Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

19.3.2013 o 9:26 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

21.3.2013 14:44 - 14:50 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, budem vám čítať to, čo mi pripravili minister práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže je veľmi vážne, je chorý, aj má chrípku, takže sa nemohol zúčastniť.
Začnem. V roku 2012 bolo na príspevky na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska v § 56 vynaložených 14 720 450 eur, na príspevky občanom so zdravotne postihnutím na prevádzkové alebo prevádzkovanie, alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, čo, o čom hovorí § 57 4 676 904 eur a na príspevky na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne zamestnancov alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov, to je ten § 60, bolo vyčerpaných 16 221 310 eur.
Na zariadenie alebo zriadenie a prevádzku chránených dielní a chránených pracovísk bolo v roku 2012 vynaložených spolu summa summarum 35 618 666 eur, tam sú ešte dva centy, ale to je zaokrúhlene 666 eur. Spolu s ďalšími aktívnymi opatreniami na trhu práce určenými na podporu pracovného uplatnenia občanov so zdravotne postihnutím bolo vynaložených 39 526 555 eur, čo predstavuje celkove summa summarum v percentách 27,82 % všetkých výdavkov na aktívne opatrenia trhu práce v roku 2012.
V druhej časti vašej otázky, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sleduje využívanie poskytnutých príspevkov pre chránené dielne a chránené pracoviská na základe vykonávaných následných finančných kontrol a výšky neoprávnených použitých finančných prostriedkov zistených vykonávanými kontrolami.
Celkove bolo v roku 2011 porovnateľne s rokom 2012, budeme porovnávať tieto dva roky, ako to mám pripravené, v rámci aktívnych opatrení trhu práce uskutočnených kontrol v roku 2011 460, v roku 2012 635, počet kontrolou, ktoré boli zistené vo vzťahu k roku 2011, zistenia boli, tam pochybenia, z tých 460 bolo 118, čo predstavuje 25,6 %, a suma neoprávnene použitých finančných prostriedkov v roku 2011 bola 519 535 eur.
Rok 2012, ako som už hovoril, bolo spolu uskutočnených kontrol 635. Z toho kontroly, ktoré sa dajú charakterizovať ako so zisteniami, bolo 148, to znamená z celkového počtu to bolo 23,3 % a neoprávnených, suma neoprávnených použitých finančných prostriedkov bola v eurách 396 417 eur. Vychádza to teda, samozrejme, z analýzy, ktorá je k dispozícii ako zdroj Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Z uvedených kontrolných zistení v rokoch 2011 až 2012 vyplýva, že takmer vo štvrtine prípadov vykonaných kontrol dochádzalo k neoprávnenému používaniu finančných prostriedkov.
Kontrolné zistenia sa vyskytovali najmä v súvislosti s nedodržaním dohodnutých podmienok a to, nedodržanie z povinnosti preobsadenia pracovného miesta pri § 56, nedodržanie povinného dvojročného obdobia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, § 57, a využívanie finančných prostriedkov na účely, ktoré neboli vymedzené v podnikateľskom zámere, to je § 57. Existuje k tomu množstvo materiálov, ktoré, ak by ste mali možnosť, tak si ich môžete preštudovať a pozrieť aj na ústredí práce.
Myslím si, že z hľadiska toho, čo som dostal od pána ministra a v nadväznosti na tú otázku, ktorá bola rozložená do dvoch podotázok, aby to bolo spresnené, som sa snažil vám dať vyčerpávajúcu odpoveď.
Skryt prepis
 

19.3.2013 9:26 - 9:30 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Treba hovoriť v pokore a navzájom sa neurážať, to je poučenie, ktoré treba vnímať aj pri tejto rozprave. To, čo predložil pán poslanec Blanár, aj keď ide nad rámec zákona, ako ste správne konštatovali, je, ide s mojím súhlasom a súhlasím s tým, aby sme túto vec riešili. To, čo tu bolo povedané, my neupravujeme novelu zákona o financovaní, my meníme predovšetkým vyššiu normu, ktorá bola v nariadení vlády 630 a ktorá sa teraz dostáva explicitne do vyššej normy zákonnej, do zákona, a čo je veľmi dôležité, kde je zafixované minimum, to, 95 % že ide len do mzdy a 5 % na prerozdeľovanie, ale zase predovšetkým v rámci škôl. Lebo máme takýto, takéto situácie v mestách a v regiónoch, kde treba tieto prostriedky, aby sme zachovali istým spôsobom nie status quo, ale tú kvalitu niektorých škôl, ktoré majú, samozrejme, zlú vekovú štruktúru, vyššie tarifné platy a tak ďalej, aby sme to mohli takýmto spôsobom riešiť. A opäť chcem povedať, tá analýza, ktorú sme dostali aj z McKinsey & Company, hovorila, že najslabším článkom nášho systému je riaditeľ. A my teraz povyšujeme a zvýrazňujeme postavenie riaditeľa školy ako kompetentného človeka, ktorý nesie zodpovednosť na jednej strane za školu a na druhej strane má práva predovšetkým rokovať so svojím zriaďovateľom a tieto veci riešiť. Opakujem ešte raz, pokiaľ pôjdeme k zmene zákona o financovaní, tento zákon som v základných rámcoch konzultoval na OECD s expertmi OECD a konzultoval som ho so samotným Ángelom Gurríom.
Budeme mať expertov, ktorí nám pomôžu. Samozrejme, systém je rôzny a bude to istým spôsobom aj normatív na triedu, aj normatív na žiaka, aj kvalita. A táto kvalita merateľná, to je to najťažšie, čo musíme nejakým spôsobom nastaviť. A poviem aj rovno, to odporúčanie z OECD je jasné, minimálne 20 žiakov v jednej triede, minimálne 20 žiakov v jednej triede, odporúčanie OECD. A samozrejme, prirodzene, my budeme toto hodnotiť aj v rámci našich osobitných podmienok. Nebude sa to týkať špeciálnych škôl a niektorých špeciálnych tried, ktoré zabezpečujú deti zdravotne a fyzicky a iným spôsobom postihnuté, aby sme im pomáhali, ale budeme musieť tento systém nastaviť a hľadať isté minimum, počet žiakov v triede, isté optimum a, samozrejme, to, čo je naviac, aby dostala tá trieda bonifikáciu. Touto cestou pôjdeme, nebojíme sa, ale, samozrejme, budeme o nej diskutovať a bude to aj obsiahnuté v návrhu a odporúčaní expertov, ktorí so mnou pôsobia v rade pre systémové zmeny, tak z INEKO, aj z iných organizácií, ktoré tam pôsobia; tieto moje kroky konkrétne, pokiaľ pôjdeme, budú odporúčané a budú takýmto spôsobom predložené do Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

19.3.2013 9:02 - 9:05 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Dobré ráno prajem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, poslanci a poslankyne, dovoľte mi, aby som vám predložil do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. Návrh zákona, pre odôvodnenie veľmi v krátkosti, lebo už som to povedal v prvom čítaní, povedal som to v rámci druhého čítania rokovania na výbore, na gesčnom výbore; návrh zákona sleduje tri hlavné ciele, ktoré sa prejavia v procesnej oblasti uznávania dokladov o vzdelaní. Najdôležitejšou oblasťou návrhu zákona je úprava ukladaním kompenzačných opatrení, aplikačná prax poukázala na nedostatky a značné problémy pri uplatňovaní týchto kompenzačných mechanizmov, ako aj náhradných opatrení odstraňujúcich prípadné rozdiely vo vzdelaní alebo odbornej príprave žiadateľa. Návrh zákona preto spresňuje predmetné ustanovenia určením konkrétnych podmienok, kedy je možné kompenzačný mechanizmus uložiť, ako aj náležitosti spôsobu jeho uskutočnenia.
Po druhé. Z hľadiska prepracovania kompenzačných mechanizmov sa nanovo upravuje aj samotný proces uznávania dokladov o vzdelaní a dokladov o odborných kvalifikáciách. Cieľom je odstrániť nejednotnosť v konaniach a dosiahnuť zjednotenie a sprehľadnenie právnej úpravy.
Napokon po tretie, vzhľadom na prijatie zákona o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, v roku 2008, ako aj vzhľadom na zmeny v zákone o vysokých školách sa návrhom zákona zosúlaďujú jednotlivé druhy dokladov o vzdelaní, preukazujúce stupeň vzdelania. Predmetnou úpravou sa taktiež odstraňuje aj neaktuálnosť niektorých úprav.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Samozrejme, v návrhu zákona sú zohľadnené pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky a boli prerokované v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Ďakujem vám za pozornosť a verím, že tento návrh zákona a novely zákona podporíte. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 7.2.2013 14:46 - 14:49 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Veľmi krátko. Opakujem, že ctím si váš záujem pomôcť tejto problematike, a po druhé, chcel by som len upozorniť, že to nebol štátny úradník, to bol zamestnanec verejného sektoru, teda samosprávy. To nie je ako štát. Viete, berte rozdiel medzi samosprávou a štátom. Tak, akoby vyznievalo, že z mojej sekcie od generálneho riaditeľa pre šport by niekto takto rozhodol. To je po prvé.
Po druhé. A ja si naozaj, musím povedať, že vážim si, a teraz to poviem aj otvorene v tomto pléne, pretože bol to môj učiteľ telesnej výchovy na vysokej škole, tréner Ján Hucko. Ja si ho pamätám, pochádza z Oravy, z Dolného Kubína, ešte žije. Stretávam sa s ním a myslím si, že ľudia, ktorí sú okolo tohto športového klubu, neviem, či to je syn alebo vnuk už jeho, ktorý má záujem v tejto oblasti postupovať a robiť všetko pre to, aby tie deti mali vytvorený priestor pre rozvíjanie svojich daných aktivít a aby mohli úspešne športovať. Takže ja som presvedčený, že sa vytvorí znovu most, že sa nezbúral múr len takým spôsobom, že tu neexistuje, nie MOST - HÍD, ale most, ktorý vytvorí podmienky pre to, že ten dialóg sa obnoví, a že to stanovisko, ktoré vydal aj magistrát hlavného mesta Bratislavy, že to môže slúžiť len, a opakujem znovu, športovým a rekreačným účelom, bude akceptované, pretože územný plán platí aj pre miestne časti. Lebo pre, pre miestne časti, keď sa už schvaľoval územný plán, a bol som pri tom vtedy ešte ako poslanec magistrátu hlavného mesta Bratislavy. Odsúhlasili to všetky miestne časti a súhlasili s ním. Takže treba tento územný plán aj z hľadiska miestnej samosprávy, teda miestnej časti Karlovej Vsi plne rešpektovať, aby sa vrátilo mu to, čo vlastne tento areál poskytuje: šport, rekreáciu v zdravom duchu, zdravý život a zdravý úspech. Toľkoto z mojej strany.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 7.2.2013 14:38 - 14:45 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, chcem sa vám srdečne poďakovať za položenú otázku. Svedčí to aj o tom, že ste boli, ale aj ste v súčasnosti športovec duchom, ale aj po tej fyzickej stránke, pokiaľ viem, hrávate stále futbal. A je aj vo vašej otázke kus empatie k tým ľuďom, ktorí obetavo riešia problémy v našich regiónoch, obciach, mestách, mestských častiach, a vytvárajú podmienky pre to, aby mladí ľudia nezostali na ulici, aby športovali, alebo vyvíjali inú kultúrno-výchovnú a vzdelávaciu činnosť.
Teda máte pravdu, ja vás plne chápem, a máte, a mám aj ja osobne, ako ste to aj vy skonštatovali v záverečnej vete vašej otázky, mám pozitívny vzťah k športu a mrzí ma, čo sa stalo. Hovorím to otvorene, mrzí ma, čo sa stalo, ale vyjadrujem svoje presvedčenie, že by bolo smutné, keby niekto bránil športovaniu detí a mládeže. Už vôbec si neviem predstaviť, že by to bol starosta alebo primátor, konajúc tak pre, proti záujmom občanov, obyvateľov svojej obce, mesta či miestnej časti v Bratislave, či v Košiciach.
Ja ako minister aj zodpovedný za šport však mu nemôžem a nechcem vstupovať, aby ste to pochopili, do kompetencií samosprávy, ktoré, ktorým prináleží toto rozhodovanie, niekomu inému, do hľadania dohôd, na ktoré nemám ani osobne, ani ako vedúci predstaviteľ rezortu takmer žiadny vplyv. Niečo sa tam podpísalo, niečo sa tam udialo a tento vplyv na to nemám. Naviac som o tomto celom procese dopredu nevedel. Táto, toto právo a najmä s ním súvisiaca zodpovednosť je na pleciach karloveskej samosprávy a jej partneroch, športových, v tomto prípade futbalových klubov, čiže starostky miestnej časti Karlova Ves a poslancov miestnej časti Karlova Ves. A osobitne zrejme, ak tam funguje, ja nemám prehľad, aj športová komisia.
Jednoznačne však musím konštatovať, že pre mňa je rozhodujúce zachovanie areálu pre športové voľnočasové aktivity mladých Bratislavčanov a ich rodičov. Pri obhajobe tohto princípu je preto podstatný fakt, a to chcem podčiarknuť, že hlavné mesto Bratislava ako vlastník pozemkov má jasnú pozíciu nielen v rovine verbálnej, ale aj právnej, pretože celý tento areál je územným plánom mesta definovaný pre šport a rekreáciu. To znamená, že nie je možné zrušiť ihrisko a realizovať tam iný, napríklad investorský záujem. Tu sa trošku krížia názory mesta, kompetenčne, a miestnej časti Karlovej Vsi.
Druhý potešiteľný fakt je stanovisko a záväzok vedenia bratislavskej mestskej časti Karlova Ves, a čakám na to odpoveď, či sa ten záväzok aj bude plniť, že desiatky tisíc eur investovaných do modernizácie športového areálu budú slúžiť profesionálnym a amatérskym športovcom, ale, a to podotýkam, harmonogram a rozpis využitia plôch jednotlivými klubmi musí byť výsledkom dohody a transparentného rozhodovania a prideľovania času.
A teraz ešte konkrétne k tomuto citlivému problému. Ja sa nebránim diskutovať aj so zástupcami tohto športového klubu, lebo chcem poznať aj ich stanovisko. A prirodzene to primárne, čo je a čo je dôležité, že tento areál, a to opakovane hovorím, musí slúžiť športu a rekreačným účelom. Ak Občianske združenie Rodeka, ktoré nevyvíja žiadnu športovú činnosť a vypratalo celý tento priestor a možnože má iné záujmy, tak musia sa tieto veci hľadať v riešení, v dialógu medzi samosprávou, jej predstaviteľmi v Karlovej Vsi a samozrejme aj tými, ktorých by mala starostka vypočuť. Tak na jednej strane hovorí sa tu o nejakom Občianskom združení Rodeka a na druhej strane aj tí, ktorí sú v súčasnosti doslovne vyháňaní z tohto areálu. Ja mám skutočne záujem, aby sa tieto veci neriešili byrokraticky jednoduchým papierom alebo rozhodnutím samosprávy, či všeobecným nariadením, ktoré je schválené v miestnej časti parlamentu, ale aby aj predtým, ako sa k takémuto rozhodnutiu pristúpi, aby bol vedený dialóg s tými, ktorí zmysluplne, a ja si myslím, že 350 detí, ktoré tam športovali, to nie je malý počet, ktorí zmysluplne využívali tento areál, a samozrejme v prospech detí a mládeže a spokojnosti rodičov v tomto, v tejto miestnej časti. Ale vyžaduje si to diskusiu, vyžaduje si to dialóg na jednej strane nie formou, že ja tam priamo vstúpim a dám nejakú direktívu, čo mi nie je umožnené, ale, žiaľ, budem samozrejme robiť všetko preto, aby ten dialóg sa konal medzi týmito občianskymi združeniami, aby sa konal vo vzťahu k miestnej časti Karlova Ves a samozrejme vo vzťahu aj hlavného mesta, magistrátu, ktorý má jasný územný zámer v tejto oblasti, ktorý je vyhradený len pre športové a rekreačné záujmy a šírenie v podstate športových aktivít, ktoré Bratislava tak výrazne potrebuje.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30.1.2013 14:51 - 14:54 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Ja by som chcel, vážené dámy, vážení páni, poďakovať pánovi exministrovi a poslancovi za postrehy, lebo my sa s týmito problémami, ktoré on, samozrejme, pozná aj z vlastnej praxe, stretávame. A naozaj tie jednotlivé rôzne prieťahy veľmi negatívne vplývajú na tých žiadateľov. A dovolávajú sa skutočne rýchlejšieho procesu. Ja, samozrejme, ak niečo navrhne sa vo výbore v druhom čítaní, ktoré to umožní, aby to bolo vyvážené aj z hľadiska aplikačnej praxe, aby sme tieto veci ešte lepšie skvalitnili, nemám žiaden problém, pretože, ako to povedal aj pán predrečník, pán poslanec Fronc, ten zákon je vlastne, ako povedal, nejako technického charakteru, ale môže vytvoriť lepšie podmienky pre to odbyrokratizovanie, s čím sa či už stretávajú títo žiadatelia v zahraničí alebo stretávame my v zahraničí. Viem, že aj niektoré veci, ktoré musíme teraz upravovať v rámci medzivládnych dohôd napríklad medzi Cyperskou republikou a Slovenskou republikou, to sú všetko dôsledky toho, že reagujeme na konkrétne veci. A nikoho som nevinil a nikoho neviním ani vo vzťahu k minulosti. Bolo to priekopnícke a priekopnícka časť skutočne, ktorá sa robila. Tí ľudia, ktorí sa touto problematikou zaoberali na ministerstve, sú na ministerstve. A veľmi často chodievali a riešili tie veci v rámci tých smerníc aj v rámci Európskej komisie, Európskej únie. A urobíme všetko pre to, aby skutočne sa tie veci odstraňovali.
Naviac, chcem pripomenúť, že je čoraz väčší nárast tých žiadateľov. Keď zoberieme len rok 2011, tak vidno, že bol obrovský. A vidíme to aj z toho dôvodu, koľko študentov nám študuje v zahraničí, že ten nárast bol okolo roku 2001 v počte 8 969. To máme z OECD. Tá analýza je z roku 2010. A v roku 2008, nepoznáme ďalšie tie výsledky, tie merania, už ten počet bol 26 995. A ten nárast je čoraz väčší najmä vo vzťahu k Českej republike, sčasti Maďarskej republike, Nemeckej spolkovej republike, Rakúsku a Veľkej Británii a sčasti aj Spojeným štátom americkým. Ten nárast cítime. A, samozrejme, to uznávanie tých dokladov je veľmi dôležité. Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 30.1.2013 14:42 - 14:46 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najsamprv prosím o ospravedlnenie, že som trošku meškal.
Dovoľte mi predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ako iniciatívny materiál.
Návrh zákona sleduje tri hlavné ciele, ktoré sa prejavia v procesnej oblasti uznávania dokladov vo vzdelávaní. Je to reakcia na aplikačnú prax. A musíme naozaj na to zareagovať tak, aby sme boli vo vyváženom vzťahu aj k smernici Európskeho spoločenstva a, samozrejme, aby sa tie problémy, s ktorými sme sa stretali alebo stretávame, mohli jednoduchšie riešiť.
Najdôležitejšou oblasťou návrhu zákona je úprava ukladania kompenzačných opatrení. Aplikačná prax poukázala na nedostatky a značné problémy pri uplatňovaní kompenzačných mechanizmov ako náhradných opatrení odstraňujúcich prípadné rozdiely vo vzdelaní alebo v odbornej príprave žiadateľa. Návrh zákona preto spresňuje predmetné ustanovenia určením konkrétnych podmienok, kedy je možný kompenzačný mechanizmus uložiť, a ako aj náležitosti spôsobu jeho uskutočnenia.
Po druhé, z hľadiska prepracovania kompenzačných mechanizmov sa nanovo upravuje aj samotný proces uznávania dokladov o vzdelaní a dokladov o odborných kvalifikáciách, cieľom je odstrániť nejednotnosť v konaniach a dosiahnuť zjednotenie a sprehľadnenie právnej úpravy.
Napokon, po tretie, vzhľadom na prijatie zákona o výchove a vzdelávaní tzv. školského zákona, ako aj vzhľadom na zmeny v zákone o vysokých školách sa návrhom zákona zosúlaďujú jednotlivé druhy dokladov o vzdelaní preukazujúce stupeň vzdelania. Predmetnou úpravou sa taktiež odstraňujú aj neaktuálne úpravy.
Aby som zopakoval obligatórnu vetu. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Dovolím si len ako doplňujúcu informáciu povedať, samotný zákon predstavuje transpozíciu smernice 2005/36 Európskeho spoločenstva o uznávaní odborných kvalifikácií a novela tohto zákona bola uskutočnená s ohľadom na túto smernicu a potreby aplikačnej praxe.
Ďakujem vám za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu novely zákona v prvom čítaní. Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2012 20:00 - 20:10 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Dámy a páni, budem naozaj krátky, ale musím na niektoré veci zareagovať. Laserové centrum. Vážení, ťažké rokovania, aby sme ho mali, aby sa dohodla Univerzita Komenského aj so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, aby bolo zaradené medzi 30 laserových centier v rámci Európskej únie. Že ho máme, chvalabohu, že ho máme a že je zapojené do 7. a v budúcnosti do 8. rámcového programu, kde získava prostriedky, a to hovorím pánovi Gálovi, lebo tu každý dáva, že čo treba zrušiť, čo nie je potrebné. V budúcnosti sa uvažuje o vytvorení iónového a plazmového centra v spolupráci s Drážďanmi s centrom priamo na Materiálovo-technologickej fakulte v Trnave, samozrejme, tiež budované z európskych fondov. A myslím si, že takéto centrá Slovensko potrebuje. Školstvo je ako systém a tu myslím, že sa buď zhodneme aj s pani poslankyňou Žitňanskou, je veľmi konzervatívne prostredie a mnohé veci, ktoré sa teraz objavujú sú rokmi zakladané a niekedy ten dopad je o dva, o tri, o štyri roky. Toto treba vnímať, lebo to nie je zo dňa na deň, to nie je z roka na rok, ale to je konkrétne systém, ktorý je tu vytvorený a založený a mnohé aj tie negatívne dopady, s ktorými sa stretávame a na ktoré poukazujú napríklad základné školy najmä Združenie samosprávnych škôl, sa založili niekedy niekde v minulosti, možno pred rokom, pred dvoma, pred troma alebo pred štyrmi rokmi, takže veľmi ťažko je mi, keď sa tu hovorí aké deti sa v súčasnom systéme učia podľa akých osnov, resp. podľa akých odborov, predmetov. Nuž toto som nezaložil ja, to ešte súčasná doba a ja, samozrejme, aj vo vzťahu k budúcemu roku po tých dohodách, čo mám so Združením samosprávnych škôl, chceme meniť tieto veci spolu s nimi a ide len o základné školy.
Nevstupujem do stredných škôl. To by som chcel podčiarknuť. O základné školy, aby sme od 1. septembra nabehli na isté štandardy v rámci štátnych vzdelávacích programov, ktoré musíme nejakým spôsobom ujednotiť a potom nech je sloboda v rámci tých školských vzdelávacích programov, nech si učitelia vytvárajú ten priestor, ktorý budú v tej oblasti výchovy a vzdelávania uplatňovať v práci so svojimi alebo vzdelávanie so svojimi žiakmi.
Pedagogické fakulty, no, to je osobitný problém, a to netýka sa len pedagogickej fakulty, týka sa to aj niektorých učebných, niektorých aprobácií, ktoré sa, na ktoré sa pripravujú povedzme pre stredné školy filozofické fakulty alebo prírodovedné fakulty, atď., atď. Viete, ja som mal teraz nedávno rokovanie s rektorskou konferenciou a práve som poukázal na to, čo sa vlastne aké predmety a aké aprobácie sa pripravujú na týchto pedagogických fakultách. Ale ja vás naozaj žiadam o zdržanlivosť, pretože ja do toho systému nemôžem priamo vstúpiť, ale musíme rokovať s tými dekanmi, resp. s tými rektormi tých vysokých škôl, aby sme naozaj po dohode s akademickou samosprávou tieto programy nastavili tak v budúcnosti, aby napríklad, ja si myslím najlepšie uplatniteľné z hľadiska cudzích jazykov dneska je aprobácia angličtina - nemčina. Koľko sa takýchto aprobácií vyučuje? Časom sa robí angličtina s iným predmetom alebo nemčina s iným predmetom. Využiť to v maximálnej miere, aby ten učiteľ, ktorý príde či už na základnú, alebo strednú školu, naviac angličtina je teraz predmet povinný a ja som ho nikdy ani nezmenil a, samozrejme, plne akceptujem toto rozhodnutie, tak treba vytvoriť všetky podmienky preto, aby sme mali kvalitných pedagógov v tejto oblasti. Kvalitný učiteľ a kvalitná škola alebo kvalitná trieda, to je aj môj cieľ. A ja, samozrejme, nemôžeme k tomu dospieť zo dňa na deň, a to je už trošku, by som povedal beh na dlhšie trate a vytvoriť isté štandardy do tej budúcnosti, na ktoré sa aj v budúcnosti nadviaže a bude sa v nich pokračovať, tak ako ja som pokračoval s návrhom napríklad povinnej angličtiny na našich školách, ktoré považujem za správne rozhodnutie, aby ste videli, koľko, pod akým tlakom som niektorých veľvyslancov, to bol aj môj predchodca, aby sa veci zmenili. Ja som povedal, že angličtina bude ako povinný predmet naďalej na našich školách.
Chcel by som tiež podčiarknuť, že naši žiaci sú veľmi adaptabilní a veľmi flexibilní, a to máme dôkaz toho, že sú schopní často v zahraničí sa veľmi rýchlo reagovať na výzvy, ktoré tam dostávajú. Zoberme si len naše deti povedzme zo stredných škôl, najmä z gymnázií, ktoré v minulosti išli v rámci programu AISE do Spojených štátov amerických. Boli to druháci, ktorí odchádzali. Dva-tri mesiace mali problémy, kým sa adaptovali na tú americkú angličtinu a potom nabehli tak rýchlo, že v tom treťom, v tretej, treťom stupni, alebo v tretej triede na tých stredných školách Spojených štátoch amerických koncom už mali všetko samé áčka a hneď im ešte hovoril, že môžu rovno maturovať, čiže naozaj ten základ je v mnohých oblastiach na Slovensku dobrý, ale to neznamená, že ho nemôžeme ešte výraznejšie vylepšovať a skvalitňovať. Bezpečnosť na školách, to aj mňa trápi, tak pre učiteľov, ako aj pre žiakov, tie prípady, ktoré sa objavujú sú často a ja ich dostávam dennodenne na stôl, žiaľ, mi to píšu anonymy, že taký a taký sa stal prípad, potom to dávam preverovať cez pani Havránkovú, cez odbor kontroly, zistia často, že je toto pravda, alebo to nie je pravda, viete, kto čo napíše. Ja musím aj na takéto návrhy, resp. listy reagovať, je ich dosť veľmi často na našich školách, ale to musíme nájsť spoločný prístup, aby skutočne aj ten učiteľ, aj ten žiak sa cítil bezpečne v tej škole, aby nebol atakovaný z jednej alebo z druhej strany a najmä, aby nebol ten, ten, čo sa tam často deje, že niekedy sú ataky zo strany rodičov, hovorím všeobecne, hovorím, že sa objavujú takéto prípady, niekedy aj ten učiteľ stratí nervy, musím povedať, niekedy ich naozaj stratí, ja ho neospravedlňujem, ale stratí ako každý z nás, je príliš emotívny a niekedy aj to dieťa. A často nepochopíme, prečo vyrušuje, lebo niekedy je tak talentované a také schopné, že nie je schopné prijímať ten predmet, a už v podstate sa posúva ďalej, a preto takýmto spôsobom často vyrušuje, lebo ho to už nebaví, čo ten učiteľ učí, čo ten učiteľ učí.
Problém je, samozrejme, najväčší a to je ten, že máme 44-tisíc žiakov základných škôl, ja to často opakujem ako číslo, teraz som si ho dal znovu vytiahnuť, 44 174 žiakov končilo 9. triedu na základných školách v minulom školskom roku 2011/2012 a ponúknutých miest, to je ten problém, ktorý tu stojí ako výzva, to nestojí len predo mnou, aj pred ďalšími, 83-tisíc miest na našich stredných školách. Aj tu si musíme niektoré veci otvorene povedať, málotriedky áno, ale diferencovane podľa regiónov zvažovať, či je to dobre, či nie je to dobre, naviac, viete, niektoré málotriedky boli opravené z európskych peňazí z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a dnes mám tam isté embargo 5 rokov zase, že ich nemôžem vôbec ani zrušiť, pretože by som musel tie peniaze vrátiť alebo sa tie peniaze museli vrátiť Európskej komisii. A to isté platí aj pre tie priamo riadené organizácie, ja by som rád zlučoval, ale ten problém tu je vzniká, keďže majú národné projekty a musia ich vyriešiť a musia byť úspešní v týchto národných projektoch, pokiaľ budú mať tieto národné projekty rozbehnuté v tomto rámcovom programe do roku 2013 až 2015, to plnenie platí, tak ich nemôžem nejakým spôsobom racionalizovať a meniť.
A napokon, čo je veľmi dôležité a na čo by som pri tejto príležitosti, lebo pozorne počúvam tú rozpravu, ktorá tu prebieha, počúvam vaše názory, naozaj treba niekedy mať naozaj aj viacej trpezlivosti, nie všetko sa dá urobiť zo dňa na deň, aj tie ciele, ktoré vám budú iste predložené v budúcom roku, budú racionálne premyslené, budú mať svoju, by som povedal, základňu niekde na základe istých analýz a naviac po dohode s Inštitútom finančnej politiky zriaďujem osobitný odbor na analyticko-koncepčný, malý odbor troch ľudí, ktorých tam napríklad beriem tam zo Štefánikových štipendií, ktorí boli v zahraničí, mladých ľudí, ktorí budú robiť povedzme analýzy jeden v oblasti školstva, druhý v oblasti vysokých škôl, teda hovorím regionálne o vysokých školách a povedzme v oblasti vedy, aby sme mali skutočne kvalitné analýzy, lebo mi máme Ústav informácií a prognóz, opakujem, prognóz školstva a prognózy sa tam 10 rokov žiadne nerobia, toto je najväčší problém, ktorý mi chýba, aby sme sa vedeli kvalifikovane rozhodnúť.
Na samotný záver chcel by som sa pani poslankyni Janke Žitňanskej ospravedlniť za to vystúpenie, ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2012 17:47 - 17:56 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Prepáčte, vy ste smiali tomuto konkrétnemu faktu? Tomuto, oni požadovali, riaditelia škôl. Zavolajte si pani Petákovú, aby sme tieto školské vzdelávacie programy, ktoré pripravilo Krížove, štátny, Krížov Štátny pedagogický ústav - ako námestníka riaditeľa, aby ich zmenil. Oni to požadovali a ja to robím pre nich, pre učiteľov a pre tie deti, ktoré majú byť vzdelávané.
Pýtate sa, že prečo neruším priamo riadené organizácie. Vážení, všetky aj za Mikolaja, aj za Jurzycu sú tam národné projekty. Národné projekty, ak by som zrušil jednu organizáciu, musím vrátiť všetky peniaze, ktoré tam boli preinvestované na školy, musel by som vrátiť zo štátneho rozpočtu Európskej komisii. Tento problém mám a to je celkom prirodzený problém, ktorý tu je. A ja si to nemôžem dovoliť. Samozrejme, budeme niektoré činnosti týchto ústavov alebo týchto zariadení modifikovať, aby nerobili sa v každom ústave jedno a to isté, ale tieto ústavy a tieto organizácie musia zatiaľ zotrvať, pretože plnia úlohy, ktoré sú v rámci národných projektov čerpania európskych fondov pre naše školy.
A napokon, viete, je mi smutne, keď sa tu spomína Spevácky zbor slovenských učiteľov. Vážení, toto teleso má obrovskú históriu od prvej republiky. Skladali sa na to učitelia. Zakladali ho mnohé osobnosti našej kultúry, učiteľské osobnosti našej kultúry. A ja, ak by som toto teleso zrušil, tak by som sa podpísal na to, že som nekultúrny minister, a myslím si, že žiaden minister, ani tí čo boli predo mnou by takéto kultúrne teleso nikdy nezrušili. Reprezentuje nás dobre, a ak potrebuje nejakú podporu, aj tú podporu, ktorú majú zo strany školstva budú mať, pretože je to naša prezentácia a je to Spevácky zbor slovenských učiteľov. Viete si predstaviť, že by to v Českej republike alebo v Maďarskej republike, alebo v Poľsku zrušili? Asi nie.
A napokon, áno, uvažujeme o tom a budeme o tom diskutovať, že možnože jedna z alternatív je to, aby riaditelia všetkých našich škôl boli platení priamo z ministerstva. Aj to je cesta, aby boli slobodnejší, aby mohli rozhodovať slobodnejšie. Ale to treba nastaviť, to sa nedá zo dňa na deň. Ale naozaj táto cesta tu je. A ja sa k nej plne hlásim, ale hľadám možnosti, ako ten systém urobiť únosný. A viete, že sme urobili aj niektoré konkrétne kroky k samospráve, že sme ten normatív, ktorý ide a hovorí, opakovane hovorím, má ísť 100 %, nie 90 % na mzdy učiteľov, aby išiel na mzdy učiteľov a pedagogických a odborných zamestnancov, aby riaditeľ školy o ňom rozhodoval a predovšetkým tieto peniaze aj spravodlivo transparentne na svojich školách rozdeľoval.
Startupy, spin-offy, to som tu hovoril dávno, dávno nielen v oblasti technologických centier, ale aj vo vzťahu k vzdelávaniu. Máme túto cestu a ideme touto cestou modernizácie nášho školstva, ale, samozrejme, nie je to možné nabehnúť a veľmi rýchlo urobiť za osem mesiacov. Ja sa pýtam, čo sa tu udialo za dvadsať mesiacov? A ja za osem mesiacov v podstate som zodpovedný za všetko.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2012 17:47 - 17:56 hod.

Dušan Čaplovič Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, musím na niektoré veci reagovať, ale nie invektívami, ale faktami.
Ak sme išli vo vzťahu k súkromným centrám voľného času, tak sme sa rozhodli v rámci šancí pre každého, že každé dieťa v tejto vlasti má dostať finančné prostriedky na činnosť v rámci samovzdelávacích a rôznych ďalších aktivít, každé dieťa, aj to rómske, aj to nerómske. Toto bola moja cesta, a preto ste povedali, každé dieťa môže dostať rovnaký balík peňazí.
Čo sa týka školských klubov. Predchádzajúci stav umožňoval, aby obec, ktorá mala v základnej škole len 25 detí, mala v školskom klube prihlásených 300 detí, často fiktívne a na tie dostala peniaze. Dnešný stav umožňuje, aby dostala obec peniaze len na maximálne toľko detí, koľko je v základnej škole, keď hovorím o škole základnej na jej území. Keďže tento počet je zhruba trikrát väčší, ako je detí v školskom klube, boli koeficienty primerane upravené, aby neprichádzalo k tomu, to, by som povedal neprimeranému zvýhodneniu.
Vážení, musím povedať aj potvrdiť, čo povedal pán primátor a poslanec pán Hrnčiar, ja mám správu zo Súkromného centra voľného času v Martine. To bude fungovať. Samozrejme, budú musieť niektoré iné centrá zaniknúť, či sú to, lebo ide o kvalitu, aby bolo to centrum skutočne, vytváralo všetky podmienky. A to súkromné centrum voľného času, mi napísali z Martina, že sú pripravení na fungovanie, a je to povinnosťou na jednej strane mesta a na druhej strane rodičov, lebo každý rodič teraz vie, kde má dieťa v trvalom pobyte a môže, pretože tu ide o otvorenú samosprávu, kontrolovať či to dieťa dostalo ten normatív v rámci originálnych kompetencií a môže byť umiestnené kdekoľvek, v tom dobrom slova zmysle, aby predovšetkým mohlo byť, mohli byť zabezpečené jeho mimoškolské aktivity, či to bude v centrách voľného času, či to bude v základnej umeleckej škole alebo či to bude v školskom klube. Pre mňa je dôležité, aby to dieťa nezostalo na ulici a patrí to každému dieťaťu v tejto spoločnosti, každému dieťaťu v Slovenskej republike.
Štátne vzdelávacie programy a školské vzdelávacie programy, muzika, ktorá beží stále, ale musím vám povedať, že ja robím konkrétne kroky na základe odporúčania Združenia samosprávnych škôl. A to sú všetci riaditelia základných škôl, ktorí tzv. krížové experimenty zo Štátneho pedagogického ústavu odsúdili a nesúhlasia s ním. A ja musím robiť školské, teda štátne vzdelávacie programy po dohode s nimi, pretože to robím pre nich, pre učiteľov. A boli vážne chyby, hlavne ide o základné školy, nehovorím o stredných školách, tam je tá voľnosť ďaleko väčšia, ale na základných školách musíme jasne zadefinovať, čo v prvom stupni, aby sme nemali také výpadky z matematiky, ako sú teraz u štvrtákov, čítať, písať a počítať predovšetkým. Poviem to, ako to hovorila Mária Terézia, toto sú priority a na tom trvajú aj učitelia zo samosprávneho združenia škôl, teda riaditelia škôl, ktorí toto požadovali. Požadovali to v roku 2011, veľmi to kritizovali a my sme nepristúpili. To, čo teraz beží, to je ešte dôvetok toho, čo tu bolo spôsobené. My sme nepristúpili k zmenám, pretože sme povedali, že až od 1. septembra to nabehne v budúcom roku 2013, ale po dohode s ľuďmi, s učiteľmi a odbornými zamestnancami našich škôl. Však toto robíme pre nich, aby mohli kvalitne vzdelávať. Oni to žiadajú a my to musíme, tieto štátne vzdelávacie programy, to minimum nasadiť tak, aby bolo všade rovnaké, to minimum. A to ďalšie, čo sa tam bude vytvárať v rámci školského vzdelávacieho programu, to je vecou učiteľa, aby skutočne ten učiteľ si dotváral ten vzdelávací program v rámci jednotlivých hodín na jednotlivých predmetoch.
Nie je možné, aby na Slovensku fungovala napríklad chémia sa začala učiť v nejakom meste alebo v 6. triede a v druhom meste v 7. triede, my tu máme migráciu, obrovskú migráciu a budú sa tie deti posúvať, aby to... (Ruch v sále. Smiech v sále.) No migrácia existuje. Na to poukázali, na to poukázali priamo riaditelia samosprávnych škôl. Vy sa smejete, pani Žitňanská, vy ste s nimi, však vás vypískali, keď ste tam boli v Tatrách aj s pánom Beblavým. Však o toto ide. No, ale hovorím, vy sa... (Reakcia v pléne. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis