Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte mi veľmi pokorne sa ako ekonómovi zapojiť do tejto právnickej debaty. Nech sú mi moje dva semestre práva pomocou. Avšak budem sa snažiť venovať hlavne argumentom z toho pohľadu ekonómie. Aj keď si myslím, že ekonómia a právo majú mnoho spoločného a že možno najväčšou slabinou napríklad aj na našich školách, tak ekonomických, aj právnických je, že...
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte mi veľmi pokorne sa ako ekonómovi zapojiť do tejto právnickej debaty. Nech sú mi moje dva semestre práva pomocou. Avšak budem sa snažiť venovať hlavne argumentom z toho pohľadu ekonómie. Aj keď si myslím, že ekonómia a právo majú mnoho spoločného a že možno najväčšou slabinou napríklad aj na našich školách, tak ekonomických, aj právnických je, že ekonómovia, aspoň národohospodári študujú príliš málo práva a že právnici, ktorí sú často tými legislátormi a tvoria legislatívu, sa venujú príliš málo ekonómii.
Návrh zákona, ktorý predkladáme má naozaj štyri také hlavné časti. Tri sú dôležité, jedna je dôležitá menej. Prvá časť je zavedenie jednoeurovej eseročky, čiže spoločnosti s ručením obmedzeným, kde by základné imanie malo minimálnu hodnotu jedno euro. Jedno euro preto, lebo je výrazne jednoduchšie znížiť základné imanie na jedno euro, než kompletne prekopávať všetky právne predpisy na Slovensku, v ktorých je základné imanie spomínané alebo uvedené a znížiť ho priamo na nulu. Je to riešenie, ktoré je pomerne bežné.
Od 1. januára platí v obdobnej forme už aj v Českej republike, kde je minimálne základné imanie spoločnosti s. r. o. stanovené na jednu korunu českú. Je mnoho ďalších európskych krajín, ale aj krajín vo svete, kde základné imanie vo výške jedného eura, dolára alebo ekvivalentu v danej mene funguje. Dokonca pani spravodajkyňa si možno bude pamätať, že ešte v čase, keď pôsobila ako ministerka spravodlivosti a ja som pôsobil na ministerstve hospodárstva, sme mali na túto tému rokovanie v rámci projektu Singapur a plánovali sme sa v podstate venovať tomuto bodu a ešte teda za čias minulej vlády.
Dôležité je to aj z takého možno trošku pohľadu imidžu Slovenskej republiky, práve založenie spoločnosti s r. o. jednou osobou, aj vrátane jeho nákladov, je jedným z kritérií, zo základných kritérií, ktoré používa Svetová banka vo svojom modeli hodnotenia kvality podnikateľského prostredia Doing Business, to je ten známy rebríček Svetovej banky, kde ak okolité krajiny majú základné imanie na úrovni jedného eura a Slovensko by ho malo už len na úrovni napríklad dvoch eur, tak sa posunieme v tomto rebríčku za tie ostatné krajiny, ktoré sú priateľskejšie a kde sa firma zakladá úplne jednoduchšie.
Pozrime sa na to ale aj z pohľadu praxe. Teória a v podstate Obchodný zákonník dnes hovoria, že pri zakladaní spoločnosti s s. r. o., s. r. o. sa má postupovať následne. Ten, kto chce založiť spoločnosť s. r. o., prinesie nejakú hodnotu vo výške najmenej 5-tis. eur, či už je to hotovosť alebo nejaký iný, iná forma vkladu a ktoré tvorí základné imanie spoločnosti a týmto tá obchodná spoločnosť ručí. To je však len teória. Napriek tomu, že súčasná vláda skomplikovala zakladanie spoločností - s. r. o., pretože vyžaduje pri založení vložiť tých 5 000 eur na bankový účet a predložiť takýto výpis z bankového účtu daňovému úradu, stále je to v realite a v prípade drvivej väčšiny spoločnosti len fikcia. Tak ako donedávna stačilo vložiť 5 000 eur len fiktívne, podpísaním príjmového pokladničného dokladu a tie peniaze ste vôbec nemuseli mať a v skutočnom majetku spoločnosti s. r. o. sa nikdy neobjavili, tak dnes stačí požičať si týchto 5 000 eur, vložiť ich na jeden deň do banky, preukázať sa výpisom z bankového účtu a hneď ich na druhý deň môžete vybrať a zase v eseročke nemusia ich, nemusí byť ani koruna, ani euro, ani cent, čiže žiaden reálny majetok, ktorým by táto spoločnosť s. r. o. ručila.
Preto je samotný inštitút základného imania v krajine, kde to funguje takto, ako som práve opísal, v podstate zbytočný, vôbec nie je nevyhnutný a naozaj môžeme úroveň základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným, tak ako to urobili už aj v Českej republike, znížiť na to jedno euro. Na tomto si myslím, že by sa dala nájsť aj celková dohoda.
Na druhej strane my sme sa snažili riešiť v tomto našom návrhu zákona aj ďalší problém a uznávam, že to riešenie je minimálne dobrou zámienkou na diskusiu medzi ľuďmi, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú. A to sú tak právnici v oblasti teórie obchodného práva, ako aj skutoční podnikatelia. A napríklad aj každý podnikateľ, ktorí zažil druhotnú platobnú neschopnosť a respektíve situáciu, keď riadne dodal svoj tovar, alebo vykonal svoju službu a jeho odberateľ mu jednoducho nezaplatil a svojich peňazí sa od tohto odberateľa, ktorý podnikal vo forme s. r. o. nikdy nedočkal.
Preto sme sa inšpirovali analýzou Podnikateľskej aliancie Slovenska, na ktorej spolupracovalo niekoľko expertov. Táto analýza sa volá Podvody v biznise a možnosti zamedzenia nekalého podnikania. Bola publikovaná v roku 2011 a medzi jej hlavné odporúčania patrí nasledovné, citujem: "Zavedenie povinnosti spoločníka vždy ručiť za záväzky spoločnosti aspoň do výšky svojho vkladu do základného imania spoločnosti. Táto povinnosť by mala vo vzťahu k nesplateným záväzkom spoločnosti zaväzovať i spoločníka, za ktorého spoločníctva tieto záväzky vznikli.".
O čo ide? Tu sú dve základné, dva ďalšie, dve základné veci, ktoré navrhujeme v našom návrhu zákona. Znižujeme minimálne základné imanie spoločnosti s. r. o. na jedno euro. Tým v podstate naprávame súčasný nezmyselný stav, ktorý núti v podstate mnohých, ktorí chcú začať podnikať, podvádzať a tváriť sa, že tých 5 000 eur tam vložili. Odstraňujeme túto nevyhnutnosť. Odstraňujeme aj tú byrokratickú požiadavku, ktorá komplikuje zakladanie firmy, hlavne pre mladých začínajúcich podnikateľov, že si niekde tých 5 000 eur na jeden deň musia požičať, vložiť ich do banky, aby sa preukázali daňovému úradu a druhý deň vrátiť. Mimochodom dovoľte mi poznamenať, že bavili sme sa o tomto s mojím kolegom Jurajom Miškovom, ktorý bol dlhé roky zakladateľom a majiteľom najväčšej a najúspešnejšej reklamnej agentúry na Slovensku, ktorú v deväťdesiatych rokoch keď zakladal, predal svoje auto, aby získal 100 000 korún, aby mohol založiť eseročku, túto reklamnú agentúru, ktorá dnes zamestnáva desiatky ľudí. A keby ste od neho vyžadovali 5 000 eur a nie ekvivalent 3 000 eur, tak by tú firmu zrejme nikdy nezaložil. Základné imanie je naozaj prekážkou pri štarte podnikania a preto má zmysel ho čo najviac odstrániť, odstrániť ho ako prekážku.
Čo však robiť proti tým nekalým podnikateľom, ktorí by si založili jednoeurovú eseročku a pani spravodajkyňa to veľmi dobre pomenovala, s úmyslom zlého, nečestného konania odobrať tovar, nezaplatiť faktúru, prepísať ju na bieleho koňa a zmiznúť. A tu práve prichádza analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá navrhuje zaviesť ručenie spoločníka v obmedzenej miere. Stále je to spoločnosť s ručením obmedzeným. To ručenie je stále obmedzené. My nehovoríme, že spoločník má ručiť celým svojím majetkom tak, ako je to v prípade živnosti a živnostníka, ktorý naozaj ručí celým svojím majetkom. My hovoríme, že spoločník má ručiť do výšky zapísaného základného imania najmenej 5 000 eur, čo je rovnaká suma, akú sme doteraz od neho požadovali zložiť v keši. V hotovosti. Hovoríme, nemusíš už vložiť tie peniaze v hotovosti, ale rátaj s tým, že keď ideš do podnikania spoločnosti s ručením obmedzeným, budeš ručiť svojím majetkom do tej výšky, ktorú si dodnes musel vkladať v hotovosti.
Súhlasím s tým, že je to mimoriadne riešenie a s veľkým porozumením som aj v predchádzajúcich dňoch počúval aj vystúpenia pani spravodajkyne k situácii v justícii týkajúcej sa zmeny ústavy a vôbec všeobecne zlepšenia situácie v oblasti právneho štátu a vymáhateľnosti práva na Slovensku, kde jednoducho vzhľadom na súčasnú situáciu a na mnohé nefungujúce právne situácie aj pani spravodajkyňa často argumentovala, že je potrebné prijímať mimoriadne opatrenia, pretože inak ten gordický uzol nedokážeme rozseknúť. A zároveň súhlasím s tým, že budem veľmi rád, keď tento náš návrh vyvolá odbornú diskusii a polemiku. Ja som si tiež nie istý úplne tým, ako je dnes v návrhu zákona napísané, že keď niekto založí spoločnosť s. r. o. a stanoví základné imanie vo výške 5 mil. eur a tých 5 mil. eur tam aj vloží v hotovosti, že by ešte v rovnakej výške mal aj ručiť svojím vlastným majetkom.
Ono sa tomu dá krásne, dá sa to obísť, pretože on môže to svoje základné imanie v súlade s našim návrhom zákona znížiť na jedno euro, tých zvyšných 4 999 999 tam vložiť ako pôžičku a už bude jeho ručenie obmedzené len na 5 000, pričom stále riskuje tie svoje prostriedky. A toto je vec, kde sa dá naozaj, kde sa dá naozaj o návrhu zákona diskutovať a kde sme prístupné k pozmeňujúcim návrhom, aby napríklad to ručenie spoločníka bolo limitované nielen minimálnou, ale aj maximálnou výškou 5 000 eur. Čo je pointa? Pointa, ktorú chceme dosiahnuť, je, aby keď bude jednoeurová eseročka a niekto svojím konaním spôsobí škodu niekomu inému, napríklad svojmu dodávateľovi, aby ho to aspoň trošku bolelo. Aby ho to nebolelo len to jedno euro. Aby ho to bolelo aspoň tých 5 000 eur.
A zároveň druhý dôležitý aspekt nášho návrhu, aby mu nepomohlo zabrániť tej bolesti tým, že prevedie svoju firmu na bieleho koňa a preto hovoríme, že by spoločník mal do tej stanovenej výšky obmedzenej stále, pretože ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, čiže tá výška toho ručenia spoločníka je obmedzená, ručiť aj za záväzky, ktoré vznikli počas doby jeho spoločníctva. Čiže dostanem faktúru, nezaplatím ju, prepíšem firmu na bieleho koňa, nezbaví ma to toho ručenia do tej výšky najmenej 5 000 eur. Nepomôže mi prepísať firmu na bieleho koňa niekde v Hornej, Dolnej, kto, od ktorého to, ktorý má už na sebe takýchto firiem napísaných 500 a nikto od neho nikdy žiadne peniaze nedostane.
To je pointou tohto návrhu. Súhlasím, že je to možno čiastočne mimoriadne opatrenie, nie v oblasti jednoeurovej eseročky, ale v oblasti tej výšky ručenia spoločníctva, spoločníka svojím majetkom, kde prelamujeme určitú bariéru. Súhlasím, že by sme sa mohli zhodnúť na nejakom inom kompromisnom riešení, napríklad, aby to ručenie bolo presne 5 000 eur. Nie najmenej 5 000 eur, nie najviac 5 000 eur, alebo teda najviac, presne 5 000 eur. A určite by to bolo lepšie než súčasný stav a určite by to do oveľa väčšej miery rešpektovalo aj tie odporúčania a auditu Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Avšak je to aspoň nejaký krok proti rozrastajúcemu sa národnému športu, ktorým je neplatenie faktúr, ktorý spôsobuje druhotnú platobnú neschopnosť, ktorá je dnes jednou z najväčšej, najdôležitejších príčin predlžovania slovenských firiem a problémov finančných, do ktorých sa dostávajú. A je to mimoriadne opatrenie, pretože keby na Slovensku naozaj fungoval systém, na ktorý máme právne inštitúty, ale v realite funguje veľmi slabo. Systém napríklad konkurzu, systém jednoducho súdnych konaní, kde keď nezaplatím faktúru, tak súdne prebehne v nejakom rozumnom čase, no povedzme, nech je to rok, možno aj dva roky, ale nie päť rokov, nie desať rokov so všetkými stupňami odvolávania, kde sa jednoducho systém, kde sa jednoducho normálne oplatí dovolávať sa svojich vlastných práv.
A k tomu, aby sme dosiahli takúto zmenu, budeme musieť toho urobiť strašne veľa. A ja si veľmi vážim a oceňujem návrhy pani spravodajkyne v tejto oblasti na zlepšenie právneho štátu na Slovensku, s ktorými prichádza a patria medzi tie najlepšie, ktoré sa kedy objavujú v tejto snemovni. To by nám však nemalo brániť hľadať aspoň dočasné riešenia, nehovorím, že úplne v tom znení, ako sme navrhli, môžeme v tom druhom čítaní meniť, ale riešenia, ktoré nám aspoň čiastočne pomôžu zamedziť tým najpálčivejším problémom, ktoré dnes na Slovensku podnikatelia v oblasti druhotnej platobnej neschopnosti, v oblasti neplatenia faktúr zažívajú.
Toľko zatiaľ z mojej strany, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis