Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

27.11.2013 o 11:17 hod.

Ing.

Daniel Duchoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.12.2013 16:10 - 16:15 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážený pán predseda NKÚ, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 733 z 15. októbra 2013 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona konštatujem, že:
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 11 výborov,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadril Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
1. K § 1 – zmena výšky príjmov a výdavkov schodku štátneho rozpočtu.
V § 1 ods. 1 sa suma „13 836 793 267 eur“ nahrádza sumou „14 108 311 790 eur“ a suma „17 222 638 262 eur“ sa nahrádza sumou „17 391 917 385 eur“.
V § 1 ods. 2 sa suma „3 385 844 995 eur“ nahrádza sumou „3 283 605 595 eur“.
Príjmy a výdavky a schodok štátneho rozpočtu sa menia z dôvodu úpravy prognózy daňových príjmov, úprav záväzných ukazovateľov príjmov a limitov výdavkov kapitol štátneho rozpočtu. V nadväznosti na úpravy v príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu sa mení aj schodok štátneho rozpočtu.
V bodoch 2, 3 a 4 sú uvedené bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2014, príjmy kapitol na rok 2014 a výdavky štátneho rozpočtu na rok 2014.
V bodoch 5 až 11 sú uvedené zmeny v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu.
C. Platné uznesenie nebolo prijaté v jednom výbore, a to vo Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto boli vo všetkých výboroch schválené bez návrhov na zmeny a nebudem preto podrobne čítať všetky prerokovania vo všetkých výboroch. Uvedené informácie máte uvedené v písomnej spoločnej správe. pod č. 640a. Návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol neprijal žiaden výbor. Rovnako tak návrh na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol neprijal žiaden výbor. Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky, celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2014.
Gestorský výbor odporúča schváliť. Dovoľte mi teda konštatovať, že Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
V časti II. B o pozmeňujúcich návrhoch o 1 až 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
V časti IV. hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady zapracovať do uznesenia č. 2. Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 276 dňa 2. decembra tohto roku. Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Milana Mojša, Vladislava Petráša, Jaroslava Demiana a Štefana Hrehu za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014, zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Ďakujem pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona s tým, že sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2013 17:03 - 17:05 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Skúsim veľmi stručne.
Čo sa týka tých údajov o konsolidačnom úsilí, je fakt, že som teraz vychádzal z aktuálnych údajov poskytnutých z ministerstva financií. To znamená, môže tam byť rozpor medzi tým, čo je uvedené v tom dokumente, ktorý sa písal v nejakom čase, a aktuálnou situáciou.
Čo sa týka tých živnostníkov, ja som určite nepoužil slovné spojenie, že by boli živnostníci najbohatší. To znamená, pán poslanec Zajac, Štefanec, atď., ja som iba zdôvodňoval, prečo došlo k zvýšeniu odvodov u živnostníkov, lebo jednoducho mali ho tak nízko nastavené, že keby odišli do dôchodku, ich dôchodky, starobné dôchodky by boli pod úrovňou životného minima. To znamená, nevkladajte mi do úst to, čo som nepovedal. A už vôbec som nepovedal slovné spojenie, že sa to nedotkne všetkých.
Takže skúsme byť akože korektní v tom. Ak máte s tým problém, pozrite si prepis, a tak ďalej.
Čo sa týka pána poslanca Mikloša, áno, teším sa na tú debatu k rozpočtu. Môžme aj k tým jednotlivým číslam detailnejšie. Nemyslím si, že by teraz bol priestor a čas tým zaoberať sa alebo teda hovoriť to tu pred všetkými.
Neustále opakovaná daň zo straty, k tomu som vyjadril viackrát, myslím. Nepokladám za potrebné to ešte ďalej rozširovať.
Správne poplatky. Tak isto hovoril som iba o tom, že neboli riešené 15 rokov a boli tam, boli tam disproporcie v jednotlivých poplatkoch a už samotná, už z toho slova správny poplatok, správa na úkony spojené s týmito správnymi poplatkami veľakrát prevyšovala hodnotu toho samotného správneho poplatku. To znamená, že došlo tam len k náprave toho, čo, čo tam bolo zanedbané. Preto túto chvíľu asi všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2013 16:33 - 16:48 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som takisto zaujal stanovisko k tejto správe, pretože odzneli tu nejaké, niektoré tvrdenia zo strany opozície, ktoré si podľa môjho názoru vyžadujú reakciu, a treba ich určite poopraviť na správnu mieru, pretože nie vždy z tých vyjadrení bolo zrejmé, že sa hovorí pravda. A jednoducho boli tam, boli tam zavádzajúce informácie.
Ak hovoríme o konsolidačnom úsilí, ktoré spomínal pán Štefanec vo svojej rozprave, nie je pravda, že tento rok je konsolidačné, respektíve minulý, že je, konsolidačné úsilie bolo na nulovej úrovni. Z oficiálnych dokumentov, ktoré odišli do Bruselu, bolo konsolidačné úsilie na úrovni 0,9 percenta. Na tento rok je plánované vo výške 3,3 % a je možné, že toto číslo bude ešte vyššie.
Ale poďme teraz postupne k tým výhradám, ktoré tu zazneli a ktoré si vyžadujú určite reakciu aj nejaký komentár. To znamená, často opakovaná téza: dane sa nedvíhali len bohatým, dvíhali sa všetkým. Keď nastupovala v apríli minulého roku vláda, tak jasne deklarovala, že celá konsolidácia bude postavená na troch pilieroch. Ten prvý, aby sa práve na konsolidácii podieľali vyššou mierou, či už bohatí jednotlivci, bohaté fyzické osoby alebo bohaté spoločnosti. V tomto smere sa aj vykonali legislatívne zmeny, keď sa zvýšila daň z príjmu pre fyzické osoby na úroveň 25 % od limitu nad 3000 eur alebo 3300. Tak isto sa zaviedol bankový odvod, špeciálny bankový odvod, na základe aj toho, že banky vykazovali dlhodobo veľmi vysoké zisky, a jednoducho takúto záťaž si, za prvé, mohli dovoliť, ale čo je podstatné, začal sa vytvárať z tohto odvodu aj tzv. rezolučný fond, ktorý sa použije v prípade insolvencie niektorých z bánk.
Ďalej sa zaviedol odvod na regulované spoločnosti, ktoré tak isto jednak znesú túto záťaž a sú to prirodzené monopoly, ktoré už zo svojho postavenia majú výraznejšie tržby a teda aj dosahujú aj výraznejšie zisky.
Ak sa bavíme o zvýšení dane z príjmov pre právnické osoby, áno, bola, bola zvýšená z 19 na 23 %, ale už pri zvyšovaní tejto sadzby sa na úvod deklarovalo, že dôjde k jej zníženiu, pokiaľ sa ukáže, že výber daní bude efektívnejší a že dôjde aj k zlepšeniu makroekonomického prostredia. A to sa práve aj dnes deje. Pretože sme boli svedkami alebo sme schválili novelu zákona o dani z príjmov, kde teda dochádza k zníženiu, zníženiu sadzby z 23 na 22 %, a to práve na základe toho, že došlo k lepšiemu výberu daní.
Ak hovoríme o toľko diskutovaných, alebo teda vy ste významnú, veľkú časť venovali správnym poplatkom, pán kolega Zajac, ale aj pán poslanec Štefanec spomenul. Správne poplatky sa menili z dôvodu toho, že do nich nebolo zasahované pomerne dlhú dobu. Teraz to presné číslo si nepamätám, ale myslím si, že to bolo viac ako 15 rokov. To znamená, vyžadovali si určitú revíziu aj z toho dôvodu, že napríklad ak sa bavíme o stavebnom povolení, tak fyzické osoby, ktoré si išli postaviť rodinný dom, platili porovnateľne toľko správny poplatok ako veľký developer, ktorý ide stavať bytový komplex. To znamená, odstránili sa tu takéto disproporcie. Ak tu vypichujete a spomínate správny poplatok, ktorý sa zvýšil z úrovne 50 centov na 2 eurá, tak jednak rád by som počul úprimnú odpoveď, koľko takýchto poplatkov ste vy povedzme tento alebo minulý rok platili. No dovolím si tvrdiť, že asi ani jeden. A väčšina obyvateľov jednotlivé správne poplatky neplatí s pravidelnou periodicitou, napríklad každý mesiac a podobne. U áut sa pristupovalo diferencovane podľa objemu motora. A povedzme si otvorene, pokiaľ niekto má na auto nad 3000 centimetrov kubických, sú to väčšinou luxusné vozidlá, ktoré, ktorých cena sa pohybuje vysoko v desiatkach tisíc eur, určite nebude mať problém zaplatiť aj registračný poplatok.
Ak hovoríme o živnostníkoch, došlo k zvýšeniu odvodov. Ten dôvod bol absolútne jednoznačný a úplne zrejmý. Živnostníci odvádzali do Sociálnej poisťovne tak malé odvody, že v prípade ich odchodu do dôchodku, ich dôchodok by bol, by nebol asi ani na úrovni životného minima. To znamená, muselo tam z tohto dôvodu prísť k úprave a teda k nárastu odvodov.
Čo sa týka dohodárov, tento inštitút bol naozaj zneužívaný. Myslím si, že si to uvedomujete absolútne všetci, že veľakrát sa zamestnávali ľudia, ktorí vykazovali známky závislej činnosti, to znamená, boli ako keby v riadnom pracovnom pomere, ale zamestnávali sa naschvál na dohodu, pretože samozrejme zamestnávateľ tam mal výrazné úspory na odvodoch, na daniach. To znamená, bol to, bol to inštitút, ktorý sa zneužíval, a je logické, že zavedením, zodvodnením dohodárov došlo k ich reálnemu poklesu.
Ďalším pilierom, ktorý, ktorý vláda deklarovala v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, bol boj proti daňovým únikom. Tomuto som venoval už viacero poznámok, či už v rozprave, ale aj vo faktických poznámkach. Jednoducho boj proti daňovým únikom je maximálne vážna vec, ktorej práve táto vláda začala venovať obrovskú pozornosť. A vidíme to práve v tých legislatívnych opatreniach, ktoré boli počas roku 2012 prijaté. Či už to bolo v oblasti dani z pridanej hodnoty, ale napríklad aj novelou Trestného zákonníka, novelou Obchodného zákonníka. Jednoducho boli zavedené inštitúty, boli zavedené opatrenia, ktoré sa výraznou mierou podieľajú, podieľajú na tomto fenoméne, na boji proti daňovým únikom. A tie výsledky sa dostavujú. Predsa už v septembri, v októbri bol oproti očakávaniu výraznejší nárast, čo sa týka výberu daní. Bola zriadená špeciálna policajná jednotka, daňová Kobra, ktorej výsledky priebežne snáď každý, kto sleduje čo len trochu médiá, vníma, že sa výraznou mierou tak isto podieľajú proti daňovým únikom a jednoducho tých páchateľov zadržiavajú a následne sú teda vyšetrovaní.
V tejto súvislosti by som ešte rád dodal ešte jednu vec, že veľakrát zo strany opozície tu bolo jednoducho konštatované, že dvihnete dane, automaticky dôjde k optimalizácii, dôjde do, k presunu do daňových rajov a podobne. Proste vaša filozofia je postavená na rezignácii, čo sa týka práve napríklad boja proti daňovým únikom. Ja si nepamätám jeden rozumný legislatívny návrh, ktorý by ste predložili v súvislosti s bojom proti, s daňovými únikmi, a jednoducho sa uspokojíte s konštatovaním, že tak zvýšite dane, automaticky optimalizácia, automatický odchod do daňových rajov a podobne. To znamená, je tu totálna rezignácia, je tu absolútna apatia vo vzťahu k riešeniu tohto závažného problému, pričom správa Európskej komisie z 11. mesiaca hovorí o výpadku na dani z pridanej hodnoty vo výške 2,7 mld. eur.
Vašou filozofiou je samozrejme jedno neustále opakované znižovanie daní, neustále opakovanie znižovania odvodov a podobne. Ale aj počas najväčšieho hospodárskeho rastu, počas konjunktúry, počas zavedenia a počas fungovania platnosti rovnej dane sme boli svedkami toho, že nefunguje ten výber tak, ako by mal, že dochádza k tomu, že firmy sa presúvajú do daňových rajov. Áno, tie čísla mali stúpajúcu tendenciu. Tie výbery boli klesajúce vo vzťahu k HDP. Nakoniec diskutovali sme tu nedávno o zavedení daňových licencií a tie čísla sú jednoznačné, tam nie je žiadna polemika o tom, že viac ako 50 %, až skoro 60 % spoločností podávalo od roku 2007 nulové daňové priznania. To znamená, aj v čase platnosti rovnej dane. Proste to je nespochybniteľný fakt, voči ktorému nemôžte mať žiadne rozumné argumenty. To znamená, neuznávam túto vašu neustále sa opakujúcu mantru, že jediným liekom, čo sa týka hospodárskej krízy a riešenia problému nezamestnanosti, je znižovanie daní a znižovanie odvodov. Ukázalo sa, že proste vaše recepty nefungujú. Sú neúčinné.
Čo sa týka nezamestnanosti, tento fenomén je dlhodobý a treba sa asi pozrieť do histórie a zamyslieť sa nad niektorými číslami. Pretože ak sa pozrieme do roku 2002, tak vtedy nezamestnanosť vrcholila, bola na úrovni 17,4 percenta. V roku 2003 15,6, postupne jemne klesala, áno, prišlo obdobie konjunktúry, prišlo obdobie, kedy prišli aj do hospodárstva nové segmenty, niektoré zažívali obrovský boom, to znamená, logicky niesli, prinášali so sebou aj pokles nezamestnanosti. Najnižšia miera bola okolo 8 % v roku 2007 počas ministrovania pani Tomanovej. Postupne, samozrejme od roku 2008 tu máme krízu, nezamestnanosť narastala, dosahovala úrovne 13,59 percenta v roku 2012, dnes je na úrovni cez 14 percent. Nezamestnanosť ako taká je samozrejme dlhodobý fenomén, tak ako sme to videli aj z týchto čísel.
Problém nezamestnanosti spočíva aj v štruktúre ekonomiky a v tom, kde bolo gro nezamestnanosti na Slovensku historicky, nemám na mysli teraz niekoľko rokov dozadu. A znovu by som poukázal na tú skutočnosť, že aj zmeny v Zákonníku práce, ktoré boli prijaté, neviedli k tomu, čo ste tu vy avizovali, k nejakému masívnemu nárastu nezamestnanosti. Nakoniec neviedli ani k tomu, že by povedzme investori odvrátili svoju pozornosť od Slovenska, pretože ak znovu čítame aktuálne ekonomické správy, tak nedávno bol zverejnený rozhovor s jedným riaditeľom jednej personálnej agentúry a tam sa konštatuje, že napríklad aj na budúci rok prichádzajú na Slovensko investície, ktoré prinesú so sebou zamestnanosť na úrovni 9 až 13 tisíc pracovných miest. Zaujímajú sa o Slovensko investori, ktorí doteraz neupriamovali priamo pozornosť na Slovensko. Napríklad sú to krajiny ako Rusko, Indonézia, Čína a tak ďalej. To znamená, stále je Slovensko atraktívne aj z pohľadu investorov. A ten súbor tých parametrov, na základe ktorých sa rozhodujú, či budú investovať na Slovensku, je ďaleko, veľmi širokospektrálny a samozrejme vstupujú do toho viaceré faktory.
Ak sa bavíme o výdavkoch, kde ste viacerí konštatovali, aj ostatní kolegovia vo faktických poznámkach, že výdavky neklesajú, tak by som upriamil pozornosť na článok, sekundu, respektíve áno, na článok, ktorý bol publikovaný v médiách, je to z tlačovej agentúry, kde sa konštatuje, že: "Deficit rozpočtu klesol takmer o štvrtinu. Štátne úrady hospodárili po deviatich mesiacoch tohto roka s mínusom 1,9 mld. eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu septembra schodok vo výške 1,9 mld. eur. Deficit sa, sa znížil oproti minulému roku takmer o štvrtinu, keď klesol o viac ako 600 mil. eur. Plnenie rozpočtu je na úrovni 64 %, čo znamená, že sa vyvíjal lepšie, ako ministerstvo financií predpokladalo. Klesli aj výdavky štátneho rozpočtu. Tie boli v medziročnom porovnaní v septembri nižšie o 865,3 mil. eur, teda približne o 8 percent." To znamená, zase zbytočne tu budete hovoriť o tom, ako vláda nevie šetriť, ako neklesajú výdavky. Tu sú jasné fakty, tu sú jasné dôkazy o tom, že je pravda niekde úplne inde.
Takže ak sa máme zamýšľať, alebo ak máme diskutovať a komentovať túto správu, skúsme sa naozaj sústrediť na čísla a fakty a podávajme veci objektívne a nevnášajme do toho politiku a hlavne neprekrucujme fakty. Skúsme sa nad tým naozaj, na túto správu pozrieť objektívne a takýmto spôsobom ju aj interpretovať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2013 13:44 - 13:46 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Najprv ku pánu poslancovi Mičovskému, ktorý použil takú milú metaforu o tom žiačikovi, len, bohužiaľ, tá realita je možno ešte krutejšia, ako si viete predstaviť, pretože aj od toho žiačika sa už, už v tom prvom roku sa od neho vyžadujú také výsledky a nakladá sa toľko na tých žiakov, že ťažko tu môžme hovoriť o tom, že prvý, druhý, tretí, štvrtý rok a tak ďalej, môže tam byť nejaká tolerancia.
To znamená ale, dobre, vrátim sa späť k tým spoločnostiam. Ja som nepovedal, že automaticky každá spoločnosť musí vykazovať v piatom roku zisk. Ako toto, toto vôbec nebolo, alebo bolo to potom zle vnímané, pretože, ale spoločnosti sú naozaj založené za účelom dosahovania zisku a otázka znie, že predsa tá spoločnosť totiž, ona nesie so sebou nejaké náklady. Už pri zriaďovaní platíte predsa za založenie obchodnej spoločnosti, platíte do obchodného registra, platíte účtovníčku, platíte za prenájom priestorov, energie a tak ďalej, režijné náklady. To znamená, že kto si môže dovoliť dlhodobo ťahať nejakú spoločnosť, ktorá je v strate, alebo ktorá je na nule? Otázka znie, z čoho to ten majiteľ platí? A pokiaľ je schopný a ochotný, áno, sú spoločnosti, za ktorými stoja veľkí investori, ktoré sú zriadené, alebo ktoré majú svoj biznis plán postavený naozaj tak, že ten zisk sa dokáže, alebo sa dosiahne až v ďalších rokoch, ale potom, potom sú naozaj za tým tak veľké peniaze, že daňová licencia z tohto pohľadu ako nehrá nejakú úlohu. Sú predsa spoločnosti, ktoré na začiatku veľa investujú, kde sú veľké odpisy. Logicky takéto spoločnosti nemôžu zákonite dosahovať ani prvý, ani druhý, ani tretí rok zisk. Ale ako som povedal, sú za tým poväčšine veľké, väčšie peniaze.
K pánu poslancovi Simonovi, ja vás ubezpečujem, že ten príspevok som si odrážkovite písal sám a určite za tým nebolo ministerstvo financií.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2013 13:17 - 13:35 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa takisto vyjadril k téme, ktorá tu dnes veľmi intenzívne rezonuje, a to je téma daňových licencií, aj pred týmto skromným auditóriom. Ale prvú poznámku predtým, než prejdem k samotnej podstate problému, by som rád venoval tomu, že viackrát som si všimol, že opozícia sa tu snaží navodiť takú atmosféru, alebo pestovať taký mýtus, ako keby my sme nejakým spôsobom boli proti podnikateľom, ako keby sme z nich robili triednych nepriateľov, tak ako to použil vo svojom vyjadrení pán poslanec Zajac, alebo myslím, že pán poslanec Hudacký dokonca použil v tejto súvislosti "darebácki podnikatelia". Určite to nie je pravda.
Ja si myslím, že každý z nás si veľmi váži každých podnikateľov, pretože jednak tak, ako to tu bolo veľakrát povedané, vytvárajú pracovné miesta, zamestnávajú ľudí a prinášajú istým spôsobom pridanú hodnotu. Problém je ale v tom, že medzi podnikateľmi je veľká skupina naozaj nečestných, nezodpovedných podnikateľov, ktorí hľadajú akékoľvek spôsoby na to, aby sa jednoducho vyhli plateniu daní, aby porušovali daňové zákony a týmto spôsobom krátili dane, a teda neodvádzali do štátneho rozpočtu nič.
Preto znovu zdôrazňujem, nikto nemá nič proti čestným a zodpovedným podnikateľom, proti čestným a zodpovedným spoločnostiam, proti čestným a zodpovedným živnostníkom, ktorí si plnia všetky svoje povinnosti, medzi ktoré, si dovolím tvrdiť, platiť dane je povinnosť číslo jedna. A teraz teda k téme daňových licencií.
Podľa môjho názoru treba túto tému, alebo vôbec daňové licencie, chápať v dvoch rovinách. Tá prvá je, že naozaj je to jeden z ďalších nástrojov, ktoré teda majú smerovať k tomu, aby sa jednak zlepšila kultúra platenia daní, ale aby sa aj z tých 190-tisíc obchodných spoločností preriedili tie spoločnosti, ktoré sú vyslovene založené s cieľom rôznych špekulatívnych operácií a s cieľom vyhýbania sa plateniu daní. Takže tento nástroj vnímam ako ďalší z účinných nástrojov, ktoré majú týmto negatívnym javom zamedziť.
To, že fenomén vyhýbanie sa plateniu daní, kráteniu daní a vôbec daňových únikov je absolútne vypuklý na Slovensku, o tom sa určite nemusíme presviedčať. A tu ma takisto znova udivuje konštatovanie opozície, že ako okej, však budú to daňové licencie a napriek tomu sa budú podnikatelia vyhýbať plateniu týchto licencií. Takisto keď sme menili, alebo rušili rovnú daň, tak veľakrát tam bolo povedané, že ako dobre, zvýšite dane, ale aj tak bude dochádzať ku kráteniu daní. Jednoducho opozícia ako keby sa uspokojovala s týmto javom, s týmto absolútne negatívnym javom a niekedy ako keby ho dokonca aj nepriamym spôsobom schvaľovala. To je absolútne fatálne konštatovanie. Jednoducho tu nemôžme konštatovať, že dobre, nebudú sa platiť dane a je to v poriadku? Ako tu bol touto vládou prijatý rad opatrení smerujúcich k zamedzeniu daňových únikov, rad legislatívnych zmien, ktoré majú tieto úniky eliminovať a bojovať proti nim a tie výsledky sa dostavujú. Tie výsledky sa dostavujú v podobe lepšieho výberu daní. Pozorujeme to minimálne v mesiacoch september - október a určite o tom budeme bližšie diskutovať k téme štátneho rozpočtu.
To znamená namiesto toho, aby tu, ak by bola v radoch opozície istá objektivita, istá úprimnosť, tak určite by muselo prísť aj k takému konštatovaniu, že áno, tie opatrenia, ktoré sa táto vláda podujala prijať, či už v podobe zmien najmä v zákone o DPH, ale aj v Trestnom zákonníku, resp. v Obchodnom zákonníku, prinášajú svoje ovocie. A ak teda hovorím, že by bola opozícia objektívna, tak by uznala, že toto boli správne kroky.
Čo sa týka tej druhej roviny, ako treba vnímať zavedenie daňových licencií, tá rovina spočíva v tom, že tým, ako som aj spomenul, že sa prijali mnohé opatrenia na zamedzenie daňových únikov, tak sú s tým spojené aj zvýšené náklady na správu daňových spoločností, daňových subjektov, napríklad aj taký fenomén alebo zavedenie kontrolného výkazu pri, pri operáciách s daňou z pridanej hodnoty, ktorý mimochodom vyzdvihol aj vo včerajšej tlači šéf, prezident Zväzu obchodov a cestovného ruchu pán Konštiak, kedy konštatoval, že zavedenie kontrolného výkazu môže, mimo iného, eliminovať aj to, čo sa dnes deje v podobe toho, že sa dejú napríklad fiktívne vývozy cukru, čím dochádza síce k poklesu cien cukru pre spotrebiteľov, ale je to teda za cenu zase porušovania daňových zákonov.
Takže v súvislosti s prijatím týchto viacerých zmien vzrástla, vzrástla nákladovosť na správu daňových subjektov a toto si samozrejme vyžaduje dodatočné zdroje, ktoré treba pokryť na obsluhu a na správu týchto daňových subjektov. Takže daňové licencie môžme, alebo aj máme vnímať aj z tohto pohľadu ako nástroj, ktorý jednoducho tieto zvýšené zdroje môže pokryť.
Čo sa týka tých daňových únikov, aj keď to nesúvisí s daňou z príjmov právnických osôb, ale s daňou z pridanej hodnoty, nedávno vyšla správa Európskej komisie, kde je konštatované, že za rok 2011 na Slovenku boli daňové úniky na dani z pridanej hodnoty vo výške 2,77 mld. eur. To znamená, je to naozaj neuveriteľné číslo. Takisto, čo sa týka povedzme kontroly pri používaní a pri dodržiavaní zákonnosti, pri používaní elektronickej registračnej pokladnice, na výbore pán minister svojho času konštatoval, že z 26 kontrol bolo 23 pozitývnych nálezov. Pozitívnych v zmysle toho, že teda došlo nejakým spôsobom k porušeniu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, čo samozrejme má teda takisto aj dopad na daň z príjmu, pretože keď niekto kráti svoje tržby cez elektronickú registračnú pokladnicu, tak dochádza v konečnom dôsledku aj ku kráteniu daní z príjmov právnických osôb.
Čo sa týka spoločností, ktoré sú dlhodobo v strate, je tu naozaj na mieste otázka, prečo sú dlhodobo v strate? Dobre, ako beriem to, že samozrejme spoločnosť, že napríklad v súčasnosti je ekonomická kríza, čo samozrejme sa premieta aj do tržieb a príjmov týchto spoločností a z tohto dôvodu môžu byť v nejakom prechodnom období spoločnosti v strate. Ale my sa bavíme hlavne o spoločnostiach, ktoré tú stratu vykazujú dlhodobo, to znamená viac ako jeden rok, viac ako dva roky, tri, štyri a podobne. Každá spoločnosť, ktorá vzniká, tak predpokladám, že má dopredu spracovaný nejaký biznis plán, kde teda uvažuje s nejakým vývojom cash flow, s vývojom výnosov, vývojom svojich nákladov a je logické, že možno ten prvý rok ešte nepredpokladá dosiahnutie zisku z dôvodu vyšších investícií pre vôbec založenie spoločnosti. Ale je logické, že už potom tie ďalšie roky by každá spoločnosť mala dosahovať zisk, pretože za týmto účelom sú obchodné spoločnosti zakladané.
To, že je spoločnosť dlhodobo stratová, to nie len problém vo vzťahu k verejnému rozpočtu, ale je to problém aj tej samotnej spoločnosti. Pretože takáto spoločnosť má nižšiu, pochopiteľne nižšiu kredibilitu aj vo vzťahu k svojim dodávateľom, respektíve odberateľom. Ale je to problém samotnej spoločnosti aj v tom pohľade, že napríklad takáto spoločnosť len veľmi ťažko, ak vôbec, dostane napríklad úver z banky. To znamená, že v záujme každej spoločnosti, ako som povedal, by malo byť dosiahnutie zisku, aby dosiahla istý kredit, aby sa mohla ďalej rozvíjať, aby mohla čerpať povedzme cudzie zdroje a podobne.
Ak sa bavíme o konkrétnych číslach, už ich tu aj spomenul pán minister, ale dovolím si ich znovu zopakovať, pretože tie čísla sú veľmi dôležité a sú naozaj podstatné práve pri zavedení tejto daňovej licencie. Takže, ak sa bavíme konkrétne, tak viac ako polovica podnikov, tak ako sme tu povedali, založených za účelom dosahovania zisku na Slovensku neplatí dane. Ak si teda znovu zoberieme konkrétne tie roky, tak firmy, ktoré podali daňové priznanie s nulovou daňou, tak ich percentuálny podiel bol v roku 2006 53 %, 2007 59 %, 2008 53 %, 2009 58 %, 2010 59 %, 2011 59 %. To znamená, naozaj tu vidíme to. To, že firmy podávajú daňové priznanie s nulovou daňovou povinnosťou, neplatí iba v tých rokoch, ktoré sú teraz, v rokoch krízy, ale takto sa správali aj v čase konjunktúry, v čase ekonomického rastu, v čase boomu.
To znamená, že tento trend tu je naozaj dlhodobý. A bol tu tento trend aj vtedy, keď bola zavedená rovná daň. To znamená, tú diskusiu, ktorú sme tu mali aj pri rušení rovnej dane, že teda rušenie dane je automaticky kľúč k inému správaniu, zodpovednejšiemu správaniu, k plateniu daní, tak toto tu jednoducho neplatí. Takisto sa môžme baviť aj o tom, že aj v čase zavedenia alebo existovania rovnej dane takisto firmy odchádzali do daňových rajov. Ten trend bol z roka na rok narastajúci, tie čísla sú samozrejme dokladovateľné.
Preto aj v tomto kontexte veľmi pozitívne vnímam napríklad aj zrážkovú daň na transakcie smerujúce do daňového raja, čo je vlastne ďalší z tých nástrojov, ktorý obmedzujú fenomén vyhýbaniu sa plateniu daní. Ak si teda zoberieme to dlhšie časové obdobie, to znamená tie štyri roky po sebe, tak tam za roky 2008 až 2011 bolo 34 % spoločností, ktoré podalo daňové priznanie s nulovou daňou. Ak si zoberieme tri roky po sebe tak to bolo 42 % a dva roky po sebe 48 %.
A teraz koho sa daňová licencia dotkne? Dotkne sa polovice väčších podnikov s tržbami vyšších ako pol milióna eur a vyše 80 % menších podnikov s tržbami do pol milióna eur. Tieto čísla teda dokazujú, že len veľmi malá časť podnikov na Slovensku mohla výraznejšie profitovať zo zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb. To je to, o čom som hovoril pred chvíľou. Inými slovami je výška sadzby pre absolútnu väčšinu podnikov na Slovensku nezaujímavá. A znovu zopakujem aj to, čo, o čom sa už zmienil pán minister, že dnes zamestnanec s minimálnou mzdou odvedie na daniach a odvodoch približne 500 eur ročne. Zamestnanec s priemernou mzdou takmer 2 200 eur ročne. Rovnako aj živnostníci, ktorí dokonca nemajú žiadne príjmy, tak samozrejme musia platiť odvody. Takže z tohto pohľadu nevnímam zavedenie daňovej licencie ako nejaký faktor, ktorý by prispel k tomu, aby došlo k rušeniu obchodných spoločností.
Ďalšiu poznámku ešte by som venoval tomu, že myslím, že niekto z opozície sa pred časom vyslovil, že teda ak sú tu daňové úniky, tak treba zvýšiť počet kontrol. Len treba si uvedomiť jedno, že jednak podnikateľských subjektov je radovo 190-tisíc. To znamená, ten, nie je vo fyzických silách, nie je možné jednoducho, povedzme, na báze každého roku skontrolovať všetky tieto firmy. To naozaj na to kapacity finančnej správy nestačia.
Ale druhý moment, ktorý je takisto veľmi dôležitý, že daňoví kontrolóri sa zameriavajú hlavne na dodržiavanie daňových zákonov. To znamená, idú skôr po tých nákladových položkách. A je nepredstaviteľné, ani to nemôžme chcieť, aby každý daňový kontrolór bol aj špičkový účtovník. Toto jednoducho nie je možné. A pokiaľ ten kontrolór sa zameriava, tak ako som povedal, na nákladové položky, takisto, ak by tá kontrola mala byť absolútne dôsledná, tak by musel skúmať mnoho ďalších vecí, ktoré nám odhalí až dôsledné skúmanie účtovníctva, ako napríklad odhady a rezervy, finančný prenájom, aktivácia majetku a podobné veci. Proste je tam množstvo, nechcem povedať skrytých, ale jednoducho položiek, na ktoré ten daňový kontrolór aj z kapacitných, aj z vedomostných faktorov nemôže skontrolovať. Nehovoriac o tom, že sú mnohé firmy, ktoré tých nákladových položiek majú radovo tisíce a tu tak isto môžeme potom polemizovať o efektivite danej kontroly.
Druhý problém je ale aj ten, že mnohé daňové subjekty zamestnávajú účtovníkov, a teraz možno by som to tak povedal trošku aj na obhajobu tých podnikateľov, že ja nechcem tvrdiť, že všetci jednoducho úmyselne sa vyhýbajú plateniu daní. Ale môže tu dochádzať aj k takému javu, že zamestnávajú účtovníkov, ktorí nevykazujú také kvality, alebo nemajú také predpoklady, aby jednoducho to účtovníctvo v danej spoločnosti viedli absolútne zodpovedne a korektne a dodržiavali všetky zákony. A takýmto spôsobom môže potom dochádzať k tomu, že príde daňová kontrola a proste ten nález tam je a teda dochádza k dorubeniu daní. Problém je asi aj v tom pohľade, že dnes na to, aby ste sa stal účtovníkom, vám stačí voľná živnosť, kde predpokladom na získanie tejto voľnej živnosti je povedzme čistý register trestov. To znamená, teraz nechcem povedať, že každý z nás sa tu môže stať účtovníkom, ale naozaj to, na to, aby niekto viedol zodpovedne účtovníctvo, tak to vyžaduje neustále školenie, vyžaduje to proste dodatočné vzdelávanie.
Čo sa týka ešte ďalších nejakých tých komentárov, ktoré som zachytil, alebo ktoré tu rezonovali zo strán opozície, že toto je jedno z ďalších rozhodnutí, myslím, že to povedal pán Sulík, ktoré robia zo Slovenska čiernu dieru z pohľadu investícii. Toto nie je vôbec pravda. Investície na Slovensko prichádzajú aj v tomto roku. Nakoniec každý z nás číta, alebo väčšina z nás číta aj Hospodárske noviny a podobné ekonomické týždenníky, kde sa hovorí o viacerých investíciách. Tejto téme sa takisto budem skôr venovať pri štátnom rozpočte. Takže nie je to pravda. Slovensko, verím, a naozaj je naďalej atraktívne aj z pohľadu zahraničných investícií. Toľko asi z môjho pohľadu na tému zavedenia daňových licencií a som presvedčený, že aj napriek tým výhradám, ktoré tu opozícia vzniesla, nakoniec získa, táto novela zákona získa širšiu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2013 10:19 - 10:20 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Štefanec, čítali ste tu reakcie podnikateľov z diskusií. To je síce fajn, boli to negatívne, ale ja vám viem prečítať desiatky naopak pozitívnych reakcií, kde sami podnikatelia oceňujú zavedenie daňových licencií a to z dôvodu toho, že sami vnímajú, že toto prostredie je naozaj deformované, pretože vidia, že sú mnohí podnikatelia, ktorí majú firmy, ktoré sú roky v strate. Ale títo podnikatelia, majitelia týchto spoločností si žijú pomerne komfortným životom, jazdia na luxusných autách, majú nejaký majetok, ale ich spoločnosti vykazujú dlhodobo stratu. To znamená, zavedenie licencií pokladajú naozaj za nástroj, ktorý istým spôsobom vyčistí toto prostredie a minimálne bude viesť k tomu, že mnohé zo spoločností, ktoré boli naozaj založené za špekulatívnymi účelmi, jednoducho zaniknú. Čo sa týka tej poznámky, že výber daní z príjmu právnických osôb je na solídnej úrovni, nie je to pravda. Môžem ukázať graf, kde od roku 1995 dochádza vo vzťahu k pomeru HDP dochádza k poklesu výberu daní. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.11.2013 11:17 - 11:18 hod.

Daniel Duchoň
Ďakujem, pán predseda. Rád by som pripomenul zasadnutie finančného výboru v miestnosti č. 31 o 13.15 hodine. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2013 16:24 - 16:25 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Rád by som zareagoval v tej časti, keď ste hovorili, že niekto obhajoval transformáciu na akciovú spoločnosť v prípade Nemocnice sv. Michala. Podstata alebo pointa, prečo sa transformovala bývalá nemocnica ministerstva vnútra na akciovú spoločnosť, bola v tom, že sa táto nemocnica spájala spolu s nemocnicou ministerstva obrany, ktorá už bola akciovou spoločnosťou. A jednoducho, keď sa chceli spojiť dva právne subjekty na rozdielnej báze, tak samozrejme, že musela sa transformovať na akciovú spoločnosť.
Ale mali by ste skôr hovoriť o tom, ako čo bolo výsledkom transformácie vojenskej nemocnice, bývalej vojenskej nemocnice na akciovú spoločnosť. Výsledkom bolo to, že táto nemocnica, bohužiaľ, pod vtedajším vedením SDKÚ, z nej sa päť najlukratívnejších oddelení prenajalo súkromnej spoločnosti a výsledok bol nielen nevýhodná zmluva, kedy tá pôvodná nemocnica musela znášať väčšinu nákladov aj na prevádzku týchto prenajatých oddelení, ale aj celkový úpadok nemocnice, personálny rozvrat a, samozrejme, aj zlé hospodárenie. To znamená, vôbec neplatí to, že transformácia na akciovú spoločnosť nemocnice automaticky zaručí a zabezpečí, že nemocnica bude nejakým spôsobom efektívne hospodáriť.
Keď som ja prišiel do tejto nemocnice, tak nemocnica vykazovala napríklad 40 mil. vtedajších korún po lehote záväzkov, po lehote splatnosti, kde každý deň telefonovali veritelia a dožadovali sa svojich peňazí, lekári boli demotivovaní, znechutení, mnohí dávali výpovede. To znamená, toto bol výsledok transformácie nemocnice na akciovú spoločnosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.10.2013 11:07 - 11:07 hod.

Daniel Duchoň
Ďakujem pekne. Len chcem pripomenúť členom finančného výboru, že dnes je zasadnutie finančného výboru o 12.00 hodine v miestnosti č. 31. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2013 16:31 - 16:40 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I bod 4 v § 9b ods. 6 sa text "Na každom balíku je tlačiareň povinná uviesť prvé a posledné identifikačné číslo kontrolných známok, ktoré balík obsahuje. Ak tlačiareň balí balíky do skupinového obalu alebo prepravného obalu, na každom skupinovom obale a prepravnom obale uvedie prvé a posledné identifikačné číslo kontrolných známok uvedené na všetkých balíkoch nachádzajúcich sa v skupinovom obale alebo prepravnom obale." nahrádza textom, ktorý znie: "Na každom balíku je tlačiareň povinná uviesť označenie, ktoré obsahuje informáciu o identifikačných číslach kontrolných známok nachádzajúcich sa v balíku. Ak tlačiareň balí balíky do skupinového obalu alebo prepravného obalu, na každom skupinovom obale a prepravnom obale uvedie označenie, ktoré obsahuje informáciu o identifikačných číslach kontrolných známok v každom balíku nachádzajúcom sa v skupinovom obale alebo prepravnom obale.".".
Odôvodnenie: S cieľom predísť možným chybám pri ďalšej manipulácii s kontrolnými známkami odberateľom kontrolných známok, sa zavádza možnosť označiť balík označením, ktoré bude poskytovať informáciu o identifikačných číslach kontrolných známok, ktoré obsahuje.
2. V čl. I bode 4 v § 9b ods. 9 sa veta "Odberateľ kontrolných známok predloží reklamované kontrolné známky zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni." nahrádza vetou, ktorá znie: "Odberateľ kontrolných známok, najneskôr tri pracovné dni pred predložením reklamovaných kontrolných známok zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni elektronicky oznámi zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni počet a identifikačné čísla reklamovaných kontrolných známok.".".
Odôvodnenie: Z dôvodu overenia údajov o kontrolných známkach správcom dane, ako i z dôvodu lepšieho a rýchlejšieho zrealizovania reklamácie kontrolných známok sa ustanovuje povinnosť pre odberateľa kontrolných známok oznámiť vopred počet a identifikačné čísla kontrolných známok, ktoré chce reklamovať.
3. V čl. I v bode 4 v § 9b ods. 13 znie:
"(13) Odberateľ kontrolných známok je povinný v súvislosti s označovaním spotrebiteľského balenia tabakových výrobkov oznamovať finančnému riaditeľstvu údaje ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Z týchto údajov finančné riaditeľstvo zverejňuje na svojom webovom sídle údaje nevyhnutne potrebné na overenie správnosti označenia spotrebiteľského balenia tabakových výrobkov. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom a) štruktúru a spôsob označenia, ktoré obsahuje informáciu o identifikačných číslach kontrolných známok v balíku, v skupinovom obale alebo prepravnom obale, ak sú balíky balené v skupinovom obale alebo v prepravnom obale podľa ods. 6, b) rozsah údajov, ktoré oznamuje odberateľ kontrolných známok podľa prvej vety, o identifikačných číslach použitých kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia tabakových výrobkov a o spotrebiteľských baleniach tabakových výrobkov označených kontrolnou známkou, c) rozsah údajov nevyhnutne potrebných na overenie správnosti označenia spotrebiteľského balenia tabakových výrobkov kontrolnou známkou zverejňovaných finančným riaditeľstvom podľa druhej vety, d) lehoty na oznamovanie údajov oznamovaných odberateľom kontrolných známok podľa prvej vety, e) lehotu, v ktorej má finančné riaditeľstvo zverejňovať podľa druhej vety údaje oznamované odberateľom kontrolných známok.".".
Odôvodnenie: Splnomocňovacím ustanovením sa umožňuje vydať Ministerstvu financií Slovenskej republiky vykonávací predpis, ktorým sa spresní postup odberateľa kontrolných známok pri oznamovaní údajov a podrobností o identifikačných číslach kontrolných známok, ktoré odberateľ kontrolných známok nalepil na spotrebiteľské balenia tabakových výrobkov.
4. V čl. I v bode 4 v § 9b doterajšie odsek 14 až 16 sa vypúšťajú a doterajšie odseky 17 až 25 sa primerane prečíslujú vrátane vnútorných odkazov v pôvodných odsekoch 20, 21 a 25.
Odôvodnenie: Legislatívna úprava ustanovení súvisiaca so splnomocňovacím ustanovením, ktorým sa umožňuje vydať Ministerstvu financií Slovenskej republiky vykonávací predpis týkajúci sa spresnenia postupu odberateľa kontrolných známok pri oznamovaní údajov a podrobností o identifikačných číslach kontrolných známok, ktoré odberateľ kontrolných známok nalepil na spotrebiteľské balenia tabakových výrobkov.
5. V čl. I bode 4 v § 9b doterajšom ods. 25 písmeno d) znie:
"d) boli nenávratne zničené v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov najviac v množstve 0,1 % vrátane, a to z množstva kontrolných známok vložených do technologického zariadenia slúžiaceho na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov za kalendárny mesiac.".
Odôvodnenie: Z dôvodu, aby nedochádzalo k daňových únikom pri vykazovaní fiktívnych množstiev kontrolných známok zničených v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov, sa ustanovuje, že za preukázané použitie kontrolných známok sa považuje najviac 0,1 % kontrolných známok z množstva kontrolných známok vložených do technologického zariadenia slúžiaceho na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov za kalendárny mesiac.
6. V čl. I doterajšom bode 32 v § 41 ods. 1 písm. c) sa slová "13, 14, 15, 17, 20, 21 alebo ods. 22" nahrádzajú slovami "13, 14, 17, 18 a 19 alebo neoznámi údaje v rozsahu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom podľa § 9b ods. 13".
Odôvodnenie: V nadväznosti na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa spresní postup odberateľa kontrolných známok pri oznamovaní údajov identifikačných čísel kontrolných známok, ktoré odberateľ kontrolných známok nalepil na spotrebiteľské balenia tabakových výrobkov, je potrebné upraviť aj znenie ustanovenia upravujúceho vznik správneho deliktu.
7. V čl. I sa za doterajší bod 32, sa vkladajú nové body 33 a 34, ktoré znejú:
"33. V § 41 sa odsek 1 dopĺňa písm. n) ktoré znie:
"n) sa zistí, že množstvo nenávratne zničených kontrolných známok vložených do technologického zariadenia slúžiaceho na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov presiahne 0,1 % za kalendárny mesiac.
34. V § 41 sa odsek 2 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
"n) za správny delikt podľa ods.1 písm. n) vo výške 1,80 eur za každú kontrolnú známku, najmenej však 500 eur.".".
Nové body 33 a 34 nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2014, čo sa premietne do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona (čl. II). Doterajšie body 33 a 34 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: V nadväznosti na doplnenie za kontrolné známky nenávratne zničené v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov sa považuje najviac 0,1 % z množstva kontrolných známok vložených do technologického zariadenia slúžiaceho na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov, je potrebné upraviť ustanovenie o správnych deliktoch.
O všetkých bodoch je potrebné hlasovať spoločne a súčasne vynímam na osobitné hlasovanie bod 16 zo spoločnej správy.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis