Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctení kolegovia prítomní v sále, predložený zákon je súčasťou reformy, na ktorú už naozaj čakáme veľmi dlho.
Myslím si, že úplne od začiatku, keď sa, keď bola reforma ESO predložená, keď sme o nej veľmi intenzívne debatovali na rôznych úrovniach a debatovali sme teda o jej záveroch a o tom, čo má dosiahnuť, musím naozaj povedať, že úplne od začiatku celému tomuto zámeru...
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctení kolegovia prítomní v sále, predložený zákon je súčasťou reformy, na ktorú už naozaj čakáme veľmi dlho.
Myslím si, že úplne od začiatku, keď sa, keď bola reforma ESO predložená, keď sme o nej veľmi intenzívne debatovali na rôznych úrovniach a debatovali sme teda o jej záveroch a o tom, čo má dosiahnuť, musím naozaj povedať, že úplne od začiatku celému tomuto zámeru a cieľom fandíme. Je to vec, ktorá je naozaj veľmi potrebná, ktorej sa nevieme dočkať. Priblíženie úradov k občanom, zefektívnenie, zoštíhlenie fungovania celej štátnej správy je naozaj obrovským krokom, ktorý ak sa podarí splniť, tak to bude reforma porovnateľná s tým, čo môže priniesť pre Slovensko, ako boli niektoré zásadné reformy z minulosti, ako napr. zavedenie rovnej dane alebo dôchodková reforma. Je to jednoducho zásadná vec.
Veľmi intenzívne sme teda o zámeroch a cieľoch reformy debatovali, diskutovali a stále na ňu čakáme. A musím povedať, že po roku debát, a myslím, že toto je už druhý alebo tretí zákon, ktorý je predložený do parlamentu, ktorý sa týka ESA ako reformy, stále čakáme. A stále sme sa ešte tak úplne nedočkali. A je, samozrejme, úplne logické, že taká zásadná štrukturálna zmena, ako je reforma ESO, musí prebiehať vo viacerých fázach, vo viacerých etapách. Už veľakrát sme počuli, toto je prvý, druhý, tretí zákon. Počkajte, príde ten ďalší, tam sa to všetko zmení, ale je tu ten dnes ďalší zákon s stále ešte v ňom tie zásadné zmeny, ktoré by mali priniesť všetky tie dobré veci, ktoré sa od ESA očakávajú, neprišli. Dovoľte mi rozobrať v pár bodoch, prečo si myslím, že zatiaľ ešte stále neprišli.
Po prvé. Ani tento zákon neprináša to, na čo tak netrpezlivo čakáme, to skutočné priblíženie sa úradov k občanom. Áno, ja viem, že prídu klientske centrá, že bude v budúcnosti všetko dobre fungovať, ale stále ešte jednoducho tie úrady, s ktorými človek, bežný občan prichádza najviac do kontaktu, je to možno 90 % kontaktu, sú: úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, daňové úrady a polícia. Toto sú z hľadiska občana pri jeho styku so štátnou mocou tie úrady, s ktorými prichádza najčastejšie a najviac do kontaktu. To sú najnavštevovanejšie úrady. Ja viem, že Sociálna poisťovňa ani nie je úrad, že je to verejnoprávna inštitúcia. Ale keď sa občan pozrie na štát, tak Sociálna poisťovňa je jednou, je jedným úradom. Úrad práce, Sociálna poisťovňa, daňové úrady a polícia.
Ak by sme teda chceli poskytovať občanom lepšie služby a priblížiť im úrady, a tie, na ktorých vybavujú najviac vecí a najčastejšie, tak reforma by sa mala začať zaoberať v prvom rade týmito štyrmi inštitúciami. Tie ani v dnešnom zákone nijako zapracované nie sú. Nie sú touto reformou nijako dotknuté, nie sú na ňu nijako naviazané. Namiesto toho, aby sa naozaj mohli dostať k týmto najfrekventovanejším orgánom, tak zlučujeme tak zásadné a frekventované kompetencie, ako je civilná ochrana, hospodárska mobilizácia a obrana štátu. A moja otázka je, že koľko občanov ročne navštívi úrad vo väzbe na tieto tri kompetencie? Úplne zanedbateľné minimum. Samozrejme, chcem byť korektný. Sú tam aj živnostenský úrad alebo odbor po novom či kataster nehnuteľností, čo sú predsa len častejšie navštevované úrady, ale obidva z nich sú menej frekventované, než tie štyri inštitúcie, ktoré som vymenoval a ktoré by teda zo zásadnej reformy verejnej správy nemali byť vynechávané. Cieľom reformy ESO, totiž tak nám bola prezentovaná a tak nám to bolo prisľúbené, je primárne lepšia a integrovaná služba pre občana. Preto by sa mala dotýkať táto reforma tých úradov, s ktorými občan prichádza najčastejšie do styku.
Druhá pripomienka k tomuto konkrétnemu, už návrhu zákona, nielen k celkovému tomu, čoho sme sa stále ešte pri reforme ESO nedočkali, je taká určitá bezkoncepčnosť, resp. koncepčnosť postavená na akomsi návrate do minulosti so všetkými problémami, ktoré so sebou prináša a ktoré s tým súvisia. Tento zákon, tak ako aj predchádzajúca zmena, sú naozaj vydávané za súčasť najväčšej reformy vo verejnej správe. V skutočnosti sa však ukazuje, že stále nejde o žiadnu nejakú systémovú zmenu, stále ide len o také to premaľovávanie tabúľ. Doposiaľ. Stále čakáme a stále veríme, že príde aj zásadnejšia zmena, ale doposiaľ aj v tomto zákone stále je to len také - škatule, hýbte sa. Navyše, čo mi vadí na rozdiel od toho, keď sa reforma ESO naozaj spúšťala a keď sme o tých jej zámeroch a o tom, čo všetko má obsahovať, veľmi intenzívne, hlboko diskutovali, organizovali sa aj semináre, aj na pôde nášho výboru pre verejnú správu, k tomuto konkrétnemu zákonu, týmto predstavovaným zmenám nepredchádzala žiadna širšia odborná diskusia. Stretnutie v Papierničke sa tam nedá počítať naozaj a hlavne žiaden koncepčný dokument. Chcem upozorniť, že všetky predchádzajúce vlády skôr než začali meniť usporiadanie miestnej štátnej správy, najprv prerokovali a schválili koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy, kde boli uvedené aspoň náznaky argumentov pre a proti. Tieto dokumenty by ste, pán minister, mali poznať. Vždy to boli rezortné dokumenty, čiže materiály Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Viete, keď sa hovorí o tom, že občania by mali rozumieť politike, tak veľmi často, zrejme najčastejšie problém nie je v tom, že by občania nerozumeli tomu, čo my prijímame, aké zákony prijímame, čo robíme. Ten najväčší problém sa ukrýva v tom, že len málokedy občania chápu tie dôvody, prečo prijímame zmeny, ktoré prijímame, prečo robíme také rozhodnutia, ako robíme. A ustanovenie nového, napr. počtu úradov, je presne takýmto príkladom. Podstatou tohto návrhu zákona je návrat k centralizácii moci v oblasti miestnej štátnej správy pod rezort vnútra. Vecne budú síce okresné úrady síce riadené príslušným rezortom, ale to je v skutočnosti chiméra, ktorá sa už v minulosti ukázala ako nefunkčná. Veď koniec koncov práve jedným z dôvodov ustanovenia špecializovanej miestnej štátnej správy, ktoré bolo schválené v roku 2003 a účinné od 1. januára 2004, boli práve žiadosti a sťažnosti jednotlivých rezortov na spôsob riadenia ministerstvom vnútra.
Ďalší odborný argument sa týka financovania. Politické nominácie pri takomto usporiadaní sú vždy problémom v rámci koaličných vlád. Čiže takto navrhované riešenie riadenia miestnej štátnej správy špecializovanej má z minulosti známe problémy vecné, finančné a politické. A keď sa pozeráme na ten dôvod, tak je to presne opačný dôvod, ktorý pred niekoľkými rokmi viedol k ich rozdeleniu, tak integrácia vlastne popiera všetky tie dôvody, ktoré viedli predtým k rozdeleniu úradu.
Ďalšie také nevyargumentované opatrenie - neexistuje dobre vyargumentovaný dôvod, prečo organizovať miestnu štátnu správu v územnom a správnom členení na okresy z čias Vladimíra Mečiara, čiže z roku 1996. Už sa ukázalo a jasne sa preukázalo, že miestna štátna správa sa dá dosť dobre organizovať v rámci 50 bodov území, dnešné obvodné úrady. Počet 72 okresných úradov, ktorý je teda vyšší oproti súčasnému stavu, je jednoducho zbytočný a nezmyselný okrem posilňovania politickej moci centrálnej vlády v území a viacerých politických nominantov, viacerých stoličiek pre budúcich politických nominantov. Keď sme mali na Slovensku, myslím, 38 okresov, tak sme dokázali štátnou správou pokryť 38 okresov a nebol žiaden problém s ich fungovaním. Teraz máme 50 bodov, 50 obvodných úradov a nie som si vedomý žiadneho, ani jediného problému, nejakej situácie, kedy by týchto 50 uzlov jednoducho nestačilo. A teraz rozširujeme ten počet na 72 a nerozumiem tomu dôvodu. A vadí mi, že to nebolo nijakým spôsobom diskutované, že nebola predložená koncepcia, vadí mi, že jednoducho neboli predložené dôvody na rozšírenie tohto počtu z 50 na 72. Skutočné a reálne dôvody, ktoré by povedali, áno, mali sme tu 50 bodov a toto, toto nefungovalo, boli príliš ďaleko občanom alebo nepodarilo sa nám skoordinovať nejaké zložky, a preto ich musí byť viacej, musia byť viac rozptýlené po území. Takéto dôvody sme dodnes nepočuli. Výsledkom bude, že budeme mať o tých, myslím, 22 úradov viac, 22 šéfov, cez 40 nových odborov viac, a nevieme prečo.
Tu ešte dodám, že navyše v čase, keď sa v roku 2003 špecializovaná štátna správa vytvárala, tak okolo 90 % agendy dovtedajších okresných úradov boli sociálne veci a tie sa oddelili a ani dnes nie sú integrované v rámci týchto integrovaných služieb. Prečo asi? Pretože integrácia nemusí byť vždy tým najlepším riešením.
No a posledná moja taká výhrada sa týka správneho konania. Správne konanie má byť v zásade vždy dvojinštančné. Teda voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy na prvom stupni má byť možnosť podať opravný prostriedok, odvolanie, o ktorom rozhoduje orgán vyššieho stupňa. Keby som mal odcitovať zákon o správnom konaní podľa § 58 ods. 1: "Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal." Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ rozhodne okresný úrad, a je jedno, či sa tak stalo v rámci určitého útvaru, okresného úradu, stále je to okresný úrad, v odvolacom konaní by mal rozhodnúť orgán zásadne iný, než je okresný úrad. Tváriť sa, že v odvolacom konaní, tak ako je predložené v tomto návrhu zákona, rozhodne niekto iný, je chiméra, nehovoriac už o zaujatosti, predpojatosti a podobne. Čiže toto je taká moja vyslovene špecifická odborná výhrada voči predloženému návrhu zákona. Summa summarum, chápem kroky, chápem prečo a čo je napísané v tomto návrhu zákona, nájde sa zopár odborných výhrad.
To, čo mi na tomto návrhu zákona azda najviac vadí, sú dve veci. To, že na tú skutočnú radikálnu reformu ešte stále čakáme, a som veľmi zvedavý na výsledky auditu verejnej správy a veľmi sa teším na to, keď konečne začneme pracovať aj reálne s kompetenciami a nielen s premaľovávaním tabúľ na jednotlivých úradoch, ale, pán minister, čakáme už vyše roka a stále verím a dúfam, že sa dočkáme, ale čím dlhšie budeme čakať, tým menej sa už budeme môcť spoliehať na vaše sľuby, že veď nabudúce, budúci rok, ten ďalší rok, o pár mesiacov.
A vadí mi to, že niektoré zmeny, ktoré sú pomerne zásadné, nie sú, neboli dostatočne diskutované a neboli dostatočne najmä odôvodnené. To sa týka najmä toho počtu okresných úradov a týka sa to v podstate aj toho základného zámeru, ktorým je tá úplná integrácia.
Na druhej strane ma tento návrh zákona napĺňa optimizmom aspoň v jednej veci, pretože približne pred rokom sme tu v tomto parlamente debatovali o jednom mojom návrhu zákona, ktorý sa týkal predĺžených otváracích hodín úradov v prospech občanov a vtedy som od vás, pán minister, dostal chlapské čestné slovo, že v rámci reformy, aj keď nie špeciálnym zákonom, tak vaším rozhodnutím, rozkazom ministra, takéto niečo zavedieme. Viem, že sa na vašom ministerstve začala táto zmena pripravovať, a viem, že bola odložená s tým, že sa uskutoční, keď vojde do platnosti tento zákon. Tak napĺňa ma optimizmom prerokovanie tohto zákona dnes tu, v snemovni, aspoň v tom, že sa dočkáme aj naplnenia tohto nápadu, nášho spoločného naplnenia a že teda dúfam, že o pár týždňov vydáte ten rozkaz, a jedna z pozitívnych zmien, o ktorej sa tu nehovorí, ale bude prinesená týmto zákonom, bude to zavedenie štandardných predĺžených otváracích hodín na úradoch na celom Slovensku v prospech občanov.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
