Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa takisto vyjadril k téme, ktorá tu dnes veľmi intenzívne rezonuje, a to je téma daňových licencií, aj pred týmto skromným auditóriom. Ale prvú poznámku predtým, než prejdem k samotnej podstate problému, by som rád venoval tomu, že viackrát som si všimol, že opozícia sa tu snaží navodiť takú atmosféru, alebo pestovať taký mýtus, ako keby my sme nejakým spôsobom...
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa takisto vyjadril k téme, ktorá tu dnes veľmi intenzívne rezonuje, a to je téma daňových licencií, aj pred týmto skromným auditóriom. Ale prvú poznámku predtým, než prejdem k samotnej podstate problému, by som rád venoval tomu, že viackrát som si všimol, že opozícia sa tu snaží navodiť takú atmosféru, alebo pestovať taký mýtus, ako keby my sme nejakým spôsobom boli proti podnikateľom, ako keby sme z nich robili triednych nepriateľov, tak ako to použil vo svojom vyjadrení pán poslanec Zajac, alebo myslím, že pán poslanec Hudacký dokonca použil v tejto súvislosti "darebácki podnikatelia". Určite to nie je pravda.
Ja si myslím, že každý z nás si veľmi váži každých podnikateľov, pretože jednak tak, ako to tu bolo veľakrát povedané, vytvárajú pracovné miesta, zamestnávajú ľudí a prinášajú istým spôsobom pridanú hodnotu. Problém je ale v tom, že medzi podnikateľmi je veľká skupina naozaj nečestných, nezodpovedných podnikateľov, ktorí hľadajú akékoľvek spôsoby na to, aby sa jednoducho vyhli plateniu daní, aby porušovali daňové zákony a týmto spôsobom krátili dane, a teda neodvádzali do štátneho rozpočtu nič.
Preto znovu zdôrazňujem, nikto nemá nič proti čestným a zodpovedným podnikateľom, proti čestným a zodpovedným spoločnostiam, proti čestným a zodpovedným živnostníkom, ktorí si plnia všetky svoje povinnosti, medzi ktoré, si dovolím tvrdiť, platiť dane je povinnosť číslo jedna. A teraz teda k téme daňových licencií.
Podľa môjho názoru treba túto tému, alebo vôbec daňové licencie, chápať v dvoch rovinách. Tá prvá je, že naozaj je to jeden z ďalších nástrojov, ktoré teda majú smerovať k tomu, aby sa jednak zlepšila kultúra platenia daní, ale aby sa aj z tých 190-tisíc obchodných spoločností preriedili tie spoločnosti, ktoré sú vyslovene založené s cieľom rôznych špekulatívnych operácií a s cieľom vyhýbania sa plateniu daní. Takže tento nástroj vnímam ako ďalší z účinných nástrojov, ktoré majú týmto negatívnym javom zamedziť.
To, že fenomén vyhýbanie sa plateniu daní, kráteniu daní a vôbec daňových únikov je absolútne vypuklý na Slovensku, o tom sa určite nemusíme presviedčať. A tu ma takisto znova udivuje konštatovanie opozície, že ako okej, však budú to daňové licencie a napriek tomu sa budú podnikatelia vyhýbať plateniu týchto licencií. Takisto keď sme menili, alebo rušili rovnú daň, tak veľakrát tam bolo povedané, že ako dobre, zvýšite dane, ale aj tak bude dochádzať ku kráteniu daní. Jednoducho opozícia ako keby sa uspokojovala s týmto javom, s týmto absolútne negatívnym javom a niekedy ako keby ho dokonca aj nepriamym spôsobom schvaľovala. To je absolútne fatálne konštatovanie. Jednoducho tu nemôžme konštatovať, že dobre, nebudú sa platiť dane a je to v poriadku? Ako tu bol touto vládou prijatý rad opatrení smerujúcich k zamedzeniu daňových únikov, rad legislatívnych zmien, ktoré majú tieto úniky eliminovať a bojovať proti nim a tie výsledky sa dostavujú. Tie výsledky sa dostavujú v podobe lepšieho výberu daní. Pozorujeme to minimálne v mesiacoch september - október a určite o tom budeme bližšie diskutovať k téme štátneho rozpočtu.
To znamená namiesto toho, aby tu, ak by bola v radoch opozície istá objektivita, istá úprimnosť, tak určite by muselo prísť aj k takému konštatovaniu, že áno, tie opatrenia, ktoré sa táto vláda podujala prijať, či už v podobe zmien najmä v zákone o DPH, ale aj v Trestnom zákonníku, resp. v Obchodnom zákonníku, prinášajú svoje ovocie. A ak teda hovorím, že by bola opozícia objektívna, tak by uznala, že toto boli správne kroky.
Čo sa týka tej druhej roviny, ako treba vnímať zavedenie daňových licencií, tá rovina spočíva v tom, že tým, ako som aj spomenul, že sa prijali mnohé opatrenia na zamedzenie daňových únikov, tak sú s tým spojené aj zvýšené náklady na správu daňových spoločností, daňových subjektov, napríklad aj taký fenomén alebo zavedenie kontrolného výkazu pri, pri operáciách s daňou z pridanej hodnoty, ktorý mimochodom vyzdvihol aj vo včerajšej tlači šéf, prezident Zväzu obchodov a cestovného ruchu pán Konštiak, kedy konštatoval, že zavedenie kontrolného výkazu môže, mimo iného, eliminovať aj to, čo sa dnes deje v podobe toho, že sa dejú napríklad fiktívne vývozy cukru, čím dochádza síce k poklesu cien cukru pre spotrebiteľov, ale je to teda za cenu zase porušovania daňových zákonov.
Takže v súvislosti s prijatím týchto viacerých zmien vzrástla, vzrástla nákladovosť na správu daňových subjektov a toto si samozrejme vyžaduje dodatočné zdroje, ktoré treba pokryť na obsluhu a na správu týchto daňových subjektov. Takže daňové licencie môžme, alebo aj máme vnímať aj z tohto pohľadu ako nástroj, ktorý jednoducho tieto zvýšené zdroje môže pokryť.
Čo sa týka tých daňových únikov, aj keď to nesúvisí s daňou z príjmov právnických osôb, ale s daňou z pridanej hodnoty, nedávno vyšla správa Európskej komisie, kde je konštatované, že za rok 2011 na Slovenku boli daňové úniky na dani z pridanej hodnoty vo výške 2,77 mld. eur. To znamená, je to naozaj neuveriteľné číslo. Takisto, čo sa týka povedzme kontroly pri používaní a pri dodržiavaní zákonnosti, pri používaní elektronickej registračnej pokladnice, na výbore pán minister svojho času konštatoval, že z 26 kontrol bolo 23 pozitývnych nálezov. Pozitívnych v zmysle toho, že teda došlo nejakým spôsobom k porušeniu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, čo samozrejme má teda takisto aj dopad na daň z príjmu, pretože keď niekto kráti svoje tržby cez elektronickú registračnú pokladnicu, tak dochádza v konečnom dôsledku aj ku kráteniu daní z príjmov právnických osôb.
Čo sa týka spoločností, ktoré sú dlhodobo v strate, je tu naozaj na mieste otázka, prečo sú dlhodobo v strate? Dobre, ako beriem to, že samozrejme spoločnosť, že napríklad v súčasnosti je ekonomická kríza, čo samozrejme sa premieta aj do tržieb a príjmov týchto spoločností a z tohto dôvodu môžu byť v nejakom prechodnom období spoločnosti v strate. Ale my sa bavíme hlavne o spoločnostiach, ktoré tú stratu vykazujú dlhodobo, to znamená viac ako jeden rok, viac ako dva roky, tri, štyri a podobne. Každá spoločnosť, ktorá vzniká, tak predpokladám, že má dopredu spracovaný nejaký biznis plán, kde teda uvažuje s nejakým vývojom cash flow, s vývojom výnosov, vývojom svojich nákladov a je logické, že možno ten prvý rok ešte nepredpokladá dosiahnutie zisku z dôvodu vyšších investícií pre vôbec založenie spoločnosti. Ale je logické, že už potom tie ďalšie roky by každá spoločnosť mala dosahovať zisk, pretože za týmto účelom sú obchodné spoločnosti zakladané.
To, že je spoločnosť dlhodobo stratová, to nie len problém vo vzťahu k verejnému rozpočtu, ale je to problém aj tej samotnej spoločnosti. Pretože takáto spoločnosť má nižšiu, pochopiteľne nižšiu kredibilitu aj vo vzťahu k svojim dodávateľom, respektíve odberateľom. Ale je to problém samotnej spoločnosti aj v tom pohľade, že napríklad takáto spoločnosť len veľmi ťažko, ak vôbec, dostane napríklad úver z banky. To znamená, že v záujme každej spoločnosti, ako som povedal, by malo byť dosiahnutie zisku, aby dosiahla istý kredit, aby sa mohla ďalej rozvíjať, aby mohla čerpať povedzme cudzie zdroje a podobne.
Ak sa bavíme o konkrétnych číslach, už ich tu aj spomenul pán minister, ale dovolím si ich znovu zopakovať, pretože tie čísla sú veľmi dôležité a sú naozaj podstatné práve pri zavedení tejto daňovej licencie. Takže, ak sa bavíme konkrétne, tak viac ako polovica podnikov, tak ako sme tu povedali, založených za účelom dosahovania zisku na Slovensku neplatí dane. Ak si teda znovu zoberieme konkrétne tie roky, tak firmy, ktoré podali daňové priznanie s nulovou daňou, tak ich percentuálny podiel bol v roku 2006 53 %, 2007 59 %, 2008 53 %, 2009 58 %, 2010 59 %, 2011 59 %. To znamená, naozaj tu vidíme to. To, že firmy podávajú daňové priznanie s nulovou daňovou povinnosťou, neplatí iba v tých rokoch, ktoré sú teraz, v rokoch krízy, ale takto sa správali aj v čase konjunktúry, v čase ekonomického rastu, v čase boomu.
To znamená, že tento trend tu je naozaj dlhodobý. A bol tu tento trend aj vtedy, keď bola zavedená rovná daň. To znamená, tú diskusiu, ktorú sme tu mali aj pri rušení rovnej dane, že teda rušenie dane je automaticky kľúč k inému správaniu, zodpovednejšiemu správaniu, k plateniu daní, tak toto tu jednoducho neplatí. Takisto sa môžme baviť aj o tom, že aj v čase zavedenia alebo existovania rovnej dane takisto firmy odchádzali do daňových rajov. Ten trend bol z roka na rok narastajúci, tie čísla sú samozrejme dokladovateľné.
Preto aj v tomto kontexte veľmi pozitívne vnímam napríklad aj zrážkovú daň na transakcie smerujúce do daňového raja, čo je vlastne ďalší z tých nástrojov, ktorý obmedzujú fenomén vyhýbaniu sa plateniu daní. Ak si teda zoberieme to dlhšie časové obdobie, to znamená tie štyri roky po sebe, tak tam za roky 2008 až 2011 bolo 34 % spoločností, ktoré podalo daňové priznanie s nulovou daňou. Ak si zoberieme tri roky po sebe tak to bolo 42 % a dva roky po sebe 48 %.
A teraz koho sa daňová licencia dotkne? Dotkne sa polovice väčších podnikov s tržbami vyšších ako pol milióna eur a vyše 80 % menších podnikov s tržbami do pol milióna eur. Tieto čísla teda dokazujú, že len veľmi malá časť podnikov na Slovensku mohla výraznejšie profitovať zo zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb. To je to, o čom som hovoril pred chvíľou. Inými slovami je výška sadzby pre absolútnu väčšinu podnikov na Slovensku nezaujímavá. A znovu zopakujem aj to, čo, o čom sa už zmienil pán minister, že dnes zamestnanec s minimálnou mzdou odvedie na daniach a odvodoch približne 500 eur ročne. Zamestnanec s priemernou mzdou takmer 2 200 eur ročne. Rovnako aj živnostníci, ktorí dokonca nemajú žiadne príjmy, tak samozrejme musia platiť odvody. Takže z tohto pohľadu nevnímam zavedenie daňovej licencie ako nejaký faktor, ktorý by prispel k tomu, aby došlo k rušeniu obchodných spoločností.
Ďalšiu poznámku ešte by som venoval tomu, že myslím, že niekto z opozície sa pred časom vyslovil, že teda ak sú tu daňové úniky, tak treba zvýšiť počet kontrol. Len treba si uvedomiť jedno, že jednak podnikateľských subjektov je radovo 190-tisíc. To znamená, ten, nie je vo fyzických silách, nie je možné jednoducho, povedzme, na báze každého roku skontrolovať všetky tieto firmy. To naozaj na to kapacity finančnej správy nestačia.
Ale druhý moment, ktorý je takisto veľmi dôležitý, že daňoví kontrolóri sa zameriavajú hlavne na dodržiavanie daňových zákonov. To znamená, idú skôr po tých nákladových položkách. A je nepredstaviteľné, ani to nemôžme chcieť, aby každý daňový kontrolór bol aj špičkový účtovník. Toto jednoducho nie je možné. A pokiaľ ten kontrolór sa zameriava, tak ako som povedal, na nákladové položky, takisto, ak by tá kontrola mala byť absolútne dôsledná, tak by musel skúmať mnoho ďalších vecí, ktoré nám odhalí až dôsledné skúmanie účtovníctva, ako napríklad odhady a rezervy, finančný prenájom, aktivácia majetku a podobné veci. Proste je tam množstvo, nechcem povedať skrytých, ale jednoducho položiek, na ktoré ten daňový kontrolór aj z kapacitných, aj z vedomostných faktorov nemôže skontrolovať. Nehovoriac o tom, že sú mnohé firmy, ktoré tých nákladových položiek majú radovo tisíce a tu tak isto môžeme potom polemizovať o efektivite danej kontroly.
Druhý problém je ale aj ten, že mnohé daňové subjekty zamestnávajú účtovníkov, a teraz možno by som to tak povedal trošku aj na obhajobu tých podnikateľov, že ja nechcem tvrdiť, že všetci jednoducho úmyselne sa vyhýbajú plateniu daní. Ale môže tu dochádzať aj k takému javu, že zamestnávajú účtovníkov, ktorí nevykazujú také kvality, alebo nemajú také predpoklady, aby jednoducho to účtovníctvo v danej spoločnosti viedli absolútne zodpovedne a korektne a dodržiavali všetky zákony. A takýmto spôsobom môže potom dochádzať k tomu, že príde daňová kontrola a proste ten nález tam je a teda dochádza k dorubeniu daní. Problém je asi aj v tom pohľade, že dnes na to, aby ste sa stal účtovníkom, vám stačí voľná živnosť, kde predpokladom na získanie tejto voľnej živnosti je povedzme čistý register trestov. To znamená, teraz nechcem povedať, že každý z nás sa tu môže stať účtovníkom, ale naozaj to, na to, aby niekto viedol zodpovedne účtovníctvo, tak to vyžaduje neustále školenie, vyžaduje to proste dodatočné vzdelávanie.
Čo sa týka ešte ďalších nejakých tých komentárov, ktoré som zachytil, alebo ktoré tu rezonovali zo strán opozície, že toto je jedno z ďalších rozhodnutí, myslím, že to povedal pán Sulík, ktoré robia zo Slovenska čiernu dieru z pohľadu investícii. Toto nie je vôbec pravda. Investície na Slovensko prichádzajú aj v tomto roku. Nakoniec každý z nás číta, alebo väčšina z nás číta aj Hospodárske noviny a podobné ekonomické týždenníky, kde sa hovorí o viacerých investíciách. Tejto téme sa takisto budem skôr venovať pri štátnom rozpočte. Takže nie je to pravda. Slovensko, verím, a naozaj je naďalej atraktívne aj z pohľadu zahraničných investícií. Toľko asi z môjho pohľadu na tému zavedenia daňových licencií a som presvedčený, že aj napriek tým výhradám, ktoré tu opozícia vzniesla, nakoniec získa, táto novela zákona získa širšiu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis