Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dnešná rozprava nie je len o budúcnosti dôchodkového systému na Slovensku. Ba práve naopak, hoci schválenie skráteného legislatívneho konania a následne novely zákona o sociálnom poistení výrazne upraví parametre dôchodkového systému, a musím povedať, že ich výrazne upraví v neprospech občanov a v prospech finančných skupín.
Dnešné rokovanie je prioritne o niečom inom. Dnešné rokovanie je o schopnosti šetriť, o tom, ako sa vláda principiálne stavia ku svojim občanom, o tom, či si vláda vyberie, že ide robiť politiku v prospech občanov, alebo či ide robiť politiku na úkor občanov.
Skrátené legislatívne konanie, o ktorom tu dnes rokujeme, je prioritne odôvodňované tým, že sa deficit verejných financií nevyvíja v súlade s predpokladmi, že nastala katastrofa a že je preto potrebné tento problém riešiť. Preto a údajne len preto, chcete, kolegovia z vládnucej väčšiny, pripraviť jeden a pol milióna občanov približne o budúce dôchodky, o šancu na dôstojnú starobu, generáciu mladých obrať o budúcnosť a napríklad aj o možné dedičstvo, pretože o dedení z druhého piliera sa tu zatiaľ hovorilo veľmi málo.
Dovoľte mi pripomenúť, aký je medzi vami a nami rozdiel. Prvá Ficova vláda po sebe zanechala potopu v podobe 7,7-percentného deficitu verejných financií. Nebolo vôbec jednoduché, nebolo vôbec príjemné ho skresávať, škrtať, šetriť a popritom stanoviť priority a štartovať zamestnanosť. Napriek tomu sa nám podarilo vytvoriť 50 tisíc nových pracovných miest a dať verejné financie relatívne do poriadku. A to bez toho, aby sme siahali na budúce dôchodky, bez toho, aby sme sa kradmo, potajme, uprostred leta, keď sú ľudia na dovolenkách, snažili v zrýchlenom legislatívnom konaní prijímať zákony, ktoré pripravujú ľudí o peniaze a o budúcnosť.
Veľmi často kolegovia z vládnej strany kritizujú bývalého predsedu Národnej rady Richarda Sulíka, ale vážení, dovoľte mi pripomenúť si, pripomenúť vám, ani Richard Sulík si nedovolil zvolať zasadnutie Národnej rady uprostred leta, úplne bezprecedentne, vtedy, keď sú ľudia preč, keď ľudia nesledujú, a snažiť sa vtedy pretláčať všetky nepopulárne zákony.
V apríli tohto roku predseda vlády Slovenskej republiky, pán Robert Fico, tvrdil, že verejné financie na Slovensku sú v katastrofálnom stave, že Európska komisia má výhrady, a strašil, aké zlé vysvedčenie o stave nášho vládnutia nám správa Európskej komisie vystaví. Ako sa ukázalo, bolo to jeho typické strašenie. Obyčajné PR, ktoré mu malo vytvoriť manévrovací priestor, napríklad aj na presadenie práve prerokúvanej veľkej dôchodkovej lúpeže, ktorú tu dnes navrhujete. Ako viete, Európska komisia vo svojej správe potvrdila, že verejné financie na Slovensku sú v stave konsolidácie, a skonštatovala, že Slovensku sa podarilo znížiť deficit v roku 2011 na úroveň 4,8 percenta voči stavu z roku 2010, keď po vašej vláde bol deficit na úrovni 7,7 percenta HDP. Zároveň ani správa Medzinárodného menového fondu z minulého mesiaca nepotvrdila žiadne katastrofické scenáre vývoja verejných financií na Slovensku. Preto je samotný postup o prerokúvaní tohto skráteného legislatívneho konania nezákonný, nelegálny a nelegitímny.
Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, páni kolegovia, viete asi, čo je to ústava, hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Takýmto zákonom, ktorým sa riadi aj zákonodarný orgán štátu, je práve rokovací poriadok. Preto aj Národná rada je pri svojej činnosti viazaná zákonom o rokovacom poriadku a musí rešpektovať tam stanovené podmienky. Postup v rozpore so zákonom je v takomto prípade nielen postupom proti zásade zákonnosti, ale v prípade zákonodarného orgánu aj v rozpore so zásadou ústavnosti. V takom prípade sa možno domnievať, že týmto postupom môžu byť narušené niektoré zo základných zásad, na ktorých je vystavaný právny štát. Dnes už napríklad azda ani nedokážeme spočítať, koľkokrát tu za posledný týždeň bol porušený zákon o rokovacom poriadku. Spomeňte si na piatok popoludní, kedy predseda Národnej rady nezákonným, nelegitímnym spôsobom odňal slovo vystupujúcemu v rozprave, kolegovi Kaníkovi, predseda Národnej rady môže odňať slovo vystupujúcemu v rozprave, ale len presne v súlade s paragrafmi zákona o rokovacom poriadku a keď sú splnené dôvody na to určené. Nemôže prerušiť vystúpenie v rozprave, aby dal hlasovať o procedurálnom návrhu. Hlasovanie o procedurálnom návrhu prebehlo 16.01 hod., po skončení rozpravy, kedy jednak zákon o rokovacom poriadku hovorí, že v piatok sa rokuje do štvrtej, a sám predseda Národnej rady si to v piatok doobeda nechal zdupľovať ešte hlasovaním v pléne, kedy majorita v pléne povedala, že sa bude rokovať do 16.00 hodiny. Napriek tomu 16.01 hod. prebehlo hlasovanie v čase, keď už Národná rada nezasadala, pretože bolo prerušené rokovanie. Viete, každý z nás sa tu môže postaviť za tento rečnícky pult v sobotu ráno, v piatok o deviatej večer, kedykoľvek mimo pracovných hodín, mimo hodín rokovania a rozprávať si tu, čo chce. Predpokladám, že ho zamestnanci Národnej rady nevyhodia len tak. Ale jednoducho to, čo povie mimo rokovania Národnej rady, neplatí, a keď si dá aj hlasovať o niečom mimo rokovania Národnej rady, tak to hlasovanie je automaticky nezákonné a neplatné. A takýchto porušení rokovacieho poriadku sa tu nakumulovalo už toľko, že keď Ústavný súd bude rozhodovať, že či prerokovanie tohto zákona a skráteného legislatívneho konania bolo zákonné, bude musieť jednoducho skonštatovať, že nebolo, pretože tých porušení sa nakumulovalo tak veľa.
Najzásadnejším porušením, podľa môjho názoru, je ale samotné rokovanie o skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby boli naplnené podmienky pre takéto rokovanie. Kolegovia, už ste to tu počuli mnohokrát a ja vám to musím zopakovať, pretože dúfam, že keď sa to viackrát zopakuje, možno konečne dôjde k pochopeniu.
Skrátené legislatívne konanie je právny inštitút, ktorý je upravený v zákone č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, konkrétne v § 89. Toto ustanovenie hovorí o tom, citujem, že tento inštitút sa môže použiť "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona". Z uvedeného je teda zrejmé, že ide o inštitút, ktorý sa môže použiť len za mimoriadnych okolností, keď sú ohrozené taxatívne vymenované hodnoty, ako je bezpečnosť, ľudské práva a slobody, alebo hrozia značné hospodárske škody. Keďže ako som preukázal, nič mimoriadne sa nedeje, žiaden katastrofický vývoj verejných financií, rozhodne nie katastrofický, teda v porovnaní s tým, ako sme my prebrali verejné financie po vláde Roberta Fica, nenastal. Použitie inštitútu skráteného legislatívneho konania ad hoc, len v prípade potreby, je zneužitím tohto inštitútu a takto schválené zákony by mohli byť považované za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky. Áno, existuje tu jeden precedens, ktorý hovorí to, že hlasovania v treťom čítaní konvalidujú všetky nedostatky a chyby legislatívneho procesu, ale takýto precedens predsa nemôže byť niečím, čím sme viazaní až naveky, že tu budeme valcovať zákonnosť, že tu budeme valcovať ústavnosť len preto, lebo si majoritou môžeme v treťom čítaní schváliť, čo chceme.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás upozorniť na to, že zneužívanie skráteného legislatívneho konania môže viesť aj k tomu, že poslancom nie je dostatočne umožnené parlamentnou väčšinou riadne vykonávať ich mandát. A dovoľujem si vás opätovne upozorniť aj na to, čo spomenul už môj kolega Jožko Mihál, že Český Ústavný súd už pred niekoľkými rokmi vyjadril názor, podľa ktorého je v rozpore s ústavou nielen zákon, ktorého obsah je v rozpore s ústavou, ale aj taký zákon, pri ktorého schvaľovaní nebola dodržaná zákonná procedúra, teda procedúra, na ktorú ako jedinú možnú odkazuje ústava.
Dovoľujem si vás upozorniť, že princípom právnej istoty, ktorý môže byť nezákonne prerokúvanými zmenami, či už obídené MPK, medzirezortné pripomienkové konanie, obídené zverejnenie na portáli právnych predpisov, nezákonné skrátené legislatívne konanie, práve takýmito porušeniami samotného procesu už práve v súvislosti so zákonom o sociálnom poistení niekoľkokrát argumentoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni, vo svojom doterajšom vystúpení som vám už preukázal, že dôvody pre skrátené legislatívne konanie, ktoré predkladateľ uviedol, sú falošné a že teda takýto legislatívny postup nie je ani legálny, ani legitímny. Dovoľte mi na záver uviesť ešte pár trocha osobnejších slov o tom, čo takýto postup zo strany vládnucej väčšiny znamená a kam vedie.
Po prvé, taký postup, aký sa tu odohráva, taký postup prerokúvania novely zákona o sociálnom poistení je prirovnateľný len ku kradmému postupu zlodeja pri veľkej dôchodkovej lúpeži. Panie kolegyne a páni kolegovia, schopnosť správať sa zodpovedne, schopnosť politikov správať sa zodpovedne, môže znamenať rozdiel medzi životom na hranici chudoby a životom, ktorý je naozaj dôstojný. A to platí pre ľudí rovnako ako pre krajiny. O tom je aj druhý pilier. O snahe ľudí postarať sa o svoju vlastnú budúcnosť. Váš návrh ma desí. Všetci vieme, že štát potrebuje peniaze, ale naozaj neviete nájsť žiadne iné riešenie, kde peniaze nájsť? Štyridsať mil. eur? Je vás osemdesiattri. V skutočnosti si môžete odhlasovať, čo len chcete. Ak sa rozhodnete, že od Nového roka tu budeme všetci chodiť povinne v žltých ponožkách, tak si to odhlasujete. Je vás dosť, ale čo iné ešte chcete ľuďom zobrať? Na čo iné ešte chcete ľuďom siahnuť? Keď sa začalo hovoriť o tom, aké zmeny chystáte v druhom pilieri, stali ste sa pre ľudí len zlodejmi budúcich dôchodkov. A presne to ste. Stačilo vám len niekoľko mesiacov a ukázali ste, že je pravda, čo sa hovorí. Že úspech je niečo, čo vám druhí nikdy neodpustia. Len je tragické, že vo vašom ponímaní tým, kto ľuďom najviac závidí, je štát. Zodpovedný politik je taký politik, ktorý dokáže riešiť problémy dneška a pritom nevyrába dlhy budúcim generáciám. Zodpovedný politik je taký, ktorý nedovolí, aby dlhy za jeho vlastnú neschopnosť šetriť, museli platiť rádoví, bežní občania. Vy zodpovední nie ste.
Po druhé. Jedným z hlavných obsahových znakov predloženého zákona je to, že berie budúcnosť ľuďom, ktorých pripravuje o budúce dôchodky, no zároveň dáva 18 mil. eur navyše finančným skupinám. Áno, ide o relatívne slušné nadnárodné a medzinárodne renomované finančné skupiny, ktoré vlastnia dôchodkové správcovské spoločnosti. Napriek tomu však žasnem nad tým, že tí, ktorých predseda hovorí o finančných skupinách, že ich má rád ako koza nôž, sa rozhodnú zobrať občanom 40 mil. eur mesačne z ich budúcnosti, z ich úspor a z dedičstva ich detí a zároveň dajú 18 mil. navyše tým, ktorých najviac kritizujú - dôchodkovým správcovským spoločnostiam.
Opäť je to príklad toho, kedy vodu kážete a víno pijete. Ako keď ste sa rozohňovali voči zlatým padákom a zároveň ste státisíce eur v zlatých padákoch navrhli členom orgánov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v zákone o regulácii v sieťových odvetviach. Našťastie po tom, ako sme na to upozornili, bol tento nezmysel odstránený. A ja dúfam, že rovnako bude odstránený aj nezmysel zvyšovania poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti. Aj keď teda pán kolega, pán Martvoň, už jednoznačne sa vyjadril, že cieľom zvyšovania poplatkov nie je zvyšovať zisky DSS-kám, ale zvyšujete ich kvôli tomu, aby ľudia vystúpili z druhého piliera, čiže ich nepriamo takto vyháňate.
Vážení páni, na toto vám môžem povedať len jednu vec. Prestaňte už hrať monopoly s touto krajinou. Áno, získali ste legitímnu demokratickú väčšinu, je vás osemdesiattri a máte majoritu v tomto parlamente, ale to neznamená, že Slovensko vám patrí a že si s ním môžete robiť, čo chcete. Že môžete pošliapavať ľudské práva, že môžete pošliapavať zákonnosť, pošliapavať ústavu a mašinériou valca 83 hlasov si schvaľovať, čo chcete. V takom stave už raz Slovensko bolo a bolo to najhoršie obdobie, ktorým Slovensko vo svojej novodobej histórii prešlo, v časoch mečiarizmu. Dnes rozhodujeme o tom, ako budú žiť naši otcovia, mamy, ale aj naši priatelia, susedia a koniec koncov aj o tom, ako budeme v starobe žiť my sami. Všetci veľmi dobre vieme, ako vyzerá demografická krivka, všetci veľmi dobre vieme, že o niekoľko desiatok rokov pomaly nebude mať kto pracovať na dôchodky, určite nie pri zachovaní súčasných parametrov systému ako je výška dôchodku, vek odchodu do dôchodku. Priebežný systém, čiže prvý pilier, jednoducho o 20, 30 rokov nebude mať peniaze na dôchodky. A ak ich mať bude, tak len preto, že urobíte zmeny, aké zavádzate už dnes, že napríklad znižujete vyplácané dôchodky, zatiaľ pre tých, ktorí zarábajú viac, ale to je len predvoj, alebo zvyšujete odvody a dane, ktoré platíme. Dovoľte mi upozorniť vás, že do priebežného systému neplatíme 9 percent, do štátneho priebežného dôchodkového systému odvádza každý zamestnanec 28,75 percenta hrubej mzdy. Osemnásť percent do priebežného systému, 4,75 percenta takzvaný rezervný fond, čo je len peniaze na vyfinancovanie deficitu prvého piliera priebežného systému a ďalších 6 percent na invalidné a pozostalostné dôchodky, ktoré sa v krajinách, ktoré majú silný druhý pilier, financujú bežne za 2-3 percentá odvodov. Keď DSS-ka poisťuje svojich klientov ako jeden kmeň v komerčnej poisťovni za veľmi podobných parametrov, aké máme na Slovensku.
Nikto z nás nemá kryštálovú guľu, možno okrem jednej kolegyne v poslaneckých laviciach, ale určite nikto z nás nevie povedať, ako na tom bude v čase o dvadsať-tridsať rokov naša slovenská ekonomika. Ale práve preto musíme konať už dnes. A konať práve opačne, než vy navrhujete. Neoslabovať druhý pilier, a naopak, vytvárať mechanizmy, ktorými umožňujeme ľuďom čo najviac sa sami starať o svoj vlastný dôchodok. Tvrdíte, že vám na ľuďoch záleží. Tvrdíte, že vám záleží na tejto krajine, tak vás vyzývam, dokážte to. Dovoľte ľuďom byť zodpovední, dovoľte im, aby sa mohli postarať sami o seba, pretože vy to za nich nespravíte. Kedysi som čítal jednu štúdiu, v ktorej bola uvedená jedna veľmi zaujímavá myšlienka. Veľa problémov, ktoré dnes na Slovensku zažívame, pochádza z histórie. Pochádza z princípov, na ktorých bola naša spoločnosť stavaná. Pochádza z toho, že ľuďom na Slovensku štát, vládcovia stovky rokov hovorili, že Boh sa o vás postará. Potom prišli komunisti a tí začali ľuďom desiatky rokov vtĺkať do hláv, že štát sa o vás postará. A my už dnes vieme, že štát si na svoje ramená zobral priveľké bremeno a minimálne v dôchodkoch sa o svojich občanov postarať nedokáže. Lebo jednoducho tých peňazí dosť mať nebude. Zodpovedný politik, a ja viem, že je to nepopulárne a ťažké, sa musí postaviť a povedať ľuďom - teraz sa o seba musíte v prvom rade starať sami. A vytvoriť im podmienky. Takouto podmienkou bolo vytvorenie napríklad druhého piliera. Dámy a páni, buďte zodpovední, priznajte, že nedokážete všetko, priznajte, že nedokážete riešiť problémy bežných občanov, a nepripravujte vašich susedov, vašich priateľov, vaše vlastné deti a nakoniec aj samých seba o možnosť mať dôstojný dôchodok, a to ešte nelegálnym, nezákonným a nelegitímnym spôsobom.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
