Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, dámy a páni. Hneď na začiatok musím povedať, že tento predložený zákon, táto predložená novela obsahuje v sebe niekoľko zásadných problémov, ktoré ju robia zlou, nepoužiteľnou a škodlivou. A zo samotného predloženého materiálu nie je zrejmý ani skutočný dôvod, na základe ktorého sa ho pani predkladateľka rozhodla predložiť na rokovanie Národnej rady.
Prečo je návrh zlý? Hlavne preto, že je v niektorých ustanoveniach a vo svojich dôsledkoch veľmi pravdepodobne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Vysvetlím neskôr. Okrem toho, tento návrh likviduje celý jeden segment podnikania s následnými negatívnymi dopadmi na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť, ale aj na príjmy štátu, najmä na príjmy samospráv. Aj to vysvetlím neskôr. Prečo je tento návrh nepoužiteľný? Hlavne preto, lebo konanie podľa neho je v rozpore s dnes platnými právnymi predpismi, uberá niektoré práva účastníkom konania a narušuje základné princípy správneho konania a tým aj právneho štátu. Z jeho jednotlivých ustanovení vyplýva, že je pripravený bez úplnej znalosti problematiky, ktorú sa snaží upravovať.
No a prečo je tento návrh škodlivý? Hlavne preto, že predmet jeho úpravy je neodôvodnený, že neupravuje vzťahy medzi jednotlivými subjektmi práva pre ich lepšie fungovanie, ale naopak, poškodzuje celú jednu veľkú skupinu subjektov práva.
K samotnému návrhu zákona mi dovoľte povedať toľko, že pokiaľ by sme chceli vypátrať, čo je vlastne dôvodom predloženia takéhoto návrhu do legislatívneho procesu, z predloženého návrhu sa to nedozvieme. V predkladacej správe nájdeme napísané toto: "Reklamné, propagačné a informačné zariadenia sprostredkúvajú ponuku najmä tovaru a služieb s cieľom získania zákazníkov (komerčná reklama), pričom ponuky priamo nesúvisia s komfortom, ktorý občan môže bezprostredne využívať ako účastník dopravy na pozemnej komunikácii, alebo nesúvisia so zvyšovaním bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky."
Z uvedeného citátu by sa teda dalo snáď vydedukovať, že komerčná reklama na reklamných, propagačných a informačných zariadeniach je závadná, avšak, keby išlo o ponuky, ktoré by priamo súviseli s komfortom, ktorý môže bezprostredne využívať účastník cestnej premávky, alebo by súviseli so zvyšovaním bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, už by závadné neboli. Keďže je nám podsúvaný súvis s bezpečnosťou cestnej premávky, ktorý v skutočnosti neexistuje, ako neskôr tiež ukážem, možno sa teda domnievať, že dôvodom predloženia predmetného návrhu je to, že reklamné zariadenia sú problémom vo vzťahu k bezpečnosti cestnej premávky.
Tu je len otázka na okraj. Keby obsahom napríklad tých bilbordov nebola komerčná reklama, ale napríklad výzvy typu jazdite opatrne, bol by ich vzťah k bezpečnosti cestnej premávky kladný?
Pokračovanie dôvodovej správy, či už jej všeobecnej, alebo osobitnej časti ďalej neuvádza nič, na základe čoho by sme sa mohli dočítať, aký problém je vlastne potrebné týmto návrhom riešiť. Aký vplyv na nehodovosť propagačné plochy majú, respektíve aké kladné prínosy ich odstránenie prinesie. Zámerne hovorím o ich odstránení, pretože predkladaný návrh je vlastne odstránením celého podnikania v tomto segmente na Slovensku. A ak problém predkladateľ, ak jemne predkladateľ naznačuje, že problémom je to, že, citát: "Výnimkou nie je ani množstvo načierno postavených reklamných a propagačných zariadení, či už v mestách, obciach alebo pri cestách," teda že problémom sú čierne stavby, tak nemôže myslieť vážne, že toto je treba riešiť osobitným predpisom, ktorý postihne všetky reklamné plochy. Bojovať s načierno umiestnenými bilbordami napríklad je naozaj treba, je to potrebné. A naše právo, napríklad stavebný zákon a jeho prípadná úprava, pozná spôsoby, ako by sme to mohli dosiahnuť. Tento právny predpis sa však tejto oblasti nevenuje. Ako som už naznačil, ak by bol tento návrh zákona schválený, dôjde k faktickému odstráneniu jedného celého segmentu podnikania, ktorý na Slovensku existuje dvadsať rokov. Všetky čiastkové problémy, ktoré sa tu vyskytujú, sú riešiteľné čiastkovou úpravou. To, čo však má zaviesť predložený návrh, nie je čiastková regulácia tam, kde sa vyskytli problémy. Je to, ako keby sme si povedali, že v spoločnostiach s ručením obmedzeným sa objavujú daňové úniky, tak zrušíme všetky spoločnosti s ručením obmedzeným. Namiesto aby sme bojovali proti tým daňovým únikom, respektíve v tomto prípade proti tým čiernym stavbám. Predložená úprava sa bude musieť vážne potýkať s ustanoveniami čl. 35 ods. 1 ústavy v spojitosti s čl. 13 ods. 4 ústavy. Citujem: "Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ." Ako som už uviedol predtým, z predloženej dôvodovej správy sme sa o cieli, kvôli ktorému sú takéto drastické obmedzenia slobody podnikať navrhované, nedozvedeli. Neviem ani o tom, že by existovali také vážne problémy, že vonkajšiu reklamu je potrebné v podstate zrušiť. A keďže sa v tomto prípade jedná o likvidačný návrh, o taký likvidačný návrh, že v podstate ide zlikvidovať celý jeden segment podnikania na Slovensku vrátane celej zamestnanosti, ktorú generuje. Nie je ani jasné, ako je vlastne v súlade s právom na podnikanie. Predložený návrh sa bude musieť vysporiadať aj s ustanovením čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje vlastnícke právo. Tento článok hovorí, citujem: "Vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu." Tisíce postavených citylightov v mestách, ale aj iných reklamných plôch má za cieľ svojej existencie prinášať obsah, ktorý poskytuje spotrebiteľom, a výnos z toho vyplývajúci. Súhlasím s tým, že môžeme podrobnejšie a prísnejšie regulovať tento segment podnikania. Avšak ich státie, týchto reklamných plôch, samo osebe nemá význam. Dochádza teda k obmedzeniu výkonu vlastníckeho práva, pretože obsahom tohto práva je, okrem iného, aj používanie plodov a úžitkov vlastnenej veci, v tomto prípade výnosov zo stojacich reklamných plôch. Alebo si naozaj myslíte, že zrušenie 95 percent všetkých reklamných plôch na Slovensku bez adekvátnej náhrady jednoducho vybavíte dvoma slovami? Že skončili ste? S týmto súvisí aj reklama umiestnená na takzvaných citylightoch v mestách. To sú tie menšie reklamné plochy, ktoré sa nachádzajú ako súčasť napríklad autobusových zastávok. Iste ste si všimli práve zastávky mestskej hromadnej dopravy, ktorých steny slúžia ako citylighty, ako reklamné nosiče. Takéto prístrešky sú vo väčšine prípadov vo vlastníctve reklamnej spoločnosti, pričom ide o obojstranne výhodný vzťah. Mesto má prístrešok na zastávke, spoločnosť má reklamnú plochu. Navyše reklamná spoločnosť je povinná sa o tento prístrešok starať, čistiť ho, opravovať ho, udržiavať ho a tým teda aj prispievať k celkovému vzhľadu verejných priestranstiev miest. Ako vysvetlíte, nie tým spoločnostiam, ale tým mestám a obciam, že následkom tohto konkrétneho návrhu si reklamné spoločnosti odmontujú svoje prístrešky na zastávkach mestskej hromadnej dopravy a odídu s nimi preč? Páni starostovia a primátori, ktorí tu sedíte za všetky strany, budete mať na nové prístrešky, ktoré budete musieť postaviť z vlastných peňazí, ktoré nahradia tie, ktoré rušíte týmto zákonom? A ako vysvetlíte, prípadne zmoknutým obyvateľom vašich miest a obcí, že prístrešok MHD, ktorý tam stál a ktorý bol v poriadku a ktorý oni využívali, tam už zrazu nie je? Opäť sa vrátim k predošlému tvrdeniu. Tento návrh je pripravený povrchne. Nerieši skutočnú podstatu problému, ktorú s reklamnými plochami máme. V častiach doložky vplyvov k tomuto návrhu, vplyv na zamestnanosť a vplyv na podnikateľské prostredie sa uvádza nasledovné: "Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť a ani na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky. Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie."
Dámy a páni, toto jednoducho nie je pravda. Aký vplyv na podnikateľské prostredie tento návrh mať bude, to som vám už vysvetlil. Ak sa tu na Slovensku dvadsať rokov vyvíja jedno celé odvetvie služieb, jedno celé odvetvie podnikania a potom má byť jedným zákonom de facto celé vygumované, neviem, ako sa to dá inak nazvať, určite neplatí, že tento návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Dovoľte mi uviesť len niekoľko čísiel. Prijatie navrhovaného zákona tak, ako bol predložený, by malo za následok likvidáciu rozhodujúcej väčšiny, až deväťdesiatich piatich percent prevádzkovaných reklamných informačných a propagačných zariadení, a tým pádom aj likvidáciu obchodných spoločností, ktorých predmetom činnosti je prevádzka zariadení vonkajšej reklamy. So zánikom takýchto spoločností, alebo v lepšom prípade s deväťdesiatpäťpercentným obmedzením rozsahu ich podnikania, by nevyhnutne došlo k prepúšťaniu zamestnancov aj k zníženiu príjmov do štátneho rozpočtu, ako i do rozpočtov obcí a miest. Muselo by sa fyzicky a bez náhrady odstrániť a zlikvidovať takmer 25 tisíc reklamných zariadení, a to väčšina pred uplynutím doby ich ekonomickej, fyzickej životnosti. Hodnota, odhadovaná hodnota týchto 25 tisíc reklamných zariadení, ktoré by museli byť okamžite odstránené, prevyšuje sumu 100 mil. eur. Muselo by dôjsť k likvidácii zastávok a prístreškov mestskej hromadnej dopravy, ktoré sú vo väčšine miest majetkom reklamných spoločností. Mestá by museli nájsť v rozpočte prostriedky na výstavbu približne 1 700 prístreškov mestskej hromadnej dopravy, ktoré fungujú zároveň ako reklamné plochy, ktoré pre mestá a obce postavili na vlastné náklady prevádzkovatelia reklamných zariadení, a ich celková hodnota dosahuje zhruba 11,9 mil. eur. Okrem toho, že by mestá a obce museli teda vo svojich rozpočtoch nájsť takmer 12 mil. eur, aby obnovili prístrešky mestskej hromadnej dopravy, mestá by museli nájsť v rozpočte každoročne prostriedky na osvetlenie, údržbu a servis týchto nových prístreškov mestskej hromadnej dopravy. A táto suma, odhadovaná hodnota, predstavuje 850 tisíc eur. Presadenie tohto návrhu zákona by malo negatívny mnohomiliónový vplyv na príjmy štátneho rozpočtu a rozpočtov miest a obcí a to najmä znížením výnosov dane z príjmov všetkých dotknutých firiem, dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní, správnych a iných poplatkov, daní z príjmov prepustených zamestnancov firiem, ktoré by boli zlikvidované, z príjmov štátu, obcí a občanov za prenájom pozemkov a stavieb a podobne. Sú toto pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie? Som rozhodne presvedčený, že nie. Naopak. Sú to negatívne vplyvy, ktoré by v riadne pripravenom návrhu zákona mali byť riadne vyčíslené. V doložke vplyvov sa ešte okrem iného uvádza aj nasledovné: "Je možné predpokladať pozitívny dopad na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky." Takže tu môžeme vystopovať nejakú snahu o odhalenie aspoň drobného pozitívneho vplyvu tohto predloženého návrhu zákona. Ale pozor. Tento vplyv nie je vyčíslený a predkladateľ ho len predpokladá. Teda inými slovami, ide o zbožné prianie, ktoré má slúžiť ako taká dymová clona na zdôvodnenie predloženého obsahu novely. Ale opäť nikde sa nedočítame ani jediné číslo, ani jediný údaj o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ani jediné kritérium, nič, čo by nás mohlo presvedčiť o tom, že tento odhadovaný pozitívny vplyv naozaj nastane. Pozrime sa teda na skutočné fakty. V extraviláne obcí Slovenskej republiky sa v roku 2010 stalo dohromady 6 943 dopravných nehôd. V roku 2011 sa v extraviláne obcí na Slovensku stalo 4 535 dopravných nehôd. Z toho je jasné, že napriek tomu, že počet reklamných plôch sa medziročne nezmenšil a neznížil, nehodovosť na cestách Slovenska mimo miest a obcí výrazne klesla približne o jednu tretinu. Je teda zrejmé, že umiestnené reklamné plochy nijakým spôsobom nevplývajú na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky mimo obcí. Pozrime sa na počet nehôd v intravilánoch obcí a miest na Slovensku. V roku 2010 sa stalo 14 668 dopravných nehôd v intravilánoch miest a obcí. V roku 2011 to bolo 10 456 dopravných nehôd. Tu je ešte viac vidieť, že ani reklamné plochy umiestnené na území miest a obcí, hoci ich počet neklesá, nemajú žiadny vplyv na nehodovosť, teda na zhoršenie bezpečnosti cestnej premávky. Naopak, nehodovosť na cestách miest a obcí Slovenska klesla medziročne o 4 212 dopravných nehôd. Teda o čosi menej ako tretinu. Podotýkam, napriek tomu, že počet reklamných a propagačných plôch sa nijako zásadne nezmenil. Vraciam sa teda naspäť k otázke, aké sú tie predpokladané pozitívne vplyvy tohto zákona na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky? Na základe akých údajov predkladateľ vôbec predpokladá, že takéto pozitívne vplyvy nastanú? Tieto čísla, ktoré som uvádzal, sú z oficiálnych štatistík a veľmi rád sa o ne podelím, aby sme si mohli povedať, že čo sú naozaj len zbožné priania a aká je skutočnosť. Pritom ešte poviem, že v roku 2011, dokonca podľa štatistík, ktoré sú verejne dostupné, intenzita dopravy medziročne stúpla o 2,5 percenta, ale nehodovosť klesla o 31 percent bez zmeny výraznej počtu reklamných a propagačných plôch. To znamená, tento zákon nebude mať žiaden vplyv na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ale zlikviduje jedno celé odvetvie, napácha škody vo výške viac ako 100 mil. eur, zaťaží rozpočty miest a obcí nákladmi takmer 12 mil. eur na vybudovanie nových prístreškov MHD a spôsobí náklady takmer vo výške 1 mil. eur na ich údržbu, ktorú doteraz mestám a obciam platili reklamné spoločnosti. Keďže považujem po tomto mojom vystúpení za preukázané, že tento návrh je skrz-naskrz škodlivý a nesprávny, podávam v zmysle § 34 zákona o rokovacom priadku procedurálny návrh, aby Národná rada v ďalšom rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovala.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
