Videokanál poslanca

Ďakujem za podporu tohoto návrhu. Aj tak od Alojza Přidala som očakával ako samozrejmosť, ale aj od kolegu Chrena. Ja som priznal, že to má, prijatie návrhu, dopad na štátny rozpočet, ale aj som zároveň povedal, že neviem, aké množstvo ľudí využije túto možnosť, keby bola v zákone. Ale len spomenul jeden príklad. Ak to bude 300-tisíc daňovníkov a v maximálnej miere by využili tú možnosť 50 eur, tak dopad na rozpočet bude 15 miliónov eur. Ak ich bude 600-tisíc, tak to bude 30 miliónov eur. Ale samozrejme sú daňovníci, ktorí neplatia takú vysokú daň celoročne, ani 50 eur. Ale keby to chceli využiť, aj keď zaplatia 30 eur štátu, no tak ich príspevok bude mať menší dopad na štátny rozpočet. Čiže tých možností je veľmi veľa a záleží od toho, koľko ľudí by sa do tohoto systému zapojilo, alebo túto možnosť využilo.
Medzi týmto návrhom a vianočným príspevkom je ešte ten rozdiel, že vianočný príspevok je taká vlajka, zástava politickej strany, ktorá to presadila a sa tak aj prezentuje, že to vláda dáva dôchodcom. A my týmto návrhom ukazujeme, že nie vláda, ale zamestnané deti dávajú svojim rodičom. Teda my to tak ako nazývame pravým menom. Lebo vláda len prerozdeľuje to, čo dostane od zamestnaných daňovníkov, teda od tých, ktorí platia dane a v našom prípade pri tomto zákone to tak je.

Ďakujem pekne. Keď sme tu diskutovali tri dni o novele ústavy a najmä o tej časti, ktorou sa navrhuje meniť v ústave, alebo doplniť definícia manželstva, tak oponenti stokrát argumentovali tým, že nič sa nezmení, alebo že to nestačí, tak chcem povedať, že toto je jeden z návrhov, ktorý je v súlade s tým, o čom sme už rokovali, a to je konkrétny príklad pomoci rodinám s deťmi, alebo nastolenie väčšej spravodlivosti v našom daňovom aj dôchodkovom systéme.
Uvedomujem si, že prichádzam s týmto návrhom nie vo vhodnej chvíli, pretože verejné financie sú vo veľmi zložitej situácii, aj keď sme sa tento týždeň dozvedeli, že Slovensko sa vymanilo alebo vyslobodilo z toho klubu krajín s nadmerným deficitom, že je to akoby lepšie, ale predsa len to napätie vo verejných financiách je značné a vláda musí ďalej šetriť, musí robiť poriadok vo financiách, preto každý návrh, najmä keď je to poslanecký návrh zákona, ktorý bude mať evidentne dopad na verejné financie, že bude znamenať, že minister financií dostane menej z daní, lebo daňovníci mu ukroja z tej dane využitím možnosti asignácie časti dane poukázaním svojim rodičom, tak uvedomujem si, že aký je výsledok, alebo aký bude výsledok pri hlasovaní o tomto návrhu. Ale predsa len do diskusie, rád to pripomeniem a zároveň nech je to ako verejný prísľub, že keď KDH bude vo vláde, tak toto je jedno z opatrení, ktoré sa budeme usilovať presadiť v našej legislatíve.
Niekedy sme tomuto návrhu hovorili, že to je návrh zákona o troch grošoch. A toto je o tom jednom groši, ktorý deti, zamestnané deti by mali vrátiť svojim rodičom. Je to len symbol, je to symbolicky, pretože 50 eur raz za rok alebo maximálne 50 eur pri dnešných výdavkoch a nákladoch dôchodcov na život je naozaj len, len symbol.
Dnes je to tak, že zamestnaní ľudia na dôchodky prispievajú do Sociálnej poisťovne a táto ich rozdeľuje terajším dôchodcom. Tento jestvujúci systém vôbec nezohľadňuje to, ako zamestnanec alebo dôchodca, keď bol v produktívnom veku, ako prispel do budúcnosti, to znamená, aj na svoj dôchodok cez svoje deti. Jednoducho nie je rozdiel medzi dôchodcami, ktorý jeden napríklad počas svojho produktívneho veku popri tom, že pracoval a platil odvody na svoj dôchodok, tak zodpovedne vychoval trebárs aj päť detí ako budúcich prispievateľov na dôchodky. A medzitým dôchodcom, ktorý napríklad bol bezdetný alebo slobodný, alebo mal menej detí, proste ich dôchodok, ak rovnako dlho pracovali, ak mali rovnaký príjem, tak jednoducho ich dôchodok by mal byť v zásade rovnaký. Čiže to, že niekto investoval počas svojho produktívneho veku aj na ten dôchodkový systém prostredníctvom svojich detí, že ho udržiava, alebo prispieva k jeho udržateľnosti, tak to sa v našom dôchodkovom systéme nijako neprejavuje. A ja si myslím, že to nie je spravodlivé, že tá medzigeneračná, priama medzigeneračná solidarita by mala byť zvýraznená aj v tomto systéme, pretože je rozdiel, keď niekto má náklady s výchovou viacerých detí, ako keď niekto si môže sporiť na svoj dôchodok a nemá také náklady, napríklad na vzdelanie, na výchovu svojich detí.
Tá situácia sa zhoršuje aj tým, že do budúcna, a to už demografickú krízu už pripúšťajú dnes všetci, ktorí to sledujú a vidia, aká nás čaká budúcnosť pri takom počte narodených detí, pri takom počte seniorov, pri tých rizikách alebo turbulenciách, do ktorých ekonomika vchádza. Jednoducho nečakajú nás ľahké časy a možno ani naše deti práve z dôvodu časovanej bomby, ktorá je skrytá v tom demografickom vývoji.
Za riešenie nepovažujeme v KDH to, že sa majú zvyšovať dane donekonečna, zvyšovať donekonečna odvody, lebo aj to samotné pri zlej finančnej situácii mladých ľudí mnoho razy odrádza od toho, aby mali deti. To znamená, je to začarovaný kruh. Problémy nášho dôchodkového systému do budúcna vyrieši, samozrejme, aj dôstojnej staroby, skôr viac detí v rodinách. Samozrejme, nielen to, ale teda nechcem to sa veľmi rozširovať, aby som neodbočil od témy.
Odborníci hovoria, že ak sa na Slovensku, ak by teda nemala sa situácia zhoršovať, ale naopak, aby sme ju ako tak zastabilizovali, tak pôrodnosť by mala byť na Slovensku najmenej 1,8 dieťaťa na ženu oproti súčasnému stavu, ktorý je 1,34. A zároveň ale, každý rok by Slovensko malo na nasledujúcich 50 rokov prijať o desaťtisíc imigrantov viac, ako odíde Slovákov do zahraničia. Proste to sú také drastické čísla, ktoré si je ťažké už len predstaviť, a preto si myslím, že by sme mali robiť niečo s naším dôchodkovým systémom, pretože nehrozí, že Slovensko bude prijímať každý rok desaťtisíc imigrantov. A takisto ani nehrozí, že sa náhle zmení pôrodnosť na Slovensku, teda smerom hore, že sa bude podstatne viac detí rodiť ako teraz. Preto treba podporovať rodiny, rodiny s deťmi, stabilitu rodín, presadzovať pro rodinnú politiku, ochraňovať život, lebo inak nám teda nehrozí nič dobré.
Len ako perličku spomeniem, že dnes v Nemecku 40 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí žijú v partnerstvách alebo v manželstvách, nemajú deti. Štyridsať percent. A určite so mnou súhlasíte, že v Nemecku to nie je z finančných dôvodov. A oni na otázku prečo, tak aj odpovedajú, že v podstate rodičia ich neviedli k tej zmysluplnej ceste, že deti sú ich budúcnosť. Preto si myslím, že aj to je výrazom toho, ako oslabovanie rodiny prispieva k demografickej kríze.
Dámy a páni, toto je návrh zákona, to je taká, taký malý príspevok k tomu, aby, aby to bolo inak, aby to bolo lepšie, aby to bolo spravodlivejšie. Uchádzam sa aj s mojimi kolegami o podporu tohto návrhu.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, predkladám návrh s kolegami Alojzom Přidalom a Jozefom Mikloškom, návrh, ktorý nie je nový. Usiloval som o podporu kolegov poslancov aj v minulosti, o podporu tohoto návrhu. Tento návrh reaguje na, aj na nepriaznivú sociálnu situáciu časti dôchodcov a tiež na snahy vlády zvýšiť mieru medzigeneračnej solidarity v spoločnosti prostredníctvom opatrení vykonaných cez daňovú legislatívu.
Dnes existuje vianočný príspevok, ktorý dostávajú dôchodcovia, nie všetci, ale väčšina. Je odstupňovaný podľa výšky k dôchodku, to znamená, tí, ktorí majú nižší dôchodok, dostávajú vyšší vianočný príspevok, radovo, maximálna suma je, presne neviem, ale okolo 70 eur a tí, ktorí majú dôchodok radovo blížiaci sa k 500 eurám, tak tí majú najnižšiu, teda v tom rozpätí tú nižšiu úroveň. My, poslanci, navrhujeme rozšíriť cez zákon o dani z príjmov možnosť daňovej asignácie, to jest poukázanie časti zaplatenej dane daňovníkom inej osobe, v tomto prípade svojmu rodičovi, ktorý je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku.
Dnes existuje možnosť poukázať časť dane daňovníkom rôznym právnickým osobám, ktoré pôsobia v oblasti poskytovania verejnoprospešných služieb, rôzne mimovládne inštitúcie, čiže možnosť asignácie časti dane existuje v našej legislatíve. A my túto možnosť rozširujeme aj na, ako prijímateľov fyzické osoby. Výška takto poukázanej dane sa určuje pre daňovníka sumou maximálne 50 eur za zdaňovacie obdobie. Rodič, poberateľ dôchodku môže byť príjemcom poukázanej dane od viacerých detí daňovníkov. To znamená, ak je jedno dieťa zamestnané a platí štátu dane, tak môže poukázať maximálne 50 eur svojmu rodičovi, ak sú tu dve deti, tak, a každá, každé z týchto detí platí štátu dane, tak v súčte môže poukázať svojmu rodičovi alebo svojim rodičom maximálne 100 eur. Keď niekto vychoval štyri deti, zodpovedne a sú zamestnané, platia dane tak môžu svojim rodičom poukázať jednorazovo raz za rok 200 eur dane. Je to podstatne viac ako dnes vianočný príspevok. Keďže to môžu len tí, ktorí platia štátu dane, ktorí sú zamestnaní, to znamená je to aj motivujúce pre deti a zároveň je to spravodlivé vo vzťahu k rodičom. To znamená, ak viac investovali do svojej budúcnosti prostredníctvom svojich detí, tak budú mať možnosť po prijatí takéhoto zákona profitovať viac.
Tento návrh je výrazom priamej medzigeneračnej solidarity zamestnaných detí so svojimi rodičmi. Čiastočne odstraňuje znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných rodín, ktorých životná úroveň bola spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia aj v čase poberania dôchodkových dávok, pretože rodič, najmä matky, ak boli viac pri deťoch, tak nemajú toľko odpracovaných rokov ako iní a preto sa to premieta potom aj do výšky ich prípadného dôchodku.
Pri existencii priebežného dôchodkového systému, dôchodkového piliera sa tak zamestnané deti týchto rodičov často viac solidarizujú s inými, ako s vlastnými rodičmi. Tento návrh je sociálne spravodlivejší i k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia, že chudobnejší podporujú bohatších. Napríklad ako to je dnes vo vianočnom príspevku, na ktorý sa skladajú cez dane aj rodičia z rodín, ktorých je príjem na osobu nižší ako príjem dôchodcov, poberateľov vianočného príspevku.
Táto úprava nie je v rozprave s Ústavou Slovenskej republiky, ani s ústavnými zákonmi, ani medzinárodnými zmluvami, či inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona bude mať dopad na štátny rozpočet i na verejné financie. Jeho presnú výšku však nie je možné špecifikovať, pretože využitie tohto inštitútu je pre daňovníkov dobrovoľné, ale v prípade, že by túto možnosť využilo 300-tisíc daňovníkov, dopad na rozpočet znížením príjmov štátneho rozpočtu by bol, odhadujeme 15 mil. eur v jednom rozpočtovom roku. Teda priznávame tento dopad na štátny rozpočet, ale samozrejme, uvedomujeme si pozitívny efekt z prijatia tohto opatrenia, ktorý sa prejaví aj v nasledujúcich rokoch.
Rovnako si vyžiada tento návrh aj zvýšenie výdavkov daňovej správy, ktoré vzniknú v súvislosti s poukázaním podielu zaplatenej dane, napríklad evidencia, spracovanie tých dokladov, čo ministerstvo financií odhadlo radovo na 0,7 mil. eur.
Napriek tomu vás prosím o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona a zároveň, pani podpredsedníčka, ak dovolíte, rád by som sa ako prvý prihlásil do rozpravy.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, vážení kolegovia, výbor ma určil za spravodajcu k tomuto návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych, našich legislatívnych pravidiel. Ako spravodajca odporúčam, aby Národná rada po rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a ak ho schváli, ak teda prijme také uznesenie, aby ho prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Tento výbor zároveň navrhujem aj ako gestorský a čo sa týka lehôt, odporúčam, aby výbory prerokovali návrh do 30 dní a gestorský do 32 dní.
Pani podpredsedníčka, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Neraz som bol v takej situácii, že si myslím, že predkladám zaujímavý návrh zákona a za minimálnej pozornosti či kolegov alebo verejnosti alebo médií. A zdá sa mi to nespravodlivé. Ale chcem vám, pán kolega, že keď ste v závere svojho vystúpenia hovorili o tom výberovom konaní a ste sa tak usmiali a tak uvoľnili túto komornú atmosféru, tak vám chcem povedať, že aj keď bolo hlasovanie o tom, aby ste boli predsedom výboru pre pôdohospodárstvo, tajné, že ja som vás volil, lebo si myslím, že ste aj súci, že by ste to zvládli a že kompetentným kandidátom na tú funkciu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, vážení kolegovia, výbor ma určil, výbor pre sociálne veci ma určil za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku i legislatívnych pravidiel a ako spravodajca odporúčam Národnej rade, aby sa po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že ho prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby, ak prejde do druhého čítania, návrh prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a čo sa týka termínov, odporúčam, aby návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

No, neviem teraz, pán kolega Jasaň hovorí, že jeho som nesklamal, pán Chren hovorí, že jeho som sklamal, čo, čo s tým urobíte?
Ale predsa len. Pán kolega Chren, napísal som knižku, môžem vám ju venovať, teda darovať aj s venovaním, ale to nie je v tejto veci podstatné. Vy ste ma doobeda napadli primitívne a ste sa mi doteraz neospravedlnili a pritom ja som bol veľkorysý a vyšiel som v ústrety vášmu kolegovi. Vy ste hodinu rozprávali doobeda o tom, aký ste otec druhého piliera. Viac obhajujete tento návrh ako minister Richter. No a ja vám chcem povedať, zároveň aj Jozefovi Mihálovi, Jozef, KDH záleží na druhom pilieri. My bránime sporiteľov v druhom pilieri a nerobíme to len dnes, od jeho vzniku. Čiže len som v tejto chvíli považoval za potrebné to povedať, lebo tri dni ste nám hovorili o kšeftoch, o kšeftoch a pritom to nebolo o peniazoch. Teraz je to o peniazoch, teraz je to o peniazoch a niektorí ľudia, im veľmi záleží na tom, aby sme za to hlasovali, aj keď naše hlasy nepotrebujete. No a moji kolegovia urobili záver, že, že tento návrh v tejto situácii nepodporia. A musíte, musíte to zobrať na vedomie.

Dámy a páni, vážený pán minister, ja som aj včera v podvečer vystupoval k tomuto návrhu a pokúsil som sa to podstatné povedať vo svojom krátkom vystúpení. Preto krátkom, už viete, že kolega Mihál tu dnes nie je a ma poprosil, aby aj on mohol už včera vystúpiť, aby som maximálne svoje vystúpenie skrátil. A táto moja veľkorysosť sa obrátila proti mne. Jeho vlastný kolega, alebo bývalý kolega Chren ma napadol, že som sa tak, by som povedal, neprimerane správal pri rokovaní o tomto zákone, ako keby to bol prejav neúcty voči tým 1,5 mil. sporiteľom. A dal to dokonca do kontrastu s tým, že tri dni som sa angažoval v rozprave, keď šlo o manželstvo, o rodinu, v ústave. Že taký ne-po-mer.
No dotklo sa ma to. A preto som si povedal, že zopakujem alebo prihlásim sa ešte do rozpravy ústne, najmä voči tým, ktorí mali potrebu, aby som dlhšie hovoril, aj keď nepovažujem za podstatné hovoriť dlho. Dôležité je, aby človek mal čo povedať.
Čo mňa zarazilo a musí to byť aj vám divné, ak ste pozorne počúvali, alebo aj keď ste nepočúvali, ak ste len registrovali, že ako sa angažoval kolega Chren v rozprave. On hovoril takmer hodinu dnes, takmer hodinu hovoril, on hovoril viac ako, neporovnateľne viac ako minister, ktorý zákon predkladá. Pán minister Richter sedel a počúval, on uviedol zákon pár minútami. Stačilo, ja som, mne to stačilo. Ale pán Chren vystupoval ako väčší bojovník za prijatie tohto zákona ako pán minister. On, opozičný poslanec. Ja som v jednej chvíli mal pocit, že ani nerokujeme o vládnom návrhu zákona, ale že rokujeme o nejakom opozičnom poslaneckom návrhu. Nie je vám to podozrivé ako? Alebo minimálne to nie je nezvyčajné? Pán poslanec Chren nie je členom sociálneho výboru. Toto je zákon, ktorého gestorom je sociálny výbor, a on už toľko energie vyvinul nielen tu svojím vystúpením, ale aj na tých rokovaniach na ministerstve, že moji kolegovia v klube tiež v tom vidia nejakú zvláštnosť. Veď on sa bežne tak ako nevenuje sociálnym veciam, ale tu robí takú nadprácu, že až im je to podozrivé, že predsa len keď sa finančníci, ekonómovia veľmi angažujú v nejakej veci a keď príliš tlačia na pílu, tak to môže vyvolávať rôzne otázniky.
Ja si myslím, ako odporúčanie, že by pán Chren to nemal preháňať s tým otcovstvom, že je otcom druhého piliera. Lebo keď to bude takto preháňať, tak potom ľudia začnú skúmať naozaj, že aký je rozdiel medzi týmto návrhom a tým, čo dnes platí a čo prípadne trošku meníme alebo upravujeme, a budú ich napadať mnohé ďalšie otázky, na ktoré sa jeho budú pýtať, o odpoveď, prípadne teda iných, že prečo je to takto a nie je to inak.
No, čiže dotklo sa ma vystúpenie pána Chrena, že môj veľkorysý postoj k pánovi poslancovi Mihálovi, on kritizoval. Čiže toto tak, alebo toľko k tomu, prečo vtedy iba 4 minúty.
Keď tu bola rozprava tri dni o manželstve, o rodine aj o súdnictve, samozrejme, ale liberálom, myslím si, že viac vadilo to o tej rodine, manželstve ako o justícii, tak nešlo o peniaze. Možno šlo o čas, že sme niekoho zdržovali, ale ja som nemal pocit, že ja zdržujem. Ja som toľko nerozprával ako tí, čo, by som povedal, boli proti prijatiu takej zmeny v ústave. Ale nešlo o peniaze. Šlo o hodnotový zápas. Ale v tomto zákone nejde o hodnoty. Naozaj. Tak ako je spravený ten zákon, je v zásade dobrý. Ja som to už niekoľko raz povedal, že pán minister, jeho tajomník Burian odviedol dobrý kus roboty aj, nielen pri tom návrhu zákona, ale aj pri tých vylepšeniach, že ako akceptovali výhrady viacerých, ktorí boli v tej pracovnej skupine, a ako boli predkladané tie pozmeňujúce návrhy. Ony sú v zásade dobré a môže to tak byť. Naozaj to je skôr technická vec, to je skôr technická vec, čiže nie je to hodnotová otázka. Ale že to je o peniazoch, tak to by som sa rád pri tom zastavil.
Keď sme pred desiatimi rokmi schvaľovali zákon o druhom pilieri a mali sme záujem, aby čo najviac ľudí si sporilo na svoj dôchodok v dôchodkových spoločnostiach, tak do systému, alebo v systéme fungovali aj tzv. sprostredkovatelia. To znamená tí, ktorí robili kampaň pre jednotlivé dôchodkové spoločnosti, aby ich získali pre sporenie v druhom pilieri. Tí sprostredkovatelia to robili za úplatu. Ja viem, že niektorí, dokonca vtedy to boli také sumy, že 4000 korún za jedného sporiteľa. To znamená, keď ste sa ako živnostník týmto živili a získali ste pre DSS-ku jedného sporiteľa, 4000 odmena sprostredkovateľa, korún. V DSS-kách je dnes takmer j1,5 mil. ľudí. Nie všetci sú tam, by som povedal, ako výsledok práce sprostredkovateľov. Mnohí možno ste tam z vlastnej iniciatívy, z vlastnej vôle a nepotrebovali ste na to nejakého sprostredkovateľa.
Ak predpokladám, že aspoň tretina z tých sporiteľov je tam "vďaka" sprostredkovateľom, ak predpokladám, že tá odmena tomu sprostredkovateľovi bola 4000 korún, tak tie DSS-ky na túto aktivitu minuli 2 mld. korún. Možno tí lepšie informovaní ma opravia, že to bolo len 1,5 mld., ale to je veľká suma peňazí. Vďaka týmto nákladom sú tie DSS-ky veľmi smutné, pretože tie náklady, ktoré do toho vložili, sa im nevrátia za desať rokov, ani za dvadsať, možno niektorým za tridsať. Čiže ten akoby biznis sa vďaka tomuto medzičlánku stal, by som povedal, málo rentabilný. No a poučení touto skúsenosťou pri tomto zákone už to je inak. Tu už nebudú fungovať sprostredkovatelia. Už sa nebudú "vyhadzovať" peniaze zo životných poisťovní, aby lanárili čo najviac klientov sporiteľov do životnej poisťovne. Je to vybavené veľmi elegantne a šikovne je to vymyslené. No ale životné poisťovne rátajú s tým, že nejaké náklady budú mať, no.
A mňa teda vyrušuje, že tu vystupuje niekoľko poslancov, ktorým tak na tom strašne záleží, aby sme do nohy hlasovali za tento zákon. Aby sme do nohy hlasovali za tento zákon a pritom je to obyčajný zákon. Vy, poslanci SMER-u, máte dosť hlasov na to, aby ste ho schválili bez jedného hlasu opozičného poslanca. Ale keď vidím, ako niektorí jednotlivci, ako im na tom záleží, aby aj Brocka za to hlasoval, aj Přidal, aj Mikloško, aj Gibalová, no proste nerozumiem tomu. Ja nie som koaličný partner SMER-u, ani, ani on proste. Veď vy to viete schváliť sami.
Ale ja rozumiem tomu, že by sa to hodilo, keby sme to schválili všetci, aby nebolo vidieť, že niekomu na tom eminentne záleží. A ja práve vďaka tomuto podozreniu a práve vďaka tomu, že nás títo ľudia, práve títo liberáli z jednotlivých strán z prvej lavice, z druhej, štvrtej, piatej onálepkovali za tri dni, že my sme so SMER-om, KDH urobilo veľký kšeft. Urobilo kšeft. A ja chcem sa vyhnúť tomuto nálepkovaniu v prípade tohoto zákona, lebo tu pri tomto zákone to podozrenie môže byť odôvodnené. Tu ide o 6 mld. eur v DSS-kách. Naozaj to sú veľké peniaze. No proste tu, tu to je, tu je to o peniazoch. Toto nie je, by som povedal, diskusia o morálno-etických otázkach. A aby toto podozrenie na mne alebo na mojich kolegoch z KDH nebolo, že ide o kšeft so SMER-om, tak som včera povedal, že poslanci za KDH za tento návrh zákona hlasovať nebudú. To je všetko.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán kolega Chren, vadilo vám, že som mal včera krátke vystúpenie. Chcem vám povedať, že nebolo to výrazom neúcty k sporiteľom v II. pilieri. Naopak, ja som to urobil pre vášho bývalého kolegu. On ma poprosil, lebo chcel včera vystúpiť, keďže dnes tu nie je. Ale keď vám chýba viac slov k tomuto návrhu, ja sa ešte ústne prihlásim a budem pokračovať teda voľne v diskusii ako vy.
Vám ešte vadilo, že pri tom ústavnom zákone sme diskutovali tri dni a teraz sme to vybavili, teda ja osobne, pár minútami. Pán kolega, tie tri dni sme preto diskutovali o tom ústavnom zákone, že aj vaši kolegovia nás nálepkovali, že to je kšeft KDH so SMER-om. Kšeft o manželstve, o justícii, že to je kšeft so SMER-om. A pritom vôbec nešlo o peniaze, nešlo o peniaze. Ale na rozdiel od toho zákona teraz ide o veľké peniaze. Už doteraz je tam 6 mld. eur v DSS-kách. A čo mojich kolegov vyrušuje, práve to vaše mimoriadne angažovanie sa pri tomto zákone. (Potlesk.) Pán kolega Chren, vy nie ste v sociálnom výbore. Mojich kolegov vyrušuje, že sa angažujete viac ako minister Richter pre prijatie tohoto zákona. Aj mňa vyrušuje, že sa viac angažujú ekonómovia, finančníci, až to je podozrivé, naozaj. Pozrite, veď to tak vyzerá, ako keby sme teraz rokovali o opozičnom návrhu. Veď ak sa aj vyjadrujú kolegyne Gabániová alebo pani Nachtmannová.
No, dámy a páni, toto môže byť kšeftom, naozaj. Veď vypadli zo zákona sprostredkovatelia sporenia alebo tých anuít. Čiže sú tu veľké peniaze v hre. A ja si, pán kolega Chren, o vás nemyslím, že máte krátku pamäť. Dopoviem to vo svojom ústnom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Viera Šedivcová, ja osobne si nemyslím, že je to kšeft. Ani vás v tomto nepodozrievam. Ale moji kolegovia z opozície tri dni nás podozrievali, že s vami urobili kšeft. A pritom nešlo o peniaze. Ale teraz na rozdiel od toho ústavného zákona ide o veľké prachy, 6 mld. eur. A keďže sa chcem vymaniť z toho podozrenia z kšeftovania so stranou SMER, tak som vám oznámil záver, ktorý urobil náš poslanecký klub.