania kvalitatívnych prvkov predmetu zákazky a nákladov životného cyklu predmetu zákazky, čo je zdôraznené najmä v rámci úpravy kritérií na vyhodnotenie ponúk. Toto je určitý zásadný prelom, nakoľko problémom aplikačnej praxe vo verejnom obstarávaní bolo doteraz alebo je doteraz využívanie jediného hodnotiaceho kritéria, a to je najnižšia cena. Čo v konečnom dôsledku v niektorých prípadoch spôsobuje ekonomicky nevýhodné nákupy, ktoré nezohľadňujú kvalitatívne prvky hodnotenia. Samozrejme, v určitých druhoch tovarov a služieb toto doterajšie najbežnejšie používané kritérium najnižšej ceny je stále vhodným parametrom, ale nie, nie vždy.
Ďalej sa zavádzajú nástroje umožňujúce skrátenie dĺžky trvania procesu verejného obstarávania postupom užšej súťaže, v ktorej je určenie lehoty na predkladanie ponúk dohodou medzi verejným obstarávateľom a záujemcami, zavádzajú sa minimálne lehoty na predkladanie ponúk a žiadostí o účasť kopírujúce minimálne časové penzum vyžadované smernicami, pričom teda vnútroštátna právna úprava nevyžaduje dlhšie lehoty, ako stanovujú samotné smernice, skracuje sa lehota na výkon kontroly, zjednodušuje sa overovanie dokladov zahraničných uchádzačov prostredníctvom elektronickej databázy dokladov vedenej Európskou komisiou.
Ďalej zavádza sa jednotná forma čestného vyhlásenia platného pre celú Európsku úniu vo forme určitého štandardizovaného formulára, ktoré je možné opätovne využívať vo viacerých verejných obstarávaniach.
Ďalej sa znižuje administratívna záťaž pre podnikateľov pri preukazovaní splnenia podmienok účasti prostredníctvom vyhlásenia o aktuálnosti a platnosti už predložených dokladov.
Ďalej, čo je tiež nóvum, je, umožňujú sa konzultácie medzi verejným obstarávateľom a hospodárskymi subjektami v prípravnej fáze verejného obstarávania, ktoré majú slúžiť na prípravu kvalitných podkladov k verejnému obstarávaniu so zohľadnením prvkov transparentnosti. Čiže vytvára sa určitý priestor pri definovaní najmä technických požiadaviek na predmet zákazky, na ktorých samotný obstarávateľ nemusí disponovať takými internými odbornými kapacitami, aby vedel tieto podmienky nadefinovať.
No a z hľadiska zrýchlenia a zefektívnenia tohto procesu sa zjednodušuje režim v prípade objektívnej potreby uzavretia dodatku na doplňujúce stavebné práce, tovary a služby bez potreby uplatnenia formálneho postupu verejného obstarávania, čím odpadla povinnosť uplatnenia priameho rokovacieho konania.
Ďalším prínosom je transparentnosť a boj proti korupcii, čo vychádza aj z novej smernice, kde sa zabraňuje účasti vo verejnom obstarávaní tzv. schránkových firmám.
Ďalej sa zjednocujú procesné postupy v rámci výkonu dohľadu. Zavádza sa jednotný výstup v jednotlivých konaniach vo forme rozhodnutia. Zavádza sa dvojinštančnosť konania a možnosť súdneho preskúmania, v dôsledku čoho sa zvyšuje právna ochrana účastníkov týchto konaní. Zavádza sa inštitút konfliktu záujmov, ktorý má slúžiť verejnému obstarávateľovi na spoľahlivú identifikáciu, odstránenie, zistenie čistoty a transparentnosti procesu verejného obstarávania.
Ďalej sa rozširujú možnosti vylúčenia uchádzača za ovplyvnenie procesu verejného obstarávania alebo v prípade identifikovania protichodných záujmov, resp. kolízneho konania alebo správania. A upresňuje sa definícia koncesie s dôrazom na prenos rizika na koncesionára, čím sa jasne stanovuje rozdiel medzi koncesiou a zákazkou.
Ďalej v oblasti podpory čerpania eurofondov sa zavádza možnosť kontroly ex ante alebo posúdenia nadlimitných zákaziek spolufinancovaných z fondov Európskej únie ex ante, teda vopred. Zavádza sa povinná kontrola úradu všetkých nadlimitných eurofondových zákaziek, čiže žiadna zmluva nemôže byť v prípade nadlimitnej eurofondovej zákazky podpísaná bez predchádzajúcej kontroly zo strany úradu. A zjednocujú sa procesné postupy v rámci výkonu dohľadu, o ktorých som už pred chvíľkou hovoril.
Z hľadiska podnikateľského prostredia alebo dopadu na podnikateľské prostredie odporúča sa delenie zákazky na jednotlivé časti. Teda uzavretie viacerých zmlúv, čím sa sleduje podpora práve malých a stredných podnikateľov a regionálnych dodávateľov, teda aby sa nevypisovali tie zákazky na dodanie povedzme kancelárskych potrieb en bloc, ale aby sa to rozdelilo na jednotlivé menšie zákazky, a tým sa zabezpečila účasť širšej verejnosti odbornej z hľadiska dodávateľov, najmä malých a stredných podnikateľov.
Vytvára sa legislatívny priestor na to, aby si verejní obstarávatelia v súťažných podkladoch upravili mechanizmus priamych platieb subdodávateľom. To už hovoril môj predrečník pán poslanec Zajac, aj keď to kritizoval z hľadiska toho, že nie je možné sa dopátrať až k tým posledným subdodávateľom. Len treba si uvedomiť, že pri zákazkách, najmä v stavebnom sektore, môže byť tých subdodávateľov aj niekoľko tisíc, a tým pádom to stráca akýkoľvek, akýkoľvek efekt a zmysel aj takéto zverejňovanie a nebude to mať žiaden, žiaden relevantný dopad.
Ďalej zvyšuje sa miera hospodárskej súťaže a prístup malých a stredných podnikateľov k verejnému obstarávaniu najmä tým, že sa znižuje výška zábezpeky a kaucie.
Ďalej zavádza sa možnosť predkladania ponúk vo forme elektronických katalógov. Zavádza sa nový postup zadávania zákazky - inovatívne partnerstvo, posilňuje sa používanie sociálnych a environmentálnych aspektov vo verejnom obstarávaní, ktoré možno uplatňovať viacerými prístupmi.
No a nakoniec sa do tohto nového návrhu zákona prenášajú poznatky z aplikačnej praxe, kde sa posilňuje možnosť verejného obstarávateľa preukázať porušenie profesijných povinností, napríklad porušenie stavovských predpisov a podobne, sprísňuje sa plnenie odvodových povinností zo strany uchádzačov, zavádza sa možnosť spoločnej zodpovednosti uchádzača o tretie osoby, prostredníctvom ktorej je možné preukázať splnenie podmienok účasti, čím sa zabráni obchodovaniu s referenciami, čo je podľa mňa veľmi dôležité. Upravuje sa nová koncepcia správneho trestania a ďalšie, ďalšie prínosy, ktoré tento zákon má.
A myslím si, že z hľadiska času, keďže rokujeme dnes do štvrtej, na takú prezentáciu alebo obraz, čo tento nový zákon prináša, to stačí. A myslím si, že to nie je len tá otázka, čo tu prezentoval pán Zajac, ale že to je mnoho pozitívnych kvalitatívnych parametrov, ktoré majú najmä slúžiť k tomu, aby sa zefektívnilo a skvalitnilo verejné obstarávanie, a najmä stransparentnilo, a že to prinesie aj prehľad a poriadok do nakladania s verejnými financiami v oblasti verejného obstarávania.
Takže toľko z mojej strany, ďakujem za slovo, skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hlina, ja naozaj ako nevidím, alebo skúste vysvetliť, v čom je to zavedenie nejakej novej imunity poslaneckej, lebo ja v tom nevidím žiadne zavedenie novej imunity. A dôsledne treba čítať v kontexte s rokovacím poriadkom, ktoré ustanovuje, kde je jednoznačne napísané, že "ak príslušný orgán oznámi predsedovi Národnej rady a predsedovi mandátového a imunitného výboru, že poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri čine, predseda mandátového a imunitného výboru neodkladne zvolá mandátový výbor a ten rozhodne o žiadosti na vydanie súhlasu na zadržanie poslanca", pričom aj to ustanovenie navrhovaného zákona hovorí, tejto novely, že oznamuje generálny prokurátor predsedovi Národnej rady a predsedovi mandátového a imunitného výboru, že poslanec bol pristihnutý a bol zadržaný a žiada súhlas o jeho ďalšie zadržanie.
Pričom v nadväznosti na rokovací poriadok ide len o určenie príslušného orgánu, nič viac a nič menej. Takže ja naozaj neviem, v čom má spočívať tá vaša imunita, ktorú ste prezentovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Lipšic, len zopár poznámok k vášmu vystúpeniu. Chcem sa spýtať k tomu bodu 15 písomné vyhlásenie kandidátov, v ktorom sa uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sú prokurátormi, sudcami atď. Čo tým máte na mysli, aké máte na mysli, aby malo takéto vyhlásenie účinky? Má to byť automaticky diskvalifikačné ustanovenie na účasť vo výberovom konaní? Alebo aké to má mať účinky? Lebo podľa môjho názoru, ak sa tým má naozaj niekto seriózne zaoberať, tak je to vo vzťahu k tomu uchádzačovi určitým spôsobom diskriminácia, a ak to má mať len deklaratórny charakter pre verejnosť, aby vedeli, že kto má s kým aké vzťahy, tak povedzme, ale nemyslím, že to má mať nejaký alebo že to má nejaký efekt.
Pokiaľ ide o otázku ďalšiu, a to je účasť na legislatívnom procese, ja si myslím, že je to normálne, že jednotlivé odborné organizácie, či už je to prokuratúra, alebo sú to aj iné orgány štátnej správy, alebo ústredné orgány štátnej správy, ktoré majú takúto v zákonoch jednotlivých, ktoré majú takúto kompetenciu, napríklad Úrad pre ochranu osobných údajov má takúto kompetenciu, podieľať sa na príprave všeobecne záväzných právnych predpisov, a to je jedno, či ide o zákony, alebo vyhlášky, nariadenia atď., čiže nie je to nič nové v právnom poriadku Slovenskej republiky, je to úplne bežné a myslím si, že je to aj pochopiteľné a aj logické a efektívne, aby tieto odborné organizácie mali k tomu čo povedať.
No a tretia vec, ktorú stihnem v tejto faktickej poznámke, je otázka výberových konaní a to, čo ste povedali alebo chceli navodiť taký dojem, že generálny prokurátor nie je vôbec viazaný pri výbere úspešných uchádzačov či na prokurátorov, alebo na volené funkčné miesta atď., to nie je pravda, on je viazaný úspešným uchádzačom. A máme to dnes aj pri notároch, kde je presne takisto a je historické a nezaviedli sme to my... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť vládny návrh zákona prerokovali a odporúčali schváliť.
Z uznesení uvedených výborov vyplýva 31 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú vedené v IV. časti ich spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 29 s odporúčaním schváliť a spoločne o bodoch 30 a 31 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1728a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 748 z 10. novembra 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda, musím, žiaľ, konštatovať, že ste vo svojom vystúpení mali absolútnu pravdu. Absolútnu pravdu v tom, a preto žiaľ, že ste povedali a hodnotili ste vystúpenie vášho predrečníka, ktorý dehonestoval celý inštitút poslanca ako takého. Pretože tu a z tohto miesta takéto vyjadrenia nie sú kritikou konkrétnych osôb, ale sú kritikou inštitútu ako takého. A takýmto zovšeobecnením v zásade pán poslanec Hlina ako keby povedal, že všetci poslanci ako keby nepotrebovali asistentov, ako keby prelievali peniaze cez asistentov niekam úplne inam, a voči tomu sa musím ja osobne a myslím si, že aj viacerí z nás ohradiť, pretože nie je možné takto generalizovať. A pokiaľ má takýto konkrétny pán poslanec poznatok, tak nech to rieši prostredníctvom príslušných orgánov aj Národnej rady, ale myslím si, že takéto zovšeobecnenie bude mať za následok jediný dôsledok, a to je mediálne posolstvo, že, alebo mediálne posolstvo v tom, ako degradovať inštitút poslanca a znížiť autoritu toho inštitútu poslanca vôbec vo všeobecnosti. A to si myslím, že nie je na mieste a nie je správne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, ja len veľmi v stručnosti by som zhodnotil alebo sa vyjadril k niektorým otázkam obsahovým z rozpravy a potom aj k procedurálnym.
K tým obsahovým otázkam. Ťažko sa mi už na to reaguje, keďže už je nejaký časový odstup od tej rozpravy, ale predsa len mi nedá nepovedať, ja osobne nie som zástancom etických kódexov, na tú tému sme aj s pánom predkladateľom debatovali ešte pri zrode tohto návrhu, avšak z priebehu tejto rozpravy stále viac nadobúdam ten pocit, že pravdepodobne etický kódex v nejakej podobe by asi potrebné tu prijať bolo. A prečo si to myslím? Myslím si to preto, že na jedno vystúpenie v rozprave, ktoré aj podľa mňa z hľadiska tónu a obsahu bolo neprijateľné, tuná zazneli určité obhajujúce stanoviská vo faktických poznámkach.
Pani poslankyňa Žitňanská povedala, že si vyberá niekto menej expresívnejšiu formu, niekto expresívnejšiu formu a že je to v poriadku. No ja si nemyslím, že je v poriadku, keď niekto presiahne únosnú mieru tej expresivity a osobne uráža iných kolegov poslancov.
Po tomto vystúpil ešte pán poslanec Beblavý, ktorý obhajoval takéto konanie s tým, že na hrubé zrno je hrubá záplata, respektíve niečo v tomto zmysle parafrázujem, s čím už vôbec nemôžem súhlasiť, pretože boli sme tu svedkami v určitom období aj fyzických útokov poslanca na kolegu, iného poslanca. Mám týmto vyjadreniam rozumieť tak, že je to ospravedlniteľné, že toto by mala byť norma správania, ktorou by sme sa mali riadiť, že ak teda je takéto zrno, tak takáto by mala byť aj záplata? To znamená, že ten poslanec, na ktorého mal byť ten útok, tak mal odplatiť toto takým istým fyzickým útokom? To snáď, kolegovia, nemyslíme vážne.
Ja som povedal už v úvode vo svojej faktickej poznámke, že každý by mal mať ten etický kódex v sebe. A ako som povedal, ja osobne nie som zástancom etických kódexov, ale pokiaľ budeme mať takéto názory, že na hrubé zrno je hrubá záplata, tak potom asi naozaj aj nejaký etický kódex vo forme legislatívneho návrhu a vo forme zákonnej úpravy budeme potrebovať a nevyhneme sa mu. Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.