Videokanál poslanca

Dámy a páni, budem naozaj krátky, ale musím na niektoré veci zareagovať. Laserové centrum. Vážení, ťažké rokovania, aby sme ho mali, aby sa dohodla Univerzita Komenského aj so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, aby bolo zaradené medzi 30 laserových centier v rámci Európskej únie. Že ho máme, chvalabohu, že ho máme a že je zapojené do 7. a v budúcnosti do 8. rámcového programu, kde získava prostriedky, a to hovorím pánovi Gálovi, lebo tu každý dáva, že čo treba zrušiť, čo nie je potrebné. V budúcnosti sa uvažuje o vytvorení iónového a plazmového centra v spolupráci s Drážďanmi s centrom priamo na Materiálovo-technologickej fakulte v Trnave, samozrejme, tiež budované z európskych fondov. A myslím si, že takéto centrá Slovensko potrebuje. Školstvo je ako systém a tu myslím, že sa buď zhodneme aj s pani poslankyňou Žitňanskou, je veľmi konzervatívne prostredie a mnohé veci, ktoré sa teraz objavujú sú rokmi zakladané a niekedy ten dopad je o dva, o tri, o štyri roky. Toto treba vnímať, lebo to nie je zo dňa na deň, to nie je z roka na rok, ale to je konkrétne systém, ktorý je tu vytvorený a založený a mnohé aj tie negatívne dopady, s ktorými sa stretávame a na ktoré poukazujú napríklad základné školy najmä Združenie samosprávnych škôl, sa založili niekedy niekde v minulosti, možno pred rokom, pred dvoma, pred troma alebo pred štyrmi rokmi, takže veľmi ťažko je mi, keď sa tu hovorí aké deti sa v súčasnom systéme učia podľa akých osnov, resp. podľa akých odborov, predmetov. Nuž toto som nezaložil ja, to ešte súčasná doba a ja, samozrejme, aj vo vzťahu k budúcemu roku po tých dohodách, čo mám so Združením samosprávnych škôl, chceme meniť tieto veci spolu s nimi a ide len o základné školy.
Nevstupujem do stredných škôl. To by som chcel podčiarknuť. O základné školy, aby sme od 1. septembra nabehli na isté štandardy v rámci štátnych vzdelávacích programov, ktoré musíme nejakým spôsobom ujednotiť a potom nech je sloboda v rámci tých školských vzdelávacích programov, nech si učitelia vytvárajú ten priestor, ktorý budú v tej oblasti výchovy a vzdelávania uplatňovať v práci so svojimi alebo vzdelávanie so svojimi žiakmi.
Pedagogické fakulty, no, to je osobitný problém, a to netýka sa len pedagogickej fakulty, týka sa to aj niektorých učebných, niektorých aprobácií, ktoré sa, na ktoré sa pripravujú povedzme pre stredné školy filozofické fakulty alebo prírodovedné fakulty, atď., atď. Viete, ja som mal teraz nedávno rokovanie s rektorskou konferenciou a práve som poukázal na to, čo sa vlastne aké predmety a aké aprobácie sa pripravujú na týchto pedagogických fakultách. Ale ja vás naozaj žiadam o zdržanlivosť, pretože ja do toho systému nemôžem priamo vstúpiť, ale musíme rokovať s tými dekanmi, resp. s tými rektormi tých vysokých škôl, aby sme naozaj po dohode s akademickou samosprávou tieto programy nastavili tak v budúcnosti, aby napríklad, ja si myslím najlepšie uplatniteľné z hľadiska cudzích jazykov dneska je aprobácia angličtina - nemčina. Koľko sa takýchto aprobácií vyučuje? Časom sa robí angličtina s iným predmetom alebo nemčina s iným predmetom. Využiť to v maximálnej miere, aby ten učiteľ, ktorý príde či už na základnú, alebo strednú školu, naviac angličtina je teraz predmet povinný a ja som ho nikdy ani nezmenil a, samozrejme, plne akceptujem toto rozhodnutie, tak treba vytvoriť všetky podmienky preto, aby sme mali kvalitných pedagógov v tejto oblasti. Kvalitný učiteľ a kvalitná škola alebo kvalitná trieda, to je aj môj cieľ. A ja, samozrejme, nemôžeme k tomu dospieť zo dňa na deň, a to je už trošku, by som povedal beh na dlhšie trate a vytvoriť isté štandardy do tej budúcnosti, na ktoré sa aj v budúcnosti nadviaže a bude sa v nich pokračovať, tak ako ja som pokračoval s návrhom napríklad povinnej angličtiny na našich školách, ktoré považujem za správne rozhodnutie, aby ste videli, koľko, pod akým tlakom som niektorých veľvyslancov, to bol aj môj predchodca, aby sa veci zmenili. Ja som povedal, že angličtina bude ako povinný predmet naďalej na našich školách.
Chcel by som tiež podčiarknuť, že naši žiaci sú veľmi adaptabilní a veľmi flexibilní, a to máme dôkaz toho, že sú schopní často v zahraničí sa veľmi rýchlo reagovať na výzvy, ktoré tam dostávajú. Zoberme si len naše deti povedzme zo stredných škôl, najmä z gymnázií, ktoré v minulosti išli v rámci programu AISE do Spojených štátov amerických. Boli to druháci, ktorí odchádzali. Dva-tri mesiace mali problémy, kým sa adaptovali na tú americkú angličtinu a potom nabehli tak rýchlo, že v tom treťom, v tretej, treťom stupni, alebo v tretej triede na tých stredných školách Spojených štátoch amerických koncom už mali všetko samé áčka a hneď im ešte hovoril, že môžu rovno maturovať, čiže naozaj ten základ je v mnohých oblastiach na Slovensku dobrý, ale to neznamená, že ho nemôžeme ešte výraznejšie vylepšovať a skvalitňovať. Bezpečnosť na školách, to aj mňa trápi, tak pre učiteľov, ako aj pre žiakov, tie prípady, ktoré sa objavujú sú často a ja ich dostávam dennodenne na stôl, žiaľ, mi to píšu anonymy, že taký a taký sa stal prípad, potom to dávam preverovať cez pani Havránkovú, cez odbor kontroly, zistia často, že je toto pravda, alebo to nie je pravda, viete, kto čo napíše. Ja musím aj na takéto návrhy, resp. listy reagovať, je ich dosť veľmi často na našich školách, ale to musíme nájsť spoločný prístup, aby skutočne aj ten učiteľ, aj ten žiak sa cítil bezpečne v tej škole, aby nebol atakovaný z jednej alebo z druhej strany a najmä, aby nebol ten, ten, čo sa tam často deje, že niekedy sú ataky zo strany rodičov, hovorím všeobecne, hovorím, že sa objavujú takéto prípady, niekedy aj ten učiteľ stratí nervy, musím povedať, niekedy ich naozaj stratí, ja ho neospravedlňujem, ale stratí ako každý z nás, je príliš emotívny a niekedy aj to dieťa. A často nepochopíme, prečo vyrušuje, lebo niekedy je tak talentované a také schopné, že nie je schopné prijímať ten predmet, a už v podstate sa posúva ďalej, a preto takýmto spôsobom často vyrušuje, lebo ho to už nebaví, čo ten učiteľ učí, čo ten učiteľ učí.
Problém je, samozrejme, najväčší a to je ten, že máme 44-tisíc žiakov základných škôl, ja to často opakujem ako číslo, teraz som si ho dal znovu vytiahnuť, 44 174 žiakov končilo 9. triedu na základných školách v minulom školskom roku 2011/2012 a ponúknutých miest, to je ten problém, ktorý tu stojí ako výzva, to nestojí len predo mnou, aj pred ďalšími, 83-tisíc miest na našich stredných školách. Aj tu si musíme niektoré veci otvorene povedať, málotriedky áno, ale diferencovane podľa regiónov zvažovať, či je to dobre, či nie je to dobre, naviac, viete, niektoré málotriedky boli opravené z európskych peňazí z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a dnes mám tam isté embargo 5 rokov zase, že ich nemôžem vôbec ani zrušiť, pretože by som musel tie peniaze vrátiť alebo sa tie peniaze museli vrátiť Európskej komisii. A to isté platí aj pre tie priamo riadené organizácie, ja by som rád zlučoval, ale ten problém tu je vzniká, keďže majú národné projekty a musia ich vyriešiť a musia byť úspešní v týchto národných projektoch, pokiaľ budú mať tieto národné projekty rozbehnuté v tomto rámcovom programe do roku 2013 až 2015, to plnenie platí, tak ich nemôžem nejakým spôsobom racionalizovať a meniť.
A napokon, čo je veľmi dôležité a na čo by som pri tejto príležitosti, lebo pozorne počúvam tú rozpravu, ktorá tu prebieha, počúvam vaše názory, naozaj treba niekedy mať naozaj aj viacej trpezlivosti, nie všetko sa dá urobiť zo dňa na deň, aj tie ciele, ktoré vám budú iste predložené v budúcom roku, budú racionálne premyslené, budú mať svoju, by som povedal, základňu niekde na základe istých analýz a naviac po dohode s Inštitútom finančnej politiky zriaďujem osobitný odbor na analyticko-koncepčný, malý odbor troch ľudí, ktorých tam napríklad beriem tam zo Štefánikových štipendií, ktorí boli v zahraničí, mladých ľudí, ktorí budú robiť povedzme analýzy jeden v oblasti školstva, druhý v oblasti vysokých škôl, teda hovorím regionálne o vysokých školách a povedzme v oblasti vedy, aby sme mali skutočne kvalitné analýzy, lebo mi máme Ústav informácií a prognóz, opakujem, prognóz školstva a prognózy sa tam 10 rokov žiadne nerobia, toto je najväčší problém, ktorý mi chýba, aby sme sa vedeli kvalifikovane rozhodnúť.
Na samotný záver chcel by som sa pani poslankyni Janke Žitňanskej ospravedlniť za to vystúpenie, ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)