Videokanál poslanca

Áno. Aj to je možnosť, ísť formou výhrady vo svedomí, chrániť niektorých zamestnancov. To je ďalšia možnosť ako napríklad tou výchovou presvedčiť ľudí, aby nechodili v nedeľu nakupovať. No ale, páni, my sme sa rozhodli pre inú cestu. My sme sa rozhodli to regulovať, lebo sa nám zdá, že to je najrýchlejší, najefektívnejší spôsob a dokonca si to väčšina ľudí dnes želá. A to je dokonca štatisticky preukázané. Keď pred tromi rokmi sme predkladali podobný návrh, vtedy sme v Zákonníku práce navrhovali, aby tie obchody boli zatvorené počas štátom uznaných sviatkov, nie počas nedieľ. A denník Pravda, ktorý ťažko podozrievať zo sympatií ku Kresťanskodemokratickému hnutiu, tak robil anketu medzi svojimi čitateľmi. A jej výsledkom bolo, ľudia odpovedali, že 70 % ľudí si želá, aby boli obchody v nedeľu zatvorené. Pritom sa ich nepýtali na nedele, pýtali sa ich na sviatky. Teda predpokladám, že tá štatistika by dnes nebola iná. Ale výrazná väčšina ľudí tomu rozumie a si to želá alebo pozná dôverne pomery v obchode. A prečo teda neísť cestou tej výhrady vo svedomí? No práve vami spomínaná vysoká nezamestnanosť je najsilnejším argumentom proti tejto ceste, aj keď ja sa tomu nebránim a verím, že KDH tento zámer v budúcnosti bude chcieť uplatniť nielen v obchode, ale aj na iné, na všetky povolania, podľa možnosti. Ale tu keď je 400-tisícová armáda nezamestnaných, no tak veď Alojz Hlina vám to vysvetľoval, no nech povie tá mamička... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne aj vám pani podpredsedníčka, aj podpredsedovi Figeľovi. Poradím vám, pani kolegyňa Kiššová, že keďže ste nestihli zareagovať na záver na všetkých, tak ešte máte možnosť sa aj v ústnej rozprave prihlásiť tak ako ja. Mám tú výhodu. Ja som tiež teda nestihol reagovať napríklad na tých kolegov, ktorí sa vo faktickej vyjadrili. A preto využijem tú výhodu, ktorú predkladateľ má.
Pani kolegyňa, zopakujem, ja aj môj kolega Alojz Přídal, ale vôbec aj KDH týmto zámerom nechce brániť tých podnikateľov v obchode, ktorým sa tým zhoršia podmienky na podnikanie. Naozaj takýchto my brániť nechceme. Náš zámer je brániť tých, ktorí sa nedokážu sami brániť v tom obchode. A to sú prevažne ženy matky. A to som rád, že s pánom Poliačikom sa v tejto veci zhodneme. On vo faktickej povedal, že, áno, obsahom zákona môže byť aj ochrana slabých. No to je ten prípad. Toto je ten prípad, keď my týmto návrhom chránime slabých. Dokonca on niečo v takom zmysle povedal, že single mamičkám, ktoré majú problém uživiť svoje dieťa, my bránime, aby v nedeľu mohli pracovať, aby to dieťa mohli uživiť. Je to omyl, pán kolega. My chceme, aby tie single mamičky, ak sú tieto prípady, nemuseli v nedeľu ísť do roboty. A dokonca ja idem tak ďaleko, že ak SMER chce zvýšenú minimálnu mzdu týmto mamičkám, ktoré za minimálnu mzdu mnoho razy v tom obchode robia a budú ju mať o 50 eur vyššiu, no nech ju majú, aby nemuseli ísť aj v nedeľu od detí. Viete, čo to je za stres, v nedeľu hľadať náhradu k dieťaťu? No keďže my veľmi dobre vieme, ako to je v nedeľu, tak preto si myslíme, že keď tento návrh zákona prejde, tak veľmi a výrazne uľahčíme život práve tým slabým. To, dokonca ani nehrozí, že tí, čo budú mať tie obchody, menej zarobia, lebo to som už aj včera hovoril, že to, čo ľudia potrebujú kúpiť, si kúpia.
A k tomu, čo hovoril pán kolega Viskupič, že tie nákupné centrá vlastne budú otvorené. Áno, my nenavrhujeme zatvoriť nákupné centrá. Dokonca ja predpokladám, že reštaurácie, kaviarne, kiná a to, čo je teda toho predmetom, divadlá, ak to je v nákupných centrách, bude otvorené. Naozaj, v tom ste správne pochopili náš zámer. A to, čo my vlastne navrhujeme, je to, čo už existuje aj dnes. Už dnes tri a pol dňa v roku sú obchody zatvorené. A všetci vedia, čo to znamená. A Zákonník práce im to aj vysvetľuje jasne. No a my toto rozširujeme, že to nebude tri a pol dňa. My navrhujeme, aby to bolo počas sviatkov, štátom uznaných sviatkov a počas nedieľ.
Pozrite, dokonca ako človek, ktorý tu sedí už dlhšie, ja viem, že politika je umenie možného, ja si dokonca viem predstaviť, že tento návrh by mohol prejsť aj s istými úpravami. Napríklad je to tá nálada, atmosféra tu v sále, hoci v spoločnosti už je, aby to bolo aj počas nedieľ, ale keby bola ochota podporiť návrh, že by to bolo počas štátom uznaných sviatkov v druhom čítaní, tak, prosím, považujem aj to za veľkú zmenu a pozitívnu zmenu pre túto krajinu a pre väčšinu ľudí.
A dokonca by to riešilo aj ten problém, ktorý spomenul pán Galko, že sú predsa rodinné firmy, kde otec, matka, deti prípadne v tom obchode robia sami a nikoho iného nezamestnávajú. Napríklad vo Francúzsku je to možné, hoci sú supermarkety, obchody zatvorené, ale pekár, cukrár, obchody sú otvorené. Keď to je rodinný podnik, keď to je rodinná firma, to znamená, on to robí, on seba nevykorisťuje. Ale prípady, s ktorými sa aj vy stretávate, to je primitívne vykorisťovanie, že títo ľudia sa nemajú možnosť brániť, naozaj, práve preto, že je vysoká nezamestnanosť. Nech povie tá jedna zo sto predavačiek, ak si myslíte, že je to jedna zo sto, že ona v nedeľu chce byť radšej doma, no tak ten zamestnávateľ má za ňu náhradu v študentoch, vysokoškolákoch, aj možno v iných osobách, ktoré bez problémov nahradia túto osobu. Ale my takýchto ľudí chceme práve preto brániť, že oni to sami nevedia.
Ešte veľmi zaujímavý názor odznel, a on sa mi páči, lebo ako od pedagóga to beriem, keď pán Poliačik, on to už aj včera hovoril, ale pani Kiššová to hovorila aj dnes: „Prosím vás, veď nenavrhujte tu zákon, ktorým regulujete, obmedzujete, prípadne zakazujete niečo, no veď vás je väčšina, 80 % kresťanov na Slovensku, prestaňte v nedeľu nakupovať a jednoducho tí majitelia obchodov keď zistia, že sa im to nevyplatí, sami to zatvoria.“ Áno, je to celkom múdry návrh, výchovou sa to dá dosiahnuť. Pán kolega, ale my sme sa rozhodli pre inú formu. My to ideme regulovať. (Reakcia z pléna.) Áno, pre všetkých, samozrejme. Pán kolega, my sme sa to rozhodli regulovať, pretože si myslíme, že keby sme to nechali na výchovu, no tak to bude možno trvať 20, 50 rokov? Keby sme to tak urobili v doprave, že jednoducho počkáme, kým sa ľudia sami naučia, ako je pre nich účelné riadiť to auto v doprave. No jednoducho preto sú pravidlá, lebo sme zistili, že tak je to efektívnejšie, s menšími škodami, aj morálnymi, aj ekonomickými.
Čiže jednoducho náš prístup je rýchlejší. Keď takto to urobíme, budú tak musieť všetci urobiť, to znamená, budú mať rovnaké podmienky všetci, aj tí obchodníci, aj zamestnávatelia. Napríklad v COOP Jednote, kde súhlasia s týmto návrhom, kde chcú, aby v nedeľu boli obchody zatvorené, prečo nemajú zatvorené? Je to jednoducho preto, lebo konkurencia má otvorené. Keď si ľudia nakúpia v nedeľu v Tescu alebo niekde inde, no tak potom nebudú kupovať v COOP Jednote ani cez týždeň. Ale keď to budeme regulovať, proste ľudia budú nakupovať, kto rád nakupuje v Tescu, bude nakupovať v Tescu. Ale prečo ich tu stále spomínam?
Pán Kolesík, ktorý tu dnes nie je, ten má tiež niečo spoločné s jedným takým supermarketom, sme sa kvôli nemu museli ním zaoberať veľmi promptne, rýchlo, tak, že to hrozilo národohospodárskymi škodami a museli sme novelizovať tento týždeň zákon kvôli nemu, lebo tam hrozilo, že prídu ľudia o prácu, o zamestnanie, on tu teraz bude hovoriť o tom, koľko ľudí z prijatia nášho zákona príde o prácu. Priatelia, neprídu tí ľudia o prácu, len tak budú menej vykorisťovaní, menej bude vykorisťovania, naozaj, to sa nedá inak nazvať, to je vykorisťovanie, ak si to tie slobodné dievčence alebo možno niektoré mamičky, ktoré majú odrastené deti, neuvedomujú a im to vyhovuje a nemajú také vysoké nároky alebo naozaj majú takú, by som povedal, no proste povahu, že sa nevedia brániť a myslia si, že to tak musí byť, lebo to za ich života vždycky tak bolo. Nízkymi mzdami, bez dôstojných príplatkov za nedeľnú prácu dokonca sú také prípady, že zamestnankyňa žena, ktorá je v riadnom pracovnom pomere, skončí prácu v istú hodinu a začína ako agentúrny zamestnanec to isté robiť. Ja neviem, a to by bola inštrukcia pre kolegov zo strany SMER, nech povedia pánu ministrovi, prípadne Slovenskej inšpekcii práce, čo robia, nech sa na toto zamerajú, ako tam ľudia majú také nadčasy, čo je naozaj v rozpore s naším zákonom, teda nie s týmto, ale s našou legislatívou.
A ja si myslím, že veľa práce by týmto vzniklo naozaj vo všetkých ostatných sférach, ktoré sa týkajú práve relaxu, kultúry, oddychu. A vôbec to nespájam s kostolom. Len vy tu najviac spomínate kostol a návštevu omše a také tie predstavy, rezne v nedeľu. Prosím vás, počuli ste to od niekoho od nás? My to ani v dôvodovej správe nemáme. Teda myslím na vás teraz liberálov, keď hovorím o tých rezňoch, že čo my tu presadzujeme. A dokonca si myslím, že aj nedeľná grilovačka je robota. Nie? (Reakcia z pléna.) No to je super robota, čiže nech sa páči.
No a zakončím to tým, čo ma teda oslovilo teraz, včera na facebooku, možno ste to zachytili aj vy. Larry Page zakladateľ a šéf Googlu sa nedávno na jednej konferencii vyjadril, že moderná spoločnosť nepotrebuje, aby mal každý plný úväzok. On hovorí: „Skončime so 40-hodinovým pracovným časom, to, čo ľudia ku šťastiu potrebujú, tak to je bezpečnosť, bývanie a dobré podmienky na výchovu svojich detí.“ On tým myslel možno ešte aj ďalšie, ale povedal: „Na toto stačí možno percento našej energie, ktorú vynakladáme.“ Čiže tí moderní páni, ktorí naozaj žijú s dobou možno viac ako ja, hovoria, že už to netreba, aby sme dreli 7 dní v týždni. (Reakcia z pléna.) Pozrite sa, pán kolega, nech sa páči, prihláste sa v rozprave, môžete sa vyjadriť tomuto pánovi, ku ktorému ja nemám žiaden vzťah, len som si to prečítal na facebooku. Mohol som teda iného citovať. Ale mohol som spomenúť pápeža Františka. Ten sa minulú sobotu vyjadril k nedeľnej práci. Ale keďže viem, ako to na niektorých pôsobí, ako by to vyslovene dráždilo niektorých ľudí, keď by som spomínal v kontexte s týmto zákonom iné persony, tak spomínam ľudí z prostredia toho civilného alebo občianskeho. Čiže jednoducho je to revolučná myšlienka, on to považuje za revolučnú myšlienku: „Množstvo zdrojov a množstvo práce, ktoré na to potrebujeme, je celkom malé.“ A odhadujem, že v súčasnosti je to menej ako jedno percento.
Dámy a páni, toto je mentalita bohatých, ale ja si myslím, že v tomto sa s nimi zhodnem, že aspoň nedeľa by mohla byť alebo sviatok by mohol byť takým dňom, keď obchod alebo maloobchodný predaj by sme mohli regulovať tak, že ľudia by sa mohli viac venovať rodinám, vzťahom, vzťahom v širších spoločenstvách, prípadne oddychu.

Na všetko sa nedá stihnúť reagovať vo faktickej, čo ste, pani poslankyňa, povedali, ale po faktických sa prihlásim aj do rozpravy a budem pokračovať v odpovedi na vaše otázky. A skúsim odpovedať aspoň na niektoré, prečo predkladatelia, ja a Alojz Přidal, sme sa sústredili iba na nakupovanie, prečo nám vadí nakupovanie, a nie iná práca v nedeľu, práve v nedeľu a nie v iný deň. No je to preto, pani kolegyňa, lebo v Európe je to tak zvykom. Proste dokonca to patrí medzi európske hodnoty, že nedeľa je voľný deň. Ak ste spomínali iné profesie, ešte mali sme do toho zahrnúť aj tých pumpárov, aj novinárov, navrhujem vám, že by sme si to rozdelili. My sme sa rozhodli chrániť prevažne 80 % v obchode, to sú ženy, matky. My sme sa rozhodli pomôcť tejto úzkej, pre vás úzkej skupine. Ak chcete týmto spôsobom chrániť aj tých ďalších, nech sa páči, navrhnite to a ja uvidím, či to bude taký rozumný návrh ako tento a či prípadne bude stáť za podporu.
Čo sa týka štatistík, pozrite, no keď vy polemizujete s ministerstvom financií, ja vás nechám s ním polemizovať. Nech to obhajuje ministerstvo financií. Oni hovoria, že nebude mať návrh dopad na rozpočet a vy hovoríte, že ho bude mať. Ale predsa len nejakú štatistiku aj my máme.
Vy hovoríte o tom, ako budeme kaziť podnikateľské prostredie. Prosím vás, budeme tým kaziť podnikateľské prostredie, toto prostredie, kde ženy robia za 300 – 400 eur mesačne? Prosím vás, veď to je vykorisťovanie. A mňa mrzí, že o tom musím hovoriť ja s poslancom Přidalom. A myslel som, že ako prvých spojencov v tejto sále získame poslankyne ženy. Vy tu hovoríte o obrane a ochrane podnikateľského prostredia? Ja tu hovorím o tých ženách, ktoré sa nemôžu samé brániť, pretože ich ani odbory tam nezastupujú, lebo tam ani neexistujú, pani kolegyňa. Len dokončím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Hlina, nebola to vďačná úloha, vystupovať prvý a hneď ráno, keď ešte sála zíva viac prázdnotou aj po tom včerajšom futbale. A tiež si uvedomujem, že tento návrh zákona nie je o vode, teda že boli tu aj teda iné témy, ktoré lákali väčšiu pozornosť aj verejnosti, možno aj médií aj poslancov. Ale keďže človek nežije len chlebom a vodou, ja si myslím, že toto je rovnako dôležitá téma a ľudí to interesuje, najmä tých, ktorých sa to týka.
A keď ste hovorili, že ísť sa prejsť do Auparku, a je to ťažko pochopiteľné, že niekto má také návyky, ale beriem, že sú takí. Ale stretol som sa s tou podobnou reakciou, ako ju vy máte, u správcu Auparku, toho, ktorý žije zo spravovania toho Auparku. A on nevie pochopiť, že keď je vonku tak krásne, že niekto sa prechádza v Auparku.
Hovorili ste o tom, že príde ten bod zlomu, keď tá nedeľa bude aj pre ľudí, ktorí sa unakupujú, že prídu na to, že tá nedeľa bola dobrá. No to sú práve mnoho razy ľudia, ktorí by nedbali, keby víkend začínal už od štvrtka a bol až do utorka. Akože keď ide o nich, tak oni by nedbali, keby sa do roboty chodilo čo najmenej a na dovolenky čo najviac. Ale tento prístup nemajú napríklad k tým ľuďom, ktorých zamestnávajú. Tá necitlivosť voči iným ľuďom, to je na tom, by som povedal, jeden z ďalších dôvodov, pre ktorý sme my, s Alojzom Přidalom tento návrh predložili, že my nechceme brániť ľuďom nakupovať. Naozaj, nech sa unakupujú, ale my chceme brániť tých, ktorí sa nemôžu sami brániť, lebo ich tam nezastupujú ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, keby som chcel jednou vetou reagovať na tých oponentov tohto návrhu, tak by som citoval jedného môjho veľmi dobrého známeho, ktorý povedal, že "komunistov na vás". A on celý život, celý život chodil nedeľu čo nedeľu na družstvo kŕmiť dobytok. Každú nedeľu. A jednoducho ten človek vedel, že to sú činnosti a práce, ktoré sú nevyhnutné, a on ich obetavo robil a za bývalého režimu, aj za súčasného systému, jednoducho je toľko roboty, a nemyslím teraz len v poľnohospodárstve. Ak niektorí vyčítate, že ľudia chcú v nedeľu robiť, viete, koľko je nevyhnutnej práce v nedeľu? Prečítajte si prílohu 1a zo Zákonníka práce. Viete, aké sú možnosti podnikateľov napríklad vytvárať pracovné miesta v nedeľu vo voľnočasových aktivitách, v kultúre, v zábave, v športe? Veď tu je toľko práce, proti ktorej nikto rozumný nemá výhrady. Ale my hovoríme o obmedzení a regulovaní činnosti, ktorá je, ktorá sa dá nahradiť, ktorá nemusí takto ohrozovať rodiny s deťmi.
Ak, pán Kolesík, hovoríte o tom, že iné krajiny v Európe uvoľňujú reguláciu, áno, ja o tom viem. Niekde je prvá nedeľa v mesiaci, niekde sú to pred sviatkami, pred Vianocami Zlatá nedeľa, Strieborná nedeľa, áno, keď je taká vôľa v krajinách, kde je každú nedeľu zatvorené, no tak to rozumní politici urobia. Ale u nás sú tí ľudia, ktorí robia v tom obchode, ako otroci. Naozaj sú otroci, kde v tých obchodoch nie sú ani odbory, že oni sa nedokážu efektívne brániť, lebo jednoducho budú na ulici, keby povedali, že chcú byť so svojou rodinou. Čiže to je tak.
No a na pána Chrena, že predstavte si, že by aj dva dni bolo, no a čo? (Reakcia z pléna.)

Veľmi, veľmi stručne, len som nestihol zareagovať na niektoré myšlienky Jozefa Mikloška, keď spomínal, že nie celkom chápe, že ako to nebude mať vplyv na maloobchodné tržby, že keď budú v nedeľu obchody zatvorené, a že dokonca to hovorí jeden zo zamestnávateľov a si aj citoval ten obchodný reťazec. No to je pochopiteľné, že jednoducho to, čo ľudia potrebujú, tak keď dnes si kupujú počas sedem dní, tak určite to kúpia aj počas šesť dní. V tomto, myslím si, že patrí akoby zákon zachovania energie alebo tovarov, to znamená, nehrozí, že ľudia budú menej nakupovať. Budú nakupovať viac možno v sobotu alebo v iný deň v týždni. To znamená, keď to hovorí zamestnávateľ, že to neohrozí jeho obrat, to znamená, že, jeho ekonomiku, tak, tak to beriem. Beriem to ako odborný argument.
A ešte jedna poznámka, že, za, diskusia liberálov s konzervatívcami, ktorí hovoria, prečo by ste mi mali zakazovať, keď ja chcem nakupovať. No veď to je až možno na druhom mieste. My chceme brániť tých zamestnancov, ktorí sa dnes nemôžu efektívne brániť. Napríklad predavačka mne hovorí: "Pán Brocka, nikto u nás v nedeľu nebol." Mali obchod s obuvou v tom supermarkete, ale náš majiteľ, hoci nie sú žiadne tržby, lebo asi v nedeľu, tak, kto by teda nakupoval, možno alebo dokonca aj elektroniku, ale prosím, sú aj takí, čo aj topánky aj elektroniku nakupujú v nedeľu, ale tie predavačky hovorili, náš majiteľ by to aj zatvoril, ale jednoducho súčasťou zmluvy s tým majiteľom supermarketu je, že musí mať v nedeľu otvorené. Lebo, to znamená, aby, aby, aby neboli zatvorené obchody, keď tam ľudia chodia, ako by to vyzeralo. Čiže jednoducho aj tí, čo by nechceli mať otvorené, musia, lebo ich niekto nevýhodnými podmienkami núti. A podľa mňa to už so slobodou nemá nič, ale naozaj nič spoločné. Najmä keď to obmedzuje iných. A to, keď tá predavačka povie, že ja tam robím 20 rokov, v nemenovanom jednom supermarkete, z tých prvých, ktoré prišli na Slovensko, za 400 eur mesačne a v nedeľu to nie je dvanástka, to je trinásť hodín, lebo keď zatvoríme obchod, tak ja nemôžem odísť. Alebo ja neprídem do obchodu vtedy, keď sa otvára. A, samozrejme, mohla by povedať, že ona nepríde, a to chodí dve nedele do mesiaca. Mamička od detí, dve nedele do mesiaca. V nedeľu, keď nie sú škôlky otvorené, keď doprava v nedeľu je teda iná ako cez týždeň. To znamená, keď aj ona nejaké tie hodiny a tie presčasy má, tak jednoducho tie peniaze nemajú pre nich ten význam a tú cenu, ako by, ako by mali mať. To znamená, áno, nech teda sú tie obchody otvorené, keď ľudia potrebujú, ale určite to na Slovensku počas sviatkov a nedieľ nie je tak nevyhnutné, aby sme to nemohli regulovať.

Jozef, uviedol si svoje vystúpenie, že bude to občiansky ladený príspevok, a vidíš, nezabránil si toľkej ideologickej demagógii, akože ty si z náboženských dôvodov ako niekomu dovoľuješ zakazovať nakupovať. Ja by som chcel oceniť práve ten tvoj občiansky prístup, keď si zdôrazňoval, ako je dôležité pre rodinu, a hocijakú rodinu aj tú, čo môže ísť na túru do Malých Karpát v nedeľu, rodičia aj spolu s deťmi alebo, nebudem teraz strácať čas formami, ako sa dá nedeľa tráviť iným spôsobom ako, ako duchovne. Ale hovoril si o tom, že si nenašiel predavačky pri tej svojej miniankete, ktoré by chceli v nedeľu pracovať. Ja som našiel, sú také, ktoré chcú v nedeľu ísť do práce, zhodou okolností ale to boli slobodné ženy, slobodné dievčence, ktorým v podstate to nevadí, tak ako, tak ako tej mamičke, ktorá vie, že doma ju čakajú deti, že doma ju čaká manžel. A ja som dokonca ako prvú reakciu na internete, keď sme predložili spolu s Alojzom Přidalom tento návrh do parlamentu, tak televízia TA3 uverejnila informáciu a prvá diskusia, prvá reakcia človeka, ktorý napísal: Ja som správca obchodného centra, ja som správca, ja z toho žijem, že som správcom obchodného centra aj v nedeľu, ale ja nechápem, čo tam tie mamičky, keď im deti tam pobehujú, ako trávia, keď vonku je pekne, keď sa ten čas dá tráviť inak. Samozrejme, že je to vecou vkusu. Ale v prvom rade ten návrh je obranou slabých, že tie predavačky samé sa nevedia brániť, že ony by chceli byť doma so svojou rodinou. To nie je o zákaze, to je o obrane slabých.

Pán poslanec Přidal, tiež by som chcel sa pridať k tým, ktorí ocenili vaše vystúpenie, lebo teraz si uvedomujem, že mali sme si to vymeniť. Vy ste mali uviesť tento návrh, lebo ja som to vybavil za desať minút ani nie a naozaj mnohé veci, ktoré považujem za podstatné pri tomto návrhu, ste povedali až vy vo vašom vystúpení. Neviem teraz práve po tom, ako moji predrečníci a zhodou okolnosti zo SMER-u hovorili teda, že jeden nepodporí. Nie som si istý, že či poslanci SMER-u, ktorí hlasovali za obdobný návrh pred dvomi-tromi rokmi, že či teraz ten návrh podporia.
A teraz moja otázka je na vás, pán Přidal. Keď ten návrh nepodporia poslanci SMER-u, tiež to bude znamenať približovanie sa KDH ku SMER-u?
Samozrejme, aj iné veci ešte ma napadli a by som chcel vlastne počas vášho vystúpenia povedať, alebo teda po vašom vystúpení, že som si všimol, že poslanci Národnej rady, aspoň tá časť, ktorá vás pozorne počúvala, tak je to mimoriadny výkon, lebo to vystúpenie bolo dlhé skoro 40 minút, a takto na záver dňa po celom dni už môžu byť páni poslanci aj značne unavení, takže oceňujem nielen vaše vystúpenie, ale aj tých poslancov, ktorí vás pozorne počúvali.
No a na záver ešte jedna poznámka, ten charakter nedele, to je tak stará záležitosť v Európskej únii, to je z roku 321, to cisár Konštantín Veľký zakázal nedeľnú prácu v IV. storočí a výnimku mali len poľnohospodári a Židia asi, ja to tak podrobne nepoznám. Ale toto som si naštudoval... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni; pán kolega Kaník, ste si zabudli hlasovaciu kartu. Teraz som si pripadal chvíľku ako riaditeľ Sociálnej poisťovne, že chvíľku sedím na tej stoličke (rečník ukázal na miesto spravodajcu), teraz na tej (rečník ukázal na miesto navrhovateľa), ale keďže; tu, nech sa páči (rečník podal kartu poslancovi Kaníkovi); ale keďže ide o iný návrh zákona, tak predsa je len medzi mnou a ním rozdiel.
Dámy a páni, určite aj vás sa pýtajú ľudia, že či už máte prázdniny. Včera som bol na čerpacej stanici na benzínovej pumpe v Petržalke a tiež sa ma to pýtal ten predavač a ja som mu povedal, že ešte nie, že to nemá konca v parlamente. Proste ešte nemáme prázdniny, aj keď by sme už radi a určite si to aj zaslúžime po takej dlhej namáhavej práci predsa len vypnúť, byť viac so svojimi blízkymi, so svojimi rodinami. Jednoducho, lebo to je prirodzené. Odpočinok by mal striedať prácu. Patrí to k zdravému spôsobu života a tak je to v podstate v normálnych krajinách, kultúrnych krajinách.
Toto je jeden z dôvodov, ktorý mňa aj môjho kolegu Alojza Přidala viedol k predloženiu novely Zákonníka práce, ktorou chceme zaviesť jednu zmenu, a to, aby aj tí ľudia, ktorí vykonávajú isté činnosti a práce, ktoré nie sú nevyhnutné, v tomto prípade maloobchodný predaj, aby nemuseli tieto práce vykonávať, aby mali tiež voľno, aby mohli byť so svojimi blízkymi, so svojimi rodinami. Je to súčasťou kultúrneho spôsobu života v Európe - voľná nedeľa bez práce.
Voľná nedeľa má veľký význam nielen pre zdravie pracujúcich, ale aj pre život rodín s deťmi. Výrazne prispieva k zosúladeniu pracovného a rodinného života aj tým, že zvyšuje sociálno-právnu ochranu zamestnaných a zároveň im umožňuje plniť si svoje rodinné a rodičovské funkcie. Preto navrhujeme v Zákonníku práce rozšíriť počet dní, počas ktorých nebude možné nariadiť prácu, ktorou je maloobchodný predaj, o všetky nedele a štátom uznané sviatky. Jednoducho chceme, aby nedeľa bola dňom voľna aj pre týchto ľudí.
Navrhujeme explicitne rozšíriť zákaz nariadenia práce alebo dohodnutia práce, ktorou je maloobchodný predaj, o nedele a všetky štátom uznané sviatky. Náš návrh korešponduje s ustanovením § 94 ods. 3 a 4. Ustanovenie ods. 3 taxatívne vymenúva práce, ktoré je výnimočné, výnimočne povolené nariadiť zamestnancovi v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Ide len o nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonávať v pracovných dňoch, napríklad naliehavé opravárenské práce, nakladacie a vykladacie práce, práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu, práce na odvrátení nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, napríklad v poľnohospodárstve ošetrovanie, kŕmenie zvierat, naliehavé práce v rastlinnej výrobe, pri zbere pestovaných plodín, pri ich spracovávaní. Podľa ustanovenia ods. 4 vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
Národná rada novelou zákona č. 200/2008 upravila Zákonník práce tak, že zamestnancovi nemožno nariadiť prácu 1. januára, na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12. hodine a 25. decembra. Čiže nenavrhujeme niečo, čo je niečo nevídané v našej legislatíve. Istá zmena už nastala. Stretla sa s priaznivým ohlasom verejnosti a silnejú hlasy po rešpekte sviatočného charakteru všetkých nedieľ a štátom uznaných sviatkov. Zamestnanci, prevažne ženy vykonávajúce prácu v predajniach, sa počas sviatkov nemôžu venovať svojim rodinám. Ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. V tejto chvíli myslím viac na tie neúplné ako úplné.
Touto zmenou Zákonníka práce chceme zvýšiť ochranu zamestnancov prostredníctvom zvýšenia počtu dní, počas ktorých nie je možné nariadiť prácu. Striedanie práce a pravidelného odpočinku patrí neodmysliteľne k životnému rytmu každého človeka. Pravidelný čas voľna pomáha človeku prispôsobiť sa aj vyšším pracovným nárokom. Voľná nedeľa umožňuje nielen prehĺbenie rodinných vzťahov v užšom zmysle, ale prispieva aj k zvyšovaniu súdržnosti širších spoločenstiev. Ak má otec nedeľu v pondelok, matka v stredu, narúša to vzťahy v rodinách.
S prihliadnutím na to, že rozhodujúca väčšina zamestnancov v maloobchode sú práve ženy, a v spojení so skutočnosťou, že v dôsledku toho tieto ženy matky nemajú reálne zabezpečenú požiadavku zladenia pracovného a rodinného života, je účelné výslovne explicitne vylúčiť maloobchodný predaj z možnosti nariadiť prácu v nedeľu a vo sviatok.
V Európe je sviatočný charakter nedele chránený zákonom takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie, ale aj mimo nej. Aj vo Švajčiarsku, napríklad aj v Nórsku. V Nemecku je nedeľné voľno chránené dokonca ústavou, článok 139 ich ústavy definuje nedeľu ako deň voľna a duševného pookriatia.
V pôvodných členských krajinách Európskej únie sa rešpektuje charakter nedele ako voľného dňa, t. j. zákaz práce v nedeľu a vo sviatok. Táto dlhoročná tradícia pracovného voľna sa nerešpektuje len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy, zhodou okolností v tých, ktoré sú zaťažené komunistickou minulosťou. V poslednom období sme však svedkami návratu k sviatočnému charakteru nediel a sviatkov i v týchto krajinách.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. A to, čo je obyčajne povinnosť predkladateľa, je povedať aj, aký dopad to bude mať na verejné financie. Prijatie uvedeného návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a na verejné financie, ale ak predsa len, tak určite pozitívny. Tomáš Baťa údajne hovoril, že jeden spokojný zamestnanec je viac pre firmu alebo je užitočnejší pre firmu ako traja nespokojní. A ja si myslím, že sa to dá parafrázovať aj na spoločnosť.
Dámy a páni, obraciam sa na vás s prosbou aj za môjho kolegu Alojza Přidala, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem za vašu pozornosť.

Ja budem pokračovať v podobnom duchu. Síce pani poslankyňa Šípošová vyslovila úctu ako k vykonanej práci na tom pozmeňováku, ale ja si myslím, že ten pozmeňovák je výraz neúcty k parlamentu, naozaj, ja navrhujem preto, aby nie že o sedemnástej budeme o tomto návrhu hlasovať, ja navrhujem, aby sa tento zákon aj s tým pozmeňovacím návrhom vrátil do sociálneho výboru alebo preložil na nasledujúcu schôdzu, ja si myslím, že to nie je taký návrh, že musíme v chvate a teraz ako bez možnosti sa s ním podrobne zoznámiť, tí ostatní poslanci, veď pozrite sa, koľkí sme tu, a za dve hodiny máme o tomto hlasovať? Naozaj, veď to sa nedalo ani sledovať, nie to ešte ako dôsledne skontrolovať, či to sedí, či to nie je, či to je vôbec v poriadku.
Čiže ja navrhujem, aby sme proste nepokračovali takýmto spôsobom v rokovaní o tomto zákone, lebo aj keď som nemal akože zásadné výhrady, ale tento pozmeňovák ma presvedčil o tom, že zaň nemôžem hlasovať. Čiže do výboru alebo preložiť na nasledujúcu schôdzu, aby sme naozaj neznižovali dôstojnosť parlamentu.