Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, dámy a páni. Hneď na začiatok musím povedať, že tento predložený zákon, táto predložená novela obsahuje v sebe niekoľko zásadných problémov, ktoré ju robia zlou, nepoužiteľnou a škodlivou. A zo samotného predloženého materiálu nie je zrejmý ani skutočný dôvod, na základe ktorého sa ho pani predkladateľka rozhodla predložiť na rokovanie Národnej rady.
Prečo je návrh zlý? Hlavne preto, že je v niektorých ustanoveniach a vo svojich dôsledkoch veľmi pravdepodobne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Vysvetlím neskôr. Okrem toho, tento návrh likviduje celý jeden segment podnikania s následnými negatívnymi dopadmi na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť, ale aj na príjmy štátu, najmä na príjmy samospráv. Aj to vysvetlím neskôr. Prečo je tento návrh nepoužiteľný? Hlavne preto, lebo konanie podľa neho je v rozpore s dnes platnými právnymi predpismi, uberá niektoré práva účastníkom konania a narušuje základné princípy správneho konania a tým aj právneho štátu. Z jeho jednotlivých ustanovení vyplýva, že je pripravený bez úplnej znalosti problematiky, ktorú sa snaží upravovať.
No a prečo je tento návrh škodlivý? Hlavne preto, že predmet jeho úpravy je neodôvodnený, že neupravuje vzťahy medzi jednotlivými subjektmi práva pre ich lepšie fungovanie, ale naopak, poškodzuje celú jednu veľkú skupinu subjektov práva.
K samotnému návrhu zákona mi dovoľte povedať toľko, že pokiaľ by sme chceli vypátrať, čo je vlastne dôvodom predloženia takéhoto návrhu do legislatívneho procesu, z predloženého návrhu sa to nedozvieme. V predkladacej správe nájdeme napísané toto: "Reklamné, propagačné a informačné zariadenia sprostredkúvajú ponuku najmä tovaru a služieb s cieľom získania zákazníkov (komerčná reklama), pričom ponuky priamo nesúvisia s komfortom, ktorý občan môže bezprostredne využívať ako účastník dopravy na pozemnej komunikácii, alebo nesúvisia so zvyšovaním bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky."
Z uvedeného citátu by sa teda dalo snáď vydedukovať, že komerčná reklama na reklamných, propagačných a informačných zariadeniach je závadná, avšak, keby išlo o ponuky, ktoré by priamo súviseli s komfortom, ktorý môže bezprostredne využívať účastník cestnej premávky, alebo by súviseli so zvyšovaním bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, už by závadné neboli. Keďže je nám podsúvaný súvis s bezpečnosťou cestnej premávky, ktorý v skutočnosti neexistuje, ako neskôr tiež ukážem, možno sa teda domnievať, že dôvodom predloženia predmetného návrhu je to, že reklamné zariadenia sú problémom vo vzťahu k bezpečnosti cestnej premávky.
Tu je len otázka na okraj. Keby obsahom napríklad tých bilbordov nebola komerčná reklama, ale napríklad výzvy typu jazdite opatrne, bol by ich vzťah k bezpečnosti cestnej premávky kladný?
Pokračovanie dôvodovej správy, či už jej všeobecnej, alebo osobitnej časti ďalej neuvádza nič, na základe čoho by sme sa mohli dočítať, aký problém je vlastne potrebné týmto návrhom riešiť. Aký vplyv na nehodovosť propagačné plochy majú, respektíve aké kladné prínosy ich odstránenie prinesie. Zámerne hovorím o ich odstránení, pretože predkladaný návrh je vlastne odstránením celého podnikania v tomto segmente na Slovensku. A ak problém predkladateľ, ak jemne predkladateľ naznačuje, že problémom je to, že, citát: "Výnimkou nie je ani množstvo načierno postavených reklamných a propagačných zariadení, či už v mestách, obciach alebo pri cestách," teda že problémom sú čierne stavby, tak nemôže myslieť vážne, že toto je treba riešiť osobitným predpisom, ktorý postihne všetky reklamné plochy. Bojovať s načierno umiestnenými bilbordami napríklad je naozaj treba, je to potrebné. A naše právo, napríklad stavebný zákon a jeho prípadná úprava, pozná spôsoby, ako by sme to mohli dosiahnuť. Tento právny predpis sa však tejto oblasti nevenuje. Ako som už naznačil, ak by bol tento návrh zákona schválený, dôjde k faktickému odstráneniu jedného celého segmentu podnikania, ktorý na Slovensku existuje dvadsať rokov. Všetky čiastkové problémy, ktoré sa tu vyskytujú, sú riešiteľné čiastkovou úpravou. To, čo však má zaviesť predložený návrh, nie je čiastková regulácia tam, kde sa vyskytli problémy. Je to, ako keby sme si povedali, že v spoločnostiach s ručením obmedzeným sa objavujú daňové úniky, tak zrušíme všetky spoločnosti s ručením obmedzeným. Namiesto aby sme bojovali proti tým daňovým únikom, respektíve v tomto prípade proti tým čiernym stavbám. Predložená úprava sa bude musieť vážne potýkať s ustanoveniami čl. 35 ods. 1 ústavy v spojitosti s čl. 13 ods. 4 ústavy. Citujem: "Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ." Ako som už uviedol predtým, z predloženej dôvodovej správy sme sa o cieli, kvôli ktorému sú takéto drastické obmedzenia slobody podnikať navrhované, nedozvedeli. Neviem ani o tom, že by existovali také vážne problémy, že vonkajšiu reklamu je potrebné v podstate zrušiť. A keďže sa v tomto prípade jedná o likvidačný návrh, o taký likvidačný návrh, že v podstate ide zlikvidovať celý jeden segment podnikania na Slovensku vrátane celej zamestnanosti, ktorú generuje. Nie je ani jasné, ako je vlastne v súlade s právom na podnikanie. Predložený návrh sa bude musieť vysporiadať aj s ustanovením čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje vlastnícke právo. Tento článok hovorí, citujem: "Vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Tisíce postavených citylightov v mestách, ale aj iných reklamných plôch má za cieľ svojej existencie prinášať obsah, ktorý poskytuje spotrebiteľom, a výnos z toho vyplývajúci. Súhlasím s tým, že môžeme podrobnejšie a prísnejšie regulovať tento segment podnikania. Avšak ich státie, týchto reklamných plôch, samo osebe nemá význam. Dochádza teda k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva, pretože obsahom tohto práva je, okrem iného, aj používanie plodov a úžitkov vlastnenej veci, v tomto prípade výnosov zo stojacich reklamných plôch. Alebo si naozaj myslíte, že zrušenie 95 percent všetkých reklamných plôch na Slovensku bez adekvátnej náhrady jednoducho vybavíte dvoma slovami? Že skončili ste? S týmto súvisí aj reklama umiestnená na takzvaných citylightoch v mestách. To sú tie menšie reklamné plochy, ktoré sa nachádzajú ako súčasť napríklad autobusových zastávok. Iste ste si všimli práve zastávky mestskej hromadnej dopravy, ktorých steny slúžia ako citylighty, ako reklamné nosiče. Takéto prístrešky sú vo väčšine prípadov vo vlastníctve reklamnej spoločnosti, pričom ide o obojstranne výhodný vzťah. Mesto má prístrešok na zastávke, spoločnosť má reklamnú plochu. Navyše reklamná spoločnosť je povinná sa o tento prístrešok starať, čistiť ho, opravovať ho, udržiavať ho a tým teda aj prispievať k celkovému vzhľadu verejných priestranstiev miest. Ako vysvetlíte, nie tým spoločnostiam, ale tým mestám a obciam, že následkom tohto konkrétneho návrhu si reklamné spoločnosti odmontujú svoje prístrešky na zastávkach mestskej hromadnej dopravy a odídu s nimi preč? Páni starostovia a primátori, ktorí tu sedíte za všetky strany, budete mať na nové prístrešky, ktoré budete musieť postaviť z vlastných peňazí, ktoré nahradia tie, ktoré rušíte týmto zákonom? A ako vysvetlíte, prípadne zmoknutým obyvateľom vašich miest a obcí, že prístrešok MHD, ktorý tam stál a ktorý bol v poriadku a ktorý oni využívali, tam už zrazu nie je? Opäť sa vrátim k predošlému tvrdeniu. Tento návrh je pripravený povrchne. Nerieši skutočnú podstatu problému, ktorú s reklamnými plochami máme. V častiach doložky vplyvov k tomuto návrhu, vplyv na zamestnanosť a vplyv na podnikateľské prostredie sa uvádza nasledovné: "Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť a ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky. Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie."
Dámy a páni, toto jednoducho nie je pravda. Aký vplyv na podnikateľské prostredie tento návrh mať bude, to som vám už vysvetlil. Ak sa tu na Slovensku dvadsať rokov vyvíja jedno celé odvetvie služieb, jedno celé odvetvie podnikania a potom má byť jedným zákonom de facto celé vygumované, neviem, ako sa to dá inak nazvať, určite neplatí, že tento návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Dovoľte mi uviesť len niekoľko čísiel. Prijatie navrhovaného zákona tak, ako bol predložený, by malo za následok likvidáciu rozhodujúcej väčšiny, až deväťdesiatich piatich percent prevádzkovaných reklamných informačných a propagačných zariadení, a tým pádom aj likvidáciu obchodných spoločností, ktorých predmetom činnosti je prevádzka zariadení vonkajšej reklamy. So zánikom takýchto spoločností, alebo v lepšom prípade s deväťdesiatpäťpercentným obmedzením rozsahu ich podnikania, by nevyhnutne došlo k prepúšťaniu zamestnancov aj k zníženiu príjmov do štátneho rozpočtu, ako i do rozpočtov obcí a miest. Muselo by sa fyzicky a bez náhrady odstrániť a zlikvidovať takmer 25 tisíc reklamných zariadení, a to väčšina pred uplynutím doby ich ekonomickej, fyzickej životnosti. Hodnota, odhadovaná hodnota týchto 25 tisíc reklamných zariadení, ktoré by museli byť okamžite odstránené, prevyšuje sumu 100 mil. eur. Muselo by dôjsť k likvidácii zastávok a prístreškov mestskej hromadnej dopravy, ktoré sú vo väčšine miest majetkom reklamných spoločností. Mestá by museli nájsť v rozpočte prostriedky na výstavbu približne 1 700 prístreškov mestskej hromadnej dopravy, ktoré fungujú zároveň ako reklamné plochy, ktoré pre mestá a obce postavili na vlastné náklady prevádzkovatelia reklamných zariadení, a ich celková hodnota dosahuje zhruba 11,9 mil. eur. Okrem toho, že by mestá a obce museli teda vo svojich rozpočtoch nájsť takmer 12 mil. eur, aby obnovili prístrešky mestskej hromadnej dopravy, mestá by museli nájsť v rozpočte každoročne prostriedky na osvetlenie, údržbu a servis týchto nových prístreškov mestskej hromadnej dopravy. A táto suma, odhadovaná hodnota, predstavuje 850 tisíc eur. Presadenie tohto návrhu zákona by malo negatívny mnohomiliónový vplyv na príjmy štátneho rozpočtu a rozpočtov miest a obcí a to najmä znížením výnosov dane z príjmov všetkých dotknutých firiem, dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní, správnych a iných poplatkov, daní z príjmov prepustených zamestnancov firiem, ktoré by boli zlikvidované, z príjmov štátu, obcí a občanov za prenájom pozemkov a stavieb a podobne. Sú toto pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie? Som rozhodne presvedčený, že nie. Naopak. Sú to negatívne vplyvy, ktoré by v riadne pripravenom návrhu zákona mali byť riadne vyčíslené. V doložke vplyvov sa ešte okrem iného uvádza aj nasledovné: "Je možné predpokladať pozitívny dopad na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky." Takže tu môžeme vystopovať nejakú snahu o odhalenie aspoň drobného pozitívneho vplyvu tohto predloženého návrhu zákona. Ale pozor. Tento vplyv nie je vyčíslený a predkladateľ ho len predpokladá. Teda inými slovami, ide o zbožné prianie, ktoré má slúžiť ako taká dymová clona na zdôvodnenie predloženého obsahu novely. Ale opäť nikde sa nedočítame ani jediné číslo, ani jediný údaj o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ani jediné kritérium, nič, čo by nás mohlo presvedčiť o tom, že tento odhadovaný pozitívny vplyv naozaj nastane. Pozrime sa teda na skutočné fakty. V extraviláne obcí Slovenskej republiky sa v roku 2010 stalo dohromady 6 943 dopravných nehôd. V roku 2011 sa v extraviláne obcí na Slovensku stalo 4 535 dopravných nehôd. Z toho je jasné, že napriek tomu, že počet reklamných plôch sa medziročne nezmenšil a neznížil, nehodovosť na cestách Slovenska mimo miest a obcí výrazne klesla približne o jednu tretinu. Je teda zrejmé, že umiestnené reklamné plochy nijakým spôsobom nevplývajú na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky mimo obcí. Pozrime sa na počet nehôd v intravilánoch obcí a miest na Slovensku. V roku 2010 sa stalo 14 668 dopravných nehôd v intravilánoch miest a obcí. V roku 2011 to bolo 10 456 dopravných nehôd. Tu je ešte viac vidieť, že ani reklamné plochy umiestnené na území miest a obcí, hoci ich počet neklesá, nemajú žiadny vplyv na nehodovosť, teda na zhoršenie bezpečnosti cestnej premávky. Naopak, nehodovosť na cestách miest a obcí Slovenska klesla medziročne o 4 212 dopravných nehôd. Teda o čosi menej ako tretinu. Podotýkam, napriek tomu, že počet reklamných a propagačných plôch sa nijako zásadne nezmenil. Vraciam sa teda naspäť k otázke, aké sú tie predpokladané pozitívne vplyvy tohto zákona na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky? Na základe akých údajov predkladateľ vôbec predpokladá, že takéto pozitívne vplyvy nastanú? Tieto čísla, ktoré som uvádzal, sú z oficiálnych štatistík a veľmi rád sa o ne podelím, aby sme si mohli povedať, že čo sú naozaj len zbožné priania a aká je skutočnosť. Pritom ešte poviem, že v roku 2011, dokonca podľa štatistík, ktoré sú verejne dostupné, intenzita dopravy medziročne stúpla o 2,5 percenta, ale nehodovosť klesla o 31 percent bez zmeny výraznej počtu reklamných a propagačných plôch. To znamená, tento zákon nebude mať žiaden vplyv na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ale zlikviduje jedno celé odvetvie, napácha škody vo výške viac ako 100 mil. eur, zaťaží rozpočty miest a obcí nákladmi takmer 12 mil. eur na vybudovanie nových prístreškov MHD a spôsobí náklady takmer vo výške 1 mil. eur na ich údržbu, ktorú doteraz mestám a obciam platili reklamné spoločnosti. Keďže považujem po tomto mojom vystúpení za preukázané, že tento návrh je skrz-naskrz škodlivý a nesprávny, podávam v zmysle § 34 zákona o rokovacom priadku procedurálny návrh, aby Národná rada v ďalšom rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovala.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, môžem reagovať aj naozaj fakticky, môžem povedať o tom, že človek na Slovensku si môže kedykoľvek počas celého života dokončiť svoje základné vzdelanie. Môžme debatovať o vedomostnom alebo vzdelanostnom cenze ako podmienke pre kandidatúru niekam, ale to som si istý, že by neprešlo, pretože aj zástupcovia nového SZM v tých laviciach tam hore určite vedia, že by to ich socialistický libling Martin Schulz nemohol byť predsedom Európskeho parlamentu, keďže nemá ani len maturitu.
Ale v skutočnosti chcem poukázať na niečo iné. Igor, ja tu celý deň počúvam hašterenie sa o tom, že buď niečo vynašli Obyčajní ľudia, nejaké koleso, alebo je to vždy zlý návrh, a ako to absolútne nie je príklad konštruktívnej politiky.
Ale čo ma už naozaj, naozaj dostáva doslova do vývrtky, keď vidím určitú zákernosť, neslušnosť, neokrôchanosť a nevychovanosť. Ešte pochopím, keď zaútočíš na niektorého zo svojich kolegov od chrbta, aj keď to považujem za nanajvýš zákerné a nanajvýš hnusné, ale čisto z tej slušnosti a z určitej džentlmenskosti sa musím zastať mojej kolegyne, na ktorú si zaútočil v úvode svojho prejavu, čisto preto, že sa jednoducho musím zastať ako ženy, pretože to sa jednoducho v slušnej spoločnosti a medzi chlapmi, ktorí majú odvahu, to nazval tvoj kolega potom, to sa jednoducho nerobí.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ja si myslím, že celkom nielen vy, ale aj niektorí ďalší rečníci z nesprávneho konca uchopili tento návrh zákona. Veď tu predsa nehovoríme o tom, že kto má splniť aké podmienky, aby mohol, alebo cieľom tohto zákona, návrhu, nie je, že kto má splniť aké podmienky, aby mohol jazdiť. Ľudia sú tvormi podnetov a motivácií. Každý z nás prispôsobuje svoje správanie tomu, aké podnety a aké motivácie mu vytvára legislatíva a jeho okolie. A cieľom tohto zákona je motivovať tých, ktorí by inak základnú školu, ani základnú školu dokončiť nechceli, aby mali silnú motiváciu dokončiť si to vzdelanie. Je to osvedčený spôsob, ktorý funguje napríklad v Maďarsku a úspešne sa tam osvedčil. A nie je ani neznámy z nášho právneho poriadku. Veď my predsa máme veľmi úspešne implementované pravidlo, že ten, kto neplatí alimenty, môže prísť o vodičský preukaz a tiež nemôže viesť motorové vozidlo.
To je o tom, aké motivácie my nastavíme na Slovensku pre mladých ľudí. A keď si jednoducho, a nielen určité skupiny, proste veľké množstvo tých úplne malých detí a rodičov, ktorí pri ich výchove nepristupujú úplne zodpovedne, nevážia to základné vzdelanie a majú kopec iných priorít, len nie dokončiť aspoň základnú školu, tak vytvorme pravidlo, aby sme tieto ich motivácie nejakým spôsobom upravili, aby dokončenie toho základoškolského vzdelania malo prednosť pred napríklad záškoláctvom a ďalšími neduhmi.
A o tom je tento zákon - motivovať ľudí zo všetkých sociálnych skupín, aby sa venovali svojmu základnému vzdelaniu, tak ako motivujeme cez veľmi podobné opatrenie rozvedených rodičov, aby prispievali na svoje deti, lebo inak vodičský preukaz stratia.

Ďakujem veľmi pekne. Ľudovít, ja si vážim, že ste otvorili túto tému, a dokonca práve kvôli tomu, že sa otvorila takáto zásadná téma, tak aj zvažujem, že podporím váš návrh zákona, ale na druhej strane, a aj preto, aby ste možno dostali aspoň šancu rehabilitovať sa pri tom, že nato, aká je to vážna a zásadná téma, akým naozaj nevhodným spôsobom ste ju mediálne prezentovali a otvorili.
Naozaj som ale presvedčený, že tento zákon nič viac okrem otvorenia jednej dôležitej témy neprináša. Ty sám si to povedal vo svojom vystúpení, aj v úvodnom, aj v tom neskoršom, že problémom v tejto oblasti je nerešpektovanie a netolerancia, tolerancia nerešpektovania a nedodržiavania zákona už dnes. Veď predsa čierna stavba na cudzom pozemku má byť odstránená už dnes. A to, že existuje na Slovensku neúcta k zákonu, tak predpísať úctu k zákonu, ktorý nie je uctievaný, iným zákonom, považujem za taký naozaj výstrel do tmy, za taký výstrel určitého modrého populizmu, pretože ak ľudia nemajú úctu k zákonu, tak prečo by mali mať úctu k zákonu, ktorý predpisuje úctu k zákonu.
Ale napriek tomu, že som presvedčený, že toto riešenie je skutočne vykastrované oproti tým riešeniam, ktoré si dokázal presadiť v minulosti, ako boli napríklad aktivačné práce, a že to porovnanie sa jednoducho neznesie, vážim si, že sa otvorila debata, a dúfam, že sa tá debata bude už v najbližšej budúcnosti posielať tým správnym, nepopulistickým smerom bez snahy získavať lacné body v rómskych osadách, ale naozaj spejúca k nejakým skutočne komplexným riešeniam, ktoré zrejme prídu neskôr.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán kolega predkladateľ, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k predloženému návrhu poslancov Národnej rady Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. V súlade s § 73 ods. 1 teda podávam spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku ho zaradil na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že predložený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je i zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 6. júla 2012 č. 134 podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky, Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pričom práve tento navrhujem určiť za gestorský výbor. A zároveň odporúčam, aby určené výbory prerokovali predmetný návrh do 30 dní a gestorský výbor aby návrh prerokoval do 32 dní od prerokovania zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za toto vystúpenie v rozprave, ktoré poukázalo na pomerne zásadný problém. Pán kolega, neviem, kde ste boli, keď pred rokom okresný predseda SaS v Detve inicioval ako prvý petíciu proti ťažbe v Detve a keď vtedy bol na čele toho hnutia, ktoré vzniklo naozaj zdola a v podstate vyvolalo celú verejnú diskusiu o tejto téme. A je ale dôležité o tom hovoriť, čiže som rád, že na konci po dlhom čase si sa aj ty rozhodol pridať k tomuto.
Možno by som poukázal ešte aj na iné problémy, pretože tento zákon naozaj rieši to, čo si myslím, že sa s tým dá súhlasiť, jednoducho nech si občania v zmysle aj pravidiel priamej demokracie na svojom území vo svojej obci rozhodnú, kedy sa tam môžu hádzať petárdy a kedy nie.
Čo však, ak porušovateľom toho kľudu, tým narušiteľom priestoru nie sú občania, ale je štát? Chcel by som poukázať na prípad Rusoviec, kde je to práve štát, ktorý má policajnú strelnicu priamo pri ľudských obydliach a doslova pár desiatok metrov od domov, kde bývajú ľudia, a narúša tým celý život a chod v obci. Takisto moji kolegovia, ako Marián Greksa, na to upozorňujú, boli už protestovať pred ministerstvom vnútra. A možnože iba ako takú ideu do diskusie, keď už riešime hádzanie pirátov a petárd v obciach, mali by sme sa zaoberať aj tým, ako možno štát a jeho orgány narušujú život v obci napríklad tým, že hore-dole lietajú zblúdené guľky v blízkosti domov ľudí, ktorí bývajú v Rusovciach, že sa tam celý deň strieľa, lietajú tam vrtuľníky a že keď vôbec chcú nejakého svojho spoluobčana v Rusovciach pochovať, tak musia prácne a byrokraticky aspoň na hodinu vybavovať prerušenie takéhoto rušenia kľudu zo strany štátnych orgánov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vidím, že ani vy nezostávate svojej povesti čo dlžný, povesti veľmi šikovného mediálneho manipulátora, a keď ste sa teda rozhodli zareagovať takýmto arogantným spôsobom a viac osobnými útokmi než odpoveďou na otázku, mimochodom, musím povedať, že ani váš predrečník neodpovedal na otázku. Dovolím si teda spresniť svoju formuláciu. Koncesionárske poplatky, to, čo sú, ľudia rozumejú, čo sa pod tým myslí a každý rozumie, čo sa pod tým myslí. Možno len vy rozumieť nechcete alebo sa bojíte odpovedať na priamo položenú otázku.
Tak sa vás teda opýtam znova: Znovuzavedením úhrady za služieb verejnosti a za verejnoprávnu televíziu a rozhlas - koľko percent ľudí bude musieť platiť občanov Slovenskej republiky, bude musieť platiť tieto poplatky oproti situácii ktorá dnes platí, že by ich od 1. januára 2013 platiť nemali.
A ta druhá otázka, ktorá bola položená: Spolu s úhradou za služby verejnosti, spolu s novými daňami, registračnými poplatkami, ktoré vaša vláda zahŕňa - koľko percent občanov Slovenska bude postihnutých týmito novými daňami a poplatkami. Bude to naozaj len tých 10 alebo 12 %, alebo je skutočnou pravdou to, že to postihne všetkých?

Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 34 rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby ste teraz prerušili schôdzu a v prestávke poučili pána Záhumenského o úlohe spravodajcu po ukončení a uzavretí rozpravy a vysvetlili mu, že je naozaj len zbabelosťou hodnou starého komunistu vystupovať vtedy, keď sa naňho nedá reagovať. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dovolím si zareagovať najmä na pána poslanca Faiča, lebo vystúpenie pánov Senka a Želiezku malo hlavne ten účinok, že som konečne zistil, kto to je, títo kolegovia, ktorí doteraz bývajú ticho v našom parlamente.
Pán Faič, máte pravdu, ale musíte zase uznať, že aj ja som spomenul vo svojom vystúpení, že zákon č. 358/2003 Z. z. bol schválený ako váš poslanecký návrh po tom, čo vláda odmietla takýto návrh predložiť na rokovanie svoje a na rokovanie vlády. Čiže vláda to odmietla a potom SMER s pomocou, a ste aj vy menovali, niektorých poslancov prvej Dzurindovej vlády tento zákon presadil. Dôkazom toho, ako zle bol ten zákon napísaný, je, že musel byť potom a bol Európskou komisiou zrušený kvôli nesúladu so Zmluvou o fungovaní Európskej únie kvôli tomu, že išiel proti európskym princípom. Práve to, že vy a najmä váš pán predseda Fico sa podpísali pod takýto nekompetentný zákon, je dôkazom toho, ako sa v legislatíve vyznáte.
K tým ďalším pripomienkam.
Viete, záujmové skupiny. Veď predsa vy tu predkladáte zákon v prospech jednej záujmovej skupiny. V prospech záujmových skupín vystupuje ten, kto presadzuje zákon, nie ten, kto sa snaží zabrániť tomu, aby takýto zákon bol prijatý, ktorý je len v prospech jedných. Veď to je predsa jasné, kto tu vystupuje v prospech záujmových skupín, kto je tu nejakým spôsobom motivovaný. Však, pán Záhumenský?
Čo sa týka ochranárstva, viete, ešte raz, pozrite sa aspoň na Českú republiku. Keď hovoríte o tom, že niekto trpí v obchodných reťazcoch, tak napíšte ten zákon tak, aby sa vzťahoval len na tie prípady, kde naozaj jeden z účastníkov zmluvného vzťahu má neprimeranú silu, a nie na každý obchodík, nie na každý maloobchod. A aspoň toto jedno urobte, že sa bude tento zákon vzťahovať len na tých, kde naozaj existuje nejaké dominantné ekonomické postavenie, a nie cakumpak paušálne na všetko. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, aj keď musím povedať, že možno radšej by som si vychutnal diskusiu k vystúpeniu pánu Schulza a je trošku zarážajúce, že keď hovoríme o demokracii v Európskej únii a deficite demokracie, tak táto diskusia nebola pripustená ani len vo forme čo i len krátkych otázok.
Dovoľte mi ale pokračovať v mojom vystúpení k zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.
Na záver svojho vystúpenia chcel by som poukázať len na niekoľko konkrétnych ďalších nezmyslov v predloženom návrhu zákona.
V predchádzajúcej časti svojho vystúpenia som už jasne preukázal a dokázal, že, tak ako je tento zákon naformulovaný, bude to zlý, škodlivý a protislovenský zákon. Neprimerane zasahuje do slobody zmluvných vzťahov. Spôsobí ďalší pokles podielu slovenských a domácich výrobkov v predaji. A zároveň povedie k rastu cien potravín, ktorý si slovenskí občania nemôžu dovoliť.
Teraz niekoľko ďalších konkrétnych nie príliš rozumných príkladov fungovania zákona, tak ako bol predložený.
Za neprimeranú podmienku sa podľa zákona považuje aj predaj podľa § 4 ods. 4 písm. m) za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá. Toto ustanovenie priamo odporuje zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Priama alebo nepriama dohoda o konečnej cene tovaru pre zákazníka je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže výslovne zakázaná. Citované ustanovenie tohto zákona však takúto cenu priamo určuje.
Za neprimeranú podmienku sa podľa tohto zákona považuje aj predaj pod nákupnú cenu podľa § 4 ods. 4 písm. u) zákona, pričom priamy dôsledok tohto ustanovenia má za následok neprimerané obmedzenie výhod pre spotrebiteľa. Naozaj, je podieľanie sa na nákladoch takýchto predajných akcií neprimeranou podmienkou? Pri aplikácii tohto zákona by už doslova v obchodoch nebolo možné robiť akcie typu: „Kúp dva plus jedna zadarmo.“ Obmedzenie jednoznačne negatívne dopadá na takmer všetky vernostné programy, ktoré sú spotrebiteľmi tak vyhľadávané a umožňujú im ušetriť.
Tento zákon bude vplývať aj na kvalitu výrobkov. Obmedzuje napríklad možnosť vykonávať kontrolu obchodníkmi u výrobcu z dôvodu zabezpečovania kvality potravinárskych výrobkov.
No a úplný bonbónik. Podľa § 4 ods. 4 písm. c) za neprimeranú podmienku sa považuje aj uprednostňovanie výsledkov kontrol vykonaných na náklady odberateľa týkajúcich sa bezpečnosti potravín pred výsledkami kontrol vykonaných Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky. To v preklade znamená, že ak sa obchod rozhodne ponúkať svojim zákazníkom kvalitnejšie potraviny, ak si zvolí ešte prísnejšie normy, než sú minimálne požiadavky vyžadované štátom, a ak kontrolu dodržiavania týchto požiadaviek zrealizuje obchod na svoje vlastné náklady, tak za snahu dostať k zákazníkom kvalitnejšie potraviny môže dostať mastnú pokutu. A je to považované za neprimeranú podmienku.
Pán minister, toto nemôžete myslieť vážne, to je asi vtip, ktorý ste sa pokúsili prepašovať do zákona. Viete, pán minister, polovica aktivít, pre ktoré ste sa rozhodli zakázať peňažné plnenie pod sankciou neprimeranej podmienky, sú v skutočnosti aktivity, ktoré sú prospešné nielen pre odberateľa, ale rovnako aj pre dodávateľa, keďže ide o aktivity, ktoré sú zamerané na zvýšenie predaja práve jeho tovaru.
Ako ďalší príklad možno uviesť poplatok za umiestnenie tovaru na akcentovanom mieste v prevádzke maloobchodu. Takzvaný merchandising, čiže uloženie tovaru v predajni, je bežným marketingovým nástrojom, ktorý sa vyučuje aj na vysokých školách a existuje v každej jednej civilizovanej krajine. Je nespochybniteľné, že v supermarkete priestor uprostred uličky je práve tým miestom, kde sa dosahuje najvyššia predajnosť. Dočítate sa to v každej učebnici marketingu. Váš zákon umožňuje zaplatiť za umiestnenie na tomto lukratívnom mieste iba do výšky 3 % ročných tržieb dodávateľa u odberateľa. Ale zjavne ste to nedomysleli. Dôsledkom takto nastaveného zákona bude, že vytlačíte z tých najlepších miest v predajniach najmenších lokálnych dodávateľov, pretože tí si nebudú môcť dovoliť zaplatiť za umiestnenie tovaru. Tie 3 % obratu, ktoré ste stanovili, totiž môžu predstavovať u veľkých dodávateľov desaťtisíce eur, ale pri malých živnostníkoch iba stovky eur. A koho obchod uprednostní pri takto nastavenej regulácii? Toho, čo mu zaplatí desaťtisíce, alebo toho, kto mu teda zaplatí stovky eur? Váš zákon teda de facto opätovne umelo núti maloobchod uprednostniť veľkých dodávateľov tovaru, medzinárodných, zahraničných dodávateľov tovaru, z ktorých teda veľká časť má svojich majiteľov za hranicami našej krajiny, pred domácimi malými podnikateľmi. Je tento nezmysel skutočne zámerom zákona?
To isté platí aj v prípade ostatných aktivít, ktoré sú aj v prospech dodávateľa. Veď pod rovnakým heslom by sme mohli zakázať reklamu vo všeobecnosti. Prečo rovno nezavedieme zákonom strop pre výdavky na reklamu vo výške 3 % ročných tržieb? To by bolo presne takisto v logike toho zákona, ktorý navrhujete.
Predkladatelia zákona zjavne nemajú jasno ani v tom, aká reklama sa v obchode najviac využíva. Je to práve letáková reklama a reklama v prevádzkach maloobchodu, ktorá je najpoužívanejšia. Nedomyslenou úpravou sa obmedzuje podnikanie nielen maloobchodníkom, ale hlavne slovenským producentom potravín.
Vážený pán minister, pýtal sa vôbec niekto na názor slovenských producentov, hlavne malých živnostníkov pri písaní tohto zákona, kde zaznel hlas slovenských potravinárov, keď jedno z dvoch potravinárskych združení podporovalo aj zrušenie toho predchádzajúceho škodlivého a zlého zákona v apríli minulého roku?
Vážený pán minister, všetky uvádzané príklady, ktoré vy chcete pokutovať a zakazovať, sú súčasťou bežnej obchodnej praxe, ktorú akceptuje legislatíva vo vyspelých krajinách. Ja netvrdím, že v tejto oblasti neexistujú problémy. Verím však, že existujú lepšie, oveľa efektívnejšie a účinnejšie nástroje na ich vyriešenie alebo zmiernenie, ako to robí predložený reštriktívny zákon, výrazne zasahujúci do zmluvnej slobody zakotvenej v lex generalis, akými sú Obchodný a Občiansky zákonník.
Na podporu predaja slovenských výrobkov sme napríklad pomohli, a to bez jedinej koruny nákladov pre štát, odštartovať projekt „Kvalita z našich regiónov“, v rámci ktorého sa reálne podporuje predaj slovenských lokálnych výrobkov. Do tohto programu je zapojených šesť predajných sietí, osem veľkých výrobcov a pestovateľov a vyše 150 kvalitných domácich výrobkov. Tieto výrobky sú označené logom, propagované a pri ich nákupe spotrebiteľ dostáva dobrú a overenú kvalitu. Bez jedinej koruny nákladov pre štát, bez nevyhnutnosti nejako nezmyselne hlúpym, nevykonateľným zákonom, ktorý len poškodí výrobcov, zasahovať sme takýmto spôsobom podporili predaj kvalitných dobrých slovenských výrobkov. A v tom sa dá aj pokračovať.
Počas môjho pôsobenia na ministerstve hospodárstva som založil aj pracovnú skupinu zameranú na monitoring objemu slovenských výrobkov v predaji a najmä na stanovenie jasných kritérií toho, čo ešte je a čo už nie je slovenský výrobok.
Pokiaľ nemáme doriešenú vôbec túto problematiku, pokiaľ sa riadime stále len tým čiarovým kódom 858, prejdite sa po ktorejkoľvek predajni supermarketu a zoberte si ľubovoľné tri výrobky označené kódom 858. A zistíte, že určite najmenej jeden z nich a možno všetky tri nie sú slovenskými výrobkami. Nájdete tam čínske korenie, nájdete tam medzi nimi figy. Len preto, že boli zabalené na Slovensku, bol na ne označený slovenský čiarový kód. Ale to neznamená, že sú slovenskými výrobkami. Najmä pri potravinách je toto kľúčovou otázkou, napríklad keď kura vajce znesie v Maďarsku alebo v nejakej inej krajine, kura sa vyliahne v tej inej krajine, je tam odchované v tej inej krajine, je tam zabité v tej inej krajine a je tam ešte aj naporciované v tej inej krajine, potom sa dovezie na Slovensko a tu sa len prebalí, aby kvôli tomu prebaleniu nemohlo byť takéto kura označené za slovenský výrobok.
My sme pripravili napríklad projekt dobrovoľného vlajkovania výrobkov, stanovenia systému tzv. slovenskej vlajočky, do ktorého by sa výrobcovia mohli dobrovoľne zapájať. Boli by tak stanovené dobrovoľné, nie povinné, ale dobrovoľné kritériá. Kto by tieto kritériá splnil, mohol by označiť svoj výrobok logom so slovenskou vlajkou, pretože by bolo jasné a preukázateľné, že jeho výrobok je naozaj slovenským výrobkom. A takto by sa mohol odlišovať na pultoch predajní.
Som presvedčený, pán minister, že práve vy máte nástroje na riešenie problémov slovenského poľnohospodárstva a prvovýroby vo svojich rukách, ale tento zákon medzi ne nepatrí. Naopak, tento zákon problémy slovenského poľnohospodárstva ešte zhorší. Zníži množstvo slovenských výrobkov v predajniach tak, ako ho znížili predchádzajúce zákony v takomto znení. Obráti sa proti slovenským výrobcom. A spôsobí rast cien pre slovenských spotrebiteľov, rast cien potravín v čase, keď sú títo spotrebitelia najzraniteľnejší, v čase, keď kvôli vašej vláde začínajú klesať reálne mzdy, reálne ľudia chudobnejú na Slovensku. Aj preto v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam, pán spravodajca, procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla tak, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.